Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419010263
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8419010263.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy
Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 14.10.2020 v trestnej veci proti
obžalovanému S. W. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b),
ods. 3 písm. d) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok
sp. zn. 7T/49/2019 zo dňa 30.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného S. W. vinným zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- od presne nezistenej doby v roku 2015 do 26. 12. 2018 v rodinnom dome na ulici F. D. XXX/XX v O. v
priebehu dennej doby, ale aj v dobe nočného kľudu, opakovane celý týždeň v jednom mesiaci a následne
aj počas rôznych nasledujúcich rôznych dní, keď prišiel domov pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával
manželke U. W., vyhrážal sa, že ju zabije alebo že zabije seba, budil ju v čase, keď spala a žiadal ju,
aby mu išla kúpiť alkohol, stalo sa, že ju udrel po ústach a následne aj päsťou, v dôsledku čoho jej rozťal
peru, hádzal po nej poháre, keď kričala, chytal ju za tvár, aby bola ticho, stalo sa, že do nej sotil, keď

bola na balkóne, vyhrážal sa podpálením domu a že manželke U. W. nič nenechá, keď mu povedala, že
chce odísť, došlo aj k tomu, že dom polial benzínom, manželke U. W. pri tom, ako sa snažila zabrániť mu
požívať alkohol, povedal, že ju pichne spredu do hrdla a názorne na jej krku ukázal, odkiaľ jej vyjde nôž
von, pričom uvedené konanie obžalovaného S. W. jeho manželka U. W. ťažko znášala a mala obavy z
jeho útokov, prejavili sa u nej problémy so spánkom ako aj problémy so žalúdkom.

Za to mu podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody
v trvaní troch rokov.

Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon uloženého
trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní piatich rokov.

Podľa§51ods.4písm.i)Tr.zákonasúdmuuložilpovinnosťpodrobiťsavskúšobnejdobepsychoterapie
alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do

zápisnice o hlavnom pojednávaní, okresný prokurátor odvolanie tak proti výroku o vine ako aj proti
výroku o treste. Podané odvolanie následne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania poukázal napodanú obžalobu, skutok, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu, aj jeho právnu kvalifikáciu uvedenú v
obžalobe, i spôsob rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uvádza, že s rozhodnutím súdu vo vzťahu k úprave
právnej kvalifikácie konania obžalovaného a vo vzťahu k uloženému trestu nie je možné súhlasiť. Súd pri

zdôvodnení zmeny právnej kvalifikácie skutku poukázal na to, že pre posúdenie otázky, či obžalovaný
páchal trestnú činnosť po dlhší čas, je rozhodujúca nielen celková doba jeho konania, ale je potrebné
prihliadnuť aj na spôsob, početnosť a intenzitu tohto konania. Len zo samotného časového vymedzenia
skutku nie je možné automaticky vyvodiť záver, že došlo k jeho spáchaniu závažnejším spôsobom
konania, po dlhší čas, ale je kumulatívne potrebné, aby bolo toto konanie možné považovať aj z hľadiska

materiálnej závažnosti za intenzívne. Dĺžku časového úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu
dobu, je potrebné posudzovať predovšetkým na základe intenzity konania obžalovaného a závažnosti
trestného činu, ktorá však v tomto prípade nebola preukázaná do takej miery, aby bolo možné vysloviť,
že obžalovaný konal po dlhší čas. Súd dospel k záveru, že základnú skutkovú podstatu stíhaného
trestného činu v tomto prípade naplnila až spoločná hromadnosť útokov, ktoré sa mali stať v čase,
ktorý je vymedzený v skutkovej vete rozsudku a takémuto skutkovému vymedzeniu zodpovedá právna

kvalifikácia podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona. Vyhodnotenie zabezpečených a vykonaných
dôkazov súdom v kontexte zmenenej právnej kvalifikácie skutku však podľa názoru odvolateľa vyznieva
jednostranne a to v prospech obžalovaného. Poškodená U. W. v prvej výpovedi v prípravnom konaní
dňa 27.12.2018 podrobne opísala správanie sa obžalovaného voči nej, jeho fyzické útoky, vyhrážky,
vulgárne nadávky, konanie spočívajúce v odopieraní spánku a počas dlhšieho časového obdobia. Z

konania obžalovaného mala obavu, vyjadrila sa, že nevedela, kedy ju chcel udrieť, nevedela, čo sa
mu odohrávalo v hlave, nevedela, čo ho napadne, mala problém s trávením, nevedela spať, lebo sa
obžalovaného obávala, mala aj problémy so žalúdkom. Následne pri výpovedi v prípravnom konaní
dňa 29.01.2019, ako aj na hlavnom pojednávaní podstatne zmenila svoje prvotné vyjadrenia ohľadom
správania sa obžalovaného voči nej a to tak vo vzťahu k jeho útokom, ako aj vo vzťahu k ich intenzite,

aj následkom konania. Vyjadrenia poškodenej vyplývajúce z jej prvotnej výpovede podporili vo svojich
výsluchoch aj ďalší svedkovia a to matka poškodenej P. C., ako aj dcéry Q. W. a P. W.. V kontexte
výsledkov vykonaného dokazovania, zmeny výpovede poškodenej, je potrebné hodnotiť ako účelové
vedené snahou napomôcť manželovi. Tento záver je podporený aj znaleckým posudkom z odboru
psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, klinická psychológia

sexuality, z ktorého vyplynulo, že poškodená U. W. pri znaleckom vyšetrení zjavne bagatelizovala
správanie manžela v snahe zmierniť jeho nepriaznivú situáciu. Jej odpovede boli neucelené, neustále
zdôrazňovala svoje neadekvátne reakcie. Jedným z motívov môže byť zhoršená finančná situácia
po uväznení manžela, ale i blížiaca sa svadba dcéry, ktorá má otca rada. Menovaná i svedkovia
uvádzali, že obvinený bol v triezvom stave pracovitý, dalo sa s ním vychádzať a je zrejmé, že chce

veriť tomu, že sa polepší, čo môže byť ďalším dôvodom zmeny jej výpovede. Zároveň znalkyňa
konštatovala, že u poškodenej U. W. boli v čase vyšetrenia prítomné príznaky reaktívnej depresie
mierneho stupňa, ktorá bola priamou reakciou na uväznenie manžela, súvisela s výčitkami a obavami
o ďalšiu existenciu. Jej schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne zreprodukovať prežité
udalosti, nebola narušená, neboli preukázané poruchy vnímania v zmysle halucinácií, je orientovaná v

realite, chápe základné časové vzťahy, jej pamäťové schopnosti sú priemerné, dokáže zreprodukovať
podstatu zmysluplného deja, či textu s menším počtom detailov. To, čo si nezapamätá, nemá tendenciu
dopĺňať na podklade vlastných predpokladov a skúseností. Dokáže zreprodukovať podstatu prežitých
udalostí, ale môže povedať viac, než videla, počula. Na základe posúdenia výpovedí poškodenej U. W.
v kontexte ostatných vykonaných a zabezpečených dôkazov, ustálenia doby páchania skutku, útokov

obžalovaného počas tohto obdobia, ich intenzity a následkov vo vzťahu k poškodenej, bolo odôvodnené
konanie obžalovaného posúdiť ako fyzické a psychické týranie majúce dlhodobejší charakter. Nebolo
preto opodstatnené uznať obžalovaného S. W. vinným len pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona a potom nie je možné súhlasiť ani s uloženým trestom
odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s

probačným dohľadom v trvaní päť rokov. Pri uznaní viny zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr.
zákona by takýto trest nebol uložený v rozsahu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Navrhol preto,
aby krajský súd vo veci sám rozhodol alebo zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil tomuto súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods.
1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Vkonanípredsúdomprvéhostupňabolivposudzovanejveci,ajpodľanázorukrajskéhosúdu,vykonané
dôkazy v takom rozsahu, ako to bolo pre správne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie potrebné. Dôkazy, ktoré vo veci vykonané boli, vyplývajú tak z obsahu zápisníc o hlavných
pojednávaniach, ale aj dôvodov napadnutého rozsudku.

V odôvodnení uvedeného rozsudku prvostupňový súd veľmi podrobne a konkrétne uviedol, ktoré
dôkazy boli vo veci vykonané, ale i to, ktoré skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali.
Vzhľadom na okolnosť, že skutočnosti uvádzané v odôvodnení napadnutého rozsudku zodpovedajú
obsahuvykonanýchdôkazov,nepovažujekrajskýsúdzapotrebnéichznovaopakovaťanaodôvodnenie
napadnutého rozsudku v podrobnostiach poukazuje. V tomto smere napokon ani samotný odvolateľ

nenamieta nedostatky, nevytýka prvostupňovému súdu ani napadnutému rozsudku to, že by niektoré
dôkazy neboli vo veci vykonané, resp. že by nebolo vyhovené návrhu niektorej z procesných strán na
vykonanie dôkazov, resp. doplnenie dokazovania.

Odvolateľ vo svojich odvolacích námietkach v podstate nenamieta ani správnosť ustáleného skutkového

stavu prezentovaného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Aj v tomto smere je potrebné konštatovať, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi
podrobne a správne uviedol, ako vykonané dôkazy hodnotil, prečo neuveril obrane obžalovaného, ktorý
spáchanie skutku popieral, ani zmeneným výpovediam samotnej poškodenej U. W., ale pri ustálení

skutkového stavu vychádzal z obsahu jej výpovede zo dňa 27.12.2018, v ktorej konkrétne a podrobne
popísala správanie sa obžalovaného za obdobie posledných 3 rokov, kedy začal užívať alkoholické
nápoje vo väčšej miere, uvádzala obdobia, v ktorých alkoholické nápoje požíval, i to, ako sa po požití
alkoholických nápojov, resp. pod ich vplyvom správal. Tejto výpovedi prvostupňový súd uveril vzhľadom
na to, že jej obsahu korešpondovali aj ďalšie vykonané dôkazy, jednak výpovede svedkyne P. C.,

matky poškodenej, svedkýň Q. W. a P. W., dcér obžalovaného a poškodenej, ako aj závery znaleckého
posudku, najmä znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie F.. S. E..

Vzhľadom na obsah týchto, ako aj ďalších vo veci vykonaných dôkazov považuje aj krajský súd skutkové
závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel, za správne a v súlade s obsahom vykonaných dôkazov a aj

rozhodnutie prvostupňového súdu v tomto smere za náležite odôvodnené, a preto sa so závermi súdu
prvého stupňa v celom rozsahu stotožňuje, osvojuje si ich a odkazuje na ne.

Ako to z obsahu vyššie uvedených odvolacích námietok prokurátora plynie, odvolateľ namieta, že
prvostupňový súd konanie obžalovaného ustálené v skutkovej vete napadnutého rozsudku posúdil

nesprávne, keď konanie obžalovaného neposúdil aj ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa odseku 3 písm. d) § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr.
zákona, teda že uvedený trestný čin obžalovaný spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas.

Otázke odôvodnenia právnej kvalifikácie konania obžalovaného sa prvostupňový súd venoval veľmi

podobne a v dôvodoch svojho rozhodnutia konkrétne poukázal na všetky okolnosti, vzhľadom na ktoré
dospel k záveru, že obžalovaný sa svojim konaním síce dopustil zločinu týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona, ale nie je aj podľa ods. 3 písm. d) Tr. zákona. Aj v tomto
smere považuje krajský súd úvahy a závery prvostupňového súdu za správne, stotožňuje sa s nimi a
prakticky k ním nemá čo dodať. Aj keď je pravdou, že doba páchania skutku vymedzená v skutkovej

vete napadnutého rozsudku na obdobie prakticky troch rokov by naznačovala, že by malo ísť o dobu,
po ktorú malo dôjsť k spáchaniu trestného činu závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm.
b) Tr. zákona, teda po dlhší čas, je potrebné súhlasiť so závermi, ku ktorým prvostupňový súd dospel
a jeho tvrdením, že na to, aby bolo možné konštatovať u súdeného zločinu, že páchateľ páchal trestný
čin po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Tr. zákona, je vždy potrebné posudzovať intenzitu, akou došlo

k naplneniu znakov uvedeného trestného činu, čo znamená, že nie vždy, aj dlhšie časové obdobie
páchania skutku bude odôvodňovať použitie uvedenej právnej kvalifikácie. Vzhľadom na častosť a
obdobie, kedy mal obžalovaný alkoholické nápoje požívať tak, ako to napokon vyplýva aj z výpovede
samotnej poškodenej U. W. zo dňa 27.12.2018 (keďže len pod ich vplyvom sa mal dopúšťať konaniaustáleného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku), početnosť fyzických útokov (tie boli len dva),
ale aj útokov verbálnych, ku ktorým dochádzalo, avšak nie v malej miere k nim prispelo aj samotné
správanie sa poškodenej, ako aj vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania z odboru psychológie,

keď síce bola znalkyňou u poškodenej diagnostikovaná protrahovaná depresívna reakcia, avšak nie ako
dôsledok konania obžalovaného, ale ako reakcia na jeho uväznenie, čo súviselo s výčitkami svedomia
poškodenej a obavami o ďalšiu existenciu, považuje krajský súd aj v tomto smere závery, ku ktorým
dospel okresný súd za správne a v súlade so zákonom, takže s námietkami prezentovanými v odvolaní
prokurátora sa nestotožňuje.

Pochybenia, ktoré by bolo možné napraviť z podnetu podaného odvolania nezistil krajský súd ani vo
výroku o treste, či uloženom ochrannom opatrení.

Okresný súd aj v tomto smere svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Je nepochybné, že
pri rozhodovaní o treste vychádzal zo zákonných kritérií uvedených v § 34 ods. 1 Tr. zákona a pri

rozhodovaní o druhu a výmere trestu v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zákona a na všetky uvedené okolnosti
aj poukázal.

Uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným
odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na dobu 5 rokov, so stanovenou povinnosťou podrobiť sa

psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, za súčasného uloženia ochranného
opatrenia v podobe ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, podľa názoru krajského
súdu, splní účel trestu sledovaný Trestným zákonom.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné podľa § 319

Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.