Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 19, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8Csp/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716214583
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716214583.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Stanislav Vojtko, v právnej veci žalobcu: H. zastúpeného JUDr.
Simonou Marcinovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Námestie slobody 13, Michalovce,
proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, zastúpeného
advokátskou kanceláriou De minimis, spol. s r.o., Lovinského 22, Bratislava, IČO: 36 868 949, o
zaplatenie 422,59 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni sumu 422,59 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v aplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 10.10.2016 žalobu, ktorou sa domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 422,59 € a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 6.10.2014 uzavrela
so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.., na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške
500,- €. Spôsob splácania úveru bol stanovený formou 60 týždenných splátok, pričom výška splátky

predstavovala sumu 11,09 €, pričom výška poslednej splátky predstavovala sumu 10,78 €. Zároveň
dňa 6.10.2014 uzavrela žalobkyňa so žalovaným zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia
splátok úveru za účelom umožnenia splácania úveru v súlade, a to za odmenu v prospech žalovaného vo
výške 257,50 €. Obe tieto zmluvy sú spotrebiteľské zmluvy, ktoré majú charakter vopred pripravených
formulárových zmlúv, ktoré žalovaný opakovane uzatváral a používal ich vo vzťahu k neurčitému okruhu
spotrebiteľov a ktorý obsah spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. konkrétny rozpis výšky, počtu a
termínu splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Z tohto dôvodu v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý
spotrebiteľskýúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Žalobcamataktiežzato,žedojednanéúroky
v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú neprimerane vysoké, odporujú dobrým mravom, čo má na základe
§ 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť dojednania o úrokoch vyplývajúcich zo

zmluvy. Žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádza RPMN vo výške 44,06 %, pričom skutočná
RPMN po započítaní odplaty zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru však je oveľa vyššia. Keďže RPMN
bola určená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods.
1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa považuje za rozpor
s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, a ak ešte veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho

neskúsenosť, prípadne aj nedbanlivosť a prinúti ho pristúpiť na podmienku doplnkovej služby, ktorá
ešte úver niekoľkonásobne predraží. Úverová zmluva v takomto prípade, ako aj zmluva o dobrovoľnej
doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru ako doplnková služba, ktorá je uzatvorená v priamejspojitosti s úverovou zmluvou, je neplatná v celom rozsahu. Žalobca je toho názoru, že kumulácia
vyššie uvedených neprijateľných podmienok nachádzajúcich sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere a
v zmluve o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru neobstojí ako celok, pretože

jednotlivéneprijateľnépodmienkyvnejuvedenépredstavujútakýpodstatnýzásahdoprávžalobcu,ktorý
možno odstrániť jedine určením neplatnosti obidvoch zmlúv. Následkom neplatnosti právneho úkonu
je vznik nároku na bezdôvodné obohatenie podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poskytol
žalobkyni sumu vo výške 500,- €. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu vo výške 922,59 €. Rozdiel
medzi jednotlivými vzájomnými plneniami je vo výške 422,59 €.

2. V predmetnej veci bol tunajší súdom dňa 22.11.2016 vydaný platobný rozkaz, sp. zn. 8Csp/113/2016,
proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že nároky uplatnené žalobkyňou v celom rozsahu
neuznáva a žalobu považuje za nedôvodnú a špekulatívnu. Zmluva o doplnkovej službe bola so
žalobkyňou uzavretá osobitne až po uzavretí zmluvy o úvere. Uzavretie zmluvy o doplnkovej službe bolo
vždy dobrovoľné. Zmluva o doplnkovej službe je samostatnou inominátnou spotrebiteľskou zmluvou, na

základe ktorej žalovaný poskytuje doplnkovú službu spočívajúcu predovšetkým v pravidelnom preberaní
peňažných súm na úhrady splátok spotrebiteľského úveru v hotovosti na mieste určenom zákazníkom.
Táto zmluva o doplnkovej službe nie je podmienkou získania úveru. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že
odmena podľa zmluvy o doplnkovej službe by sa mala započítať do celkových nákladov spotrebiteľa,
žalovaný uviedol, že v zmysle § 2 písm. g/ Zák. č. 129/2010 Z.z. do celkových nákladov patria aj náklady

na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takej doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok. Odmena za doplnkovú službu podľa zmluvy o doplnkovej
službe je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. V plnej miere zodpovedá náročnosti toho, že okrem
iného obchodný zástupca sa 60 krát musí dostaviť do obce trvalého pobytu žalobcu za účelom plnenia

zmluvy o doplnkovej službe, z čoho prirodzene vznikajú žalovanému aj značné náklady spočívajúce
predovšetkým v cestových nákladov a amortizácii, rovnako tak aj náklady súvisiace zo stratou času a
zabezpečovaní úhrad ľuďom, ktorí tieto činnosti v mene žalovaného vykonávajú. Zákazník, ktorý nemá
v záujme uskutočňovať takéto platby bezhotovostne, navyše ušetrí 60 krát poplatok banky za vklad na
účet žalovaného v hotovosti. Výška odmeny podľa zmluvy o doplnkovej službe nepodlieha súdnemu

prieskumu jej primeranosti podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o cenové dojednanie,
ktoré je vyjadrené v zmluve určito, jasne a zrozumiteľne. Odmena za dojednanú službu je v zmluve
o doplnkovej službe hlavným zmluvným dojednaním, nejde teda o vedľajšie zmluvné dojednanie. To
vylučuje aj možnosť súdu posudzovať primeranosť ceny tejto služby. Znamená to, že priamo zákon
stanovuje, že ustanovenia o predmete plnenia a o cene plnenia nemôžu nikdy vyvolávať nerovnováhu,

pretože ide o základné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré si vie spotrebiteľ ustrážiť. Dojednanie
o cene preto nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uzavretie zmluvy o doplnkovej službe
bolo dobrovoľné, žalobca návrh takejto zmluvy nemusel akceptovať a mohol využiť ostatné dostupné
spôsoby splácania ( vklad na účet). Pokiaľ ide o zmluvu o úvere, táto bola uzavretá platne v písomnej
forme obsahujúc všeobecné aj osobitné náležitosti, ktoré sa na ňu vzťahujú podľa § 9 ods. 2 Zákona č.

129/2010 Z.z. v okamihu jej uzavretia. Dojednanie o poplatku za garantovanú službu a dojednanie o
výške úroku nepodlieha v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdnemu prieskumu prijateľnosti
ceny tohto poplatku alebo výšky tohto dohodnutého úroku, pretože ide vždy len o jednu časť ceny úveru.
Zákon síce rozlišuje hlavný predmet plnenia ale nerozlišuje cenové plnenia na hlavné cenové plnenia a
vedľajšie cenové plnenia. Zákon vylučuje možnosť zaoberať sa neprijateľnosť cenového dojednania ako

takého, a keďže nerozlišuje medzi hlavnými a vedľajšími cenovými dojednaniami, vylučuje aj možnosť
zaoberať sa neprijateľnosťou jednotlivých zložiek cenového dojednania, ktorými sú v tomto prípade úrok
apoplatokzagarantovanúslužbu.Poplatokzagarantovanúslužbupodľazmluvyoúverenespadámedzi
zakázané poplatky uvedené v § 9 ods. 10 Zákona č. 129/2010 Z.z. Poplatok za garantovanú službu je
v zmluve o úvere vyjadrený jasne, zrozumiteľne a určito, pričom protiplnenie za daný poplatok je bližšie

vymedzené v bode 4 v zmluve o úvere. Pokiaľ ide o úrok žalovaný uviedol, že banky poskytujú úvery
aj za podstatne vyššie úrokové sadzby ( napr. Poštová banka, a.s., za 32,50 % ročne, OTP banka,
a.s. za 27,50 % ročne) a aj súdna prax považuje úroky vo výške 25 % ročne za primerané. Z tohto
dôvodu nemôže byť úroková sadzba 24,20 % ročne pri dobe splatnosti 60 týždňov v rozpore s dobrými
mravmi. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v zmluve o úvere chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l/

zákona č. 129/2010 Z.z., žalovaný uviedol, že žalobca si uvedené ustanovenie nesprávne vyložil a to
tak, že uvedené ustanovenie vyžaduje uvedenie konkrétneho rozpisu každej jednotlivej splátky na úrok,
istinu a ostatné prípadne náklady. Takýto rozpis sa však poskytuje iba v prípadoch definovaných v § 9
ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. ak sa zmluvné strany dohodnú na amortizácii istiny, pričom v takomprípadeplatí,žezákazníkmáprávopožiadaťovydanieamortizačnejtabuľkypodľa§9ods.5.Správnosť
takéhoto výkladu nedávno potvrdil rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit
Slovakia, a.s., sp. zn. C-42/15. Podľa žalovaného je absolútne dostatočné ak zmluva o úvere obsahuje

vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termín splatnosti jednotlivých splátok,
ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Žalovaný poukázal aj na smernicu rady 2008/48/ES, ktorá
zavádza takzv. maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku na prijatie takej vnútroštátnej právnej úpravy,
od ktorej sa nemožno odchýliť. Na základe toho má žalovaný zato, že zmluva o úvere a zmluva o
doplnkovej službe sú v celom rozsahu v súlade s právnou úpravou.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.2.2017 sa vo veci vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že
trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalobkyňa uviedla, že je potrebné skúmať, či z objektívneho
hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých zmluvných podmienok ako celok ešte
udržateľná. Dohoda o výške úrokov z úveru je nedeliteľným celkom zmluvy o úvere, ktorý už ďalej
nie je možne deliť tak, ako to má na mysli § 41 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu sa absolútna

neplatnosť vzťahuje na celú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Kumulácia všetkých neprijateľných
podmienok nachádzajúcich sa v zmluve neobstojí ako celok, pretože jednotlivé neprijateľné podmienky
v nej uvedené predstavujú taký podstatný zásah do práva spotrebiteľa, ktorý možno odstrániť jedine
určením neplatnosti celej zmluvy o úvere. Zmluvné úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov
podliehajú súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov. Dojedané úroky sú neprimerane

vysoké, odporujú dobrým mravom, čo má za následok absolútnu neplatnosť dojednania o úrokoch.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.
termín konečnej splatnosti. Žalobca je toho názoru, že sa jednoznačne vyžaduje časová (dátumová)
špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je žalovaným určená na základe vstupných údajov, ktorými
sú predovšetkým dátum poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia a výška splátok, počet

splátok atď. Úlohou žalovaného ako dodávateľa bolo, aby uvedené údaje matematicko-logickými
operáciami previedol do konkrétneho, a to jedného časového údaja, ktorým bude konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru predstavovať. Z tohto dôvodu sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č.
129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uzatvorenie
zmluvy o doplnkovej službe nebolo dobrovoľné ale naopak, uzatvorenie tejto zmluvy bolo základnou

podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru a žalovaný trval na jej uzatvorení. Zmluva o doplnkovej
službe je absolútne nevýhodná pre žalobcu, na základe nej žalovaný neposkytoval žalobcovi žiadne
nadštandardné služby, ale uzatvorením zmluvy sa žalovaný snažil obísť zákon ohľadom výšky úroku a
poplatkov. Pokiaľ ide o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, sp. zn. C-42/15, žalobca uviedol, že v zmluve o
fungovaní Európskej únie v hlave XV čl. 169 ods. 4 sa uvádza, že opatrenia prijaté podľa ods. 3 nebránia

žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia. Na základe toho má
žalobca zato, že zmluva o úvere a zmluva o doplnkovej službe mala byť uzatvorená v zmysle platných
a účinných zákonov Slovenskej republiky.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 7.3.2017 sa vo veci vyjadril žalovaný, ktorý uviedol,

že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, sp. zn. C-42/15, dalo jasne za pravdu argumentácii žalovaného.
Vnútroštátnu právnu úpravu je nevyhnutné vykladať v súlade s európskym právom (tzv. eurokonformný
výklad) čo platí o to viac, keď je vnútroštátna a úniová norma v súlade, ako je tomu aj v tomto prípade.

5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a prečítaním listinných dôkazov.

6. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere
musela podpísať aj zmluvu o doplnkovej službe, nakoľko pani s ktorou uzatvárala zmluvu o úvere jej
povedala, že ju musí podpísať, inak nedostane úver.

7. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.10.2014 uzavretej medzi žalobkyňou
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom veriteľ poskytol dlžníkovi spotrebiteľský úver v sume 500,-
€, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po
predposlednú je 11,09 €, a výške poslednej splátky je 10,78 €. Celkové náklady dlžníka sú tvorené
súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 24,20 %

ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 77,58 €, a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 87,51 €.
RPMN bola určená vo výške 66,90 %. Podľa zmluvy sa úver poskytol na dobu 60 týždňov, pričom
termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru je 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia
zmluvy. Celková čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť predstavuje sumu 665,09 €.8. Podľa zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zo dňa 6.10.2014
uzavretejmedzižalovanýmakoposkytovateľomažalobkyňouakozákazníkomsaposkytovateľzaviazal,

že zákazníkovi za odmenu bude pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej sumy
určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. uzavretej medzi zákazníkom a poskytovateľom. Zákazník sa
zaviazal, že za poskytnuté služby zaplatí poskytovateľovi celkovo odmenu vo výške 257,50 €, pričom
zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach

( okrem poslednej splátky) vo výške 4,29 € a poslednú splátku vo výške 4,39 € počas doby splácania
spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

9. Podľa karty splátok žalobkyňa uhradila žalovanému celkovo sumu 922,59 €.

10. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu

na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do
31.12.2014 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

13. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

14. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa veriteľom rozumie fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

15. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom
úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c/ smernice Európskeho parlamentu a Rady č, 2008/48/ES z 23.4.2008

(ďalej len smernica 2008/48/ES) zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy
o úvere.

28. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

33. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX6 zo dňa 6.10.2014 poskytol žalobkyni úver vo výške 500 ,-
€, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvejpo predposlednú bola 11,09 €, a výške poslednej splátky bola 10,78 €. Podľa zmluvy sa úver poskytol
na dobu 60 týždňov, pričom termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru je
7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, pričom celková čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť

predstavuje sumu 665,09 €. Súd taktiež zistil, že toho istého dňa uzavrela žalobkyňa so žalovaným
zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaný
zaviazal, že žalobkyni za odmenu bude pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej
sumy určenej na úhradu splátky vyššie uvedeného spotrebiteľského úveru, a žalobkyňa sa zaviazala
zaplatiť za tieto služby žalovanému odmenu vo výške 257,50 €, pričom žalobkyňa sa zaviazala splácať

túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach ( okrem poslednej splátky) vo
výške 4,29 € a poslednú splátku vo výške 4,39 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

36. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.10.2014 je potrebné posudzovať podľa
§ 497 a násl. Obchodného zákonníka a to s poukazom na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného
zákonníka, nakoľko sa jedná o obchodný záväzkový vzťah. Zároveň je však táto zmluva taktiež

spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko je uzavretá medzi dodávateľom (žalovaný ako veriteľ), ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľom
ako fyzickou osobou (žalobkyňa ako dlžník), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci
predmetusvojejpodnikateľskejčinnosti.Taktiežjetátozmluvazmluvouospotrebiteľskomúvere,pretože
sa ňou veriteľ (žalovaný) zaväzuje dočasne poskytnúť spotrebiteľovi (žalobkyňa) peňažné prostriedky

vo forme úveru, t.j. spotrebiteľský úver, a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Súd preto aplikoval na túto
zmluvu okrem ustanovení Obchodného zákonníka aj ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka
upravujúce spotrebiteľské zmluvy ako aj zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci spotrebiteľské úvery.

37. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje konkrétny termín konečnej
splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., ale iba označenie, že týmto
termínom je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Takéto označenie nemožno považovať
za uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č.
129/2010 Z.z.. Z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluva o úvere musí obsahovať dve

náležitosti. Jednak dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jednak termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Žalovaný však v zmluve uviedol iba dobu trvania zmluvy, t.j. 60 týždňov. Termín
konečnej splatnosti úveru nemožno následne opísať ako siedmy deň posledného 60. týždňa, ale je
potrebné uviesť presný časový údaj, t.j. deň, mesiac a rok konečnej splatnosti. Táto požiadavka je na
mieste, pretože spotrebiteľovi umožňuje presne zistiť, ktorým dňom je splatný jeho úver bez toho, aby

si musel tento údaj samostatne vypočítať podľa dĺžky trvania zmluvy a splatnosti splátok. Žalobkyni je
predsa z údaja o dĺžke trvania zmluvy (60 týždňov) a z údaja o splatnosti jednotlivých splátok (siedmy
kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej týždennej splátky) jasné, kedy nastáva konečná splatnosť
úveru, t.j. siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č.
129/2010 Z.z., však výslovne vyžaduje, aby bol v zmluve obsiahnutý aj presný údaj o konečnej splatnosti

úveru, ktorý nemožno nahradiť odkazom na údaje o dĺžke trvania zmluvy a splatnosti splátok, ako to
urobil žalovaný v predmetnej zmluve o úvere s tým, že výpočet presnej doby konečnej splatnosti úveru
ponechalnažalobkyňu.Vzmysle§11ods.1písm.b/zákonač.129/2010Z.z.tátoskutočnosťspôsobuje
že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

38. Pokiaľ ide o skutočnosť, že smernica 2008/48/ES neustanovuje termín konečnej splatnosti ako
náležitosť zmluvy o úvere, ale iba dĺžku trvania zmluvy, súd poukazuje nato, že smernica nemá priamy
účinok, t.j. nemôže ukladať povinnosti jednotlivcom, ale iba účinok nepriamy. Tento nepriamy účinok sa
prejaví tým, že súd pri aplikácii vnútroštátneho zákona bez ohľadu nato, či aplikované ustanovenia boli
schválené pred alebo po smernici, je povinný interpretovať ho, nakoľko je to možné vo svetle dikcie a

účelu smernice, aby sa dosiahol výsledok sledovaný smernicou. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona
č. 129/2010 Z.z. však nemožno vykladať eurokonformne tak, že zmluva o úvere nemusí obsahovať
termín konečnej splatnosti úveru, nakoľko by takýto extenzívny výklad viedol k aplikácia práva contra
legem.

39. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podľa § 9 ods.
2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve je totiž uvedená ibamesačná splátka, počet splátok a termín ich splatnosti. Zo zmluvy však nevyplýva, aká je výška splátok
istiny a výška splátok úrokov. Žalobca do zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť
výšku istiny a výšku úrokov. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. táto skutočnosť

spôsobuje že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

40. Pokiaľ ide o skutočnosť, že smernica 2008/48/ES neustanovuje spresnenie, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie istiny a úroku, ako náležitosť zmluvy o úvere, ale iba výšku,
počet a frekvenciu splátok, súd poukazuje nato, že smernica nemá priamy účinok, t.j. nemôže ukladať

povinnosti jednotlivcom, ale iba účinok nepriamy. Tento nepriamy účinok sa prejaví tým, že súd pri
aplikácii vnútroštátneho zákona bez ohľadu nato, či aplikované ustanovenia boli schválené pred alebo
po smernici, je povinný interpretovať ho, nakoľko je to možné vo svetle dikcie a účelu smernice, aby sa
dosiahol výsledok sledovaný smernicou. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. však
nemožno vykladať eurokonformne tak, že zmluva o úvere nemusí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko by takýto extenzívny výklad viedol k aplikácia práva

contra legem. Pokiaľ ide rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15, tak Súdny dvor EÚ vykladá jedine a
výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho.
Aj v tomto prípade Súdny dvor EÚ poskytol výlučne výklad smernice 2008/48/ES a v žiadnom prípade
sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.

41. Zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zo dňa 6.10.2014 je
potrebné považovať za spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko je uzavretá medzi dodávateľom (žalovaný
ako poskytovateľ), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, a spotrebiteľom ako fyzickou osobou (žalobkyňa ako zákazník), ktorý pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd preto aplikoval na túto zmluvu

ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.

42. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že uzavretie zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia
splátok úveru nebolo zo strany žalobkyne dobrovoľné, ale bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.10.2014. Navyše z obsahu zmluvy vyplýva, že

táto zmluva nemá samostatný charakter, ale jej účelom je hlavne zabezpečiť evidenciu a vymáhanie
pohľadávky od žalobkyne, pričom žalobkyňa zato musí ešte aj zaplatiť neprimerane vysokú cenu. Jedná
sa evidentne o cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie
zaposkytnutiepeňažnýchprostriedkovoprotitomu,akébyžalovanýzískalzúrokovformálneuvedených
v zmluve. Samotná zmluva je teda uzavretá hlavne v prospech žalovaného za účelom zvýšenia jeho

zisku. Takúto zmluvu, ktorú si žalobkyňa žiadnym spôsobom nevyžiadala, považuje súd za neplatnú
podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, pričom tento rozpor súd vidí v
zjavnej neprimeranosti a neproporcionality odplaty za poskytnuté služby a v snahe žalovaného obísť
neadekvátnu odmenu.

43. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému
iba poskytnutý úver vo výške 500 ,- € bez úrokov a poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa doposiaľ
uhradila žalovanému z titulu úveru sumu 665,09 €, zaplatila žalovanému sumu 165,09 € bez právneho
dôvodu, v dôsledku čoho sa žalovaný o túto sumu bezdôvodne obohatil. Žalovaný je preto povinný podľa
§ 451 ods. 1 a § 456 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobkyni sumu 165,09 €.

44. Keďže zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru je neplatná, žalovaný je
povinný v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť žalobkyni, čo podľa nej dostal, t.j. sumu 257,50 €.

45. Celkovo je tak žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 422,59 €.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný
úspech, priznal jej súd plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 127/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363/.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle ust. § 365 ods. 1 len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.