Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Eva Dzúriková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/216/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209675
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6711209675.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: Mesto Zvolen, so sídlom
Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, v zastúpení správcom: Materská škola, so
sídlom Prachatická 2421/45, 960 01 Zvolen, IČO: 37 957 821, proti žalovanému: Súkromná základná
umelecká škola, so sídlom J. Kozáčeka 4, 960 01 Zvolen, IČO: 42 002 893, právne zastúpený JUDr.
Radkom Petruňom, advokátom, Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, so sídlom Tehelná
189, 960 01 Zvolen, IČO: 40 242 315, o zaplatenie 2.314,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/184/2011 - 620 zo dňa 13. 09. 2019, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k 12C/184/2011-620 zo dňa 13. 09. 2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo aj „okresný súd“)
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I. rozsudku). Výrokom II. súd priznal žalovanému právo
na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol len, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
14Co/173/2012-127 zo dňa 25. 02. 2013 zrušil v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu Zvolen
č. k. 12C/184/2011-97 zo dňa 27. 01. 2012 a v odôvodnení uznesenia konštatoval, že Okresný súd
má posúdiť vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu. V ďalšom obsahu odôvodnenia rozsudku súd prvej
inštancie poukázal citáciou na ust. § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku a znenie ustanovenia
§ 6 ods. 3 a 4 zákona č. 138/1991 Zb. Uviedol, že po oboznámení sa s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/86/2017 z 30. 05. 2018 (č. l. 591 - 593 spisu) vyslovil právny
názor k aktívnej legitimácii žalobcu. Ďalej uviedol, že pokiaľ škola ako rozpočtová organizácia mesta
je účastníkom záväzkového vzťahu, v judikovanom prípade išlo o záväzkový vzťah zodpovednosti za
škodu v prejednávanej veci, ide o záväzkový vzťah z právneho úkonu a v rámci tohto záväzkového
vzťahu sa domáha určitého práva, v tomto konkrétnom prípade práva na zaplatenie dlžnej sumy, má
táto škola vlastnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Pokiaľ v danom prípade bola nájomná zmluva
uzavretámedzimaterskouškolouaprávnympredchodcomžalovaného,resp.neskôrdodatoksprávnym
predchodcom žalovaného, priamo so žalovaným, v danom prípade je aktívne vecne legitimovanou na
podanie žaloby práve materská škola a nie Mesto Zvolen. Súd z uvedených dôvodov preto považoval
žalobu za nedôvodnú a v ďalšom sa nezaoberal technickým zhodnotením podľa § 29 Zákona o dani z
príjmu na započítanie na energetickú úsporu, ktoré uvádzal žalovaný a mal za to, že žalobu je potrebnév celom rozsahu zamietnuť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a uviedol, že žalovaný bol v danom spore úspešný, žalobca neúspešný, a preto žalovanému
vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to z
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ Civilného sporového poriadku, písm. f/ a h/ CSP. Uviedol,
že súd vyslovil právny názor, že v danom prípade je aktívne legitimovanou na podanie žaloby práve
materská škola a nie Mesto Zvolen, pričom argumentuje najmä ust. § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správca nemôže nadobudnúť majetok
do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská
časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý
spravuje. Žalobca má za to, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/86/2017 z 30.
05. 2018 nie je možné úplne aplikovať na predmet tohto súdneho sporu. Kým predmetom súdneho
rozhodnutia vo veci sp. zn. 1Cdo/86/2017 je záväzkový vzťah zo zodpovednosti za škodu, v súdenej
veci ide o záväzkový vzťah založený nájomnou zmluvou, predmetom ktorej je prenájom majetku, ktorý
bol Mestom Zvolen zverený žalobcovi do správy. Ďalej žalobca citáciou poukázal na znenie ustanovenia
§ 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. Uviedol, že žaloba bola podaná materskou školou v mene Mesta
Zvolen tak, ako to vyplýva z ust. § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. a nie Mestom Zvolen, o čom
svedčí aj skutočnosť, že žalobu podpísala riaditeľka materskej školy. Ďalej uviedol, že v uznesení NS
SR 1Cdo/86/2017 sa uvádza, že obec môže svoj majetok spravovať sama, alebo sprostredkovane, t.
j. prostredníctvom správcu majetku obce. To, že správca majetku obce tento majetok spravuje však
neznamená, že tento majetok aj vlastní, zákon len oprávňuje správcu majetku obce na nakladanie s
majetkom obce. Správca nenadobúda do svojho vlastníctva majetok obce, tento majetok nadobúda len
dosprávy.Správcamajetkuobcevširšomvýzname(rozpočtováalebopríspevkováorganizáciazriadená
obcou) je oprávnený nakladať s majetkom zvereným mu do jeho správy a má taktiež povinnosti podľa
§ 6 ods. 3 Zákona o majetku obcí. Zároveň vykonáva za obec právne úkony pri Správe majetku obce v
mene obce. Z uvedeného vyplýva, že na takéto konanie nie je potrebné osobitné plnomocenstvo, teda
ide o prípad zákonného zastúpenia. Dovolací súd preto konštatoval, že právny záver odvolacieho súdu
ohľadne toho, že žalobca je len správcom majetku žalobcu 1/ a nie jeho vlastníkom, bol správny, avšak
nesprávne bolo jeho právne posúdenie pri aplikácii právnej normy ohľadne aktívnej vecnej legitimácie
žalobcov, keď uviedol, že ani jeden zo žalobcov nie je aktívne vecne legitimovaný v spore vo vzťahu k
žalovanému 1/. Zákon výslovne uvádza, že správca koná v mene vlastníka ohľadne zvereného majetku
pred súdmi a inými orgánmi. Nakoľko správca majetku má zákonnú povinnosť majetok obce chrániť
pred poškodením, zničením alebo stratou a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku,
vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi (§ 7
ods. 2 písm. c/ Zákona o majetku obcí). Žalobca mal tak za to, že súd nesprávne vec právne vec posúdil
a nesprávne aplikoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR na predmetný skutkový stav. Výklad súdu v
prejednávanej veci podľa názoru žalobcu nie je v súlade so Zákonom o majetku obcí (lex specialis).
Žalobca tvrdí, že toto rozhodnutie práve svedčí o aktívnej legitimácii žalobcu. Ďalej namietal, že z
rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, prečo sudca aplikoval citované
ustanovenie právneho predpisu a prečo ho v konkrétnych okolnostiach určitého prípadu vykladal práve
týmto spôsobom. Rozhodnutie súdu je podľa názoru žalobcu vnútorne rozporné. Súd v odôvodnení
rozhodnutia uvádza argumenty, ktoré si navzájom odporujú. Rozhodnutie súdu žalobca považuje za
nedostatočne zdôvodnené, teda arbitrárne. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že tak základné právo podľa
článku 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v
sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca
uviedol, že súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že pokiaľ v danom prípade bola nájomná zmluva
uzavretá medzi materskou školou a právnym predchodcom žalovaného, resp. neskôr dodatkom priamo
so žalovaným, v danom prípade je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby materská škola a
nie Mesto Zvolen. Ako už žalobca uviedol, v súlade s uznesením NS SR sp. zn. 1Cdo/86/2017 v
súdenej veci materská škola podala žalobu v mene Mesta Zvolen, teda správca zvereného majetku, t.
j. jeho zákonný zástupca. Na základe uvedeného navrhol žalobca odvolaciemu súdu, aby tento zmenil
rozsudok okresného súdu tak, že prizná žalobcovi ním uplatnený nárok v plnom rozsahu.
4. K odvolaniu žalobcu sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25. 10. 2019 vyjadril žalovaný.
Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a zákonný. Napadnutý
rozsudok navyše reflektuje zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 25. 02. 2013 sp. zn.l4Co/173/2012 - 127, z ktorého vyplýva, že správca, alebo mestská časť koná v mene obce pred
súdmi alebo inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce. ktorý spravuje. V prejednávanej
veci žalovaný poukázal na podporu tvrdenia o nedostatku aktívnej vecne legitimácie žalobcu aj na
rozhodovaciupraxnajvyššíchsúdnychautorít,konkrétnenarozhodnutieNSSRsp.zn.1Cdo/86/2017zo
dňa 30. 05. 2018. v ktorom dovolací súd riešil otázku, či má materská škola ako správca majetku mesta
samostatnú vecnú legitimáciu na podanie žaloby o náhradu škody. V predmetnom rozsudku NS SR
vyslovil právny záver, podľa ktorého má správca majetku (materská škola) zákonnú povinnosť majetok
obec chrániť a používať všetky právne prostriedky na jeho ochranu, vrátane včasného uplatňovania
svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi (§ 7 ods. 2 písm. c/ Zákona o majetku
obci). Preto podľa dovolacieho súdu nemožno považovať za správny právny záver odvolacieho súdu o
tom, že žalobca 2/ (materská škola) nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu
škody, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej vznikla škoda, a preto nevznikla škoda jemu.
Ak je teda podľa citovaného rozhodnutia NS SR materská škola ako správca majetku mesta aktívne
vecne legitimovaná na podanie žaloby o náhradu škody, ktorá vznikla na majetku mesta, niet dôvodu
tvrdiť, že Materská škola nemá aktívnu vecnú legitimáciu aj na podanie žaloby o zaplatenie nájomného
za užívanie nebytových priestorov v nehnuteľnosti, ktorú má v správe. Uvedené v prejednávanej veci
znamená, že pokiaľ žalobu podalo Mesto Zvolen, je správny záver súdu prvej inštancie, že na podanie
takejto žaloby nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Z rovnakého dôvodu potom súd prvej inštancie rozhodol
správne, ak žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol. Taktiež ani odvolacie
tvrdenie žalobcu, že žalobu bola podaná materskou školou, keďže z obsahu žaloby zreteľne vyplýva,
že túto podáva Mesto Zvolen, s ktorým súd ako so sporovou stranou po celú dobu konania i konal.
Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti, má žalovaný za to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.
5. Žalobcovi bolo doručené vyjadrenie žalovaného s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť dňa 30. 10.
2019.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku I. a závislom výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správny.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
9. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP
a dôvodom podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a
konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie
náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220
ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v jeho
odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie
nie je dôvodné. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej
inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; pokiaľ sa týka preskúmania veci samej, odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd prvej
inštancie žalobu žalobcu Mesta Zvolen, v mene ktorého koná správca (v zastúpení) materská škola,
zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V prejednávanej veci nebolo sporné,
že Materská škola, so sídlom Prachatická 2421/45, Zvolen, bola zriadená zriaďovacou listinou Mestom
Zvolen dňa 19. 11. 2004 a uvedená materská škola má právnu subjektivitu s účinnosťou od 01. 01. 2005
(viď Zriaďovacia listina Mestského zastupiteľstva vo Zvolene zo dňa 19. 11. 2004 v znení Dodatku č. 1 zo
dňa19.01.2007avzneníDodatkuč.2zodňa31.10.2008).Vprejednávanejveciboluplatňovanýnárok
zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 08.
2008, Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 06. 2007 v znení dodatkov k Zmluve o nájmenebytových priestorov zo dňa 20. 11. 2007 a v znení Dodatku k uvedenej zmluve zo dňa 31. 07. 2008.
Nebytové priestory, za ktorých užívanie bol v zmysle vyššie uvedených zmlúv a ich dodatkov, povinný
uhrádzať nájomné a platby za služby spojené s užívaním týchto priestorov žalovaný, bez pochyby patria
do majetku Mesta Zvolen a do správy materskej školy boli zverené Protokolom o zverení majetku do
správy materskej školy zo dňa 25. 05. 2005. Rovnako zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
01. 08. 2008, zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 06. 2007 a Dodatku k Zmluve o
nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 06. 2007 (Dodatok zo dňa 20. 11. 2007) vyplýva, že zmluvnou
stranou na strane prenajímateľa je vo všetkých prípadoch Materská škola, Prachatická 2421/45, 960
01 Zvolen, zastúpená konajúcou riaditeľkou; nájomcom bola Súkromná základná umelecká škola,
zastúpená riaditeľkou školy, so sídlom J. Kozáčeka 4, Zvolen.
10. Z protokolu o zverení majetku mesta do správy Materskej školy, Prachatická 2421/45, Zvolen,
vyplýva, že Mesto Zvolen zveruje do správy materskej školy majetok vo vlastníctve mesta, a to o.i.
nehnuteľný majetok, budovy Materskej školy na ulici Prachatická, súpisné č. XXXX, parcela č. XXXX,
katastrálne územie H., zapísaná v Liste vlastníctva č. X v hodnote 4.091.795,- Sk v obstarávacej cene,
pozemok pod objektom na parcele č. XXXX o výmere 1139 m2, katastrálne územie H., zapísaný na Liste
vlastníctva č. X a zároveň sa zveruje správcovi do starostlivosti záhrada, priľahlá k zverovanej budove
a ohraničená oplotením, nachádzajúca sa na parcele vo vlastníctve mesta č. XXXX/X, CKN katastrálne
územie H..
11. V súdenej veci možno konštatovať, že nárok uplatňovaný žalobou v konaní predstavuje nárok zo
záväzkovo-právneho vzťahu založeného nájomnými zmluvami uzatvorenými medzi materskou školou
a Súkromnou základnou umeleckou školou, ktorých predmetom bol prenájom nebytových priestorov,
zverených do správy materskej školy Mestom Zvolen. Subjektmi tohto záväzkovo-právneho vzťahu
bola materská škola, ako prenajímateľ, a na strane druhej súkromná základná škola, ako nájomca.
12. Z ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vyplýva, že správca nemôže
nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda je vlastníctvom obce.
Správca alebo mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca
alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku
obce, ktorý spravuje.
13. Z uvedeného zákonného ustanovenia, konkrétne z vety tretej, expresis verbis vyplýva, že správca
majetku ( v danom prípade materská škola) koná v mene obce pred súdmi. Z citovaného je tak
zrejmá vecná aktívna legitimácia žalobcu i v prípade daného záväzkového vzťahu, v ktorom bola
prenajímateľomMaterskáškolaZvolenanieMestoZvolen.Materskáškola,Prachatická2421/45,Zvolen
bola priamym účastníkom záväzkového vzťahu založeného postupne jednotlivými zmluvami o nájme
nebytových priestorov a ich dodatkov, uvedená nekonala v mene iného subjektu (mesta Zvolen), ale
vlastným konaním založila, resp. vstúpila do dvojstranného záväzkového vzťahu, z ktorého práva a
povinnosti plynuli priamo zmluvným stranám.
14. Otázku aktívnej vecnej legitimácie správcu majetku obce resp. mesta, teda rozpočtovej alebo
príspevkovej organizácie zriadenej obcou, riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/86/2017
zo dňa 30. 05. 2018, na ktoré správne prihliadol a poukázal pri svojej rozhodovacej činnosti i súd
prvej inštancie. V uvedenom bolo vyslovené, že „Zákon výslovne uvádza, že správca koná v mene
vlastníka ohľadne zvereného majetku pred súdmi a inými orgánmi. Nakoľko správca majetku má
zákonnú povinnosť majetok obce chrániť pred poškodením, zničením alebo stratou (§ 7 ods. 2 písm.
b) zákona o majetku obcí) a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného
uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi (§ 7 ods. 2 písm c)
zákona o majetku obcí), nemožno preto považovať za správny právny záver odvolacieho súdu o tom,
že žalobca 2/ (t.j. cirkevná základná škola - pozn. konajúceho odvolacieho súdu) nie je aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej
vznikla škoda a preto nevznikla škoda jemu. Takýto výklad nie je v súlade so zákonom o majetku obcí
(lex spcialis) a predstavuje formalistický výklad a aplikáciu práva“.
15. Z uvedeného rozhodnutia najvyššej súdnej autority tak je nutné prijať ešte jednoznačnejší záver o
aktívnejvecnejlegitimáciisamotnejmaterskejškoly(anie MestaZvolen)vprípade,keďsavkonanípred
súdom uplatňuje nárok zo záväzkového vzťahu, do ktorého na strane prenajímateľa vstúpila samostatne
a vo vlastnom mene materská škola, konajúca riaditeľkou, pokiaľ bola aktívna vecná legitimácia školy,
ako správcu majetku, najvyšším súdom vyslovená na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí,
i v konaní o náhradu škody, ktorá vznikla na majetku mesta zvereného (základnej) škole.16. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca tvrdí, že v súdenej veci podala správne žalobu materská škola,
v mene Mesta Zvolen, teda správca zvereného majetku, je nutné uviesť, že zo žaloby samotnej vyplýva
označenie žalobcu (v čase podania žaloby v roku 2011 navrhovateľa) ako: Mesto Zvolen, Námestie
Slobody22,96001 Zvolen,vzastúpenísprávcom:Materskáškola,Prachatická2421/45,96001 Zvolen,
pričom takto je označený subjekt domáhajúci sa priznania práva žalobou jednak v záhlaví samotnej
žaloby a taktiež i v označení sporových strán učinenom žalobcom, kde ako navrhovateľ je opätovne
uvedené „Mesto Zvolen, zastúpené Ing. Miroslavom Kusejnom, primátorom, v zastúpení správcom
Materská škola, Prachatická 2421/45, Zvolen“. Z uvedeného je zrejmé označenie subjektu, ktorý žalobu
podáva, t. j. žalobcu, ktorým ako v čase podania žaloby, tak aj v priebehu celého konania pred súdom
prvej inštancie, je bezo zmeny Mesto Zvolen, hoci podľa dodatku zastúpené správcom zvereného
majetku - materskou školou. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalobu samotnú podpísala
riaditeľka materskej školy B.. W. Q.. Je tak nutné konštatovať, že súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveruonedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu-MestaZvolen,vkonanízastúpenéhosprávcom
- Materská škola, Prachatická 2421/45, Zvolen, keď v predmetnom konaní o nároku zo záväzkového
vzťahu založeného nájomnou zmluvou, resp. nájomnými zmluvami je aktívne vecne legitimovaným
subjektom na podanie žaloby samotná materská škola.
17. Súd prvej inštancie tak po oboznámení sa so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ako súdu odvolacieho, dospel pri svojej rozhodovacej činnosti k správnemu záveru o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Uvedená otázka je otázkou prioritnou,
zásadnou, kedy pokiaľ súd konajúci vo veci dospeje k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie,
je potrebné žalobu bez ďalšieho zamietnuť, a to bez potreby zaoberania sa ďalšími skutočnosťami
obsiahnutými v žalobe (bez potreby vecného posúdenia oprávnenosti žalovaného nároku). Vzhľadom
na túto skutočnosť potom ani nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu o tom, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním žalobcu je nedostatočne odôvodnené či arbitrárne. Pokiaľ
súd prvej inštancie odôvodňoval len otázku aktívnej vecnej legitimácie, rozhodnutie je v tejto otázke
odôvodnené dostatočne, síce stručne, ale zrozumiteľne a presvedčivo, pričom je podporené i poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré možno v otázke aktívnej vecnej legitimácie správcu majetku
obce (základnej školy, či materskej školy zriadenej obcou) považovať za súčasť judikatúry najvyššej
súdnej autority. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie tak k otázke aktívnej vecnej legitimácie vyplýva na
základe aplikácie akého právneho predpisu, jeho časti dospel súd prvej inštancie k záveru vyslovenom
vo výrokovej časti rozsudku, ako danú právnu normu aplikoval na zistený skutkový stav a svoje
rozhodnutie podporil i už vyššie spomínaným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Preto odvolaciu námietku o nedostatočnej odôvodnenom rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd
nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom meritórnom výroku I., ktorým súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol,
potvrdil ako vecne správny.
18. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie
priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. V tejto časti súd
prvej inštancie správne vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže bola žaloba žalobcu v celom rozsahu
zamietnutá, celkový procesný úspech v konaní je potrebné priznať žalovanému, ktorý bol v konaní pred
súdom zastúpený právnym zástupcom z radu advokátov, a teda žalovanému v súvislosti s konaním i
trovy vznikli. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd potvrdil ako vecne správny i výrok II. o trovách
konania.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a§
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu, tento nebol úspešný ani sčasti
a celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanému. Žalovaný i v odvolacom konaní
bol zastúpený právnym zástupcom z radu advokátov a k odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu i vyjadril, teda možno konštatovať, že žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním
trovy i reálne vznikli. Preto potom podľa § 255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní v celom rozsahu povinnosť nahradiť trovy vzniknuté v
odvolacom konaní žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní.
20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.