Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/1003/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615207167
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1615207167.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci navrhovateľa:

C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., T. XXX/X, zast. advokátom JUDr. Albínom Kostolanským,
AK so sídlom Záhorácka 53, Malacky, proti odporkyni: 1. mal. N. V. U., nar. XX.XX.XXXX, zast.
kolíznym opatrovníkom, ÚPSVaR v Malackách, 2. V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., V. XXX/34, zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Alena Kurecová, s.r.o., Fraňa Kráľa 31, Bratislava, o určenie otcovstva
k maloletej N. V. U., narodenej XX.XX.XXXX a o úpravu rodičovských práv k dieťaťu rozhodol

r o z h o d o l :

Súd konanie o určenie otcovstva k maloletej Lilien Kristine Vlčkovej, nar. 30.11.2014 z a s t a v u j e .

Súd z v e r u j e maloletú Lilien Kristinu do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať ju a spravovať
jej majetok bude matka.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej od 30.11.2014 do 31.05.2015 sumou 350,-€ mesačne,
splatnou k rukám matky, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej sumou 250,- € mesačne od 01.06.2015 k rukám

matky, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred.

Otec je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni dlžné výživné v sume 5.112,-€ počnúc od mesiaca jún 2016 v
mesačných splátkach po 100,-€ spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Otec je oprávnený stýkať sa s dcérou každú párnu sobotu v roku v čase od 09,00 hod. do 11,00 hod. v
prítomnosti matky, s tým, že otec sa dostaví pred miesto bydliska matky.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím písomným návrhom žiadal, aby súd určil, že je otcom mal. N. V. U., ktorá sa narodila
dňa XX.XX.XXXX matke V. U., narodenej XX.XX.XXXX. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s
matkou maloletej - odporkyňou sa začal priateliť v júli 2012. Po niekoľkých mesiacoch začali spolu žiť.
V tom čase odporkyňa otehotnela. Plánovali spolu budúcnosť, aj svadbu. Po nedorozumeniach medzi
účastníkmi, títo spolužitie ukončili, svadbu zrušili. Odporkyni sa narodilo dieťa v čase keď účastníci už
spolu nežili, nestretávali sa, nekomunikovali spolu. Navrhovateľ uviedol vo svojom návrhu, že odporkyňa

s ním prerušila všetky kontakty. Nemohol preto otázku určenie otcovstva vyriešiť s ňou mimosúdne.
Navrhol, aby na maloletú N. V. bol zaviazaný prispievať výživným v sume 100,-€ mesačne a žiadal, aby
súd upravil aj jeho právo stretávať sa s dieťaťom.Odporkyňa v druhom rade sa k návrhu písomne vyjadrila. Vo svojom vyjadrení uviedla, že s
navrhovateľom sa zoznámila v júli 2012, krátko na to začali spolu chodiť. Následne sa navrhovateľ
nasťahoval k nej do rodinného domu, v ktorom žije od svojho detstva a ktorý je vo vlastníctve jej

rodičov. Spolužitie s navrhovateľom trvalo do mája 2014, nikdy však nemalo charakter spoločnej
domácnosti. V čase spolužitia s navrhovateľom došlo k počatiu dieťaťa. Zo začiatku bolo ich spolužitie
harmonické, postupom času sa však prejavila pravá povaha navrhovateľa a odporkyňa druhom rade
zistila, že s navrhovateľom nechce žiť. Preto aj zrušila svadbu. Odporkyňa v druhom rade súhlasila
s určením otcovstva navrhovateľa k maloletej N. V.. Žiadala zároveň, aby súd rozhodol o zverení

dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Uviedla tiež, že pred odchodom na materskú dovolenku pracovala
v pracovnej pozícii account manager. V októbri 2014 nastúpila na materskú dovolenku a v súčasnosti je
na rodičovskej dovolenke, pričom poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20€ a prídavok na dieťa
vo výške 23,52 €. Odporkyňa v druhom rade vyčíslila mesačné náklady na maloletú N. V.iastkou 1.195,-
€ pozostávajúcich z nákladov na stravu, lekársku starostlivosť, lieky, hygienické potreby, oblečenie
a obutie, hračky, športové aktivity, krúžky a vzdelávanie, detský hlavný kočík, vybavenie detskej

izby nábytkom, bývanie, energie, telefón, pohonné hmoty a keďže jej jediným príjmom je rodičovský
príspevokaprídavoknadieťa,žiadalazaviazaťnavrhovateľaprispievaťnavýživumaloletejdcérysumou
597,50€ mesačne. Odporkyňa v druhom rade uviedla, že v súčasnosti náklady na výživu maloletej
dcéry hradí zo svojich úspor. Ďalej odporkyňa v druhom rade žiadala zaviazať navrhovateľa zaplatiť
zameškané výživné od narodenia dieťaťa do konca januára 2016 vo výške 8.962,50 € do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku. Súhlasila s tým, aby navrhovateľ mal právo stýkať sa s mal. N. V. každý párny
týždeň v sobotu, od 09,00 hod. do 11,00 hod. vo svojej prítomnosti v rodinnom dome na V. G.. XXX/XX
v N., kde má maloletá spolu s matkou trvalé bydlisko.

Na pojednávaní dňa 25.02.2016 pred súdom účastníci uznali svoje otcovstvo k maloletej N. V. U.

narodenej XX.XX.XXXX.

Podľa § 84 Zák. o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone, súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 90 Zák. o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno
ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods. 1 Zák. o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov.

Podľa § 91 ods. 2 Zák. o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom,
alebo pred súdom.

Podľa § 108 OSP súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným

vyhlásením rodičov, alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 113 ods. 2 OSP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Vzhľadom k tomu, že účastníci pred súdom určili otcovstvo k spoločnému dieťaťu súhlasným vyhlásením
rodičov podľa vyššie cit. ustanovení § 90 - 91 Zák. o rodine, súd konanie o určenie otcovstva zastavil
podľa § 108 OSP.

Súd pokračoval v konaní o úprave rodičovských práv k tomuto dieťaťu.

Navrhovateľ v priebehu konania žiadal určiť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
v rozpätí 100-150,-€ mesačne. Takýto svoj návrh odôvodňoval tým, že jeho príjem zodpovedá iba
takto navrhovanej výške výživného. Je podnikateľom, podniká ako fyzická osoba - živnostník. Tejto
činnosti musí venovať všetko čas, ktorý má k dispozícii. Navrhovateľ ďalej uvádzal, že v súčasnosti je

príjem v prípade živnostníka komplikovaný. Navrhovateľ predložil súdu potvrdenia o svojom príjme tak
ako vyplynuli z podaných daňových priznaní za roky 2013-2015, na výzvu súdu predložil aj peňažný
denník súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ nesúhlasil s požadovanou
výškou výživného matkou maloletej N. V.. Vyčíslované náklady na výživu považoval za neprimerané.Nesúhlasil ani s tým, aby sa on podieľal na všetkých nákladoch, ktoré odporkyňa vyčíslila, napríklad o
bývanie. Navrhovateľ argumentoval aj tým, že považuje za správne, a považuje aj za svoju povinnosť
prispievať na výživu aj svojím rodičom, ktorí sú už dôchodcovia a žijú iba z minimálnych dôchodkov.

Argumentoval tým, že požadované výživné by ho existenčne ohrozilo. Vynakladanie peňažných
prostriedkov odporkyňou na maloletú dcéru, tak ako to ona deklarovala, považoval za neefektívne.

Odporkyňa v druhom rade podrobne zdokladovala svoj príjem za celé obdobie od narodenia dieťaťa
do rozhodovania súdu. Predložila súdu potvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že jej bolo poskytnuté

nemocenské poistenie za obdobie od 12.10.2012 do 09.07.2015 spolu vo výške 6.684,-€, prídavok
na dieťa je jej vyplácaný od mesiaca november 2014 vo výške 23,52 € a rodičovský príspevok od
júla 2015 vo výške 203,20€. Odporkyňa v druhom rade uviedla, že v minulosti pracovala v zahraničí,
kde si budovala kariéru, ktorej sa pre vzťah s navrhovateľom a pre dieťa vzdala. Uviedla ďalej, že jej
náklady na dieťa spočívajúce v : 1. energiách za bývanie, 2. nájomnom, 3. nákladoch na telefón, 4.
pohonných hmotách, 5. lekársku starostlivosť, 6. športových aktivitách, krúžkoch, vzdelávaní dieťaťa,

7. potravinách, 8. oblečení, topánkach 9. potrebách, pomôckach, doplnkoch, hračkách pre dieťa, 10.
hygienických potrebách pre dieťa, 11. kúpe nábytku pre dieťa, 12. liekoch, 13. kúpe kočiarika, 14.
detskej fotografke, predstavovali v mesiaci 12/2014 sumu 918,715 € v mesiaci 1/2015 sumu 2.013,79€ v
mesiaci 02/2015 sumu 635,375, v 03/2015 sumu 1.004,35€, v 04/2015 sumu 684,235€, v 05/2015 sumu
842,775€, v 06/2015 sumu 1.969,92€, v 07/2015 sumu 878,835€, v 08/2015 sumu 1.040,66€, v 09/2015

sumu 1.463,68€, v 10/2015 sumu 1.2015,33€, v 11/2015 sumu 1.165,14€, v 12/2015 sumu 1.712,30€ a
v 01/2016 sumu 1.1.87,06€, spolu teda 16.732,12€. Mesačný priemer je potom 1.195,-€ a preto žiadala
zaviazať navrhovateľa prispievať na výživu sumou 597,50€, teda polovicu uvedenej sumy. Nesúhlasila
s určením výživného na mal. Lilien Kristinu podľa návrhu navrhovateľa v priebehu konania odporkyňa
v druhom rade svoj návrh v časti určenia výživného na dieťa upravila tak, že žiadala určiť výživné v

sume 500,-€ v zhode s návrhom kolízneho opatrovníka, s tým, že suma 300,-€ by bola uhrádzaná ako
bežné výživné a suma 200,-€ by súžila na tvorbu úspor maloletej. Uvádzala, že navrhovateľ iba formálne
prezentoval svoj záujem o plnenie si svojej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. Nič mu ani doteraz
nebránilo, aby na dieťa prispieval od jeho narodenia aj keď napríklad v inej výške. Navrhovateľ však na
výživu maloletej neplatí doteraz. Odporkyňa v druhom rade poukázala aj na ďalšie majetkové pomery

navrhovateľa, má totiž z vlastnej skúsenosti vedomosť, že navrhovateľ sa podieľal na realizácii stavieb
v dosť veľkom rozsahu, má k dispozícii potrebnú techniku, motorové vozidlá, ktoré vlastní, zamestnáva
ďalších zamestnancov. Vlastní tiež nehnuteľnosť. Odporkyňa v druhom rade argumentovala aj tým, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odporkyňa v druhom rade v časti úpravy
styku navrhovala upraviť styk každý druhý týždeň v roku v čase od 09,00 do 11,00 hod., keď je isté,

že dieťa je v tom čase oddýchnuté. Odporkyňa v druhom rade súhlasila s úpravou styku iba vo svojej
prítomnosti, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v súčasnosti dieťa nepozná, ani ono jeho. Jej prítomnosť
pri stretávaní sa navrhovateľa s dieťaťom je nevyhnutná.

Kolízny opatrovník nesúhlasil s výživným, ktoré navrhovala matka, vzhľadom na vek, potreby dieťaťa

a výšku priemernej mzdy v národnom hospodárstve a navrhovanú výšku považovala za neprimerane
vysokú. Kolízny opatrovník ďalej poukázal aj na to, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu
svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Nakoľko matka zabezpečuje
celodennú starostlivosť o svoje dieťa a nemôže sa zamestnať a je odkázaná na rodičovský príspevok,
kolízny opatrovník navrhol určiť výšku výživného vo výške 300,-€ a tiež navrhol tvorbu úspor vo výške

200,-€ mesačne.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25-26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne

odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody vhodné osobitného zreteľa.

Navrhovateľjepodnikateľom.Podnikáakofyzickáosoba.Zdaňovéhopriznaniakdanizpríjmomfyzickej
osoby za rok 2013 mal súd preukázané, že navrhovateľ za rok 2013 vykázal základ dane v sume
4.336,30 € a daň bola vo výške 114,06 €, za rok 2014 vykázal základ dane v sume 6.708,17 € a daň

bola vo výške 551,91 €, za rok 2015 vykázal základ dane v sume 3.051,17 € a daň bola vo výške
0,0 €. Navrhovateľ potvrdil, že ako podnikateľ vlastní nákladné vozidlo pre výkon svojej podnikateľskej
činnosti, ďalšie dodávkové vozidlo, terénne motorové vozidlo, vlastní stavebný pozemok v obci T.M. par.
č.: XXXX/X.

Z rozpisu nákladov na výživu mal. N. V., predložených odporkyňou v druhom rade vyplýva, že ňou
vyčíslené celkové mesačné výdaje na dieťa sú vo výške 1.195,- € mesačne, čo predstavuje náklad
vo výške cca 40,-€ denne. Odporkyňa v druhom rade uvádzala, že kupuje dcére biopotraviny, kvalitnú
stravu, kvalitné oblečenie, chodí a vozí ju na rôzne krúžky, všestranne sa jej venuje a vlastne s dieťaťom
je celých 24 hodín. Súd však konštatuje, že v prípade mal. N. V. sa jedná o dieťa vo veku cca 1,5

roka a požadované výživné cca 40,-€ denne, resp. aj po jeho úprave na sumu 500,-€ mesačne je
nadhodnotené. Podľa názoru súdu nie je možné v požadovanom výživnom zohľadniť ani vyčíslené
výdavky spojené s užívaním rodinného domu (nie však nájomné za nehnuteľnosť), ktorý nie je vo
vlastníctve odporkyne v druhom rade.

Na druhej strane súd nemohol vyhovieť ani návrhu navrhovateľa na určenie výživného v rozsahu okolo
150,-€ mesačne, pričom navrhovateľ prevažne argumentoval tým, že považuje za správne podieľať sa
na výžive svojich rodičov, ktorým prispieva. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a z tohto
hľadiska nie je možné ich výdaje uprednostňovať pred odôvodnenými výdajmi maloletých detí. Každý
rodič je povinný v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce

finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Životná úroveň rodiča nie je stanovené
len jeho príjmami, ale tiež jeho výdajmi, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. V danom konaní je nepochybné, že v súčasnosti je podstatný rozdiel medzi možnosťami príjmu
navrhovateľa, ktorý podniká a odporkyňou v druhom rade, ktorá sa celodenne stará o dieťa a je jej
vyplácaný iba rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, súd je toho názoru, že je v schopnostiam a
možnostiam odporcu prispievať na výživu mal. N. V. sumou 250,€ mesačne. Keďže výdavky spojené
s narodením dieťaťa sú najvyššie v období bezprostredne po narodení dieťaťa, keďže je potrebné
zakúpiť kompletnú výbavu, súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej za prvých 6 mesiacov, t.j.
od 30.11.2014 do 31.05.2015 sumou 350,-€ mesačne a ďalej od 01.06.2015 sumou 250,-€ mesačne.

Navrhovateľovi vznikla vyživovacia povinnosť narodením dieťaťa. Keďže na výživu dieťaťa zatiaľ ničím
neprispel, čo nie je sporné a čo potvrdili účastníci konania, vznikol mu na výživnom dlh. Zameškané
výživné predstavuje za obdobie od 30.11.2014 do 31.05.2015 sumu vo výške 2.112,-€, za obdobie
od mesiaca jún 2015 po mesiac máj 2016, do rozhodnutia súdu predstavuje sumu vo výške 3.000,-€.Celkovo je tak dlžné výživné vo výške 5.112,-€, ktorú sumu súd povolil navrhovateľovi uhradiť odporkyni
v druhom rade v splátkach spolu s bežným výživným.

Konanie o určenie otcovstva bolo zastavené. Súd preto rozhodoval už iba o úprave rodičovských práv
rodičov dieťaťa. V tomto prípade ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu a podľa § 146 ods. 1
OSP nemá žiaden z účastníkov konania právo na náhradu takéhoto konania podľa jeho výsledku. Súd
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianatunajšísúd,písomne,

dvojmo. V odvolaní, z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, a
čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované sa má uviesť proti, ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy.