Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/1003/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615207167
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1615207167.15

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci otca: C. V.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom N., T. XXX/X, zast. advokátkou JUDr. Helenou Hynkovou so sídlom Radničné
nám. 7/B, Bratislava proti matke: V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., V. XXX/XX, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Alena Kurecová, s.r.o., so sídlom Fraňa Kráľa 31, Bratislava, o určenie otcovstva k
maloletej N. V. U., narodenej 30.11.2014 a o úpravu rodičovských práv k dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Súd o p r a v u j e výrok rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/1003/2015-612 zo dňa 25.06.2019
tak, že z výroku rozsudku vypúšťa odseky I. a IV.

Výrok rozsudku správne znie:

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej N. V. od XX.XX.XXXX sumou 400 Eur mesačne,

splatnou k rukám matky vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred.

II. Otec je p o v i n n ý zaplatiť matke dlžné výživné v sume 19.300 Eur tak, že sumu 5.000 Eur zaplatí
najneskôr v lehote do 31.08.2019 a zostávajúcu sumu dlžného výživného v sume 14.300 Eur počnúc
od september 2019 v mesačných splátkach po 200 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody

splátok.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ svojim návrhom žiadal aby súd určil, že je otcom mal. Lilien Kristiny Vlčkovej, nar.
30.11.2014 matke V. U., nar. XX.XX.XXXXa žiadal aby súd rozhodol o úprave rodičovských práv k
dieťaťu.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 26.05.2016 z č.l. 492-494 a to tak, že I. zastavil konanie o
určenie otcovstva k mal. N. V. U., K.. zveril maloletú N. V. do osobnej starostlivosti matky a rozhodol o
správe majetku dieťaťa, III. rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej od 30.11.2014 do
31.05.2015,IV.rozhodolopovinnostiotcaprispievaťnavýživumaloletejod01.06.2015dobudúcnosti,V.
rozhodol o povinnosti otca zaplatiť odporkyni dlžné výživné, VI. rozhodol o oprávnení otca stýkať sa s

dieťaťom a VII. rozhodol o trovách konania.

3. Proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/1003/2015 zo dňa 26.05.2016 podal odvolanie
navrhovateľ v časti o určení vyživovacej povinnosti a o povinnosti zaplatiť dlžné výživné, teda proti
výrokom III. - V. rozsudku.

4. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4Co/346/2016 zo dňa 30.11.2016 v napadnutých častiach
o výživnom a závislej časti o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. Rozsudok OS Malacky sp. zn. 5C/1003/2015 zo dňa 26.05.2016 teda nadobudol právoplatnosť v
časti zastavenia konania o určení otcovstva k mal. Lilien Kristine Vlčkovej, v časti o zverení maloletej

do osobnej starostlivosti matky a o zastupovaní pri správe majetku a v časti v ktorej bolo rozhodnuté o
oprávnení otca stýkať sa s dcérou dňa 15.06.2016.

6. Vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie druhostupňového súdu, prvostupňový súd vo veci rozhodol opäť
rozsudkom zo dňa 25.06.2019 z č.l. 612-616.

7. V tomto rozsudku opäť rozhodol I. o zverení maloletej N. V. U. do osobnej starostlivosti matky a o
zastupovaní dieťaťa a spravovaniu jej majetku matkou, II. o povinnosti otca prispievať na výživu mal.
N. V. od XX.XX.XXXX, III. o povinnosti otca zaplatiť matke dlžné výživné, IV. o oprávnení otca stýkať
sa s mal. N. V., V. o trovách konania.

8. Ako vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR č.k. II. US 576/2013-30 zo dňa 24.07.2014, cit.:
„Rozhodovaciu činnosť ako autoritatívny prejav (verejnomocenskej) vôle vykonávajú vždy príslušní
nositelia verejnomocenských funkcií, ktorými sú vždy a bez výnimky ľudia. V prípade rozhodovacej
činnosti súdov sú týmito nositeľmi sudcovia a v rozsahu ustanovenom zákonmi aj iní zamestnanci súdov
(čl. 142 ods. 2 ústavy). Proces „vynášania rozhodnutia“ súdu ako verejnomocenského aktu tak - v

súlade s podstatou každého ľudského rozhodovania - pozostáva z dvoch fáz: vytvorenia určitej vôle
vo vnútornom fóre sudcu, resp. iného zamestnanca súdu, a jej následného prejavenia (komunikovania)
navonok adresátom príslušného verejnomocenského aktu. Len navonok prejavená verejnomocenská
vôľa je totiž poznateľná jej adresátom. Právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy sa totiž nenapĺňa už vtedy,
keď je s ním v súlade vytvorená vôľa v internom fóre sudcu, resp. iného rozhodujúceho zamestnanca,

ale až vtedy, ak je táto vôľa verne a riadne manifestovaná (prejavená) navonok. Prirodzene, vôľa
(„rozhodnutie“) skutočne vytvorená v internom fóre sa môže z najrôznejších dôvodov odlišovať od
toho, čo bolo navonok manifestované (prejavené). Tieto dôvody môžu spočívať v subjektívnych
vlastnostiach prejavujúcej osoby (nesprávne vyjadrovanie, nedostatočná schopnosť správne štylizovať
alebo momentálne zlyhania v podobe omylu, prerieknutia, preklepu) alebo objektívnych okolnostiach

(nejednoznačnosť jazyka, zlyhanie komunikačného média apod.). Keďže len navonok prejavená vôľa je
spoznateľná účastníkom konania, je pochopiteľné, že títo sa oboznamujú a vychádzajú predovšetkým
z prejavenej verejnomocenskej vôle, pričom zároveň môžu predpokladať, že tento prejav vyjadruje
skutočnú vôľu orgánu, ktorý ho vydal. Pretože skutočná vôľa vytvorená v internom fóre sudcu alebo
zamestnanca súdu zostáva účastníkom nepoznateľná, zodpovedá aj požiadavke právnej istoty a z

nej vyplývajúcej požiadavke zásadnej nezmeniteľnosti (právoplatných) súdnych rozhodnutí, aby nebolo
možné raz prejavenú vôľu kedykoľvek dodatočne meniť s odôvodnením, že nezodpovedá tej skutočnej,
interne vytvorenej vôli. Princíp právnej istoty založenej právoplatnými súdnymi rozhodnutiami vyplýva
podľa judikatúry ústavného súdu tiež z čl. 46 ods. 1 ústavy (porov. naposledy napr. II. ÚS 591/2012).
Ide tu teda o jeden z ďalších prejavov konfliktu medzi viacerými ústavnými právami, ktoré možno

vyvodiť z ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie
podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne)
nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj ustanovenie §
164 OSP. Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby
v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú

pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na
systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že
na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní,
na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku
došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení

alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 OSP tak treba
považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím
v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne
poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej)
vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa § 164 OSP

odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj 3 MCdo
21/2008). Z ustanovenia § 204 ods. 1 OSP jednoznačne vyplýva, že oprava sa môže týkať aj výroku
rozhodnutia.„9. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

10. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj

iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

11. Súd po vyhlásení rozsudku a po jeho doručení zistil, že opäť rozhodol o takej časti návrhu o ktorej
už bolo rozhodnuté a toto rozhodnutie v tejto časti aj nadobudlo právoplatnosť, keďže nebolo proti nemu
podané odvolanie.

12. Podľa vyššie cit. ust. § 230 CSP, súd už nemohol rozhodovať opäť o zverení maloletej Lilien Kristíny
a ani o úprave styku otca s dieťaťom, keďže v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný.
Jedná sa preto o zrejmú nesprávnosť, ktorú súd odstránil tým, že odseky I. a IV. rozsudku sp. zn.
5C/1003/2015-612 zo dňa 25.06.2019 vypustil z písomného vyhotovenia rozsudku.

13. Ostatné časti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/1003/2015-612 zo dňa 25.06.2019 súd
ponecháva nezmenené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. g) CSP podať odvolanie do l5 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajšom súde ku Krajskému súdu v Bratislave, písomne, v 2 vyhotoveniach, s

náležitosťami podľa § 363 CSP.