Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/126/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220203719
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220203719.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ElenyKúšovejačlenieksenátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: P. B., Z.. XX.XX.XXXX,
R.. B. XX/XXX, XX XXX V., X. J., zast.: A.K.F. Legal, s.r.o., Fraňa Kráľa 35, 811 05 Bratislava, IČO: 47
236 400, proti žalovanému: Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., Hrachová 6 (predtým so
sídlom Mlynské nivy 73), 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655, zast.: Advokátska kancelária ČECHOVÁ &

PARTNERS s.r.o., Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 47 249 129, o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 54Cb/19/2020-146
zo dňa 22.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 54Cb/19/2020-146 zo dňa
22.07.2020 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie,
ktorýmzriadilzáložnéprávonapohľadávkyodporcuzbankovéhoúčtuIBANQXXXXXXXXXXXXXXXX
XXXX, vedeného v C. T., pobočka zahraničnej banky (a to na súčasné aj budúce), voči spoločnosti Perla
Ružinova s.r.o., IČO: 47 197 731, so sídlom Kaštieľska 2, Bratislava, na základe zmluvy o dielo týkajúcej

sa polyfunkčného centra centrum Mierová - Mierová ul. Bratislava medzi žalovaným a spoločnosťou
Perla Ružinova s.r.o., Bratislava, zo dňa 11.12.2014; a to v prospech žalobcu ako záložného veriteľa,
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške istiny 118.242,67 Eur, z titulu odplaty za výkon funkcie
konateľa spoločnosti, úrokov z omeškania vo výške 816,36 Eur a trov konania vo výške 33,- Eur, vrátane
trov právneho zastúpenia vo výške 1.606,92 Eur.
Súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa
14.07.2020 sa žalobca voči žalovanému domáhal zriadenia záložného práva na pohľadávky žalovaného
z bankového účtu vedeného v špecifikovanej pobočke zahraničnej banky voči spoločnosti Perla
Ružinova s.r.o., Bratislava, na základe zmluvy o dielo týkajúcej sa polyfunkčného centra centrum
Mierová - Mierová ul. Bratislava, v prospech žalobcu ako záložného veriteľa, na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky z titulu odplaty za výkon funkcie konateľa, vrátane úrokov z omeškania a náhrady trov

konania.
Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že uplatňuje nárok za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky
- nároku na odplatu za výkon funkcie konateľa žalovaného, príslušenstva a trov konania z dôvodu
odôvodnenej obavy, že exekúcia pohľadávky je ohrozená. V rámci výkonu funkcie konateľa žalovaného,
žalobca uskutočňoval právne úkony v mene žalovaného, dohliadal a schvaľoval platby uskutočnené
žalovaným, spolupripravoval správy a reporty a komunikoval ich do ústredia skupiny žalovaného,

stretával sa a rokoval s dodávateľmi, podieľal sa na manažmente a administratíve atď.Medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo v súvislosti s výkonom funkcie konateľa spoločnosti k
uzatvoreniu zmluvy o výkone funkcie, preto má žalovaný za to, že ich vzájomný vzťah sa v súlade s ust. §
66 Obchodného zákonníka spravoval primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ktorá je odplatná.

Keďže odplata nebola medzi žalobcom a žalovaným zmluvne dohodnutá, vznikla žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi odplatu, ktorá bola obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú
žalobca ako konateľ žalovaného uskutočnil. Za jeho výkon nebola žalobcovi vyplatená žiadna odplata.
Listom zo dňa 04.06.2020, ktorý bol žalovanému doručený dňa 08.06.2020, si žalobca uplatnil u
žalovaného svoj nárok na odplatu za výkon funkcie konateľa v celkovej výške 118.242,67 Eur (t. j. 2.780,-

Eur mesačne za obdobie 42 mesiacov). Žalovaný odplatu neuhradil.
Žalobca v návrhu uviedol, že svoje nároky voči žalovanému si uplatní v súdnom konaní v najbližších
dňoch.
Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa žalobcu odôvodňujú ekonomické a finančné ťažkosti
žalovaného, ktorý sa dlhodobo nachádza v strate, ktorá každý rok narastá. Podnikateľské aktivity
žalovanéhosúpostupneobmedzované,čosaprejavujeajvpostupnomznižovanítržieb.Celkovévýnosy

bolivroku2019nanajnižšejhranicivhistóriižalovaného,lenvovýške149.011,-Eur.Oútlmežalovaného
svedčí aj postupné znižovanie stavu zamestnancov.
Časť majetku žalovaného je založená v prospech Eiffage Construction S.A.S. ako zabezpečenie
peňažnej pohľadávky s výškou istiny 1.905.757,- Eur.
Existuje teda hrozba, že v budúcnosti sa ekonomická situácia žalovaného ešte významne zhorší a

exekúcia pohľadávky žalobcu nebude možná, resp. bude neúspešná.
Prvoinštančný súd poukázal na predložené listinné dôkazy zo strany žalobcu, t. j. na výpis Notárskeho
centrálneho registra záložných práv preukazujúci, že na majetok žalovaného bolo zriadené záložné
právo v prospech záložného veriteľa Eiffage Construction S.A.S. - zahraničný subjekt so sídlom
vo Francúzsku, na pohľadávku v sume 1.905.757,- Eur s príslušenstvom, na porovnávacie tabuľky

preukazujúce pokles zamestnancov žalovaného, na tabuľky celkových výnosov z portálu finstat.sk
preukazujúce, že výnosy žalovaného v období od roku 2015 do konca roku 2019 kontinuálne klesali, na
účtovné závierky žalovaného za účtovné obdobia rokov 2017, 2018 a 2019, z ktorých vyplýva, že čistá
hodnota majetku žalovaného sústavne klesá, rovnako klesá výška pohľadávok žalovaného. Z poznámok
k účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2019 vyplýva, že žalovaný v uvedenom období evidoval záväzky

po lehote splatnosti vo výške 1.906.216,- Eur.
Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že žalobca bol konateľom žalovaného v období od
20.08.2016 do 13.03.2020.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 343, ods. 1, 2 a 3, § 344, § 325 ods. 1, § 326
ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 151b ods.

1 a § 151d ods. 1 zákona č. 40/1964 - Občiansky zákonník.
V závere svojho rozhodnutia konajúci súd konštatoval, že žalobca sa zabezpečovacím opatrením
domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v
exekučnom konaní, nakoľko má za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci
bude v čase výkonu rozhodnutia ohrozená. Súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný a žalobca

dostatočne osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku.
Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný ako obchodná spoločnosť, v ktorej bol žalobca konateľom,
hospodári dlhodobo so stratou, znižuje svoj obchodný majetok, pričom jej naopak kontinuálne narastá
hodnota záväzkov. Z listinných dôkazov predložených žalobcom síce ešte nevyplýva, že by bola
bezprostredne ohrozená každodenná činnosť žalovaného ako obchodnej spoločnosti, jeho negatívne

hospodárske a podnikateľské výsledky však majú dlhodobý charakter a odôvodnene zakladajú obavu
žalobcu na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému.
Konajúci súd tiež zdôraznil, že základnou funkciou zabezpečovacieho opatrenia je prevencia, ktorá má
slúžiť zmierneniu obavy veriteľa doposiaľ nezabezpečenej pohľadávky, že k uspokojeniu jeho nárokov
v prípade výkonu rozhodnutia nedôjde. Zásadnou je preto včasnosť podaného návrhu. Inak povedané,

zriadenie záložného práva má zmysel len vtedy, pokiaľ ešte existuje majetok, ktorý je možné zabezpečiť.
Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobca dostatočne osvedčil existenciu svojho nároku voči
žalovanému, ako aj skutočnosti, že ekonomická situácia žalovaného sa každým účtovným obdobím
zhoršuje.
Súd preto návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný
úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s odôvodnením, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/
CSP), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).
Odvolateľ uviedol, že prvoinštančný súd zhrnul dôkaznú situáciu tak, že si bez ďalšieho plne osvojil
tvrdenia žalobcu, a to aj napriek tomu, že viaceré skutočnosti ním uvedené neboli preukázané a
predovšetkým jeho nároky voči žalovanému neboli dostatočne osvedčené.

Žalovaný zastáva názor, že žalobca hodnoverne nepreukázal ani jeden zo zákonných predpokladov pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, kumulatívne splnenie ktorých zákon vyžaduje.
Odvolateľ vyjadril svoj názor, že v otázke odplaty za výkon funkcie konateľa spoločnosti sa nemožno
domáhať priamej aplikácie mandátnej zmluvy vo vzťahu k „odplatnosti“ tohto zmluvného typu, pretože
zákon celkom presne určuje spôsob riešenia uvedenej otázky. Konkrétne, zveruje ju do pôsobnosti
valného zhromaždenia. Zdôraznil, že medzi žalobcom a žalovaným (až do podania návrhu na vydanie

zabezpečovacieho opatrenia) panovala jasná (aj keď písomne nezachytená) zhoda a dohoda na tom,
že aktivity žalobcu vykonávané na Slovensku v pozícii konateľa žalovaného boli, v plnom rozsahu
finančne kompenzované z jeho odmeny vyplácanej podľa uzatvoreného pracovnoprávneho kontraktu
s poľskou pridruženou/sesterskou spoločnosťou Eiffage Budownictwo Mitex S.A., patriacej do rovnakej
skupiny spoločnosti ako žalovaný. Žalobca bol na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, ako člen

predstavenstva spoločnosti, odmeňovaný za výkon práce na pozícii generálneho tajomníka, pričom z
titulutejtofunkcievstanovenejmierearozsahukonalzaariadilčinnosťžalovaného.Uvedenépotvrdzuje
Pracovná zmluva zo dňa 12.07.2012, ktorá tvorí prílohu odvolania.
Za plnenie uvedených povinností bol žalobca odmeňovaný vysokou a nadštandardnou mesačnou
mzdou v priemernej výške 52.520,- zl. (v prepočte približne 12.000,- Eur mesačne brutto podľa

aktuálneho menového kurzu). Žalovaný tiež doplnil, že uvedené nezahŕňa ročnú odmenu (prémiu) vo
výške 250.000,- zl. (v prepočte približne 57.000,- Eur ročne brutto), ktorá bola žalobcovi vyplatená v
apríli 2017 a v apríli 2018. Z uvedených vyplatených odmien je zrejmé, že domáhanie sa akejkoľvek
sekundárnej odmeny za výkon funkcie konateľa žalovaného predstavuje šikanózny výkon práva v
absolútnom rozpore so základnými etickými a morálnymi pravidlami.

V rámci výkonu svojich pracovných činností v zmysle poľskej pracovnej zmluvy, žalovaný pravidelne
cestoval na Slovensko za účelom výkonu činnosti štatutárneho orgánu žalovaného a za uvedené
aktivity bol riadne ohodnotený a odmeňovaný. Do funkcie konateľa žalovaného bol menovaný najmä z
formálnych dôvodov, za účelom umožnenia a zefektívnenia výkonu jeho pracovných povinností podľa
poľského pracovnoprávneho vzťahu.

Vzájomné uzrozumenie a dohodu medzi žalobcom a Eiffage PL o tom, že výkon funkcie konateľa
žalovaného zo strany žalobcu bol pokrytý odmenou z pracovnoprávneho kontraktu, jasne dokresľuje
aj skutočnosť, že sa jej žalobca účelovo a nátlakovo domáha až po takmer štyroch rokoch od jeho
menovania do funkcie konateľa žalovaného.
Domáhanie sa vyplatenia ďalšej odplaty zo strany žalobcu je v príkrom rozpore s dobrými mravmi a

elementárnymi princípmi spravodlivosti.
V priebehu mesiaca máj 2020 bol so žalobcom ukončený pracovný pomer v spoločnosti Eiffage PL
z dôvodu jeho nekorektného správania k ostatným zamestnancom. Uvedené vyplýva z odôvodnenia
výpovede, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 05.05.2020 a v preklade je prílohou podania žalovaného.
Z popísaných dôvodov nebola žalobcovi priznaná jednorázová (6-mesačná) odmena v zmysle čl. 10.2

pracovnej zmluvy, s čím žalobca nesúhlasil a následne jasne a vopred deklaroval iniciovanie súdnych
konanívočipridruženým/sesterskýmspoločnostiamvoFrancúzskuanaSlovenskuvprípadenesplnenia
jeho požiadaviek.
Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že žalobca neosvedčil hmotnoprávnu podstatu svojho nároku.
Hodnovernosť výšky nároku žalobca podporil tvrdením o výške odmeny vyplácanej inej osobe, ktorá

v minulosti zastávala funkciu konateľa v spoločnosti žalovaného. Prvoinštančný súd sa však touto
otázkou vo vydanom zabezpečovacom opatrení nezaoberal vôbec, pričom len jednoducho tvrdenú
výšku obvyklej odmeny považoval bez ďalšieho za osvedčenú.
Výška žalobcom požadovaného nároku je kalkulovaná z odplaty, ktorú žalovaný vyplácal za výkon
funkcie konateľa jeho predchodcovi D.. T. Q.. Za podstatnú považuje odvolateľ skutočnosť, že v danom

prípade ide o platobný pomer zamestnanca D.. T. Q., ktorý bol riaditeľom žalovaného pre stavebnú
činnosť, pričom je nepochybné, že rozsah činností vykonávaných riaditeľom pre stavebnú činnosť
spoločnosti, nemožno bez ďalšieho s funkciou konateľa žalovaného vykonávanou žalobcom. Žalovaný
zdôraznil, že D.. T. Q. bol spoločnosťou vyplácaný výlučne na základe pracovnej zmluvy uzatvorenejmedzi ním a žalovaným, pričom nebola uzatvorená žiadna zmluvy o výkone funkcie konateľa medzi D..
Q. a žalovaným.
Na základe uvedených skutočností má žalovaný za jednoznačne preukázané, že žalobca, okrem

hodnoverného osvedčenia hmotnoprávnej podstaty nároku, neosvedčil ani ním uplatnenú výšku nároku.
K preukázaniu obavy, že exekúcia bude ohrozená, žalovaný vyjadril názor, že počet zamestnancov
spoločnosti, hospodárske výsledky spoločnosti, prípadne prebiehajúce súdne konania, nepredstavujú
bez ďalšieho primárne ukazovatele, existencia ktorých by zakladala dôvodnú obavu o budúci výkon
rozhodnutia. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, pričom

medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také
konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku.
V zmysle uvedeného, jedinou relevantnou skutočnosťou uvedenou žalobcom k tejto otázke, by mohla
byť skutočnosť existencie záložného práva v prospech jeho materskej spoločnosti Eiffage Construction
S.A.S. (zabezpečenie peňažnej pohľadávky s výškou istiny 1.905.757,- Eur). V tejto súvislosti je však
zrejmé, že toto záložné právo bolo zriadené, resp. registrované v januári 2016, a teda žalobca už v

čase, kedy súhlasil s ustanovením do funkcie konateľa spoločnosti, vedel o jeho existencii. Nemôže
ísť preto z povahy veci o skutočnosť hodnoverne osvedčujúcu obavu z ohrozenia exekúcie. Žalovaný
zdôraznil, že predmetná zabezpečená pohľadávka bola v roku 2018 zo strany žalovaného uhradená
a predmetné záložné právo ex lege zaniklo, čo žalovaný doložil priloženým emailom z jeho účtovného
oddelenia. Zápis v Notárskom centrálnom registri záložných práv preto nereflektuje aktuálny právny stav

u žalovaného.
Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že vo výroku rozhodnutia absentuje uloženie povinnosti
žalobcovi,podaťvurčitejlehotežalobuvovecisamej.Žalovanýsijeplnevedomýfakultatívnejformulácie
ustanovenia § 336 CSP, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu má však za to, že neuložením tejto
povinnosti v prejednávanej veci došlo zo strany súdu prvej inštancie k nelegitímnemu a nespravodlivému

znevýhodneniu jednej procesnej strany voči druhej procesnej strane.
Odvolateľ zastáva názor, že takýmto konaním súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, nakoľko súd nepostupoval v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP, t. j. nepoučil strany vo
výrokovej časti svojho rozhodnutia, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o ich
možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Takýmto postupom

súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a naplneniu vady v zmysle § 420 písm. f) CSP.
V závere svojho odvolania žalovaný poukázal na skutočnosť, že tvrdenie žalobcu, že nereagoval na
výzvu žalobcu na úhradu odplaty, je preukázateľne nepravdivé. Žalovaný na predmetnú výzvu reagoval
listom zo dňa 30.06.2020, ktorým rezolútne odmietol uvedený nárok, čo žalobca pred prvoinštančným
súdom zamlčal.

Nakoľko žalobca neosvedčil hodnovernosť nároku v jeho hmotnoprávnej podstate, ani výšku
požadovaného nároku, rovnako neosvedčil obavu o budúci výkon rozhodnutia a vydaním predmetného
rozhodnutia došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolateľ v podanom odvolaní žiadal
odvolací súd, aby uznesenie súdu v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietne a o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj

odvolacieho konania, rozhodne tak, že žalobca je povinný ich nahradiť žalovanému v plnom rozsahu.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru ani jeden z
odvolacích dôvodov nie je daný. Podľa žalobcu žiaden z dôkazov a tvrdení žalovaného nespochybňuje
nárok žalobcu na odmenu konateľa za výkon jeho funkcie. Uviedol tiež, že schválenie odmeny konateľa

valným zhromaždením nepredstavuje podmienku nároku konateľa na odmenu podľa § 571 Obchodného
zákonníka.
V zmysle ustanovení § 66 a § 566 a nasl. Obchodného zákonníka je výkon funkcie konateľa vo
všeobecnosti považovaný za odplatný. Za bezodplatný ho možno považovať výhradne vtedy, ak by
došlo k rozdielnej úprave vzťahov medzi konateľom a spoločnosťou, zákonom predpísaným spôsobom.

Súhlas s ustanovením do funkcie nestanovuje žiadne podmienky výkonu funkcie konateľa. Pracovný
pomer medzi žalobcom a Eiffage PL nezahrňoval odmeňovanie za výkon funkcie konateľa žalobcom pre
žalovaného. Žalovaný v odvolaní uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným existovala „zhoda a dohoda“
o tom, že aktivity žalobcu vykonávané na Slovensku v pozícii konateľa žalovaného boli v plnom rozsahu
finančne kompenzované z jeho odmeny vyplácanej v rámci pracovného pomeru. Žalobca zdôraznil, že

uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Žiadna takáto dohoda, ani zhoda neexistovala.
Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že pracovná zmluva, na ktorú odkazuje žalovaný, bola uzatvorená
v roku 2012, pričom žalobca sa stal konateľom žalovaného až v roku 2016. Uvedené podľa žalobcusvedčí o tom, že pracovná zmluva nepokrývala výkon funkcie konateľa žalobcu pre žalovaného a
tvrdenie žalovaného sa nezakladá na skutočnosti.
Výška mzdy a odmien žalobcu z titulu jeho pracovného pomeru s Eiffage PL nie je v prejednávanej veci

relevantná. Tvrdenie, že medzi Eiffage PL a žalovaným existuje dohoda o úhrade odmeny za výkon
funkcie konateľa, je podľa žalobcu vykonštruované.
Skutočnosť, že žalobca uplatňuje svoje nároky súdnou cestou, nie je možné považovať za šikanózny
postup, či postup v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca si uplatňuje svoj nárok štandardným postupom
predpokladaným procesnými predpismi slovenského práva. To, že k uplatneniu došlo po takmer štyroch

rokoch, nemožno pokladať za nemorálne, ani nespravodlivé.
Žalobca ďalej argumentoval tým, že výpoveď z pracovného pomeru z poľskou entitou nie je pre určenie
jeho nároku relevantná. Žalobca sa súdi s Eiffage PL o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, spor
vznikol v dôsledku toho, že sa žalobca a Eiffage PL nedohodli na podmienkach skončenia pracovného
pomeru a usporiadania vzájomných vzťahov. Eiffage PL odmieta žalobcovi uhradiť všetky plnenia, na
ktoré mal pri skončení pracovného pomeru nárok.

Žalobca mal záujem o dohodu a komplexné usporiadanie všetkých vzťahov voči celej skupine Eiffage.
Keďže k tejto dohode nedošlo, uplatňuje si svoje nároky tak, ako mu vyplývajú z právnych predpisov.
Žalobca má preto za to, že skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie, bol správny.
Žalobca trvá na tom, že výšku svojho nároku na odmenu konateľa osvedčil dostatočne. Výška odmeny
pána T. Q. je vierohodný podklad pre určenie obvyklej odmeny podľa § 571 Obchodného zákonníka.

Skutočnosť, že pán Q. zastával okrem funkcie konateľa žalovaného aj pracovnú pozíciu, žalobca
zohľadnil, keď si uplatnil nárok vo výške pomernej časti odmeny pána Q.. Pán Q. bol v čase výkonu
funkciekonateľaodmeňovanýmesačnouodmenouvovýške6.950,-Eur,pričomtátoodmenazahŕňalaaj
jeho úlohy mimo rámca výkonu funkcie konateľa. Po skončení funkcie konateľa bola pánovi Q. upravená
odmena z 6.950,- Eur mesačne na 3.000,- Eur mesačne, z čoho sa jasne dá vyvodiť, že žalovaný

ohodnotil výkon funkcie konateľa na 3.950,- Eur mesačne.
Z uvedeného podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že suma uplatnená žalobcom za výkon funkcie
konateľa je primeraná.
Prvoinštančný súd, podľa názoru žalobcu, správne posúdil, že v danom prípade existujú obavy o výkon
rozhodnutia. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplynulo, že podnikateľská činnosť žalobcu je v

zásade zastavená, žalovaný nevykonáva svoj hlavný predmet podnikania, akumuluje stratu, znižujú sa
jeho tržby, znižuje sa počet zamestnancov. Hodnota majetku žalovaného klesá.
Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv ani to, že žalovaný preukázal, že záložné právo v prospech Eiffage
Construction S.A.S., podľa zápisu v Notárskom centrálnom registri záložných práv, zaniklo.
Žalobca vo svojom vyjadrení tiež reagoval na tvrdenie žalovaného, že skutočnosť, že vo výroku

rozhodnutia absentuje uloženie povinnosti podať v určenej lehote žalobu vo veci samej znamená, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jeho procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa žalobcu postupom súdu nebol žalovaný v žiadnom prípade ukrátený vo svojom práve na
spravodlivý proces. Súd v súlade s ust. § 336 CSP nemá povinnosť túto povinnosť žalobcovi uložiť.

Okrem toho, žalobca uviedol, že dňa 15.07.2020, t. j. ešte pred vydaním predmetného uznesenia, podal
žalobu. Žalovanému teda v súvislosti s touto otázkou nemohla vzniknúť žiadna ujma na jeho právach.
Žalobca tiež uviedol, že nikdy nemal v úmysle zamlčať skutočnosť, že žalovaný reagoval na výzvu
žalobcu zo dňa 04.06.2020. K tejto námietke žalovaného žalobca uviedol, že návrh na vydanie
zabezpečovaciehoopatreniabolpripravenýpredtým,akoboladoručenáodpoveďzostranyžalovaného.

Nedopatrením na jednom mieste v texte návrhu, po doručení vyjadrenia, nebolo zmenené tvrdenie, že
„žalovaný na výzvu nereagoval“ na to, že „žalovaný nárok neuhradil“.
Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II o
nariadení zabezpečovacieho opatrenia potvrdil a priznal žalobcovi trovy konania.

4. K vyjadreniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný, ktorý uviedol, že nakoľko žalobca
vo svojom vyjadrení nepredložil v zásade žiadne nové (relevantné) dôkazy, či tvrdenia ohľadom
opodstatnenosti svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaný v plnom rozsahu
odkazuje na dôvody prezentované vo svojom odvolaní a rovnako sa pridŕža svojho odvolacieho návrhu.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom
spisu, s dôvodmi odvolania, ako aj s vyjadrením žalobcu, dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné
vyhovieť.6. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.

8. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

9. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť
istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči

dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia
o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a
existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude

zmarená.

12. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné

nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva
na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP, aj napriek
existencii skoršieho záložného práva.

13. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.
Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Navrhovateľom navrhované

zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem existencie nároku
musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná
budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť
reálna a musí hroziť bezprostredne. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia

by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty
jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

14. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je
existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý
vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera
osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je

potrebné takto rozhodnúť.

15. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu,hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.
Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť
na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala

byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný
nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené
podmienkyprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Vovecisamejvôbecnemusídôjsťkúspešnému
ukončeniu sporu zo strany žalobcu. Preto nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zasahuje do

vlastníckeho práva žalovaného, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia o priznaní pohľadávok,
je mimoriadne.

16. V konaní o návrhu na vydanie zabezpečovacieho, ako aj neodkladného opatrenia musia
byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého súdneho konania,
vyplývajúcim z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 ústavy. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať rovnako ako iné
rozhodnutie zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom jeho
svojvôle, pričom musí byť primeraným spôsobom odôvodnené.

17. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie vyhovel nároku žalobcu a

nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na pohľadávky odporcu z bankového
účtu špecifikovaného v návrhu voči spoločnosti Perla Ružinova s.r.o. Bratislava, IČO: 47 197 731, na
základezmluvyodielotýkajúcejsapolyfunkčnéhocentracentrumMierová-Mierovául.Bratislavamedzi
žalovaným a označenou spoločnosťou v prospech žalobcu ako záložného veriteľa, na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky vo výške istiny 118.242,67 Eur, z titulu odplaty za výkon funkcie konateľa

spoločnosti, úrokov z omeškania vo výške 816,36 Eur a trov konania vo výške 33,- Eur, vrátane trov
právneho zastúpenia vo výške 1.606,92 Eur.
Medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi nikdy nedošlo, v súvislosti s výkonom funkcie konateľa
spoločnosti, k uzatvoreniu písomnej zmluvy o výkone tejto funkcie.
Predmetná suma 118.242,67 Eur predstavuje odplatu za výkon funkcie konateľa zo strany žalobcu za

obdobie 42 mesiacov v sume 2.780,- Eur mesačne.
Žalobca zastáva názor, že vzájomný vzťah strán sporu sa spravuje primerane ustanoveniami o
mandátnej zmluve tak, ako je upravená v Obchodnom zákonníku, ktorá je odplatná.
Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa názoru žalobcu odôvodňujú ekonomické a finančné
ťažkosti žalovaného.

V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že na majetok žalovaného bolo zriadené záložné
právo v prospech záložného veriteľa Eiffage Construction S.A.S. - zahraničný subjekt so sídlom
vo Francúzsku, na pohľadávku v sume 1.905.757,- Eur s príslušenstvom. Uviedol tiež, že výnosy
žalovaného v období od roku 2015 do konca roku 2019 kontinuálne klesali, rovnako čistá hodnota
majetku žalovaného sústavne klesá.

Z výpisu z obchodného registra žalovaného je zrejmé, že žalobca bol konateľom žalovaného v období
od 20.08.2016 do 13.03.2020.

18. Odvolací súd bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, zdôrazňuje, že podľa ustálenej
judikatúry o potrebe zabezpečovacieho, či neodkladného opatrenia, nesmú byť vážnejšie pochybnosti.

Zo strany žalobcu je potrebné osvedčiť základ pohľadávky, jej výšku, jej neodkladnosť, či naliehavosť,
ako aj ohrozenie výkonu rozhodnutia, t. j. obavu, že exekúcia bude ohrozená.

19. Odvolací súd sa v zásade stotožnil s argumentáciou odvolateľa, t. j. žalovaného, že pri absencii
písomnej dohody o odmene za výkon funkcie konateľa a stanovení jej výšky, nemožno odkazom na

odmenu D.. T. Q., t. j. inej osoby, ktorá v minulosti zastávala funkciu konateľa v spoločnosti žalovaného,
hodnoverne osvedčiť základ požadovaného nároku.
Odvolací súd tiež poukazuje na vyjadrenie žalovaného, že D.. T. Q. bol spoločnosťou vyplácaný výlučne
na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalovaným, pričom podľa tvrdenia žalovaného
nebolauzatvorenážiadnazmluvaovýkonefunkciekonateľamedziD..Q.ažalovaným.Možnoprisvedčiť

žalovanému, že akákoľvek komparácia výšky odplaty predchádzajúceho konateľa D.. T. Q., je vzhľadom
na vyššie uvedené, bezpredmetná.
Možno preto dospieť k záveru, že žalobca neosvedčil základ svojej pohľadávky, ani jej výšku.S odkazom na údaje uvedené v obchodnom registri, podľa ktorého žalobca P. P. B. bol konateľom
spoločnosti žalovaného od 20.08.2016 do 13.03.2020, možno konštatovať, že žalobca nepreukázal
ani neodkladnosť alebo naliehavosť navrhovaného nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré bolo

podané dňa 14.07.2020, keď je zrejmé, že v prípade, že zastával názor, že mu vznikol nárok na odmenu
za výkon funkcie konateľa spoločnosti žalovaného, mal možnosť sa domáhať jej vyplatenia hneď po jej
vzniku, t. j. v roku 2016.

20. V súvislosti s osvedčením dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená, odvolací súd poukazuje

na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 741/2017 zo dňa 20.12.2017, podľa ktorého tvrdenie žalobcu o
nepriaznivej finančnej situácii žalovaného, ako aj prípadné zriadenie záložných správ v prospech ďalších
osôb, samo o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tiež s poukazom
na argumentáciu žalovaného, že záložné právo, na ktoré poukazuje žalobca v podanom návrhu v
prospech materskej spoločnosti žalovaného Eiffage Construction S.A.S. s výškou istiny 1.905.757,-
Eur, ktoré bolo zriadené, resp. registrované v januári 2016, ex lege zaniklo uhradením zabezpečenej

pohľadávky v roku 2018 zo strany žalovaného.

21. K ostatnej obsiahlej argumentácii strán sporu, odvolací súd uvádza, že táto môže byť predmetom
dokazovania vo veci samej, v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však na dokazovanie
nie je priestor.

22. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že
žalobca neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia,
hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie, ako aj výšku hmotnoprávneho nároku, ktorému mala
byť poskytnutá ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, ani to, že prípadná exekúcia je

bezprostredne ohrozená, preto odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie a návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

23. O trovách provoinštančného, aj odvolacieho konania, bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V konaní úspešnému žalovanému odvolací súd preto priznal nárok na

plnú náhradu trov prvoinštančného, aj odvolacieho konania, o výške ktorej v súlade s ust. § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).