Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6320200204
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6320200204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej
veci starostlivosti o maloletého W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa matky Bc. Y. H. nar. XX.XX.XXXX,
bytom H., D. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Šramkom, advokátom so sídlom advokátskej
kancelárie v Brezne, Štúrova 51, a otca W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. H., I., C. XXXX/XXX, o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Brezno č.k. 1P/8/2020-93 zo dňa 01.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom, treťom a siedmom výroku p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloleté dieťa s účinnosťou od
01.02.2020 do osobnej starostlivosti matky (prvý výrok), od 01.02.2020 uložil otcovi povinnosť platiť
výživné na maloletého vo výške 195,- EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
(druhý výrok), zročné výživné za obdobie od 01.02.2020 do 01.07.2020 vo výške 475,- EUR uložil otcovi
zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok), v prevyšujúcej

časti návrh matky zamietol (štvrtý výrok), upravil styk otca s maloletým (piaty výrok), zrušil neodkladné
opatrenie (šiesty výrok) a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (siedmy výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že matka maloletého sa svojím návrhom domáhala zverenia dieťaťa do svojej
osobnej starostlivosti, žiadala priznať výživné 400,- EUR mesačne s tým, že na styku sa s otcom vedia
dohodnúť. Okresný súd, vychádzajúc z ustanovení §24, §25 ods.1,2, §36 ods.1, §62 ods. 1, 2, 4, 5,
§65 ods.1, §75 ods. 1, §76 ods. 1, §77 ods.1, §78 ods. 1,3 a článku 5 Základných zásad zákona č.

36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj „ZR“) konštatoval zo zisteného skutkového stavu, že
maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti a
ani nezabezpečujú spoločne jeho výchovu a výživu. Maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou,
ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa riadne a otec so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti
súhlasil; v tejto časti sa kolízny opatrovník pripojil k dohode rodičov, preto okresný súd zveril maloletého
do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 01.02.2020 v súlade s návrhom matky.
Pri určení výživného a jeho výšky vychádzal súd prvej inštancie z odôvodnených potrieb maloletého

dieťaťa a z možností, schopností a majetkových pomerov otca. Matka dieťaťa žiadala priznať výživné
vo výške 400,- EUR mesačne: okresný súd akceptoval jej výdavky na maloletého mesačne vo výške
100,- EUR na nájomné (matka platí nájomné mesačne 200,- EUR za 2 osoby, teda na jednu osobu
prináleží nájomné 100,- EUR), na stravu v škôlke vo výške 23,- EUR a na poplatok za škôlku 15,- EURmesačne, na stravu všeobecne 100,- EUR mesačne (matka uvádzala 150,- EUR, túto výšku žiadnou
listinou nepreukázala, preto okresný súd mal za to, že reálnou výškou stravy maloletého sú 2/3 matkou
uvádzanej sumy), náklady na ošatenie a hygienu 66,- EUR (okresný súd neakceptoval matkou uvádzanú

sumu 100,- EUR, pretože matka túto výšku žiadnou listinou nepreukázala napriek tomu, že o tejto
povinnosti bola poučená; za reálnu výšku nákladov okresný súd považoval 2/3 matkou udanej sumy),
na voľno časové aktivity 66,- EUR mesačne (súd neakceptoval matkou uvádzanú sumu 100,- EUR,
ktorú výšku matka nijako nepreukázala napriek riadnemu poučeniu okresným súdom a mal za to, že
reálnou výškou týchto výdavkov matky sú 2/3 ňou udanej sumy); životné sporenie akceptoval vo výške

31,- EUR mesačne, potom celkom výdavky matky na maloletého predstavujú 401,- EUR; z tejto sumy
okresný súd odpočítal sumu 24,95 EUR titulom štátnej dávky prídavkov na deti a teda odôvodnené
náklady matky predstavujú 376,- EUR mesačne. Takto stanovené náklady považoval okresný súd za
primerané veku maloletého, regiónu, v ktorom žije, ale aj primerané rozvoju jeho osobnosti a táto suma
zodpovedá aj sume nákladov, ktorú matka uviedla vo svojom návrhu. Stanovené výživné vo výške
195,- EUR predstavuje len o málo viac, ako polovicu nákladov matky na maloletého. Pri určovaní výšky

výživného vychádzal okresný súd aj z príjmu otca vo výške 500,- EUR netto mesačne, prihliadnuc na
skutočnosť, že otec nedokázal v priebehu celého súdneho konania vysvetliť dôvod ukončenia svojho
pracovného pomeru v cudzine, kde zarábal na slovenské pomery nadštandardnú sumu 4.000,- EUR,
ako i na to, že sám otec navrhoval určiť výživné vo výške 100,- EUR mesačne; neopomenul prihliadnuť
i na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť ku maloletej Y..

Matka maloletého zabezpečuje starostlivosť o dieťa sama a nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby
zo svojho príjmu zabezpečila aj finančne výživu dieťaťa v rovnakej miere ako otec. Stanovené výživné
nepovažoval okresný súd za neprimerané finančné riziko pre otca: dieťa má v zmysle Zákona o rodine
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, stanovená výška výživného je v súlade s potrebami
maloletého; okresný súd prihliadol tiež na nárast životných nákladov otca v zmysle §78 ods. 3 Zákona

o rodine; vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca nebolo v možnostiach
a schopnostiach otca.
Dlh na výživnom za obdobie od 01.02.2020 do 01.07.2020 okresný súd ustálil na sumu 475,- EUR a
povolil otcovi splatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia, pretože takúto lehotu žiadala
aj matka maloletého; za uvedené obdobie síce otcovi vznikol dlh vo výške 975,- EUR, ale počas neho

otec zaplatil celkom 500,- EUR, dlžné výživné tak predstavuje len 475,- EUR, preto v prevyšujúcej časti
návrh matky na určenie výživného zamietol.
Styk medzi maloletým dieťaťom a otcom okresný súd upravil v súlade s dohodou rodičov a súčasne
zrušil neodkladné opatrenie, ktoré v priebehu konania nariadil.
O trovách konania rozhodol v zmysle §52 zákona č. 160/2016 Z.z. Civilného mimosporového poriadku

(ďalej v texte aj len „C.m.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu
a výživné na maloletého W. stanoviť vo výške 100,- EUR mesačne. O prácu v zahraničí prišiel
nedobrovoľne, pretože zamestnávateľ znižoval stavy. V zahraničí sa mu už nepodarilo zohnať prácu

a s priateľkou chcú vychovávať maloletú Y. na Slovensku, preto zostal aktuálne bez práce. Úspory sa
mu rýchlo minuli, pretože dokončuje spoločné bývanie a poplatky za úvery predstavujú spolu 668,25
EUR. Aktuálne pracuje len na brigádach za odplatu 500,- EUR mesačne a nie je schopný prispievať
požadovanú sumu na výživné pre maloletého W.. Nájomné, ktoré matka platí, nie je výdavok na dieťa,
platila by ho aj tak a o voľno časové aktivity sa on delí s matkou, lebo aj on s maloletým podniká výlety

a robí mu program, keď trávi čas uňho.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Odvolanie otca
považuje za účelové a skutočnosti uvedené v odvolaní za nepravdivé. Už v konaní pred súdom prvej
inštancie poukázala na rozpor v jeho tvrdeniach ohľadne ukončenia zamestnania vo Švajčiarsku: otec

kolíznej opatrovníčke uviedol, že sa chce vrátiť na Slovensko a má záujem byť so synom a tak sám
požiadal o ukončenie pracovného pomeru; potom v odvolaní účelovo bez ďalšieho vysvetlenia tvrdí, že o
prácu prišiel nedobrovoľne. Poukázala na to, že výživné má prednosť pred ostatnými osobnými výdajmi -
nákladmi,akojeúver,hypotékaapod.,akoinato,žeotcomtvrdenévýdajesúoveľavyššie,akopriznaný
mesačný príjem za brigádu vo výške 500,- EUR. Otec úmyselne zavádza súd jednak o svojich úsporách,

ale aj o súčasnom príjme. Navyše, matka má novú informáciu o tom, že otec má poberať pravidelný
mesačný príjem zo zahraničia v zahraničnej banke, ale túto skutočnosť nevie sama preukázať.Pokiaľ by odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, ona navrhne súdu vykonať nové dôkazy; ak by
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, navrhla vyhovieť jej návrhu ohľadne výšky výživného z
dôvodu, že ide o vec, ktorú je možné začať aj bez návrhu a teda súd nie je viazaný návrhom otca.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, pretože
okresný súd dostatočne prihliadal na aktuálne, odôvodnené potreby maloletého, ako aj na možnosti,
schopnosti a majetkové pomery otca a výživné na maloleté dieťa určil v jeho najlepšom záujme. Výživné
na maloletého v nižšej výške nie je v jeho prospech.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu §65 a §66 C.m.p. bez nariadenia
pojednávania podľa §385 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“)
a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. vo výrokoch II., III.

a VII. ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Otec odvolaním napadol len druhý výrok rozsudku o výške výživného; odvolací súd podrobil
prieskumu aj jeho tretí výrok o zročnom výživnom a siedmy výrok o trovách konania, ktoré preskúmaval
ako výroky závislé (§379 písm. a/ C.s.p.).

9. V zmysle platnej právnej úpravy je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom obmedzené na
obdobie, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností
konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav,
štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové

pomery a pod.. V prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo
prípravu na konkrétne vzdelanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Pod schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby sa rozumie vek, zdravotný
stav, vzdelanie, aktuálne rodinné pomery, objektívna možnosť dosahovať čo najvyšší príjem vlastným
pričinením, ale aj dôvody, pre ktoré povinný rodič nedosahuje príjem, postačujúci nielen na uhrádzanie
nákladov vlastných potrieb, ale i potrieb maloletého dieťaťa. Zákon o rodine to vyjadruje v §75 ods. 1 veta

druhá slovami: „...na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
a rovnako prihliadne aj neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie“.

10. Po oboznámení sa s celým obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je

dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového
súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne
a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver; rozhodnutie vychádza zo správne zisteného
skutkového stavu: súd vyhodnotil príjmy a výdavky na strane matky aj otca, správne ustálil výšku
výživného, rešpektoval potreby a záujmy maloletého. Otcom navrhované výživné na sumu 100 EUR

na maloletého je nízke vzhľadom na príjem otca, ktorý dosahoval a o ktorý sa pripravil skončením
pracovného pomeru v zahraničí, keďže zo spisu nevyplýva, žeby výpoveď u svojho zamestnávateľa
dostal, ako to tvrdil v odvolaní, a je zjavne dostatočný i v súčasnosti, keďže dokončuje stavbu rodinného
domu a zariaďuje ho pre seba a svoju novú rodinu a spláca aj úvery vo výške 540,25 EUR, teda vo výške
vyššej, než dosahuje ním tvrdený príjem z brigád. S maloletým sa síce stretáva, ale ani on sám netvrdí

a ani zo spisu nevyplynulo, že by prispieval vo forme naturálií resp. vo forme finančných prostriedkov,
okrem súdom stanoveného výživného.
Výživné má spotrebný charakter; maloleté dieťa potrebuje každodenne na zabezpečenie svojich potrieb
určité finančné prostriedky. Osobná starostlivosť oň ako aj finančná ťarcha tak spočíva najmä na matke;matka ako rodič, ktorá má zvereného maloletého do osobnej starostlivosti, sa stará oň každodenne.
Zabezpečuje bývanie (nedôvodná je preto námietka otca v odvolaní, že nemožno prihliadať na výdavok
v podobe nájmu za byt, ktorý by matka musela platiť aj tak), stravu, oblečenie, obuv, zdravotnú

starostlivosť, školské potreby, mimoškolské aj voľno časové záujmy; kolízny opatrovník v jej starostlivosti
nezistil žiadne pochybenia a nedostatky. Takáto starostlivosť v podobe naturálií nahrádza finančné
plnenie, ktoré je na druhej strane povinný platiť druhý rodič, ktorý maloleté dieťa nemá zverené do
svojej starostlivosti. Matkin príjem podľa potvrdenia jej zamestnávateľa predstavuje 773,- EUR, je
poberateľkou rodinných prídavkov 24,95 EUR; zistený príjem otca predstavuje príjem z brigád 500

EUR; v zahraničí dosahoval príjem 4.000,- EUR, doklad o skončení pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa nepredložil. Okresný súd správne určil výživné 195,- EUR, vychádzajúc predovšetkým
z veku a potrieb maloletého, ktorý je vo veku predškoláka a povinne navštevuje materskú školu.

11. Odvolací súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že vzhľadom na skutočnosť, že matka
maloletého sa napriek zamietnutiu jej návrhu v prevyšujúcej časti neodvolala, odvolací súd jej nemohol

s prihliadnutím na zásadu reformatio in peius (zásada „zákazu zmeny k horšiemu“, t.j. rozhodnutie v
neprospech odvolateľa) priznať vyššie výživné, než jej priznal okresný súd; týmto krajský súd odpovedá
na námietku matky vo vyjadrení k odvolaniu otca, smerujúcu k jej návrhu zvýšiť výživné na 400,- EUR.

12. Súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania postupoval správne, správne určil výšku

výživného aj dlh na výživnom a správne rozhodol aj o trovách konania vo výroku osobitne odvolaním
nenapadnutým. Otec podal odvolanie explicitne do výroku II.; krajský súd vzhľadom na obsah odvolania
a vzhľadom na závislosť preskúmaval aj výrok III a výrok o trovách konania, t.j. výrok VII. Okresný
súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal; okrem toho zo spisu vyplýva, že návrh na
prisúdenie trov konania ani podaný nebol. Aj v tejto časti je rozsudok okresného súdu správny.

Odvolaním napadnutý rozsudok má všetky náležitosti podľa §220 C.s.p., je presvedčivý, preskúmateľný
a zrozumiteľný. Odvolací súd nevidel žiadne dôvody na jeho zmenu (§388 C.s.p.) ani zrušenie (§389
C.s.p.); preto ho v plnom rozsahu potvrdil (§387 ods.1, 2 C.s.p.).

13. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa §52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta

C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm.
a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo

ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné,
ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho
nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).