Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010465
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3818010465.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 13. 3. 2019 v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Pavla Bielika a prísediacich Ing. Márie Kolieskovej a Madleny Poliakovej v trestnej veci proti
obžalovanému R. T.

r o z h o d o l :

Obžalovaný R. T., nar. XX.X.XXXX v Q., trvale bytom Q., t. č. vo väzbe v ústave na výkon väzby K.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 7.3.2018 v čase o cca 18:00 hod. poškodenú A. N. pred domov jej rodičov na adrese S. X/X, Q.
udrel prázdnou koženou taškou po hlave, lebo bol nervózny, sotil ju do hrudníka, na čo padla na zem
a následne ako ležala na zemi ju chytil za vlasy a ťahal po zemi po blate cca 2 m, keď sa postavila a
povedala mu, že čo to robí, tak ju znovu udrel oboma rukami do hrudníka, načo padla na zem a prázdnou
koženou taškou ju opäť búchal po hlave, po príchode do útulku R., n.o., sa ho poškodená pýtala, z akého
dôvodu ju zbil, veď nie jeho žena, na čo ju obžalovaný opätovne napadol tak, že ju chytil za vlasy, hodil
o posteľ a riadne ju opätovne ťahal za vlasy, pričom ju udrel opakovane cca 4 - krát do hlavy, a následne

jej povedal chod spať, pričom poškodená mu povedala, že ho pôjde udať, na čo jej obžalovaný opätovne
povedal, že keď ho pôjde udať, tak ju zaškrtí a spôsobil jej početné hematómy na tvári, ktoré si vyžiadali
lekárske ošetrenie s nezistenou dĺžkou narušenia obvyklého spôsobu života,

a skutok spáchal aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. 2 T 20/91 zo
dňa 6.12.1991 odsúdený za trestný čin ublíženie na zdraví podľa § 222 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona č.
140 /1961 Zb. na nepodmienečný trest 11 rokov, ktorý vykonal a rozsudkom Krajského súdu Trenčín
č. 22 T 2/03 zo dňa 20.11.2003, bol odsúdený za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona č.

141/1961 Zb. k nepodmienečnému trestu 15 rokov ktorý vykonal,
t e d a

iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a opomenul a čin spáchal na chránenej osobe -
blízkej osobe,

pričom skutok spáchal hoci bol 2 krát odsúdený za trestné činy uvedené v § 47 ods. 2 Trestného zákona

a uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody aj vykonal,

t ý m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Tr.
zákona s poukazom na § 47 ods. 2 Tr. zákona a za to sa

o d s u d z u je:Podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), § 47 ods. 2 Tr. zákona trestu odňatia slobody na 25
(dvadsaťpäť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, znalcov T.. F., Y.. Y., podľa § 270 ods. 2 Trestného
poriadku oboznámil DVD nahrávku výsluchu poškodenej A. N. zo dňa X.X.XXXX o XX.XX hodine. Ďalej

vypočul svedkov C., Y.. Y., H. N., J. N., O., A. N., Y., H., V., A.. Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil
zápisnicu o trestnom oznámení číslo listu 1-3, zápisnicu o prehliadke tela číslo listu 54-56, listinný dôkaz
číslo listu 57, 159, 160, register trestov číslo listu 224-225, pripojený spis KS Banská Bystrica č. 2T
20/91, spis KS Trenčín č. 22 T 2 /03.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, okrem iného uviedol, že s poškodenou sa zoznámil niekedy na
jeseň. Keď sa pýtal na poškodenú ďalších osôb, tieto mu hovorili, že je to šľapka, kurva. Bolo mu
povedané,žesaflákaschlapmi,másnimideti.Keďsazoznámilimohlotobyťvseptembri,voktóbri,ešte
bolo teplo. Druhý krát sa stretli niekedy v novembri, potrebovala odviezť nejaké veci rodičom. Potom jej
pomáhal s nejakými vecami v decembri, v januári, vo februári. Pokiaľ sa týka pohlavného styku bolo to v

jednom prípade v decembri, niekoľkokrát to bolo v januári. Potom to ukončil, pretože ho nakazila. Čestne
prehlasuje,ževdecembri,vjanuárisajejnedotkol.Naotázkupredsedasenátuuviedol,ževlistoch,ktoré
písal poškodenej z väzby a ktoré predseda senátu cenzuruje, nikdy neuviedol, že poškodenú miluje. Na
otázku prokurátora uviedol, že pokiaľ si pamätá v predchádzajúcich výpovediach povedal, že poškodenú
nebil. Myslí si, že vypovedal podobne ako dnes. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede obžalovaného

z prípravného konania, pri rozhodovaní o vzatí do väzby, kde uviedol, že vzťah s poškodenou začal v
auguste 2017, a bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že poškodenú vydával
v útulku, ale milostný vzťah s ňou začal až v decembri. Na otázku prokurátora uviedol, že v decembri
2017 vynadal poškodenej, že sa fláka. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede z 9.3.2018, kde uviedol,
že poškodenej vynadal v októbri 2017, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach obžalovaný uviedol,

že verbálny konflikt bol v októbri 2017. Na otázku prokurátora, prečo poškodená rozpráva to, čo rozpráva
uviedol, že preto, že jej bránil stretávať sa s určitými ľuďmi, s jednou narkomankou. Na ďalšiu otázku
uviedol, že poškodenú miloval len keď s ňou mal pomer. Nemal k nej taký citový vzťah aby s ňou dlho
žil. S poškodenou sa nedalo vydržať. Počas výkonu väzby nenadobudol k nej citový vzťah, reagoval len
na jej listy. Na otázku predsedu senátu, prečo vôbec udržiaval vzťah s poškodenou cestou listov, keď

bol vo väzbe, uviedol, že preto, lebo si nemal s kým písať. V útulku nebýval s poškodenou, chodieval
za ňou len keď mali spolu pohlavný styk. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z
prípravného konania z 9.3.2018, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že v
tú noc tam prespal. V noci sa hádali, asi do dvadsiatej tretej hodiny tam bola prítomná aj svedkyňa O..
Po jej odchode poškodená povedala, že sa chce milovať, nesúhlasil s tým. Na otázku predsedu senátu,

prečo tam potom zostal do rána uviedol, že sa nechal prehovoriť, aby tam spal. Na otázku prokurátora,
čo robil po návrate do útulku dňa 7.3. 2018 uviedol, že išiel za poškodenou, odniesol jej veci, ktoré mal
v taškách. Potom tam prišla svedkyňa O., požiadala ich aby pustili film, urobili to, pozerali film. Tento
pozerali spolu asi do 23.00 hodiny. Je pravdou, že do útulku sa vrátili spoločne s poškodenou, boli v
Bille. Čakal ju tam necelú hodinu. Na otázku prokurátora uviedol, že v ten večer v izbe poškodenej nič

neopravoval. Je pravdou, že poškodená mala špinavé kolená potom, čo padla, toto mal aj on, poškodená
nemala špinavé tričko. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania,
kde okrem iného uviedol, že poškodená mala špinavé vlasy, tieto jej vyčesával. Pripúšťa, že mohol túto
za vlasy aj potiahnuť, nebolo to však naschvál; bolo poukázané na rozpory vo výpovediach. Obžalovaný
uviedol, že si nespomína, je možné, že to tak bolo. Na otázku prokurátora uviedol, že poškodenej vlasy

česal len v tomto prípade. Na otázku predsedu senátu, že vo výpovedi v prípravnom konaní uvádzal,
že mali pohlavný styk vo večerných a aj ranných hodinách, čo je v rozpore oproti jeho výpovedí na
hlavnom pojednávaní. Obžalovaný uviedol, že je možné, že v tej výpovedi v prípravnom konaní to
poplietol. Na 100 % si je istý, že večer pohlavný styk nemali. Na otázku prokurátora, že vo výpovedi
pred sudcom pre prípravné konanie poprel, že by s poškodenou mával pohlavný styk a neboli ani

druh a družka uviedol, že dňa 7.3.2018 bol prvý prípad, keď spal s poškodenou na jej izbe. Aj, keďpodľa znaleckého posudku má manipulovať okolie a klamať, teraz hovorí pravdu. Na otázku obhajcu
uviedol, že vzdialenosť medzi jeho izbou a izbou poškodenej bola asi 8 metrov. Na otázku predsedu
senátu uviedol, že poškodená v prípade, keď nebrala lieky bola dosť agresívna. Keď bola pod vplyvom

alkoholu nevedela sa kontrolovať. Nechcela ho poslúchať. Na otázku predsedu senátu uviedol, že v tom
období mal predpísané lieky, tieto bral a berie ich tiež aj teraz. Tieto lieky nebral kvôli alkoholu. Nie je
pravdou tvrdenie poškodenej, že nebral lieky a požíval alkohol. Na otázku predsedu senátu uviedol, že
poškodenej nebránil v kontakte s otcom jej detí. Skutočnosť že vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol,
že 7.3.2018 si vypil pivo upresňuje v tom smere, že sa jednalo o nealkoholické pivo. Na otázku predsedu

senátu uviedol, že v Bille poškodená kúpila jednu fľašku piva. Na otázku prokurátora uviedol, že rodine
poškodenej chodil pomáhať s drevom. Bolo to možno 5-6 krát. Bolo to preto, že rodičia poškodenej ho
požiadali o pomoc. Nezaplatili mu za to, peniaze nežiadal. Bolo to preto, lebo boli sociálny prípad. Je
pravdou, že v iných prípadoch si takýmto spôsobom privyrobil. Rodičia poškodenej nevedeli nič o jeho
vzťahu s poškodenou. Nevie vysvetliť, prečo otec poškodenej jeho považoval za priateľa poškodenej.
Na otázku čo hovorí na skutočnosť, že aj matka poškodenej jeho považovala za priateľa poškodenej

uviedol, že s touto sa poznali už predtým. Na otázku prokurátora uviedol, že je pravdou, že občas zobral
dcéru poškodenej niekde von, keď poškodená nemala čas na dcéru. Keď bolo treba niekedy ju odviedol
do škôlky. Na otázku predsedu senátu, či povedal poškodenej, že bol vo výkone trestu za ublíženie na
zdraví s následkom smrti, za vraždu, za lúpež; uviedol, že toto nepovedal poškodenej, povedal jej len
to, že bol vo výkone trestu.

Znalec T.. F., okrem iného uviedol, že vypracoval vo veci znalecký posudok na poškodenú A. N..
Vyšetril ju v zariadení R., spolupráca poškodenej pri vyšetrení bola limitovaná slabším mentálnym
vybavením poškodenej. Poškodená vykazovala duševnú zaostalosť. Tieto skutočnosti boli zistené aj z
predchádzajúceho obdobia, poškodená bola liečená psychiatrom. Bola vyšetrovaná formou rozhovoru,

interviev, bola vyšetrovaná aj vo vzťahu k obžalovanému. Pokiaľ sa týka osobnostnej štruktúry
poškodenej, ide o osobnosti simplexnú, je jednoduchá, naivná. Taktiež sa dá povedať, že je ľahko
manipulovateľná, má závislejšie správanie, stále hľadá nejakú oporu v inej osobe. Duševná zaostalosť
je zvýraznená skutočnosťou, že pochádza z málo podnetného prostredia. Problémové situácie rieši
intuitívne, impulzívne, zlyháva vo výchove detí. Poškodená pri vyšetrení prezentovala, že chce dať

poškodenému šancu, že jeho konanie nebolo také zlé. Poškodená zľahčovala aj skutočnosti, ktoré
predtým uvádzala ako zlé. Vzhľadom na to je možné konštatovať, že vo vzťahu k obžalovanému je
ochranárska. Poškodená ho určitým spôsobom až glorifikuje. V psychologickej časti vyšetrenia
konštatoval, že poškodená neutrpela nejaké následky, ktoré sú uvedené v skutkovej vete obvinenia.
Poškodená vykazuje počiatočné známky psychického utrpenia, príkoria, ktoré bolo spôsobené konaním

obžalovaného. Počiatočné štádium psychického utrpenia konštatuje aj z toho dôvodu, že sa jednalo
o relatívne krátku dobu, počas ktorého poškodená týmto trpela. Poškodená pochádza zo špecifického
prostredia čomu nasvedčuje aj jej vyjadrenie ,,nemôže ma biť, veď nie som jeho žena". Poškodená má
tendenciu vo vzťahu k obžalovanému zamlčovať určité skutočnosti, vo vzťahu k nemu má ochranársku
tendenciu. Na otázku predseda senátu uviedol, že bol prítomný pri výsluchu poškodenej 9.3.2018.

Jeho vyšetrenie poškodenej nasledovalo až po tomto výsluchu s určitým odstupom. Bolo to 7.5.2018.
Poškodená pri vyšetrení hovorila, že obžalovaný jej píše listy, hovorila, že by chcela vo vzťahu s
obžalovaným pokračovať, že prejavil ľútosť nad tým, čo urobil. Skutočnosť, že poškodená dostáva listy
z väzby od obžalovaného potvrdila aj riaditeľka útulku. Túto skutočnosť oznámila vyšetrovateľke. Na
otázku predsedu senátu, čo hovorila poškodená pri jej vyšetrení či hovorila, že to obžalovaný neurobil

alebo hovorila, že urobil, ale chce mu dať šancu; uviedol, že povedala, že nič také sa nedialo. Toto vnímal
tak, že poškodená vzhľadom na svoju osobnostnú výbavu, chce dať obžalovanému šancu. Na otázku
predsedu senátu či konaním obžalovaného podľa jeho názoru nebola narušená psychika poškodenej,
uviedol že dôsledkom toho v akom životnom prostredí poškodená doteraz žila a možno relatívne kratšej
doby konania obžalovaného, sa psychické následky na poškodenej neprejavili a nerozvinuli. Nezistil

teda zásadné zmeny psychiky poškodenej. Poškodená vzhľadom na osobnostnú štruktúru má posunutú
mieru vnímania násilia. Vnímanie násilia sa u poškodenej nerozvinulo takým spôsobom ako by sa dalo
predpokladať. Na otázku prokurátora, ako podľa jeho názoru poškodená vnímala vzťah s obžalovaným
uviedol, že poškodená to vnímala tak, že je vo vzťahu s obžalovaným, vnímala ho ako osobu, na ktorú sa
môže spoľahnúť, osobu, ktorá jej pomôže pri starostlivosti o dieťa, ako človeka, s ktorým si vybudovala

vzťah, osobu, s ktorou žije intímne, obžalovaný bol osobou ktorá jej bola bližšia. Vzťah medzi nimi bol
vzťah blízkych osôb. Na otázku obhajcu uviedol, že vyšetrením poškodenej nezistil narušenie psychiky
poškodenej konaním obžalovaného. Na základe spisového materiálu a výsluchu poškodenej zistil,
dospel k záveru, že poškodená bola vystavená konaniu ktoré bolo z psychického hľadiska nepríjemné,prevažne sa jednalo o fyzické útoky obžalovaného, určité obmedzovanie v rozhodovaní poškodenej,
trestanie za určité rozhodnutia, tieto skutočnosti, fenomény, považoval za určité prejavy toho, že vzťah
ľudí by nemal mať takéto parametre. V prípade, že jedinec sa dlhodobo takémuto konaniu zo strany

inej osoby vystavuje môže to viesť k tomu, že sa prejaví syndróm týranej osoby. Je možné konštatovať,
že poškodená pri prvotných výsluchoch prejavovala strach z obžalovaného. Toto nie je
primeraný spôsob prežívania v prípade vzťahu dvoch osôb. Je pravdou, že poškodená veľmi rýchlo na
toto pozabudla. Túto skutočnosť si vysvetľuje osobnostnou výbavou poškodenej verí nádeji, že to bude
dobré. Poškodená mala strach z obžalovaného, bála sa ho. Na otázku obhajcu uviedol, že v čase, keď

poškodenú vyšetroval on už nemala strach. Predpokladá, že to bolo preto, že v tom období prebiehala
medzi poškodenou a obžalovaným komunikácia. Poškodená si vyhodnotila ich komunikáciu tak, že
obžalovaného mrzí čo sa stalo a ona chce s ním žiť. Podľa jeho názoru poškodená mala strach ešte v
čase výsluchu na polícii. Na otázku predseda senátu uviedol, že skutočnosť, že prebiehala medzi nimi
komunikácia, keď bol obžalovaný vo väzbe, malo podstatný vplyv na to ako poškodená hodnotila osobu
obžalovaného. Na otázku obhajcu uviedol, že v čase, keď poškodenú vyšetroval táto neprejavovala

znaky utrpenia. Schopnosť poškodenej reprodukovať prežité udalosti s odstupom času je vyjadrená v
znaleckom posudku, túto hodnotil ako zníženú. Súvisí to s určitou duševnou zaostalosťou poškodenej.
Zmena výpovede poškodenej súvisí s ľahkou ovplyvniteľnosťou poškodenej. Sklony ku konfabulácii u
poškodenej nezistil.

ZnalkyňaY..Y.,okreminéhouviedla,žeobžalovanéhovyšetrilavoväzbevK..Povyšetrení,oboznámení
sa so spisovým materiálom a po konzultácii s psychológom dospela k záveru, že u obžalovaného
nezistila duševnú chorobu v pravom slova zmysle. Zistila u neho disociálnu poruchu osobnosti, jedná sa
v podstate o povahovú odchýlku. Prejavy tejto odchýlky boli zistené už od dospievania u obžalovaného.
Táto odchýlka sa prejavila u obžalovaného aj v čase aktuálneho skutku, prejavovala sa ako chýbaním

súcitu, bezohľadnosťou, zneužívaním alkoholu. Vplyvom tejto poruchy sa obžalovaný dostáva ľahko do
konfliktov, keď neuspokojuje svoje predstavy, rieši to málo adaptívne. Vzhľadom na zistenú poruchu
osobnosti v čase spáchania trestnej činnosti obžalovaný mohol rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť
svojho konania, svoje konanie ovládať mohol. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného
sú plne zachované. Obžalovaný má sklony k impulzivite, toto vyplýva z jeho osobnostnej a povahovej

výbavy. S touto skutočnosťou má dostatočné skúsenosti, mal dostatok možností, v prípade, že
by chcel, aby korigoval toto svoje správanie. Po prepustení z výkonu trestu sa nedá hovoriť, že
by recidivoval v súvislosti s požívaním alkoholu. Pohyboval sa v prostredí azylového bývania, kde
bola nulová tolerancia pri požívaní alkoholu. Je pravdou, že zo spisového materiálu vyplývalo, že
obžalovaný si v malom rozsahu vypil, požil alkohol. Nedospela k záveru, že by bolo potrebné

v súvislosti s tým ukladať obžalovanému akúkoľvek formu protialkoholického liečenia. Trestná činnosť,
ktorú obžalovaný mal spáchať vyplývala hlavne z jeho osobnostnej štruktúry. Psychologické hodnotenie
osobnosti obžalovaného konštatovalo, že obžalovaný rád ovláda ľudí, manipuluje s nimi, hľadá vo
vzťahu pôžitky, uspokojenie. Obžalovaný je egocentrický, chladný typ. Nezaoberá sa, nepočúva potreby
iných ľudí. Obžalovaný pozná zákonné normy, má vedomosti v tejto oblasti. Často dochádza k

nerešpektovaniu, prekračovaniu noriem. V takýchto situáciách stráca mravné zábrany. Je schopný
manipulovať s rôznymi situáciami ak je to v jeho prospech. Na otázku predsedu senátu uviedla, že v
prípade ak sa niekto nespráva, napríklad partnerka, podľa jeho predstáv reaguje nervózne. Toto nie je
len pod vplyvom alkoholu, správa sa tak aj v triezvom stave. Takáto štruktúra osobnosti si presadzuje
predovšetkým svoje záujmy. Obrazu obžalovaného úplne zodpovedá spôsob akým vypovedal na

dnešnom hlavnom pojednávaní v prítomnosti znalkyne. Na otázku predsedu senátu aby sa vyjadrila
k možnosti resocializácii obžalovaného v budúcnosti, znalkyňa uviedla, že obžalovaný absolvoval
dlhodobý pobyt vo väzení, krátko po prepustení z väzenia mu bolo vznesené obvinenie, preto je možnosť
resocializácie veľmi limitovaná. Takáto štruktúra osobnosti je trvale daná. Toto tvrdí aj vzhľadom na
vek obžalovaného, obžalovaný by mal mať náhľad na prípadnú zmenu osobnosti čo v jeho prípade

podľa jej názoru chýba. Obžalovaný nevidí dostatočne svoju osobu ako problémovú, toto limituje
značným spôsobom možnosť resocializácie. Nedá sa pracovať dostatočne s osobou, ktorá si nepripúšťa
chyby, neznesie kritiku. Obžalovanému chýba ochota prijímať iný spôsob riešenia situácie. Prognóza
resocializácie u obžalovaného je nepriaznivá. Na otázku prokurátora aká bola pohnútka, podľa znalkyne,
na správanie sa obžalovaného v súvislosti so skutkom uviedla, že poškodenej sa snažil byť nápomocný,

pomáhal jej s maloletou dcérou, vyžadoval však od nej poslušnosť, vadilo mu keď prišiel na návštevu
otec maloletej dcéry, obžalovaného to hnevalo. Toto vyčítal poškodenej, zakazoval jej to. Mal voči
nej pocit vlastníctva, dominancie, keď to poškodená nerešpektovala dochádzalo u neho k výbuchom
zlosti, žiarlivosti, násilnostiam. Motivácia konania obžalovaného vyplývala z jeho osobnosti, štruktúryjeho osobnosti. V prípade, že vzťah s poškodenou nezodpovedal jeho predstavám, narastali v ňom
negatívne pocity, tieto potom ventiloval tak ako ich ventiloval. Na otázku obhajcu uviedla, že správanie sa
obžalovaného voči obyvateľom útulku neskúmala, nie je však problém aby napriek uvedenej štruktúre

osobnosti sa voči okoliu správal dobre. Predpokladá, že v tom prostredí sa správal dobre, vyhovovalo
mu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 19.9.2018 bola podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku oboznámená
DVD nahrávka výsluchu poškodenej A. N. dňa 9.3.2018. Vo výpovedi, okrem iného uviedla, že, keď

sa zoznámila s obžalovaným celý čas, čo boli spolu, nebolo nič. Až potom sa ukázalo, že je taký, bol
nervózny, z ničoho nič, keď mu niekto urobil nervy, tak si to vybil na nej. Niekedy bol kľudný, niekedy bol
zase nervózny. Bol nervózny, z ničoho nič skríkol buď na ňu, alebo na dcéru, na túto bol zlý a bol nervák.
Bol u psychiatričky, prestal brať tabletky, niekedy si dal potom pivo. Bol žiarlivý, hovoril, že nebude nikam
chodiť, nebude sa rozprávať, bude len s ním. Keď išla z roboty čakal ju, sliedil kam ide. V útulku býva
už dlho, má vlastnú izbu. Obžalovaný keď tam prišiel bývať, bývali spolu. Hneď od začiatku ako tam

prišiel bývať obžalovaný, bývali spolu. Obžalovaný sa choval od začiatku celkom dobre, potom už zostal
nervózny, z ničoho nič. Hovoril, že nič ho nebaví, nebaví ho život. Nemohla nikam chodiť, musela byť
pri ňom doma. Staral sa o dcéru, vodil ju do škôlky, zo škôlky. Prvýkrát ju zbil z ničoho nič. Odpustila
mu, potom ju ale zbil druhýkrát, potom tretíkrát. Na sociálke nepovedala nič ako je to medzi nimi. W. zo
sociálky sa pýtala ako je to medzi nimi, pýtala sa, prečo kričí. Niekedy, keď sa pohádali nepovedala jej

pravdu. Začal byť nervózny, na druhý deň mal na ňu nervy, po desiatej ju zbil, chytil ju za vlasy, chcel
ju ako, že o stenu, nepodarilo sa mu to. Držala sa steny. Ťahal ju za vlasy, chcel ju povláčiť, povedala
mu, že si to nemôže dovoliť, aj keby mali spolu deti. Obžalovaný hovoril, že je špina, šlapka, že nebude
nikam chodiť. Bol nervózny, keď mal nervy tak si to vybil na nej. Na otázku vyšetrovateľa, či sa jej nejako
vyhrážal uviedla, že povedal, že ak ho skúsi nechať, alebo pôjde za ním, uvidí, čo jej urobí. Zabitím sa jej

nevyhrážal, hovoril, že uvidí, čo s ňou urobí. Na otázku vyšetrovateľa aby popísala konflikt predvčerom
uviedla, že išli s obžalovaným a dcérou do Jednoty, obžalovaný chcel liter piva. Potom išli k matke,
tam vypil 2 pivá, matka ešte poslala jedno pivo, toto vypil spolu s otcom. Povedala mu, že mu narástli
parôžky, začala ho provokovať povedala mu, že nemôže nikde chodiť, musí sedieť pri jeho riti. Povedala
mu to v kuchyni, potom ju chytil, udrel ju, dal jej facku. Potom sa obliekli a išli do Jednoty alebo do Billy,

mal takú koženú tašku, táto bola prázdna, s touto ju udrel po hlave. Bolo to na dvore jej rodičov. Potom
išli po ceste tam ju odstrčil na zem a hodil o trávnik. Boli tam také schody, ťahal ju riadne za vlasy. Vláčil
ju po zemi, ona potom utekala dole kopcom. Chcela ujsť ale ju chytil a zas ju ťahal za vlasy. Bola tam
aj blato, hovorila mu aby prestal, zase mu ušla, zasa ju potom ťahal za vlasy. Potom ju začal udierať
taškou a riadne ťahať za vlasy. Začal jej dávať facku, udierať ju päsťami do hlavy. Keď prišli do útulku,

obžalovaný nenafúkal, divila sa tomu, pretože vypil liter piva. Potom išli do pivnice, bola tam jedna pani,
tejto hovorila, že obžalovaný ju zbil, povedala mu, že to nemôže robiť veď nie sú manželia. Potom išli
do izby, on bol nahnevaný, zase ju chytil za vlasy, začal ju riadne ťahať, začal po nej kričať. Potom
povedal, aby si išla ľahnúť, potom tam prišla klientka O., dohovárala, aby sa nehádali. Obžalovaného
ukľudňovala. Bola doriadená, hádali sa aby sa išla umyť. O. hovorila aby sa išla osprchovať, že ako

vyzerá. Išla sa osprchovať bolo asi 10 hodín, potom si ľahla spať. Ráno vstala, obžalovanému povedala,
že nejde do roboty, že je nahnevaná, že sa jej budú smiať. Povedala, že ide maródiť. Potom išla k
doktorke. V čakárni bolo veľa ľudí, povedala mu aby išiel k W. zobrať jej kartu. Išiel na sociálku, tam
sa pýtali, prečo si pýta zdravotnú kartu. Prišla W., sadla si k nej, pýtala sa, čo ma s tvárou. Povedala jej
všetko, pýtala sa jej, prečo to nepovedala skôr. Povedala jej, že mala obavu povedať jej to. Doktorka ju

prezrela, odfotila ju. Na otázku vyšetrovateľa, kto je W. uviedla, že sociálna pracovníčka, volá sa C.. Na
otázku vyšetrovateľa uviedla, že keď ju obžalovaný bil na izbe hovorila mu, že ho udá, myslel si, že mu
to odpustí. Už to ale nespraví. Obžalovaný hovoril, že ak ho udá, uvidí čo jej spraví. Vtedy sa ho bála.
Na otázku vyšetrovateľa, čo sa udialo v januári, v útulku uviedla, že obžalovanému niečo povedala, že k
nemu nič necíti, potom ju začal ťahať za vlasy, kopal ju, potom prestal. Obžalovaný bol stále žiarlivý na

jej bývalého, hovorila, že ak skúsi ísť za ním, niečo jej urobí, jemu tiež. Za obdobie, čo boli spolu ju zbil
3 krát, tretíkrát bola na ošetrení. Uviedla, že ju chytal za vlasy, dával jej facky. Neboli to len také malé
facky, taktiež ju bil päsťami, potom ju ťahal za vlasy a vláčil po zemi. Bránila sa, povedala mu, že ak
to urobí ešte raz udá ho. Potom to bolo ešte horšie, bol nervózny, agresívny, bol nervák. Berie tabletky
na ukľudnenie, je agresívny, vybúši si nervy na niekom druhom. Sociálnej pracovníčke nehovorila, že

ju predtým bil. Bála sa jej to povedať. Voľný čas s obžalovaným trávila izbe. Chodievali na návštevu
k jej rodičom, nehovorila im, že ju bije. Oni majú dosť svojich problémov. Chodieva ku psychiatrička,
berie tabletky na spanie, na ukľudnenie. Na otázku vyšetrovateľa uviedla, že obžalovaný sa ukľudnil po
konflikte, ona keď niečo povie tak začne byť ešte viac agresívny. Vyprovokovala ho tým, že povedala,že mu narástli parôžky. Na jej bývalého partnera žiarli, nemá za ním chodiť, nemá sa s ním stretávať,
rozprávať. Obžalovaný je chorý na hlavu, keby bral tabletky bol by kľudnejší. Na otázku vyšetrovateľa
uviedla, že správanie obžalovaného nemalo na ňu dobrý vplyv, necítila sa dobre, bála sa keď je taký,

že je agresívny. Mala obavu aj niečomu povedať, lebo hneď vybuchol, keď niečo povedala, už bolo zle.
Kričal, dal jej facku.

Poškodená A. N. vypovedala aj na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2018. Uskutočneniu tohto výsluchu
predchádzali opakované žiadosti poškodenej adresované súdu po podaní obžaloby, v ktorých sa

domáhala výsluchu pred súdom. V týchto žiadostiach opakovane uvádzala, že skutočnosti uvedené
vo výsluchu 9.3.2018 nie sú pravdivé, obžalovaný sa trestnej činnosti, pre ktorú bola na neho podaná
obžaloba, nedopustil. Z uvedených dôvodov predseda senátu uskutočnil opätovný výsluch
poškodenej A. N., ktorá je obzvlášť zraniteľnou osobou podľa zákona č. 274/2017 Z.z., na hlavnom
pojednávaní.PreduskutočnenímsamotnéhovýsluchubolapoškodenáA.N.poučená,žemôžepožiadať
aby bol výsluch uskutočnený v neprítomnosti obžalovaného, pričom uviedla, že z obžalovaného nemá

žiadnu obavu, výsluch sa môže uskutočniť v prítomnosti obžalovaného. Vo výsluchu, okrem iného
uviedla, že výpoveď v prípravnom konaní pravdivá nie je, bolo to celkom inak. Toho 7.3.2018 išli s
obžalovaným do útulku, cestou stretli otca jej detí V. s priateľkou, otec detí neplatil výživné, priateľka
otca jej detí mala vypité, priateľka V. ju chytila za vlasy a začali sa biť. Počas tej bitky sa muži pozerali.
Priateľka Keresteša ju zbila, potom spolu odišli preč. S obžalovaným potom išli do útulku. Povedala,

čo jej spravila priateľka V., že ide ku doktorovi. Potom prišiel za ňou V., žiadal ju, aby neudávala jeho
priateľku. Zdravotnú kartu jej bol zobrať obžalovaný. Na otázku predseda senátu povedala, že, hoci žila
s obžalovaným, na žiadosť otca detí, povedala na obžalovaného, že zranenia jej spôsobil obžalovaný.
Na ďalšiu otázku predsedu senátu, že to nedáva logiku uviedla, že potom išla ku doktorke. Na otázku
predsedu senátu, či večer predtým ako išla k lekárke sa stretla aj so svedkyňou O. uviedla, že táto bola v

pivnici.Tátojuvidela,žejezbitá.Tejtopovedala,žesapobilaspriateľkou V..Povedalajej,žemalikonflikt
pre peniaze. Na otázku predsedu senátu či nevie prečo svedkyňa O. vo výsluchu, ktorý predchádzal jej
výsluchu nič také nepovedala uviedla, že ona jej to povedala. Na otázku predsedu senátu, prečo až v
poslednom liste, listy cenzuruje predseda senátu zo zákona a počas ôsmich mesiacov to nespomenula
v listoch; poškodená uviedla túto verziu udalosti, že bola napadnutá priateľkou V. uviedla, že je to

pravda. Na otázku predsedu senátu, prečo, keď bola poučená vyšetrovateľkou v prípravnom konaní
o trestných následkoch krivej výpovede a krivého obvinenia vo výpovedi v prípravnom konaní klamala
uviedla, že to bolo, preto, lebo jej to povedal V.. Na otázku prokurátora uviedla, že kým žila s
obžalovaným tento nehovoril, že sa chce vrátiť do výkonu trestu. Hovoril, že sa chce zmeniť. Na otázku
prokurátora,akosivysvetľujeskutočnosť,žeaniobžalovanýnespomínaltakýtopriebehskutku,ktorýmal

predchádzať vzniku jej zranení, nespomínal, že mala byť napadnutá priateľkou V. uviedla, že obžalovaný
bolprítomnýpritom,keďbolanapadnutápriateľkou V..Nevievysvetliť,prečonepovedaltútoskutočnosť.
S obžalovaným sa zoznámila, keď býval v pivnici, nevie upresniť, kedy presne to bolo. Nemali medzi
sebou problémy. Pomáhal jej s dieťaťom, staral sa o ňu. Obžalovaný nebol agresívny, nehádali sa.
Obžalovaný stále niečo robil, hľadal si robotu. Obžalovaného má rada, mala ho rada. S obžalovaným

boli spolu 8 mesiacov predtým ako išiel do väzby. Obžalovaný nemal nervy na ňu, nehneval sa na ňu.
Potom, čo bola prečítaná časti výpovede poškodenej z prípravného konania z 9.3.2018, bolo poukázané
na rozpory vo výpovediach, poškodená uviedla, že vyzerá to tak, že vo výpovedi z 9.3.2018 klamala. Na
otázku prokurátora uviedla, že všetko v tej výpovedi si vymyslela. V období, keď s obžalovaným žili spolu
tento ju nikdy fyzicky nenapadol. Konflikt s priateľkou V. sa odohral pri kaplnke, spolu s obžalovaným

išli dolu kopcom, V. s priateľkou išli oproti nim. Na základe útoku tejto mala asi týždeň škrabance na
tvári. Dostala od nej tiež jednu facku na tvár. Na otázku predsedu senátu, prečo brala ohľad na V., keď
bola napadnutá jeho priateľkou, prečo nepodala na túto trestné oznámenie uviedla, že požiadal ju o to
V.. Je pravdou, že kým bývala s obžalovaným spoločne hospodárili, mali spoločný príjem. Ona mohla
mať čistý príjem 180 eura, obžalovaný 200 euro. V súčasnosti, po vybavení dôchodku, má čistý príjem

220 euro. Je to menej ako, keď žila s obžalovaným. V súčasnosti nemá žiadneho priateľa. Vtedy
sa jej žilo lepšie. Na otázku obhajcu, kedy mala prvýkrát pohlavný styk s obžalovaným uviedla, že sa
nepamätá kedy to bolo.

Svedkyňa C., okrem iného uviedla, že v súvislosti so skutkami z decembra 2017 a január 2018 sa nevie

vyjadriť. Pokiaľ sa týka udalosti z marca 2018 ráno prišiel obžalovaný za ňou, aby mu dala zdravotnú
kartu poškodenej. Tvrdil, že večer pred tým nešťastne spadla a chce ísť k lekárke. Situáciu riešila s
riaditeľkou, nejako sa jej to nezdalo. Dohodli sa, že zdravotnú kartu pôjde zaniesť ona, obžalovaný
zostane v útulku. Poškodená sedela v čakárni, na tvári, po nose mala modriny. Keď sa jej spýtala, čo sastalo, bola roztržitá, povedala, že spadla, neskôr u lekárky sa poškodená priznala, že večer predtým
ju napadol obžalovaný. Mal ju ťahal za vlasy. Doktorke spočiatku tvrdila, že spadla, táto ju prezrela a
povedala jej, že si myslí že to nie je pravda, poškodená jej povedala všetko. Povedala, že obžalovaný ju

zbil taškou, ťahal ju za vlasy po zemi. Lekárka navrhla poškodenej riešenie aby išli na políciu, nakoniec
na políciu išli. Na otázku prokurátora uviedla, že v zariadení všetci vedeli, že obžalovaný s poškodenou
mali vzťah. Keď riešili nejaké problémy oboch, vždy hovoril len obžalovaný. Už tam bolo vidieť, že
poškodená sa bála hovoriť v prítomnosti obžalovaného. Zdalo sa, že je pod vplyvom obžalovaného. Pred
udalosťami v marci nemala informácie, že by sa malo niečo diať medzi obžalovaným a poškodenou,

s odstupom času takéto informácie dostala. Predpokladá, že poškodená mala obavu toto povedať.
Samotná poškodená jej potom povedala, že obžalovaný je veľký nervák, poškodená je jednoduchá
osoba, neuvedomuje si, čo všetko sa môže stať. Ona osobne nemala problémy s obžalovaným, keď
ho požiadala aby niečo urobil, urobil to. Na otázku prokurátora, či vnímala vzťah medzi nimi ako vzťah
druha a družky uviedla, že s takouto požiadavkou za ňou prišli aby to vybavila na mestskom úrade. Mali
spolu vzťah, spávali spolu. Na otázku obhajcu uviedla, že keď obžalovaný prišiel do útulku dali ho do

jednej izby s ďalším mužom, bolo to v tej časti zariadenia, kde na druhej strane mala izbu poškodená.
Následne im oznámili vrátnici, že obžalovaný chodieva za poškodenou. Riešili to s obžalovaným, že
by to nemalo byť tak, urobil ale po svojom. S odstupom času už nebýval vo svojej izbe.
Nedá sa povedať, že by obžalovaný bránil poškodenej v pohybe, väčšinou však chodievali spolu, určitý
problém bol v súvislosti s otcom detí poškodenej. V súvislosti s tým vznikali konflikty. Keď sa poškodenej

niečo spýtali, nevyjadrila sa v prítomnosti obžalovaného. Poškodená chodievala na aktivačné práce.
Do práce, aj z práce ju sprevádzal obžalovaný. Obžalovaný prišiel do ich zariadenia v mesiaci júl,
predpokladá, že vzťah medzi nimi mohol začať koncom augusta. Na otázku predsedu senátu uviedla,
že predpokladá, že keď poškodená išla von sama, obžalovaný mal o tom vedomosť. Poškodená bývala
na svojej izbe sama. Obžalovaný mal na izbe poškodenej presťahované nejaké veci. Mal tam napríklad

televízor s DVD prehrávačom. Taktiež tam mal nejaké oblečenie. V marci 2018 v podstate býval na
izbe poškodenej. Na tejto v izbe býval už zimných mesiacoch. Mohol tam bývať celkom 5 mesiacov. Na
otázku obžalovaného uviedla, že v mesiacoch december a január si nevšimla na tvári poškodenej stopy
zranení. Po podaní trestného oznámenia poškodená už povedala, že v predchádzajúcich mesiacoch ju
obžalovaný viackrát sotil, zbil, keď jej povedal, že určite mala prísť za nimi, povedala, že sa bála. Vysvetlil

to tým, že obžalovaný jej mal povedať, že jej ublíži ešte viac. Nie si je istá, či poškodená hovorila, že ju
mal obžalovaný škrtiť. Aj v súčasnosti komunikuje s poškodenou, táto býva stále v útulku. Poškodená
mala v úmysle trestného oznámenia stiahnuť, keď jej vysvetlila že musí vedieť, čo chce, rozmyslela si
to. Poškodená, keď dostala listy od obžalovaného, prišla za ňou že to chce stiahnuť.

Svedkyňa Y.. Y., okrem iného uviedla, že obžalovaný, keď prišiel do ich zariadenia po dlhodobom
výkone trestu, bol trošku zmätený. Snažil sa rýchlo zaradiť, zaujímal sa aj chod o zariadenia. Pomáhal
s drobnými opravami. Dúfali, že sa zaradí, snažili sa mu čo najrýchlejšie vybaviť občiansky preukaz,
dávky v hmotnej núdzi. Spočiatku neboli s ním problémy, postupom času boli určité sťažnosti, že je
tvrdohlavý. Zo začiatku obžalovaný nemal problémy so životosprávou, požívaním alkoholu. Potom sa

stalo niekoľkokrát, že nafúkal. Vzhľadom na lieky, ktoré bral, bol upozornený, že si to nemôže dovoliť.
Upozornila ho, že požívanie alkoholu môže u neho spôsobiť agresivitu. Vzťah medzi obžalovaným
a poškodenou sa vyvíjal postupne. Poškodená je jednoduchšia osobnosť, potrebuje usmernenie,
sprevádzanie, obžalovaný zas potreboval nejakú spriaznenú dušu. Je možné povedať, že poškodená
poslúchala obžalovaného. Sociálne pracovníčky mestského úradu ich upozorňovali, bolo to však až

tesne pred tým veľkým napadnutím, že poškodená sa im zdá tichšia. Povedali im aby si preverili tento
vzťah, či nedochádza k nejakému týraniu. Poškodená si vypracovala lepší vzťah k pani C., jej sa
zdôverovala menej. Stal sa aj taký prípad, že poškodená prišla a hovorila, že obžalovaný neberie lieky.
Naotázkupredsedusenátuuviedla,ževčasekeďpoškodenápodalatrestnéoznámeniekomunikovalas
ňouskôrpaniC..Keďonasňouhovorila,hovorilajejabypovedalapravdu. Poošetrení ulekárkyjej

volala pani C., potrebovala občiansky preukaz poškodenej, tento bol nájdený nakoniec u obžalovaného.
Tento potom osobne odniesla na políciu, kam sa presunuli pani C. s poškodenou. Na polícii prvý krát
videla poškodenú zranenú, zľakla sa jej, mala opuchnutú peru, monokel, boli vidieť jasné známky, že
bola zbitá. Na otázku predseda senátu uviedla, že poškodená mala predtým konflikty s jednou ženou,
preto bola presunutá na bývanie do suterénu. Obžalovaný býval taktiež v suteréne, na inej izbe. Bolo

to na jednej chodbe obe izby. Niekoľkokrát sa s oboma rozprávali, že by nemali bývať na jednej izbe.
Fakticky stav bol taký, že obžalovaný spával s poškodenou. Osobne videla, že obžalovaný mal nejaké
veci na izbe poškodenej.Svedkyňa O., okrem iného uviedla, že obžalovaného a poškodenú pozná. Dňa 7.3.2018 videla, keď prišli
do ubytovne, nebola však svedkom žiadneho násilia. Nemá vedomosť, že by obžalovaný poškodenú
týral. Je pravdou, že v ten večer krátko spolu s obžalovaným a poškodenou pozerali video. Keď

prišla na izbu bolo tam ticho. Až neskoro v noci začala hádka. Bola im aj povedať aby boli tichšie. Nebola
však svedkom toho, že by obžalovaný fyzicky napadol poškodenú. Nikdy nebola svedkom toho, že by
obžalovaný v ubytovni fyzicky napadol poškodenú. Obžalovaný pomáhal poškodenej, chodievali
do obchodu. Ani od iných ľudí nepočula, že by medzi nimi boli konflikty. Spoločne ich začala vnímať
odvtedy ako prišiel do ubytovne obžalovaný. Na otázku prokurátora uviedla, že podľa jej názoru bola

pozerať video na izbe poškodenej dávno predtým ako na druhý deň polícia zadržala obžalovaného. Na
otázku obhajcu uviedla, že nevie či poškodená chodievala za V., otcom svojich detí. Na otázku predsedu
senátu či v čase, keď pozerala video na izbe poškodenej sa nestalo nič uviedla, že ona nevidela nič.
Nevidela na poškodenej žiadne stopy zranení. Na otázku prokurátora uviedla, že v tej dobe poškodená
bola usmrkaná, vyzeralo to ako keby plakala. Nepýtala sa jej na dôvod.

Na číslo listu 1 - 2 sa nachádza zápisnica o trestnom oznámení, ktoré podala poškodená A. N. dňa
8.3.2018 od 12.00 hodine na Okresnom riaditeľstve PZ, OKP Prievidza. V trestnom oznámení, okrem
iného uviedla, že od leta 2017 žije s obžalovaným ako družka v sociálnom dome H. v Q.. Uviedla, že
7.3.2018, keď sa spolu s obžalovaným vracali od jej rodičov do sociálneho domu, ešte na dvore
jej rodičov, mohlo to byť po 18.00 hodine ju udrel obžalovaný prázdnou koženou taškou po hlave. Bol

nervózny, prečo nepila pivo. Hovorila mu, že preto, že v sociálnom dome je zakázané piť. Obžalovaný
ju potom sotil do hrudníka, padla na zem a následne ako ležala na zemi chytil ju za vlasy a ťahal ju
za vlasy, celú ju vláčil po zemi, po blate, približne 2 metre. Bola celá špinavá od blata. Keď sa postavila
a povedala mu, čo to robí, že to povie riaditeľke, sotil ju opäť do hrudníka oboma rukami, znovu spadla
a prázdnou taškou ju opäť búchal po hlave. Potom sa postavila a spolu išli do H., ktorá je vzdialená

asi 2 kilometre. Keď tam prišli, obaja fúkali, ale nenafúkali. Potom išli do izby, kde býva. Na chodbe
stretla O., tejto povedala, že ju obžalovaný zbil. Keď prišli na izbu vyzliekla sa z tých zablatených veci,
pýtala sa ho, prečo ju zbil, veď nie jeho žena. Nahneval sa, čo povedala, chytil ju znova za vlasy a hodil
ju o posteľ, riadne ju ťahal za vlasy. Taktiež ju udrel päsťou do hlavy, asi 4 krát. Povedali jej, aby išla
spať. Keď mu povedala, že ho pôjde udať, povedal, že keď ho pôjde udať tak ju zaškrtí. Potom tam

prišla O., hovorila, prečo sa hádajú, snažila sa ukľudniť obžalovaného, aby ju nemlátil. Potom sa išla
osprchovať,obžalovanémupovedala,žeránonepôjdedoroboty,pôjdeklekárovi.Počascelejdobymala
obavu, že obžalovaný môže uskutočniť vyhrážania. Na druhý deň 8.3.2018 bola u lekára so sociálnou
pracovníčkou.Vminulostisamedzinimistalirovnakéveci,vdecembri2017,sapohádaliprejejbývalého
manžela, je to otec jej dvoch detí. Vtedy ju tiež udieral do hlavy, bil päsťami, ťahal za vlasy. Vyhrážal

sa tie, že ju zabije a zaškrtí, keď ho pôjde udať. Nebola na lekárskom ošetrení, bála sa ísť pre jeho
vyhrážky. Taktiež sa niečo takéto stalo v januári 2018, nepamätá si presný dátum. Taktiež ju chytil za
vlasy, chcel jej udrieť hlavu o stenu, stihla sa chytiť, nepodarilo sa mu to. Hovoril, že je nervózny, že
si to vybije na nej. Potom je udrel päsťami asi 5 krát do hlavy. Nemala zranenie, iba jej vytrhol vlasy,
vyhrážal sa jej, že ju zabije a zaškrtí, keď ho pôjde udať. Taktiež nebola v tomto prípade na lekárskom

ošetrení. Toto povedala až dnes sociálnej pracovníčke C.. Táto sa jej pýtala, že má na tvári škrabance,
vtedy jej povedala, že bola napadnutá priateľom a táto išla s ňou k lekárke a na políciu. Tieto útoky, ktoré
spomenula nevie bližšie popísať, len by uviedla, že obžalovaný je riadne agresívny, správal sa ku nej
ako k handre. Stále jej nadával, zakazoval jej stretávať sa s bývalým, tento sa však chodil pýtať na deti.
Obžalovaný si vybíjal zlosť na nej, keď mal zlú náladu. Správal sa k nej zle, bála sa ho, ak bol takýto.

Hovoril, že, keď má na niekoho nervy, má asi to vytrpieť ona. Iným spôsobom, ako popísala zo strany
obžalovaného nebola týraná bolo to len bytie, vyhrážanie, nadávanie.

Na čísle listu 57 sa nachádza lekárska správa Y.. U.. Táto ošetrila dňa 8. 3. 2018 a 08.45 hodine
poškodenú A. N., ktorá prišla v sprievode sociálnej pracovníčky. Poškodená subjektívne uviedla, že

včera išla navštíviť svoju dcéru s priateľom - obžalovaným. Bol nervózny, začal ju udierať taškou, potom
do tváre, ťahal ju za vlasy, vláčil ju po zemi. S taškou jej dal po hlave, keď ju zbil, neukľudnil sa. Povedala
mu, že nie sú zobratí, nemôže si to dovoliť. Začal jej ťahať vlasy, potom sa ukľudnil, rozprával sa s
klientkou. Je nervózny, vybíja si zlosť na nej. Povedal jej, že ak to niekomu povie, zaškrtí ju. Neužíva
lieky na ukľudnenie, zahodil ich. Lekárka konštatovala na pravej strane lícnych kostí pozdĺžny hematóm

veľkosti 5 centimetrov, taktiež hematóm na nose, na perách, na ľavej strane tváre plošné excoriácie,
vo vlasatej časti hlavy vľavo slabý erytém. Lekárka konštatovala početné hematómy a excoriácie po
napadnutí.Načíslelistu159sanachádzalistobžalovanéhozodňa22.3.2018,ktorýzaslal zväzbypoškodenej.
V rámci tohto listu obžalovaný, okrem iného uviedol, že ,, vždy sa nájde východisko ako z toho von a
to platí aj teraz, ale treba sa nad tým zamyslieť a dotiahnuť to do úplného konca a to platí aj o tvojom

stiahnutí, ono sa to dá urobiť zmena výpovede ale prostredníctvom môjho obhajcu ", ,,a preto treba čím
skôr konať a nečakať až bude neskoro ".

Na čísle listu 160 sa nachádza list obžalovaného zo dňa 2.4.2018, ktorý zaslal z väzby poškodenej. V
rámci tohto listu obžalovaný, okrem iného uviedol, že, „ A. to, čo si mi napísala ti verím a dúfam, že tak

urobíš čím skôr, ako som ti už písal musíš to urobiť pokiaľ neni neskoro, lebo až budeš čakať až na súd
mne už potom nepomôžeš a stratíš má úplne aj malá W. má už viac neuvidí ".

Z obsahu pripojeného spisu Krajského súdu Banská Bystrica č. 2T 20/91 vyplýva, že rozsudkom zo
dňa 6.12.1991 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2To 40/92 v zo dňa
25.6.1992 bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1, ods.

3 Trestného zákona ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a bol mu
uložený trest odňatia slobody 11 rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine.

Z obsahu pripojeného spisu Krajského súdu Trenčín č. 22T 2/2003 vyplýva, že rozsudkom zo dňa
20.11.2003 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1To 104/03 zo dňa

28.4.2004 bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva podľa § 9
ods. 2, § 219 ods. 1 Trestného zákona ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 15 rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané dospel súd k záveru, že bolo preukázané, že

obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku čím naplnil všetky
zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v spojení s
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 47 ods. 2 Trestného zákona, pretože iného
násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a opomenul a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej
osobe, pričom skutok spáchal, hoci bol 2 krát odsúdený za trestné činy uvedené v paragrafe 47 ods. 2

Trestného zákona. Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním však nebolo jednoznačne preukázané,
že obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona teda, že blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie bitím, údermi,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a
stresu, izoláciou, citovým vydieraním; preto súd túto právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, ktorej

sa mal dopustiť podľa obžaloby v období od júla 2017 do januára 2018 konaním popísaným skutkovej
časti obžaloby; z výrokovej časti rozsudku vypustil, keďže tejto trestnej činnosti sa mal dopustiť v
jednočinnom súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v
spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným. Skutočnosť,
že obžalovaný svojím konaním popísaným v skutkovej vete tohto rozsudku sa dopustil dňa 7.3.2018

voči poškodenej zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v spojení
s § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, je podľa názoru súdu preukázaná viacerými vykonanými
dôkazmi, ktoré majú z častí charakter priamych dôkazov a niektoré charakter nepriamych dôkazov.
Takéto dôkazy tvoria ucelenú sústavu dôkazov, ktoré jednotlivo ale aj vo svojom súhrne obžalovaného
z tejto trestnej činnosti usvedčujú. Podľa názoru súdu priamym dôkazom ktorý usvedčuje obžalovaného

z trestnej činnosti je výpoveď poškodenej A. N. dňa 9.3.2018, ktorej DVD nahrávka bola na hlavnom
pojednávaní v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehratá. V tejto výpovedi poškodená A. N. v
súvislosti so skutkom zo dňa 7.3.2018 potvrdila, že obžalovaný počas skutku, spôsobom popísaným
v skutkovej vete rozsudku použil voči nej násilie a hrozbu násilia, aby ju prinútil aby niečo konala a
opomenula, konkrétne aby v súvislosti s použitým násilím nepodala na jeho osobu trestné oznámenie.

Tieto skutočnosti sú v podstate totožné so skutočnosťami, ktoré uviedla poškodená A. N. v trestnom
oznámení, ktoré podala na polícii dňa 8.3.2018 o 12.00 hodine. V tejto v zápisnici, okrem iného, ako
už bolo konštatované vyššie, poškodená A. N. uviedla, že obžalovaný po fyzickom násilí voči jej osobe
vo večerných hodinách na izbe, kde bývali jej povedal, že v prípade, ak podá trestné oznámenie tak
ju zaškrtí. V tomto trestnom oznámení taktiež potvrdila priebeh násilného konania obžalovaného voči

jej osobe dňa 7.3.2018 v čase po 18.00 hodine a tento v podstate zodpovedá priebehu skutku ako ho
poškodená A. N. popísala vo výpovedi z 9. 3. 2018. Je možné konštatovať, že uvedené skutočností
tvoria priame dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku zo dňa 7.3.2018. Ďalším
dôkazom, dôkazom nepriamym je výpoveď svedkyne C., ktorá na hlavnom pojednávaní potvrdila, žepoškodená A. N. na druhý deň po skutku, dňa 8.3.2018 v prítomnosti lekárky síce najskôr tvrdila, že
zranenia si spôsobila tak, že padla, nakoniec sa však lekárke priznala, že večer predtým ju napadol
obžalovaný. Poškodená potvrdila, že zranenia jej spôsobil obžalovaný deň predtým. Za ďalší nepriamy

dôkaz, ktorý preukazuje, že obžalovaný sa dopustil skutku zo dňa 7.3. 2018 na poškodenej, je lekárska
správa Y.. U.. Poškodená pri vyšetrení, v prítomnosti sociálnej pracovníčky, subjektívne
uviedla, že obžalovaný ju deň predtým fyzicky napadol taškou, ťahal ju za vlasy, vláčil ju po zemi. V
lekárskej správe je tiež uvedené, že obžalovaný povedal poškodenej, že ak to niekomu povie, zaškrtí
ju. Na strane druhej sa súd musel vysporiadať pri svojom rozhodnutí s výpoveďou poškodenej A. N.

na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2018, ktorú pripustil napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní dňa
19.9.2018 bola prehratá DVD nahrávka výsluchu poškodenej A. N. zo dňa 9.3.2018. Poškodená A. N. na
hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2018, po poučení o trestnoprávnych následkoch v súvislosti s možnou
krivou výpoveďou, alebo krivým obvinením poprela svoju predchádzajúcu výpoveď z 9.3.2018, uviedla,
že obžalovaný sa nedopustil trestnej činnosti v súvislosti s ktorou bola podaná na neho obžaloba. V
podstate uviedla, že zranenia, ktoré zistila lekárka dňa 8.3.2018 jej nespôsobil obžalovaný, spôsobila

jej ich priateľka otca jej detí V.. Súd si dôkladne vyhodnotil zmenenú výpoveď poškodenej A. N. a
dospel k záveru, že táto vo výpovedi 12.12.2018 neuvádzala pravdu. Podľa názoru súdu táto výpoveď je
účelová, vedená snahou zbaviť obžalovaného trestnej zodpovednosti. Poškodená A. N. na záver svojej
výpovede 12.12.2018 uviedla, že z finančného hľadiska v čase, keď žila s obžalovaným ako druh a
družka sa jej žilo lepšie. Táto skutočnosť podľa názoru súdu môže byť jedným z motívov, ale nie jediným,

pre zmenu výpovede poškodenej A. N.. Ďalšou dôležitou okolnosťou z tohto hľadiska podľa názoru
súdu, je zrejme pretrvávajúci citový vzťah poškodenej A. N. k obžalovanému. Citový vzťah je zrejmý
aj z listovej komunikácie medzi nimi. Takáto komunikácia bola udržiavaná až do 16.5.2018, kedy bol
uznesením Okresného súdu Prievidza č. 15Tp 24/2018, rozšírený väzobný dôvod u obžalovaného aj o
dôvod uvedený v § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Na základe uvedeného rozhodnutia sa začali

cenzurovať listy medzi poškodenou A. N. a obžalovaným vo väzbe. Z listinných dôkazov na číslo listu
159, 160, časť obsahu ktorých bola konštatovaná vyššie vyplýva, že obžalovaný ovplyvňoval poškodenú
A. N., snažil sa na ňu aj citovo vplývať, aby zmenila svoju výpoveď voči nemu. Účelovosť tohto na
strane obžalovaného je zrejmá aj z toho dôvodu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní jednoznačne
uviedol, že poškodenú A. N. miloval len, keď s ňou mal pomer, nemal k nej taký citový vzťah, aby s

ňou dlho žil, nedalo sa s ňou vydržať, počas výkonu väzby nenadobudol k nej citový vzťah, reagoval
len na jej listy. Podľa názoru súdu aj toto jeho vyjadrenie dokresľuje osobnosť obžalovaného ako ju
prezentovala na hlavnom pojednávaní znalkyňa Y.. Y.. V súvislosti s hodnotením vieryhodnosti výpovede
poškodenej A. N. na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2018 treba poukázať aj na ďalšie skutočnosti,
ktoré spochybňujú pravdivosť tejto výpovede. Predovšetkým je to samotná výpoveď obžalovaného

na hlavnom pojednávaní, tento neuviedol, že v prípade, že poškodená A. N. nebola napadnutá dňa
7.3.2018 ním, bola napadnutá priateľkou V.. Taktiež svedkyňa O. nepotvrdila výpoveď poškodenej A.
N. z 12.12. 2018 podľa ktorej tejto svedkyni vo večerných hodinách 7.3.2018 táto povedala, že bola
fyzicky napadnutá priateľkou V.. V neposlednom rade treba v súvislosti s vieryhodnosťou výpovede
poškodenej A. N. na hlavnom pojednávaní dňa 12.12.2018 zvýrazniť tú časť výpovede znalca T..

F. na hlavnom pojednávaní a tie časti v jeho znaleckom posudku, kde tento uviedol, že poškodená A.
N. vykazuje duševnú zaostalosť, ide o jednoduchú, naivnú osobnosť, ktorá je ľahko manipulovateľná..
Taktiež uviedol, že poškodená mala z obžalovaného strach, avšak v čase, keď ju vyšetroval už tento
nemala, predpokladá, že to bolo preto, že v tom období prebiehala medzi poškodenou a obžalovaným
listová komunikáciu. Podľa jeho názoru poškodená mala strach z obžalovaného ešte v čase výsluchu

na polícii. Poškodená si vysvetlila, vyhodnotila ich komunikáciu takým spôsobom, že obžalovaného
mrzí, čo sa stalo a ona s ním chce žiť. Je zrejmé, že poškodená chcela dať obžalovanému ešte šancu.
Podľa názoru súdu vyššie uvedené skutočností dostatočným spôsobom spochybňujú vieryhodnosťou
výpovede poškodenej A. N. zo dňa 12.12.2018 a vzhľadom na tieto skutočnosti nepovažuje súd túto
výpoveď za pravdivú, za pravdivú považuje naopak výpoveď poškodenej A. N. zo dňa 9.3.2018, ktorá

bolaprehratánahlavnompojednávaní19.9.2018aprirozhodovaníovineobžalovanéhonatútovýpoveď
prihliadol. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že súd neuznal obžalovaného za vinného zo zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, teda, že blízkej osobe spôsobil
psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním,vyvolávanímstrachuastresu,násilnouizoláciou,citovýmvydieraním;podľanázorusúduna

hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil takéhoto trestného činu, minimálne
existovali závažné pochybnosti o tom, či sa dopustil takéhoto trestného činu. V súvislosti s tým
považuje súd za potrebné poukázal najmä na to, že zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona sa páchateľ dopustí ak zle zaobchádza so zverenou osobou. Totozlé zaobchádzanie sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto
osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nevyžaduje sa aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí
však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako

ťažké príkorie. Podľa názoru súdu v prípade konania obžalovaného voči poškodenej A. N. v období od
júla 2017 do januára 2018, ktoré bolo popísané v obžalobe z 19.7. 2018 sa nejednalo o zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Tento záver súd oprel
o výpoveď znalca T.. F. na hlavnom pojednávaní a na závery jeho znaleckého posudku. Tento okrem
iného uviedol, že poškodená vykazovala len počiatočné známky psychického utrpenia, príkoria, ktoré

bolo spôsobené konaním obžalovaného. Jednalo sa o relatívne krátku dobu počas ktorej poškodená
týmto spôsobom trpela. Na otázku predsedu senátu, či podľa jeho názoru konaním obžalovaného nebola
narušená psychika poškodenej uviedol, že v dôsledku toho v akom životnom prostredí poškodená
doteraz žila a možno relatívne kratšej doby konania obžalovaného sa psychické následky na poškodenej
neprejavili a nerozvinuli. Znalec uviedol, že nezistil zásadné zmeny psychiky poškodenej. Uviedol, že v
čase keď poškodenú vyšetroval táto neprejavovala znaky utrpenia. Tieto skutočnosti ktoré prezentoval

znalec na hlavnom pojednávaní, podľa názoru súdu, veľmi výrazne spochybňujú kvalifikovanie konania
obžalovaného voči poškodenej A. N. v období od júla 2017 do januára 2018 ako zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, aj keď nie je možné vylúčiť, že
konanie popísané v obžalobe z 19.7.2018 v období od júla 2017 do januára 2018 voči poškodenej A. N.
obžalovaným, sa skutočne stalo. Na strane druhej je však zrejmé, že poškodená A. N. nepociťovala toto

konanie ako týranie, bolo tomu tak aj vzhľadom na jej osobnostnú výbavu. O tejto svedčí aj skutočnosť,
že podľa názoru poškodenej A. N., v súvislosti so skutkom zo 7.3.2018 táto nevie, prečo ju obžalovaný
zbil, veď nie jeho žena. Súd sa dôkladne zaoberal možným posúdením konania obžalovaného ako
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, vykonal
v tomto smere dokazovanie. Na základe žiadosti obhajoby, nad rámec obžaloby vypočutím viacerých

svedkov, aj vrátnikov v útulku, avšak ani takýmto dokazovaním nebolo preukázané bezpochyby, že by
sa obžalovaný takéhoto trestného činu voči poškodenej A. N. dopustil. Z týchto dôvodov vzhľadom
na konštatované pochybnosti súd neposúdil konanie obžalovaného v období od júla 2017 do januára
2018 (3 čiastkové skutky) ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a tieto skutky, ktoré mali byť spáchané v jednočinnom súbehu so zločinom vydierania

podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona vypustil zo skutkovej vety rozsudku. Vzhľadom na
všetky hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 6 krát súdne trestaný. V prvých štyroch prípadoch
sa na neho hľadí ako, keby nebol odsúdený. V prípade posledných dvoch odsúdení bol vyššie

konštatovaným rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. 2T 20/91 zo dňa 6.12.1991 odsúdený
za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na
nepodmienečný trest 11 rokov, ktorý vykonal a rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. 22T 2/03
zo dňa 20.11.2003 bol odsúdený za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. k nepodmienečnému trestu 15 rokov, ktorý vykonal.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa, ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Vzhľadom na posledné 2 odsúdenia obžalovaného vo veci Krajského súdu Banská

Bystrica č. 2T 20/91 zo dňa 6.12.1991 a rozsudok Krajského súdu Trenčín číslo 22T 2/03 zo
dňa 20.11.2003; prichádzalo do úvahy obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na doživotie, pretože
skutok zo dňa 7.3.2018, ktorý vykazuje znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona spáchal hoci bol 2 krát odsúdený
za trestné činy uvedené v paragrafe 47 ods. 2 Trestného zákona a uložené nepodmienečné tresty

odňatia slobody aj vykonal. Treba predovšetkým poukázať na skutočnosť, že v paragrafe 47 ods. 2
Trestného zákona je uvedený aj trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, pričom
sú tam uvedené aj trestné činy, za ktoré bol odsúdený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.
2T 20/91 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. 22T 2/2003. Vzhľadom na to podľa ustanovenia
§ 47 ods. 2 Trestného zákona bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na doživotie v

prípade splnenia podmienok uvedených v § 47 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona;
v prípade ich nesplnenia mu bolo možné uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov, ak tomu nebránia
okolnosti hodné osobitného zreteľa. Zároveň obžalovanému nebolo možné uložiť trest odňatia slobody
pod 20 rokov. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona trest odňatia slobodyna doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje a
za podmienok, že uloženie takéhoto trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by
páchateľabolomožnénapraviťtrestomodňatiaslobodydo25rokov. Ztýchtohľadísksúdskúmal,čiv

prípade obžalovaného sú splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, prípadne
trestu odňatia slobody 25 rokov, alebo trestu odňatia slobody do 20 rokov. Po dôkladnom zvážení
všetkých skutočností, okolností prípadu, berúc do úvahy najmä závery znaleckého posudku Y.. Y., jej
výpoveď na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že v súvislosti s možným uložením trestu odňatia
slobody na doživotie bola splnená len podmienka uvedená v § 47 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a

teda, že uloženie takéhoto trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti. Podľa názoru súdu však nebola
celkom splnená podmienka uvedená v § 47 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, že nie je nádej, že
by obžalovaného bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Znalkyňa Y.. Y.
vo svojom podrobnom výsluchu na hlavnom pojednávaní síce uviedla, že u obžalovaného je prognóza
resocializácie nepriaznivá, avšak na priamu otázku predsedu senátu jednoznačne nevylúčila v prípade
obžalovaného, že nie je možná, uviedla len, že je veľmi limitovaná. Vzhľadom na závery znaleckého

posudku a výpoveď znalkyne Y.. Y., podľa názoru súdu nie je splnená podmienka uvedená v § 47
ods.1písm.b)Trestnéhozákonaaztýchtodôvodovsúdneuložilobžalovanémutrestodňatiaslobodyna
doživotie. Súd zároveň zisťoval, že či v prípade obžalovaného nebránia uloženiu trestu odňatia slobody
na 25 rokov, v zmysle § 47 ods. 2 Trestného zákona, okolnosti hodné osobitného zreteľa, avšak zistil,
že žiadne takéto okolnosti nie sú. Z týchto dôvodov súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody

na 25 rokov. Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť
konania obžalovaného, ide o trest potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a
páchateľmi obdobnej trestnej činnosti. Je potrebné páchateľov obdobnej mimoriadne závažnej trestnej
činnosti izolovať od spoločnosti, spoločnosť takýmto spôsobom účinne chrániť pred možnou mimoriadne
závažnou trestnou činnosťou. Súd zároveň v zmysle § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona

zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nevyhovel tak návrhu
prokurátora, ktorý navrhoval v prípade uloženia doživotného trestu odňatia slobody obžalovanému tohto
zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa názoru súdu je možné účel
trestu dosiahnuť výkonom trestu v ústave so stredným stupňom stráženia. Súd tak rozhodol na základe
závažnosti trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil, prihliadol pritom aj na mieru narušenia

obžalovaného a v neposlednom rade aj na vek obžalovaného.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.