Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 29, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/402/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215213751
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2215213751.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne
zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému:
Z. K., B.. XX. XX. XXXX, X. I. H. XXXX/XX, XXX XX J. U., o zaplatenie 1.912,02 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.júla 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 2297,03 eur s príslušenstvom. Svoj návrh

odôvodniltým,ženazákladezmluvyovydaníapoužívaníkreditnejplatobnejkartyVÚBzo16.septembra
2011 poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške úverového rámca 900 eur s ročným úrokom
22,80%, pričom žalovaný mal uhrádzať mesačné splátky vo výške 30 eur. Dlžný zostatok je celkový
zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a
používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaný
si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani
po viacerých pokusoch žalobcu. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku

predstavuje sumu vo výške 2297,03 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania počnúc od 16.júna 2015.
2. Neskôr žalobu čiastočne zobral späť, a to v časti o zaplatenie 385,01 eur s príslušenstvom. Na súd
konanie v tejto časti zastavil uznesením č. k. 14C/402/2015-98 z 19.09.2018.
3. Súdny poplatok žalobca zaplatil 19.februára 2016 v sume 137,50 eur (čl. 29).
4. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk (dňa
10.júna2016,čl.44)svýzvou,abysakpodanejžalobevyjadril.Žalovanýsakžalobepísomnenevyjadril.
5. Žalobca sa nezúčastnil pojednávania, svoju neprítomnosť žalobca ospravedlnil a súhlasil, aby súd

konal v jeho neprítomnosti. Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s
odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v jeho neprítomnosti.
6. Pričom súd rešpektujúc aj ustanovenie § 295 CSP vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah
súdneho spisu, najmä konštatovaním žalobného návrhu, žiadosťou o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro
č. XXXXXXXXXX zo 16.septembra 2011, výpisom pôžičkovej karty (čl. 8 - 13), stanoviskom žalobcu z
22.februára 2016 (čl. 37 - 38) a zo 17.júna 2016 (čl. 45 - 46), vyhlásením okamžitej splatnosti úveru z
2.augusta2012(čl.39),obchodnýmipodmienkami(čl.41-42a47),cenníkomVÚBod1.decembra2009

(čl.50-51),stanoviskomžalobcuz27.07.2020(čl.125),pričomzistilnasledovnýskutkovýaprávnystav:
7. Dňa 16.septembra 2011 žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu o aktiváciu Pôžičkovej
karty Quatro. V uvedenej žiadosti vyplnil v časti I. svoje osobné údaje a v časti II. údaje o zamestnaní,
priemerný čistý príjem za posledných 6 mesiacov 980 eur, podnikatelia základ dane za minulý rok -bez údaja, zamestnávateľ - podnikateľ, IČO: 44822294. V časti III. je uvedený údaj o predschválenom
úverovom rámci 900 eur, štandardná mesačná splátka 30 eur a úroková sadzba 22,8% p.a./1,9%
p.m., RPMN uvedené nie je. V časti V. žiadosti pod bodom 21. sa uvádza: „Prijatím a schválením

žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. Účinnosť zmluvy je viazaná ne splnenie odkladacích
(odkladných) podmienok, ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi.
Obchodné podmienky, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.
8. Z výpisov pôžičkovej karty (čl. 8 - 13) je zrejmé, že za obdobie od 19.októbra 2011 do 9.marca

2012 zaplatil na splátkach celkom sumu vo výške 230 eur. Za obdobie od 23.septembra 2011 do
23.februára 2012 žalovaný čerpal touto kartou celkom sumu vo výške 970 eur. Počnúc od tohto dátumu
sú žalovanému účtované na strane výdavkov už len poplatok za výber z bankomatu, poplatky za správu
kartovéhoúčtu,štandardnéúroky,poplatkyzaúverovérizikovépoistenietypuA,poplatkyzaspracovanie
poštovej poukážky, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti (od 25.apríla 2012), sankčné
úroky, poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie (18.decembra 2012).

9. Dňa 2.augusta 2012 došlo k zosplatneniu úveru a žalovaný bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 1086,37 eur, a to do 10 dní od doručenia výzvy. Pričom nevyplýva z nej pre ktorú
omeškanúsplátku,samotnéomeškanienajstaršejsplatnejsplátky,tiežnevyplývazuvedenejsumykoľko
je z toho na istinu úveru, koľko na úroku a na poplatkoch a nie je ani pripojené doručenie zosplatnenia
žalovanému. Žalobca pripojil neprevzatú doručenku, čo však nepreukazuje jeho doručenie.

10. Z výpovede žalovaného je zrejmé, že si kúpil televízor, následne mu poslali zmluvu na pôžičkovú
kartu, ktorú si aktivoval, pretože potreboval v tom čase peniaze. Spočiatku riadne splácal, potom mal
prácu v zahraničí, preto požiadal svoju matku, ktorá to mala splácať, tá však nesplácala, vie že ju mal
kontrolovať, ale spoliehal sa na ňu, mal aj iné exekúcie, prišiel o rodinný dom. Snaží sa platiť čo môže.
Z opatrnosti vniesol námietku premlčania, podľa neho to už bolo veľmi dávno a necíti sa byť dlžným. S

cenníkom ani s obchodnými podmienkami nebol oboznámený pred podpísaním zmluvy.
11. Vo veci už bol vydaný rozsudok dňa 19.09.2018 (čl. 98), ten však odvolací súd zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie, najmä z dôvodu, že v čase vyhlásenia rozsudku bolo síce ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať,
avšak nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018 bola

vyhlásená nesúladnosť tohto ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Preto bola sporová vec
vrátená na ďalšie konanie.
12. Je potrebné uviesť, že povinnosťou strán sporu v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné
skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní
je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“

skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť strán sporu. Súd preto pri rozhodovaní
vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe a jej doplnení.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
(od 1.januára 2011 do 31.decembra 2014, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je

každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(2)Ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľmožnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.
17. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v čase uzavretia
zmluvy (od 1.januára 2011 do 31.augusta 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno

jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ;
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)

,r) a y) ;
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
19. Žalobca predložil súdu žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, ktorou žalovaný žiadal úver
vo výške 900 eur dňa 16.09.2011. Z textácie žiadosti uvedené pod bodom 21. je zrejmé, že prijatím

a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. Za VÚB a.s. podpísal v Poprade 16.09.11 CFH
na základe plnomocenstva. Avšak účinnosť zmluvy bola viazaná ne splnenie odkladných podmienok,
ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. Uvedené však žalobca súdu ani
na výzvu nepredložil. Preto súd zastáva názor, že k písomnému uzavretiu zmluvy nedošlo. Navyše v

ďalšej vete je uvedené, že Obchodné podmienky, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto Žiadosti/
Zmluvy. Žalobca v ostatnom svojom vyjadrení uviedol, že žiadosť bola v celosti akceptovaná a preto
pravdepodobne nebol vydaný potvrdzujúci list. Avšak takýto predložený dokument nemá zákonom dané
náležitosti, napríklad údaj o RPMN, resp. predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov. V oboch prípadoch je sankciou podľa ust. § 11 ods. 1 bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

20. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda
poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne iné naúčtované sankcie. Na ostatnom
pojednávaní tiež žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd teda posudzoval aj túto skutočnosť.
21. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.
22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.
24. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo

rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.25. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty

občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť
tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút
premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam.
26. Žalobca vo svojich vyjadreniach neuviedol, ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania so
splácaním pôžičky, v predloženej žiadosti, o ktorej tvrdil, že je to spotrebiteľská zmluva, ani nemali

dohodnuté ku ktorému dňu by mali byť splátky splatné. Resp. v žiadosti v článku V. bod 1 je uvedené,
že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 45.deň od 1.dňa predchádzajúceho mesiaca a
bude uvedený vo výpise. V kumulatívnom výpise z 10.06.2015 je uvedená splatnosť k 15.dňu daného
mesiaca. Navyše žalobca ani nepreukázal, že došlo k platnému zosplatneniu úveru, nakoľko opäť v
predložených dokumentoch ani nemali dohodnuté podmienky zosplatnenia. Naposledy žalovaný kartou
čerpal dňa 23.02.2012 sumu vo výške 10 eur. Navyše podľa tvrdenia právneho predchodcu žalobcu

došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 2.augusta 2012. Na takéto zosplatnenie však súd nemôže prihliadnuť,
nakoľko nebolo v súlade s hmotným právom, teda zosplatnenie nebolo so žalovaným dohodnuté, a
nepreukázal žalobca ani výzvu na plnenie pred samotným zosplatnením.
27. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.03.2012 do 30.09.2013,
teda v čase údajného zosplatnenia), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať

v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
28. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka ,ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
29. Na daný vzťah sa majú použiť zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka, lebo ide o vzťah
spotrebiteľský, podliehajúci právnej ochrane podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka a to
aj z dôvodu, že je to pre spotrebiteľa úprava priaznivejšia.
30. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa
nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v trojročnej premlčacej dobe v zmysle
ust. § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ust. § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je
preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ“. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech
spotrebiteľavšetkyustanovenia,ktorésúprespotrebiteľaakoslabšiuzmluvnústranupriaznivejšie.Preto
súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby,

ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné
postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.
31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom od čerpania
finančných prostriedkov platobnou kartou. Naposledy žalovaný čerpal kartou 23.02.2012, teda počnúc
od 24.02.2012 začala plynúť premlčacia doba a uplynula 24.februára 2015 (posledný deň premlčacej

lehoty). Samozrejme u skôr čerpaných finančných prostriedkov, aj skôr uplynula premlčacia doba. V
každomprípadedňom30.júla2015,kedybolapodanážaloba,jeuplatňovanápohľadávkaužpremlčaná.
Nakoľko žalobca podal žalobu zjavne po premlčacej lehote, súd nemohol vyhovieť jeho žalobe, a žalobu
v celom rozsahu zamietol.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez
návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, nakoľko mu však v
konaní žiadne trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, súd mu ani náhradu trov konania nepriznal. Súd
má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a
hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným

spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím.
V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanému priznáva
nárok na náhradu trov konania a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaný má právo na náhradu
trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základnýchprincípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v
obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).