Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 9, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Er/921/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214213106
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4214213106.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, proti povinnému: Ľ. Š., Q.. XX.X.XXXX, U. N. XXX/X, D., o vymoženie sumy 981,03 eur s
príslušenstvom, zmenkovej odmeny 3,27 eur a trov exekúcie

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Dušanovi Čerešňovi 100% náhradu trov
exekúcie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. Dušanovi
Čerešňovi dňa 26.6.2014 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie zmenkovej sumy

981,03 eur s príslušenstvom, zmenkovej odmeny 3,27 eur a trov exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 4Zm/1114/2013-11 zo dňa
2.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.2.2014. Súd vykonaním exekúcie
poveril dňa 22.8.2014 súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu (EX 1151/14).

2. Dňa 21.1.2016 doručil oprávnený súdnemu exekútorovi podanie označené ako doplnenie návrhu

na vykonanie exekúcie, ktoré súdny exekútor postúpil súdu dňa 5.2.2016. V doplnenom návrhu na
vykonanie exekúcie oprávnený s poukazom na § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) v spojení s
§ 39 ods. 4 EP uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného
úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., na
základe úverovej zmluvy č.0212368114. Zaplatenie pohľadávky z úveru je zabezpečené vlastnou
zmenkou vystavenou povinným na rad spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá zmenku indosovala

v prospech oprávneného. Z dôvodu porušenia platobných povinností povinným a nezaplatenia úverovej
pohľadávky v lehote jej splatnosti bol nárok z nesplateného úveru uplatnený v zmenkovom konaní.
O nároku zo zmenky bolo právoplatne rozhodnuté v zmenkovom konaní zmenkovým platobným
rozkazom sp. zn. 4Zm/1114/2013, ktorý je v danej exekúcii exekučným titulom. Na základe uvedeného
oprávnený navrhol, aby exekučný súd v súlade s ustanovením § 243f ods. 6 EP vydal uznesenie,
ktorým súd rozhodne o pokračovaní exekúcie. K svojmu podaniu oprávnený pripojil fotokópiu oznámenia

právneho predchodcu oprávneného o postúpení pohľadávky podľa § 526 OZ zo dňa 5.4.2013
adresovaného povinnému, fotokópiu zmluvy o splátkovom úvere č. 0212368114 zo dňa 15.1.2007,
fotokópiu identifikácie postúpenej pohľadávky a fotokópiu zmenky vystavenej povinným dňa 15.1.2007.

3. Okresný súd Komárno požiadal Okresný súd Bratislava V o zapožičanie spisu sp. zn. 4Zm/1114/2013,
ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 7.8.2019.4. Prípisom zo dňa 6.4.2020 vyzval súd oprávneného, aby preukázal svoju aktívnu legitimáciu v
prebiehajúcom exekučnom konaní v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného
ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky, podľa ktorého možno pohľadávku banky aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť inej osobe (aj osobe, ktorá nie je bankou) v prípade, ak dlžník mešká napriek písomnej
výzve banky s čo i len časťou svojho záväzku najmenej 90 dní. S poukazom na uvedené ustanovenie
súd vyzval oprávneného, aby súdu preukázal existenciu výzvy banky na zaplatenie splatnej pohľadávky
doručovanej povinnému a preukázal skutočnosť, že napriek výzve bol povinný v omeškaní s úhradou
splatnej pohľadávky dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Zároveň bol oprávnený súdom vyzvaný, aby súdu

predložil všetky hmotnoprávne podklady týkajúce sa postúpenej pohľadávky (vrátane všeobecných
obchodných podmienok), ako aj samotnú zmluvu o postúpení pohľadávok, ako aj dohodu strán o
vyplňovacom práve zmenkovom. Výzvu súd doručil v súlade s § 110 ods. 1 veta prvá CSP právnemu
zástupcovi oprávneného dňa 17.4.2020. Oprávnený na ňu žiadnym spôsobom nereagoval.

5. Podľa § 243h ods. 1 EP ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K

návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 243f ods. 1, ods. 4, 6 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v exekučných konaniach, ktoré sa
začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní
návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na
vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach

podľa odseku1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m/. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o
pokračovaní exekúcie.
Podľa§57ods.1písm.m/EPvzneníúčinnomdo31.3.2017 exekúciusúdzastaví,akrozhodnutie,ktoré

je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky

(28.3.2013) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka

alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

6. Zmluva o splátkovom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č.
258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) s podrobnou úpravou
spotrebiteľských zmlúv od 01.04.2004 predpisom lex specialis a aj v prípade tejto zmluvy ide o
spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 53 a nasl. OZ. Uvedené znamená, že pokiaľ
určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné

ustanovenia OZ. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá v znení účinnom do 31.12.2007 zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho
zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a aplikoval ustanovenie§ 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007, ako aj ustanovenia § 3 ods. 1,
2 citovaného zákona a ustanovenia § 53, § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom do 31.12.2007.

7. Nakoľko exekučným titulom v tomto prípade je zmenkový platobný rozkaz, je nepochybné, že
rozhodnutie, ktoré je podkladom prebiehajúcej exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky. Oprávnený síce doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie podaním doručeným súdu
v lehote podľa § 243f ods. 1 EP, súd však preskúmajúc doplnenie návrhu oprávneného dospel k záveru,
že podmienky pre pokračovanie v exekúcii nie sú splnené.

8.Oprávnenývosvojompodanístručneopísal,žepohľadávkavymáhanávtejtoexekúciijepohľadávkou
z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom - spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s., na základe úverovej zmluvy č. 0212368114. Zaplatenie pohľadávky z úveru je
zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.,
ktorázmenkuindosovalavprospechoprávneného.Zdôvoduporušeniaplatobnýchpovinnostípovinným

a nezaplatenia úverovej pohľadávky v lehote jej splatnosti bol nárok z nesplateného úveru uplatnený
v zmenkovom konaní. O nároku zo zmenky bolo právoplatne rozhodnuté v zmenkovom konaní
zmenkovým platobným rozkazom sp. zn. 4Zm/1114/2013, ktorý je v danej exekúcii exekučným titulom.

9. Z pripojeného spisu zmenkového súdu sp. zn. 4Zm/1114/2013 vyplynulo, že zmenkový súd

sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.
Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení
oprávneného a iba na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal
spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že
nebolovzákladnomkonaníprihliadnutéaninaneprijateľnézmluvnépodmienky.Zaneprijateľnézmluvné

podmienky možno považovať také dojednania obsiahnuté v zmluve o úvere, ktoré v prospech veriteľa
zakotvovali poplatok za poskytnutie úveru zrazený pri poskytnutí úveru zo samotných prostriedkov úveru
a poplatok za správu úveru. Dojednanie o poplatku za správu úveru vo svetle ustanovenia § 52 a
nasl. OZ možno vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa predloženej zmluvy povinný ako dlžník

z úverového vzťahu bol povinný platiť právnemu predchodcovi oprávneného poplatok za správu úveru,
t.j. bol povinný platiť veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonáva správu úverového účtu,
teda sleduje prijatie splátok, prípadné omeškanie alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď veriteľ
poskytol povinnému úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no
je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal povinný ako spotrebiteľ, ktorý za poskytnutie

úveru mal dohodnutú odplatu vo forme úroku z úveru. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že na
dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov, zvlášť ak za uvedený poplatok nie je dlžníkovi
poskytované žiadne protiplnenie. Uvedené platí aj v prípade poplatku za poskytnutie úveru, ktorý právny
predchodcaoprávnenéhozrazilzprostriedkovúveru,čoznamená,žepovinnémubolareálneposkytnutá
menšia suma úveru, než bola dohodnutá v zmluve, avšak úroky ako odplatu za poskytnutie úveru bol

povinný povinný platiť aj zo zrazenej sumy poplatku za poskytnutie úveru, ktoré prostriedky však reálne
k dispozícii nikdy nedostal. Prípadné výdavky veriteľa na administratívnu činnosť pri poskytnutí úveru sú
podľa názoru súdu súčasťou dohodnutej odplaty za úver, t.j. sú započítané v úrokoch z úveru, ktoré má
platiť dlžník. Okrem toho zo zmluvy nevyplýva, za čo mal byť poplatok za poskytnutie úveru vynaložený.
Súd preto uvedené poplatky vyhodnotil v súlade s § 53 OZ ako neprijateľné podmienky spôsobujúce

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

10. Pokiaľ oprávnený, uvedomujúc si, že daný záväzkovoprávny vzťah bol založený spotrebiteľskou
zmluvou, zvolil spôsob uplatnenia danej pohľadávky iba predložením indosovanej zmenky v zmenkovom
konaní, t.j. bez nutnosti preukazovať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným,

išlo zjavne o konanie s úmyslom obísť ustanovenia spotrebiteľského práva chrániace spotrebiteľa ako
slabšiu stranu v spore s cieľom v čo najkratšom čase získať právoplatný a vykonateľný exekučný titul na
sumu do zmenky vpísanú. Za predpokladu, že by oprávnenému bola pohľadávka postúpená v súlade
s citovaným zákonom o bankách, oprávnenému nič nebránilo uplatniť si nárok na túto pohľadávku
žalobou podanou na príslušnom súde v mieste bydliska povinného, v ktorom konaní by súd posúdil

nárok oprávneného vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy vo svetle vyššie citovaných ustanovení OZ
a zákona č. 258/2001 Z.z.. V danom prípade však možno vidieť snahu oprávneného obísť aplikáciu
spotrebiteľského práva v základnom konaní uplatnením si nároku zo zmenky pred zmenkovým súdom,
ktorý rozhodoval iba na základe predloženej zmenky. Zo spisu zmenkového súdu totiž vyplynulo, žezmenkový súd sa v konaní okrem neprijateľných zmluvných podmienok nezaoberal ani platnosťou
postúpenia vymáhanej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z právneho predchodcu oprávneného na
oprávneného, ku ktorej malo dôjsť zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE uzatvorenej dňa

28.3.2013, ktorá skutočnosť vyplynula z oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 OZ zo dňa
5.4.2013 adresovaného povinnému.

11. Súd preto vyzval oprávneného, aby v súvislosti s rozhodovaním o jeho doplnení návrhu na vykonanie
exekúcie preukázal súdu, že pri postupovaní danej pohľadávky bolo prihliadané na spotrebiteľské

práva povinného, keď postavenie povinného ako spotrebiteľa muselo byť oprávnenému zrejmé z
dokumentácie o záväzkovom vzťahu, ktorú je podľa citovaného § 92 ods. 8 zákona o bankách postupca
povinný odovzdať postupníkovi. Oprávnený však na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval a
za účelom posúdenia jeho doplnenia návrhu súdu nedoručil ani hmotnoprávne podklady týkajúce sa
postúpenej pohľadávky vrátane všeobecných obchodných podmienok, a nevyjadril sa ani k svojej
aktívnej legitimácii v konaní, ani ju žiadnym spôsobom nepreukázal. V súlade s § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z.z. o bankách však banka môže postúpiť pohľadávku len ak je napriek písomnej výzve
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke. V danom prípade nebolo preukázané, že by uvedená podmienka bola
splnená, keď oprávnený danú skutočnosť ani doplnením návrhu na začatie exekúcie z 19.1.2016 ani
na výzvu súdu z 6.4.2020 nepreukázal. Nie je pritom úlohou súdu vyhľadávať dôkazy na podporu

tvrdení oprávneného. Napokon i dikcia ustanovenia § 39 ods. 4 EP, ktorý sa v súlade s § 243f EP
použije na už začaté konania, ukladá oprávnenému povinnosť pripojiť dôkazy, ktoré tvrdené skutočnosti
osvedčujú. V súlade s § 39 ods. 4 EP skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať a preukázať
aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. Ak oprávnený takéto
dôkazy nepredloží, súd nie je povinný ani oprávnený nečinnosť oprávneného nahrádzať. Dôkazné

bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá).
Nakoľkooprávnenýnepreukázal,ževdanomkonanísúsplnenépodmienkyprepokračovanievexekúcii,
v súlade s § 243f EP platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP.
Zo všetkých uvedených dôvodov a ich vzájomných súvislostí súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. m/ EP
exekúciu zastavil.

12. Súd v súlade s § 203 ods. 1 EP na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, nakoľko k
zastaveniu exekučného konania došlo jeho zavinením, keď návrhom zo dňa 26.11.2014 žiadal vykonať
exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je spôsobilý. O výške náhrady
trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti 1. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd
v Nitre.

Proti 2. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.