Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224906
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117224906.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobkyne D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. D. XXX, XXX XX C., právne zastúpená advokátom JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému H. C. C. Q. SA, so sídlom H. R. 1, XXX XX C., Q., zapísaná
v C. M. obchodu a spoločností pod č. XXX XXX XXX, konajúca na území G. M. prostredníctvom H.

C. C. Q. SA, pobočky F.y, so sídlom Y. 2, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, zapísanej v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. XXXX/B, právne zastúpený Advokátska
kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 12Csp/315/2017-50 zo dňa 26. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v

súvisiacom výroku III. o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 100 EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania z prisúdenej sumy v rozsahu
100% trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, čl. 3 ods.

1, 2, § 255 ods. 1, 2, § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný v konaní vedenom pred Okresným súdom v Prešove pod sp.
zn. 17C/219/2015 bol neúspešný. Rozsudok bol vydaný dňa 03.02.2016 a právoplatný dňa 28.02.2017,
pričom súd vo výroku určil, že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského
úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti C) úverová karta sú neprijateľnými

zmluvnými podmienkami. Žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatnila nárok na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške zodpovedajúcej sume 1.000,- Eur, poukazujúc na to, že v konaní
vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 12Ro/219/2011 bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť
žalovanému 1.590,18 Eur, pričom išlo o rozhodnutie vydané v rozpore s ustanovením § 172 ods. 9
Občianskeho súdneho poriadku a v skutočnosti mal byť úver bezúročný a bez poplatkový.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na
účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Výrokomo určení neprijateľných zmluvných podmienkach v rozsudku č.k. 17C/219/2015-118 bolo preukázané,
že dodávateľ sa dopustil protiprávneho konania. Pre úplnosť dodal, že nárok na primerané finančné
zadosťučinenie nie je závislý od okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, teda nárok žalobkyne nie je

premlčaný, keďže žaloba bola v danej právnej veci súdu doručená dňa 13.12.2017, teda v trojročnej
lehote. Žalobkyňa poukázala na to, že je to práve žalovaný, ktorý inicioval súdny spor, v rámci ktorého
sa domohol voči nej plnenia, ktoré bolo v rozpore so spotrebiteľským právom, avšak len ako skutočnosti
na základe ktorej odôvodňovala uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Dodal, že
pre priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či ku vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to,

aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie úplne postačuje
len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zákona č. 250/2007 Z. z.. Keďže žalovaný
preukázateľne porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa, súd považoval samotný nárok žalobkyne na
primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný a žalobe vyhovel, avšak iba čiastočne. S poukazom na
okolnosti prípadu súd považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 100,- Eur, pričom
v porovnaní s inými prípadmi u žalobkyne nedošlo k priamym vyhrážkam a zastrašovaním zo strany

dodávateľa, ktoré by mali vplyv na jej psychiku či rodinný život. Uviedol, že žalobkyňa si sama neplnila
svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy prípadne aspoň úhradou istiny, preto nepovažoval za primerané
finančné zadosťučinenie sumu vo výške uplatnenej žalobkyňou. V danom prípade je výška primeraného
finančného zadosťučinenia primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne a zodpovedá svojmu
účelu, poskytuje satisfakciu a odradí dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľa.

5. O trovách konania rozhodol tak, že predmetom bol nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia, ktorého výška závisela od úvahy súdu, preto bol žalobkyni priznaný nárok
na náhradu trov konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu v plnej výške.

6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku II. Odvolanie podala
z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia. Uviedla, že súd prvej
inštancie zdôraznil, že to bola práve ona, ktorá sama nesplnila zmluvné povinnosti, aj keď ide o právnu
skutočnosť irelevantnú s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Namietala, že súd prvej
inštancie nijako neposudzuje konanie žalovaného, ktorý ako profesionál dobre vedel, že súdu bráni ust.

§ 172 ods. 9 Občianskeho súdneho poriadku vydať platobný rozkaz, napriek tomu úspešne využil tento
inštitútnadosiahnutieazlegalizovaniebezdôvodnéhoobohatenia,čímjejspôsobilspolusnáhradoutrov
konania a v skutočnosti mu nepatriacou časťou roku z omeškania ujmu viac ako 2.000,- Eur. Poukázala
na to, že ak si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur, postupovala tak v
intenciách uznesení Krajského súdu v Prešove. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok v odvolaním

napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že pokiaľ žalobkyňa argumentuje tým, že mal
vedieť, že súd nemôže vydať platobný rozkaz na plnenie vyplývajúce z úverovej zmluvy, tak predmetný
platobný rozkaz bol vydaný Okresným súdom v Prešove, tak v prípade akceptácie argumentácie

žalobkyne by sa dospelo k absurdným dôsledkom a napokon by došlo k odopretiu súdnej ochrany
žalovaného a porušeniu jeho ústavného práva na spravodlivé súdne konanie. Nie je preto možné
tvrdiť, že žalovaný si mal byť vedomý toho, či je nárok žalobcu dôvodný alebo nie a tiež zdôraznil,
že si v návrhu na vydanie platobného rozkazu neuplatňoval žiadne zmluvné pokuty či iné sankčné
poplatky, uplatnená bola istina so zákonným úrokom z omeškania. Poukázal na to, že súd prvej inštancie

správne poukázal na to, že si žalobkyňa neplnila zmluvné povinnosti a neuhradila žalovanému ani
istinu, čo je pri posudzovaní primeraného finančného zadosťučinenia relevantné. V tejto súvislosti teda
nebola žalovanej spôsobená žiadna ujma, keďže on si uplatňoval vrátenie poskytnutej istiny spolu so
zákonným úrokom z omeškania. V tejto súvislosti tiež poukázal na zásadu legitímnych očakávaní v tejto
veci, keďže disponoval právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, oprávnene podal návrh

na vykonanie exekúcie, pričom tento návrh podal v časovej nadväznosti vo vzťahu k vykonateľnosti
exekučného titulu. Stotožnil sa so súdom prvej inštancie pokiaľ v časti 900,- Eur nevyhovel žalobkyni,
keďže ako konštatoval aj súd, žiadnym spôsobom nezastrašoval žalobkyňu, nevyhrážal sa jej a len
súdnou cestou si vymáhal vrátenie poskytnutej istiny. Podľa jeho názoru kľúčovou okolnosťou v tejto veci
je existencia právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, ktorým súd priznal právo žalovaného

na vrátenie spotrebovaných finančných prostriedkov poskytnutých žalobkyni spolu so zákonným úrokom
z omeškania. Mal za to, že žalobkyňa nepostupuje v súlade s procesnou ekonómiou, hospodárnosťou
konania, pričom treba prihliadnuť na to, že bola pasívna pri podaní prostriedkov procesnej obrany vočiplatobnému rozkazu. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku II. v plnom rozsahu a
žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalobkyňa sa k podanému vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a

nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že

dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých
poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom
vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje.
Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností

v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi
overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a
unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní
(primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu

zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné
úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené
procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu

spisu mal odvolací súd za preukázané, že došlo k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu, pretože súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil okolnosti na základe ktorých posudzoval výšku primeraného finančného
zadosťučinenia.

12. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). K naplneniu tejto

odvolacej námietky nedošlo.

13. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane
spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže

na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.14. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods.
5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom.
Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak
k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

15. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné
zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj dožadovanie
sa určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné
zadosťučinenie sú formulované v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a z tohto
ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať

len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať
finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom vychádzajúcich
z porušenia jeho práv. Za daného stavu nie je možné považovať konanie žalobcu, ktorý si po zamietnutí
žalobyžalovanéhovprevyšujúcejčastiuplatnilnároknaprimeranéfinančnézadosťučineniezavrozpore
so zákonom, dobrými mravmi, prípadne za šikanózne uplatnenie práva.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné
prihliadať na okolnosti toho-ktorého prípadu, pričom z obsahu spisu ako aj z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozsudku mal za to, že súd prvej inštancie síce správne zistil skutkový stav, čo do základu
uplatneného nároku žalobkyne, avšak nesprávne zistil skutkový stav vo vzťahu k ňou uplatnenej výške

primeraného finančného zadosťučinenia.

17. Z obsahu spisu odvolaciemu súdu vyplýva, že pôvodným konaním v ktorom si žalobkyňa uplatnila
porušenie svojho práva bolo konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 17C/219/2015,
kde súd prvej inštancie vo výrokovej časti určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky v uzatvorenej

Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.12.2006 a o trovách konania. Uvedené
rozhodnutie bolo potvrdené aj Krajským súdom v Prešove v konaní sp. zn. 17Co/110/2016. Pre
stanovenie výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia preto žalobkyňa vychádzala
z právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu súdu prvej inštancie sp. zn. 12Ro/219/2011,
ktorým na základe spomínanej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola zaviazaná zaplatiť

sumu 1.500,18 Eur. V čase vydania predmetného platobného rozkazu však súdom prvej inštancie
nebola skúmaná neprijateľnosť zmluvných podmienok predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, táto bola
na základe žaloby žalobkyne skúmaná a vyslovená až v spomínanom konaní sp. zn. 17C/219/2015.
Z uvedeného teda vyplýva, že pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia
mal súd prvej inštancie vziať do úvahy aj uvedenú skutočnosť, a túto zohľadniť a premietnuť do

konečnej sumy priznaného finančného zadosťučinenia, resp. v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo
uvedenú skutočnosť nepovažoval za dôvodnú a majúcu vplyv na určenie výšky primeraného finančného
zadosťučinenia. Z obsahu napadnutého rozhodnutia však uvedené nevyplýva, a preto nie je možné zistiť
ako sa súd prvej inštancie s uvedenou skutočnosťou vysporiadal.

18. Vzhľadom na uvedené, preto odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania a vec mu v
tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 C.s.p..

19. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím

súdom - opätovne posúdiť žalobkyňou uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, a to s
poukazom na vydaný a okolnosti vydania platobného rozkazu súdom prvej inštancie v konaní sp. zn.
12Ro/219/2011, teda opätovne posúdiť zvyšok zamietnutého nároku žalobkyne na primerané finančné
zadosťučinenie - následne vo veci znova rozhodne, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad
uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodní.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).