Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616207453
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4616207453.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek

senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobkyne: O.. E. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX F. - P., občan SR, zastúpená: Pavol Trnka, advokát so sídlom
Novomeského 1322/16, Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému: Stredná odborná škola, IČO: 00
596 868, so sídlom Cintorínska 4, 950 50 Nitra, zastúpená: advokátska kancelária KOTRUSZ-BENČÍK,
s.r.o., so sídlom Štefánikova 57, 949 01 Nitra, o určenie neplatnosti výpovede a určenie, že pracovný
pomer ďalej trvá a o zaplatenie náhrady mzdy, o odvolaní žalobkyni proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany č.k. 5Cpr/16/2016- 258 zo dňa 10. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúceho výroku, týkajúceho sa neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru m e n í takto:

Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru, založeného medzi žalobkyňou ako zamestnancom a
žalovaným ako zamestnávateľom pracovnou zmluvou zo dňa 01.10.1998, uložená žalobkyni listom
žalovaného zo dňa 20.06.2016, doručená žalobkyni dňa 27.06.2016, j e n e p l a t n á.

V časti zamietajúceho výroku týkajúceho sa určenia, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným
trvá, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

V časti zamietajúceho výroku týkajúceho sa zaplatenia náhrady mzdy vo výške 3022,24 eura s
príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u
š u j e a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.10.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že výpoveď
z pracovného pomeru medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom zo

dňa 20.06.2016 je neplatná a pracovný pomer ďalej trvá. Žalobou sa domáhala aj vyplatenia mzdy a
náhradymzdyvsume3.032,24eursprísl.Žalobuzdôvodnilatým,žeužalovanéhopracovalanazáklade
pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1998 ako učiteľka. Listom zo dňa 20.06.2016 jej dal žalovaný podľa § 63
ods.1písm.d)bod1Zákonníkaprácevýpoveďzpracovnéhopomeruzdôvodunesplneniakvalifikačných
predpokladov a to pedagogickej spôsobilosti v zmysle § 8 zákona č. 317/2009 Z.z. s tým, že ju nemôže
ďalej zamestnávať, pretože pre ňu nemá iné vhodné pracovné miesto. Výpoveď z pracovného pomeru
pokladala za neplatnú i v prípade, že žalovaný posudzuje jej kvalifikačné predpoklady správne, pretože

nesplnenie kvalifikačných predpokladov pedagogickej spôsobilosti nebolo vo výpovedi skutkovo vôbec
vymedzené. Výpoveď považovala žalobkyňa za nedôvodnú aj s poukazom na konečné stanovisko
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o posúdení spĺňania kvalifikačných predpokladov
zo dňa 29.07.2016. Z dôvodu nespĺňania kvalifikačných predpokladov bola žalobkyňa preradená z 11.platovej triedy do 9. platovej triedy a žalovaný jej odobral nadčasové hodiny, čím bola za obdobie od
01.11.2015 do 31.08.2016 ukrátená na plate z dôvodu preradenia do nižšej platovej triedy o sumu 1.891
eur a zároveň jej žalobca zabránil získať príjem za nadčasové hodiny, čím jej v dôsledku ním vytvorenej

prekážky v práci spôsobil ujmu v sume 1.141,25 eura, spolu teda vo výške 3.032,24 eura v hrubej
mzde. Túto sumu žiadala žalobkyňa od žalovaného spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
od 11.09.2016 do zaplatenia.

2. Súd prvej inštancie dňa 03.04.2017 medzitýmnym rozsudkom č.k. 5Cpr/16/2016- 142 určil, že

výpoveď z pracovného pomeru založeného medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným
ako zamestnávateľom pracovnou zmluvou zo dňa 01.10.1998, vykonaná listom žalovaného zo dňa
20.06.2016, doručeným žalobkyni dňa 27.06.2016, je neplatná. Druhým výrokom určil, že pracovný
pomer medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1998,
trvá. Svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým skutočnosťou, že výpovedný dôvod uvedený vo
výpovedi z 20.06.2016 nebol dostatočne skutkovo vymedzený, pretože uvedenie dôvodu, že žalobkyňa

nespĺňa požiadavku pedagogickej spôsobilosti v zmysle § 8 zák.č. 317/2009 Z.z. nevymedzuje,
ktorý konkrétny predpoklad ustanovený právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce žalobkyňa
nespĺňa. Výpovedný dôvod nie je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom a ani výkladom
nemožno tento konkrétne označený predpoklad ustáliť, keď žalovaný v tomto smere svoju vôľu vo
výpovedi neprejavil. Súd prvej inštancie ako ďalší dôvod doplnil, že dôvodne žalobkyňa namietla aj

neplatnosť výpovede podľa §74 ZP, keď účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle tohto ustanovenia nastanú len vtedy, ak žiadosť
zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na
skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahuje náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 ZP. V
danom prípade žalovaný prerokovanie výpovede danej žalobkyni so zástupcami zamestnancov doložil

listom zo dňa 13.06.2016, v ktorom žalovaný nekonkretizuje výpovedný dôvod, ani neuvádza, ktorý
predpoklad na výkon dohodnutej práce žalobkyňa nespĺňa, preto nebola splnená ani táto hmotnoprávna
podmienka platnosti výpovede.

3. V dôsledku odvolania žalobkyni o danej veci rozhodoval odvolací súd, ktorý uznesením č.k.

7CoPr/6/2017 zo dňa 28.02.2018 medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V uznesení odvolací súd poukázal najmä na to, že v preskúmavanej
veci neboli splnené podmienky, aby súd prvej inštancie rozhodoval vo veci medzitýmnym rozsudkom,
čím zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v
konaní síce medzitýmnym rozsudkom vyriešil otázku platnosti danej výpovede z pracovného pomeru a

ďalšieho trvania pracovného pomeru, avšak nesprávne posúdil skutočnosť, že vyriešenie týchto otázok
postačuje pre rozhodnutie o ďalšom uplatnenom nároku žalobkyne ohľadne mzdy.

4.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým) zamietol žalobu. Žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej

inštancie samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 61 ods. 1,2,
§ 63 ods. 1 písm. d bod 1, ods. 2, § 74, § 240 ods. 9,10, § 77, § 79 ods. 1 Zákonníka práce, § 7 ods.
1-9, § 13, § 8a ods. 1- 5, § 8b ods. 1 -10, § 61 ods. 1,2 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických
zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
zistil, že pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi zamestnávateľom Dievčenská odborná škola a

žalobkyňou zo dňa 01.07.1999 bol pracovný pomer so žalobkyňou uzatvorený na dobu neurčitú, s
nástupom do práce 01.07.1999, druh práce- učiteľka. Žalovaný dal žalobkyni písomnú výpoveď z
dôvodu nesplnenia kvalifikačných predpokladov - § 63 ods. 1 písm. d), bod 1 Zákonníka práce zo
dňa 20.06.2016 uvádzajúc, že na základe Správy o výsledkoch školskej inšpekcie zo dňa 03.12.2015
bolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a v zmysle predložených dokladov

o vzdelaní nespĺňa žalobkyňa pedagogickú spôsobilosť. Pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov
- pedagogickej spôsobilosti v zmysle § 8 zákona č. 317/2009 Z. z. ju zamestnávateľ na Strednej
odbornej škole, Cintorínska 4, Nitra nemôže ďalej zamestnávať a nemá pre ňu iné vhodné pracovné
miesto. Žalobkyňa s výpoveďou nesúhlasila, čo aj oznámila žalovanému a zaslala Ministerstvu
školstva,vedy,výskumuašportuSRniekoľkožiadostíoposúdeniespĺňaniakvalifikačnýchpredpokladov

na vyučovanie predmetu anglický jazyka a literatúra. Z posledného stanoviska zo dňa 29.07.2016
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR adresovaného žalobkyni vyplynulo, že ministerstvo
doplnilo svoje predchádzajúce stanoviská zo dňa 22.06.2016 a 29.02.2016 a vydalo konečné stanovisko
v zmysle ktorého žalobkyňa spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti učiteľaanglického jazyka v základných a stredných školách a učiteľa odborných ekonomických predmetov v
stredných odborných školách, pričom rozhodujúcim pre doplnenie a zmenu stanoviska bolo predloženie
overenej kópie zápisu zo záverečnej skúšky z doplňujúceho pedagogického štúdia zo dňa 13.10.1993,

ktoré preukazuje absolvovanie DPŠ v situácií, keď nedokáže predložiť doklad o ukončení DPŠ, ktorým
je vysvedčenie o pedagogickej spôsobilosti. Na základe uvedeného ministerstvo odporučilo žalobkyni,
aby sa opakovane obrátila na Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre so žiadosťou o vydanie dokladu o
získaní pedagogickej spôsobilosti alebo jeho duplikátu alebo jeho odpisu.

4.2 Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie Listom Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 18.05.2018 adresovaného žalobkyni z
ktorého vyplynulo, že potvrdzujú stanovisko č.2016-17349/32633:4-10J0 z 29.06.2016, v ktorom sa
uvádza, na základe relevantných predložených dokladov o dosiahnutom vzdelaní a v súlade s vyhláškou
č. 437/2009 Z.z. spĺňa žalobkyňa kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti učiteľa
anglického jazyka v základných a stredných školách a učiteľa odborných ekonomických predmetov v

stredných odborných školách. Toto stanovisko sa opiera o potvrdenie Filozofickej fakulty UKF v Nitre
o vykonaní záverečnej skúšky z pedagogiky a z psychológie , čo možno považovať za dôkaz o získaní
pedagogickej spôsobilosti , keďže nedokáže predložiť doklad o ukončení doplňujúceho pedagogického
štúdia, ktorým je vysvedčenie o pedagogickej spôsobilosti. Súd prvej inštancie tiež požiadal o stanovisko
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, z ktorého stanoviska zo dňa

16.08.2018 vyplynulo, že Ing. E. preukázala predloženými písomnosťami, že rozširujúce štúdium
ukončila záverečnou skúškou z 29.06.1995. Ďalej sa v stanovisku uvádza, že vyhláška MŠ SSR č.
68/1985 Zb. platná v čase vzdelávania O.. E., ustanovuje v § 4 ods. 3 povinnosť vydať vysvedčenie
o vykonaní záverečnej skúšky, ktoré bolo dokladom o pedagogickej spôsobilosti. Pretože pani O.. E.
takéto vysvedčenie nebolo vydané, v stanovisku MŠVVŠ SR č. 2016-17349/32633:4-1010 zo dňa 29.

7. 2016 pani O.. E. odporučili, aby sa obrátila na Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre vo veci vydania
duplikátu alebo odpisu z tohto vysvedčenia.

4.3 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa
so zreteľom na to, čo predchádzalo výpovedi, nemohla mať pochybnosti ohľadne zameniteľnosti

výpovedného dôvodu, pre ktorý jej bola daná výpoveď žalovaným zo dňa 20.06.2016. K zisteniu o
nedostatku pedagogickej spôsobilosti žalobkyne došlo na základe záverov Školskej inšpekcie v mesiaci
október roku 2015 a výpoveď bola žalobkyni daná žalovaným dňa 20.06.2016. Bolo nepochybné, že
žalovaný voči žalobkyni uplatnil rovnaký výpovedný dôvod, na ktorý ním bola aj vopred upozornená,
pričomzostranyžalovaného včasepredpodanímvýpovedekzmeneanikúpravevýpovednéhodôvodu

nedošlo.

4.4Následnesasúdprvejinštanciezaoberalposúdením,čižalobkyňaspĺňakvalifikačnépredpokladyna
výkon požadovanej práce. Uviedol, že až následne bude môcť dospieť k záveru, či je od zamestnávateľa
možné požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával. Poukázal na skutočnosť, že Ministerstvo

školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v žalovaným predložených stanoviskách
potvrdilo, že žalobkyňa v čase dania výpovede nespĺňala kvalifikačný predpoklad na výkon pedagogickej
činnosti učiteľa akademických predmetov strednej školy, nakoľko si kvalifikačný predpoklad riadne
nedoplnila získaním vzdelania v pedagogickej spôsobilosti. V odpovedi z Ministerstva je výslovne
uvedené, že žalovaný mal so žalobkyňou pracovný pomer rozviazať. Zdôraznil, že v rozhodujúcom

čase, t.j. v čase dania výpovede žalobkyni tak bezprostredne vo vzťahu k výpovedi existovalo stanovisko
Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré kvalifikačné predpoklady
žalobkyne považovalo za nepostačujúce. Poukázal aj na odlišné stanoviská Ministerstva školstva ,vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 29.07.2016 a zo dňa 18.05.2018, predložených
žalobkyňou, z ktorých vyvodila, že požadované kvalifikačné predpoklady na výkon práce u žalovaného

spĺňala. Na základe týchto odlišných stanovísk súd prvej inštancie zabezpečil zjednocujúce Stanovisko
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 16.08.2018. Z tohto
stanoviska súd vyvodil záver, že vysvedčenie o ukončení doplňujúceho pedagogického štúdia je
jediným dokladom spôsobilým preukázať jeho absolvovanie. Samotný zápis o záverečnej skúške nie je
vysvedčením o pedagogickej spôsobilosti a teda nie je spôsobilý vysvedčenie nahradiť. Poukázal na to,

že žalobkyňa bola pred daním výpovede žalovaným vyzvaná na preukázanie rozsahu svojej kvalifikácie.
Zdôraznil, že v zmysle Stanoviska poskytnutého MŠVVŠ SR, postup žalovaného ako zamestnávateľa
bol v súlade s platnou právnou úpravou a to z dôvodu, že v čase dania výpovede žalobkyni existoval
dôvod výpovede, ktorý spočíval v nespĺňaní kvalifikačných predpokladov žalobkyne na výkon práceu žalovaného. Tento dôvod sa opieral o výsledky Štátnej školskej inšpekcie z 03.12.2015, vyjadrenia
Okresného úradu Nitra, odboru školstva z 02.10.2015 a 25.11.2015, ako aj vyjadrenia Ministerstvo
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 19.01.2016, 29.02.2016 aj 22.06.2016. Súd

doplnil, že žalobkyňa nepreukázala, že v stanovenej lehote absolvovala doplňujúce pedagogické
štúdium, preto žalovaný pri jej preradení do 9. platovej triedy postupoval v súlade so zákonom.
Jediným spôsobom preukázania získania pedagogickej spôsobilosti žalobkyne ako zamestnanca podľa
§ 8b zákona, ktorý sú zamestnávateľ ako aj orgán štátnej školskej inšpekcie povinní akceptovať ako
dostatočný, bolo vysvedčenie, ktoré však žalobkyňa nepredložila. Na základe uvedeného súd prvej

inštancie dospel k záveru, že od zamestnávateľa nie je možné požadovať, aby žalobkyňu naďalej
zamestnával, preto podľa §77 ZP je výpoveď platná, aj keď zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť
súhlas s výpoveďou danej žalobkyni žalovaným. S poukazom na tieto závery, súd považoval aj nárok
žalobkyne na náhradu mzdy v sume 3.032,24 eura v hrubom s príslušenstvom za nedôvodná. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol súd podľa §255 ods.1CSP a žalovanému, ktorý bol vo veci plne
úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške náhrady trov rozhodne

vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

5.1 Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa dôvodiac, že
zotrváva na svojom právnom názore spočívajúcom v tom, že napadnutá výpoveď je neurčitá a preto je
neplatná. Zdôraznila, že zatiaľ čo zo skutkových tvrdení žalovaného vyplýva, že tento vidí nesplnenie

kvalifikačných predpokladov na jej strane v nepreukázaní kvalifikačných predpokladov pedagogickej
činnosti a tie sú obsiahnuté v § 7 zák. č.317/2009 Z.z., výpoveď jej dal žalovaný pre nesplnenie
kvalifikačných predpokladov podľa § 8 označeného zákona, ktoré ust. určuje podmienky doplnenia
(nie získania) kvalifikačných predpokladov. Pokiaľ ide o vysvedčenie ako písomný doklad, vysvedčenie
nikdy nebolo súčasťou získania kvalifikácie, ale vždy iba dôkazom o jej získaní. Nevydanie vysvedčenia

absolventovi, nepreukazuje však existenciu výpovedného dôvodu pre nespĺňanie kvalifikačných
predpokladov. Dôkazné bremeno na tvrdenie, že zamestnanec nespĺňa kvalifikačné predpoklady,
nemôže teda uniesť zamestnávateľ iba na základe toho, že mu zamestnanec nevie predložiť osobitný
doklad, keď na druhej strane nie sú žiadne pochybností o tom, že predpísané štúdium a skúšky, ktorými
kvalifikačný predpoklad získal, absolvoval. Poukázala tiež na skutočnosť, že podľa právnej úpravy

účinnej v čase jej vzdelávania malo síce príslušné akreditované vzdelávacie zariadenie povinnosť
vysvedčenie vydať, zo žiadneho ustanovenia v tom čase platnej právnej úpravy však nevyplýva, že
toto bolo jediným dokladom preukazujúcim získanie pedagogickej spôsobilosti. Ďalej dôvodila, že v
rámci doplnenia dokazovania predložila ministerkou školstva podpísané úplne jednoznačné stanovisko
MŠVVŠ z 18.5.2018, pričom súd prvej inštancie vychádzal z ďalšieho stanoviska MŠVVŠ zo dňa

16.8.2018, ktoré však odpovedá na položené otázky vo všeobecnej rovine a nijako nespochybňuje
závery už predtým v jej prospech vydaného konečného stanoviska z 29.7.2016 a stanoviska ministerky.

5.2 Namietala tiež časť rozhodnutia, v ktorej sa súd v odôvodnení rozsudku pokúšal vysporiadať s
otázkou neplatnosti výpovede v dôsledku nesúhlasu odborového orgánu s výpoveďou, pričom v tejto

časti pokladá odôvodnenie súdu za nepreskúmateľné práve vo vzťahu k záveru, že od žalovaného
nemožno spravodlivo požadovať, aby ju naďalej zamestnával. Poukázala na skutočnosť, že napriek
žalovaným tvrdenému nespĺňaniu kvalifikačných predpokladov ju zamestnávateľ zamestnával 18 rokov
ako učiteľa anglického jazyka. Doplnila, že za predpokladu neplatnosti výpovede je žaloba dôvodná aj v
časti určenia, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá a keďže dôvod na preradenie na

inú prácu bol totožný s dôvodom výpovede, aj v časti o vyplatenie mzdy a náhrady mzdy. Domnievala
sa, že aj v tejto časti možno na základe podaného odvolania rozsudok zmeniť, keďže žalovaný výšku
žalobou požadovanej mzdy a náhrady mzdy nijako nespochybnil. Navrhla, aby odvolací súd postupom
podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného
zaviazal zaplatiť trovy súdneho konania.

6. Žalovaný k odvolaniu žalovanej vo svojom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa so zreteľom na
to, čo predchádzalo výpovedi, nemohla mať pochybnosti ohľadne zameniteľnosti výpovedného dôvodu,
pre ktorý jej bola daná výpoveď. Ohľadom spornosti otázky naplnenia kvalifikovaných predpokladov

žalobkyne na výkon práce, zabezpečil súd prvej inštancie zjednocujúce stanovisko MŠVVŠ SR, v ktorom
bolo uvedené, že jediným dokladom spôsobilým preukázať požadovanú kvalifikáciu a teda pedagogickú
spôsobilosť je vysvedčenie. Samotný zápis o záverečnej skúške nie je vysvedčením a nemožno ho
považovaťzadokladopedagogickejspôsobilosti.Uviedol,žežalobkyňabolaužpredpodanímvýpovedežalovaným vyzvaná na riadne preukázanie rozsahu svojej kvalifikácie a bola upozornená na možnosť
výpovede pre prípad nesplnenia tejto povinnosti. K ďalšej námietke žalobkyne uviedol, že súd správne
zistil, že všetky podmienky výpovede boli splnené, žalobkyňa nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon

požadovanej práce, na základe čoho dospel k záveru, že od zamestnávateľa v takomto prípade nie je
možné požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával, a preto podľa § 77 Zákonníka práce je daná
výpoveď platná, aj keď zástupcovia zamestnancov odmietli s výpoveďou udeliť súhlas.

7. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného poukázala na genézu získania kvalifikácie absolvovaním

rozširujúceho rekvalifikačného programu, ktorý zabezpečovala v súlade s § 24b zákona o VŠ č.
172/1990 Zb. Pedagogická fakulta v Nitre. Uviedla, že vyžadovanie predloženia dokladu o získaní
pedagogickej spôsobilosti v zmysle § 8 zákona č. 317/2009 Z.z. (tzv. DPŠ) je nad rámec zákona.
Absolventom učiteľských smerov takéto vysvedčenia vydávané nie sú. Poukázala na ust. § 61
ods. 1 Zákona c. 317/2009 Z. z., ktorý hovorí, že „splnenie odbornej spôsobilosti a pedagogickej
spôsobilosti pedagogického zamestnanca podľa doterajších predpisov sa považuje za splnenie

kvalifikačných predpokladov podľa tohto zákona.“ V priebehu trvania súdneho sporu bolo pritom
dokázané, že záverečnú skúšku DPŠ urobila dňa 13.10.1993, táto skúška bola neoddeliteľnou súčasťou
rekvalifikačného programu a nie samostatnou skúškou po zložení ktorej by malo byť vystavené
samostatné vysvedčenie, keďže rekvalifikačný program pokračoval ďalší rok.

8. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení k podaniu žalobkyne zotrval na svojej predchádzajúcej
argumentácii.

9. Odvolací súd zabezpečil stanovisko UKF v Nitre k nevydaniu dokladu o absolvovaní doplňujúceho
pedagogického štúdia zo dňa 25.05.2020, v ktorom sa uvádza, že žalobkyňa absolvovala v rokoch

1991 - 1995 rozširujúce štúdium anglického jazyka , pričom Vysvedčenie o rozšírení pedagogickej
spôsobilosti, teda o úspešnom absolvovaní tohto štúdia a získaní kvalifikácie na vyučovanie anglického
jazyka v 5.až 12. ročníku základnej a strednej školy vydala Fakulta humanitných vied UKF v Nitre
dňa 29.júna 1995. Súčasťou dokumentácie tohto štúdia je aj zápis o ústnej záverečnej skúške z
doplňujúceho pedagogického štúdia zo dňa 13.10.1993, ktorý dokladuje absolvovanie predmetov

psychológia a pedagogika s celkovým prospechom záverečnej skúšky výborne. Vykonaním tejto skúšky
Ing. E. absolvovala časť štúdia, ktorá bola potrebná na získanie kvalifikácie v rámci rekvalifikačného
rozširujúceho štúdia anglického jazyka, pričom didaktika vyučovania predmetu anglický jazyk bola práve
už súčasťou študijného plánu rozširujúceho štúdia. O.. E. nebola prijatá na samostatné doplňujúce
pedagogické štúdium a záverečná skúška z tohto odboru obsahovala výberovo len tie predmety, ktoré

boli nevyhnutnou súčasťou rozširujúceho štúdia anglického jazyka a jeho schváleného študijného plánu.
Z tohto dôvodu nemohlo a nemôže byť O.. E. E. vystavené vysvedčenie ako doklad o absolvovaní
doplňujúceho pedagogického štúdia.

10. K predmetnému stanovisku UKF v Nitre žalobkyňa uviedla, že predložená listina iba potvrdzuje

skutočnosti, ktorými v konaní o neplatnosť výpovede argumentovala. Skutočnosť, že jej ako doklad
nebolo vystavené vysvedčenie o absolvovaní doplňujúceho pedagogického štúdia (keďže na
samostatné doplňujúce pedagogické štúdium ani nebola prijatá) nijako s nedostatkom kvalifikačných
predpokladov ako dôvodu výpovede z pracovného pomeru nesúvisí.

11. Žalovaný po oboznámení sa so stanoviskom UKF v Nitre poukázal na to, že žalobkyňa
nesprávne interpretuje obsah tohto stanoviska. Je pravdou, že žalobkyňa v rámci rozširujúceho štúdia
anglického jazyka absolvovala skúšku z predmetov psychológia a pedagogika. Úspešné absolvovanie
skúšky z uvedených predmetov však nemožno považovať za ekvivalent absolvovania doplňujúceho
pedagogického štúdia, nakoľko žalobkyňa absolvovala len tie predmety, ktoré boli nevyhnutnou

súčasťou rozširujúceho štúdia anglického jazyka v zmysle schváleného študijného plánu.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) vec prejednal
na nariadenom pojednávaní (§ 383 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie je potrebné zmeniť v časti zamietajúceho výroku, týkajúceho sa neplatnosti výpovede
z pracovného pomeru s poukazom na ustanovenie § 388 CSP a určiť, že výpoveď z pracovného
pomeru je neplatná. V časti zamietajúceho výroku týkajúceho sa určenia, že pracovný pomer medzi
žalobkyňou a žalovaným trvá bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1CSP. Nakoniec v časti zamietajúceho výroku týkajúceho sa zaplatenia náhrady mzdy vo výške 3022,24
eura s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. K prvej odvolacej námietke žalobkyne, že napadnutá výpoveď je neurčitá a preto je neplatná,
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho zrušujúceho rozhodnutia 7CoPr/6/2017- 188, v ktorom
zastal názor, že v zmysle konštantnej judikatúry je potrebné obsah písomného dokumentu výpovede
hodnotiť v súvislosti so skutkovými okolnosťami a informáciami, ktoré mali v čase výpovede sporové

strany k dispozícii. Odvolací súd sa v tomto smere plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsudku so záverom, že skutkový dôvod výpovede bol nezameniteľný a dostatočne určitý,
pretože žalobkyňa so zreteľom na to, čo predchádzalo výpovedi, nemohla mať pochybnosti ohľadne
zameniteľnosti výpovedného dôvodu, pre ktorý jej bola daná výpoveď. V podrobnostiach odvolací súd
odkazuje na odôvodnenie v napadnutom rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm.c) CSP.

14. Odvolací súd v zmysle § 384 ods. 3 CSP na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie a zároveň doplnil dokazovanie oboznámením novej listiny. Na základe
vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
správne v posúdení, že v čase dania výpovede žalobkyni existoval dôvod výpovede, ktorý spočíval
v nespĺňaní kvalifikačných predpokladov žalobkyne na výkon práce u žalovaného. Z vykonaného

dokazovania nepochybne vyplynulo, že na základe správy o výsledkoch školskej inšpekcie zo dňa
30.11.2015 bolo žalovanému vytknuté, že jedna učiteľka odborných ekonomických predmetov nemá
absolvované doplňujúce pedagogické štúdium, teda ide nesplnenie požiadavky vysokoškolského
vzdelania druhého stupňa - §7 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. Na základe emailovej komunikácie
s Okresným úradom Nitra, Odbor školstva žalovanému bolo odporučené, aby žalobkyňu, ktorá

neabsolvovala doplňujúce pedagogické štúdium preradil do 9. platovej triedy. Následne z doplňujúceho
vyjadrenia MŠVVŠ zo dňa 19.1.2016 žalovanému vyplynulo, že nakoľko si žalobkyňa nedoplnila
kvalifikačný predpoklad získaním vzdelania v pedagogickej spôsobilosti odporúčajú so žalobkyňou
rozviazať pracovný pomer. Na základe uvedených skutočností žalovaný ukončil pracovný pomer
so žalobkyňou výpoveďou. Žalobkyňa nesúhlasila s dôvodom výpovede o nesplnení kvalifikačných

predpokladov a poukazovala na získané stanoviská MŠVVŠ najmä zo dňa 29.7.2016, ako aj vyjadrenie
ministerky školstva Martiny Lubyovej zo dňa 18.5.2018, v ktorých bolo uvedené, že po predložení
dokladov o dosiahnutom vzdelaní spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti učiteľa
anglického jazyka v základných a stredných školách a učiteľa odborných ekonomických predmetov v
stredných odborných školách.

15. Súd prvej inštancie v konaní zabezpečil aj stanovisko MŠVVŠ zo dňa 16.08.2018, v ktorom sú však
uvedené len všeobecné konštatovania a citácie právnych predpisov zákona č. 317/2009 Z.z a vyhlášky
č. 68/1985 Zb. a z dokazovania známe skutočnosti o tom, že žalobkyni nebolo vydané vysvedčenie,
ktoré je dokladom o pedagogickej spôsobilosti. Zároveň poukazujú však na svoje konečné stanovisko

zo dňa 29.07.2016 vypracovanom na základe novo predložených písomností, ktorým bol najmä zápis o
vykonanízáverečnejskúškyzdoplňujúcehopedagogickéhoštúdiazodňa13.10.1993atentodokument
bol dôkazom, že pani Ing. Meňušová absolvovala doplňujúce pedagogické štúdium.

16. Podľa § 4 ods. 1,3 vyhlášky 68/1985 Zb. o doplňujúcom štúdiu študentov vysokých škôl a

absolventov vysokých a stredných škôl na získanie pedagogickej spôsobilosti, doplňujúce štúdium
sa ukončuje úspešným vykonaním záverečnej skúšky pred skúšobnou komisiou, ktorá sa skladá z
predsedu a aspoň dvoch členov. Komisiu vymenúva dekan fakulty ( 1). O záverečnej skúške sa vydá
absolventovi vysvedčenie, ktoré je dokladom o získaní pedagogickej spôsobilosti. Na vysvedčení sa
uvedie klasifikácia z jednotlivých študijných predmetov záverečnej skúšky a pedagogická spôsobilosť,

ktorú absolvent nadobúda. Vysvedčenie sa označí dňom konania záverečnej skúšky. (3)

17. Odvolací súd aj s poukazom na vyššie uvedené rôzne stanoviská MŠVVŠ urobil dopyt na
Filozofickú Fakultu UKF v Nitre ohľadom vyjadrenia k nevydaniu dokladu o absolvovaní doplňujúceho
pedagogického štúdia. Z tohto stanoviska nepochybne vyplýva, že Ing. E. absolvovala v rámci

doplňujúceho štúdia záverečné skúšky z predmetov psychológia a pedagogika. Vykonaním tejto skúšky
teda absolvovala časť štúdia, ktorá bola potrebná na získanie kvalifikácie v rámci rekvalifikačného
rozširujúceho štúdia anglického jazyka. Zároveň je v ňom uvedené, že Ing. E. nebola prijatá na
samostatné doplňujúce pedagogické štúdium a záverečná skúška z tohto odboru obsahovala výberovolen tie predmety, ktoré boli nevyhnutnou súčasťou rozširujúceho štúdia anglického jazyka a jeho
schváleného študijného plánu. Z tohto dôvodu nemohlo byť O.. E. E. vystavené vysvedčenie ako doklad
o absolvovaní doplňujúceho pedagogického štúdia.

18. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný
hmotnoprávny dôvod výpovede, ktorý žalovaný uviedol vo Výpovedi zamestnávateľa zo dňa 20.6.2016,
a to: Pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov - pedagogickej spôsobilosti v zmysle § 8 zákona
317/2009 Z.z., Vás zamestnávateľ nemôže ďalej zamestnávať a nemá pre Vás iné vhodné pracovné

miesto. Z vyššie citovaného ust. § 4 ods. 1 vyhlášky 68/1985 Zb. vyplýva, že doplňujúce štúdium sa
ukončuje úspešným vykonaním záverečnej skúšky. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo,
že žalobkyni bol vydaný Zápis o záverečnej skúške ( odbor : doplňujúce pedagogické štúdium
pre učiteľov) o absolvovaní ústnej záverečnej skúšky z predmetov pedagogika a psychológia dňa
13.10.1993. V konaní tiež nebolo sporné, že žalobkyni následne nebolo o záverečnej skúške vydané
vysvedčenie tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 3 vyhlášky 68/1985 Zb. Odvolací súd je toho názoru,

že aj keď žalobkyni Pedagogickou fakultou v Nitre dňa 13.10.1993 nebolo vydané vysvedčenie o
absolvovaní doplňujúceho štúdia, je nepochybné, že žalobkyňa toto štúdium absolvovala. Aj v zmysle
vyjadrenia FF UKF v Nitre (zo dňa 25.5.2020) táto časť štúdia bola nevyhnutnou súčasťou rozširujúceho
štúdia anglického jazyka, to znamená, že bez absolvovania doplňujúceho štúdia by žalobkyňa nemohla
pokračovať v rozširujúcom štúdiu, ktoré nakoniec úspešne zavŕšila a bolo jej vydané vysvedčenie.

Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že práve na základe dokladov o dosiahnutom vzdelaní
žalobkyne MŠVVŠ SR vydalo svoje konečné stanovisko dňa 29.7.2016, kde uvádza, že žalobkyňa
spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti učiteľa anglického jazyka v základných
a stredných školách a učiteľa odborných ekonomických predmetov v stredných odborných školách.
Zároveň uvádza, že rozhodujúcim je práve zápis zo záverečnej skúšky z doplňujúceho pedagogického

štúdia zo dňa 13. 10. 1993, ktoré preukazuje absolvovanie doplňujúceho pedagogického štúdia.

19. Odvolací súd je tiež toho názoru, že nemožno k hodnoteniu splnenia pedagogickej spôsobilosti
u žalobkyni pristupovať tak prísne formalisticky, že len z dôvodu nevydania vysvedčenia ako
dokladu o absolvovaní doplňujúceho štúdia, súd poprie absolvovanie tohto štúdia žalobkyňou, ktorá

nepochybne v konaní preukázala jeho ukončenie Zápisom o absolvovaní ústnej záverečnej skúšky.
Zároveň absolvovanie doplňujúceho štúdia bolo nevyhnutnou podmienkou pokračovania v rozširujúcom
pedagogickom štúdiu. Len samotné nevydanie vysvedčenia žalobkyni ako absolventovi doplňujúceho
pedagogického štúdia, nepreukazuje v danej veci existenciu výpovedného dôvodu, teda nespĺňanie
kvalifikačných predpokladov- pedagogickej spôsobilosti.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že výpoveď žalovaného zo dňa
20.06.2016 doručená žalobkyni dňa 27.6.2016 je neplatná pre nedostatok hmotnoprávneho dôvodu
výpovede, teda nepreukázania skutočnosti, že žalobkyňa ako zamestnanec nespĺňala kvalifikačné
predpoklady- pedagogickú spôsobilosť. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §

388 CSP zmenil v časti zamietajúceho výroku týkajúceho sa neplatnosti výpovede z pracovného pomeru
tak, že určil, že výpoveď z pracovného pomeru, založeného medzi žalobkyňou ako zamestnancom
a žalovaným ako zamestnávateľom pracovnou zmluvou zo dňa 01.10.1998, uložená žalobkyni listom
žalovaného zo dňa 20.06.2016, doručená žalobkyni dňa 27.06.2016, je neplatná.

21. V časti zamietajúceho výroku týkajúceho sa určenia, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a
žalovaným trvá, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, avšak z iných
právnych dôvodov. Súd prvej inštancie v tejto časti zamietol žalobný nárok žalobkyne z dôvodu, že
od zamestnávateľa nie je možné požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával, aj keď zástupcovia
zamestnancov odmietli udeliť súhlas s výpoveďou danej žalobkyni, ktorú súd vyhodnotil ako platnú.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, keď odvolací súd dospel k záveru, že daná výpoveď je
neplatná, nie je správne ani toto právne posúdenie súdu prvej inštancie. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na to, že pri neplatnom skončení pracovného pomeru, pracovný pomer zamestnanca
nekončí, ale trvá naďalej (§ 79 Zákonníka práce), preto na takomto určení žalobkyňa nemá naliehavý
právny záujem. Dôsledkom určenia neplatnosti výpovede je skutočnosť, že pracovný pomer na základe

neplatnej výpovede neskončil, ale trvá naďalej a to s takým obsahom, na akom sa strany sporu v
pracovnej zmluve dohodli. Preto je odvolací súd toho názoru, že takéto určenie je nadbytočné. Zákonník
práce pozná jedinú výnimku z tohto zákonného pravidla, a to situáciu, keď pracovný pomer netrvá, ale
končí a povinnosť zamestnávateľa prideľovať prácu zamestnancovi alebo mu platiť náhradu mzdy jepredčasne ukončená právoplatným rozhodnutím súdu z dôvodu, že nie je možné od zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Uplatnenie tejto výnimky prichádza do
úvahy len na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý má za to, že zamestnávateľ preukázal tzv.

ospravedlniteľný dôvod, na základe ktorého je v rozpore s dobrými mravmi alebo inak nespravodlivé
žiadať od zamestnávateľa, aby prideľoval prácu zamestnancovi, s ktorým neplatne skončil pracovný
pomer. Danej veci sa však takáto výnimka netýka, preto vyslovená neplatnosť danej výpovede zahŕňa
aj skutočnosť, že pracovný pomer žalobkyne trvá, keďže nepochybne oznámila zamestnávateľovi, že
trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce. Z uvedeného dôvodu potom rozsudok súdu

prvej inštancie v tejto časti potvrdil ako vecne správny.

22. V časti nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 3032,24 eura s príslušenstvom, ako aj vo výroku o
trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie s poukazom na § 389 ods. 1 písm.c) CSP. Súd prvej inštancie vzhľadom k tomu,
že dospel k záveru, že daná výpoveď je platná, sa v konaní vôbec nezaoberal nárokom žalobkyne

na zaplatenie náhrady mzdy a nebolo k nemu vykonané žiadne dokazovanie, teda nebolo o ňom
rozhodované. Keďže odvolací súd dospel k opačným záverom ako súd prvej inštancie v otázke platnosti
výpovede,jepotrebné,abysasúdprvejinštanciezaoberalajnárokomžalobkynenanáhradumzdy,ktorý
si uplatnila v rámci podanej žaloby a v tomto smere doplnil dokazovanie. V novom rozhodnutí súd prvej
inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).