Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/315/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224906
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8117224906.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: I. D., T..

XX.X.XXXX, H. D. Š. XXX, XXX XX C.B. X, štátny občan SR, právne zastúpenej JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
zapísaná parížskom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Karadžičová 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: Advokátska kancelária Nagyová
Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, konateľ: JUDr. Viktória Nagyová Tenkač,

advokátka, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1000 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 400 EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania z prisúdenej sumy v
rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2017 voči žalovanému domáhala zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1000 EUR v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 17C
219/2015 o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok bola ako spotrebiteľka úspešná a v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu Prešov sp.zn. 17Co 110/2016 zo dňa 17.01.2017, ktoré sa stali

právoplatnými dňa 28.02.2017, rozhodol súd tak, že určil zmluvné podmienky uvedené v zmluve
o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 2612382 75921 63 zo dňa 19. 12. 2016 za neprijateľné. Ako
spotrebiteľka si uplatnila satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv, keď som svoje práva musela
brániť' v súdnom konaní. Nakoľko je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie spotrebiteľského
práva na súde a bola tým splnená hypotéza právnej normy, požaduje finančné zadosťučinenie, a to vo
výške 1 000 EUR.
Uviedla, že v na základe zmluvy o úvere, bol v rozpore s ustanovením § 172 ods. 9 OSP vydaný

platobnýrozkaz,aajkeďvskutočnostiišlooúverbezúročnýabezpoplatkový,bola zaviazanáplatobným
rozkazom, z 15.8.2011, vydaným OS Prešov, pod sp. zn. 12Ro/219/2011, zaplatiť dodávateľovi 1590,18
EUR s príslušenstvom o nápravu sa pokúsila návrhom na obnovu konania, ale neúspešne nakoľko
jej návrh bol uznesením OS Prešov, sp. zn. 11C/205/2013, z 11.12.2013, v spojení s uznesením KSPrešov, sp. zn. 18Co/26/2014, z 29.9.2014 zamietnutý, aj keď vláda SR, v rozpore s reálnou praxou
súdov SR, informovala Európsku komisiu, že takéto nezákonné platobné rozkazy, sa v SR napravujú
práve povolením obnovy

konania.TátoskutočnosťvyplývazlistuEurópskejkomisie,voveciEU-pilot6785/14/JUST,z11.11.2015.
Na vymoženie dlžnej sumy bola proti nej vedená exekúcia, takže protiprávnym postupom dodávateľa,
ktorý bol súdmi odobrený, prišla o viac ako 2 000 EUR. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila rozsudok
Okresného súdu Prešov č.k. 17 C 219/2015 - 118 právoplatný dňa 28.02.2017, rozsudok Krajského súdu
Prešov č.k. 17Co/110/2016 - 150 zo dňa 17.01.2017.

3. Žalovaný žiadal žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný namietal, že nárok na primerané
finančné zadosťučinenie vzniká v prípade, ak spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. V danom prípade
však absentuje tento základný predpoklad pre priznanie finančného zadosťučinenia. Uviedol, že pokiaľ
žalobkyňa poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.01.2017, ktorý mal nadobudnúť

právoplatnosť 28.02.2018 uviedol, že predkladá návrh na opravu predmetného rozsudku podaný dňa
18.06.2018, nakoľko napriek právnemu zastúpeniu žalovaného v konaní vedenom na Krajskom súde
v Prešove pod sp.zn. 17 Co/110/2016 právnemu zástupcovi žalovaného uvedený rozsudok nebol do
dnešného dňa doručený. Taktiež dal do pozornosti, že zo zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami
došlo práve k porušeniu práva žalovaného ako dodávateľa, kedy žalobkyňa riadne a včas neplnila

svoje povinnosti splácať čerpaný úver z úverovej zmluvy. V dôsledku uvedeného porušenia práva
žalovaného ako dodávateľa bol dodávateľ nútený uplatniť svoje práva žalobou na súde a to v konaní
vedenom pod spisovú značku 12Ro/21 /2011. Uviedol, že je toho názoru žalobkyni neprislúcha právo
na primerané finančné zadosťučinenie, keďže jedine práve žalobkyňa nedodržala svoje zmluvné
povinnosti voči žalovanému. Taktiež vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že pokiaľ

žalobkyňa opiera svoj nárok na vydanie finančného zadosťučinenia, podľa ustanovenia § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa a skutočnosť, že bola úspešná v predchádzajúcom súdnom konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 17C219/2015 tak predmetné konanie, ešte nie je právoplatne
skončené. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že dňa 31.07.2003 na žalobkyňa podala návrh na obnovu
konania, v ktorom uvádzala obdobné argumenty, ako v konaní o určení neprijateľnosti zmluvných

podmienok, od ktorej odvíja nárok na primerané finančné zadosťučinenie, je zrejmé, že žalobkyňa
svoje právo na primerané finančné zadosťučinenie mohla po prvý raz uplatniť už 31. 07. 2013. Žalobu
o primerané finančné zadosťučinenie však podala dňa 13. 12. 2017 teda po uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že
rozsah ujmy nebol žalobkyňou žiadnym spôsobom preukázaný, pričom výšku primeraného finančného

zadosťučinenia možno stanoviť, podľa závažnosti vzniknutej ujmy a to tak, že čím závažnejšia ujma
vznikla, tým by mala byť čiastka finančného zadosťučinenia vyššia. Žalobkyňa doposiaľ žiadnym
spôsobom nepreukázala, aká ujma jej konaním žalovaného vôbec vznikla. Uviedol, že pri určovaní
nároku na primerané finančné zadosťučinenie a jeho výšky treba skúmať nielen okolnosti na strane
postihnutej osoby, ale na strane pôvodcu neoprávneného konania a skúmať aj podiel konania pôvodcu aj

postihnutej osoby na vzniku neoprávneného zásahu. Žalovaný uviedol, že si nie je vedomý skutočnosti,
že by v predmetnom prípade došlo na jeho strane k okolnostiam zakladajúcich nárok žalobkyne na
primerané finančné zadosťučinenie. Uviedol, že žalobkyňa sama požiadala žalovaného o uzatvorenie
úverovej zmluvy a taktiež sama čerpala finančné prostriedky kreditnej karty. Uviedol, že považuje
uplatnený nárok žalobkyne za nedôvodný, ktorý je navyše v rozpore s dobrými mravmi.

4. Súd na základe skutkových tvrdení a listinných dôkazov a výsluchu žalobkyne súd vo veci rozhodol
rozsudkom č.k. 12Csp/315/2017 - 50 zo dňa 26.2.2019 tak, že priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie
vo výške 100 EUR, pričom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. Žalobkyňa podala odvolanie proti výroku II.

6.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“) vrozhodnutíuviedol,žedospelkzáveru,žeodvolanie
žalobkyne je dôvodné, z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že došlo k naplneniu tohto
odvolacieho dôvodu, pretože súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil okolnosti na základe ktorých

posudzoval výšku primeraného finančného zadosťučinenia.

7. Odvolací súd uviedol, že v prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci
sa o ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia,spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatni porušenie práva alebo povinnosti stanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie. Jediným predpokladom
pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie, je porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej zákonom. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

8. Odvolací súd uviedol, že samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik
práva na finančné zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa takýmto môže
byť aj dožadovanie sa určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podmienky vzniku nároku ochrane

spotrebiteľa, a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné ustanovenie § 3 ods. 5
Zákona o ochrane spotrebiteľa možno spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva nie je
možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch
spotrebiteľov predpokladaných zákonom vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Za daného stavu nie je
možnépovažovaťkonaniežalobcu,ktorýsipozamietnutížalobyžalovanéhovprevyšujúcejčastiuplatnil
nárok na primerané finančné zadosťučinenie za v rozpore so zákonom, dobrými mravmi, pripadne za

šikanózne uplatnenie práva.

9. Odvolací súd poukázal na to, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné
prihliadať na okolnosti toho ktorého prípadu, pričom z obsahu spisu ako aj z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozsudku mal za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, čo do základu

uplatneného nároku žalobkyne, avšak nesprávne zistil skutkový stav vo vzťahu k ňou uplatnenej výške
primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na uvedené uložil súdu prvej inštancie opätovne
posúdiť žalobkyňou uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, a to s poukazom na
vydaný a okolnosti vydania platobného rozkazu súdom prvej inštancie v konaní sp. zn. 12Ro/219/2011,
teda opätovne posúdiť zvyšok zamietnutého nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie

- následne vo veci znova rozhodne samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220
ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodní.

10. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

11. Žalovaný v konaní vedenom pred Okresným súdom v Prešove pod sp. zn. 17C/219/2015 bol
neúspešný, rozsudok bol vydaný dňa 3. 2. 2016 a právoplatným dňa 28. 2. 2017 a súd vo výroku určil,
že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 261238027592163 zo
dňa 19. 12. 2006 v časti C) úverová karta: „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO,
a. s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo

výške 20.000,- Sk a vydala úverovú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie
úverovej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického
spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania, a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie
nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO, a. s. zmeniť
navrhovanú výšku úverového rámca na nim stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver

a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % mne poskytnutého
úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak a to i telefonicky. Súhlasím s platbami uvedenými v časti
C1l). Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci, ak nie je v časti C1l) dohodnuté inak, a spôsob splácania
je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B/." a v časti V . 3 Záverečné ustanovenia : „Ak klient poruší
svoj u povinnosť' splácať poskytnutý úver riadne a včas, je Cetelem oprávnený požadovať od klienta,

aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8%z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac
než 30 dni“ , sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

12. Žalobkyňa vo veci uviedla, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi tejto žaloby, pokiaľ ide o
predmetný úver, potvrdila, že požiadala o úver žalovaného. Išlo o úver na spotrebný tovar. V rámci tejto

úverovej zmluvy jej bol poskytnutý ďalší úver, bola jej neskôr poslaná karta na základe ktorej mohla
čerpať finančné prostriedky. Následne mi, keďže nevrátila finančné prostriedky bola podaná žaloba,
kde bol vydaný platobný rozkaz súdom bez skúmania neprijateľných zmluvných podmienok, o ktorých
neprijateľnosti sa dozvedela až neskôr. Následne bola nútená domáhať sa samostatne vyslovenia
neprijateľnej zmluvnej podmienky, kde bola úspešná. Celá vec je taká, že vedie sa exekúcia na 2500

EUR v roku 2014 a ona pritom z karty čerpala sumu 1300 EUR a zaplatila cez 1000 EUR, teda rozdiel
predstavoval približne 300 EUR, ale exekúcia sa vedie a viedla na 2500 EUR. Pritom ide o peňažné
plnenie čisto z tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pritom došlo ešte pred vydaním platobného
rozkazu k odstúpeniu od tejto zmluvy napriek tomu bol vydaný takýto platobný rozkaz a bola somzaviazaná ku plateniu. Žalobkyňa uviedla, že nevrátila žalovanému úverovú istinu. Primerané finančné
zadosťučinenie si uplatňuje z toho dôvodu, že bola poškodená už len tým, akú sumu si jej osobe
žalovaný uplatnil.

13. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od
toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto

právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi

reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

15. Žalobkyňa si predmetnou žalobou v zmysle ust. § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z.z uplatnila nárok
na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške zodpovedajúcej sume 1000 EUR,
poukazujúc na to že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 12 Ro/219/2011 bola

zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalovanému 1590,18 EUR, pričom išlo o rozhodnutie vydané v rozpore
s ustanovením § 172 ods. 9 OSP, a v skutočnosti mal byť úver bezúročný a bez poplatkový.

16. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút

náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie
sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať
žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi
spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v

budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

17. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc
musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

18. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ
zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti stanovené zákonom č. 250/2007 Z. z., má právo aj na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
zodpovedá.

19. Bolo preukázané výrokom o určení neprijateľných zmluvných podmienkach rozsudku
č.k.17C/219/2015 -118, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.02.2017, že dodávateľ sa dopustil

protiprávneho konania. Pre úplnosť súd dodáva, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie
je závislý od okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Teda nárok žalobkyne nie je premlčaný, keďže
žaloba bola v danej právnej veci súd doručená dňa 13.12.2017, v trojročnej lehote.20. Žalobkyňa poukázala na to, že to je práve žalovaný, ktorý inicioval súdny spor, v rámci ktorého sa
domohol voči nej plnenia, ktoré bolo v rozpore so spotrebiteľským právom, vo veci 12Ro /219/2011 avšak
len ako skutočnosti na základe ktorej odôvodňovala uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia.

21. Súd dodáva, že pre priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či ku vzniku ujmy aj
reálne došlo alebo nie. Na to, aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné
zadosťučinenie úplne postačuje len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zákona č.
250/2007 Z. z.

22. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa, súd považoval samotný
nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný a žalobe vyhovel, avšak iba
čiastočne.

23. S poukazom na všetky okolnosti prípadu a vyjadrený právny záver odvolacieho súdu, ktorým je súd

prvého stupňa viazaný, súd priznal považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu
400 EUR (100 EUR už je právoplatne priznané rozsudkom č.k. 12Csp/315/2017 - 50 zo dňa 26.2.2019),
čo je 50% uplatnenej sumy. V porovnaní s inými prípadmi u žalobkyne nedošlo k priamym vyhrážkam a
zastrašovaním zo strany dodávateľa, ktoré by mali vplyv na jej psychiku či rodinný život.

24. Súd priznal 50 % preto, že Žalobkyňa si sama neplnila svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy o úvere,
s prípadne aspoň úhradou istiny, preto súd nepovažoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu
vo výške uplatnenej žalobkyňou.

25. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na

finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni
a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (rozsudok KS v Prešove zo dňa 24.5.2017
pod sp. zn. 2Co/137/2016).

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade

s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

29. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

30. CSP nemá obdobné ust. § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu

k ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už
neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v
prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods.
2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane
neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v

ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahysúdualeboznaleckejčinnosti(str.906KomentárakCivilnémusporovémuporiadku,nakladatelství
C. H. Beck).

31. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá isystematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza

dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom
bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.

32. Keďže predmetom konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorého výška závisela od úvahy súdu, bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov
konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu.

33.Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépostupompodľa§262CSPvovýškezodpovedajúcej
prisúdenej sumy primeraného finančného zadosťučinenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.