Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Barbara Fedurcová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8C/42/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220202001
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Fedurcová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8220202001.1
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v právnej veci navrhovateľky: E. P., F..: XX.XX.XXXX, T. W., W. Č.. XX, právne
zastúpenej: JUDr. Ivan Savčák - advokát, sídlo AK Bardejov, Partizánska 45, proti odporcovi: L. P., F..:
XX.XX.XXXX, T. F. Q. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd odporcovi zakazuje, aby sa úmyselne priblížil k E. P., S.. E., nar.: XX.XX.XXXX, a to na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné
úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v
trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania
jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
II. Vo zvyšku súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 10.11.2020
domáhala, aby súd odporcovi zakázal vstúpiť do domu so súp.č.: XXX, vchod č. XX, postavenom na
parcele registra „B. Č.. XXX/XX, zapísanom na LV č. X, kat.úz. W., na ulici W., v ktorom navrhovateľka
býva. Tiaž sa domáhala, aby súd odporcovi zakázal úplne písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať navrhovateľku a tiež, aby mu zakázal, úmyselne sa
priblížiť k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne
predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony
orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa
na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
2. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo strán, z ktorého pochádzajú 4 deti, bolo spočiatku harmonické.
Časom sa vyskytli problémy súvisiace s odporcovi nadmerným užívaním alkoholických nápojov a
stupňujúcou sa agresivitou. Navrhovateľku aj deti odporca fyzicky napádal, opitý ich budil, aby sa
s ním išli hrať. Navrhovateľka bola pravidelným terčom útokov, nikdy však nezavolala políciu alebo
rýchlu zdravotnícku pomoc, pretože nechcela odporcovi robiť problémy. Odporca sa vyhrážal fyzickou
likvidáciou a tým, že jej ublíži. Tiež jej bral všetky peniaze. Dňa 27.10.2020 navrhovateľka spolu s deťmi
opustilaspoločnúdomácnosťaodišlabývaťkrodičomdoZ.W..Tamjudňa30.10.2020odporcavyhľadal
a na verejnosti na ňu zaútočil, pričom odporcu oddelili od navrhovateľky až tretie osoby. Privolaná
policajná hliadka incident riešila ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Navrhovateľka sa
bojí vychádzať z domu, von chodieva len spolu so svojou matkou. Odporca sa navrhovateľke vyhráža
najmä prostredníctvom telefonických hovorov.3. Neodkladnosť a naliehavosť navrhovateľka odôvodnila tým, že vzhľadom na predložené dôkazy je
zrejmé, že konanie odporcu v jej tesnej blízkosti, ohrozuje navrhovateľku na jej duševnej i telesnej
integrite. Žiadala neodkladné opatrenie nariadiť bez časového obmedzenia.
4. K návrhu navrhovateľka priložila potvrdenie o podaní oznámenia na polícii zo dňa 06.11.2020 (čl.5),
rodné listy detí, rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, sobášny list, e-mail z
06.11.2020.
5. Podľa § 324 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 odsek 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 odsek 2 písmeno f/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
8. Podľa § 325 odsek 2 písmeno g/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená.
9. Podľa § 325 odsek 2 písmeno h/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 326 odsek 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri rozhodujúcich
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 odsek 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 329 odsek 1 prvej vety C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 odsek 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 328 odsek 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 odsek 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po
skončeníkonaniavovecisamejnastať.Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,
že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, ktorá
sa domáha jeho vydania, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku
žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením
súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len
na osvedčenie základných skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov,
pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkým úsilím a nákladmi.
Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne podporujúce záver o
dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nárokumusí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie odklad,
alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú
osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.
16. Bazálnymi predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p., je na
jednej strane požiadavka urgentnej, odklad neznesúcej (z toho názov „neodkladné opatrenie“) potreby
regulovať naštrbené vzťahy medzi stranami a jednako požiadavka aktuálneho trvania narušenia týchto
vzťahov v čase vydania neodkladného opatrenia, keďže v podľa § 329 ods. 2 C.s.p, je pre jeho vydanie
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia o neodkladnom opatrení súdom prvej inštancie.
17. Z tvrdenia navrhovateľky a predložených listinných dôkazov vyplýva, že spoločnú domácnosť
opustila dňa 27.10.2020 spolu s ich štyrmi deťmi. Odporca dňa 30.10.2020 na navrhovateľku zaútočil
na verejnom mieste v Z. W., kde spolu s deťmi býva u svojich rodičov. Privolaná policajná hliadka
skutok kvalifikovala ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Odporca sa teda voči navrhovateľke dopustil konania, ktorým
úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví,
nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, a teda na osobe
blízkej. Podľa e-mailovej správy z 06.11.2020, terénne sociálne pracovníčky Z. W. oznámili, že dcéra J.,
ktorú si odporca odviedol od navrhovateľky, je už pri nej, už ju odovzdal.
18. Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, navrhovateľka už v spoločnej domácnosti s odporcom nebýva.
Býva v rodinnom dome u svojich rodičov. Na tejto adrese (W., W.P. XXX/XX) má hlásený aj trvalý
pobyt. Odporca k nehnuteľnosti svokrovcov nemá žiadne vecné právo, ani hlásený pobyt (ani trvalý,
ani prechodný). Odporca teda nemôže na nehnuteľnosť bez súhlasu vlastníka vstúpiť alebo tam
neoprávnene zotrvať. Takéto konanie by za splnenia ďalších podmienok mohlo byť kvalifikované ako
trestný čin (§ 194 Trestného zákona).
19. Poskytnutie ochrany podľa § 325 ods. 1 písm. f) C.s.p. treba vykladať tak, že toto sa vzťahuje na
situácie,kedyvpriestorochtamvymedzených-dom,byt,priestor,pracoviskoaatď.-dochádzaktakému
správaniu určitej osoby, ktorým telesnú alebo duševnú integritu inej osoby narušuje. Naproti tomu podľa
§ 325 ods. 1 písm. e) C.s.p. sa na zamedzenie vstupu do domu alebo bytu vyžaduje dôvodné násilné
správanie voči osobe, ktorá v dome alebo byte býva. Oba prípady sa ale týkajú miesta (nehnuteľnosti),
ku ktorej má vecné alebo užívacie právo aj osoba narušiteľa alebo je toto miesto verejne prístupné.
Teda, že nebyť odôvodneného násilného správania alebo správania, ktorým sa zasahuje do integrity
inej osoby, mohla by osoba narušiteľa inak nehnuteľnosť bez obmedzenia užívať, vstúpiť na ňu. Rozdiel
medzi ochranou podľa písm. e) a f) je len v intenzite správania (násilie vs zásah do integrity) a v
lehote, v ktorej musí súd na návrh reagovať. Keďže odporca vo vzťahu k miestu terajšieho bydliska
navrhovateľky nemá žiadne vecné ani užívacie právo, nie je ani oprávnený na túto nehnuteľnosť vstúpiť
alebo v nej neoprávnene zotrvať. Ochrana navrhovateľky v tomto smere je garantovaná priamo normami
trestného práva. Navrhovateľka v návrhu ani netvrdila, že odporca sa snaží vstúpiť na nehnuteľnosť
alebo navrhovateľku ohrozuje v obydlí svojich svokrovcov (jej rodičov). Súd preto má návrh v tejto časti
za nedôvodný a zamietol ho.
20. Čo sa týka návrhu v časti zákazu navrhovateľku kontaktovať písomne, telefonicky a elektronickými
prostriedkami, toto súd má taktiež za neosvedčené a nedôvodné. Súdu v tejto časti nebol predložený ani
označený žiaden dôkaz. Nebolo teda osvedčené, že konanie odporcu je takej intenzity, ktorá ohrozuje
duševnú alebo telesnú integritu navrhovateľky. Navyše podľa názoru súdu, toto opatrenie, resp. zákaz
možno žiadať len za situácie, kedy osoby (už) nič nespája a ich „nekomunikovanie“ nebude na ujmu
tretej strane. Navrhovateľka a odporca však majú štyri maloleté deti, strany teda minimálne ako rodičia
musia komunikovať.
21. Ako osvedčené a dôvodné súd považuje navrhovateľkou žiadané, čo do uloženia zákazu,
nepribližovať sa k nej na určitú vzdialenosť. Bolo preukázané, že odporca na verejnom mieste fyzicky
atakoval navrhovateľku. Táto má z odporcu strach, o čom svedčí aj fakt, že spolu so štyrmi deťmi
opustila spoločnú domácnosť a z rodičovského domu vychádza v sprievode svojej matky. Súd má za
to, že je namieste, aby bolo odporcovi uložené, nepribližovať sa k navrhovateľke úmyselne na určenú
vzdialenosť. Ak sa situácia medzi stranami zmení, súd môže toto opatrenie zrušiť.22. Neodkladné opatrenie ako nástroj možno aplikovať na také prípady, kedy si situácia vyžaduje
okamžitú úpravu pomerov medzi stranami do času, než tieto nebudú usporiadané natrvalo. Znenie
ustanovenia § 330 C.s.p. uvádza, že možno nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého výrok bude
totožný s výrokom vo veci samej, avšak to len za splnenia podmienky, že to povaha veci pripúšťa.
23. Súd podľa § 336 ods. 1 C.s.p. neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože
navrhovaná úprava pomerov a nariadené neodkladné opatrenie (zákaz priblíženia k navrhovateľke),
zaisťuje trvalú úpravu pomerov, ktoré bolo treba bezodkladne upraviť. Toto bude podľa neodkladného
opatrenia zabezpečené, preto nie je o čom viesť samostatné sporové konanie. Rovnako preto súd
nepoučuje odporcu ani podľa § 337 C.s.p.
24. V súlade s § 334 C.s.p., súd neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré ho nariadil,
ale len na návrh strany.
25. Podľa § 255 ods. 1 zákona C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
26. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. V konaní o vydanie neodkladného opatrenia súd rozhodoval o návrhu navrhovateľky, pričom tento
v časti zamietol a čiastočne mu vyhovel. Treba konštatovať, že tak ako bola navrhovateľka úspešná,
bola zároveň aj neúspešná (neúspech spočíva v nemožnosti vyhovieť návrhu čo do uloženia zákazu
vstupovať do priestorov podľa písm. f/ a čo do zákazu kontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky
alebo inými komunikačnými prostriedkami). Súd preto rozhodol, že nárok na náhradu trov konania o
nariadenie neodkladného opatrenia nepatrí žiadnej zo strán pre pomerne rovnaký úspech v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bardejov.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.