Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by Mgr. Juraj Lukáč

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619010043
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619010043.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 21.

10. 2019 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
Q. U. S. V. T. H. I. C. P. Á. , nar. XX. X. XXXX v I. T., trvale bytom L. P. XXX, P., okres I. T.,

u z n á v a s a z a v i n n ú ,

že
napriek tomu, že mala vedomosť o svojej zlej finančnej situácii, dňa 2. 1. 2017 uzatvorila so Zariadením
pre seniorov KARITA obce Partizánska Ľupča, IČO: 42 433 819, Partizánska Ľupča 84, okres Liptovský
Mikuláš, zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu registračné číslo 60zml_2017, v zmysle čl. III. ktorej
sazaviazalahradiťrozdielmedzivýškouúhradyzaskutočneposkytnutésociálneslužbyasumou,ktorou
bude na úhradu nákladov spojených s poskytovaním sociálnych služieb prispievať prijímateľ Y. L., nar.
XX. XX. XXXX, naposledy trvale bytom P. XXX, okres I. T., jej manžel, vo výške najmenej 82,82 eur

mesačne, a to najneskôr do 30. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, v spojení s dodatkom č. 1,
zo dňa 1. 7. 2017, registračné číslo: 177zml_2017, ktorým sa zaviazala prispievať sumou 118,59 eura,
avšak v čase od 30. 1. 2017, okrem mesiaca február 2017, do 5. 12. 2017, kedy bol na jej majetok
Okresným súdom Žilina, sp. zn. 3OdK/139/2017, vyhlásený konkurz, nerealizovala žiadnu ďalšiu platbu,
pričom vzhľadom na jej finančnú situáciu už pri podpisovaní označovaných zmlúv vedela, že podmienky
zmluvy nedodrží a platby nebude schopná realizovať, čo pred poskytovateľom služby - Zariadenie pre
seniorov KARITA obce Partizánska Ľupča zamlčala, čím tomuto zariadeniu spôsobila škodu vo výške
1.026,18 eur, ktorú dodatočne uhradila po vznesení obvinenia,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l a

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j epodľa § 221 ods. 1, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. k/) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e obžalovanej skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal obžalobu na obžalovanú Q. U. za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona,
ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe opísanom vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaná po poučení podľa § 257 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní vyhlásila podľa § 257 ods.
1 písm. a/ Tr. poriadku, že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nevyužila právo na
odopretie výpovede a k obsahu obžaloby vypovedala.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vo výpovedi uviedla, že sa ohľadom tohto skutku cíti nevinná,
pretože p. R. od začiatku vedela o všetkom, čo sa týkalo jej finančnej situácie, takisto aj situácie jej
exmanžela. Ešte predtým, ako zariadenie uzatváralo zmluvu s p. L. pri jeho nástupe, boli informovaní
o ich zlej finančnej situácii, nakoľko predkladali potvrdenia o exekúciách. K 31. 12. 2016 dala pani R.
výpoveď zmluvy so zariadením p. Y. L.. Dohodli sa so zariadením, že ak by bol problém splácať sumu

80,- eur, aby okamžite s nimi komunikovala, keď prišla o zamestnanie, okamžite o tom vedeli. Nosila tam
potvrdenie o zamestnávateľovi. Potom prišla ku pani R., keď dlh narastal a nebola schopná to splácať,
požiadala o splátkový kalendár, o čom sa s ňou nechcela baviť. Riešila situáciu tým, že kontaktovala
ďalšie zariadenie, či sa im neuvoľnilo miesto. Komunikovala s p. R. viackrát, že bývalý manžel má 3
dospelé deti, ktoré by boli schopné doplácať túto sumu, poprípade Obecný úrad Východná, načo dostala

odpoveď, že je povinná a oni nebudú nikoho iného oslovovať, napriek tomu, že im dokladovala, že
nechcela ani výživné od manžela na maloletú dcéru, čiže všetok jeho dôchodok zostával zariadeniu.
Žiadne písomnosti od nich jej zasielané nikdy neboli poštou. Komunikovali prioritne telefonicky a mailom.
Jej terajší priateľ jej poskytol sumu, aby vyrovnala tento dlh. Je zarážajúce, že ona s dcérou mali v
priemere 300-eurový mesačný príjem a z toho mali žiť a platiť nájom. Pán L. mal vyše 400-eurový

dôchodok, na ktorý mu nesiahala. Spolupracovala s nimi ešte aj v tom, že súhlasila, aby p. R. bola
jediným príjemcom jeho dôchodku. Prioritne vždy komunikovala s pani X., ktorá tam už teraz nepracuje.
Nepopiera, že vtedy bola dlžná tú sumu. Všade bolo uvedené, že má sťahované na exekúciu. Povedala
im aj to, že sa ide pokúsiť vyhlásiť osobný bankrot. Zariadenie vedelo ešte pri uzatváraní zmluvy, že ona
aj manžel majú dlžoby, sú v niekoľkých exekučných konaniach, že je jej zrážané z platu, aj manželovi

z dôchodku, videli na jej výplatných páskach zrážky. Mala 4 exekúcie, nejaké pôžičky a nebankovky.
Manžel mal dlh v Providente. Niektoré dlhy neboli vymáhané exekučne. Boli 4 exekútori, 4 spoločnosti.
Nevedela uviesť, koľko to bolo všetko spolu. Záväzok bol vo výške 100,- eur a narástol do výšky 9.000,-
eur. Takýchto záväzkov bolo viacej, ale nie v takej výške. Záväzky voči nebankovkám neboli všetky
vymáhané exekučne. Zariadenie nemalo informácie o všetkých záväzkoch. Obžalovaná pri uzatváraní

zmluvy príjem nemala. Problémy začali vtedy, keď podpisovala zmluvu o platení 80,- eur. Bola v tom, že
podpisuje novú zmluvu. Od 1. 1. 2017 bola úhrada zvýšená. Povedala, že je v práci a môže to platiť. Keď
prišla o prácu, hneď ich informovala. Vtedy komunikovala s p. X., ktorá jej povedala, že treba podpísať
zmluvu, lebo inak p. L. zoberú do sanitky a vyložia pred obecný úrad. Mala možnosť si prečítať to, čo
podpisovala. S R. komunikovala až vtedy, keď začali byť problémy. Všetky príjmy zdokladovala, mala

nájom, platbu za telefón. Do Martina do firmy Domäsko nastúpila v roku 2017, mala tam príjem 500,- eur
mesačne. Výdavky neprevyšovali jej príjmy, 100,- eur za nájom, za telefón, dcére do školy, lieky - dcéra
bola po úteku z domu sledovaná na psychiatrii. Zostávalo jej ani nie na mesiac na stravu. Nad osobným
bankrotom začala uvažovať prvýkrát na jeseň roku 2017. V zariadení vedeli, že ide požiadať o osobný
bankrot. Od októbra 2016 do februára 2017 nemala prácu a potom sa zamestnala vo firme Domäsko.

Tam skončila v auguste 2017, nastúpila na PN-ku. Predtým bola zamestnaná v Topase, dôvod skončenia
pracovného pomeru bola sprenevera vo firme 7000,- eur, v auguste 2016 s ňou skončili pracovný pomer.
O tomto dlhu neinformovala zariadenie Karita.

Svedkyňa L.. Ľ. R., konajúca za poškodeného vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že od

januára 2017 upravovali úhrady za sociálne služby, ktoré zvyšovali. Príjem p. L. nepostačoval. Srodinnými príslušníkmi uzatvárali zmluvy o platení. Nakoľko pani U. disponovala s dôchodkom p. L., ona
platila tie úhrady. Jej povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy, neplnila, neuhrádzala všetko. Vznikal dlh
aj na zmluvu, ktorú mal uzavretú p. L.. Jediná úhrada bola zaplatená vo februári 2017. Vždy jej chodil

výpočtový list. Bolo ťažko sa s ňou kontaktovať, na telefonáty neodpovedala. Predtým jej posielali aj
výzvy na zaplatenie úhrady. Keďže ani z exekúcie neprišlo uspokojenie pohľadávky a pani sa neozývala,
pristúpili k podaniu trestného oznámenia. Pani U. začala komunikovať a v roku 2018 vyrovnala všetky
svojepohľadávky.Svedkyňanemalavedomosťotom,žebynemohlauhrádzaťúhrady.PaniU.avizovala
zlú finančnú situáciu, keď ju dali na trestné stíhanie. Pri uzatváraní zmluvy požadovala pracovníčka

zdokladovať príjmy. Z podkladov nezistila žiadne dlhy, exekúcie. Nepamätala si, či dokladovala výplatné
pásky. P. L. nebol zhovorčivý, nemala od neho vedomosť o ich spoločných dlhoch. Problém nastal až
v roku 2017. Neskôr im vysvetlila príčinu jej neuhrádzania, vtedy už bolo podané trestné oznámenie.
V čase uzatvárania zmluvy sa nepýtala na jej finančnú situáciu. Keby vedeli o jej zlej finančnej situácii,
neuzavreli by s ňou zmluvu. To, že novú zmluvu podpisovala p. U., vysvetlila tým, že príjem p. L.
nepostačoval na úhradu. Pokiaľ by p. U. nepodpísala zmluvu, riešili by rodinných príslušníkov.

Svedkyňa T.. N. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že p. L. bol v zariadení od mája 2016. Pani U.
prišla so žiadosťou, že sa nemôže starať o manžela. Zo začiatku boli v kontakte. Niekedy v lete 2016
nastal prvý problém s platením. Vtedy išla aj prvá výzva p. U., že treba uhrádzať služby. Keď začala
prevádzka, upozorňovali pani U. na zvyšovanie úhrad. V čase, keď nastupoval p. L., postačoval mu

dôchodok na úhrady. Dôchodky sú u neho nízke, keď sa zvýšili úhrady od januára 2017, takmer každý
jeden klient alebo jeho rodinný príslušník doplácal, bola s ním uzatváraná zmluva o platení úhrady.
Nemala žiadnu informáciu o tom, že by rodina alebo pani U. s dcérou nemali na úhradu. Pri predložení
žiadosti bola výplatná páska alebo výpis o príjme. Keď sa zvyšovali úhrady, zo zákona musí klientovi
ostať nejaká suma životného minima, keďže pani U.Á. neposielala celý jeho dôchodok, tak vznikol u

neho aj nedoplatok nielen zo zmluvy, ktorú uzatvárala pani U., ale aj nedoplatok zo zmluvy o poskytovaní
sociálnej služby, ktorá bola uzatvorená s p. L.. Už v januári 2017 bola pohľadávka voči p. L., snažili sa
dohodnúť s pani U., aby uhrádzala aspoň časť, čo neurobila. Nevedela sa vyjadriť, či bola z jej strany
žiadosť o splátkový kalendár. S obžalovanou bolo veľmi ťažko sa skontaktovať, nereagovala na maily,
ani na telefonáty. O exekúciách vôbec nevedeli. Obžalovaná im poslala oskenovaný doklad o úhrade.

Zistili, že to bol sfalšovaný doklad, čo nakoniec priznala.

Dňa 20. 5. 2016 bola uzatvorená medzi poskytovateľom Zariadením pre seniorov KARITA obce
Partizánska Ľupča a Y. L. ako prijímateľom zmluva o poskytovaní sociálnej služby v zariadení pre
seniorovč.26/2016,ktorousaposkytovateľzaviazalposkytovaťprijímateľovisociálnuslužbuaprijímateľ

sa zaviazal platiť poskytovateľovi úhradu za poskytnuté sociálne služby. Podľa dohody č. 5/2016 sa
poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov pre prijímateľa skončilo dňom 29. 11. 2016.

Dňa 2. 1. 2017 bola uzatvorená medzi poskytovateľom Zariadením pre seniorov KARITA obce
Partizánska Ľupča a obžalovanou ako platcom zmluva o platení úhrady za sociálnu službu, registrovaná

pod č. 60zml_2017, ktorou sa obžalovaná zaviazala v čl. III platiť rozdiel medzi výškou úhrady
za skutočne poskytnuté sociálne služby a sumou, ktorou bude na úhradu nákladov spojených s
poskytovaním sociálnych služieb prispievať prijímateľ Y. L., nar. XX. XX. XXXX, naposledy trvale bytom
P. XXX, C. I. T., jej manžel, vo výške najmenej 82,82 eur mesačne, a to najneskôr do 30. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca.

Dňa1.7.2017boluzatvorenýmedziposkytovateľomZariadenímpreseniorovKARITAobcePartizánska
Ľupča a obžalovanou ako platcom dodatok č. 1 k zmluve o platení úhrady za sociálnu službu,
registrovaný pod č. 177zml_2017, ktorým sa obžalovaná zaviazala prispievať namiesto sumy 82,82 eur
sumou 118,59 eura od 1. 7. 2017.

Zupovedomeniaozačatíexekúcie(nač.l.39)vyplýva,žesadňa6.10.2017začalaexekúciavprospech
oprávneného Zariadenie pre seniorov KARITA obce Partizánska Ľupča - poškodeného, v neprospech
obžalovanej ako povinnej na vymoženie pohľadávky 335,96 eur s príslušenstvom.

Podľa správy Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 21. 11. 2017 boli vedené voči obžalovanej ako
povinnej 4 exekučné konania na vymoženie pohľadávky 14.941,20 Sk s príslušenstvom (na základe
exekučnéhotituluzroku2004),pohľadávkyvsume3.450,-Skspríslušenstvom(nazákladeexekučného
titulu z roku 2006), pohľadávky v sume 464,05 eur s príslušenstvom (na základe exekučného titulu z roku2006) a pohľadávky v sume 43,90 eur s príslušenstvom (na základe exekučného titulu z februára 2017
za nezaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie august 2016 až november 2016).

Zmluvou zo dňa 30. 10. 2017 sa obžalovaná ako dlžníčka zaviazala vrátiť Centru právnej pomoci ako
veriteľovi ním uhradený preddavok slúžiaci na úhradu paušálnej odmeny správcu v konaní o oddlžení.

Uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3OdK/139/2017 zo dňa 5. 12. 2017 bol vyhlásený konkurz
na majetok obžalovanej.

RozsudkomOkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.9P/94/2017zodňa27.10.2014bolaobžalovanej
určená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- eur mesačne.

Podľa potvrdenia spoločnosti Domäsko s.r.o. boli obžalovanej za mesiace február 2017 až október 2017
vyplatené zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti v sume 4.478,44 eur, podľa potvrdenia spoločnosti P.D.T.

s.r.o. boli obžalovanej za mesiace apríl 2017 až október 2017 vyplatené zdaniteľné príjmy zo závislej
činnosti v sume 137,50 eur.

Podľa správy Centra sociálnych služieb Trojlístok bol Y. L. zaradený v evidencii čakateľov na sociálnu
službu od 6. 9. 2016.

Na výplatných páskach obžalovanej na č. l. 80 - 93 vystavených zamestnávateľom Domäsko je uvedený
údaj o zrážkach, resp. exekúciách.

Podľa potvrdenia poškodeného záväzky vyplývajúce zo zmluvy o platení úhrady za sociálnu službu

ma obžalovaná uhradené k 30. 6. 2018, platba v sume 812,- eur bola uhradená dňa 18. 6. 2018 a v
sume 650,- eur dňa 25. 6. 2018. Podľa príjmového pokladničného dokladu obžalovaná dňa 19. 7. 2018
zaplatila v prospech zariadenia KARITA pomernú časť úhrady 37,44 eur za júl 2018.

Na základe dohody o ukončení zmluvy o platení úhrady za sociálnu službu sa zmluvný vzťah skončil

dňom 15. 7. 2018.

Podľa výpisu z účtu vedeného na poškodeného bol dňa 24. 2. 2017 uskutočnený vklad v hotovosti 540,-
eur, pri transakcii je uvedené meno Q. U.. Dňa 18. 6. 2018 bola v prospech účtu prijatá úhrada v sume
812,- eur a dňa 25. 6. 2018 bola prijatá úhrada v sume 650,- eur, pri obidvoch transakciách je uvedený

údaj L. W..

PodľasprávyopovestizmiestatrvaléhobydliskaObecVažecneevidujesťažnosťnaosobuobžalovanej.

V evidencii priestupkov má obžalovaná evidovaný jeden záznam o priestupku z júna 2019 za státie na

vyhradenom mieste, za uvedený priestupok jej bola uložená bloková pokuta 20,- eur.

V registri trestov má obžalovaná doposiaľ 2 záznamy za majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bola
odsúdená rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8T/6/2017 zo dňa 8. 2. 2017, právoplatným
toho istého dňa, za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona na podmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 3 mesiace so skúšobnou dobou 2 roky. Obidva odsúdenia sú
takej povahy, že sa na obžalovanú hľadí ako na neodsúdenú.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, má
znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona a z vykonaných dôkazov mal súd taktiež

preukázané, že prejednávaný skutok spáchala obžalovaná.

Zo zadovážených listinných dôkazov a to zmluvy mal súd preukázané, že manželovi obžalovanej Y. L.
bola v Zariadení pre seniorov KARITA poskytovaná sociálna služba od mája 2016. Listinnými dôkazmi
a to zmluvou o platení úhrady za sociálnu službu zo dňa 2. 1. 2017 v spojení s dodatkom č. 1 zo

dňa 1. 7. 2017 mal súd preukázané, že obžalovaná sa zaviazala platiť poškodenému rozdiel medzi
výškou úhrady za skutočne poskytnuté sociálne služby a sumou, ktorou bude na úhradu nákladov
spojených s poskytovaním sociálnych služieb prispievať prijímateľ Y. L., manžel obžalovanej, najskôr vo
výške najmenej 82,82 eur mesačne a od 1. 7. 2017 vo výške 118,59 eur mesačne. Uvedené skutkovézistenia vyplývajúce z označených listinných dôkazov sú podporené aj výpoveďami svedkýň R. a X..
Ani obžalovaná vo svojej výpovedi nenamietala a v podstate potvrdila, že mala zmluvný záväzok
poskytovať peňažné plnenie v prospech poškodeného vo vyššie uvedenom rozsahu. Zo zadovážených

listinných dôkazov, ako aj z výpovede svedkyne R. je preukázané, že s výnimkou mesiaca február 2017,
neuskutočnila žiadnu ďalšiu platbu v lehote splatnosti a dlžnú sumu uhradila až dodatočne v júni a v
júli 2018.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za podvodné konanie je rozhodujúce, či obžalovaná v čase

vzniku zmluvného záväzku poskytovať peňažné plnenie poškodenému, resp. v čase jeho splatnosti,
bola schopná splniť si svoj záväzok, teda či bola pripravená splniť si svoju povinnosť vyplývajúcu zo
vzniknutého záväzkového vzťahu. Z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní je zrejmé,
že nebolo v schopnostiach obžalovanej už v čase splatnosti peňažného záväzku, splniť si predmetný
záväzok. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú výpoveďou obžalovanej, ktorá priznala, že v čase
uzavretia zmluvy s poškodeným, sa nachádzala v nepriaznivej finančnej situácii, ktorú pred poškodeným

zamlčala. Obžalovaná bola zaťažená dlhmi z iných záväzkových vzťahov, niektoré z nich boli vymáhané
exekučne, nevynímajúc povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestnou činnosťou sprenevery v roku
2016, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňovala schopnosť obžalovanej dodržať zmluvné podmienky.
Pokiaľ aj obžalovaná poberala príjem zo zamestnania, rozsah jej záväzkov niekoľkonásobne prevyšoval
príjem zo zamestnania, v dôsledku čoho si obžalovaná musela byť vedomá skutočnosti už v čase

vzniku záväzku poskytnúť peňažné plnenie, že tento nebude schopná splniť. Podvodné správanie
obžalovanejvočipoškodenémudokresľujeajskutočnosť,žepoškodenejstranepredložilafalošnýdoklad
vyvolávajúci dojem o úhrade dlžnej sumy. O nepriaznivej finančnej situácii obžalovanej napokon svedčí
aj skutočnosť, že bol na jej majetok vyhlásený konkurz v decembri 2017 a tiež zistenie, že poškodenému
nezaplatila peňažné plnenie z jej vlastných prostriedkov, ale od tretej osoby.

Obhajoba obžalovanej je postavená na tvrdení, že poškodený bol od začiatku a teda aj v čase
uzavretia predmetnej zmluvy informovaný o jej skutočnej finančnej situácii. Uvedené tvrdenie však
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ obžalovaná poukazuje na skutočnosť, že poškodenému
predkladala výplatné pásky, v ktorých je údaj o exekúciách, súd uvádza, že tento údaj v žiadnom prípade

neposkytuje komplexný, úplný obraz o skutočnej finančnej situácii obžalovanej. Sama obžalovaná
priznala, že neinformovala poškodeného pred uzavretím zmluvy o všetkých jej záväzkoch ani o
povinnosti nahradiť škodu viac ako 7.400,- eur spôsobenú trestnou činnosťou sprenevery v roku 2016.
Pokiaľ z elektronickej komunikácie medzi obžalovanou a poškodeným v čase pred uzavretím zmluvy,
resp. jej dodatku vyplýva, že poškodená strana upozorňovala obžalovanú na neuhradenú pohľadávku

vzniknutú za predchádzajúce obdobie, táto skutočnosť sama o sebe, bez ďalšieho neznamená
vedomosť poškodeného o nepriaznivej finančnej situácii na strane obžalovanej. Neuhradená splatná
pohľadávka znamená, že dlžník sa dostal do omeškania so splnením konkrétneho peňažného záväzku.
V žiadnom prípade však nemožno prisudzovať uvedenému údaju väčšiu výpovednú hodnotu akú
v skutočnosti má. Znova platí, že len na základe uvedenej čiastkovej informácie nemá poškodený

vedomosť o celkových pomeroch obžalovanej.

Súd nemal pochybnosti o tom, že uzavretie zmluvy obžalovanou bolo prejavom jej slobodnej a
skutočnej vôle vstúpiť do zmluvného vzťahu. Obžalovaná sama uviedla, že pred uzavretím zmluvy
mala možnosť sa s ňou oboznámiť. Obhajoba obžalovanej, že zmluvu uzatvárala pod nátlakom, resp.

hrozbou, že v prípade jej neuzavretia bude jej manžel „vysadený pred obecným úradom“, sa javí ako
účelová. Je pozoruhodné, že napriek uvedenej hrozbe obžalovaná opakovane pristupovala na zmluvnej
báze k úpravám zmluvných podmienok prostredníctvom viacerých dodatkov uzatvorených aj v roku
2017 vrátane dodatkov riešiacich výšku úhrady, ktorú sa zaviazala platiť obžalovaná. Podpisovanie
viacerých dodatkov, resp. zmien obžalovanou nenasvedčuje atmosfére nátlaku, resp. vyššie uvedenej

hrozby tak ako ju opísala obžalovaná. Poškodená strana zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlila, ako
by postupovala v prípade neuzavretia predmetnej zmluvy zo strany obžalovanej a to kontaktovaním
rodinných príslušníkov. Napokon k tomuto kroku poškodená strana aj pristúpila po tom, ako sa s
obžalovanou dohodli na ukončení zmluvy o platení úhrady za sociálnu službu v júli 2018, čo vyplýva zo
spisovej dokumentácie vzťahujúcej sa na osobu prijímateľa Y. L..

Nemožno súhlasiť s tvrdením obhajoby, že poškodený prostredníctvom trestného oznámenia docielil
náhradu škody zo strany obžalovanej. Samotné podanie trestného oznámenia nedáva oznamovateľovi,
ktorý je zároveň poškodeným žiadnu záruku, že obžalovaná dodatočne nahradí škodu. Náhrada škodyzo strany obžalovanej bola prejavom jej slobodného rozhodnutia, ktorého rovnakým prejavom môže byť
aj rozhodnutie nenahradiť škodu poškodenému. Poškodený nepristúpil k podaniu trestného oznámenia
hneďponesplnenízáväzkuobžalovanou,obžalovanáboloopakovanevyzývanápoškodenouna úhradu

dlžnej sumy, pričom poškodený mal najskôr civilným súdom priznanú (tzv. judikovanú) pohľadávku voči
obžalovanej, ktorej vymoženia sa domáhal aj v exekučnom konaní.

V prípade ak by obžalovaná nezamlčala pred poškodenou stranou jej skutočnú finančnú situáciu, je len
ťažko predstaviteľné, že by sa poškodená strana rozhodla vstúpiť do zmluvného vzťahu s obžalovanou.

Obžalovaná predstierala pred poškodenou stranou, že jej finančná situácia umožňuje dodržať zmluvné
podmienky, čím uviedla do omylu poškodeného.

Obžalovaná konala v priamom úmysle, pretože vyššie uvedeným spôsobom chcela porušiť záujem
chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana vlastníckeho práva.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby
spáchala obžalovaná. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchala

obžalovaná a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Pri zachovaní totožnosti skutku v porovnaní s obžalobou súd upravil výšku škody spôsobenej konaním
obžalovanej. Pri jej ustálení vychádzal z výšky sumy, ktorú bola obžalovaná povinná zaplatiť v tom -
ktorom mesiaci podľa platnej zmluvy upravenej prípadne dodatkom, t. j. 5 mesiacov (január, marec, apríl,

máj, jún) x 82,82 eur, 5 mesiacov (júl, august, september, október a november) x 118,59 eur a pomerná
časť zo sumy 118,59 za mesiac december. Uvedená skutková úprava je priaznivejšia pre obžalovanú
v porovnaní s obžalobou.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovanú vinnou zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221

ods. 1 Tr. zákona, konaním obžalovanej bola spôsobená na majetku poškodenej malá škoda.

V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere treste súd zistil u obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. k/ Tr. zákona, t. j. dobrovoľne nahradila spôsobenú škodu, priťažujúca okolnosť zistená
nebola. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby (až na dva roky), podľa

ktorej sa trest ukladá, znižuje o 1/3-inu z 2 rokov na 1 rok a 4 mesiace. S ohľadom na dodatočné
nahradenie škody obžalovanou, ako aj spôsobený následok je na naplnenie účelu trestu z pohľadu
individuálnej a generálnej prevencie postačujúci podmienečný trest odňatia slobody. Výmera trestu
odzrkadľuje skutočnosť, že obžalovaná sa dopustila prejednávaného skutku v podobe uzavretia dodatku
po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Ružomberok za majetkovú trestnú činnosť

obžalovanej. Uvedené odsúdenie v spojení so súdeným skutkom vytvára obraz o tom, že obžalovaná
má sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti.

V okolnostiach danej veci nie sú splnené podmienky pre uplatnenie tzv. materiálneho korektívu podľa
§ 10 ods. 2 Tr. zákona. Spôsob vykonania činu svedčí o tom, že obžalovaná nielen pri prvom

uzavretí zmluvy v januári 2017, ale aj pri podpísaní dodatku k zmluve, teda pri viacerých zmluvných
prejavochpredstieralapredpoškodenýmsvojusolventnosťaschopnosťdodržaťzmluvnépodmienky.Je
poľutovania hodné, že protiprávne konanie obžalovanej súvisí s nezaplatením úhrady za sociálnu službu
poskytovanú jej manželovi, ktorý sa ocitol v ťažkej životnej situácii v dôsledku závažného zhoršenia
jeho zdravotného stavu. Ako už bolo vyššie uvedené, podvodné správanie obžalovanej sa prejavilo

aj predložením falošného dokladu poškodenej strane, ktorý mal navodiť dojem o úhrade dlžnej sumy.
Na druhej strane z konania poškodeného nemožno prijať záver, že nebola dodržaná potrebná miera
opatrnosti pri ochrane ich majetkových práv.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa

odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.