Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920202878
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6920202878.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Za humnami XXX/XX, XXX XX Q. O., zastúpeného JUDr. Erika GOLSKÁ advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Ul. T. G. Masaryka 7, 984 01 Lučenec, IČO 52 849 261 proti žalovaným 1/ D. V. O. s.r.o. so
sídlom T. 3, XXX XX S., Y. XX XXX XXX a 2/ D. s.r.o. so sídlom XXX XX L. č. XXX, Y. XX XXX XXX,

o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská
Sobota č. k. 13Csp/85/2020-47 zo dňa 14.10.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému 1/ ani žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zo
dňa 14.10.2020 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal,
aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne v lehote do 10 dní odo dňa
doručenia neodkladného opatrenia zložiť sumu 34.000,- Eur do úschovy Okresného súdu Rimavská
Sobota za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ a 2/, a to až do dobrovoľného

uspokojenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ a 2/ alebo do uspokojenia pohľadávky žalobcu
voči žalovanému 1/ a 2/ v exekučnom konaní (prvý výrok). Zamietol aj návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by zakázal žalovaným akokoľvek nakladať a disponovať s ich
nehnuteľným a hnuteľným majetkom, pohľadávkami a finančnými prostriedkami vrátane vykonávania
výberov, prevodov a bankových operácií z bankových účtov tak, aby majetok žalovaného 1/ a
žalovaného 2/ neklesol pod sumu 34.000,- Eur, a to až do doby právoplatného zrušenia neodkladného

opatrenia (druhý výrok). Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (tretí
výrok).

1.1 Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 09.09.2019 ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným
1/ ako zhotoviteľom zmluvu o dielo - o výstavbe nízkoenergetického rodinného domu na kľúč v obci
Pôtor s termínom ukončenia do 26.10.2020. Za prvú zrealizovanú etapu diela žalobca zaplatil dohodnutú

cenu 18.000,- Eur, pred začatím realizácie druhej etapy zaplatil žalovanému 1/ na účet dohodnutú
cenu 34.000,- Eur. K realizácii tejto etapy nedošlo doteraz. Dňa 28.09.2020 bola žalobcovi doručená
zmluva z 31.08.2020 o prevode práv a povinností zo zmluvy o dielo uzatvorená medzi žalovaným 1/
a žalovaným 2/. Žalovaný 2/ je novovzniknutou spoločnosťou zapísanou do obchodného registra dňa
03.06.2020, u žalovaného 1/ došlo k zmene v osobe spoločníka na V. I. bývajúceho v U. republike a
k zmene štatutárneho orgánu na N. U. bývajúceho tiež v U. republike. V dôsledku týchto skutočností

došlo k narušeniu nevyhnutnej dôvery žalobcu k žalovanému 1/ aj k žalovanému 2/. Nie je reálny
predpoklad zhotovenia diela žalovaným 1/, prípadne žalovaným 2/ v lehote do 26.10.2020, preto žalobcaod zmluvy o dielo listom z 12.10.2020 odstúpil a vyzval žalovaného 1/ aj žalovaného 2/ na vrátenie
poskytnutého finančného plnenia za druhú etapu vo výške 34.000,- Eur. Vyzval ich aj na preukázanie
reálne vynaložených nákladov v prospech projektanta Ing. I. R., na úhrade ktorých je žalobca ochotný

sa podieľať. Uviedol tiež, že z verejne dostupných informácií nadobudol vedomosť o nepriaznivej
finančnej situácii a majetkovej situácii žalovaného 1/ aj osoby konateľa a rovnako o nedôveryhodnosti
žalovaného 2/, keďže spoločník a konateľ žalovaného 2/ D. Szabó je bývalým konateľom žalovaného 1/.
Z uvedených skutočností vyvodil žalobca záver o dôvodnosti obavy, že exekúcia za účelom finančného
plnenia žalovaných 1/ a 2/ v jeho prospech bude ohrozená.

1.2 Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odkazom na § 324
ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. b), d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods.
1 a § 336 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), lebo žalobca neosvedčil
existenciu dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo základného prehľadu údajov vo výpise z
internetovej stránky www.finstat.sk predloženej žalobcom vyplynulo, že žalovaný

1/ za posledný účtovný rok 2019 zvýšil svoj zisk o 211% (na 18.559,- Eur) s nárastom tržieb o
104 % (1,974 mil. Eur). K 10.10.2020 voči žalovanému 1/ neboli evidované žiadne pohľadávky štátu,
nebol na neho vyhlásený konkurz a reštrukturalizácia, nebol pod dočasnou ochranou pred veriteľmi. Ak
chcel žalobca osvedčiť nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného 1/, musel by podľa okresného súdu
argumentovať (vzhľadom na jeho predmet podnikania) napríklad stratou zákaziek veľkého rozsahu,

existenciou iných záväzkov veľkého rozsahu majúcich podstatný vplyv na jeho finančné pomery, resp.
majetkovú sféru. Pri dôvodnej obave z ohrozenia exekúcie by žalobca musel preukázať, že žalovaní
1/ a 2/ realizujú faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej
exekúcie. Prevod práv a povinností zo zmluvy o dielo takýmto úkonom nie je, pretože vo vzťahu
k žalobcovi nezakladá nijaké právne účinky. Záver o nedôveryhodnosti žalovaného 2/ neodôvodňuje

skutočnosť, že jeho spoločník a konateľ D. Szabó je bývalým konateľom žalovaného 1/. Keďže je pre
nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie,
nepostačuje iba abstraktná možnosť budúceho ohrozenia exekúcie. Žalobcom tvrdená dôvodná obava o
ohrození exekúcie za účelom finančného plnenia žalovaných 1/ a 2/ v jeho prospech sa javí hodnoverne
neosvedčená a nedôvodná, čo je dôvod zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného. Okresný

súd tiež uviedol, že ku dňu podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaní nemohli
mať doručené odstúpenie od zmluvy o dielo listom z 12.10.2020, nemohla im začať plynúť lehota na
prípadné dobrovoľné plnenie. Žalobca pritom netvrdil, že ak nedôjde k dobrovoľnému uspokojeniu jeho
pohľadávky, mieni si svoj nárok uplatniť v súdnom konaní. Aj za tohto stavu sa súdu prvej inštancie
obava žalobcu o ohrození jeho exekúcie javila byť predčasná.

1.3 K formulácii druhého (alternatívneho) petitu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný
súd uviedol, že je všeobecná a nekonkrétna a nie je možné jej prevzatie do prípadného výroku
neodkladného opatrenia.

1.4 Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysle§257C.s.p.ažalovaným1/a2/,hocibolivkonaníúspešní,
náhradu trov konania nepriznal. Prihliadol na okolnosti prejednávanej veci, a to najmä skutočnosť, že
žalovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dosiaľ nemajú vedomosť, nevyjadrovali sa k
nemu a žiadne trovy súvisiace s týmto konaním im nevznikli.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Navrhol,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Zopakoval svoje tvrdenie z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že žalovaný 1/ nezhotovil

dielo v lehote do 26.10.2020, je realizovaná (dňa 15.04.2020) len časť v podobe betónovej platne.
Napriek nespočetným urgenciám, žiadostiam, prosbám o pokračovanie v realizácii diela žalovaný 1/
nepostupoval, čo žalobca považuje za okolnosť dostatočnú pre preukázanie dôvodnosti jeho obavy o
ohrození exekúcie v budúcnosti. Žalovaný 1/ za žalobcom poskytnuté finančné prostriedky 34.000,-
Eur druhú etapu plnenia zmluvy o dielo nerealizoval. Za logický postup označil, že si voči žalovanému

bude uplatňovať právo na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia 34.000,- Eur, preto označil
tvrdenie okresného súdu, že žalobca neuvádza, či v prípade ak nedôjde k dobrovoľnému uspokojeniu
pohľadávky mieni nárok uplatniť v súdnom konaní extrémne prekvapivé a vzdialené od reality. Ajpodaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa snaží vykonať žalobca všetky právne
dostupné procesné úkony na ochranu svojho majetku.

2.1 Žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) súdu prvej inštancie vytkol, že nezohľadnil s potrebným právnym
významomzmluvuoprevodeprávapovinnostízozmluvyodielo,pretožepodľaodvolateľaňoužalovaný
1/ deklaruje nezáujem pokračovať v realizácii diela v prospech žalobcu, hoci mu bolo zaplatené. Žalobcu
ako objednávateľa sa nikto nepýtal, či so zmenou v subjekte zhotoviteľa rodinného domu bude súhlasiť.
On nikdy nebude súhlasiť s tým, aby jeho rodinný dom realizovala obchodná spoločnosť, ktorá vznikla

len 03.06.2020 a nemá nijaké skúsenosti s výstavbou rodinného domu.

2.2 Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že sa v nedostatočnej miere venoval výpisu z obchodného
registra žalovaného 1/, z ktorého by bol zistil, že počnúc dňom 29.08.2020 došlo k zmene spoločníka
a konateľa žalovaného 1/, ktorým sa stal V. I., bývajúci v Y. v U. republike, ktorý je s najväčšou
pravdepodobnosťou rakúskym bezdomovcom. Žalobca na túto osobu nemá nijaký kontakt. Za vysoko

pravdepodobné označil, že táto osoba sa nezdržiava ani v sídle spoločnosti, preto by nebolo riešením
vycestovanie do sídla spoločnosti za účelom uskutočnenia mimosúdneho jednania. Za týchto okolností
je podľa odvolateľa dôvodné tvrdenie o podozrení z možnej podvodnej trestnej činnosti. Bývalý konateľ
žalovaného 1/ a súčasný konateľ žalovaného 2/ D. O. so žalobcom odmieta za účelom vyriešenia
vzniknutého stavu komunikovať. Odstúpenie od zmluvy o dielo žalobca ako doporučenú zásielku

poslal aj do sídla žalovaného 2/ na adresu, ktorá je súčasne adresou trvalého bydliska a konateľa
spoločnosti. Listinná zásielka však bola vrátená z dôvodu nevyzdvihnutia adresátom v odbernej lehote.
Rovnako možno predpokladať vrátenie poštovej zásielky obsahujúcej odstúpenie od zmluvy aj z adresy
žalovaného 1/, čo bude podľa odvolateľa preukazovať, že spoločník a konateľ žalovaného 1/ sa na
adrese sídla spoločnosti nenachádza. Odvolateľ sa preto pýta, či ani takýto postoj žalovaných nie je

dostatočným na preukázanie dôvodnej obavy, že exekúcia bude v budúcnosti ohrozená.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie podala
včas strana sporu proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1, § 357 písm. d)
a § 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania žalobcu (§ 379, § 380

ods. 1 C.s.p.), vychádzajúc zo stavu veci v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.
2 C.s.p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné, preto uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne
potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi meritórnymi závermi súdu prvej
inštancie, ktorý mal v dostatočnom rozsahu osvedčené skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 236 C.s.p.. Skutkové a
právne závery okresného súdu vedúce k rozhodnutiu o neodkladnom opatrení nie sú v prejednávanom
spore zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na zdôraznenie
správnosti uznesenia okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v
odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

4. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv.
O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje v skrátenej lehote bez toho, aby musel vykonať
plnohodnotné dokazovanie (vychádza len z tvrdení a dôkazov strany, ktorá nariadenie neodkladného
opatrenia navrhuje). Jednou z náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je opísanie

skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Pojemosvedčenieniejetotožnýspojmomdokazovanie.Priosvedčenísúdprostredníctvomoznačených
dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení.
Zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu existencie obavy z ohrozenia
exekúcie nie je existujúci exekučný titul. Súd v zmysle § 324 ods. 3 C.s.p. nariadi neodkladné opatrenie

len vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť opatrením zabezpečovacím (zriadením záložného práva
na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka). O obave z ohrozenia exekúcie
možno hovoriť v prípade, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje právne alebo faktické úkony
smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie (napr. uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/136/2018). Právne účinky neodkladného opatrenia pritom nemôžu

obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)
a navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav.5. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie (odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) sa môžu prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo
do nesprávnych skutkových zistení.

6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také

predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365
ods. 1 písm. h) C.s.p.) konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce
aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne
vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

7. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil
existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Odvolateľ nespochybnil závery súdu prvej inštancie,
že finančná a majetková situácia žalovaného 1/ nie je nepriaznivá. Žalobca netvrdil a neosvedčil, že
žalovaní 1/ a 2/ (voči ktorým sa domáhal vydania neodkladného opatrenia) realizujú faktické alebo
právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie (napr. prevod aktív,

hnuteľných alebo nehnuteľných vecí). Za takýto úkon nemožno považovať žalobcom tvrdenú zmluvu zo
dňa 31.08.2020 o prevode práv a povinností zo zmluvy o dielo, o ktorej odvolateľ tvrdil, že ju okresný
súd „nezohľadnil s potrebným právnym významom“. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že podľa
obsahu listiny pripojenej žalobcom prostredníctvom jeho právnej zástupkyne k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia má ísť o zmluvu, ktorá má byť uzatvorená medzi žalobcom, žalovaným 1/ a

žalovaným 2/. Do súdneho spisu predložená fotokópia obsahuje iba podpisy žalovaných 1/ a 2/, nie aj
podpis žalobcu ktorý neposkytol nijaké tvrdenie o tom, či a kedy takúto zmluvu uzavrel. Nie je potom
zrejmé, s akým potrebným právnym významom mal okresný, resp. odvolací súd tento dôkaz zohľadniť.

8. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhal

uloženia povinnosti zložiť čiastku 34.000,- Eur žalovanému 1/ a žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne
zaúčelomzabezpečeniapohľadávkyžalobcuvočižalovanému1/a2/.Odvolacísúdpreúplnosťdodáva,
že žalobca v tomto štádiu konania neosvedčil, že disponuje pohľadávkou voči žalovanému 2/, resp.
pohľadávkou voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/, z ktorej by títo boli zaviazaní spoločne a nerozdielne,
teda ktorú by mali obaja žalobcovi plniť dobrovoľne alebo v nútenej exekúcii.

9. Odvolateľ odvolaním napadol celé uznesenie okresného súdu, hoci konkrétne odvolacie dôvody voči
zamietnutiu časti jeho návrhu, ktorý označil ako alternatívu, neuviedol. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožnil so súdom prvej inštancie, že táto časť návrhu je všeobecná, nekonkrétna, nevykonateľná (na
odstránenie vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd v zmysle § 327 C.s.p. nevyzýva) a

uznesenie okresného súdu aj v tejto časti (druhý výrok) ako vecne aj právne správne potvrdil.

10. Z dôvodu procesnej čistoty odvolací súd poukazuje na to, že žalobca sa domáhal vydania
neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
zložiť sumu 34.000,- Eur do úschovy Okresného súdu Rimavská Sobota za účelom zabezpečenia

jeho pohľadávky voči žalovanému 1/ a 2/ do jej dobrovoľného uspokojenia alebo do jej uspokojenia
v exekučnom konaní, alternatívne uloženia zákazu žalovaným akokoľvek nakladať a disponovať s ich
nehnuteľným a hnuteľným majetkom, pohľadávkami a finančnými prostriedkami vrátane vykonávania
výberov, prevodov a bankových operácií z bankových účtov tak, aby majetok žalovaného 1/ a
žalovaného 2/ neklesol pod sumu 34.000,- Eur, a to do doby právoplatného zrušenia neodkladného

opatrenia. Odvolací súd pripomína, že tzv. alternatívny petit nadväzuje na hmotné právo, ak jeho normy
umožňujú, aby dlžník mohol záväzok splniť viacerými spôsobmi (napr. § 561 Občianskeho zákonníka,
alebo § 327 Obchodného zákonníka). Alternatívny petit vychádza z toho, že žalovanému sa jeho znením
poskytuje právo voľby spôsobu, ktorým sa zbaví svojho záväzku (napr. dodá vec, alebo zaplatí určitú
sumu peňazí). Ak bude žalobe vyhovené, žalobca sa môže domáhať len plnenia uplatneného primárnym

petitom, súčasne je zaviazaný prijať plnenie náhradné. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto
súdneho konania nie je splnenie záväzku. Aj preto mal byť žalobný petit určitý a zrozumiteľný tak, aby
jasne a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti vymedzil predmet súdneho konania.11. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil ani vo vzťahu k výroku o
trovách konania (tretí výrok), hoci ho odvolaním formálne napadol. Odvolací súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a) C.s.p.) od výroku o neodkladnom

opatrení (navrhovanom bez spojitosti s akýmkoľvek súdnym konaním), odvolací súd uznesenie
okresného súdu aj v tejto časti potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalovaní boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní a vzniklo im proti žalobcovi právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Odvolací súd však po zistení, že v odvolacom konaní žalovaným nijaké trovy
nevznikli týmto nárok na ich náhradu nepriznal.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posl. veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posl. veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).