Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 7, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118342184
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:6118342184.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36 613 843,
konajúc Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanej: E. E., F.. XX. XX. XXXX, T. Š.P. S. XX/XXX, Š. F. Z.,
o zaplatenie 3.218,73 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 260 eur i príslušenstvom zastavuje.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním postúpeným z upomínacieho konanania tunajšiemu súdu dňa 02.08.2019 sa žalobca

domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 3.218,73
eur s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 23.10.2015. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym
prechodnom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 28.12.2012 uzatvorená Zmluva
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver (v žalobe neuvedenej
sume). Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy,
a tak postupca podaním zo dňa 30.09.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.09.2015,

pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala
ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 4.258,73 eur, ktorá pozostávala z istiny vo
výške 2.935 eur, z riadneho úroku vo výške 1.271,06 eur, z úroku z omeškania vo výške 52,67 eur. Po
postúpení pohľadávky žalovaná zaplatila za obdobie od 27.11.2015 do 13.09.2018 sčasti dlžnú sumu a
preto dlžná suma ku dňu podania žaloby je vo výške 3.218,73 eur, z toho istina 1895 eur, úrok 1271,06
eur, úrok z omeškania 52,67 eur. Ďalej si žalobca uplatnil úrok z omeškania počnúc od 24.10.2015.
2. Súdny poplatok žalobca zaplatil dňa 02.10.2018 v sume 96,50 eur.

3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanej do vlastných rúk
11.12.2019 (čl. 280) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe písomne
nevyjadrila, v konaní nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre
rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.
4. Žalovaná sa nezúčastnila pojednávania, svoju neprítomnosť ospravedlnila a nežiadala o odročenie
pojednávania. Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na
ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v jej neprítomnosti.

5. Pričom súd rešpektujúc aj ustanovenie § 295 CSP vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah
súdneho spisu, najmä konštatovaním žalobného návrhu (čl. 7), zmluvou o postúpení pohľadávok z
23.10.2015 (čl. 19 - 28), prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok (čl. 30), , Zmluvou o splátkovom
úvere, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 30.09.2015, Všeobecnými obchodnýmipodmienkami, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie Úverov a
Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, Sadzobníkom poplatkov, výzvou z
09.09.2015 (čl. 134), Oznámením o postúpení pohľadávky, Výpisom z úveru (čl. 139 - 143), stanoviskom

žalobcu z 08.10.2019, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 28.12.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorená Zmluva o
splátkovom úvere, s výškou úveru 3000 eur, so 17,9% ročným úrokom, so 61,43 eur splátkami splatnými
k 20.dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.02.2013, počet splátok 120, konečná splatnosť úveru
20.01.2023, RPMN 22,28 %, priemerná hodnota RPMN 14,11%, celková čiastka spojená s úverom

7.093,57 eur.
7. Listom zo dňa 09.09.2015 banka (právny predchodca žalobcu) vyzvala žalovanú na úhradu
omeškaných splátok vo výške 1.338,66 eur, a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň ju
upozornila na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bankovej pohľadávky. Doručenku žalobca
súdu nepredložil.
8. Vyhlásenie okamžitej splatnosti dlžných splátok žalobca učinil listom zo dňa 30.09.2015, v sume

4.274,50 eur, a to ku dňu 29.09.2015. Doručenku súdu predložil, z ktorého vyplýva, že žalovaná výzvu
prevzala 12.10.2015.
9. Listom zo dňa 30.10.2015 banka žalovanej oznámila postúpenie pohľadávky ku dňu 23.10.2015.
Vyššie uvedenú písomnosť žalovanej doručovala na adresu trvalého bydliska žalovanej, ktorá bola aj
adresou, uvedenou žalovanou pri uzatváraní zmluvy.

10. Žalobca podaním zo dňa 08.10.2019 (čl. 248), vzal čiastočne žalobu späť, a to v časti o zaplatenie
260 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, z dôvodu že žalovaná po podaní žaloby v období od
17.10.2018 do 22.06.2019 zaplatila žalobcovi sumu celkom vo výške 260 eur.
11.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Postupujúc podľa označenej právnej úpravy, súd konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby,
v časti o zaplatenie 260 eur s príslušenstvom zastavil.
13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v
čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
16. Banka uzatvorila so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na jej základe poskytla žalovanej

úver. Banka mohla svoju pohľadávku v zmysle citovaného ustanovenia zákona o bankách z úverovej
zmluvy voči žalovanej postúpiť inému subjektu iba v prípade, že žalovaná bola s úhradou pohľadávky
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní po tom, čo ho banka písomne vyzvala na úhradu
pohľadávky.Uvedenépredpokladysúzákonnýmipredpokladmipreplatnépostúpeniepohľadávkybanky
a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané

splnenie týchto predpokladov. Teda nebolo preukázané, že by bola žalovaná v omeškaní viac ako 90
kalendárnych dní aj po výzve banky, keď bolo preukázané, že banka žalovanú na úhradu omeškanej
pohľadávky vyzvala 09.09.2015. Následne banka dňa 30.09.2015 oznámila žalovanej vyhláseniemimoriadnej splatnosti nesplateného úveru k 29.09.2019, táto výzva bola žalovanej aj riadne doručená
12.10.2015. Následne ale k postúpeniu pohľadávky došlo už 23.10.2015.
17. Nedodržaním postupu pri postúpení pohľadávky voči žalovanej v súlade s ustanovením § 92 ods. 8

zákona o bankách, nie je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným. Ani na výzvu súdu totiž žalobca
nepreukázal, že by pred postúpením pohľadávky od právneho predchodcu bola žalovanej v súlade s
ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách preukázateľne doručená písomná výzva na zaplatenie dlhu
a následne uplynulo viac ako 90 kalendárnych dní od jej doručenia žalovanej, čo je podmienkou pre
vznik oprávnenia banky postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanej inej osobe, ktorá nie je bankou. Z

uvedeného dôvodu postúpenie pohľadávky na žalobcu je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a preto
je tento právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, s poukazom na čo nie
je žalobca oprávneným z danej pohľadávky, a teda nie je v konaní aktívne vecne legitimovaným. Vecná
legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je
subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Strana sporu, ktorá je nositeľom
subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku

konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie
od žalovanej strany uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej
vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca.
18. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.apríla

2016, kde v obdobnej veci bolo skonštatované, že „banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu
peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient
neuhradí peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou“.
19. Obdobný názor zastáva aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 24Co/716/2015 zo dňa 8.júna
2016, v ktorého odôvodnení uviedol, že „ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné

splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v
súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že
pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient

napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.“
20. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov
12Co/223/2015 k akceptovaniu dlhodobého omeškaniu vo vzťahu k predchádzajúcej výzve pred
postúpením.

21. Súd sa zaoberal aj touto jeho obranou, pričom zistil, že v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok
(čl.30)jesíceuvedenýúdaj„početdníomeškania670“,novďalšomriadkujeuvedené„dátumposlednej
úhrady 14.10.2015 v sume 65“. V zmluve boli dohodnuté splátky 61,43 eur. A aj z ostatného podania
žalobcu vyplýva, že žalovaná viacmenej každý mesiac spláca splátku po 65 eur. Navyše zo žiadnych
listín, ktoré mal predložiť žalobca nevyplýva, že by mala byť žalovaná v omeškaní s niektorou splátkou.

Dokonca to nevyplýva ani z výzvy z 9.9.2015, kedy bola žalovaná v omeškaní sumou 1.338,66 eur
(?), za aké obdobie, čo v tejto sume je zarátane. Takáto výzva nie je ani len informatívna a nie to ešte
preskúmateľná. Obdobne výzva z 30.09.2015 neobsahuje údaj pre ktorú nezaplatenú splátku by mal byť
úver mimoriadne zosplatnený. Navyše toto právo mohla banka využiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky. Avšak ani z tejto výzvy, ani z ostatného obsahu súdneho spisu toto nie je možné

zistiť a už vôbec nie preskúmať, navyše žalobca takúto skutkovú okolnosť v žalobe ani netvrdil, hoc mal
(§ 132 CSP).
22. Žalobca teda neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal doručenie žalovanej výzvy banky
na splnenie omeškaného dlhu. V spise sa taký dôkaz (dôkaz o doručení výzvy), ktorý by mal existovať,
nenachádza, žalobca jeho existenciu ani netvrdil a žalovaná jeho doručenie nepotvrdila. Žalobca teda

nedokázal, že žalovaná pohľadávka bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie
v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto
postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná, aj keby bolo žalovanému doručené
oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky). Je treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne
a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej

uplatňovanie pred súdom, a preto súd žalobu zamietol.
23. Obdobný záver prijal už i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7 Cdo 26/2017
zo dňa 28.3.2018, podľa ktorého podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách, za
splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku, sú z povahy veci podmienkami, bez splneniaktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za
následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Obdobne
občianskoprávne kolégium NS SR na svojom zasadnutí z 9.10.2018 prijalo rozhodnutie (k rozsudku

NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2017) s právnou vetou: „Ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o
bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale len právo klienta v súvislosti s postúpením
pohľadávky.Postúpeniepohľadávkybanky,kuktorémudošlovrozporestýmtoustanovením,jeneplatný
právny úkon“.
24. V § 92 ods. 8 ZoB nie sú bližšie špecifikované obsahové náležitosti výzvy pre dlžníka, z citovaného

ustanovenia a z logiky veci je však potrebné vyvodiť, že ide o písomnú výzvu na úhradu dlhu, s ktorou
je dlžník v omeškaní, ktorá je minimálne preukázateľne odoslaná na adresu dlžníka. Doručenie ani
odoslanie výzvy zo dňa 09.09.2015 žalobca nepreukázal. Túto potom nie je možné považovať za
relevantnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 30.09.2015, ktoré
obsahuje aj výzvu na úhradu celého zosplatneného úveru, a ktoré bolo žalovanej doručené, nemožno
považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB, pretože žalovaná v ňom bola vyzvaná na úhradu dlhu, ktorý

v tom čase nebola povinná uhradiť vzhľadom na nepreukázanie doručenia výzvy z 09.09.2015 a teda
vzhľadom na neplatné zosplatnenie úveru nebola žalovaná povinná uhradiť celý zvyšok úveru, teda
nešlo o výzvu na úhradu dlhu, so zaplatením ktorého bola žalovaná v omeškaní.
25. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodovaciu líniu, ktorej sa pridŕžajú viaceré súdy vo svojich
rozhodnutiach, a ktoré písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky považujú za jednu z podmienok

na platné postúpenie pohľadávky banky. Ak by právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku, ktorá
nebola platne zosplatnená, postúpil by pohľadávku v širšom rozsahu, ako bol aktuálny dlh žalovanej, čo
je takisto v rozpore s § 92 ods. 8 ZB, a to spôsobuje neplatnosť postúpenia pohľadávky. Súd pri tomto
názore vychádzal z definície slovného spojenia „peňažný záväzok“ použitého v prvých dvoch vetách §
92 ods. 8 ZoB, teda že ide o peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní. Do omeškania sa môže

dlžník pri tej ktorej splátke dostať jej nezaplatením v lehote splatnosti a pri celom úvere sa do omeškania
dostáva až platným zosplatnením úveru alebo uplynutím splatnosti aj poslednej splátky. Ak má veriteľ
postúpiť peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní, môže postúpiť len splatnú pohľadávku v čase
postúpenie pohľadávky.
26. Podobne argumentácia žalobcu, uvádzaná v jeho ostatnom vyjadrení (čl. 251), že ak omeškanie

trvá dlhšie ako rok, nie je potrebné doručiť dlžníkovi písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky, nemá
oporu v § 92 ods. 8 ZoB. Súd pri tomto názore vychádzal z gramatického a logického výkladu prvej
a druhej vety § 92 ods. 8 ZoB. Banka má právo postúpiť peňažný záväzok, ak je dlžník v omeškaní
viac ako 90 dní a banka ho písomne vyzvala na jeho zaplatenie. V prvej časti druhej vety uvedeného
ustanovenia zákon uvádza, že banka nemôže uplatniť toto právo (t.j. postúpiť pohľadávku), ak dlžník

uhradil omeškaný peňažný záväzok. Časť druhej vety § 92 ods. 8 ZoB za bodkočiarkou nadväzuje na
prvú časť druhej vety, ktorá upravuje, kedy banka nemá právo postúpiť pohľadávku (t.j. v prípade úhrady
omeškanéhozáväzku).Slovávčastidruhejvety§92ods.8ZoBzabodkočiarkou„toneplatí“tedanegujú
prvú časť druhej vety a je potrebné ich vykladať tak, že ak omeškanie dlžníka, resp. súčet všetkých
omeškaní, trvá viac ako 1 rok, banka má právo postúpiť pohľadávku, aj keby dlžník svoj omeškaný dlh

zaplatil. Časť druhej vety za bodkočiarkou sa však vôbec nezmieňuje o podmienkach na postúpenie
pohľadávky banky podľa prvej vety § 92 ods. 8 ZoB, čiže tieto neneguje, teda aj keby išlo o omeškanie
dlžníka viac ako 1 rok, aj tak má banka pred postúpením pohľadávky povinnosť vyzvať dlžníka na
zaplatenie dlžnej sumy.
27. Citované ustanovenie § 92 ods. ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne

povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to naznačuje žalobca, ale stanovuje podmienky
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným
ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§524 a nasl.). Tomu nasvedčuje jednak
znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku...
postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana klientov a

bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj
ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez
súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak
podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta
nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8

zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne
neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má
súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka,súd zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o
bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné.
28. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto

konaní od jeho právneho predchodcu, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Nakoľko však žalovanej žiadne trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnila, súd jej ich ani nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.