Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/177/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215010704
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215010704.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Vladimírom Buchvaldom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 13. 6. 2017 v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

t a k t o

Obžalovaný:
Z.. C. L., nar. XX. X. XXXX v C., trvale bytom C., P. V.. Č.. XXA, podnikateľ,

j e v i n n ý , ž e

dňa 14. 12. 2009 s odsúdeným K. F. po predchádzajúcej dohode prišli spoločne do pobočky banky
Slovenskej sporiteľne, a.s., na Záhradníckej ul. č. 95 v Bratislave, kde odsúdený K. F. pred pracovníčkou
banky, vydávajúc sa za konateľa spoločnosti M. P., K..Q..X.., IČO: XX XXX XXX, M. M., od ktorého
predtým vylákal jeho občiansky preukaz, ako aj ďalšie doklady, týkajúce sa spoločnosti M. P., s.r.o., pod
zámienkou zabezpečenia prevodu obchodného podielu spoločnosti, bez jeho vedomia v ten istý deň

založili na uvedenú spoločnosť účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s., so základným
vkladom 200 eur, ktoré mu poskytol obžalovaný C. L. tak, že v priebehu vybavovania úveru v banke si zo
svojho bankového účtu, vedeného v ČSOB, č. ú. XX XXXX XXXX/XXXX vybral z bankomatu Slovenskej
sporiteľne, a.s., pri vstupe do uvedenej pobočky banky sumu vo výške 220 eur, pričom v ten istý deň
odsúdený K. F. zároveň podpísal Zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného
úveru vo výške 15.000 eur, ktorý bol aj zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s., schválený a poukázaný na
predmetný účet a z ktorého následne postupne K. F. za prítomnosti C. L. vybral celú sumu a odovzdal ju
obžalovanému C. L., čím poškodenej Slovenskej sporiteľni, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova

48, Bratislava, spôsobili škodu v celkovej výške 15.000 eur,

t e d a

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

úmyselný prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1 ods. 2 Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 4 a § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky a 4 /štyri/ mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 30 /tridsať/ mesiacov s probačným dohľadom.

Podľa § 61 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. ukladá sa obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 2 /dva/ roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušuje sa trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. 5. 2016,
sp. zn. 0T/186/2016, právoplatný dňa 12. 5. 2016 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 24. 9. 2015 obžalobu na Z.. C. L. a spol. pre vyššie
uvedený trestný čin /prečin/ s tým, že samosudca túto preskúmal, oboznámil sa s listinným materiálom
a dňa 25. 9. 2015 vydal odsudzujúci trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný Z.. C. L. uznaný za vinného
zo spáchania žalovaného skutku, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 /tridsať/ mesiacov a s povinnosťou

solidárne nahradiť škodu poškodenej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Tomášikova 48,
vo výške 15.000 eur , pričom proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote obžalovaný Z.. C. L.
prostredníctvom svojho obhajcu odpor, na ktorého základe bolo vo veci obligatórne nariadené hlavné
pojednávanie.

II.
V úvode hlavného pojednávania obžalovaný Z.. C. L. zotrval na vyššie uvedenom odpore, prokurátorka
takisto zotrvala na podanej obžalobe, pričom nechcela pristúpiť ku konaniu o dohode o vine a treste,
obžalobu predniesla zhodne s písomne podanou s tým, že obhajca obžalovaného sa k obžalobe vyjadril
v tom zmysle, že obžaloba je bezpredmetná a obžalovaný sa cíti byť nevinný, následne bola vyriešená

otázka prípadného nároku na náhradu škody a sám obžalovaný, po zákonnom poučení podľa § 34 ods.
1 ods. 2 ods. 3 Tr. por. a § 257 ods. 2 - 8 Tr. por., urobil vyhlásenie o svojej nevine, na ktorom základe
bolo pristúpené k vykonaniu samotného dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí obža -
lovaný Z.. C. L., svedok M. M., svedok K. F., splnomocnenkyňa spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.
s. A.. N. Š.N., svedok Ľ. F. a svedkyňa Z. E., bol oboznámený relevantný listinný materiál, pričom na

základe takto vykonaného dokazovania bol zistený tento skutkový stav:

Obžalovaný Z.. C. L. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v ČSOB pracoval od roku
2006, kde sa spoznal s Ľ. F., ako s klientom ČSOB. V roku 2009 Ľ. F. prišiel za obžalovaným, že má 20
spoločností, ktoré by vedel obžalovanému sprostredkovať ako klientskemu pracovníkovi, čo sa aj stalo

a F. obžalovanému priniesol 18 spoločností, medzi ktorými bola aj spoločnosť M. P., K..Q..X.., pričom
obžalovanýsivšimol,žespoločnosťmalaužúčetvČSOB,alenainejpobočke,akopracovalobžalovaný,
čo znamenalo, že by ho nemohol spracovať, a preto obžalovaný zavolal na pobočku do Ružinova a
žiadal o presun klienta. Z toho dôvodu Ľ. F. kontaktoval pána M., aby si zrušil účet v Ružinove, čo sa
aj stalo, a následne si mal ísť k obžalovanému zriadiť účet, k čomu nedošlo, keďže tých 18 klientov,

ktorých F. priniesol do banky začalo vykazovať nejaké pochybenia v obchodnom registri a obžalovaný
dostal trojtýždenné nútené voľno a neskôr výpoveď. Nakoľko bol obžalovaný po odchode z ČSOB
nezamestnaný, Ľ. F. mu ponúkol, že mu môže radiť ako ekonomický poradca pri podnikaní, pretože cítil
vinuzato,žeobžalovanýprišieloprácu.NeskôrF.oznámilobžalovanému,žeM.mástálezáujemoúver,
pričom mu povedal, že či by s ním nešiel do banky, pretože s tým už pracoval, aby tam nešiel M. sám.

Obžalovaný šiel s M. do VÚB banky v Auparku v Bratislave, pričom prvé stretnutie bolo len informatívne,
kde sa dohodlo, že sa s pracovníčkou stretnú v M. firme. Po nejakom čase sa obžalovaný dozvedel od
F.D., že úver nebol schválený a neskôr F. obžalovaného kontaktoval, že s M. treba ísť za pani E., ktorá
robila úvery v SLSP. V banke prebehol normálny postup so žiadosťou o úver, pani E. sa bavila so K. F.,
ale obžalovaný nevedel, že to je F., nakoľko sa mu predstavil ako M.. Obžalovaný uviedol, že tam išli ešte

raz a F. podpisoval úver na 15.000 eur, avšak chceli od neho ešte nejaký poplatok, no K. F. tieto peniazenemal, tak obžalovaný si bol zo svojho účtu vybrať 200 eur, ktoré odovzdal K. F. a on tieto peniaze
vložil na ten účet. Obžalovaný konštatoval, že skutočného M. M. nikdy nevidel. Vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, pričom zopakoval, že Ľ.

F. považoval za klienta a K. F. považoval za M. M., pričom čo sa týka predmetného úveru, obžalovaný
mal od Ľ. F. sľúbený neurčitý finančný obnos, ktorý sa mal odvíjať od výšky schváleného úveru.

Splnomocnenkyňa spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s., A.. N. Š., zamestnankyňa spoločnosti
Slovenská sporiteľňa, a. s., vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že spoločnosť D&. P.,

K..Q..X.., v zastúpení M. M. založila účet č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 14. 12. 2009 v pobočke banky
na Záhradníckej ulici v Bratislave a zároveň bola so spoločnosťou uzatvorená zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 15.000 eur. Osoba,
ktorá sa predstavila ako Ing. M. M. vložila na účet 200 eur, ako základný vklad, pričom tieto finančné
prostriedky si bola vybrať z bankomatu SLSP. K otvoreniu a zriadeniu kontokorentného úveru táto osoba
predložila výpis z obchodného registra zo dňa 19. 10. 2009, výpis z účtu, ktorý bol vedený na spoločnosť

vo Volksbank, a.s., č. XXXXXXXXXX za mesiac marec, august, september a október 2009, potvrdenie
zo Sociálnej poisťovne o neevidovaní nedoplatkov,potvrdenie zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne o
uhradení zdravotného poistenia, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnických
osôb, daňové priznanie, súvah a výkaz ziskov a strát za roky 2007 a 2008 a zároveň osoba predložila
k svojej identifikácii občiansky preukaz SJ XXXXXX, vedený na meno M. M.. Dňa 15. 3. 2010 sa na

pobočku SLSP Františkánske námestie v Bratislave dostavil pán M. s tým, že sa dozvedel, že jeho
firma M. P., s.r.o., požiadala o úver a uviedol, že on nezakladal žiadny účet v SLSP a ani nepožiadal
o úver. Splnomocnenkyňa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní k predmetnej veci vypovedala
zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že po tom, ako úver nebol riadne splácaný, bol kontaktovaný
M. M., ktorý sa dostavil na pobočku, s tým, že on žiadny úver nežiadal, a teda nemá v tejto súvislosti

žiadnu podlžnosť a uviedol, že zapožičal svoje doklady nejakým osobám. Až v rámci prešetrovania bolo
zistené, že aj v iných bankách si brali osoby úvery s tým, že malo ísť o K. F., C. L. a ešte tam bola
minimálne jedna osoba, ktorej meno splnomocnenkyňa nevedela uviesť. V rámci šetrenia boli taktiež
zabezpečené kamerové záznamy, pričom na ich základe bolo zistené, že z bankomatu SLSP vyberala
osoba C. L. obnos 200 eur, ktorá bola následne vložená k otvoreniu účtu. Splnomocnenkyňa ďalej

uviedla, že obžalovaný je tou osobou, ktorá sa vydávala za M. M., ak si to dobre pamätá.

Svedok M. M. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že z dôvodu, že chcel predať svoju
firmu M. P., K..Q..X.., poskytol kópiu svojho občianskeho preukazu K. F., keďže brat K. F. mal záujem o
kúpu spoločnosti s tým, že Ľ. F. mal pripraviť so K. F. podklady na odkúpenie spoločnosti, k čomu ale

nedošlo. Po približne pol roku, od poskytnutia kópie občianskeho preukazu bol svedok kontaktovaný
Slovenskou sporiteľňou, a.s., že nespláca úver, ktorý si zobral a neskôr sa dozvedel, že na jeho meno
a na jeho spoločnosť bol vyčerpaný úver vo výške 15.000 eur. Svedok bol v pobočke VÚB v Auparku
v Bratislave, kde mu pracovník ukázal šanón, v ktorom v jeho mene niekto žiadal úver vo výške 50.000
eur a keď sa lepšie pozrel na jeho prefotený občiansky preukaz, údaje boli svedkove, ale fotka bola K.

F.. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní svedok uviedol zhodne, ako v prípravnom konaní, že
kópiu svojho občianskeho preukazu poskytol K. F., nakoľko mu nemal prečo nedôverovať, keďže ho
poznal ako svojho kolegu.

Svedok K. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s M. sa spoznal v reklamnej

agentúre G. a s obžalovaným sa videl prvýkrát v roku 2008-2009, nakoľko mu odniesol alebo vyzdvihol
niektoré papiere, ktoré sa týkali vzťahov medzi jeho bratom Ľ. F. a obžalovaným. Neskôr sa svedka pýtal
brat Ľ. F., či nepozná niekoho, kto má firmu, ktorá by sa prepísala na svedka a potom by sa vybavil úver
a takto sa svedok dostal k spoločnosti M. P., K..Q..X.., na ktorej mali byť ťarchy, pričom jeho brat, Ľ. F.,
povedal, že s tým nebude problém, a tak M.Č. dal s obavami svedkovi kópiu občianskeho preukazu,

ktorú potom svedok odovzdal Ľ. F.. Svedok ďalej uviedol, že jeho úlohou bolo vystupovať ako M. M.,
akékoľvek otázky mal zodpovedať obžalovaný, ktorý vystupoval ako ekonomický poradca pod menom
Egon, a takisto to bolo aj v Slovenskej sporiteľni, a.s. Všetky papiere predložil Slovenskej sporiteľni, a.s.,
obžalovaný,vrátaneobčianskehopreukazusfotografiousvedkaK..F.aM.menom,pričomtamprebehla
aj komunikácia medzi zamestnancom banky a obžalovaným, ktorý bol nútený vložiť nejaký vklad na

účet, aby sa mohol založiť účet, potom sa rozlúčili s tým, že mu obžalovaný dá vedieť, keď už bude úver
schválený, čo sa aj stalo. Potom svedok dostal od obžalovaného občiansky preukaz so svedkovou
fotkou a M. menom a chodili po rôznych pobočkách v Bratislave vyberať peniaze v rôznych sumách,
pričom uvedený občiansky preukaz aj s peniazmi vždy odovzdával obžalovanému. Svedok uviedol, že sinemyslí, že by jeho brat - Ľ. F. mal s obžalovaným nejaké spoločné firmy, tento sa vôbec nezúčastňoval
jednaní v banke. Svedok ďalej uviedol, že mozgom týchto jednaní a tvorcom scenárov v banke bol
obžalovaný, pričom svedok nemá vedomosť, na čo sa peniaze použili, svedok za celé konanie nič

nedostal. Svedok na záver uviedol, že M. nikto nevylákal, svedok si vypýtal od M. fotokópiu občianskeho
preukazu za účelom prepísania spoločnosti M. P., K..Q..X.., a bolo to na požiadanie jeho brata Ľ., pričom
tento sa vo veci angažoval do 13. 5. 2010, kedy ho zatkli.

Svedkyňa Z. E., vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že v Slovenskej sporiteľni, a.s.,

pracovala 18 rokov, do júna 2009 na pozícii poradca pre podnikateľov a postup uzatvárania
podnikateľských účtov opísala tak, že keď prišiel klient, vysvetlila mu podmienky k poskytnutiu úveru,
alebo kontokorentného úveru. Ak klient súhlasil s podmienkami a doniesol všetky požadované podklady,
svedkyňa tieto podklady spracovala. Svedkyňa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní k veci ďalej
uviedla, že podľa jej skúseností nie je možné, aby k schváleniu úveru došlo počas jedného sedenia.
Čo sa týka dokladov, ktoré boli vyžadované, išlo o daňové priznania za posledné dva roky, podľa

ktorých klient nesmel vykazovať stratu, doklady zo Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, či sa tam
nevyskytujú nejaké podlžnosti a takisto desaťstranový formulár, ktorý vypisovali účtovníčky, v ktorom boli
uvedenéčísla,ktoréponahodenídosystémupoukazovalinafirmuajejrating.Ďalejsavyhotovovalvýpis
zobchodnéhoregistra,ktorýsiajoverovaliasamozrejmosťouboloajpredloženieobčianskehopreukazu
bez ohľadu na to, či išlo o nového, alebo starého klienta, pričom svedkyňa na záver skonštatovala, že

počas jej pôsobenia sa nevyskytol ani jeden problém s občianskym preukazom.

Svedok Ľ. F. vo svojej procesnej výpovedi v prípravnom konaní využil svoje právo a nevypovedal, pričom
rovnako tak urobil aj v konaní pred súdom.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj celý relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých
okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom je potrebné
upozorniť aj na nasledovné faktory:

Z listinného materiálu bolo preukázané, že dňa 14. 12. 2009 bola uzavretá medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava a obchodnou
spoločnosťou M. P., K..Q..X.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom E. XX, XXX XX C. na pobočke banky
na Záhradníckej ulici číslo 95 v Bratislave, Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo
poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 15.000 eur, pričom v ten istý deň bol založený aj

účet č. XXXXXXXXX/XXXX. Podľa podpisov na uvedených dokumentov pri otváraní a zariaďovaní
kontokorentného úveru za spoločnosť M. P., K..Q..X.. mal vystupovať M. M., ako konateľ uvedenej
spoločnosti, ktorý mal vložiť na účet 200 eur, ako základný vklad. Súčasne vyplynulo z výpovedí:

- svedka M. M., že v úmysle predať spoločnosť M. P., K..Q..X.., poskytol kópiu svojho občianskeho

preukazu svedkovi K. F., ku ktorému a až
neskôr, po výzvach na splácanie úveru Slovenskej sporiteľne zistil, že na jeho osobu bol vyčerpaný úver
vo výške 15.000 eur,

- splnomocnenkyne spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s., A.. N. Š.N., že osoby K. F. B. C. L. si mali

aj v iných bankách brať úvery, pričom z kamerových záznamov z pobočky Slovenskej sporiteľne, a.s.,
na Záhradníckej ulici vyplýva, že osoba, ktorá si vybrala z bankomatu peniaze vo výške 200 eur na
založenie účtu, bol práve obžalovaný Z.. C. L.,

- svedka K. F., že za účelom prepisu spoločnosti M. P., K..Q..X.., na svedka K. F. mu M. M. dal

kópiu občianskeho preukazu. Pri žiadosti o úver v banke bolo úlohou svedka K. F. vystupovať ako
konateľ spoločnosti M. P., K..Q..X.. - M. M., pričom úlohou obžalovaného, ako ekonomického poradcu
spoločnosti M. P., K..Q..X.. bolo pripravenie a predloženie všetkých potrebných dokladov a odpovedanie
navšetkyotázkyvkonanípredbankou,pričombolopreukázané,ževkonanípredbankousazakonateľa
spoločnosti M. P., K..Q..X.. - M. M. vydával svedok K. F., na základe falošného občianskeho preukazu a

dokladov, ktoré v snahe získania úveru predtým pripravil obžalovaný Z.. C. L., pričom ako pravdivé sa
ukázalo aj tvrdenie svedka K. F., podľa ktorého obžalovaný za účelom založenia účtu vybral na pobočke
banky na Záhradníckej ulici peniaze, z ktorých 200 eur použil ako základný vklad, pričom v dôsledku
uvoľnenia peňazí bankou vo výške 15.000 eur, obžalovaný so svedkom K. F. chodili do rôznych pobočiekSlovenskej sporiteľne, a.s., v Bratislave odkiaľ svedok K. F. vybral postupne celú hotovosť vo výške
15.000 eur.

III.
Vykonané dokazovanie, poukazujúc najmä na listinný materiál obsahujúci predmetné zmluvy, na
ktorých základe bol otvorený účet, ako aj výpisy z predmetného účtu, fotografická dokumentácia z
výberov z bankomatov, usvedčujúca výpoveď splnomocnenca Slovenskej sporiteľne, a. s. a takisto i
svedkov, vyzdvihujúc najmä hodnovernú usvedčujúcu výpoveď svedka K. F., smerujú jednoznačne k

záveru o preukázaní toho, že žalovaný skutok sa stal, tento skutok nepochybne je trestným činom
a že jeho páchateľom, resp. spolupáchateľom je práve obžalovaný Z.. C. L., ktorý svojim vyššie
popísaným úmyselným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty úmyselného prečinu podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1 ods. 2 Tr. zák., pričom popri jednoznačných listinných
dôkazoch a s ohľadom na výsledky dokazovania, súd nemohol uveriť tvrdeniam obžalovaného v tom
zmysle, že bol K. F. a Ľ. F. uvedený do omylu, že nemal vedomosť o tom, že komunikuje so K. F., ale bol

v domnienke, že ide o M. M. a už vôbec nie, že v celej veci figuroval iba ako finančný sprostredkovateľ,
resp. poradca, a teda tieto účelové, nelogické a nevierohodné tvrdenia podľa názoru súdu predstavujú
len výraz snahy obžalovaného zbaviť sa trestnej zodpovednosti, pričom súd apeluje na fakt, že je
obžalovaný v danej veci figuroval pravdepodobne ako riadiaci prvok, vzhľadom k jeho skúsenostiam v
bankovom sektore, keď, ako to vyplýva z jeho výpovedí, sám pracoval v ČSOB ako klientsky pracovník

a teda vedel, aké dokumenty sú požadované, aby banka schválila klientovi úver.

IV.
Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkové-
ho stavu, viny obžalovaného a právnej kvalifikácie jeho konania, súd pristúpil k úvahám o možnom

trestnoprávnom postihu menovaného podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pričom zvážil všetky relevantné
okolnosti, prihliadol na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, pohnútku, zištnú motiváciu,
zavinenie /vo forme priameho úmyslu/, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom súd poľahčujúcu okolnosť nezistil, ale naopak, zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m/ Tr. zák. vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu a teda na prevyšujúci pomer priťažujúcich

okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., pričom bolo takisto prihliadnuté na osobu obžalovaného, na jeho
doterajší spôsob života, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených
okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že na obžalovaného postačí pôsobiť primeraným
podmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky a 4 /štyri/ mesiace, a to s podmienečným
odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu vo výmere 30 /tridsať/ mesiacov s probačným dohľadom s

tým, že súd upozorňuje, že uložený trest je trestom súhrnným podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., za súčasného
zrušenia výroku o treste /a nadväzujúcich výrokov/ trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 12. 5. 2016, sp. zn. 0T/186/2016, právoplatného dňa 12. 5. 2016 /podľa § 42 ods. 2 Tr. zák./ a
keďže zrušeným trestným rozkazom bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov na dobu dva roky, súd musel v zmysle Trestného zákona tento trest opätovne poňať do rozsudku,

pričom súd je toho názoru, že takto uložený trest môže v danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu
svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako
to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o vine a

treste plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností, pomerov obžalovaného,
možností jeho nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.