Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/251/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113220701
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113220701.7

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: W. Č., I.. X.X.XXXX, B. X,
N., zastúpeného JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému:
W. Š., I.. X.XX.XXXX, I.Á.. M.. W. XX, XXX XX Y., zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom,
Hlavná 19, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.696,10 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania
vo výške 215,78 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 12.7.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
1.696,10 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.7.2011

v podvečerných hodinách si žalovaný dostatočne nezabezpečil svojich dvoch psov, ktorých mal na
dvore RD svojho nebohého otca v obci Terňa. Uvedení psy z areálu rodinného domu ušli a po tom
čo prekonali oplotenie areálu farmy žalobcu v obci Z. B., roztrhali 1ks mláďaťa klokana Tasmánskeho
Bennetowvhodnote1.000,-Eur,2ksoviecQuessantspoluvhodnote531,10Eur,3ksoviecJacobbsova
(kamerunska) spolu v hodnote 60,- Eur a 3ks oviec Capova každá v hodnote 35,- Eur. Uvedeným
konaním bola žalobcovi spôsobená celková škoda vo výške 1.696,10 Eur. Žalobca bol v tento deň

odcestovaný v zahraničí a na farmu prišiel až na nasledujúci deň v nedeľu. Na mieste sa zbehlo viacero
občanov z obce Z. B., ktorí dosvedčili, že sa jedná o psov W. Š.. To že ide o jeho psov dosvedčili aj na
polícii, kde boli spísané zápisnice o podaní oznámenia. Uvedení svedkovia podľa žalobcu jednoznačne
potvrdili, že sa jedná o psov W. Š., ktorí už údajne v piatok ušli z dvora domu, ktorý po smrti nebohého
p. Š. nikto neobýva. Poukázal na to, že obec G. v tejto veci vydala rozhodnutie dňa 11.7.2013 na
základe ktorého uznala žalovaného vinným zo spáchania priestupku. Aj podľa záverečného návrhu

na pojednávaní mal za to, že škoda bola spôsobená práve psami žalovaného. Poukázal na zákon č.
282/2002 Z.z. s tým, že priestupku sa dopustí každý držiteľ, ktorý nezabráni voľnému pohybu svojho
psa. Podľa jeho názoru vlastníctvo psa nie je podstatné, pretože držiteľom psov, ktorí škodu spôsobili,
bol žalovaný.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a poprel, že by sa malo jednať o jeho psov. Uviedol, že tvrdenia

opierajúcesaorozhodnutieobceG.zodňa11.7.2013nemôžubyťsmerodajné,leboišlooneprávoplatné
rozhodnutie, voči ktorému bol podaný riadny opravný prostriedok. Následne poukázal na to, že
podľa upovedomenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 30.9.2013 konanie o priestupku, ktorého sa mal
dopustiť, bolo zastavené z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikla (pretože rozhodnutie obce
G. z 11.7.2013, ktorým bol uznaný vinným, nenadobudlo právoplatnosť, a dňom 16.7.2013 uplynula
dvojročná prekluzívna lehota vzťahujúca sa na tento skutok). Uviedol, že žalobcovi nespôsobil žiadnu

škodu, za ktorú by mal niesť zodpovednosť. Na pojednávaní trval na tom, že jeho psy to neboli, a tieto
psy v tom čase ukázal aj žalobcovi. Psy ktoré boli na pozemku pri rodinnom dome v G. boli ešte otcoverotvajlery, ktoré mu predtým podaroval. Na firme mal chovnú stanicu, choval psov a rozdával ľuďom.
Bolo to zamerané na rotvajlerov, psy označené neboli ani tetovaním ani čipom. V súčasnosti už má len
vlčiakov a čuvačov. Všetkých svojich psov vtedy ukázal aj žalobcovi, keď ho navštívil, a to aj tých psov,

ktorí boli pôvodne v Terni. Zobral ich lebo behali po dedine. Na pozemku v G. mal pôvodne tých dvoch
rotvajlerov, ktorých v tom čase zobral k sebe, potom, keď opravil dieru v plote tam mal dvoch čuvačov, a
neskôr dvoch vlčiakov. Výpovede osôb v písomných záznamoch o podaní vysvetlenia v priestupkovom
konaní,podľaktorýchvpsochnafarmežalobcuspoznalipsovžalovaného,označilzanepravdivé.Vôbec
nebolo preukázané o aké psy išlo, a podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu treba uvažovať aj s tým,

že by sa mohlo jednať o psov pána F. Š., ktorý je však už po smrti, a vo vzťahu k nemu prebehlo určité
dedičské konanie (podľa vyjadrenia žalovaného v zázname z priestupkového spisu pozemok zdedila
jeho dcéra W. Š.).

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, záznamami z
priestupkového spisu a fotografiami predloženými žalobcom, a na základe zhodných (resp.

nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový
stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na pozemku žalobcu v obci Z. B. došlo dňa 16.7.2011 k usmrteniu
jeho zvierat, a to ich pohryzením, pričom viacerí svedkovia na pozemku videli dvoch agresívnych psov

naháňajúcich zvieratá. Privolaný poľovník týchto psov následne usmrtil.

Z výpovede svedkyne W. N. vyplýva, že nasledujúceho dňa v nedeľu večer ju žalobca požiadal o
identifikáciu psov na jeho pozemku. Na pozemku vtedy videla dvoch zastrelených psov, čiernych s dlhou
srsťou, pričom tieto psy podľa nej neboli psami žalovaného, ktoré ona veľmi dobre poznala. Oznámila to

všetkým prítomným osobám. Predtým do domu pána Š. staršieho chodila takmer každý deň, takže tých
psov poznala veľmi dobre. Dodala, že v piatok alebo v sobotu, keď prechádzala okolo, syn žalovaného
zobral tieto psy so sebou preč, takže tam už neboli. Žiadnych ďalších psov si nepamätá. Po smrti
staršieho pána Š. tam už nechodila.

Svedkyňa W. K., ktorá ohľadom pomeru k účastníkom uviedla, že s rodinou žalovaného, s ktorými
sú príbuzní, mali v minulosti nejaké konflikty ohľadom majetku, ale bežné, nič vážne sa neriešilo,
„nerodinkovali“ sa. Vo vzťahu k veci vypovedala tak, že pôvodne tam boli (na pozemku v G.) niečo ako
vlčiaci, ktoré mal ešte starý pán Š., a tieto tam videla ešte vo štvrtok, pričom v piatok doobeda boli
na pozemku žalovaného už čierny vlčiaci. Vo večerných hodinách tam už žiadnych psov nepočula. V

sobotu poobede tam potom boli ďalšie, tretie psy, ktoré tam osobne doviedol žalovaný, pričom boli to
zase vlčiaci. Boli to iné psy ako tam boli v piatok. Už boli takej skôr sivej farby, neboli čierne a boli
veľké. Svedkyňa uviedla, že v tom čase sa už hovorilo, že žalovanému utekajú psy, a rozprávala sa o
tom aj so svojou kamarátkou. Zrejme preto v uvedený deň, keď došlo k udalosti, jej telefonovala, či má
psov na dvore, pretože v okolí obce Z. B. sa potulujú nejaké psy. Išla sa pozrieť ku pozemku pána Š.,

kde videla že tam psy nie sú, a vedela že je zle. Bolo to v sobotu ráno. Poobede videla pána Š., keď
prišiel na pozemok a doniesol tam ďalších psov (podľa záznamov o podaní vysvetlenia z priestupkového
spisu sa pritom škodová udalosť odohrala medzi 18. a 19. hodinou). Nasledujúceho dňa v nedeľu počas
prechádzky bola na pozemku žalobcu a pozrela si usmrtených psov. Spoznala v nich psy žalovaného,
a to podľa toho, že sa jednalo o dvoch čiernych vlčiakov. Jeden bol černejší a druhý menej čierny, mal

hnedé nohy. Myslí si že to boli tieto psy. Keď ich videla u žalovaného, to už boli dva zohraté psy, čiže
aj z toho usudzovala, že to boli tieto psy, pretože podľa nej málokedy budú psy takto spolu ako dvojka
zohraté. U žalovaného ich predtým videla zo vzdialenosti 6 alebo 7 metrov s tým, že si ich bližšie pozrie
potom v sobotu. To však už nestihla. V sobotu tieto psy už u pána Š.É. nevidela.

Svedkyňa K. I. (ktorá podľa záznamov o podaní vysvetlenia z priestupkového spisu predtým psov
identifikovala) uviedla, že pozná žalobcu a sú v priateľskom vzťahu. V deň udalosti jej telefonoval, či by
sa nemohla ísť pozrieť na jeho farmu. Po príchode zistila, že klokan je už zabitý a boli pohryzené aj ovce
nachádzajúce sa na pozemku, pričom po pozemku behali agresívne čierne psy, vlčiaky. Ona tých psov
nijako nepoznala, niekto ale hovoril, že sú to psy pána Š.. To že sú to jeho psy jej povedal ďalší svedok,

ktorý stojí pred pojednávacou miestnosťou (svedok F. Q.).

Svedok F. Q., ktorý sa pozná so žalobcom, uviedol, že psov poznal z toho, že býva v Z. B. a do G.
niekedy chodieval pešo okolo domu bývalého pána Š. skratkou okolo cintorína. Ten mal dvoch psov,možno aj nejakého tretieho menšieho, pričom jeden z tých väčších psov bol vlčiak a druhý bol taký skôr
krížený, možno krížený vlčiak s rotvajlerom. Poznal tých psov podľa toho, že jeden z nich bol krížený s
rotvajlerom a nepredpokladal, že by bolo viac psov krížených s rotvajlerom na ulici. Ľudia hovorili už o

tom, že psy tam štekajú a sú to možno psy pána Š., takže si myslel, že to môžu byť jeho psy a potom,
keď prišiel na pozemok, tak usúdil, že sú to psy nebohého starého pána Š.. Starší pán Š. zomrel krátko
pred touto udalosťou. Nevie vylúčiť, že nemohlo ísť o iné psy, mohli to byť podobné psy, ale jemu sa
javili, že sú to psy pána Š..

Svedkyňa K. W., ktorá sa priatelila s otcom žalovaného uviedla, že psy na farme žalobcu neboli psami
žalovaného. Síce na tej farme nebola, lebo už v sobotu ráno pán Š. zobral obe sučky z dvora. To že v
sobotu zobrali tie psy už ráno vie z toho, že ráno kŕmila hydinu a videla ich, keď brali psy pán W. Š. aj
so svojim synom preč. Ľudia hovoria o tom, že to boli psy pána Š., nejaké čierne, väčšie psy, ale on mal
skôr také stredné sučky. Iných žiadnych psov tam nevidela. Existujú aj väčšie psy, napríklad vlčiaci, ale
tie, ktoré mal pán Š., boli podľa svedkyne také menšie.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 7 ods. 1 písm. f) zák. č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov,

priestupku sa dopustí držiteľ psa ak nezabráni voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Medzi nevyhnutné predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu teda patrí porušenie právnej
povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, a zavinenie.

V danom prípade však nebolo preukázané, že by škoda osvedčená žalobcom, ktorej náhrada je

predmetom tohto konania, mu bola spôsobená porušením akejkoľvek povinnosti zo strany žalovaného,
teda že by mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením nejakej konkrétnej špecifickej povinnosti
zo strany žalovaného. Žalobca síce tvrdil, že škoda mu bola spôsobená psami žalovaného, resp.
psami, ktoré mal žalovaný v držbe, a ktorých voľnému pohybu žalovaný ako ich držiteľ nezabránil, táto
skutočnosť však v konaní preukázaná nebola.

Možnosti takéhoto skutkovému stavu tvrdeného žalobcom podľa vykonaného dokazovania totiž
nasvedčuje len výpoveď svedkyne W. K., v zmysle ktorej (i v spojení s výpoveďami svedkýň W. N. a
K. K. tvrdiacich odvoz pôvodných psov ešte pred incidentom) mohli škodu spôsobiť len takpovediac
druhé psy v poradí privezené na pozemok rodiny Š. v G. (a to len deň pred škodnou udalosťou). Ani

jej výpoveď však, okrem toho že môže byť ovplyvnená subjektívne aj čiastočne negatívnym vzťahom
so žalovaným (ako vyplýva aj z jeho vyjadrení), neumožňuje dospieť k jednoznačnému záveru, že
škoda bola spôsobená psami žalovaného. Táto svedkyňa totiž podľa jej vyjadrení týchto psov predtým
živých videla iba raz, a to na vzdialenosť 6 až 7 metrov, a okrem všeobecnej vonkajšej podoby bez
uvedenia nejakých konkrétnych detailov alebo výraznejších identifikátorov, totožnosť psov podľa jej

výpovede posudzovala iba všeobecne (a aj nepriamo posudzujúc to aj podľa jej len inými osobami
sprostredkovanej, resp. ňou predpokladanej informácie o zohratosti psov na farme - keďže ich videla
až usmrtených).

Totožnosť psov potvrdzovala ďalej len výpoveď svedka F. Q., ktorý však ako jediný (v rozpore s

vyjadreniami ostatných svedkov) ale zase vypovedal, že išlo pôvodných psov staršieho pána Š.Š., a
napokon sám vo svojej výpovedi pripustil možnosť, že by išlo iba o podobných psov. Podľa názoru súdu
nič by na tom nezmenilo ani žalobcom navrhované všeobecné zistenie od veterinárnych lekárov či a
akých psov u nich žalovaný očkoval, a preto súd tento dôkaz navrhovaný žalobcom ani nevykonal.Vzhľadom na to totožnosť psov, resp. vzťah medzi psami, ktorými bola škoda spôsobená, a ich súvislosť
so žalovaným, i vzhľadom na rozdielne, protirečivé a nepresné výpovede svedkov v konaní preukázaná

nebola. Je zrejmé, že nestačí len možnosť, že škodu spôsobili psy žalovaného, ale pre zodpovednosť
žalovaného a unesenie s tým súvisiaceho bremena tvrdenia a úspech žalobcu v konaní by muselo
byť preukázané (s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s praktickou istotou), že škoda bola
spôsobená psami v držbe žalovaného, čo však v tomto prípade nebolo.

Bez významu v tejto súvislosti napokon nie je ani tá skutočnosť, že v konaní tiež nebolo preukázané,
že psy na pozemku staršieho pána Š., ktoré mali škodu spôsobiť, i vzhľadom na smrť vlastníka tohto
pozemku, či práve preto, by boli v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. f) zák. č. 282/2002 Z.z. psami v držbe
žalovaného, za ktoré by žalovaný zodpovedal.

Vzhľadomnavyššieuvedenésúdžalobuprenepreukázanierozhodujúcichskutočnostívočižalovanému

zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., a priznal
odporcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu vyčíslených trov konania potrebných
naúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaza2úkonyprávnejslužby(prevzatieaprípravazastúpenia,

účasť na pojednávaní 8.4.2016) po 81,33 Eur, čo po prirátaní režijného paušálu 2 x 8,58 Eur k týmto
úkonom a 20% DPH (keďže jeho právny zástupca preukázal, že je platcom DPH) predstavuje spolu
215,78 Eur.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.

1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.