Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2020

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 15C/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517215029
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7517215029.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice- okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v spore žalobcov: 1. Q. I., bytom V.

- R. XX a 2. Ľ. I., rod. V., bytom V. - R. XX, zastúpených AK - Marják, Ferenci & Partners s.r.o., Tajovského
17, Košice, zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Marjákom PhD., proti žalovaným 1.B. B., trvale O.
S. XX, S., 2. B. W., rod. B., trvale bytom W. X, zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou,
Štúrova 20, Košice, 3. U. V., 4. Q. F., rod. V., 5. X. V., žalovaní v 3.- 5. rade zastúpení Slovenským
pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, SR, v konaní o zriadení vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu o d m i e t a .

II.Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia žalovaných 1,2 v rozsahu 100%.

III. Zástupcovi žalovaných v 3. až 5. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia podanou žalobou žiadali, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez
pozemok parcely registra E č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, okres Košice - okolie, obec Ploské, k.
ú. V.É., ktorého spoluvlastníkmi sú žalovaní v prospech žalobcov, ktorí sú vlastníkmi nehnuteľností -
bytového domu súp. č. XX, nachádzajúcom sa na pozemku parcely registra C č. XXX/XX, zapísané
na LV č. XXXX okres Košice - okolie, obec Ploské, k.ú. V. a zároveň aby súd rozhodol o náhrade

trov konania žalobcov. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, bytového domu
č. súpisné XX, ktorý sa nachádza na pozemku parcely registra C č. XXX/XX, zapísanom na LV č.
XXXX, Ploské, k. ú. V., pričom predmetná nehnuteľnosť sa nachádza na pozemku parcely registra E č.
XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. V., obec V.. Žalobcom bola dňa 23.3.2017 doručená výzva na
vypratanie nehnuteľností, v ktorej žalovaní v 1. a 2. rade vyzvali žalobcov, aby vypratali predmetnú
nehnuteľnosť, pričom vo výzve ďalej uviedli, že v prípade nesplnenia povinnosti pristúpia k vyprataniu
nehnuteľnosti súkromnou firmou. Žalovaní v prípade, že by žalovaní v 1. a 2. uskutočnili postup, ktorý

bol uvedený vo výzve, došlo by k neoprávnenému zásahu do vlastníckych práv žalobcov, keďže
žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré nadobudli v súlade so zákonom, a to kúpnou zmluvou,
žalovaní nie sú oprávnení požadovať od žalobcov vypratanie nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v ich
vlastníctve. Mali za to, že podľa súčasného právneho stavu vlastník stavby nemusí byť aj vlastníkom
pozemku, záležitosti súvisiace s právom cesty žalobcu k pozemku žalovaných doteraz neboli medzi
žalobcami a žalovanými právne upravené, nebola medzi nimi uzavretá žiadna zmluva, ktorá by riešila
vzniknutú situáciu a zaisťovala žalobcom prístup k ich majetku a jedným zo základných predpokladov

pre zriadenie vecného bremena práva cesty je to, že právo cesty sa týka pozemku, ktorý je priľahlý
k stavbe oprávneného z vecného bremena. Žalobcovia majú za to, že pozemok žalovaných spĺňa
predpoklad k tomu priľahlý pozemok k nehnuteľnosti žalobcov. Preto majú za to, že ide o zriadenie práva,
že by súd mohol zriadiť právo cesty pre žalobcov, ktorí sú vlastníkmi stavby.2. Zástupca žalovaných v 1. a 2. rade k doručenému návrhu uviedol, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. V., zapísaných na LV č. XXXX parcela registra E č. XXX/X, pričom

spoluvlastnícky podiel žalovaných na LV je u žalovaného v 1. rade 145.320-in a u žalovanej v 2. rade
145.320-in. Ako väčšinoví spoluvlastníci vyzvali žalobcov na usporiadanie nehnuteľností, ktoré majú v
podielovom spoluvlastníctve a navrhli im, aby usporiadali pozemky pod stavbou, ktorej sú výlučnými
vlastníkmi, ponúkli im pozemok na predaj, s čím však žalobcovia nesúhlasili.

3. Žalovaní nesúhlasili so zriadením vecného bremena. Nehnuteľnosť, ktorú žalovaní vlastnia, má
výmeru 3.215 m2.

4. Ďalej uviedli, že podstatnou náležitosťou vzniku vecného bremena na základe zmluvy je aj
vymedzenie obsahu vecného bremena, t.j. presné označenie dotknutých nehnuteľností a určenie, či
vecné bremeno sa zriaďuje za odplatu, resp. odplaty. Žalobcovia v prejednávanej veci uprednostnili

riešenie zriadenia práva prechodu cez vecné bremeno, obsah vecného bremena, ktoré uplatňujú
žalobcovia,bymalobyťvyjadrené určite azrozumiteľne,čozvýrokunávrhunevyplýva.Vecnébremeno
by malo byť v žalobe a vo výroku rozhodnutia označené určito tak, aby rozhodnutie bolo vykonateľné
a súčasťou by mali byť aj podklady, ktoré rozsah vecného bremena špecifikujú. Za takejto situácie
považujú návrh žalobcov za nedôvodný a neopodstatnený.

5.Zástupca žalovaných v 3. - 5. rade v písomnom vyjadrení k žalobe mala za to, že podanie žalobcov
nespĺňa náležitosti žaloby, pretože žalovaní v 3. - 5. rade sú označení len menom a priezviskom bez
ďalšieho identifikačného znaku, pričom ak by žalobcovia vykonali šetrenie, zistili by, že žalovaná v 3.
rade U. V., vydatá X., nar. XX.XX.XXXX v Q., zomrela dňa X.X.XXXX v Havlíčkovom Brode, posledným

miestom jej trvalého pobytu bola Y. T. XXXX, Z. O., rovnako žalovaný v 5. rade X. V., nar. XX.X.XXXX,
zomrel dňa X.XX.XXXX, z uvedeného je zrejmé, že minimálne žalovaní v 3. - 5. rade nemajú toho
času procesnú subjektivitu. Ďalej uviedla, že žaloba o zriadenie vecného bremena musí smerovať proti
všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností, pričom z listín, ktoré
mal zástupca žalovaných v 3. - 5. rade k dispozícii je zrejmé, že žalovaná v 3. rade a žalovaný v 5.

rade sú už nebohí, a teda žalobcovia žalujú mŕtve osoby, ktoré nemajú procesnú subjektivitu, ktorá
je jednou z podmienok konania, pričom súd zisťuje okruh účastníkov konania a následne koná s jeho
právnymi zástupcami len vtedy, ak k úmrtiu dôjde počas konania.

6.Navyše v zmysle ustanovení zákona je možné zriadiť vecné bremeno iba pri splnení určitých

podmienok, ktorým sú podanie žaloby, poskytnutie náhrady a nevyhnutné zaťaženie vlastníka pozemku,
preto má za to, že ani petit žaloby nespĺňa riadne náležitosti.

7.V predmetnom konaní súd uznesením zo dňa 29.12.2017 uplatnil sudcovskú koncentráciu konania
a uložil žalobcovi, aby uplatnil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a aby sa zároveň

vyjadril k replike žalovaných.

8. Zástupca žalobcov k replikám uviedol, že z dôvodu nemožnosti presnej identifikácie všetkých
vlastníkov pozemkov bol zákonom č.180/1995 Z. z. zavedený inštitút nezisteného vlastníka, pričom
inštitút neznámeho vlastníka je potrebné chápať ako označenie posledného známeho vlastníka, na

základe ktorého v budúcnosti môže identifikovať súčasného vlastníka. Slovenský pozemkový fond
bol zo zákona poverený nakladaním s pozemkami nezistených vlastníkov zákonom vymedzeným
spôsobom. Preto má za to, že je daná pasívna legitimácia žalovaného a to Slovenského pozemkového
fondu a má za to, že v prípade ak má Slovenský pozemkový fond za preukázané, že žalovaní už nežijú,
podal by podnet na kataster na prešetrenie. Vzhľadom na ničím nepodložené tvrdenia SPF o úmrtí

žalovaných, odvolávajúc sa na ust.§ 71 kat. zákona aj naďalej majú za to, že Slovenský pozemkový
fond je zástupcom žalovaných, a to až dovtedy, pokiaľ nebudú údaje v katastri nehnuteľnosti upravené.

9.K skutočnostiam týkajúcim sa výkladu práva vecného bremena majú za to, že nejde o zriadenie
nového, doposiaľ neexistujúceho prístupu k stavbe žalobcov, len o zlepšenie súčasného prístupu.

Ďalej mali za to, že zákon v žiadnej časti neuvádza, že vlastníkovi pozemku za dočasné obmedzenie
vzniknuté na základe zriadenia vecného bremena patrí akákoľvek forma náhrady, je preto zrejmé, že
zákonodarca toto vecné bremeno zriadil bezodplatne.10.Náhradu za zriadenie vecného bremena určuje súd aj bez návrhu, ak to považuje za podstatné,
výška náhrady odplaty by mala byť primeraná a taktiež je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti veci.
Súd určuje výšku spornej náhrady za pomoci znalca z odboru oceňovanie nehnuteľností a navrhnúť

vykonanie takéhoto dôkazu by mali, napriek tomu žiaden takýto návrh nepredložili. Žalobcovia nevidia
dôvod, pre ktorý by nemalo byť vecné bremeno spočívajúce len v práve cesty zriadené bezodplatne.

11. Zároveň žalobcovia žiadali súd o stanovenie primeranej šesťmesačnej lehoty na ďalšie vyjadrenie a
vypracovanie geometrického plánu, vytyčujúceho cestu cez pozemok, ktorý bude zároveň i podkladom

špecifikácie rozsahu vecného bremena v prospech každého vlastníka.

12. Zástupca žalovaných podal vyjadrenie, v ktorom doplnil, že SPF zisťoval údaje týkajúce sa
žalovaných v 3.-5. rade a zistil, že žalovaná U. X., rod. V. zomrela dňa X.XX.XXXX v Havlíčkovom
Brode, pričom adresa posledného miesta trvalého pobytu bola Y. T. Č.. XXXX, a jej manžel bol E. X..
Žalovaná v 4. rade Q. F., rod. V. sa v informačnom systéme však nenachádzala, avšak z rozsudku

Okresného súdu Košice - vidiek v právnej veci sp.zn. 6C/879/88 zo dňa 17.11.1988 sa vo vzťahu k
X. V., nar.XX.XX.XXXX konštatovalo, že zomrel dňa X.XX.XXXX, v konaní ako žalobkyňa vystupovala
práve jeho manželka H. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá už medzičasom tiež zomrela dňa XX.XX.XXXX,
Slovenskýpozemkovýfondsíce nemalkdispozíciiúmrtnýlist žalovanéhov5.radeX.V.,alepredmetom
spomínaného súdneho konania bolo určenie v rozsudku vedených nehnuteľností do dedičstva po X. V.

zomrelom X.XX.XXXX a teda z toho vyplýva, že konajúci súd mal túto skutočnosť preukázanú i úmrtný
list, resp. rozhodnutie o dedičstve po menovanej osobe by sa malo nachádzať v súdnom spise sp.zn.
6C/879/88. Žalovaná v 4. rade Q. F. tiež vystupovala v tomto konaní ako účastníčka konania.

13.Vo veci samej zotrval zástupca SPF na svojich skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom písomnom

vyjadrení, poukázal na to, že žalobný petit v aktuálnom znení je neurčitý, neuviedli žalobcovia v akej
časti vo vzťahu k pozemku a parcele registra E KN č. XXX/X orná pôda o výmere 3215 m2 k. ú. V. má
byť zriadené vecné bremeno v ich prospech. Zástupca SPF má za to, že zriadenie vecného bremena
v prospech žalobcov spočívajú v práve cesty cez spornú parcelu (ale ani v takom rozsahu, v akom
ho v súčasnosti skutočne užívajú), je neprípustné, nakoľko zriadením tohto vecného bremena sa má

zabezpečiť iba prístup žalobcov k ich nehnuteľnosti, k bytovému domu č. súp. XX, pričom majú za to,
že na zriadenie vecného bremena neexistuje žiadny relevantný právny dôvod. Ďalej uviedol SPF, že
má za to, že geometrický plán, z ktorého by mala byť určená časť predmetnej parcely na zriadenie
vecného bremena - práva cesty, mal byť prílohou predmetnej žaloby už v čase jej podania na súd a
konanie žalobcov je zjavne nehospodárne a zotrváva na tom, že zriadenie vecného bremena sa určuje

v zmysle zákona za náhradu. Preto majú za to, že za uvedeného stavu je potrebné žalobu v plnom
rozsahu zamietnuť.

14. V prejednávanej veci súd vytýčil termín pojednávania. Zástupca žalobcov po vyvolaní veci uviedla,
že na podanej žalobe v plnom rozsahu tráv s tým, že by upresnili okruh žalovaných, keďže po X. V.

prebehlo dedičské konanie v septembri 2019 a na jeho podiel a zároveň je ďalšia plomba na LV na
dedičské konanie z roku 2020. Okrem tohto prednesu právna zástupkyňa žalobcov nepredložila súdu
ani aktuálne LV, z ktorého by boli zrejmé skutočnosti, ktoré vyplývali z jej prednesu na pojednávaní.

15.Zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade mala za to, že z procesného hľadiska nemá žaloba riadne

náležitosti, pričom tu nevidí dôvod ani na zamietnutie, ale skôr dôvod na odmietnutie žaloby, keďže petit
nie je v súlade so zákonom, nie sú predložené ani podklady, z ktorých by bolo možné určiť, čoho sa
vlastne žalobca domáha a čo sa týka procesného hľadiska, má za to, že už v čase podania žaloby bolo
zrejmé, že osoby, ktoré žalobca žaloval v 3. - 5. rade sú osoby, ktoré neexistovali už v čase podania
žaloby, keďže boli nebohé. Preto má za to, že je potrebné túto žalobu odmietnuť a po odstránení vád

žaloby, žalobcom nič nebráni, aby podali novú žalobu, ktorá bude špecifikovaná v súlade so zákonom
a ustanovením CSP.

16.Zástupca za žalovaných v 3. - 5.rade uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s prednesom právneho
zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade a poukazuje na to, že už vo svojom vyjadrení z 19.9.2017

upozorňovala na to, že žalovaný X. V. a U. X. sú už mŕtvi, dokonca už v inom konaní na tunajšom
súde bolo voči týmto osobám konanie aj zastavené, čiže už v čase podania žaloby boli tieto osoby
preukázateľne mŕtve a má za to, že ďalšie konanie by už bolo nehospodárne, pretože za tri roky žalobca
nepredložil ani len geometrický plán, ktorý v zmysle katastrálneho zákona je nevyhnutnou podmienkouna zápis vôbec takéhoto rozsudku do katastra nehnuteľností a vlastne zástupca za SPF má za to, že po
celé tie tri roky sa ani nevedel vyjadriť k navrhovanému žalobnému návrhu, pretože ani doposiaľ nemá
vedomosť, k čomu by sa mal SPF vyjadriť.

17. Prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.07.2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963
O.s.p.. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesno-právnych
noriem, čo znamená, že nová právna úprava sa použije na všetky konania a to i na konania začaté
predo dňom účinnosti CSP, s výnimkami z tohto základného pravidla podľa ust. § 470 ods.2 CSP.

18. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19.Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

20. V prejednávanej veci súd mal za to, že žaloba nespĺňa náležitosti riadnej podanej žaloby v zmysle

CSP. V tzv. sporovom konaní je za vec samú pokladaný nárok uplatnený žalobou, o ktorej má byť
v príslušnom konaní vecne rozhodnuté, ust. § 127 CSP stanovuje tzv. všeobecné náležitosti, ktoré
musí spĺňať podanie adresované súdu a k týmto patrí uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. V prípade, že podanie strany nemá
zákonom stanovené náležitosti, ide o vadu podania. Postup odstraňovania vád podania je obsiahnutý

v ust. § 128, ktoré sa vzťahuje na podania, ktoré nie sú podaniami vo veci samej a v § 129 CSP ,
ktoré sa týka len podaní vo veci samej, prípadne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú podaním vo veci samej.

21.Ak z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo

nezrozumiteľné, súd je povinný ex offo vyzvať podávateľa k odstráneniu vád podania v lehote,
ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. Zákon výslovne stanovuje povinnosť tak formou uznesenia, v
ktorom zároveň uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, ako ho treba doplniť alebo
upraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní, alebo
neopraví, súd odmietne podanie. To neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

Vymedzenie žaloby ako procesného úkonu, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva, upravuje § 131 CSP.

22.Žaloba takpredstavujezákladnýprocesnýúkonžalobcu,ktorýmsazačínasporovésúdnekonanie,v
ktorom okrem všeobecných náležitostí je nevyhnutné uviesť označenie strán, pravdivé a úplné opísanie

rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Od náležitostí
žaloby je potrebné rozlišovať zložky žaloby, za ktoré sa považuje žalobný nárok a žalobný dôvod. V
prípade žalobného nároku ide o individualizáciu predmetu konania, pričom žalobca je povinný v žalobe
svojžalobnýnárokriadnešpecifikovať,individualizovaťakonkretizovať,pretožepredmetcivilnéhosporu
zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominis litis, čo vyplýva z dispozičného princípu sporového

konania. So žalobným nárokom je spätá povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce
okolnosti skutkového žalobného deja a uviesť tzv. žalobný návrh označovaný aj ako petit žaloby. Petit
žaloby je obligatórnou náležitosťou žaloby, v ktorej žalobca uvádza, akoby podľa jeho želania mal súd
rozhodnúť, resp. čo má súd uviesť vo výroku meritórneho rozhodnutia. Ním zároveň stanovuje rozsah
požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Požiadavka na

dostatočnú určitosť petitu logicky vyplýva z pravidla, že v sporom konaní je súd žalobným návrhom
viazaný (§ 216).Absencia žalobného návrhu, jeho neurčitosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť je takou
vadou žaloby, ktorej neodstránenie má za následok odmietnutie žaloby (§ 129). Druhou esencionálnou
zložkou žaloby je žalobný dôvod, ktorý predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu
medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva tvrdeného

žalobcom.

23.V prejednávanej veci súd mal za to, že podanie žalobcu je neúplné, neurčité a neobsahuje
vykonateľný žalobný petit. Žalobca v žalobnom petite vôbec neuviedol, akým spôsobom sa domáhaurčenia vecného bremena, v akom rozsahu, nepriložil ani geometrický plán, ktorý by bol i podkladom
pre zápis takéhoto výroku do katastra nehnuteľnosti, a to napriek tomu, že žalobcovia už podaním dňa
24.01.2018 žiadali poskytnutie 6-mesačnej lehoty pre vypracovanie geometrického plánu vytyčujúceho

cestu cez pozemok, ktorý by bol i podkladom pre riadnu špecifikáciu s rozsahom vecného bremena
pre každého vlastníka (č.l. 39), žaloba bola podaná na súd dňa 7.7.2017 a Slovenský pozemkový fond
už vo vyjadrení ako zástupca žalovaných dňa 19.9.2017 upozorňoval na to, že žalovaní súd už mŕtvi,
t.j. boli označení ako účastníci konania, resp. ako strany sporu už v čase podania žaloby boli nebohí.
I napriek tomu, že žalobcovia v prejednávanej veci boli zastúpení a sú zastúpení advokátom, ani na

samotnom pojednávaní vytýčenom dňa 13.2.2020 nepredložili súdu a nespresnili okruh žalovaných
s vymedzením tak, ako s riadnym ich vyznačením dátumu narodenia, resp. úmrtia, resp. právnych
nástupcov, nevymedzili a nevyšpecifikovali ani žalobný petit, nedoložili geometrický plán.

24.Súd v prejednávanej veci uplatnil aj sudcovskú koncentráciu konania (č.l. 41) a až do ukončenia
pojednávania vo veci samej žalobcovia nepredložili žiaden ďalší dôkaz, ktorý by preukazoval

dôvodnosť ich žaloby, súd mal za to, že podanie žalobcu tak neobsahovalo jasné a konkrétne
vymedzenie nielen predmetu sporu, ale ani označenia strán sporu v prejednávanej veci, špecifikácie
výroku doloženímdôkazovlistiny,čoodôvodňujezáveronemožnostisúduefektívnekonaťarozhodovať
vo veci samej, keďže tieto nedostatky neboli odstránené, súd mal za to, že je daný dôvod pre
odmietnutie žaloby.

25.V ďalšom nič nebráni žalobcom podať riadnu novú žalobu, ktorá bude presne špecifikovaná v
súlade so zákonom a ustanoveniami CSP.

26.O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalovaných v

1. a 2. rade v rozsahu.

22.Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V prejednávanej veci žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení právnym zástupcom boli v konaní úspešní
a preto súd im priznal náhradu trov konania. Žalovaní v 3.-5. rade zastúpení SPF náhradu trov konania

nepožadovali, keďže im žiadne trovy konania ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)