Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Iveta Sýkorová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Pc/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119208439
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119208439.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: Z.,

proti povinnému na výživné: P., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje od 01.10.2015 vyživovaciu povinnosť povinného na výživné P. voči oprávnenému na
výživné Z., ktorá vyživovacia povinnosť bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.
zn. 30P/84/2008-105 zo dňa 27.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2008.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.07.2019 domáhal, aby súd rozhodol o zrušení
vyživovacej povinnosti jeho otca P. K. - povinného na výživné, ktorá bola naposledy stanovená

rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 27.10.2008 sp. zn. 30P/84/2008-105, ktorú vyživovaciu
povinnosť si mal povinný na výživné plniť v sume 1.500,- Sk / 49,79 € mesačne. Na odôvodnenie návrhu
na začatie konania navrhovateľ uviedol, že povinný na výživné si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil.
Keďže nepožiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti, žiada preto o zrušenie vyživovacej povinnosti
oprávnený na výživné, nakoľko už je plnoletý.
2. Povinný na výživné sa vyjadril k návrhu na začatie konania podaním doručeným súdu dňa 11.02.2020,
v ktorom súhlasil so zrušením svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi. Uviedol, že sa odmieta

zúčastniť pojednávania a výslovne súhlasil s vykonaním pojednávania a rozhodnutím súdu na tomto
pojednávaní v jeho neprítomnosti.
3. Povinný na výživné navrhol, aby bolo rozhodnuté na pojednávaní v jeho neprítomnosti, aj ďalším
podaním doručeným súdu dňa 05.06.2020.

4. Navrhovateľ na výzvu súdu na predloženie listinného dôkazu preukazujúceho ukončenie jeho štúdia
predložil Vysvedčenie zo dňa 16.05.2014 vystavené Strednou odbornou školou Sv. Jozefa Robotníka

Žilina (č.l. 41 spisu), študijného odboru: 3447 4 grafik digitálnych médií, 4. ročníka, v školskom roku
2013/2014, z ktorého súd zistil, že navrhovateľ bol hodnotený v 1. aj v 2. polroku ako: „prospel“.

5. Súd vo veci vykonal dňa 08.07.2020 pojednávanie, a to v neprítomnosti ako navrhovateľa, tak
i povinného na výživné. Navrhovateľ bol na pojednávaní zastúpený splnomocnenou zástupkyňou -
svojou matkou. Keďže sa povinný na výživné z neúčasti na pojednávaní opakovane ospravedlňoval
a navrhol vykonať pojednávanie v jeho neprítomnosti a navrhovateľ bol riadne zastúpený svojou

splnomocnenou zástupkyňou, na pojednávaní osobne prítomnou, súd mal za to, že podmienky na
vykonanie pojednávania v neprítomnosti účastníkov konania boli splnené.6. Navrhovateľ prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne zotrval na pojednávaní na návrhu
na začatie konania s tým, že aj tak je trvanie vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému na
výživné bezpredmetné, keďže si povinný plnil vyživovaciu povinnosť len v čase, kedy bol vo väzbe. Na

otázku súdu, od ktorého dátumu má byť zrušená vyživovacia povinnosť povinného na výživné, uviedla
splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa, že navrhovateľ bol zamestnaný až od októbra 2015.

7. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa čl. 6 Civilného mimosporového poriadku, zákona č. 161/2015 Z.z. (v texte aj len ako „CMP“) súd
postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely
zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 34 prvej vety CMP ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach podľa tohto zákona
nepoužijú.

Podľa ust. § 30 CMP po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak,

aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.

Podľa ust. § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

Podľa ust. § 32 ods. 1 CMP účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné

na rozhodnutie.

Podľa ust. § 32 ods. 1 CMP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových
tvrdení.

Podľa ust. § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa ust. § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

Podľa ust. § 154 CMP na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je
miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa ust. § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.

Podľa ust. § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a
osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

Podľa ust. § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

8. V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zánik vyživovacej povinnostiv zmysle vyššie citovaného ustanovenia je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou a je
potrebné preto zvažovať viaceré faktory rozhodujúce pre posúdenie nadobudnutia schopnosti dieťaťa
samostatne sa živiť a z toho vyplývajúci zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Okrem štúdia

ako prípravy na budúce povolanie je potrebné zohľadniť napríklad aj schopnosť zamestnať sa alebo
vykonávať prácu a majetkové pomery dieťaťa. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď je samostatne
schopné uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pričom musí ísť o prácu, ktorá
zodpovedá jeho psychickým a fyzickým schopnostiam a potrebám spoločnosti.

9. Súd je povinný postupovať v mimosporových konaniach z úradnej povinnosti na základe zákona s
cieľom prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Princíp hospodárnosti
sa tu vyžaduje o to viac, že na väčšine mimosporových konaní a ich rozhodnutí v čo najkratšom čase
je eminentný verejný záujem.

10. Ustanovenie § 32 CMP upravuje povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť účastníkov konania ako

základné procesné povinnosti, ktoré sa však prejavujú v inej miere ako v sporovom konaní. Podľa §
2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku,
ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže mimosporové konanie je založené na princípe oficiality, ako
aj princípe materiálnej pravdy, tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci
dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv.

vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

11. V danom prejednávanom prípade sa vydania rozhodnutia o zrušení vyživovacej povinnosti
nedomáhalpovinnýnavýživné,aleoprávnenýnavýživnézdôvodu,žepovinnýnavýživnésivyživovaciu

povinnosť aj tak riadne neplnil, pričom, keďže nepožiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti povinný, činí
tak v tomto konaní navrhovateľ vzhľadom na svoju plnoletosť. S poukazom na takúto procesnú situáciu
a na vykonané dokazovanie Vysvedčením zo dňa 16.05.2014, vystaveným Strednou odbornou školou
Sv. Jozefa Robotníka Žilina, v spojitosti s tvrdeniami navrhovateľa a jeho splnomocnenej zástupkyne,
mal súd preukázané, že navrhovateľ úspešne ukončil štúdium na uvedenej strednej škole, pričom z

vyjadrenia matky navrhovateľa na pojednávaní vyplynulo, že navrhovateľ bol schopný sám sa živiť od
októbra2015,kedysazamestnal.Súdmaltakzapreukázané,ženavrhovateľukončilprípravunabudúce
povolanie a je od októbra roku 2015 v situácii, kedy je schopný sám sa živiť.

12. Povinný na výživné sa na pojednávanie nedostavil, tvrdenia navrhovateľa nespochybnil, ani

súdu nepredložil žiadne dôkazy spochybňujúce tvrdenia navrhovateľa a ani vykonanie takých dôkazov
nenavrhol.

13. Tým boli splnené podmienky pre ukončenie vyživovacej povinnosti povinného na výživné voči
navrhovateľovi v súlade s citovaným zákonným ust. § 62 ods. 1 ZoR, ktorá vyživovacia povinnosť

bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/84/2008-105 z 27.10.2008, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.12.2008.

14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak
je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

16. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre
aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov
konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.