Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718204694
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8718204694.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu O. Y., nar.

XX.X.XXXX, adresa pobytu D., Y. XXX, zastúpený Mgr. Bc. Petrom Kubákom, advokátom so sídlom
Košice, Werferova 1, IČO: 50 504 339, proti žalovaným v 1/ rade O. Y., nar. X.X.XXXX, adresa pobytu
Z., J. XXXX/XX a v 2/ rade O. P., nar. XX.X.XXXX, adresa pobytu D. č. XXX, obaja zastúpení JUDr.
KarolomPudlákom,advokátomsosídlomPoprad,Štefánikova98/70,IČO:43631797,vsporeourčenie
neplatnosti právneho úkonu s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný v 1/ a 2/ rade majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že darovacia zmluva, ktorou žalovaný v 1/
rade previedol na žalovanú v 2/ rade poľnohospodárske a lesné pozemky, ktoré nadobudol na
základe /osvedčenia o dedičstve v dedičskom konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn.
10D/317/2006 je neplatná.
Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalobca je dedičom po poručiteľovi O. Y. narodenom dňa
XX.XX.XXXX a zomretom dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol jeho otcom. Dedičské konanie bolo vedené

Okresným súdom Poprad povereným súdnym komisárom W. Z. v konaní vedenom pod sp. zn. 10D
317/2006. V označenom dedičskom konaní dedičia uzavreli dohodu
o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej 1) spoluvlastnícky podiel v na domovom majetku, ktorý je zapísaný
v katastri nehnuteľností pre k. ú. D. na LV č. XXX nadobudli dedičia do podielového spoluvlastníctva,
každý v rovnakom podiele 1/7-ny, 2) poľnohospodárske a lesné pozemky, ktoré sú zapísané v katastri
nehnuteľností pre k. ú. D. na LV č. XX, XX, XXX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX nadobudol žalovaný v 1/ rade s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim dedičom G. Y.,

G. Y., W. W., O. Y., O. P. a A. I. z titulu náhrady za ich dedičské podiely každému 1/7-inu výnosu, kúpnej
ceny, resp. z akejkoľvek inej finančnej náhrady, ktorú v budúcnosti za predmetné nehnuteľnosti obdrží
a to do 7 dní od obdržania náhrady.
Žalovaný v 1/ rade následne uzatvoril so žalovanou v 2/ rade darovaciu zmluvu, predmetom ktorej
boli poľnohospodárske a lesné pozemky, respektíve príslušne podiely na pozemkoch, ktoré nadobudol
žalovaný v 1/ rade v predmetnom dedičskom konaní. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalovaná v
2/ rade do svojho výlučného vlastníctva dňa 23.03.2018 na podklade darovacej zmluvy rozhodnutím

Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru v konaní vedenom pod číslom V 619/2018.
Určenia neplatnosti tohto právneho úkonu, teda darovacej zmluvy, na základe ktorej nadobudla žalovaná
v2/radeodžalovanéhov1/radeuvedenénehnuteľnostisadomáha žalobcavtomtokonaní.Neplatnosť
darovacej zmluvy žalobca odôvodnil v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že zmluva odporujedobrým mravom a obchádza zákon. Podľa žalobcu záväzok vyplývajúci z osvedčenia o dedičstve nebol
opakovane splnený a uzavretím darovacej zmluvy sa žalovaný v 1/ rade snažil vyhnúť splneniu záväzku
absolútne, čo obchádza zákon a odporuje dobrým mravom. Opätovným zapísaním vlastníckeho práva

žalovaného v 1/ rade nadobudne žalobca možnosť exekučne záväzok žalovaného v 1/ rade vymáhať.

2. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa k podanej žalobe písomne vyjadrili a navrhli žalobu zamietnuť. Popreli
skutkové tvrdenia žalobcu a namietli nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a tiež naliehavého právneho
záujmu žalobcu. Žalovaní poukázali na skutočnosť, že v zmysle osvedčenia o dedičstve žalovaného v

1/ rade nič neobmedzovalo v tom, aby zdedené nehnuteľnosti daroval. Súčasne majú žalovaní za to, že
nárok na náhradu majú ustupujúci dedičia za predpokladu, že zdedené nehnuteľnosti vygenerujú výnos,
resp. finančnú náhradu. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, podľa žalovaných sa vyhovením
žalobe postavenie žalobcu nijako nezmení, a naliehavý právny záujem teda nie je daný.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, svedka O. Y. a listinnými dôkazmi

založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Z výsluchu žalovaného v 1/ rade súd zistil, že tento vlastnícke právo k pozemkom previdol na žalovanú
v 2/rade za to, že žalovaná v 2/ rade dochovala matku strán sporu, t.j. zabezpečila jej doživotnú opateru.
Žalovaný v 1/ rade pripustil, že za pozemky mu bola z urbárskeho spoločenstva vyplatená náhrada s

tým, že tieto ďalej vyplatil ostatným dedičom, o čom však doklad predložiť nevedel. Uviedol, že jeden zo
zdedených pozemkov daroval tiež žalobcovi, ktorý ho obratom previedol na manželku.

5. Z výsluchu žalovanej v 2/ rade súd zistil, že žalovaný v 1/ rade previedol vlastnícke právo k zdedeným
pozemkom na žalovanú v 2/ rade preto, že 4 roky opatrovala spoločnú matku, zabezpečila jej teda

doživotnú opateru. Potvrdila, že sa tiež snažili zabrániť tomu, aby syn žalobcu opätovne od žalovaného
v 1/ rade nezískal nehnuteľnosť, za ktorú nikdy nikomu nezaplatil. Poukázala na to, že už v minulosti
boli medzi stranami sporu problémy s prevodom vlastníckeho práva, na žalobcu.

6. Z výsluchu svedka O. Y., syna žalobcu, súd zistil, že svedok mal pred pojednávaním k dispozícii

zápisnicu z pojednávania, na ktorom vypovedal žalovaní v 1/ a 2/ rade. V tomto smere má súd
za to, že v prípade uvedeného svedka nemožno na obsah jeho výpovede prihliadať z dôvodu
neobjektívnosti, nakoľko pred samotným výsluchom bol oboznámený s procesnými stanoviskami a
výpoveďami žalovaných a nereagoval tak spontánne a objektívne, ale svoju výpoveď prispôsobil práve
tvrdeniam žalovaných.

7. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D/317/2006 vydaného dňa 5.6.2008 A.. W. Z. ako súdnou
komisárkou súd zistil, že poľnohospodárske a lesné pozemky zapísané v katastri nehnuteľností
vedenom pre v k.ú. D. na LV č. XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX a XXX nadobudol po poručiteľovi O. Y. žalovaný v 1/ rade s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim

dedičom G. Y., G. Y., W. W., O. Y., O. P. a A. I. z titulu náhrady za ich dedičské podiely každému
1/7 z výnosu, kúpnej ceny, resp. z akejkoľvek inej finančnej náhrady, ktorú v budúcnosti za predmetné
nehnuteľnosti obdrží, a to do 7 dní od obdržania náhrady.

8. Z LV č. XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX

súd zistil, že podielovým spoluvlastníkom častí parciel osvedčených v osvedčení o dedičstve sp. zn.
10D/317/2006 je žalovaná v 2/ rade, pričom nadobúdacím titulom je darovacia zmluva registrovaná pod
V-619/2018 zo dňa 23.3.2018.

9. Z listiny označenej ako Listina o zrieknutí sa nároku zo dňa 1.12.1998 súd zistil, že A. J., W. A., A. S.

a C. R. mali O. Y. a manželke W. S.-Y. za odplatu 1,- USD „darovať“ majetok v k.ú. D.. Tento nie je nijako
bližšie špecifikovaný. V čase podpisu listiny bola už A. J. nebohá. Kde bola uvedená listina podpísaná
v listine uvedené nie je.

10. Z notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní spísanej JUDr. Igorom Čabrom, notárom v

Popradedňa12.11.1997podsp.zn.N771/97,NZ770/97,súdzistil,žeporučiteľO.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
nadobudol vydržaním pozemky zapísané v zápisnici č. XX, XX, XXX a XXX. Malo sa jednať o pozemky
pôvodne nadobudnuté prevodom od právnych predchodcov poručiteľa najneskôr v roku 1939.11. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

12. Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovanými v1/ a 2/ rade bola
uzatvorená darovacia zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré
žalovanív1/radezdedilponeb.O.iY.i,pričomzvýnosovzuvedenýchpozemkovmalpovinnosťvyplácať
ustupujúcich dedičov každého v hodnote 1/7 výnosu. Žalovaný v 1/ rade nepreukázal plnenie svojich

povinností a darovacou zmluvou vlastnícke právo k predmetu dedičstva previedol na žalovanú v 2/ rade.
Žalobca má za to, že uvedené konanie je v rozpore s dobrými mravmi a obchádzaním zákona a domáha
sa určenia neplatnosti uzavretej darovacej zmluvy.

18. Zneužitie práva - abusus iuris je konanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce o nedovolený výsledok

napr. šikanózny výkon práva. V tomto smere má súd za to, že konanie žalobcu je voči žalovanému
šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy (bonos mores) patria k zásadám súkromného
práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie
obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu
normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,

pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy patrí vždy od prípadu k prípadu.
Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti návrhu je nevyhnutné, aby sa tento posúdil aj
z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného pravidla
obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať
v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j.
nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2014).

19. Ďalšou otázkou, ktorou sa súd zaoberal bolo splnenie podmienok stanovených ust. § 137 písm. c)
C.s.p.

20.Podexistenciounaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčenísarozumienaliehavýprávny

záujem žalobcu. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami: žalovaným je
popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo,
resp. právny vzťah medzi stranami sporu konania je sporný. Jedná sa o existenciu aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi stranami; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav
neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.

21. Určovacia žaloba podľa vyššie uvedeného § 137 písm. c) C.s.p. má preventívny charakter.
Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia
práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inýmspôsobom. Uplatní sa tiež v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu, a jej prostredníctvom možno dosiahnuť
úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi stranami. Tieto

funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v
konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcii, nie je daný naliehavý právny záujem na určení.
Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa
žalobca žalobou domáha.

22. Pokiaľ základnou podmienkou konania o určenie v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. je preukázanie
naliehavého právneho záujmu. Tento možno konštatovať pokiaľ existuje objektívne stav právnej neistoty,
čo by mohlo byť konštatované za predpokladu, že by boli splnené ďalšie zákonné podmienky, teda že
postavenie žalobcu sa rozhodnutím zmení a súčasne rozhodnutie nevyvolá ďalšie spory. Vyhovením
návrhu by došlo k zápisu vlastníckeho práva žalovaného v 1/ rade, právne postavenie žalobcu vo vzťahu
k predmetným nehnuteľnostiam by sa však nijako nezmenilo. Jedinou zmenou na strane žalobcu by

bola možnosť získania 1/7 prípadného potenciálneho výnosu. Tento však nemožno za každých okolností
predpokladať a navyše od nadobudnutia dedičstva nebolo preukázané, že by ho ktorýkoľvek z dedičov
obdržal či požadoval. Jednou z dôležitých zásad, ktoré sa v občianskom súdnom konaní v súčasnosti
zdôrazňujú, je aj zásada "vigilantibus iura" ("každý nech si stráži svoje práva"), z ktorej okrem iného
vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania od ich súčinnosti.

V tomto smere má súd za to, že každý demokratický štát ochranu subjektívnym právam len ponúka,
ale nevnucuje a práva patria len bdelým. Pokiaľ sa teda žalobca z vlastného rozhodnutia či nezáujmu
nestaral dôkladne o existenciu výnosov či zámerov žalovaného v 1/ rade, nemožno túto pasivitu žalobcu
pričítať na ťarchu žalovaného v 1/ rade. Navyše zámerom žalovaného v 1/ rade pri prevode vlastníckeho
práva nebola produkcia zisku, ale odplata za to, že žalovaná v 2/ rade dochovala spoločnú matku strán

sporu, teda zabezpečila jej doživotnú starostlivosť a opateru. Súd má za to, že žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na výsledku sporu.

23. Aj keby súd pripustil existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na výsledku sporu, v
sporovom konaní súd nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,

prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom
konanízaloženénaprejednacejzásade,ktorájevyjadrenávcitovanomustanovení§čl.8C.s.p.Sporové
konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou

účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán
sporu.

24. Aby mohol žalobca v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu,
spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol

po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu nie je daný. Pri zisťovaní skutkového
stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak
žalobca potrebné dôkazy nepredložil, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho
nemôže v konaní uspieť.

25. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej
súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci
samej, uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu ani dôvodnosť
uplatneného nároku.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli

preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla
byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle
ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k

objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185
C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z
dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimitvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

26. Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti návrhu je nevyhnutné, aby sa tento posúdil
aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného pravidla
obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať
v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j.
nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi (napr. uznesenie najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2014).

27. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.

Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

28. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že konanie žalovaného v 1/ rade nebolo
v rozpore s dobrými mravmi ani neobchádzalo zákon, pokiaľ predmet dedičstva previedol na žalovanú
v 2/ rade za to, že dochovala spoločnú matku žalobcu a žalovaných. V tomto smere súd poukazuje na

skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade už v predchádzajúcom období jeden zo zdedených pozemkov daroval
tiež žalobcovi, ktorý proti tomuto prevodu nič nenamietal ani aktívne nepristupoval k prípadnému plneniu
v prospech ostatných dedičov. Navyše možnosť bezodplatného prevodu dedičia v dedičskom konaní
nevylúčili. Konanie žalobcu sa tak javí účelovým, preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a v konaní úspešným žalovaným priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom

súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.