Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 25, 2020

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 2T/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519010282
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Saloková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7519010282.12

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie, samosudca JUDr. Lenka Saloková, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
26.05.2020 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku s ú d p o s t u p u j e trestnú vec obžalovaného Ľ.
Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. H. K. Č.. XXX, okres Košice-okolie vedenú na Okresnom súde pod sp.
zn. 2T/63/2019, obžaloba sp. zn.: 1Pv 163/19, Okresnému úradu Košice-okolie, odboru všeobecnej

vnútornej správy na priestupkové konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Ľ. Š., poškodenej H. G.,
svedkov S. E., K. O., Š. G., znalkyne K.. I. Y., znalkyne K.. N., oboznámil znalecké posudky a listinné
dôkazy nachádzajúce sa v spise a dospel k záveru, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný Ľ. Š. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 18.3.2019 sa nachádzal doma, poškodená
bola nervóza nakoľko mala zdravotné problémy, snažila sa vyvolať hádku, keď si obžalovaný išiel pozrieť
film vytrhla kábel od prenosnej antény a kričal, že keď tak bude žiť, odjebe seba aj obžalovaného.
Dňa 19.3.2019 ráno sa poškodenej pýtal kde ide, na čo mu ona odpovedala: Tebe piča po tom kde idem
a začala obžalovaného slovne provokovať nech je geroj a buchne ju, obžalovaný si išiel naliať vodu
do konvice, poškodená sa postavila pred drez a vtedy ju obžalovaný odtlačil. Na to začala poškodená

kričať, že ju obžalovaný udrel, že zavolá políciu a že mu ukáže. Tento konflikt počul aj svedok K. O., ktorý
bol na návšteve. V ten istý deň večer za ním poškodená prišla, či zase bude spať na gauči, obžalovaný
povedal že áno, na čo poškodená povedala, že ona to tak nenechá a niečo si urobí. Obžalovaný ostal
spať na gauči.
Dňa 20.3.2019 ráno sa poškodená nachádzala pod vplyvom liekov, bola malátna, obžalovaný bez slova
odišielzdomu,eštepredtýmobžalovanýzobralkľúčeodvozidla,abyhoneriadilapoškodená.Ponávrate

z práce obžalovaný si išiel ľahnúť, prišla poškodená, zasvietil, povedala :jeej ty si tu ale následne odišla,
a o 21.00. mu zaslal sms správu : spím pri Z. nebudem ťa obmedzovať od postele. Túto správu čítal aj
príslušník OOPZ. Obžalovaný na správu nereagoval.
Dňa 21.3.2019 ráno začala poškodená kričať, že je chorá, že jej odchádza pankreas, že potrebuje ísť k
lekárovi, nech jej dá obžalovaný kľúče od auta. Obžalovaný povedal, že aj on ide do mesta, že si preloží
parkovaciu kartu a následne si začal prekladať veci z vozidla. Potom vozidlo naštartoval, poškodená

stála pred vodičovými dverami, keďže na žiadosť obžalovaného neustúpila obžalovaný ju rukou posunul
aby mohol nastúpiť, poškodená začala vrieskať, že ju obžalovaný zas napadol a že ide volať políciu.
Obžalovaný vtedy poškodenej oznámil, že takto to ďalej nepôjde, že sa bude musieť odsťahovať,
nakoľko týchto incidentov bolo v poslednom čase veľa a oznámil jej, že končí vzťah. Následne videl,
ako poškodená volala na políciu, obžalovaný po tomto zistení zostal na pozemku a čakal na príchod
polície. Medzi tým, ako prišla poškodená mu H. hovorila, že či sa už posral a že keď ona ostane sama

tak ho odjebe. Po príchode polície nastúpila k nim do vozidla a odišla.Ďalej obžalovaný popisoval vzájomne spolužitie jeho a poškodenej, kedy poškodená viackrát dostala
záchvat, že odchádza do Medžugoria, pokúšala sa o samovraždu a podobne, pričom podľa
obžalovaného sa do zlého psychického stavu poškodená dostala po tom, čo jej obžalovaný povedal,

že chce ukončiť vzťah. Podľa obžalovaného je poškodená psychicky labilná osoba a počas spolužitia
ju nikdy nenapadol a ani sa jej nevyhrážal.
Podľa obžalovaného poškodená má tendenciu osočovať chlapov keď ju opustia, čo sa stalo aj v
minulosti,kedysinapríklad označilaosobuuktorejbývala,žejuznásilnil,očommajúpolicajtivedomosť,
podľa neho si poškodená celú záležitosť vymyslela, pretože sa obžalovaný chystal od nej odísť.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný využil právo a nevypovedal.

Poškodená H. G. v prípravnom konaní uviedla, že konflikty s obžalovaným začali v roku 2017,
kedy ju začal napádať, ale keďže ho mala rada tak to prehliadala. Poškodená uviedla, že správanie
obžalovaného je často výbušné, v danom momente má poškodená strach, ale po nejakom čase sa

obžalovaný vždy ukľudní a jeho správanie už nie je útočné.
Dňa 19.3.2019 vznikla medzi nimi hádka kvôli medu, obžalovaný jej povedal, že jej prijebe dve po papuli
načo sa ho poškodená opýtala prečo to robí, keď ona s ním chce riadne žiť, a povedala mu, že si jeho
správanie bude aj nahrávať. obžalovaný jej povedal, že týra ona jeho že ak skúsi niečo spraviť, zle
dopadne a že ju aj jej syna sprata, no čo poškodená odišla.

Dňa 20.3.2019 v raných hodinách sa pohádali, obžalovaný k nej prišiel a oboma rukami ju chytil za
hlavu, zatriasol ňou a hodil poškodenú na podlahu v kuchyni. Nedal jej kľúče od auta a znemožnil jej
ísť k lekárovi. Poškodená utrpela zranenie krku a hlavy, odišla k susedom E. a počkala u nich, kým
obžalovaný neodíde z domu.
Dňa 21.3.2019 žiadala poškodená od obžalovaného kľúče od auta, pretože musí ísť súrne na vyšetrenie

k lekárovi, poškodený jej kľúče dať nechcel a došlo medzi nimi ku konfliktu, obžalovaný jej nadával že je
hlúpa piča, poškodená hľadala kľúče od auta vo vozidla obžalovaného, obžalovaný ju odstrčil a triasol
s ňou, zachytila sa o dvere auta aby nespadla a uhryzla obžalovaného do stehna, pretože sa bránila.
Poškodená sa vyšmykla a volala políciu, medzitým jej obžalovaný povedal nech si zoberie doklady a
vypadne a pri hádke jej povedal, že ju zabije. Poškodená sa vyjadrila, že násilné konanie obžalovaného

sa stupňuje.

Na hlavnom pojednávaní poškodená opäť popísala ako jej mal v jednotlivé dni obžalovaný ubližovať,
popísala priebeh hádok.

Hádky sa podľa poškodenej stupňovali, preto mala z obžalovaného strach. Poškodená odišla k susedom
po hádke dňa 20.3.2019 preto, lebo nechcela byť v jeho prítomnosti a myslela si, že sa ukľudní a bude
to lepšie. Keď sa s obžalovaným pohádali posledný deň, uvedomila si, že je to posledná kvapka ich
spolužitia a že je potrebné zo vzťahu odísť. Počas tých troch dní jej obžalovaný spôsobil poranenia
krčnej chrbtice, kedy musela ísť na ošetrenie ne traumatológiu.

Poškodená popísala vzťah s obžalovaným spočiatku ako veľmi dobrý, ale u obžalovaného sa agresivita
stupňovala a stupňovali sa aj hádky. Poškodená uviedla, že obžalovaný sa jej vyhrážal iba tie tri dni,
predtým nie. Potom poškodená vlastne popisovala rôzne situácie a úseky zo života s obžalovaným a
uviedla, že vlastne nevie, čo k nemu cíti, mali krásny vzťah, raz boli hore a raz dole, bolo to aj veľmi
krásne, chcela udržať ten vzťah a dúfala, že sa obžalovaný zmení.

Svedok S. E. - sused, uviedol, že dňa 20.3.2019 k nim prišla H. G. s tým, že sa s obžalovaným pohádali
a že počká kým odíde, lebo chce ísť domov pre zbrane, myslela zbrane, ktoré má u Š. uložené. Keď
k nim prišla na návštevu, svedok nevidel na poškodenej žiaden rozdiel, nevidel, že by jej niečo bolo,
nebola udretá ani uplakaná, bola iba smutná, že sa pohádali, mal pocit akoby niečo nadhadzovala,

aby povedal, čo ona chce, zvykla si nahrávať. Svedok opísal poškodenú ako osobu, ktorá stále niečo
nahrávala, špehovala a všetko robila s nejakým účelom. Svedok videl dňa 24.3.2019 ako vystrájala pred
domom obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní svedok potvrdil , že poškodená bola uplakaná keď k nim prišla, ale s odstupom

času sa domnieva, že je to celé fraška, v nedeľu potom robila na ulici cirkus, útočila, nemala žiaden
golier ani žiadne znaky fyzického napadnutia a podľa k nim prišla iba preto, aby mala nejakých svedkov,
že jej niečo bolo.Svedok K. O., bol ráno na návšteve u obžalovaného, bolo vidno, že medzi sebou niečo majú, H. sa z
ničoho nič opýtala obžalovaného: čo ma chceš pred K. zbiť? na čo obžalovaný nereagoval, niečo od
nej pýtal a poškodená povedala, že zavolá na obžalovaného políciu. Bola nervózna a behala po dome.

Svedok registroval, že odišla k susedom. Svedok nepočul, že by sa jej bol obžalovaný vyhrážal, ani nič
podobné. Podľa názoru svedka ich spolužitie nebolo bezproblémové, mali iné záujmy, škriepky.

Na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď potvrdil, nevie čo spôsobilo zhoršenie vzťahu obžalovaného a
poškodenej, žiadne vyhrážky od obžalovaného voči poškodenej nepočul.

Svedok Š. G., od bývalej manželky vie, že s obžalovaným žili ako na hojdačke, jeden týždeň perfektne,
jeden bol krik a plač. Chodili na výlety, o syna bolo dobre postarané. Podľa názoru svedka je poškodená
ťažko prispôsobivá, nevie robiť kompromisy, a keď nie je tak, ako ona povie, tak je cirkus. Svedok

obžalovaného veľmi nepozná, nevie aká je povaha, nestýkali sa. Syn mu spomínal, že v poslednom
čase bol u nich krik a plač. Poškodená raz povedala svedkovi, že ju obžalovaný napadol. Svedok sa
vyjadril, že počas spolužitia s poškodenou sa chovala tak, že keď mali nejaký konflikt, tak odišla z domu,
je neprispôsobivá.

Na hlavnom pojednávaní svedok doplnil, že poškodená dňa 24.07.2010 bola veľmi nervózna, inak
vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, iba podrobnejšie.

Zo znaleckého posudku z odvetvia zdravotníctva, odbor psychológia vyplýva záver: vykonaným
psychologickým vyšetrením bolo zistené, že rozumové - intelektové schopnosti H. G. sú t.č. situované
do pásma nadpriemeru. Prakticky to znamená, že menová vie hodnotiť a vyhodnotiť situáciu, popísať
stav veci ako aj jej následky. Osobnosť je s tendenciou k sociálnej žiadúcnosti, má tendenciu javiť
sa v lepšom svetle. Dané zvýšené L-ži skóre je výsledkom jej spracovávania sociálnych podnetov v

zmysle aktuálnej potreby pozitivizovať svoju osobnosť v procese prebiehajúceho trestného konania,
ktoré sama verbalizuje a vníma ako výsledok skratového správania sa jej druha a následne jej konania.
Dané vysoké lži skóre nie je priamo spojené s poruchou myslenia, ktorá by mohla mať súvislosť
so skresľovaním udalostí a konfabuláciami. Jej správanie je účelovo podmienené a determinované
jej aktuálnym nastavením v partnerskom živote, v ktorom sa dlhšiu dobu odohrávali konflikty, ktoré

obaja partneri nedokázali adekvátne zvládať. Osobnostne ide o neurolabilnú štruktúru. Osobnosť je s
tendenciou k sociálnej žiadúcnosti menovaná má tendenciu javiť sa v lepšom svetle. Je extrovertovaná.
Všeobecná vierohodnosť menovanej poškodenej je znížená.
Jej líčenie deja, interpersonálny kontext prežitej udalosti a motivačný rozmer posudzovanej trestnej veci /
dlhodobo neriešené partnerské problémy v kontexte konfliktov, ktoré boli súčasťou ich bežného života/

rovnako znižujú špecifickú vierohodnosť v procese trestného konania. Na základe cielenej komplexnej
psychodiagnostiky na určenie možného, aktuálneho, či prolongovaného stresu nebolo zistené, že by
menovaná počas inkriminovaného obdobia ako aj v súčasnosti javila známky psychických následkov
súvisiacich s konaním jej druha Ľ. Š.. U menovanej ide o jej vnímanie reality, racionalizácie vonkajších
podnetov ako aj správania sa jej druha k nej, pričom toto vnímanie je podmienené jej osobnostnou

štruktúrou, v ktorej jej bola diagnostikovaná neurolabilita. U menovanej poškodenej neboli v súčasnosti
zistené psychologickým vyšetrením a znaleckým dokazovaním, že by menovaná mala príznaky po
psychickom, či fyzickom týraní.

Znalkyňa K.. I. Y. bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní, bola prítomná pri výsluchu poškodenej a v
plnom rozsahu zotrvala na záveroch znaleckého posudku a to a nezmenila názor ani po oboznámení s
výsluchmi vypočutí účastníkov na hlavnom pojednávaní.
Potvrdila, že poškodená je inteligentná žena s neurolabilnou štruktúrou s tendenciou sociálnej

žiadostivosti. Poškodená bola pri vyšetrení ubolená z toho čo sa všetko udialo, ale nezaznamenala
vysoké skóre v rámci efektivity, depresie a iných konštruktov, ktoré by musela nejak riešiť. Spočiatku žili
s obžalovaným veľmi pekne, mali spoločné záujmy, veľa priateľov, obžalovaný je jej životná láska, ktorú
miluje, mali podelené práce, mala ho rada takého, aký bol, ošetrovala mu jeho zranenie na nohe, odzačiatku mali jasne zadefinované postoje a hodnoty vzťahu,mala ho rada takého, aký bol. V prípadoch,
keď dôjde ku konfliktu takýchto partnerov emócie vyvrcholia, situácia je veľmi napätá a spúšťajú sa
neprimerané reakcie zo strany obžalovaného aj poškodenej. Podľa znalkyne v čase vyšetrenia nebola u

poškodenej obava z obžalovaného, dokonca zo strany poškodenej bola u nej ďalšia prognóza budovania
vzťahu s obžalovaným, poškodená sa vyjadrila, že sa bojí, že obžalovaný už nebude chcieť.
Znalkyňa uviedla, že nikto nespochybňuje, že je nadpriemerne intelektovo situovaná. Ide o neurolabilnú
štruktúru, s tendenciou sociálnej žiadostivosti je výsledkom jej interpretácie sociálnej reality, ktorá mala
zabezpečiť menovanej priamo v tomto procese jej pozitivizáciu, čo vlastne celkovo nejakým spôsobom

dotváralo aj kontinuitu jej výpovede. Ona stále tvrdila, že to je láska jeho života a že ho miluje, a že do
konca života bude s ním spojená.
S poškodenou sa pomerne dlho rozprávali, poškodená ju potom ešte kontaktovala, či sa môžu potom
stretnúť a mať nejaké sedenia, ale znalkyňa jej povedala, že ešte prebieha súd a nemôže sa jej venovať
v tomto rozsahu, tak chodí k doktorke H.. Celé je toto účelové konanie.
V čase tohto interviu určite nebola tá obava poškodenej dokonca z jej strany bola prognóza ďalšieho

budovania vzťahu, dokonca poškodená výslovne uviedla, že sa bojí, že sa to tak nestane, že on ju
nechce, čoho si bola v tom čase vedomá. nespochybňuje slová, ktoré boli povedané, ani toto, čo sa
stalo v tom aute, ona to vie zopakovať a aj čo sa jej stalo sa jej skutočnosti ten koncept toho vzťahu,
ktorý je narušený a je nutné brať z celého komplexného hľadiska aj odpoveď obžalovanému, čo mu
povedala.Účelovosťjejsprávaniasaprejavilaajdnes,poškodenávlastnechcemaťpokoj,jetopozitívna

účelovosť, chce mať už od všetkého pokoj, chce vychovávať svojho syna, spolupracovať s pani H.,
opakovane sa pokúšala s obžalovaným uzavrieť zmier, a vidí, že sa jej to nedarí, lebo obžalovaný trvá
na svojej nevine a chce pokračovať v tomto konaní. Je evidentné, že sa jedná o dlhodobé problémy,
pretože je chyba na obidvoch stranách, vzájomných stranách.

Ako listinný dôkaz súd oboznámil znalecký posudok K.. N., ktorý si dala poškodená u znalkyne
vypracovať. Zo záverov predloženého znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa nezistila u nej sklon
k zámerného skresľovaniu udalosti, nevylúčila, že niektoré skutočnosti zakrýva. O priebehu skutku sa
vyjadruje bez výraznejších emočných reakcii na znaleckom vyšetrení. U menovanej v súčasnej

dobe nezistila sklon ku klamaniu (lží skóre je štatisticky nevýznamné), merané škálou v dotazníku EPQ,
kde jeho hodnota sa pohybuje v pásme normy. Konfabulovanie u menovanej nezistila v zmysle, aby
dávala také odpovede, ktoré sú náhodné a bez vzťahu k realite. Nezistila u nej psychotizmus. Vzniknutá
domáca situácia mala znaky diskomfortu vo vzťahu a časté nezhody s partnerom jej mohli spôsobovať
stres a celkovú nepohodu, pričom nedošlo k rozvoju negatívnych psychických znakov, nezistila u nej

znaky /depresia, úzkosť, strach, smútok, nedostatok energie, stiahnutosť, strata životných perspektív,
otupelosť, prevaha negatívnych emócií/, ak sa vyskytnú majú situačný charakter. Chýbal jej však pocit
šťastia a radosti v živote, nebola úplne uvoľnená, bola v stave ustavičnej ostražitosti ako sa napätie a
konflikt mohli kedykoľvek vrátiť, riešila situáciu aj skratovito, pokusom o samovraždu. Znaky psychicky
týranejosobyunejvsúčasnejdobenezistila,ajkeďvzťahmenovejsdruhommalcharakterdisharmónie,

hádok, opakovaných nedorozumení, ona sa k nemu sama dobrovoľne vrátila, bol pre ňu akousi oporou,
ako sa sama vyjadrila, neverila si, žeby bola schopná žiť sama. K fyzickému týraniu sa mohla vyjadriť
len podľa jej slov, kde udáva, že mala modriny, dostávala facky, vyjadrila sa, že aj bitky a to nestačí
na objektívne posúdenie fyzického týrania u menovanej. (znalkyňa nemala k dispozícií žiadne lekárske
správy z jej ošetrenia).

Na hlavnom pojednávaní K.. N.Á. vypovedala, že poškodená jej uviedla, že nie je spokojná so znaleckým
posudkom vypracovaným O.. Y. a požiadala ju o znalecké vyšetrenie. Poškodená nepredložila K.. N.
žiadne dokumenty k preštudovaniu, lekárske správy ani vyjadrenia a preto znalecké posúdenie bolo iba

psychodiagnostické vyšetrenie menovanej .
K.. N. uviedla, že vzhľadom k odstupu času sa môžu niektoré informácie a výstupy oproti znaleckému
posudku K.. Y. líšiť.
Na záveroch znaleckého posudku znalkyňa zotrvala a uviedla, že nezistila na základe vyšetrenia, že by
mala poškodená depresiu, strachy, obavy.

Znalkyňa uviedla, že vychádzala výlučne z informácií od poškodenej, ktorá jej neuviedla, že sa v
minulosti liečila na psychiatrii ani u psychologičky.V závere K.. N. uviedla, že poškodená sa vyjadrila že s obžalovaným chce byť a chce sa k nemu vrátiť
a v jej vyjadrení znalkyňa videla pozitívu napriek tomu, že ich vzťah bola kolísavý, tak s ním chcela žiť.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo odvetvie psychiatria vypracovaného na obžalovaného
Ľ. Š. vyplýva, že obžalovaný netrpí na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu, ide o emočne
nestabilnú osobu s prejavmi neurolability, zvýšenou afektívnou dráždivosťou, zvýšenou pohotovosťou k
maladaptívnym vzorcom správania pri záťaži.

Z lekárskej správy zo dňa 21.3.2019 je zrejmé, že poškodená bola ošetrená, utrpela podvrtnutie krčnej
chrbtice kde uviedla, že bola napadnutá partnerom, ktorý ju dvihol za vlasy a hodil na zem.

Obžalovaný Ľ. Š. má záznamy v evidencii priestupkov na úseku dopravy.

Obžalovaný bol raz súdne trestaný v roku 1997, hľadí sa na neho akoby odsúdený nebol.

Okresný súd na základe takto vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov v prospech
aj neprospech obžalovaného, jednotlivo i v súhrne dospel k záveru, že obžalovaný Ľ. Š. sa dopustil

konania kladenému mu za vinu v obžalobe. Po vyhodnotení, okolností za ktorých k skutku došlo,
závažnosti konania a jeho následky a najmä tomu, čo skutku predchádzalo a dospel k záveru, že sa
skutok sa síce stal, ale nejde o trestný čin.

Podstatná časť výpovedí obžalovaného aj poškodenej na hlavnom pojednávaní sa týkala ich

vzájomného vzťahu, jednotlivých situácii, ktoré sa stali a ktoré každý z nich vidí inak, vzájomne sa
obviňovali kto berie aké lieky a kto koľko požíva alkoholických nápojov. Tieto okolnosti iba dokresľujú
vzťah medzi obžalovaným a poškodenou, ktorý vyústil do konfliktu v dňoch 19-21.3.2019. Ako vyplynulo
z dokazovania, poškodená stále prechovávala k obžalovanému citový vzťah, o čom svedčia jej
vyjadrenia a závery oboch znaleckých posudkov.

Podľa názoru súdu obžalovaný skutočne použil slová aké uviedla poškodená a nepovažuje jej výpoveď
za vymyslenú. Po vypočutí oboch a po vnímaní ich reakcií na hlavnom pojednávaní dospel k záveru,
ktorý iba potvrdzuje závery znaleckých posudkov K.. Y. ako aj K.. N..

Poškodená mala za sebou neľahké obdobia, v ktorých sa pokúsila aj o samovraždu, zo spisu však
vyplýva, že to nebolo v súvislosti so vzťahom k obžalovanému, ako sa sama poškodená znalkyni
vyjadrila. Poškodená sa vyjadruje, že sice ju obžalovaný sotil tak, ako to uviedla, ale ona vie, že v zásade
je dobrý človek, išlo u neho o skrat a ona ho miluje a bude vždy milovať. Poškodená vo

svojom živote našla obžalovaného, o ktorom vedela, že je prchký, považovala ho za svojho ochrancu a
mala ho rada takého, aký bol. Poškodená vyslovene uviedla pri vyšetrení, že išlo o extrémne vyhrotenú
a skratovú situáciu u oboch, celé to ľutovala uvedomuje si, ako veľmi mu ublížila, nechcela aby išiel do
väzby. Poškodená uviedla, že predtým sa jej obžalovaný nevyhrážal, vyhrážal sa jej iba tieto dni.
Svoje slová v podstate potvrdila aj tým, že sa chcela s obžalovaným pred súdom zmieriť, čo však

obžalovaný jednoznačne odmietol a trval na dokázaní svojej neviny.

Svedkovia E. a O. nepotvrdzujú slová poškodenej, skôr sú neutrálni, svedok E. nepočul žiadne
vyjadrenia obžalovaného keď bol u nich na návšteve, svedok O. uvádza iný dôvod návštevy poškodenej
u nich než jej strach, naopak, poškodená cielene čakala u nich kým odíde obžalovaný z domu, aby si

mohla zobrať zbrane, čo by jej asi obžalovaný v tej chvíli nedovolil zo strachu o bezpečnosť, k čomu sa
podrobne vyjadruje obžalovaný v písomných podkladoch zaslaných súdu a oboznámených ako listinný
dôkaz.

Svedok G. pozná poškodenú dobre, je to jeho bývalá manželka a opisuje ju ako osobu, ktorá je ťažko

prispôsobivá, nevie robiť kompromisy, a keď nie je tak, ako ona povie, tak je cirkus.V podstate pri komunikácii obžalovaného s poškodenou na hlavnom pojednávaní sa ukázali povahy
oboch zúčastnených tak, ako sú detailne popísané v znaleckých posudkoch, jednak S.. P. na
obžalovaného a K.. Y. na poškodenú.

Poškodená nebola spokojná so závermi znaleckého posudku na svoju osobu a preto so sama
zaobstarala znalecký posudok u K.. N.. Pani znalkyňa napriek tomu, že pracovala výlučne s údajmi od
poškodenej, ktoré neboli úplné a nemala k dispozícia žiaden spisový materiál došla pokiaľ sa jedná
o vzťah resp. pocit poškodenej k obžalovanému k rovnakému záveru, a to že nezistila na základe
vyšetrenia, že by mala poškodená depresiu, strachy, obavy, pričom sa veľmi podrobne zamerala na

túto časť osobnosti poškodenej .

Znalkyňa tiež uviedla, že poškodená sa vyjadrila, že s obžalovaným chce byť a chce sa k nemu vrátiť a
v jej vyjadrení znalkyňa videla pozitívu napriek tomu, že ich vzťah bola kolísavý, tak s ním chcela žiť.

Obžalovaný opakovane uviedol, že vzťah s poškodenou chcel ukončiť, pretože ich konflikty už boli pre

neho neúnosné a oznámil to poškodenej, ktorá to ťažko znášala.

Niektoré časti hlavného pojednávania sa v podstate vyzneli akoby obžalovaný a poškodená stáli pred
rozvodovým súdom, súd ich však vypočul, aby si vytvoril obraz o celkovej situácii.
Nie je teda unáhlený záver, že obaja sú presne takými akými ich opísali znalci, raz mali výťah hore raz

dole, spôsob akým sa vyjadrovali bol obom vlastný a so svojimi povahami boli uzrozumení a ako sa
sama poškodená opakovane vyjadrila, to, že bol obžalovaný v správaní chlap jej vlastne imponovalo.

Súd však v žiadnom prípade nebagatelizuje spôsob vyjadrovania, komunikáciu a správanie sa
obžalovaného k poškodenej, vo vyššie uvedenom kontexte je súd toho názoru, že nejde o tak závažné

konanie, ktoré by naplnilo skutkovú podstatu trestného činu.

Podľa § 280 ods.2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal by orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne

previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Tak, ako bolo vyššie uvedené, podľa názoru súdu sa v tomto prípade nejedná o trestný čin, ale žalovaný

skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Podľa § 280 ods. 3 Trestného poriadku proti tomuto uzneseniu môže OP podať sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok.