Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/131/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201510
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8316201510.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne: I. I., nar. XX.XX.XXXX, X. 7, XXX
XX O., práv. zast. JUDr. Miloš Kaščák, AK Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1/ U.,
D.: XX XXX XXX, A. XXX, XXX XX O., práv. zast. JUDr. Anna Drugdová, AK Námestie slobody 25, 066
01 Humenné, 2/ Z. A. E. O., T., D.: XX XXX XXX, Z. X, XXX XX O., práv. zast. JUDr. Mário Keleti, AK

Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, za účasti intervenienta U. X., a.s., D.: XX XXX XXX, E. C. X/A, XXX XX
B., práv. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., IČO: 47 236 183, Štefánikova
8, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 15.000,-Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Humenné, č.k 5C/62/2016-309 z 29.04.2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
I. výrokom žalobu zamietol a II. súvisiacim výrokom o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradou
zaviazal žalobkyňu.

2. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobkyňa na žalovaných domáhala zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,-Eur. Tento nárok vyhodnotil ako nedôvodný. Mal preukázané,

že žalobkyni sa narodilo živé dieťa, no s vrodenou vývojovou chybou - X. syndróm - ktoré po cca 6
hodinách života zomrelo. (i) Podľa jeho názoru nedošlo k žiadnemu pochybeniu zo strany žalovaných,
pretože príčinou smrti dieťaťa žalobkyne bola vrodená vývojová chyba, ktorá sa nedala odstrániť
žiadnym spôsobom, prípadne adekvátnou liečbou. Išlo o dedičné ochorenie, ktoré je nezlučiteľné so
životom a ktorému sa nedalo zabrániť. (ii) A ak žalobkyňa žalovala žalovaných pre to, že vrodenú
vývojovú chybu nezistili včas, mal za to, že žalobkyňa mala absolvovať 3D vyšetrenie, ktoré jej bolo

žalovaným 1/ odporúčané a ktorého zrejme z finančných dôvodov neabsolvovala, pričom to by bolo
s najväčšou pravdepodobnosťou označenú vrodenú vývojovú chybu zaznamenalo. Žalobkyňa 3D
vyšetrenie mala podľa súdu absolvovať a v prípade zistenia prípadných anomálii sa mohla rozhodnúť či
ukončí tehotenstvo skôr alebo nie. Nemožno dávať za vinu žalovaným, že sa vrodená vývojová chyba
nezistila skôr, aby mala žalobkyňa možnosť zvoliť si ukončenie tehotenstva skôr a neabsolvovať ho celé.
O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke

posúdil podľa § 11 a § 13 ods. 1 - 3, § 420 ods. 1 Obč. zák., výrok o trovách konania podľa § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP.

3. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla žalobkyňa súd prvej inštancie vytýkajúc nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Jedinou
a o to podstatnou odvolacou argumentáciou žalobkyne je tvrdenie, že súd prvej inštancie v tomto

spore úplne odignoroval nesporné závery UDZS, ktorý jasne konštatoval, že obaja žalovaní pochybili
a lekársku starostlivosť neposkytli žalobkyni lege artis. V priamom rozpore s týmto dôkazom súd prvejinštancie právne uzavrel, že ani jeden zo žalovaných sa nedopustili protiprávneho konania, a preto
ich zodpovednosť je vylúčená. Naopak súd prvej inštancie vyčítal žalobkyni akési pochybenie bez
akéhokoľvek skutkového podkladu, čo žalobkyňa považuje za neprípustné. Ku trovám konania mal za

to, že bolo na mieste aplikovať ust. § 257 CSP. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a uplatnil trovy odvolacieho konania. Ak UDZS oznámil, že žalovaný 2/ mal pochybiť

tým, že pri vyšetrení nebolo pátrané po príčinách malého množstva plodovej vody a hypotrofii plodu,
aj keby žalovaný 2/ pripustil takýto nedostatok, ten je bez akýchkoľvek súvislosti k tvrdenej ujme za
odškodnenie smrti dieťaťa, resp. neskôr zmenenej žalobe z dôvodu znemožnenia sa rozhodnúť ohľadne
ďalšieho pokračovania tehotenstva. So závermi UDZS žalovaný 2/ nikdy nesúhlasil a do sporu predložil
odborné vyjadrenie MUDr. O., ktoré spolu so svedeckou výpoveďou F.. V., tvrdenia žalobkyne vyvrátili.
Žalobkyňa bolo u neho prvý krát vyšetrená 10 dní pred pôrodom, kedy ukončenie tehotenstva už

nebolo z objektívnych dôvodov možné vykonať iným spôsobom. V čase prijatia žalobkyne do ústavnej
starostlivosti sa stav dieťaťa a ani rozhodovanie žalobkyne nedal/o medicínsky ovplyvniť. Žalovaný 2/
mal za to, že bolo na mieste vychádzať pri rozhodnutí o trovách konania podľa zásady úspechu, a nebola
na mieste aplikácia ust. § 257 CSP. S týmto vyjadrením sa následne stotožnil i intervenient.

5. Intervenient na strane žalovaného 2/ vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalobkyne s napadnutým
rozsudkom v plnom rozsahu súhlasil a taktiež sa stotožnil s jeho odôvodnením. Navrhol ho preto ako
vecne správny potvrdiť. S uvedeným sa stotožnil následne i žalovaný 2/.

6. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť a súčasne uplatnila trovy odvolacieho konania. Na prvom mieste
poukázal na to, že k úmrtiu dieťaťa žalobkyne došlo v dôsledku nevyliečiteľnej vrodenej vývojovej
chyby, a pretože nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi smrťou dieťaťa žalobkyne,
od ktorej primárne odvíjala žalobkyňa svoj nárok a pochybením zo strany žalovaných, nemá potom
žalobkyňa nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a ani škody. Ak neskôr žalobkyňa odvíjala svoj nárok od

skutočnosti,ževrodenávývojováchybaneboladiagnostikovanáskôr,vdôsledkučohostratilažalobkyňa
možnosť práva voľby rozhodnúť sa o ďalšom trvaní tehotenstva, ide podľa žalovaného 1/ o zmenu
žaloby, ktorá bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Tvrdenia žalobkyne v odvolaní, že súd prvej
inštancie opomenul závery UDZS je jednostranné s tým, že súd prvej inštancie správne vychádzal z
nároku uplatneného v žalobe a potom správne ustálil, že smrti dieťaťa žalobkyne nebolo možné zabrániť

a preto nebolo možno žalobkyni priznať náhradu nemajetkovej ujmy. Súčasne sa stotožnila s vyjadrením
žalovaného 2/ a intervenienta.

7. Ďalšie podania strán dané neboli.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nutné zrušiť.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy,

či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp.
zn. II.ÚS 78/05).11. Nepochybným v tomto spore je, že podanou žalobou sa žalobkyňa na žalovaných domáha náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to vo výške 15.000,-Eur.

12. Tento nárok však nemá svoj skutkový základ v smrti dieťaťa žalobkyne. Za tú žalobkyňa totiž
nikdy žalovaných v konaní nevila. Preto v tomto je od počiatku mylná nie len interpretácia súdu prvej
inštancie, ale i pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní tvrdená žalovanou stranou
zmena žaloby žalobkyne spočívajúca v zmene rozhodujúcich skutočností (najsamprv podľa súdu a

žalovanej strany smrť dieťaťa a až následne v priebehu sporu tvrdené včasné nediagnostikovanie
vrodenejvývojovejchybydieťa,vdôsledkuktoréhosažalobkyňanemohlaslobodnerozhodnúťoďalšom
osude jej tehotenstva), o ktoré opiera žalobkyňa svoj nárok.

13. Skutkovým základom nároku žalobkyne tak bezpochyby, vychádzajúc jednak z obsahu podanej
žaloby, ako aj z prednesov žalujúcej strany pred súdom prvej inštancie, je zistené porušenie ust.

4 ods. 3 zák. č. 576/04Z.z. žalovanými, viď oznámenie o výsledku šetrenia UDZS z čl. 3-5. Ako
vyplýva z uvedeného oznámenia, počas prenatálnej starostlivosti v ambulancii žalovaného 1/ nebola
diagnostikovaná vrodená vývojová chyba (VVCH) plodu - Potterovej syndróm typ II. a vyšetrenie v
ambulancii gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia žalovaného 2/ bolo nepostačujúce, nakoľko nebolo
pátrané po príčinách malého množstva plodovej vody a hypotrofii plodu, čo boli znaky VVCH.

14. V súdenom spore tak existuje rozhodnutie orgánu na to oprávneného a povolaného, že konanie
oboch žalovaných bolo non lege artis, v dôsledku ktorého žalobkyňa stratila vôbec šancu slobodne
rozhodnúť sa o možnom ďalšom osude svojho tehotenstva, čo vlastne predstavuje jej vzniknutú
ujmu. Uvedené však súd prvej inštancie flagrantne odignoroval, keď úplne „mimo obliga“ venoval

predovšetkým svoju pozornosť zisteniu, ktoré nebolo pre tento spore rozhodujúce, a to, že žalovaní
za smrť dieťaťa žalobkyne nie sú zodpovední. Rovnako nesprávne je aj prenášanie zodpovednosti za
ujmu zo žalovaných na žalobkyňu, v dôsledku zo strany žalovaného 1/ iba tvrdeného odporúčaného
neabsolvovania 3D vyšetrenia žalobkyňou, ak existuje už zmieňované rozhodnutie príslušného orgánu o
konanížalovaných,ktorébolononlegeartis,pričomuvedenénebolorelevantnýmspôsobomžalovanými

vyvrátené. Tu treba povedať, že hodnotenie toho, čo je postupom lege artis, pripadá výlučne medicíne
a nie právu.

15. Z uvedeného vyplýva, že s tvrdením žalobkyne v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie v
časti nesprávnych skutkových zistení a s tým súvisiaceho nesprávneho právneho posúdenia veci možno

súhlasiť.

16. Vyššie uvedené pochybenie súdu prvej inštancie nie je možné napraviť pred odvolacím súdom, a
preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

17. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie v súvislosti s jeho novým rozhodnutím, že
podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je - vždy
- v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú

ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však
nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto
v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá
iná fyzická osoba. Pri určení samotnej výšky nemajetkovej ujmy súd prihliada najmä na závažnosť

vzniknutej ujmy ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práv konkrétnej osoby došlo. Podstatná je
jedinečnosť prípadu a s tým spojená konkrétna intenzita zásahu a jej následky. Tieto okolnosti môžu
byť významné tak u postihnutej osoby, ako aj osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Objektívna
spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu spočíva buď v porušení, alebo v ohrození osobnosti
fyzickej osoby, v jej fyzickej a morálne integrite. Výška nemajetkovej ujmy vychádza z predpokladu akú

ujmu mohol zásah do súkromia fyzickej osoby vyvolať. Pôvodcovia zásahu sú v súdenom spore nateraz
identifikovaní UDZS, nie však konkrétna intenzita, trvanie, dôsledky a dopad zásahu toho ktorého z nich
na ujmu žalobkyne. Súčasne treba vzhľadom na vznesenú námietku premlčania brať na zreteľ, že právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčuje vo všeobecnej 3 - ročnej premlčacej dobe,ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných
práv. V nadväznosti na to je potrebné ustáliť i moment, kedy došlo zo strany toho ktorého žalovaného
k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho
súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu
vykonať dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť, pričom je
potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové

rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť.

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade všetkých trov konania (§ 396
ods. 3 CSP).

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).