Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716209758
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716209758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobkyne: O. O., Z.. XX.X.XXXX, B. XXX
XX X., Ú.-H. XXXX/X, zastúpený: JUDr. Mgr. Martina Tomasová, advokátka, so sídlom 058 01 Poprad,
1. Mája 216/7, IČO: 36 158 992 proti žalovanému: T. Q., Z.. XX.X.XXXX, B. V. Q., A.. F. XXX, zastúpená
opatrovníkom - starostom obce V. Q., G. Š., V. Q., V. Q. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Hudzík
& Partners, s.r.o., so sídlom 058 01 Poprad, Mnoheľova 830/15, IČO: 47 251 654, o vydanie dedičstva
s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. XC/XXX/XXXXXX- zo dňa
5.2.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v bode I.
zamietol.

Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto
I. Súd žalobu v bode I. zamieta.
II. Súd žalobu v bodoch II. a III. vylučuje na samostatné konanie.

III. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa žalobou zo dňa 3.11.2016,
ktorá bola doručená súdu toho istého dňa domáhala sa voči žalovanej vydania rozsudku, ktorým by 1.
súd uložil žalovanej povinnosť vydať žalobkyni dedičstvo po poručiteľke F.J. A., J.. Q., Z.. XX.X.XXXX
T. I. XX.X.XXXX, naposledy bytom Ú.-H. XXXX/XX, XXX XX X., a to nehnuteľnosti - byt č. XX v podiele
1/1 k celku, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súpisné číslo: XXXX, vchod č. XX, na R.

Ú.-H. V. X., postavený na parcele A.-C. Č.. XXXX/XXX o výmere 1443 m2 v kultúre zastavané plochy a
nádvoria a spoluvlastnícky podiel k pozemku a na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
vo veľkosti 8/1000 - in k celku, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre okres, obec, a k. ú. Poprad
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia; 2. uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 914,34 eur s
5 % zákonným úrokom z omeškania zo sumy 914,34 eur od 22.9.2016 do zaplatenia z titulu náhrady
nákladov za pohreb nebohej F. A., J.. Q..

3. Okresný súd Poprad uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 25.1.2018 pripustil zmeny žaloby
o bod 3. navrhovaného petitu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 842,67 eur s 5 %
zákonným úrokom z omeškania zo sumy 827,08 eur od 22.9.2016 do zaplatenia z titulu úhrady nákladovza nájom a poplatkov súvisiacich s užívaním bytu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.1.2018.

4. Podľa žalobkyne na základe osvedčenia o dedičstve, č.k. XD/XXX/XXXX, spísanej na Notárskom
úrade P.. I. F. sa jedinou dedičkou po poručiteľke stala žalovaná, ako jediná dedička zo zákona.
Žalobkyňa tvrdila, že nebohá F. A. - poručiteľka počas života dňa 23.3.2015 vyhotovila a zanechala
závet, v ktorom vyslovila svoju poslednú vôľu, a to, aby nehnuteľnosť - byt č. XX nachádzajúci sa na X.
poschodí bytového domu, súpisné č. XXXX na ulici Ú.-H. V. X. po jej smrti nadobudla do jej výlučného

vlastníctva žalobkyňa. Svedkami pri spísaní tohto závetu boli pani Č. T., rod. B. (zrejme mal súd prvej
inštancie na mysli rod. B. - poznámka odvolacieho súdu) a pani A. M., rod. X., ktoré svojím podpisom
na závete potvrdili, že boli svedkami pri vyhotovení uvedeného závetu ako aj vyslovenia poslednej vôle
poručiteľky. Svedkyne takisto o tejto skutočnosti spísali čestné vyhlásenia, ktoré vlastnoručne podpísali.
Čestné vyhlásenia podpísala taktiež aj žalobkyňa, ktorá v ňom vyhlásila, že si vypočula poslednú vôľu
nebohej F. A..

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.3.2017 žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť,
priznať jej náhradu trov konania, a to z týchto dôvodov. Žalovaná je toho názoru, že v prípade, ak by
plnomocenstvo zo dňa 23.3.2015, ktoré žalobca označuje ako závet spĺňalo náležitosti alografného
závetu, tak tento závet je neplatný pre nedodržanie ustanovenia § 476f Obč. zákonníka, kedy závetom

povolanýdedič,anizákonnýdedičaosobyimblízkenemôžuprivyhotovovanízávetupôsobiťakoúradné
osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci, alebo predčitatelia. Žalovaná poukazuje na tú skutočnosť, že pri
spisovaní plnomocenstva zo dňa 23. marca 2015 ako svedok vystupovala M. A. a toto vyplýva aj z
čestného prehlásenia zo dňa 23.3.2015, pričom ide o matku žalobkyne.

6. Keďže svedkyňa M. A. je blízkou osobou v priamom pokolení k závetnej dedičke, teda k žalobkyni,
alografnýzávetnespĺňazákonomstanovenépodmienkyajevcelomrozsahuneplatný.vdanomprípade
je potom potrebné konštatovať, že závet bol podpísaný a vôľa poručiteľa prejavená len pred jedným
svedkom, a teda ide o absolútne neplatný právny úkon.

7. Na toto vyjadrenie žalovanej žalobkyňa podaním zo dňa 12.5.2017, ktoré bolo doručené súdu toho
istého dňa reagovala tým spôsobom, že aj naďalej trvá na tom, že závet zo dňa 23.3.2015 spĺňa všetky
náležitosti predpokladané Obč. zákonníkom. Uvádza, že došlo k nedorozumeniu pri spracovaní či už
výzvy na vydanie dedičstva, spisovaní žaloby a následne jej predložením na súd prvej inštancie, kedy
ako dôkaz predložila fotokópiu závetu len z prednej strany, teda išlo o neúplný závet. Až následne po

doručení vyjadrenia protistrany na túto skutočnosť prišli, a preto predkladajú súdu kompletný závet, teda
jeho prvú aj druhú stranu. Z takto predloženého kompletného závetu potom podľa žalobkyne vyplýva,
že prítomným svedkom pri vyhlásení poslednej vôle bol aj D.. X. Č. a takisto aj D.. P. O., ktorý si tiež
vypočul poslednú vôľu nebohej F. A..

8. Podľa súdu prvej inštancie dedenie zo závetu upravuje Obč. zákonník v ustanovení § 476 - 480.
Pre spísanie platného závetu sa vyžaduje splnenie formálnych a obsahových náležitostí. Musí byť
urobený v predpísanej zákonom požadovanej forme. Závet musí urobiť poručiteľ osobne a musí ísť o
výslovný prejav poručiteľovej vôle aby nevzbudzoval žiadne pochybnosti o jeho obsahu. Závet môže
napísať každá fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Povinnosťou je dovŕšenie 15 roku

života. Maloleté osoby, ktoré dovŕšili 15 rokov veku môžu spísať závet iba vo forme notárskej zápisnice.
Osoby mladšie ako 15 rokov nemôžu spísať závet, zákon im to neumožňuje. Nemajú na jeho spísanie
spôsobilosť. Taktiež nie je možné, aby závet spísala osoba, ktorá je úplne pozbavená spôsobilosti na
právne úkony alebo osoba konajúca v duševnej poruche. Zákon ustanovuje pre spísanie závetu prísne
formálnepožiadavky(náležitosti),ktorýchnesplneniejesankcionovanéneplatnosťouzávetu.Závetmusí

byť vždy vyhotovený písomne. Písomná forma sa vyžaduje. V zmysle § 476 ods. 1 Obč. zákonníka,
poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti
svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V zmysle § 476 ods. 2 Obč. zákonníka, v každom závete
musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Teda jedna z podstatných
náležitostí závetu je, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok kedy bol podpísaný. Nerešpektovanie

tejto požiadavky spôsobuje v zmysle ustanovenia § 476 ods. 2 Obč. zákonníka neplatnosť závetu.9. V zmysle § 476b Obč. zákonníka, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou
rukou podpísať a pred dvomi svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

10. V konkrétnom prípade tohto sporu žalobkyňa predložila súdu závet označený ako plnomocenstvo, v
ktorom sú podľa súdu prvej inštancie formálne splnené podmienky, náležitosti alografného závetu. Nie
sú pochybnosti o tom, že poručiteľka bola spôsobilá na právne úkony, nie sú pochybnosti o tom, že ide o
vyjadrenie jej poslednej vôle, v tomto závete je uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, a to pred

dvomi svedkami súčasne prítomnými, a to pred T. Č. a M. A.. Pokiaľ by žalobkyňa trvala na tomto závete
tak ako ho predložila spolu so žalobou na súde, súd prvej inštancie by musel konštatovať, že tento je
neplatný vzhľadom na ustanovenie § 476f Obč. zákonníka. V zmysle § 476f OZ, závetom povolaný, ani
zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia,
pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia. Je podľa súdu prvej inštancie nesporné, že na tomto závete zo
dňa 23.3.2015 (č.l. 5 spisu) je ako svedok uvedený A. M., ktorá je matkou žalobkyne, teda povolanej zo

závetu a za takejto situácie pri splnení prísnych kritérií závetu, je tento závet neplatný.

11. Je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že neskôr, a to podaním zo dňa 12.5.2017, ktoré bolo doručené
súdu toho istého dňa (č.l. 36-37 spisu) doručila žalobkyňa súdu ako listinný dôkaz závet - plnomocenstvo
zo dňa 23.3.2015 s tvrdením, že ide o originál listinného dôkazu z dôvodu, že k žalobe pripojený tento

dôkaz nie je originálom, kde na druhej strane tohto plnomocenstva sú uvedení ako svedkovia D.. X. Č.
a ako prítomný pri vyhlásení poslednej vôle O., manžel žalobkyne.

12.Pokiaľbyokresnýsúdhodnotiltentozávetakoplatnýmoholbyhohodnotiťzasituácie,žebyzobraldo
úvahy,žesvedkami,ktoríspĺňajúpodmienkysvedkovvzmysle§476fObč.zákonníkajeČ.T.,podpísaná

na prvej strane závetu a svedok D.. X. Č., podpísaný na druhej strane závetu, pretože títo svedkovia nie
sú v príbuzenskom, ani obdobnom pomere so žalobkyňou. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že
podpísanie svedkov na druhej strane závetu nie je možné akceptovať, a to z nasledujúcich dôvodov.

13. Zákon ustanovuje pre spísanie závetu prísne formálne požiadavky, ktorých nesplnenie je

sankcionované neplatnosťou závetu.

14. V zmysle § 476 ods. 1 Obč. zákonníka závet zriadený v inej písomnej forme za účasti svedkov v
zmysle § 476 ods. 2 Obč. zákonníka musí byť opatrený dňom, mesiacom a rokom, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný. Ako je zrejmé len prvá strana závetu je neplatná vzhľadom na to, že ako svedok je

tam uvedená F. A., ktorá je matkou žalobkyne. Táto prvá strana je však podpísaná nebohou ako je tam
uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Na druhej strane závetu, ktorý doložila žalobkyňa súdu
dodatočne však už deň, mesiac a rok a podpis nebohej nie je uvedený, a preto súd túto druhú stranu
nemôže považovať za platnú. Vzhľadom na vyššie citované súd prvej inštancie potom rozhodol tak, že
žalobu zamietol.

15. Proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa včas odvolanie z odvolacích dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa odvolateľky konajúci súd neprávnym spôsobom posúdil
závet predložený žalobkyňou a na základe uvedeného vydal nesprávne rozhodnutie, keď tento spĺňa
všetky zákonné predpoklady tak, ako to vyžaduje Občiansky zákonník pre alografný závet vo svojom

ust. § 476b Občianskeho zákonníka a jednak náležitosti ust. § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je
podpísaný dvoma prítomnými svedkami D.. Č. a T. Č., pričom samotná žalobkyňa ako aj svedkovia
zhodne uviedli dôvod, pre ktorý tam boli prítomné aj iné osoby, ako aj okolnosť, pred ktorou došlo k
predloženiu neúplnej závete, k čomu došlo v dôsledku toho, že žalobkyňa bola vo veľkom duševnom
vyčerpaní, nakoľko bola nútená riešiť celú situáciu ohľadom nezvestnosti nebohej a následne po nájdení

tela nebohej záležitosti týkajúce sa pohrebu. Žalobkyňa bola vylúčená z dedičského konania bez toho,
aby o tom dedičskom konaní mala čo i len vedomosť, aby mala možnosť predložiť notárovi ako súdnemu
komisárovi spísaný závet.

16. Podľa žalobkyne z ust. § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva zákona povinnosť poručiteľa

opatrovať údajmi uvedenými v § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka každú stranu vyhotoveného závetu,
resp. obe strany jednej listiny závetu. Za podpismi všetkých účastníkov nenasleduje dodatok, doplnenie
závetu, resp. žiadne iné na závet sa vzťahujúce zmeny, ktoré by mali mať za následok zmenu obsahu v
spísanom závete a poslednej vôle nebohej. Preto podľa odvolateľky nebolo povinnosťou nebohej druhústranu tej istej závete opätovne podpisovať a uvádzať na nej deň, mesiac a rok. Podľa žalobkyne nie
je možné posudzovať závet tak, ako to uvádza súd prvej inštancie, a teda po stranách, ale je potrebné
závet vnímať ako celok a vychádzať z jeho obsahu. Preto rozhodnutie súdu v jeho výroku týkajúci

sa neplatnosti predloženého závetu z dôvodu konštatovaným súdom spočíva podľa odvolateľky na
nesprávnom právnom posúdení v danej veci.

17. Takisto žalobkyňa nesúhlasila s tým, čo sa uvádza v bode 21 napadnutého rozsudku a síce, že
prvú stranu nepovažuje za platnú, nakoľko je tam ako svedok podpísaná matka žalobkyne F. A.. Z

predloženého závetu je zrejme, že na prvej strane je ako svedok podpísaná jediná svedkyňa pani T.E.
Č.. F. A. nie je matkou žalobkyne ako mylne uvádza súd, nakoľko F. A. je poručiteľkou. M. A., ktorá
je matkou žalobkyne nevystupuje v závete ako svedok, nakoľko ani pri jej podpise takéto označenie
nefiguruje, táto bola prítomná pri vyhlásení poslednej vôle F. A.. To, čo uvádza súd prvej inštancie vo
svojom bode 21 rozsudku sa podľa odvolateľky vzťahuje na holografný závet, nie však alografný závet
- čo je i prípad žalobkyne. Uvedené vyplýva i z nálezu Ústavného súdu D..Ú. - X zo dňa 22.4.2010, keď

Ústavný súd tam uvádza, že pre platnosť vlastnoručného závetu sa vyžaduje po formálnej stránke okrem
iných náležitosti na konci pripojený svoj podpis. Platí zásada, že čo nie je kryté podpisom nemožno
považovať za platné. Preto, ak sa po podpísaní listiny pripíše ešte niečo k závetu treba, aby listinu pod
podpísaným textom opätovne podpísal a uviedol dátum kedy tak urobil.

18. Na základe uvedeného v rámci odvolacieho návrhu žiadala žalobkyňa aby odvolací súd zmenil I.
výrok napadnutého rozsudku okresného súdu tak, že žalovaná je povinná vydať žalobkyni dedičstvo
(špecifikované v žalobe) po poručiteľke nebohej F. A. alternatívne, aby I. výrok napadnutého rozsudku
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu trov
konania.

19. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní žalobkyňou bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP

adospelkzáveru,žerozsudoksúduprvejinštanciejepotrebnévjehonapadnutejčastivovýroku,ktorým
súd prvej inštancie žalobu v bode I. zamietol podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť, pričom
v nadväznosti na § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu
prvej inštancie a zároveň naň poukazuje. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch označených bodmi
II. a III. ktorými žalobu v bodoch II. a III. vylúčil na samostatné konanie a vyslovil, že o trovách konania

súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej nebo napadnutý odvolaním žiadnou stranou sporu
a preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

21. Odvolací súd pri preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodnutí do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesom účastníkov vyplynuli, neopomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §
191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na
skutkový stav ho správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie a z toho dôvodu si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne

poukazuje v súlade s § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam žalobkyne potom dodáva nasledovné:

22. V zmysle § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou,
alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

23. V zmysle § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a
rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

24. Podľa § 476b závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a
pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

Svedkovia sa musia na závet podpísať. Podľa § 476f Občianskeho zákonníka závetom povolaný, ani
zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia,
pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.25. Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok vo svojom majetku pre prípad
smrti (mortis causa). Musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti čo chcel ním
poručiteľ prejaviť a musí k nemu dôjsť vo forme požadovanej zákonom. Pre výklad prejavu vôle platí aj

pri závete pravidlo vyslovené v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Závet musí poručiteľ urobiť osobne,
jehozastúpeniečiužzákonnýmzástupcomalebosplnomocencomjepritomtoprávnomúkonevylúčené.
Pre platnosť závetu sa vyžaduje splnenie podmienok v § 37, § 38, § 40 ods. 1, ako aj špecifických
podmienok podľa ust. § 476 až 479 Občianskeho zákonníka.

26. V danej veci poručiteľka F. A., J.. Q., Z.. XX.X.XXXX, I. XX.X.XXXX, prejavila svoju vôľu naložiť so
svojím majetkom vo forme alografného závetu v zmysle § 476b Občianskeho zákonníka. Takýto závet
môže napísať ktokoľvek písacím strom, alebo inak mechanicky, alebo ho môže napísať vlastnou rukou
iná osoba. Takýto závet sa musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými
výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa potom musia na závet podpísať.
Aj pre túto formu závetu sa vyžaduje, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok kedy bol podpísaný.

Bez uvedených náležitosti závet nie je platný. Ako svedkovia nemôžu pôsobiť závetom povolaní, ani
zákonný dedičia a osoby im blízke (§ 476f Občianskeho zákonníka).

27. Vyhlásenie poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu musí byť výslovné a pri tomto vyhlásení
musia byť súčasne obaja svedkovia. Pri tejto forme závetu svedkovia osvedčujú svojimi podpismi obsah

tohto vyhlásenia, nie obsah závetu. Nevyžaduje sa, aby boli oboznámený s obsahom závetu, musia však
text závetu podpísať. Nie je nevyhnutné aby za svojím menom uviedli, že sa podpisujú ako svedkovia.

28. Z uvedeného je zrejme, že táto platnosť závetu ako jednostranného prejavu vôle poručiteľa zákon
vyžaduje presne uvedené formálne náležitosti, a to okrem iného osobnú prítomnosť svedkov závetu pri

vyhlásení poručiteľa, čo u svedka D.. X. Č. ani podľa odvolacieho súdu dodržané nebolo. Uvedenému
nasvedčuje okolnosť, že žalobkyňa pripojila k žalobnému návrhu závet, kde na jednej strane listiny je
spísaný text závetu, podpis závetcu (poručiteľa), podpis závetného dediča (žalobkyne) a svedkov T. Č.,
J.. B. a M. A., rod. X.. Zároveň na tejto strane je uvedené miesto a dátum spísania závetu (v Poprade 23.
marca 2015). Rovnako spolu so žalobným návrhom predložila žalobkyňa čestné vyhlásenia seba, ako aj

obidvoch vyššie uvedených svedkov so zhodným dátumom spísania závetu, z ktorých vyplýva, že tieto
dosvedčujú, že boli osobne prítomné ako svedkovia pri vyslovení a spísaní poslednej vôle poručiteľky
a tiež, že boli svedkovia vôle poručiteľky vydediť žalovanú ako dedičku uvedenej nehnuteľnosti, pričom
rovnaké skutočnosti uviedla v čestnom vyhlásení aj žalobkyňa. Až následne keď žalovaná vo svojom
vyjadrení k žalobnému návrhu s poukazom na ust. § 476f Občianskeho zákonníka (žalovaná zrejme

chybou v písaní uviedla § 467f Občianskeho zákonníka, ale z doslovnej citácie tohto ustanovenia
žalovanou v jej vyjadrení je zrejme, že sa jedná o ust. § 476f Občianskeho zákonníka - poznámka
odvolacieho dovolacieho súdu), keď v tejto súvislosti poukázala, že ako svedok vystupovala matka
žalobkyne M. A., predložila následne žalobkyňa vyjadrenie, že citujúc „omylom zo strany žalobkyne
bola predložená neúplná závet, resp. len ftk. jeho prednej strany“, pričom následne predložila ďalšiu

fotokópiu závetu, kde predná strana je obsahovo zhodná s prednou stranou fotokópie závetu, ktorú
predložila žalobkyňa spolu so žalobným návrhom a druhá (zadná strana) je opatrená rukou písaným
textom „svedok, podpis, D.. X. Č., prítomný pri vyhlásení vôle: podpis“, pričom zrejme sa jedná aspoň
podľa tvrdenia žalobkyne o podpis D.. P. O.. Táto okolnosť, a to, že žalobkyňa predložila závet, ktorý
je opatrený podpisom svedka aj na druhej strane, až po tom, ako žalovaný nemietol spôsobilosť M.

A. ako osoby blízkej závetnej dedičke byť svedkom, ako aj skutočnosť, že čestné vyhlásenia spísali
okremtohtosvedkavšetkyosobyprítomnéprispisovanízávetuspôsobujenemožnosťakceptovaťtakýto
podpis svedka na druhej strane listiny (závetu,) naviac keď nie je zrejmé či tento svedok bol prítomný
pri vyhlásení vôle poručiteľa.

29. K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že Občiansky zákonník pri niektorých
právnych úkonoch vyžaduje aby boli vykonané v písomnej forme. Inak sa právny úkon považuje za
neplatný (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Písomná funkcia právneho úkonu mala význam najmä z
hľadiska sprístupneného prejavu vôle jeho účastníkom tretím osobám (informačná funkcia) a z hľadiska
preukázania obsahu tejto listiny (dôkazná funkcia). Osobitný význam pri písomnom právnom úkone

ma podpis konajúceho. Podpis samotný priestorovo a obsahovo uzavrie nielen listinu, ale aj samotný
písomný právny úkon. Možno povedať, že podpis identifikuje konajúcu osobu a súčasne verifikuje obsah
jeho prejavu vôle. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že podpis taktiež preukazuje pravosť listiny, na
ktorej sa nachádza. Podpis je ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu; písomný právnyúkon platí až od podpisu konajúcej osoby. V tejto súvislosti, a to konkrétne s miestom podpisu svedka
D.. X. Č. na druhej strane listiny závetu odvolací súd akcentuje, že právny význam ma nielen to, že
niekto sa na listinu podpíše, ale aj to, kde na listine je podpis umiestnený. Podpisom sa písomný právny

úkon završuje (podpisom sa listina o právnom úkone priestorovo uzatvára). Preto i podpis v zásade kryje
len text listiny, ktorý sa nachádza nad podpisom a teda podpis svedka D.. X. Č., ktorý bol na zadnej
(prázdnej strane závetu) nemohol „kryť“ text závetu, ktorý sa nachádzal na jej prednej strane.

30. Napokon odvolací súd dodáva, že podpis svedka D.. Č. sa nachádza na druhej strane závetnej

listiny a to aj napriek tomu, že na prvej strane je dostatok voľného priestoru na to, aby pokiaľ bol tento
svedok osobne prítomný pri vyhlásení vôle poručiteľky, aby jej písomne znenie signoval na prvej strane,
na ktorej sú podpisy poručiteľky, svedkyne, závetnej dedičky ako aj ďalšej osoby M. A., ktorá bola
prítomnáspočiatkupodľavyjadreniažalobkyneakosvedok,neskôrpotom,akotonamietolžalovanýako
zúčastnená osoba pri spisovaní závetu. Dokonca sa na tejto prednej strane závetnej listiny nachádza
vybodkovaný riadok tak, aby obyčajne osoba, ktorá listinu podpisovala vedela kam má umiestniť ten

podpis. Aj napriek tejto skutočnosti, a to, že všetci svedkovia, poručiteľka, závetná dedička a ďalšie
zúčastnené osoby boli pri tomto vyhlásení poslednej vôle nebohej prítomní po tom, ako túto závetnú
listinu podpísala poručiteľka, závetná dedička, svedkyňa a zúčastnená osoba, a to aj napriek tomu, že
na prvej strane bol dostatok priestoru pre podpis, túto listinu neopatril D.. Č. podpisom ako svedok na
tomto voľnom priestore prednej strany listiny, ale túto buď on, alebo niektorá iná osoba musela obrátiť a

následne bez bližšie zrejmého dôvodu mal ju podpísať ako svedok D.. Č.. Takýto postup pri podpisovaní
preukazuje aj podľa názoru odvolacieho súdu skôr, že túto listinu tento svedok podpísal dodatočne a
nešlo o súčasne prítomný podpis svedka Č. s druhým svedkom, poručiteľkou, závetnou dedičkou a
zúčastnenou osobou.

31. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku I. ako vecne
správnypotvrdilpoukazujúcokremvyššieuvedenéhoodôvodneniaajnavecnesprávneavyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

32. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, kedy v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná a má tak
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala.
O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).