Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200223
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200223.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Kadlicovej a sudcov

JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: Z. Q., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, bytom: V. XX U. X, H.. X, M. B. M. K., R. K., R., Iránska islamská republika, posledný
prechodný pobyt v SR: O. L. XXXX/XX, XXX XX. M. K., štátny občan Iránskej islamskej republiky, právne
zastúpeného: Mgr. Peter Mešenec, advokát, so sídlom Prievozská 1314/39, 821 09 Bratislava, IČO: 50
287 222, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44,
812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2019/014946-013 zo dňa
15.04.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 02.03.2018 prijalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda žiadosť žalobcu o
obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pričom žalobca v
bode27akoadresuzabezpečenéhoubytovaniauviedolO.L.XXXX/XX,M.K.,kdejeprihlásenýkpobytu

od 31.03.2016. Žalobca žiadosť o obnovenie prechodného pobytu vlastnoručne podpísal.

2. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda (ďalej aj ako „prvostupňový správny
orgán“) č. PPZ-HCP-BA8-1312-019/2018-Ž zo dňa 20.06.2018 došlo postupom podľa § 29 ods. 1
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „správny poriadok“) v spojení s § 19 ods. 3 správneho poriadku k prerušeniu konania o tejto žiadosti,
nakoľko zo strany žalobcu neboli doložené potrebné doklady v zmysle § 34 ods. 3 písm. c), d) a ods.

5 a 7 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „zákon č. 404/2011 Z. z.“).
Konkrétne bol žalobca vyzvaný, aby doložil doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú finančné
zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky a zabezpečenie
ubytovania v zmysle § 122 zákona o pobyte cudzincov a potvrdenia, že má uhradené daňové záväzky,
colné záväzky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné
dôchodkové sporenie a ďalej doklad, ktorým účastník konania preukáže, že zisk po zdanení obchodnej

spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je minimálne
vo výške šesťdesiatnásobku životného minima. Splnomocnená osoba žalobcu v konaní menom E. C.
k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 34 ods. 3 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. ako
doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania doložila dňa 20.06.2018 čestné vyhlásenie o zabezpečeníubytovania na adrese O. L. XXXX/XX, M. K., podpísané majiteľom nehnuteľnosti dňa 30.04.2018
(zaevidované pod č. p.: PPZ-HCP-BA8-1312-010/2018-Z) spolu s výpisom listu vlastníctva č. XXXX
vydaného dňa 02.05.2018 (pod č. p.: PPZ-HCP-BA8-1312-010/2018-Z).

3. Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda (ďalej tiež ako „prvostupňový správny orgán“)
vydalo dňa 27.11.2018 rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA8-1312-024/2018-Z (ďalej len ako „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým v zmysle § 34 ods. 12 z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte
cudzincov zamietlo žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania,

a to z dôvodu, že žalobca uviedol v žiadosti o udelenie prechodného pobytu nepravdivé a zavádzajúce
údaje, keď na adrese uvedenej v žiadosti (O. L. XXXX/XX, M. K.) sa nezdržiaval ani pred podaním
žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, čím poskytol správnemu orgánu zavádzajúce a nepravdivé
údaje. Súčasne Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda v odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázalo na to, že účastník konania nemá na území Slovenskej republiky rodinných príslušníkov,
ktorým by zamietnutím prechodného pobytu účastníka konania bolo zasiahnuté do rodinného života.

4. Vo vzťahu k dôvodom zamietnutia predmetnej žiadosti správny orgán prvého stupňa dôvodil
poukazom na skutkové zistenia, že lustráciou v informačnom systéme Policajného zboru bolo zistené,
že na uvedenej adrese je nahlásených na prechodný pobyt 13 občanov Iránskej islamskej republiky. Na
uvedenej adrese bola dňa 13.10.2017 vykonaná kontrola, v rámci ktorej bolo zistené, že sa jedná o dvoj

dom, ktorý je nedostavaný, interiér je nezariadený, okolie domu je neupravené. Podľa zistení od susedov
v dome nikto nebýva ani sa tam dlhodobo nikto nezdržiava. Ďalej susedia uviedli. Že tam nikdy nevideli
pohybovať sa nejakých cudzincov okrem dovolenkárov, ale nešlo o občanov z arabských krajín. Pri
následnej kontrole dňa 29.01.2018 bolo zistené, že po príchode na miesto okolo objektu chodila osoba,
ktorá povedala, že tam prišla opraviť vodovodné potrubie, ktoré malo prasknúť v zime. Na otázku, či v

dome niekto býva, osoba povedala, že v dome nikto nebýva a on tam chodieva robiť od Vianoc minulého
roka. V dome podľa jeho vedomia nikto nebýval a nikoho tam nevidel. Následne sa na miesto dostavila
splnomocnená osoba v konaní menom E. C. spoločne s príslušníkom správneho orgánu. Táto kontrole
otvorila a sprístupnila objekt ku kontrole, pričom v objekte bolo zistené, že objekt je toho času v štádiu
dokončovania a neobývaný. Vo vnútri objektu je nedokončená elektroinštalácia, ako aj kúrenie. Ani v

jednej z izieb sa nenachádzali žiadne osobné veci z 13 cudzincov, ktorí tu majú nahlásený prechodný
pobyt.

5. Ďalej správny orgán prvého stupňa dôvodil, že šetrením v spoločnosti Západoslovenská distribučná
a. s. Bratislava bolo zistené, že na odbernom mieste XXZSSXXXXXXXXXXP, M. K. O. L. XXXX na

meracom zariadení 785237 namerali za obdobie od 21.09.2016 do 02.07.2017 spotrebu elektriny 2kWh.
Od pracovníka Západoslovenskej distribučnej spoločnosti a. s. bolo zistené, že priemerná spotreba
štvorčlennej domácnosti, ktorá má ohrev teplej vody na elektrinu je zhruba 2500 kWh ročne. Uvedený
údaj slúži na porovnanie spotreby so spotrebou na kontrolovanom mieste, kde je nahlásených 13
štátnych príslušníkov Iránskej islamskej republiky.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie
nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu, opiera sa o skutkové zistenia, ktoré neboli preukázané
riadne vykonaným dokazovaním, a že vec bola zo strany prvostupňového správneho orgánu nesprávne
právne posúdená.

7. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2019/014946-013 zo dňa 15.04.2019 (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutie“) po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia toto potvrdil a odvolanie žalobcu
(účastníka konania) zamietol.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po opise priebehu administratívneho
konania a skutkových zistení s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte
cudzincov skonštatoval, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia, keď tento
uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje ohľadne nehnuteľnosti, v ktorej sa mal zdržiavať a v ktorej
mal zabezpečené ubytovanie, keď na základe vykonania opakovaných kontrol bolo preukázané, že sa

na uvedenej adrese nezdržiava, v čase vykonania opakovaných kontrol nebol v nehnuteľnosti nikto
zastihnutý a dom nebol v čase vykonaných kontrol využívaný na bývanie. Žalovaný ďalej poukázal
na to, že žalobca ani jeho splnomocnený zástupca žiadnym spôsobom nepreukázali a ani nedoložili
dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia, že žalobca sa na uvedenej adrese v čase, keď je na území SR,aj zdržiava. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca aj napriek tomu,
že má na území SR povolený prechodný pobyt na účel podnikania, nevykonáva na území SR žiadnu
podnikateľskú činnosť.

9. S poukazom na uvedené žalovaný uzavrel, že sa u žalobcu nejedná o sústavnú činnosť a vzhľadom
na daňové doklady sa možno domnievať, že táto činnosť nie je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku,
ale za účelom obchádzania zákona a to tým, že účastník konania dosiahne výlučne taký zisk, aby splnil
zákonom stanovenú podmienku k obnoveniu prechodného pobytu. Žalovaný tiež poukázal na to, že

z úradnej činnosti zistil tiež informácie, na základe ktorých mal preukázané, že žalobca je konateľom
spoločnosti GERULIS s.r.o. spolu s ďalšími ôsmymi štátnymi príslušníkmi Iránskej islamskej republiky,
ktorí majú zabezpečené ubytovanie tak isto na adrese O. L. XXXX/XX, M. K. a taktiež neboli videní a
zastihnutí počas vykonávaných kontrol na uvedenej adrese. Spoločnosť bola založená dňa 16.01.2016 a
podľa názoru žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa bola zriadená iba pre účely zlegalizovania
pobytov občanov z Iránskej islamskej republiky a nevykonáva reálnu podnikateľskú aktivitu na území

Slovenskej republiky.

10. Záverom svojho odôvodnenia žalovaný skonštatoval, že preskúmaním rozhodnutia a predloženého
spisového materiálu mal preukázané, že správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne
zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie dodajúc, že v

spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých
dospel k názoru, že zamietnutie žiadosti účastníka konania o obnovenie prechodného pobytu na účel
podnikania je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového správneho orgánu
považoval za nepochybné. Preto žalovaný uzavrel, že nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby

11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil Oddeleniu cudzineckej polície PZ Dunajská Streda na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil nárok na náhradu trov konania.

12. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že toto vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia, je
v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu, a súčasne došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúceho v neumožnení vyjadriť sa v

konaní pred prvostupňovým správnym orgánom k podkladom rozhodnutia, ďalej v postupe pri získavaní
podkladov pre rozhodnutie a v založení rozhodnutia na nových dôvodoch, ktoré neboli predmetom
konania pred prvostupňovým správnym orgánom a ku ktorým preto nemal možnosť sa pred vydaním
rozhodnutia vyjadriť.

13. Uvádzal, že postupom prvostupňového správneho orgánu bolo porušené jeho právo podľa § 33
ods. 2 správneho poriadku vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho
doplnenie, nakoľko k takémuto vyjadreniu nebol správnym orgánom vyzvaný.

14. Poukazoval na to, že jedinými dôkazmi, z ktorých správne orgány vychádzali, boli výsledky

operatívneho šetrenia a kontroly a úradné záznamy spísané príslušníkmi Policajného zboru o týchto
úkonoch, pričom osoby, ktoré sa mali údajne pri týchto úkonoch vyjadrovať k otázke, či sa na predmetnej
adrese zdržiaval, nie sú označené žiadnym identifikačným údajom, iba všeobecným označením
(susedia, svedkovia). Preto zastal názor, že nie je možné žiadnym spôsobom overiť, o aké osoby išlo a
či skutočne išlo o osoby, ktoré mali možnosť sa k tejto otázke hodnoverne vyjadriť a za aké obdobie a

rovnako nie je možné overiť, či išlo naozaj o osoby, ktoré môžu mať dostatočné informácie o položenej
otázke.15. Žalobca mal za to, že údajné vyjadrenia neznámych osôb a vykonanie ohliadky nehnuteľnosti
príslušníkmi Policajného zboru nemôžu slúžiť ako dôkazy v predmetnej veci, nakoľko vyjadrenia osôb
neboli vykonané ako výsluch svedka podľa § 35 správneho poriadku, pri ktorom by účastník konania

alebo jeho zástupca bol prítomný a mal možnosť klásť svedkom otázky zopakujúc, že vyjadrujúce sa
osobynaviacnebolivúradnomzáznameidentifikované,nebolipoučenéopovinnostivypovedaťpravdivo
a nič nezamlčovať a neboli poučené ani o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

16. Podľa názoru žalobcu kontrolu priestorov, kde má zabezpečené ubytovanie, bolo možné v správnom

konaní vykonať jedine formou ohliadky a za podmienky dodržania príslušných procesných postupov
podľa správneho poriadku. Na vykonanie týchto kontrol, ktoré svojou podstatou boli ohliadkou v
zmysle ustanovení § 34 ods. 2 a § 38 správneho poriadku nebol ako účastník konania prizvaný resp.
nebola prizvaná jeho splnomocnená zástupkyňa, ani o nich neboli informovaní, čím došlo k porušeniu
ustanovenia § 38 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého má na miestnu ohliadku správny orgán
prizvať účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.

17. Vzhľadom na to, že zisťovanie skutkového stavu formou „operatívneho šetrenia“, „kontroly“ a
„úradných záznamov“ bolo jediným spôsobom dokazovania, z ktorého správne orgány vychádzali,
pričom vo všetkých prípadoch boli vykonávané spôsobom nerešpektujúcim zákonom stanovené
procesné postupy mal žalobca za to, že tieto porušenia správneho poriadku je potrebné považovať za

podstatné, nakoľko išlo o rozhodujúci podklad, na základe ktorého boli vydané napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov oboch stupňov.

18. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný ako odvolací orgán založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia okrem dôvodov uvádzaných prvostupňovým

správnym orgánom aj na ďalších dôvodoch, a to na tom, že údajne nevykonáva na území Slovenskej
republiky žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k hospodárskemu rozvoju Slovenskej republiky a
ďalej, že je údajne nedôveryhodná osoba. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom posudzovania
odvolacím orgánom bola otázka zabezpečenia ubytovania, keď dôvod zamietnutia bol výslovne
vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, a preto sa aj v rámci odvolacieho konania vyjadroval

iba k tejto otázke dodajúc, že k novým dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie pobytu, ktoré prvý
krát uviedol žalovaný až v napadnutom rozhodnutí, sa nemal možnosť pred vydaním napadnutého
rozhodnutia vyjadriť.

19. Dôvodil ďalej, že pokiaľ prvostupňový správny orgán a žalovaný tvrdia, že uviedol nepravdivé

alebo zavádzajúce údaje o zabezpečení ubytovania, dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje orgány
verejnej správy, pričom žalovaný bez pochybností nepreukázal, že by sa na adrese prechodného pobytu
nezdržiaval v čase, keď bol na Slovensku alebo, že by nemal ubytovanie na tejto adrese zabezpečené,
pričom zabezpečenie ubytovania na adrese uvedenej v žiadosti a možnosť jeho využívania bez
obmedzení potvrdil aj vlastník predmetnej nehnuteľnosti.

20. V súvislosti s ďalším dôvodom pre zamietnutie žiadosti doplneným žalovaným, podľa ktorého
nevykonáva na území SR žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k hospodárskemu rozvoju SR,
žalobca namietal, že tieto závery nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu. V tejto súvislosti tiež
uviedol, že bol z hľadiska prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky povinný preukázať skutočnosti

podľa § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, čo aj splnil a splnenie tejto podmienky ani nebolo
správnymiorgánmispochybnené.Malzato,žežalovaný,ktorýtaktovymedzenýnovýdôvodzamietnutia
žiadosti doplnil až v napadnutom rozhodnutí, nevykonal k otázke posúdenia prínosu pre hospodárstvo
Slovenskej republiky žiadne iné dokazovanie a jeho závery sú založené iba na subjektívnych úvahách
a domnienkach.

21. Z vyššie uvedených dôvodov mal za to, že zistenie skutkového stavu prvostupňovým správnym
orgánom je nesprávne a vychádza z nezákonných dôkazov, keď údajné uvedenie nepravdivých
skutočností nebolo relevantným dôkazom preukázané, je založené iba na domnienke správneho orgánu
a nemá oporu v administratívnom spise, pričom na takto nesprávne zistenom skutkovom stave nie je

možné založiť rozhodnutie o zamietnutí žiadosti podľa ustanovenia § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods.
6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.22. Bez ohľadu na námietky proti procesnému postupu pri získavaní podkladov pre rozhodnutie žalobca
ďalej poukázal na to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď na ním uvádzaný skutkový
stav aplikoval ustanovenie § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. V súvislosti s takto

vymedzenýmdôvodomzamietnutiažiadostiargumentoval,žežiadateľoobnovenieprechodnéhopobytu
je povinný preukazovať, či má ubytovanie zabezpečené, ale nemá povinnosť sa na danom mieste
nepretržite zdržiavať. Uviedol, že na danej adrese bude mať ubytovanie zabezpečené a táto ním
uvedená skutočnosť zodpovedá skutočnému stavu v zmysle predložených dokladov dodajúc, že v
žiadosti neuvádzal, či sa na danej adrese zdržiava nepretržite alebo v akom rozsahu a preto skutočnosti

uvádzané správnymi orgánmi, či v určitom čase bol na adrese zastihnutý alebo nie, nemôžu mať
žiadny vplyv na posúdenie a rozhodnutie o jeho žiadosti, pretože žiadne z ustanovení zákona o pobyte
cudzincov neoprávňuje policajný útvar na zamietnutie žiadosti na základe takýchto dôvodov.

23. Žalobca ďalej poukázal na to, že uviedol v žiadosti, že ubytovanie bude mať zabezpečené na
vyššie uvedenej adrese a predložil o tom doklad v zmysle § 122 zákona o pobyte cudzincov (čestné

vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti), pričom správny orgán nespochybnil, že by tento doklad nemal
potrebné náležitosti, alebo že by bol falošný alebo pozmenený a teda neuviedol žiadny nepravdivý údaj,
pretože na adrese, ktorú uviedol, má skutočne zabezpečené ubytovanie, čo mu vlastník nehnuteľnosti
aj potvrdil zákonom stanoveným spôsobom zopakujúc, že toto čestné vyhlásenie ani vlastnícke právo
k nehnuteľnosti nebolo žiadnym spôsobom spochybnené.

24. Mal za to, že zabezpečenie ubytovania, ktoré je podmienkou stanovenou pre žiadateľov o prechodný
pobyt, nemožno vykladať spôsobom uskutočneným správnymi orgánmi na úkor účastníka konania tak,
že osoba s udeleným prechodným pobytom má povinnosť zdržiavať sa v mieste prechodného pobytu
nepretržite, nakoľko nie je možné účastníkovi konania brániť, aby sa v rámci pobytu na území Slovenska

krátkodobo zdržiaval aj na iných miestach (napr. v rámci pracovnej cesty, najmä pokiaľ účelom pobytu
je podnikanie).

25. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil,
keď preskúmaval otázku zabezpečenia ubytovania nad rámec zákona o pobyte cudzincov dodajúc,

že správny orgán môže požiadavky na ubytovanie skúmať jedine z hľadiska podmienok stanovených
osobitným predpisom, a to podľa § 8 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych
požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Teda jedine v prípade, ak by
ubytovanie takéto minimálne požiadavky nespĺňalo, je správny orgán oprávnený žiadosť o udelenie

alebo obnovenie prechodného pobytu zamietnuť podľa ustanovenia § 33 ods. 6 písm. h) zákona o
pobyte cudzincov: „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak je zjavné,
že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky podľa
osobitného predpisu.“ O takýto prípad však v posudzovanej veci nešlo. Minimálne požiadavky
stanovené uvedeným osobitným predpisom posudzované ubytovanie spĺňa, správne orgány vo svojich

rozhodnutiach ani nerozporujú, že by niektoré z týchto požiadaviek ubytovanie nespĺňalo.

26. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne aplikoval možnosť správnej úvahy pri posudzovaní jeho
žiadosti, nakoľko takáto správna úvaha nemôže byť svojvoľná, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, môže byť vykonaná iba v medziach stanovených zákonom o pobyte cudzincov a

musí byť riadne zdôvodnená. Správna úvaha v posudzovanom prípade je možná len v rámci dôvodov
zamietnutia vymedzených v ustanovení § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov.
Rovnako mal za to, že žalovaný okrem toho, že nesprávne postupoval pri zisťovaní a vyhodnotení
skutkového stavu, prekročil tiež prípustné hranice správnej úvahy nad rámec uvedených zákonných
ustanovení.

27. Žalobca v správnej žalobe nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania [§ 182 ods. 1 písm. g)
zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny
súdny poriadok“ alebo „SSP“).

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

28. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.29. Poukázal na to, že žalobcovi bol dňa 31.03.2016 správnym orgánom udelený prechodný pobyt na
účel podnikania na území Slovenskej republiky s platnosťou do 31.03.2017 a bol mu vyhotovený doklad

vo forme identifikačnej karty č. Q. s dátumom ukončenia platnosti do 31.03.2017. dňa 21.04.2017 bol
žalobcoviobnovenýPPCsdobouplatnostido24.04.2018.Žalobcadňa02.03.2018nasprávnomorgáne
podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky,
pričom vo vyplnenom úradnom tlačive v bode 27 ako bydlisko v Slovenskej republike uviedol adresu O.
L. XXXX/XX, M. K. s tým, že úplnosť a pravdivosť uvedených údajov potvrdil svojím podpisom.

30. Splnomocnený zástupca žalobcu k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 34
ods. 3 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. ako doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania doložil dňa
20.06.2018 čestné vyhlásenie o zabezpečení ubytovania na adrese O. L. XXXX/XX, M. K., podpísané
majiteľom nehnuteľnosti dňa 30.04.2018 spolu s výpisom listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
M. K..

31. Lustráciou v informačnom systéme Policajného zboru bolo zistené, že na uvedenej adrese je
nahlásených na prechodný pobyt 13 občanov Iránskej islamskej republiky. Žalovaný zopakoval skutkové
zistenia, že na uvedenej adrese bola dňa 13.10.2017 vykonaná kontrola, v rámci ktorej bolo zistené, že
sa jedná o dvoj dom, ktorý je nedostavaný, interiér je nezariadený, okolie domu je neupravené. Podľa

zistení od susedov v dome nikto nebýva ani sa tam dlhodobo nikto nezdržiava. Ďalej susedia uviedli,
že tam nikdy nevideli pohybovať sa nejakých cudzincov okrem dovolenkárov, ale nešlo o občanov z
arabských krajín. Pri následnej kontrole dňa 29.01.2018 bolo zistené, že po príchode na miesto okolo
objektu chodila osoba, ktorá povedala, že tam prišla opraviť vodovodné potrubie, ktoré malo prasknúť v
zime. Na otázku, či v dome niekto býva, osoba povedala, že v dome nikto nebýva a on tam chodieva robiť

od Vianoc minulého roka. V dome podľa jeho vedomia nikto nebýval a nikoho tam nevidel. Následne
sa na miesto dostavila splnomocnená osoba v konaní menom E. C. spoločne s príslušníkom správneho
orgánu. Táto kontrole otvorila a sprístupnila objekt ku kontrole, pričom v objekte bolo zistené, že objekt
je toho času v štádiu dokončovania a neobývaný. Vo vnútri objektu je nedokončená elektroinštalácia,
ako aj kúrenie. Ani v jednej z izieb sa nenachádzali žiadne osobné veci z 13 cudzincov, ktorí tu majú

nahlásený prechodný pobyt. Z podaného vysvetlenia splnomocnenej osoby v konaní menom E. C.
žalovaný konkretizoval, že tejto boli položené konkrétne otázky na zistené skutočnosti, pričom po chvíli
odpovedala, že ani jeden z cudzincov, ktorí sú tam prihlásení na prechodný pobyt v dome nikdy nebol.
Dom im bol iba ukázaný počas podávania žiadosti o prechodný pobyt na účel podnikania na území
Slovenskej republiky aby vedeli, kde majú pobyt nahlásený. Ani jeden z cudzincov sa od toho času na

území Slovenskej republiky nezdržiaval. To, či tu cudzinci mali reálny zámer podnikať, splnomocnená
osoba v konaní, pani E. C., uviesť nevedela.

32. Ďalej žalovaný dodal, že šetrením v spoločnosti Západoslovenská distribučná a. s. Bratislava bolo
zistené, že na odbernom mieste XXZSSXXXXXXXXXXP, M. K. O. L. XXXX na meracom zariadení

785237 namerali za obdobie od 21.09.2016 do 02.07.2017 spotrebu elektriny 2kWh. Od pracovníka
Západoslovenskej distribučnej spoločnosti a. s. bolo zistené. že priemerná spotreba štvorčlennej
domácnosti, ktorá má ohrev teplej vody na elektrinu je zhruba 2500 kWh ročne. Uvedený údaj slúži
na porovnanie spotreby so spotrebou na kontrolovanom mieste, kde je nahlásených 13 štátnych
príslušníkov Iránskej islamskej republiky.

33. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že žalobca dňa 02.06.2018 doložením dokladu o ubytovaní
k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania na
adrese O. L. XXXX/XX, M. K. uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko sa na uvedenej adrese
sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti, uvedené ubytovanie slúžilo žalobcovi iba čisto k udeleniu

prechodného pobytu. Na základe týchto skutočností a po zhodnotení predložených a zadovážených
dokladov správny orgán rozhodnutím zo dňa 27.11.2018 zamietol žalobcovi žiadosť o obnovenie
prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 12 z dôvodu
podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z., ktoré bolo doručené splnomocnenej osobe menom
E. C. dňa 31.12.2018.

34. Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Nakoľko
správny orgán odvolaniu v plnom rozsahu nevyhovel a o odvolaní nerozhodol, preto podľa ustanovenia
§ 57 ods. 2 správneho poriadku ho predložil žalovanému na rozhodnutie.35. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v konaní o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania
na území Slovenskej republiky správny orgán zisťoval podmienky jeho obnovenia, a teda zisťoval, či

žalobcabudemaťpočasobdobiaprechodnéhopobytunaúčelpodnikanianaúzemíSlovenskejrepubliky
zabezpečené ubytovanie. V žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území
Slovenskej republiky žalobca uviedol ako svoje bydlisko v Slovenskej republike adresu O. L. XXXX/
XX, M. K.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca na tejto adrese nebýva, ani sa na
uvedenej adrese nezdržiava.

36. Pri výkone kontroly ubytovania je policajt oprávnený vstupovať do priestorov ubytovacích zariadení
podľa § 75 ods. 2 písm. a) a podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. vykonávať kontrolu
plnenia podmienok pobytu a dodržiavanie povinností cudzincov. Žalovaný dal do pozornosti, že pri
podávaní žiadosti sa zabezpečenie ubytovania vyžaduje z dôvodu, aby mal policajný útvar možnosť
kontroly pobytu cudzincov a vedel, kde sa cudzinec na území Slovenskej republiky v prevažnej miere

zdržiava. Bez tejto znalosti, nie je možné zo strany policajného útvaru vykonávať kontroly v zmysle §
75 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., pričom nezdržiavanie sa na adrese v čase kontroly, kde
má cudzinec zabezpečené ubytovanie, môže mať za následok, že predkladanie potvrdenia o ubytovaní
je zo strany správneho orgánu považované za poskytovanie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov
zo strany žalobcu.

37. Dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území
Slovenskej republiky nebola otázka zabezpečenia ubytovania, resp. či ubytovanie spĺňa požiadavky
z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom a to § 8 ods. 1 vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na vnútorné

prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia
ale to, či sa na uvedenej adrese, ktorú uviedol žalobca v žiadosti o udelenie resp. o obnovenie
prechodného pobytu vôbec zdržiaval počas pobytu.

38. Priebeh samotného konania je v rukách správneho orgánu a v zásade by mal smerovať k jednému -

k nazbieraniu dostatočného množstva použiteľných podkladov, na základe ktorých môže správny orgán
dokázať objektívne a správne rozhodnúť. K tomuto účelu má správny orgán viacero prostriedkov, ktoré
môževpriebehukonaniavyužiťvsúladesosprávnymporiadkom,pričomjenaúvahesprávnehoorgánu,
aké prostriedky na zabezpečenie dostatočného získania podkladov na rozhodnutie zvolí.

39. K námietke žalobcu týkajúcej sa nemožnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaný uviedol,
žedňa18.02.2019bolžalobcaprostredníctvomsplnomocnenejosobyvkonanímenomE.C.vyzvanýna
vyjadrenie sa k podkladom zabezpečených žalovaným pred vydaním rozhodnutia a stanovil mu lehotu 5
dní, ktorú na jej žiadosť správny orgán predĺžil o 30 dní. Splnomocnená osoba dňa 02.04.2019 nahliadla
do administratívneho spisu, z ktorého si vyhotovila fotodokumentáciu prostredníctvom mobilného

telefónu (úradný záznam z toho istého dňa).

40. K zisťovaniu skutkového stavu žalovaný poukázal na to, že v administratívnom spise žalobcu sa
nachádza niekoľko záznamov z previerok, ktoré boli vykonané na uvedenej adrese, avšak záver zo
všetkých vykonaných kontrol z rokov 2017 a 2018 je, že účastník konania sa na uvedenej adrese

nezdržiava, nezdržiaval sa ani v minulosti a v uvedenej nehnuteľnosti nebol nikto zastihnutý. Žalovaný
poukázal na to, že pri podávaní žiadosti sa zabezpečenie ubytovania vyžaduje z dôvodu, aby mal
policajný útvar možnosť kontroly pobytu cudzincov a vedel, kde sa cudzinec na území Slovenskej
republiky v prevažnej miere zdržiava, pričom bez tejto znalosti nie je možné zo strany policajného
útvaru vykonávať kontroly v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. Preto v prípade, ak

žalobca uvedie adresu na ktorej sa nezdržiava, vzniká podozrenie o tom, že žalobca neplní účel pobytu.
Opätovné doloženie potvrdenia o zabezpečení ubytovania na adrese, na ktorej sa žalobca nezdržiaval
bolo preto vyhodnotené za poskytovanie nepravdivých a zavádzajúcich údajov zo strany žalobcu a to
len za účelom splnenia formálnych podmienok k obnoveniu pobytu.

41. Podľa žalovaného doloženie zákonom predpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou
podmienkou pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, keď zo žiadneho
ustanovenia zákona o pobyte cudzincov nevyplýva povinnosť správneho orgánu, aby pri splnení
zákonných podmienok obnovil prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky bezpriestoru na správnu úvahu. Žalovaný mal za to, že doloženie dokladu o zabezpečení ubytovania bolo
zo strany žalobcu len účelové, a to za účelom splnenia zákonných podmienok bez snahy reálneho
zdržiavaniasanauvedenejadresepočasobnoveniaprechodnéhopobytunaúzemíSlovenskejrepubliky

dodajúc, že žalobca nijakým spôsobom pri obnovovaní pobytu nepreukázal, že sa na danej adrese
zdržiaval počas udeleného pobytu, keď správny orgán v rámci konania o obnovení pobytu využil
podklady, ktoré sú mu známe z jeho služobnej činnosti a ktorými má (z úradného záznamu a z fotografií)
za preukázané, že na uvedenej adrese žalobca nebýval počas udelenia pobytu aj napriek tomu, že mal
na uvedenej adrese zabezpečené ubytovanie.

42. Ďalej žalovaný poukázal na to, že správny orgán v rámci konania využil skutočnosti, ktoré sú mu
známe z jeho úradnej/služobnej činnosti, čiže využil podklady aj z iných útvarov Policajného zboru.
Informácie poskytnuté týmto útvarom boli vyhotovované v rámci preverovania informácií a z toho dôvodu
nie je potrebné, aby boli k týmto previerkam vyhotovované zápisnice o vypočutí, nakoľko sa jednalo
o preverovanie informácií, a nie o vypočúvaní osôb. Z úradného záznamu je preukázané, že dom na

adrese O. L. XXXX/XX, M. K., v ktorom má žalobca zabezpečené ubytovanie je nedostavaný dvoj dom
s nezariadeným interiérom a neupraveným okolím. Podľa zistení od susedov v dome nikto nebýva ani
sa tam dlhodobo nikto nezdržiava. Ďalej susedia uviedli, že tam nikdy nevideli pohybovať sa nejakých
cudzincov okrem dovolenkárov, ale nešlo o občanov z arabských krajín.
Ďalej žalovaný poukázal na to, že z úradnej činnosti zistil tiež informácie, na základe ktorých

skonštatoval, že žalobca je konateľom spoločnosti GERULIS s.r.o., pričom vykonanými previerkami v
sídle spoločnosti, ako aj na miestach predpokladaného pobytu cudzinca, nie je možné fyzicky dohľadať
osoby,firmanevykazuježiadnučinnosťalebolenveľmimalúavykazujeminimálnyzisk,ktorýjepotrebný
v konaní o obnovení prechodného pobytu.

43. Žalovaný tiež poukázal na to, že napriek tomu, že žalobca má na území Slovenskej republiky
povolený prechodný pobyt na účel podnikania, nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadnu
podnikateľskúčinnosť,ktoráskutočnosťbolapotvrdenávýpoveďoužalobcupriosobnompohovorevdeň
podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky
uskutočnenej na správnom orgáne, keď žalobca nepreinvestoval žiadne finančné prostriedky na území

Slovenskej republiky a svoju činnosť vykonáva len fiktívne, so zameraním na taký zisk, aby splnil
podmienky obnovenia prechodného pobytu. Žalovaný tiež zdôraznil, že na účel podnikania by mal byť
obnovený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť je prínosom pre hospodárstvo
Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov.

44. Podľa žalovaného je žalobca ten, na kom leží dôkazné bremeno a povinnosť preukázať svoje
tvrdenie, že sa zdržiava na adrese, na ktorej má zabezpečené ubytovanie dodajúc, že podľa § 34
ods. 3 správneho poriadku je žalobca je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré
sú mu známe. Z povinnej súčinnosti správneho orgánu a žalobcu vyplýva, že správnemu orgánu
nemožno vytýkať ako chybu konania, ak neprihliadol na dôkazy, ktoré mohol navrhnúť len žalobca, ak

ich nenavrhol. Správny orgán pri zamietnutí žiadosti žalobcovi o obnovenie prechodného pobytu na
účel podnikania na území Slovenskej republiky nesleduje svoj prospech, ale sa rozhoduje na základe
informácií, ktoré získa počas konania, alebo ktoré sú mu známe zo služobnej činnosti a ktoré mu žalobca
v konaní o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky poskytne.

45. Mal za to, že v konaní boli zaobstarané dostatočné podklady a dôkazy, na základe ktorých sa
rozhodlo, postupovalo sa aj v úzkej súčinnosti so žalobcom, nakoľko bola žalobcovi poskytnutá možnosť
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a rovnako mu bola daná možnosť, aby svoje práva uplatnil a
účinne obhajoval. K námietkam žalobcu ku kontrolnej činnosti uviedol, že v zákone č. 404/2011 Z.
z. sa neuvádza, že kontroly adries a ubytovania je oprávnený vykonávať len správny orgán, ale že

ich vykonáva policajný útvar, pričom kontrolu v danom prípade vykonala Národná jednotka bola proti
nelegálnej migrácii úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorá je policajným
útvarom a má vykonávanie previerok v popise služobnej činnosti.

46. Žalovaný záverom uviedol, že preskúmal a prehodnotil všetky listinné dôkazy, ktoré sú uložené v

administratívnom spise žalobcu týkajúce sa zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na
účel podnikania na území Slovenskej republiky, pričom s uvedenými sa stotožnil, čo viedlo k záveru
o vecnej správnosti prvostupňového správneho rozhodnutia. Preto bolo rozhodnutie prvostupňovéhosprávneho orgánu potvrdené tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o odvolaní a to s
poukazom na ustanovenie § 59 ods. 2 správneho poriadku.

47. Žalovaný v písomnom vyjadrení nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania, hoci bol
poučený podľa § 105 ods. 2 písm. a) SSP.

48. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (okrem iného) poukazoval na to, že jediným
dôvodom, na základe ktorého bola žiadosť zamietnutá, bol dôvod podľa ustanovenia § 33 ods. 6

písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o pobyte cudzincov“), podľa ktorého: „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného
pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží
falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.“ Naplnenie tohto dôvodu spočíva podľa
prvostupňového správneho rozhodnutia v tom, že údajne doložením dokladu o ubytovaní uviedol
nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko na uvedenej adrese sa nezdržiaval, a preto adresu ubytovania

účastník konania nepravdivo uviedol vo vyplnenej žiadosti. Uvedený dôvod bol jediným dôvodom
zamietnutia žiadosti, a preto predmetom preskúmania v tomto konaní môže byť správnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia iba z hľadiska splnenia zákonných
podmienok pre zamietnutie žiadosti na základe tohto dôvodu. Nie je prípustné, aby žalovaný až vo
svojom druhostupňovom rozhodnutí alebo dokonca až vo vyjadrení v rámci súdneho prieskumu jeho

rozhodnutia uvádzal ďalšie dôvody, ktoré neboli predmetom prvostupňového ani odvolacieho konania
a teda nemal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Konkrétne ide o skutočnosti týkajúce
sa nevykonávania podnikateľskej činnosti, sídla spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, plnenia
povinnosti oznamovať, že sa bude mimo miesta pobytu zdržiavať viac ako 30 dní alebo viac ako 180
dní, mimo územia Slovenskej republiky (k uvedenému dôvodu správny súd uvádza, že tento nebol

uvedený ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a ani vo vyjadrení k správnej žalobe - poznámka
správneho súdu). V súvislosti s nevykonaním výsluchu svedkov podľa § 35 správneho poriadku a
nevykonaním ohliadky podľa § 38 žalobca namietal, že konanie o žiadosti o obnovenie prechodného
pobytu je správnym konaním, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok, vrátane procesného postupu pri
získavaní podkladov pre rozhodnutie a pri dokazovaní, na čom nič nemení to, že vecne príslušným na

rozhodovanie je policajný útvar. V ostatnom sa jeho vyjadrenie zhoduje so žalobnými bodmi.

49. Žalovaný duplikou na vyjadrenie žalobcu v lehote určenej správnym súdom nereagoval.

IV. Relevantná právna úprava

48. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

49. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

50. Podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
prechodnéhopobytu,akštátnypríslušníktretejkrajinyuvedienepravdivéalebozavádzajúceúdajealebo
predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

51. Podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie
prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie
prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa
a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27,

b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5.

52. Podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolua) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto
zákona,
b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa

tohto zákona.

53. Podľa § 75 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt
oprávnený
a) vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích

zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom,
b) požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom
kontroly.

54. Podľa § 120 ods. 1 vety prvej zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom
predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom

konaní.

55. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

56. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

57. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe

alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa

považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

58. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

59. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

60. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich
tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

61. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

62. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

63. Podľa § 34 ods. 6 správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

64. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

65. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia
(§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal

bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5
dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je
nedôvodná.

66. Správny súd mal z výroku prvostupňového rozhodnutia preukázané, že dôvodom zamietnutia
žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania bol

dôvod uvedený v ustanovení § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, keď prvostupňový správny
orgán na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca v žiadosti o obnovenie prechodného
pobytu na účel podnikania uviedol nepravdivý a zavádzajúci údaj týkajúci sa adresy, na ktorej mal mať
zabezpečené bydlisko na území Slovenskej republiky.

67. Zo žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podanej dňa 02.03.2018 mal
správny súd preukázané, že žalobca v tejto uviedol adresu bydliska v Slovenskej republike O. L.
XXXX/XX, M. K.. V administratívnom spise sa rovnako nachádza čestné prehlásenie T. B., vlastníka
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie M. K., že žalobcovi poskytne ubytovanie
na uvedenej adrese. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd tiež preukázané, že Národná

jednotka boja proti nelegálnej migrácií vykonala v dňoch 13.10.2017 a 05.02.2018 podľa § 75 ods. 1
zákona o cudzincov šetrenie na adrese O. L. XXXX/XX, M. K., na ktorej sa mal žalobca zdržiavať v
prípade, ak bol na území Slovenskej republiky na základe udeleného prechodného pobytu za účelom
podnikania (tento mu bol udelený od 31.03.2016 do 31.03.2017, opakovane obnovený dňa 21.04.2017
do 24.04.2018), pričom bolo zistené, že v dome ani v okolí susedia cudzincov nevideli, hoci na uvedenej

adrese ich bolo podľa evidencie prihlásených 13, susedia nemali vedomosť o tom, že na tejto adrese
sú cudzinci ubytovaní. Ani po opakovanej kontrole sa na mieste nepodarilo žiadneho z cudzincov
zastihnúť. O neobývaní uvedenej nehnuteľnosti za relevantné obdobie nahlásenými osobami, resp. len
o formálnom preukazovaní ubytovania cudzincov svedčí skutočnosť, že za obdobie od 21.09.2016 do
02.07.2017 bola v predmetnej nehnuteľnosti nameraná distribučnou spoločnosťou spotreba elektriny len

2 kWh, čo nezodpovedá ani ročnej spotrebe elektrickej energie štvorčlennej rodiny (2 500 kWh/rok).

68. Rovnako mal správny súd z dôvodov uvedených v odvolaní preukázané, že žalobca napriek
skutočnosti, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia mu muselo byť zrejmé na základe akých
skutočností (podkladov) prvostupňový správny orgán zamietol jeho žiadosť o obnovenie prechodného

pobytu, neoznačil konkrétne dôkazy, ktorými by preukázal, že sa na uvedenej adrese počas udeleného
prechodného pobytu (do 24.04.2018) skutočne zdržiaval, pričom v tomto smere bol zaťažený dôkazným
bremenom.

69. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán porušil jeho právo vyjadriť sa k

podkladu jeho rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2
správneho poriadku), keď na uplatnenie týchto práv nebol prvostupňovým správnym orgánom vyzvaný
správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, uvádza, že toto procesné pochybenie bolo
zhojené žalovaným, ktorý splnomocnenú zástupkyňu preukázateľne vyzval na vyjadrenie sa v zmysle
§ 33 ods. 2 správneho poriadku (č. PPZ-HCP-BA2-2019/014932-004 zo dňa 18.02.2019), pričom ju

odvolací orgán súčasne oboznámil s výsledkom vykonaných previerok ubytovania žalobcu na adrese O.
L. XXXX/XX, M. K. (opätovné preverenie ubytovania na uvedenej adrese na základe žiadosti o súčinnosť
zodňa31.01.2019).Splnomocnenázástupkyňaprávonavyjadreniesakpodkladomrozhodnutiavyužila
v lehote predĺženej správnym orgánom druhého stupňa a doručila dňa 10.04.2019 žalovanému svoje
vyjadrenie.

70. V súvislosti s postupom žalovaného správny súd uvádza, že žalovaný bol, vzhľadom na vykonanú
opakovanú previerku ubytovania, za účelom čistoty procesu povinný s touto skutočnosťou oboznámiť
žalobcu, pričom tým, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu bola následne oboznámená s jednotlivýmipodkladmi rozhodnutia, ku ktorým sa aj vyjadrila, došlo k odstráneniu vady konania pred prvostupňovým
správnym orgánom, a to s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 správneho poriadku. V tejto súvislosti
správny súd odkazuje na ustálenú judikatúru uplatňujúcu sa v rámci správneho súdnictva, z ktorej

vyplýva, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré
nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka [rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Sž 98-102/02 (R 122/2003)]. S poukazom na uvedené preto správny súd nepriznal relevanciu
tejto procesnej námietke.

71. Pokiaľ ide o samotný dôvod zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území
Slovenskej republiky za účelom podnikania, správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s prijatým
záverom konajúcich orgánov verejnej správy, že žalobca uvedením adresy O. L. XXXX/XX, M. K. uviedol
v žiadosti nepravdivý a zavádzajúci údaj, ktorá skutočnosť má, v prípade žalobcu, bez ďalšieho za
následok zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Tento záver je
podložený vykonanými šetreniami, pričom z pohľadu námietok žalobcu, je pre správny súd zásadné

najmä šetrenie vykonané na základe žiadosti odvolacieho orgánu o súčinnosť zo dňa 31.01.2019, teda
v čase po podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žalobcom, ktorý v predmetnej žiadosti
uvedenú adresu označil za svoje bydlisko na území SR, pričom sa na uvedenej adrese preukázateľne
nezdržiaval (odpoveď dožiadaného orgánu polície zo dňa 07.02.2019). Uvedenie tejto adresy, v
kontexte s ostatnými skutočnosťami ohľadom použitia uvedenej nehnuteľnosti a formálneho spôsobu

preukazovaného podnikania žalobcu na území SR, bolo preto dôvodne vyhodnotené ako formálne, a to
výlučne za účelom získania obnovenia prechodného pobytu. V tomto smere, podľa názoru správneho
súdu, konajúce orgány verejnej správy vykonali dostatočné dokazovanie, pričom žalobca nepreukázal,
že by sa na adrese, ktorú uviedol vo svojej žiadosti, zdržiaval.

72. Vo vzťahu k postupu príslušného policajného útvaru, ktorý vykonal viaceré šetrenia v súvislosti
s tým, či sa žalobca zdržiaval na adrese, ktorú uviedol v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu,
správny súd uvádza, že tieto nemali povahu ohliadky alebo výsluchov svedkov, tak ako to v žalobe
namietal žalobca, ale išlo o postup podľa § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, keď účelom týchto
šetrení bolo preveriť, či žalobcom uvádzané údaje v jeho žiadosti o obnovenie prechodného pobytu,

sú pravdivé. Výlučne takýmito operatívnymi šetreniami a kontrolou bolo možné preveriť, resp. zistiť,
či osoba, ktorá požiadala o obnovenie prechodného pobytu, sa na uvedenej adrese zdržiava a ňou
obligatórne uvádzané informácie korešpondujú so skutočnosťou. Tento zákonný postup preto nemá
charakter ohliadky, na ktorú je účastník konania podľa § 38 ods. 3 správneho poriadku prizvaný. Na
tomto mieste považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že žalobca nebol o vykonaní

operatívneho šetrenia vopred informovaný, ako je tomu v prípade výkonu výsluchu svedka alebo výkonu
ohliadky, je na účely daného konania logická a predpokladaná, a to v záujme zabezpečenia objektívnosti
šetrenia a hodnovernosť takto získaného dôkazu nijako neznižuje.

73. V súvislosti s námietkou, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, ako aj vo vyjadrení k

správnej žalobe uvádza aj iné dôvody, pre ktoré došlo k zamietnutiu žiadosti o obnovenie prechodného
pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, správny súd uvádza, že v prípade žalobcu
bol relevantným dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu dôvod v § 33
ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, teda uvedenie nepravdivého a zavádzajúceho údaja,
a preto následné posudzovanie samotnej podnikateľskej činnosti žalobcu žalovaným, správny súd

označuje len ako podpornú argumentáciu (vyhodnotenú vo vzájomných súvislostiach na základe
zisteného skutkového stavu) k hlavnému dôvodu zamietnutia predmetnej žiadosti. Inak povedané, aj bez
zhodnotenia formálne deklarovanej podnikateľskej činnosti žalobcu, by bol dôvod zamietnutia žiadosti o
obnovenie prechodného pobytu na základe zistení o nepravdivosti v nej uvádzaných údajov postačujúci.
Zosumarizovanie samotného priebehu a výsledkov podnikateľskej činnosti žalobcu preto správny súd

chápe len ako dokreslenie samotného účelu podanej žiadosti s tým, že toto hodnotenie nemá vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

74. S poukazom na uvedené, správny súd dospel k záveru, že žalobca v žiadosti o obnovenie
prechodného pobytu podanej dňa 02.03.2018 uviedol vo vzťahu k adrese ubytovania na území

Slovenskej republiky nepravdivý a zavádzajúci údaj, ktorá skutočnosť mala oprávnene za následok
zamietnutie jeho žiadosti, a to s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm. e)
zákona o pobyte cudzincov. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho
poriadku zamietol.75. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému
trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný

nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

76. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho

doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).