Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201580
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015201580.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné nám. 13, Bratislava proti odporcovi: 4.
Disciplinárny senát Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov so sídlom Šustekova 49,
Bratislava, za účasti: JUDr. Štefan Barilik, súdny exekútor so sídlom Exekútorský úrad Kuzmányho
57, Košice o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 23.9.2015 proti rozhodnutiu odporcu č.k.: DK
9/2014 zo dňa 28.7.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č.k.: DK 9/2014 zo dňa 28.7.2015:

1. Vo výroku, ktorým bol JUDr. Štefan Barilik, súdny exekútor neuznaný za vinného, pretože v rámci
vykonávania exekúcie EX 145/2013 neoznámil súdu bezodkladne skutočnosti, pre ktoré by mal byť
vylúčený z vykonávania exekúcie z dôvodu, že zastupoval oprávneného v súdnom konaní na Okresnom
súde Košice I sp. zn.: Ro 2251/01, ktoré rozhodnutie bolo v exekúcii EX 145/2013 exekučným titulom
z r u š u j e podľa § 205j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi
na ďalšie konanie.
2. Vo výroku v ktorom bol JUDr. Štefan Barilik, súdny exekútor neuznaný za vinného, pretože návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie nepredložil spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a
nepožiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia návrhu p o t v r
d z u j e .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č.k.: DK 9/2014 zo dňa 28.7.2015 odporca: - za použitia § 61b zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov platnom v čase v čase údajného spáchania disciplinárneho previnenia (ďalej len

„Exekučný poriadok“) uznal zúčastnenú osobu - JUDr. Štefana Barilika, súdneho exekútora (ďalej len
„exekútor“) vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku
na tom skutkovom základe, že začal vykonávať exekúciu predajom nehnuteľností povinného bez
dostatočného preskúmania majetkových pomerov povinného a možnosti vymoženia dlžnej sumy iným
spôsobom, začo mu uložil písomné pokarhanie; - za použitia § 30 ods. 3 Exekučného poriadku neuznal
exekútora za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia, ktorého sa mal dopustiť tým, že v rámci
vykonávania exekúcie EX 145/2013 neoznámil bezodkladne skutočnosti, pre ktoré by mal byť vylúčený z

vykonávania exekúcie; - za použitia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku neuznal exekútora za vinného zo
spáchania disciplinárneho previnenia, ktorého sa mal dopustiť tým, že návrh oprávneného nepredložil
s exekučným titulom príslušnému súdu s nepožiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
do 15 dní od doručenia návrhu.Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
23.9.2015, ktorým sa domáhal zrušenia výrokov napadnutého rozhodnutia, ktorými nebol exekútor

uznaný vinným zo spáchania disciplinárnych previnení. Navrhovateľ dôvodil, že výklad § 30 Exekučného
poriadku musí byť aplikovaný v súlade s Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že výkon
exekútorskej činnosti sa musí nielen fakticky nezávislý a nestranný, ale sa ako taký aj musí javiť v očiach
strán. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že exekútor vyhotovil zápisnicu o spísaní návrhu na vykonanie
exekúcie 18.1.2013 - táto mu bola doručená 19.2.2013, avšak návrh na vykonanie exekúcie predložil

príslušnému súdu až 24.4.2013, teda 49 dní po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.

Odporcavosvojomvyjadrenízodňa9.9.2019knávrhuzotrvalnaodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia,
ktoré považuje za skutkovo a vecne správne.

Exekútor JUDr. Štefan Barilik, ako zúčastnená osoba v tomto súdnom konaní, vo svojom vyjadrení z

24.2.2020 k podanému návrhu uviedol, že sa stotožňuje so závermi odporcu, vyjadrenými v napadnutom
rozhodnutí a že sa pridržiava svojho stanoviska, ktoré podal vo vyjadrení pre odporcu z 25.5.2015, resp.
svojej výpovede pred odporcom vo vykonanom disciplinárnom konaní. Dodal, že zaujatosť súdneho
exekútora z titulu jeho predošlého pracovného pomeru u účastníka exekučného konania bola zavedená
až zák. č. 2/2017 Z. z.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q
Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov konania pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie
nedostavili (§ 250g ods. 2 O.s.p.), navrhovateľ a zúčastnená osoba (exekútor) svoju neprítomnosť

ospravedlnilipísomne,odporcasainapriekriadnedoručenémupredvolaniunapojednávanienedostavil.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu z obsahu ktorého o.
i. zistil, že navrhovateľ doručil odporcovi dňa 2.7.2014 návrh na začatie disciplinárneho konania proti

exekútorovi JUDr. Štefanovi Barilikovi z dôvodu, že: 1/ Neoznámil príslušnému súdu skutočnosti, pre
ktoré je vylúčený z vykonávania exekúcie EX 145/2013; 2/ Návrh na vykonanie predmetnej exekúcie
nepredložil príslušnému súdu a nepožiadal ho o udelenie poverenia v lehote 15 dní; 3/ Predmetnú
exekúciu predajom nehnuteľností pre pohľadávku 26,82 eur začal vykonávať bez toho, aby zisťoval
iný majetok povinného. Po doručení vyjadrenia obvineného exekútora a dôkazov ním predložených,

následne tiež po doručení potrebných vyjadrení a dokladov nariadil odporca ústne pojednávanie
vo veci podaného disciplinárneho návrhu na deň 28.7.2015. Po vykonaní ústneho pojednávania
odporca vydal napadnuté rozhodnutie. Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd tiež zistil, že
19.2.2013 bol exekútorovi doručený „Návrh na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky v sume
26,82 eur s prísl.“ na základe vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice I č. k. Ro

2251/01-2 z 19.8.2002 - bez zaplatenia súdneho poplatku (16,50 eur) spísaný 18.1.2013. Dňa 6.2.2013
doručil exekútor oprávnenému výzvu na zabezpečenie nákupu kolkových známok na nové prípady
exekučného vymáhania. Exekútor prevzal od oprávneného kolkové známky na zaplatenie súdneho
poplatku 8.4.2013. Exekútor dňa 24.4.2013 doručil Okresnému súdu Košice I vo veci EX 145/13 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vrátane predpísaných príloh.

Podľa § 30 ods. 1), 3), 7) Exekučného poriadku:
(1) Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,
ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať
pochybnosti o jeho nezaujatosti.

(3) Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do
rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(7) Exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor
vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.

Podľa Čl. 46 ods. 1) Ústavy Slovenskej republiky: Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku: Exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 2 ods. 1 písm. f) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „poplatkový zákon“): Poplatníkom je oprávnený a povinný v exekučnom konaní.

Podľa Položky 13 písm. a) poplatkového zákona, poplatok z návrhu na vykonanie exekúcie je
16,50 eura.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku: Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 220 ods. 1 exekučného poriadku: Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností
pri výkone činnosti exekútora, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie,

a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou
exekútora.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p.: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.: Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby
dospelkzáveru,že rozhodnutiesprávnehoorgánuvychádzaloznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K zrušujúcej časti výroku tohto rozsudku:

Podľa názoru súdu námietka navrhovateľa, týkajúca sa neoznámenia exekútora príslušnému súdu
skutočnosti, pre ktoré je vylúčený z vykonávania exekúcie EX 145/2013 je dôvodná.

Je nepopierateľným fakt, že JUDr. Štefan Barilik, v roku 2001 v postavení komerčného právnika, ako
zástupca Dopravného podniku mesta Košice, doručil Okresnému súdu Košice I návrh na vydanie

platobného rozkazu proti odporcovi I. G. na zaplatenie 808.- Sk (26,82 eur). Pod č. k. Ro/2251/2001-2
bol dňa 19.8.2002 tento platobný rozkaz aj vydaný. Dňa 19.2.2013 bol JUDr. Štefanovi Barilikovi - v
tom čase už v postavení exekútora - doručený „Návrhu na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky v
sume 26,82 eur s prísl.“ na základe vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice I č. k.
Ro 2251/01-2 z 19.8.2002. Následne JUDr. Štefan Barilik začal vo veci konať ako exekútor, 24.4.2013

doručil príslušnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré po vykonaní
exekúcie vrátil príslušnému súdu dňa 18.5.2014.

Z uvedeného je teda nesporným, že JUDr. Štefan Barilik zastupoval v základnom konaní (o vydanie
platobného rozkazu) oprávneného, pričom vo vykonávacom (exekučnom) konaní vystupoval už ako

exekútor. Podľa názoru súdu tak vznikol stav, kedy bolo možné uvažovať o pomere medzi oprávneným
(ktorého JUDr. Štefan Barilik v postavení komerčného právnika zastupoval v konaní o vydanie
platobného rozkazu) a samotným exekútorom, ktorým bol (i keď s časovým odstupom) tak isto JUDr.
Štefan Barilik. Teda o možnosti mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Súd sa v tomto smere stotožňuje
s tou časťou podaného návrhu v ktorej navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že konajúci štátny orgán

nielenže musí byť nestranným, ale sa ako takým aj musí javiť. Otázka nestrannosti je v Exekučnom
poriadku explicitne riešená ustanovením § 30 tohto zákona v znení, platnom do 30.9.2013. Ako to
vyplýva z ods. 1) a 2) citovaného zákonného ustanovenia, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
ak možno mať čo i len pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa názoru súdu existencia pochybností
o nezaujatosti exekútora JUDr. Štefana Barilika vo veci exekúcie EX 145/13 mala exekútora viesť k

postupu podľa § 30 ods. 2 Exekučného poriadku. Teda k oznámeniu príslušnému súdu, že v čase
vydania vykonávaného platobného rozkazu v postavení komerčného právnika zastupoval oprávneného.
Následne by bolo na rozhodnutí príslušného súdu, ako by túto situáciu posúdil a rozhodol o nej.
Exekútor však takýto postup nezvolil. Súd opätovne poukazuje na zákonný predpoklad § 30 ods. 1Exekučného poriadku - teda iba možnosti existencie pochybnosti o nezaujatosti, teda nie iba faktického
stavu zaujatosti konajúceho exekútora.

Odporca v príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým vo vzťahu k tomuto
konaniu exekútora neuznal za vinného dôvodil, že exekútor nemal osobnú väzbu ani žiaden vzťah
k oprávnenému a že pokiaľ mal povinný vedomosť o akejkoľvek skutočnosti spôsobujúcej vylúčenie
exekútora z vykonávania exekúcie, mal povinnosť v zákonnej lehote vzniesť námietku jeho zaujatosti.
Podľa názoru súdu takéto posúdenie - vyhodnotenie zisteného stavu veci je nesprávnym posúdením

veci, pretože je v priamom rozpore s cit. ust. § 30 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.

K potvrdzujúcej časti výroku tohto rozsudku:

Podľa názoru súdu námietka navrhovateľa, týkajúca sa oneskoreného podania návrhu na vykonanie
exekúcie, teda 49 dní po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty nie je dôvodná.

Ako to vyplýva z § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, povinnosť predloženia návrhu na vykonanie exekúcie
príslušnému súdu za účelom udelenia poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní je viazaná
na doručenie návrhu na vykonanie exekúcie. Pojem „návrh na vykonanie exekúcie“ je však potrebné
vykladať tak že takýto návrh musí byť kompletný (perfektný), teda musí spĺňať predpoklady riadneho

návrhu. Okrem iného, keďže ide o spoplatnené konanie (§ 2 ods. 1 písm. f), Položka 13 písm. a)
poplatkového zákona), musí byť k takémuto návrhu na vykonanie exekúcie priložený doklad o zaplatení
poplatku (resp. priložené kolkové známky v predpísanej výške). Z obsahu pripojeného administratívneho
spisu odporcu je zjavné, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky v sume
26,82 eur s prísl. bol síce exekútorovi doručený 19.2.2013, avšak bez priloženia kolkových známok ako

súdneho poplatku za návrh. Oprávnený tieto kolkové známky pre celkový počet exekúcií 185 (vrátane
predmetnej exekúcie) doručil exekútorovi až 8.4.2013. Teda najskôr až týmto dňom možno považovať
podaný návrh na vykonanie exekúcie za perfektný. Návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bol príslušnému súdu doručený 24.4.2013, teda 16. deň od doručenia kolkových známok. I keď k
tomu došlo s omeškaním jedného dňa (oproti 15-dňovej lehote stanovenej v § 44 ods. 1 Exekučného

poriadku),súdmázato,žetotojednodňovéomeškaniejedôvodné,pretože(akotobolovyššieuvedené),
oprávnený exekútorovi doručil kolkové známky celkovo pre 185 exekučných konaní, pričom toto krátke
omeškanie ani (podľa názoru súdu) nenapĺňa skutkové znaky disciplinárneho previnia v zmysle § 220
ods. 1 Exekučného zákona.

S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

V ďalšom konaní bude úlohou odporcu opätovne posúdiť konanie exekútora vo vzťahu k bodu 1.
podaného návrhu na začatie disciplinárneho konania z 27.6.2014, vydať nové rozhodnutie a náležite

ho odôvodniť, pričom odporca je s poukazom na § 250r O.s.p. viazaný právnym názorom súdu,
vyslovenom v tomto rozsudku.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).