Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Dzurdzík, PhD.

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/179/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201044
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201044.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., IČO: 31 654 363, so sídlom
Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka
Kráľa7,97401BanskáBystrica,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlom
Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
číslo: 100815482/2020 zo dňa 28.04.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
16.07.2020 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 16.07.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo
„tunajší súd“) dňa 17.07.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

číslo: 100815482/2020 zo dňa 28.04.2020, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske
subjekty č. 102773021/2019 zo dňa 02.12.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov určil žalobcovi (daňovému subjektu) rozdiel dane v sume 132.864,- eur na dani z

pridanejhodnotyzazdaňovacieobdobienovember2014,nepriznalnadmernýodpočetnadanizpridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 15.910,31 eura a vyrubil žalobcovi daň v sume
116.953,69 eura.

2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu
dane zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

3. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že je zjavné,
že sú naplnené predpoklady ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) Správneho súdneho poriadku pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok

dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že výkon rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia znamená
pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie a to nasledovne:
1/ poškodzuje dennodenný chod žalobcu a to výkon jeho podnikateľskej činnosti,

2/ poškodzuje výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, nakoľko ohrozuje žalobcu ako zmluvného
prepravcu na dôveryhodnosti vo vzťahu k obchodným partnerom,3/ dostáva žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku straty obchodných
partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní,
4/ znemožňuje spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať

akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti,
5/ v neposlednom rade ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich
plnil žalobca doteraz,
6/ spôsobuje žalobcovi nevyčísliteľnú škodu, v prípade výkonu daňovej exekúcie na webovom portáli
www.finstat.sk ,

7/ táto situácia tiež značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu ako takej vo
vzťahu k iným subjektom,
8/ zároveň poškodzuje dobré meno žalobcu, ktoré si buduje dlhodobo,
9/ žalobca sa nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní,
10/ ak je žalobca vedený ako dlžník k daňovému úradu, nemá možnosť čerpať prostriedky z fondov
EÚ, čo priamo ohrozuje existenciu žalobcu, nakoľko v súčasnosti realizuje žalobca investičné projekty

v objeme cca 17.000.000,- eur, pri ktorých sa počíta s úhradou z fondov EÚ vo výške 35% a zvyšok je
financovaný z vlastných a úverových zdrojov. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe odôvodňoval aj tým, že výkon rozhodnutia by mohol postihnúť nielen samotných dodávateľov
komodít žalobcu, ktorí sú prevažne ekonomicky závislí na odbere žalobcu, ale aj odberateľov hotových
výrobkov, ako aj dodávateľov obalového materiálu, dopravných služieb, energií, nakoľko spoločnosť

žalobcu je jeden z najväčších zamestnávateľov v regióne, je 100 % odberateľ bioplynovej stanice, pre
ktorú by platobná neschopnosť žalobcu mohla mať likvidačný charakter. Na základe vyššie uvedeného
žalobcazastávalnázor,žejepreukázanáskutočnosť,žepreodloženievýkonunapadnutéhorozhodnutia
sú naplnené všetky zákonné požiadavky, teda skutočnosti, že žalobcovi hrozí závažná ujma, tiež značná
hospodárska škoda, zároveň nevyčísliteľná finančná škoda (mnohonásobne vyššia, ako je suma, ktorá

je predmetom tohto konania), a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov (poškodzovanie
dobrého mena, schopnosť zamestnávať....) tvrdiac, že odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia
nie je v rozpore s verejným záujmom.

4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný

písomným podaním zo dňa 17.09.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.09.2020. Predložil
správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam
žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom
podľa žalovaného nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná

hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe
ktorých je v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Z týchto
dôvodov žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

5. V replike doručenej tunajšiemu súdu dňa 08.10.2020 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného

zo dňa 17.09.2020 a doplnil aj svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Opätovne
poukázal na svoje postavenie v rámci hospodárstva Slovenskej republiky a tvrdil, že výkon napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s ďalšími rozhodnutiami žalovaného v súčasnej dobe a aktuálnej
situácii v spoločnosti žalobcu neznamená len ohrozenie existencie samotnej spoločnosti žalobcu,
ale i narušenie hospodárstva Slovenskej republiky. Mal za to, že výkonom žalobou napadnutého

rozhodnutia žalovaného hrozí štátu značná hospodárska škoda. Žiadal, aby súd po prehodnotení
aktuálnej hospodárskej situácie, v ktorej sa krajina s poukazom na súčasný núdzový stav nachádza,
prehodnotil svoje rozhodnutie o priznaní odkladného účinku predmetnej správnej žalobe.

6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážnepochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

8. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré

má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť

žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia

sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

11. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v

preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani
podľa ust. § 185 písm. b) SSP.

12. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je
naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku

závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy
na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto
následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,

pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s
verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom
so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej
škody, nevyčísliteľnej finančnej škody a inými vážnymi nenapraviteľnými následkami. Správny súd
po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením

žalovaného k tomuto návrhu a doplnenia návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo
stranyžalobcu,nezistilzákonnýdôvodprejehopriznanie.Správnysúdzastalnázor,žetvrdeniauvedené
v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil.
Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hroziažalobcovi ním tvrdené následky nepredložil. Zo samotného konštatovania žalobcu, že „okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia by došlo k vážnemu ohrozeniu jeho celkovej existencie“, bez
bližšieho zdôvodnenia, preukázania tohto tvrdenia a súvislostí (predovšetkým predložením príslušných

listinných dôkazov atď.) zo strany žalobcu, tvrdená hrozba závažnej ujmy, resp. vážne ohrozenie
podnikateľskej činnosti žalobcu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, nevyplýva.

13. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj

dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) §
185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti,
že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoju aktuálnu
majetkovú situáciu nepreukázal. Nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti
podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy, finančnej škody resp. iného

vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí, na
základe ktorých by správny súd mohol objektívne posúdiť dopad prípadného výkonu týchto rozhodnutí
na majetkovú sféru žalobcu a na jeho podnikateľskú činnosť. Samotná výška dane z pridanej hodnoty
za príslušné zdaňovacie obdobie vyrubenej žalobcovi prvostupňovým napadnutým rozhodnutím,
ako aj ďalšími rozhodnutiami správcu dane, sama o sebe neosvedčuje hrozbu iného vážneho

nenapraviteľnéhonásledkunastranežalobcu,prípadneďalšíchsubjektov-zamestnancov,dodávateľov,
odberateľov. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného
napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia s poukazom na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody,
nevyčísliteľnej finančnej škody, iných vážnych nenapraviteľných následkov nepostačuje.

13. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby
predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej
nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia

k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný
charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP.
Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť
tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú
ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne
konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu vzniku týchto následkov.

14. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu
vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, nevyčísliteľnej finančnej škody, iných vážnych
nenapraviteľných následkov na strane žalobcu, v spojení s okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia žalovaného.

15. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a jeho doplnení, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom
nárokunapriznanieodkladuvykonateľnosti,správnysúdpoznamenáva,žepriznanieodkladnéhoúčinku
neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich
záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia

daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým
výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti
ako takej. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v
tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods.
1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami

trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá
„hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená
a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu
ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti mážalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu,
a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na
princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný

inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu
odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následok. Naviac, žalobca
nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným
záujmom.

16. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v
právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

17. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných
predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh

žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.