Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719205997
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719205997.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne T. X., narodenej XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom I. XXXX, Detva, právne zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom
Námestie SNP 70/36, Zvolen, proti žalovanému Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/
A, Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpenému JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou, so sídlom

Pavla Mudroňa 26, Martin, o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, o
odvolanížalobkyneprotiuzneseniuOkresnéhosúduZvolenč.k.10C/38/2019-103z18.júna2020,takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
napadnutým uznesením konanie zastavil (prvý výrok). Žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok).

2. V odôvodnení uznesenia prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) uviedol, že konanie zastavil vzhľadom na späťvzatie

žaloby žalobkyňou realizované pred začatím pojednávania a preto neskúmal ani postoj žalovaného,
ktorého prípadný nesúhlas so späťvzatím by bol neúčinným. Pri rozhodnutí o trovách konania aplikoval
ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a odkazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo
183/92 zo dňa 27. 10. 1992 dospel k záveru, že v prejednávanej veci zastavenie konania procesne
zavinila žalobkyňa, ktorá zobrala žalobu späť z iného dôvodu než pre určité správanie sa žalovaného.
Preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

3. V zákonnej lehote podala proti uzneseniu odvolanie žalobkyňa napádajúc jeho výrok týkajúci sa
náhrady trov konania. Navrhla uznesenie v tomto rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V odvolaní popísala zranenia utrpené pri dopravnej nehode zo dňa 07. 12. 2017, v dôsledku ktorých
bola niekoľko mesiacov práceneschopná a neskôr uznaná za invalidnú pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 71 %). Následky úrazu
ju obmedzujú vo všetkých sférach života a okrem toho sú nepriaznivými aj jej ostatné pomery a situácia.
Uviedla, že predmetom žaloby bol nárok na náhradu škody z titulu straty na zárobku počas pracovnej
neschopnosti trvajúcej od 07. 12. 2017 do 05. 12. 2018 a posudzovanie právneho základu veci výrazne

determinoval nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2016-53 zo dňa 10. 10. 2018 a s ním spojené
súvislosti zmien právnej úpravy v ust. § 446 OZ vrátane zákona č. 394/2019 Z. z., ku ktorým súdnaprax nezaujala relevantné a pružné stanovisko. Ku dňu úrazu bola v dvoch pracovnoprávnych vzťahoch
a obaja zamestnávatelia mali problémy so stanovením údajov nutných k vyčísleniu jej nároku. Preto
jej nemožno pripísať na ťarchu predvídateľnosť priebehu konania a vývoja praxe posudzovania jej

nároku a pokiaľ sa stav veci postupne ozrejmil, pristúpila k späťvzatiu žaloby. Poukázala tiež na to,
že si uplatňovala náhradu škody v súvislosti s ublížením na zdraví a v súvislosti s trestným činom a
tak ako poškodená má osobitné postavenie vyjadrené aj zákonným priznaním oslobodenia od súdnych
poplatkov. Okresný súd mal aplikovať ust. § 257 CSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznať.
Napokon žalobkyňa namietala, že okresný súd porušil jej právo na spravodlivý proces tým, že výrok o

trovách konania nedostatočne zdôvodnil, keď z rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, na základe akých
konkrétnych skutočností dospel k svojmu záveru v otázke náhrady trov konania, a to aj v kontexte s
ust. § 257 CSP.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil vo výroku o trovách konania ako vecne správne.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vo výroku o trovách konania vecne
správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom
rozsahu stotožňuje i s odôvodnením uznesenia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné
a presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi,

čím spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uznesenia vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234
ods. 2 CSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje jasnú a správnu odpoveď na otázku, z
akého dôvodu a podľa akého zákonného ustanovenia súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie obsahom odôvodnenia uznesenia neporušil právo
žalobkyne na spravodlivý proces. Ustanovenie § 236 CSP určuje ako jednu z náležitostí uznesenia
„stručné odôvodnenie“ a to, čo má odôvodnenie uznesenia obsahovať zasa určuje ust. § 220 ods. 2
CSP týkajúce sa síce odôvodnenia rozsudku, avšak v zmysle § 234 ods. 2 CSP primerane použiteľné
aj na postup pri odôvodnení uznesenia. Odvolací súd prihliadajúc na uvedené a primerane aplikujúc

ustanovenie § 220 ods. 2 CSP konštatuje, že okresný súd uznesenie adekvátne a v dostatočnom,
zákonu zodpovedajúcom rozsahu zdôvodnil. Napadnuté uznesenie teda nemožno zaradiť do kategórie
takých, ktoré neposkytujú dostatok dôvodov pre posúdenie správnosti prijatého výroku, pretože jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany.

12. Ďalej odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v odvolaní nijakým spôsobom nespochybnila správnosť
záveru okresného súdu o tom, že späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania. Toto
konštatovanie považuje aj odvolací súd za správne, lebo žalobkyňa v späťvzatí žaloby neuviedla žiaden
dôvod, ktorý ju k tomu viedol. Uviedla len, že berie žalobu späť. Okresný súd preto správne a dôvodne

aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré vyjadruje povinnosť strany sporu znášať trovy konania protistrany
v prípade zavinenia na zastavení konania. Žalobkyňa pritom neopodstatnene vytýkala prvoinštančnému
súdu, že sa nezaoberal aplikáciou ust. § 257 CSP, pretože ani podľa odvolacieho súdu nemal okresný
súd dôvod takto urobiť. Pokiaľ na toto ustanovenie žalobkyňa cestou právneho zástupcu nepoukázalaa teda nijak nenaznačila (a to ani v späťvzatí žaloby), že by na jej strane existovali okolnosti, v ktorých
by bolo možné vidieť naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa, dôvodne sa súd prvej inštancie
týmto ustanovením nezaoberal. Inak povedané, ak súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe

aplikácie ustanovenia založeného na procesnom zavinení strany na zastavení konania (v tomto prípade
žalobkyne), nemal dôvod bez podnetu zo strany žalobkyne skúmať, či je dôvod na aplikáciu ust. § 257
CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

13. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a zodpovednosti za
zavinenie, kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. To znamená, že súd nemusí zaviazať stranu sporu na náhradu trov konania, hoc by ich inak
malaznášať.Ideoprávnuúpravu,ktoráumožňujesúduzmierniťdôsledkyprávnychnoriemupravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Je to výraz skutočnosti, že zákon nemôže byť
natoľko kauzistický, aby postihol všetky situácie, ktoré sa v praxi môžu vyskytnúť a preto poskytuje

súdu priestor na to, aby urobil za dosť spravodlivosti aj v prípadoch, že zákonné znenie riešenia otázky
trov konania smeruje k inému výsledku. Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú inak naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k
záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré inak procesne úspešnej strane sporu
náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý

je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci,
ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pod dôvody hodné osobitného zreteľa sa spravidla zahŕňa
neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha okolností sporu, zložitosť
doposiaľ neriešenej právnej problematiky, či zložitosť prípadu v súvislosti s výkladom medzinárodnej
zmluvy, resp. osobné pomery strany sporu.

14. Vychádzajúc z uvedeného je preto potrebné zdôrazniť, že ust. § 257 CSP je korektívom pre
nepriznanie náhrady trov konania sporovej strane, ktorá by inak (či už vzhľadom na svoj úspech v spore
alebo vzhľadom na zavinenie protistrany na zastavení konania) mala nárok na náhradu trov konania,
avšak v súvislosti s daným sporom existujú okolnosti, pre ktoré nie je spravodlivým priznať jej náhradu

trov konania. Ide teda o právnu úpravu riešiacu situácie, v ktorých by nebolo spravodlivým, aby ten, kto
dôvodne bránil svoje právo dostal náhradu účelne vynaložených trov konania.

15. V prejednávanej veci odvolací súd nedospel k tomu, že by bolo nespravodlivým priznať žalovanému
náhradu trov konania voči žalobkyni. Hoc by totiž odvolací súd aj akceptoval všetky žalobkyňou v

odvolaní uvádzané dôvody (že predmetom konania bola uplatnená náhrada škody na zdraví spôsobená
ako následok trestného činu, nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne a invalidita, zmena právnej úpravy
a relevantná súdna prax týkajúca sa uplatneného nároku, problematické obstaranie podkladov od
zamestnávateľov atď.) majúce inak povahu okolností subsumovateľných pod dôvody hodné osobitného
zreteľa, musel prihliadať aj na tú rozhodujúcu skutočnosť, že tento spor by žalobkyňou nemusel byť

možno ani iniciovaný (a tým by žiadne trovy žalovanému nevznikli), ak by sa so svojim nárokom obrátila
na žalovaného ešte pred podaním žaloby. Bolo by tak možné nárok žalobkyne na náhradu škody posúdiť
a možno aj s konečnou platnosťou vybaviť postupom žalovaného ako poisťovateľa upraveným v ust. §
11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ktorého výsledkom by bolo buď poskytnutie plnenia alebo vysvetlenie

dôvodov odmietnutia, resp. zníženia plnenia. Ust. § 15 ods. 1 cit. zákona totiž umožňuje, aby poškodený
uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, musí ale svoj nárok preukázať.

16. Žalobkyňa ako poškodená týmto spôsobom ale nepostupovala, pred podaním žaloby svoj nárok voči
žalovanémuneuplatnila,zrejmepreto,žehopreukázaťnevedela(čoodvolacísúdvyvodzujezobsahujej

odvolania) a ak sa potom až počas súdneho konania snažila svoj nárok ešte len ustaľovať (čo je zrejmé
z podanej žaloby a dvoch podaní doručených okresnému súdu dňa 24. 02. 2020 a dňa 03. 04. 2020)
a následne preukazovať, odvolací súd nepovažuje za správne, aby si vynaložené trovy konania znášal
sám žalovaný. Inými slovami, bola to žalobkyňa, ktorá nevyužila priestor na to, aby k sporu nedošlo
a ak potom zavinila trovy na strane žalovaného, odvolací súd nepovažuje za nespravodlivé, aby ich

znášala. Ak teda na jednej strane stáli žalobkyňou prezentované dôvody pre nepriznanie náhrady trov
konania odôvodňujúce v inej situácii aplikáciu ust. § 257 CSP, tieto podľa odvolacieho súdu prevažuje
zavineniežalobkynenavznikutohtosporu,načommápodielibažalobkyňaaniežalovaný.Odvolacísúd
dodáva, že žalobkyňa podala žalobu zrejme len pod vplyvom hroziaceho premlčania nároku (porovnajdátum nehody dňa 07. 12. 2017 a podanie žaloby dňa 06. 12. 2019) a v presvedčení, že ho následne
nejako„ustojí“,čosajejvšakvzhľadomnabezdôvodnéspäťvzatiežalobynepodarilo.Súdprvejinštancie
správne rozhodol o trovách konania a preto odvolací súd jeho uznesenie v napadnutom výroku ako

vecne správne potvrdil.

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust.
§ 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda

mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by
žalovanému v odvolacom konaní nejaké konkrétne trovy vznikli (k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril),
odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).