Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 7P/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920200505
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alica Žingorová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6920200505.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci navrhovateľky - Q. X.,

G.. P., B.. XX.X.XXXX , X. U.Í. G. XXXX/X, Rimavská Sobota právne zastúpená JUDr. Marián Dzuroška
a manžela navrhovateľky - Y. X., B.. XX.X.XXXX, X. U. G. XXXX/X, G. U. právne zastúpený JUDr. Róbert
Lakatoš o rozvod manželstva, úpravu práv a povinností rodičov k mal. na čas po rozvode: C. X., B..
XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota
takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky: Q. X., G.. P., B.. XX.X.XXXX a manžela
navrhovateľky: Y. X., B.. XX.X.XXXX uzavreté dňa 3.6.2006 pred Matričným úradom Svätý Jur, zapísané

v knihe manželstiev vo zväzku 5, ročník 2006, na strane 189, pod poradovým číslom 19 r o z v á d z a.

II. Súd s ch v a ľ u j e rodičovskú dohodu. Dohoda znie :

Maloletá C. X., B.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky: Q.
X., G.. P., B.. XX.X.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec: Y. X.Č., B.. XX.X.XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo
výške 170 Eur mesačne na jedno neplnoleté, nezaopatrené dieťa, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci
vopred do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, úpravy práv a povinnosti rodičov
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode z dôvodu, že jej manželstvo je dlhodobo nefunkčné a nie je
predpoklad jeho obnovenia.

2. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanom návrhu v súlade s
jeho písomným vyhotovením. Od posledného pojednávania, ktoré bolo odročené, nedošlo k zlepšeniu
vzťahov medzi účastníkmi konania. Celá starostlivosť o maloleté dieťa je presunutá na matku, manžel

navrhovateľky pracuje v Bratislave na týždňové smeny. Vzťah medzi manželmi nie je pevný, dochádza k
psychickémutýraniunavrhovateľkyzostranymanželaacelkováatmosféra,ajvzhľadomnajejzdravotný
stav, je pre ňu neprijateľná.3. Navrhovateľka sa pripojila k vyjadreniu svojho právneho zástupcu. Uviedla, že od posledného
pojednávania naďalej viedla domácnosť, starala sa o dcéru, aby bol v rodine pokoj. Komunikácia s
manželom bola veľmi ťažká. Napriek tomu, že posledné pojednávanie bolo odročené, manžel sa s

ňou nesnažil nijako zblížiť, neprejavoval city, nerešpektoval jej chorobu, všetko bral automaticky ako
povinnosť manželky. V súvislosti so psychickým napádaním uviedla, že tento tlak nezvláda, je vyčerpaná
a v prípade, že by sa toto manželstvo neskončilo, musela by byť častejšie hospitalizovaná v nemocnici,
pričom dcéra ju potrebuje. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v súčasnosti poberá čiastočný invalidný
dôchodok vo výške 320 Eur a od 1. 10.2020 si privyrába upratovaním vo VÚB, a.s. v Rimavskej Sobote

na základe dohody o vykonaní práce, príjem má 3 Eur na hodinu.

4. Právny zástupca manžela navrhovateľky na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že od posledného
pojednávania vo vzťahu manželov nedošlo k zlepšeniu vzťahov, no ani k ich zhoršeniu. Manželia
žijú v spoločnej domácnosti, v byte, ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom, ktorý spláca manžel
navrhovateľky, spolu s mal. dieťaťom. Prípadný rozvod manželstva by nič nezmenil na tejto situácii,

naďalej budú žiť v jednej domácnosti a spoločne vychovávať ich mal. dieťa.

5. Manžel navrhovateľky uviedol, že má svoju manželku rád, hoci to nevie preukázať. Je si vedomý
svojich nedostatkov, no napriek tomu súhlasí s rozvodom až po dcérinom dovŕšení plnoletosti., aby
dovtedy zostala rodina pre potreby výchovy dcéry ucelená. Ďalej uviedol, že v súčasnosti pracuje vo

firme YIT Slovakia, a.s. v Bratislave, jeho priemerný mesačný príjem je 1.000 Eur. Manžel navrhovateľky
uviedol, že je ochotný v prípade rozvodu manželstva platiť výživné na mal. vo výške 170 Eur, s čím
navrhovateľka súhlasila. Rodičia mal. uzavreli rodičovskú dohodu v znení výroku II. tohto rozsudku.

6.Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu manželstva schváliť rodičovskú dohodu a styk s mal.

neupravovať.

7. Podľa §-u 23 Zákona o rodine:

1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak

vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 Zákona o rodine:

1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo stranyobidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine

1)Rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompredvyhlásenímrozhodnutia,ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode.

2)Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťompodľaodseku1,súdupravístykrodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom
alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa

obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

4)Akjedenzrodičovopakovanebezdôvodneazámerneneumožňujedruhémurodičovistyksmaloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého rodiča zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.

5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa §-u 62 Zákona o rodine:

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné sa samé živiť;

2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;

3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;

4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;

5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa §-u 65 Zákona o rodine:

1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného;2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;

3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa §-u 75 Zákona o rodine

1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.;

2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre

maloleté dieťa.

Podľa §-u 77 Zákona o rodine

1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

8.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo 03. 06. 2006 a z
manželstva pochádza maloletá C., B.. XX. XX. XXXX.
Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že v manželstve pretrvávajú nezhody už dlhú dobu, pričom
k narušeniu spolužitia došlo aj z toho dôvodu, že manžel navrhovateľky pracuje mimo domova a

starostlivosť o rodinu, domácnosť a výchovu maloletej zabezpečovala vo zvýšenej miere navrhovateľka,
u ktorej sa začali prejavovať vážne zdravotné problémy, trpí bipolárnou afektívnou poruchou, pričom
spolužitie s manželom navrhovateľky, ktorý má ľahostajný postoj k jej zdravotným problémom,
nerešpektuje jej chorobu a v ich vzájomnom vzťahu dochádza často k hádkam, výčitkám a osočovaniu.
Z týchto dôvodov ona k manželovi stratila akýkoľvek citový vzťah a chce manželstvo ukončiť.

Výsluchom manžela navrhovateľky súd zistil, že má svoju manželku stále rád. S rozvodom by súhlasil,
až vtedy, keď dcéra bude plnoletá a návrh na rozvod považuje za predčasný. Myslí si, že by manželské
spolužitie mohlo ešte fungovať.

9.Pri posudzovaní návrhu na rozvod manželstva dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod

manželstva je dôvodný, pretože vzťahy medzi účastníkmi konania sa napriek tvrdeniam zo strany
manžela navrhovateľky nezlepšili natoľko, aby aj navrhovateľka súhlasila s obnovením manželského
spolužitia a to napriek tomu, že súd poskytol účastníkom konania lehotu na zmierenie v trvaní päť
mesiacov, avšak ani počas tohto obdobia k zmiereniu účastníkov konania nedošlo, preto súd aj s
poukazom na zdravotné problémy navrhovateľky manželstvo účastníkov konania rozviedol, keďže má

za to, že vzťahy medzi nimi sú vážne narušené a trvale rozvrátené a manželstvo nemôže plniť svoj účel a
nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia, pričom zobral do úvahy postoj navrhovateľky
k manželstvu účastníkov.

10.Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej dcére pochádzajúcej z ich manželstva súd

schválil dohodu rodičov o výkone práv a povinností, keďže táto je plne v záujme maloletého dieťaťa a
súhlasil s ňou aj kolízny opatrovník. Pri stanovení výšky výživného vychádzal súd z priemerného čistého
príjmuotca,ktorýčiní1143€mesačneainúvyživovaciupovinnosťnemá,pričommatkamaloletejpoberá
čiastočný invalidný dôchodok vo výške 320 € mesačne a inú vyživovaciu povinnosť nemá.

11.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inakPoučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa

poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.,

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorou bola upravená
peňažnápovinnosťvovzťahukmaloletémudieťaťuoprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúcie

podľa zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.