Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/278/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119221189
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119221189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: E. M., H..

XX.X.XXXX, C. H. C. X, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie 500 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 200 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2019 domáhala od žalovaného zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25 Csp 183/2017 bola úspešná v konaní o
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o čom bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 18.6.2018,
ktorý nadobudol právoplatnosť 28.8.2018. Ako spotrebiteľka si uplatnila satisfakciu za porušenie

spotrebiteľských práv, proti čomu sa musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané zadosťučinenie
má naplniť požiadavku účinného, sankčného, odradzujúceho prostriedku ochrany, aby sa dodávateľ už
nedopúšťal recidívy, ale má mať aj funkciu relutárnu. Sumu 500 eur odôvodnila tým, že žalovaný v
spotrebiteľskejzmluvepoužívaldveneprijateľnézmluvnépodmienky,pričomzakaždúznichpožadovala
250 eur. Žiadala priznať aj náhradu trov konania.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vyslovil názor o absencii dôvodu a výšky zadosťučinenia. Uviedol,

že neexistuje žiaden dôvod na priznanie žalovanej sumy s tým, že žalobkyňa neodôvodnila vznesený
nárok. Poukázal, že žalobca podal aj iné žaloby o zaplatenie finančného zadosťučinenia, čo považoval
za účelové. Poprel, že by sa chcel na úkor žalobcu obohatiť. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovejstránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo
označili účastníci konania, konkrétne žalobou, rozsudkom tunajšieho súdu 25 Csp 183/2017 zo dňa
18.6.2018, vyjadrením žalovanej k žalobe, ktorým navrhla žalobu zamietnuť, ako aj ďalším spisovým
materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 25 Csp 183/2017-75 zo dňa 18.6.2018 v právnej veci
žalobkyne M. E., H.. XX.X.XXXX proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. súd prvého stupňa
zamietol žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, určil neprijateľnosť zmluvných podmienok,
pričom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť 28.8.2018.

7. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

8. Je nepochybné, že úverová zmluva pôvodne uzavretá medzi účastníkmi konania 3.1.2013 je
spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na

primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že ide o
ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba
uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutiaprimeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

20. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému
porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi
spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných
službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez

platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú praktiku, príp.
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

21. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že do zmluvy
nezahrnul všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobilo, že boli
právoplatne vyhlásené dve neprijateľné zmluvné podmienky, čoho sa však v skoršom konaní musela

domáhať žalobkyňa žalobou.

22. Žalobkyňa musela aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby a súd v prejednávanej veci s
prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa §
3 ods. 5 ZOS môže, ako aj nemusí zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Na

tomto mieste súd prvej inštancie ešte konštatuje, že nespojil predmetnú vec s inými konaniami vedenými
na tunajšom súde, nakoľko všetky konania sa nachádzajú v určitých štádiách, čo by to-ktoré konanie
neúmerne predĺžilo a teda spojenie veci by nebolo hospodárne.

23.Privýklade§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.trebaakcentovať,žezákonodarcaformulovaluvedené

ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila.
Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku
na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z. z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné
zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi
je potrebná určitá intenzita.

24. Súd prvej inštancie má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného
zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu
sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči
úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že

sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite.

25. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak súd považoval za primeranú výšku finančného
zadosťučinenia v sume 200 eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovanej do práva žalobkyne
ako spotrebiteľa, ktorá síce nie je ako v žalobe numericky vyjadrenej výške, avšak ako primerané
zadosťučinenie je dôvodná. Účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv
nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od nekalých praktík, ale na druhej strane nemá byť

ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu, preto súd vyhovel žalobe v časti sumy 200 eur a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

26. Vo vzťahu k námietke neodôvodnenosti nároku vznesenej žalovaným súd prvej inštancie len na
margo konštatuje, že odôvodnenosť nároku je daná prinajmenšom samotným úspechom v pôvodnom

konaní.

27. Je potrebné tiež akcentovať, že nemožno „ukracovať“ v tomto konaní žalobcu (v kontraktačnom
procese dlžníka) od možnosti domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia. Napokon bol tov tomto konaní žalovaný (v kontraktačnom procese veriteľ), kto porušil spotrebiteľského práva, preto
musí znášať aj riziko žalobného efektu, hoc aj viacnásobného, všetko vo svetle toho faktu, že je to
žalobca, kto je pri iniciácii sporu tzv. dominus litis. Úspešnosť žalobcu v spore o určenie neprijateľnosti

zmluvnýchpodmienoknebolasporná,tedadošloknaplneniuhypotézyprávnejnormyviazanejnainštitút
primeraného zadosťučinenia.

28. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu, ako spotrebiteľa, dôsledkom takéhoto
porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Súd teda

dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobcovi priznané primerané finančné
zadosťučinenie.

29. Napokon sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, aké konkrétne práva žalobcu boli porušené. Je
potrebné zdôrazniť, že práva žalobkyne boli bezpochyby porušené, keďže o tom svedčí úspech v spore v
základnomkonaní,vovecivydaniabezdôvodnéhoobohateniaaurčenianeprijateľnejpodmienky.Užtoto

základné konanie vytvára právny rámec pre uplatnenie si nároku na primerané finančné zadosťučinenie,
keďže vychádza priamo zo znenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Je preto
možné vyvodiť, že samotné úspešné uplatnenie porušenia práva vytvára rámcový právny základ pre
uplatnenie si práva na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého výška je už na posúdení súdu.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná preto má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.