Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/83/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314223105
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2314223105.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A. Z., nar.
X.XX.XXXX a X. Z., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, dieťa
rodičov: matka - A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom P. J. K. XXX/XX, K., právne zastúpená splnomocnencom
Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Ernestova bašta 2, Nové Zámky, a
otec-W.Z.,nar.XX.X.XXXX,bytomI.XXX/XX,K.,zaúčastiS.T.K.Z.,sosídlomS.X,S.,onávrhumatky
na zvýšenie výživného na maloleté deti a o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi, o

odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 5. marca 2019, č.k. 16P/253/2014-614,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV., V., VI., VII. a VIII. p o
t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním I. výrokom schválil rodičovskú dohodu, na
základe ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým X. Z. každý nepárny kalendárny týždeň v

piatok od 16:00 hod. do 17:30 hod. v S. T. K. Z., so sídlom S. X, S., za asistencie zamestnanca S. T.
K. Z. a za prítomnosti matky, uložil matke povinnosť maloletého X. na styk s otcom riadne pripraviť a v
určenom čase odovzdať otcovi v S. T. K. Z., so sídlom S. X, S., za prítomnosti zamestnanca S. T. K. Z., v
prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, je rodič, na strane ktorého táto prekážka
vznikla, povinný informovať o tom bezodkladne druhého rodiča a S. T. K. Z., pred termínom styku, II.
výrokom súd konanie, v časti úpravy styku otca s maloletou A. Z., zastavil, III. výrokom výživné otca na
maloletého X. zvýšil zo sumy 30,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne, za obdobie od 01.10.2014

do 30.11.2015, zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 60,- Eur mesačne, za obdobie od 01.12.2015 do
31.08.2016 a zo sumy 60,- Eur mesačne na sumu 70,- Eur mesačne, počnúc od 01.09.2016, kde výživné
je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, IV.
výrokom výživné otca na maloletú A. zvýšil zo sumy 40,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne,
počnúc od 01.10.2014, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám matky maloletého dieťaťa. Výrokom V. určil nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého X.
za obdobie od 01.10.2014 do 28.02.2019 sumou 1.750,- Eur, ktorú povolil otcovi splácať v mesačných

splátkach po 50,- Eur do zaplatenia, spolu s bežným výživným k rukám matky, a to počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, s tým, že v prípade omeškania so splnením čo i len jednej
splátky sa stane splatným celý dlh, VI. výrokom určil nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú A.
za obdobie od 01.10.2014 do 28.02.2019 sumou 2.120,- Eur, ktorú povolil otcovi splácať v mesačnýchsplátkach po 60,- Eur do zaplatenia, spolu s bežným výživným k rukám matky, a to počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že v prípade omeškania so splnením čo i len
jednej splátky sa stane splatným celý dlh, VII. výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k.

12P/107/2011-39 zo dňa 09.06.2011, v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti a
v časti úpravy styku otca s maloletým X., VIII. výrokom určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne s poukazom na § 29 ods. 1, 2, 3, § 52, § 121

Civilného mimosporového poriadku, § 25 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods.
1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že návrh matky na zvýšenie výživného bol
podaný dôvodne. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že od poslednej úpravy výživného
došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté
deti, ktorá bola určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 12P/107/2011-39 zo dňa

09.06.2011. Matka podala návrh z dôvodu nárastu životných nákladov a z dôvodu zmeny na strane
maloletých detí. Keďže od právoplatnosti poslednej úpravy výživného do podania návrhu uplynuli viac
ako tri roky, súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom matky, že došlo k celkovému nárastu životných
nákladov, ale aj k zmene pomerov na strane maloletých detí a výška výživného 30,-Eur mesačne na
maloletého X. a 40,-Eur mesačne na maloletú A. nemôže postačovať na výživu maloletých detí. Maloletý

X. mal v čase poslednej úpravy výživného jeden rok a sedem mesiacov a maloletá A. mala 6 rokov. Súd
prvej inštancie mal za to, že na strane maloletého X. došlo od podania návrhu niekoľkokrát k zmene
pomerov. Súd prvej inštancie mal za to, že zmena pomerov na strane maloletého nastala už v čase
podania návrhu, kedy mal maloletý takmer 5 rokov, ktorá skutočnosť sama o sobe (v porovnaní s vekom
1 rok a 8 mesiacov) znamená objektívny nárast výšky výdavkov na maloletého, a to najmä v súvislosti

so stravou a ošatením maloletého, ale aj v súvislosti s vývojom životných nákladov, preto mal súd
prvej inštancie za to, že je odôvodnené zvýšenie výživného odo dňa podania návrhu na sumu 50,- Eur
mesačne. Ďalšia zmena pomerov na strane maloletého nastala v decembri 2015, kedy maloletý začal
navštevovať materskú školu, v súvislosti s čím vzrástli výdavky na maloletého, a to najmä na stravu v
materskej škole a výdavkov na materskú školu, preto súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletého na

sumu 60,-Eur mesačne od 01.12.2015. Od 01.09.2016 maloletý začal navštevovať školské zariadenie a
vzhľadom k tomu, že v súvislosti s návštevou školy sa zvýšili výdavky na maloletého, najmä v súvislosti
s nákupom školských pomôcok a rôznych školských potrieb, návštevou školského klubu, súd prvej
inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého X. od 01.09.2016 na sumu 70,-Eur mesačne.
Na strane maloletej A. došlo k zmene pomerov už ku dňu podania návrhu, keď maloletá oproti poslednej

úprave, kedy navštevovala materskú školu a mala 6 rokov, v čase podania návrhu navštevovala 4.
ročník základnej školy. Vzhľadom k vývoju životných nákladov ako aj nárastu veku maloletej sa zvýšili jej
celkové odôvodnené výdavky a vzhľadom k tomu, že sa stala žiačkou základnej školy, vznikla potreba
uspokojiť aj nové výdavky, ktoré maloletá v čase predchádzajúcej úpravy nemala, a to najmä výdavky na
školské potreby, a vzhľadom k veku maloletej aj na výdavky na rôzne školské aktivity a výlety. Vzhľadom

k uvedenému, súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú odo dňa podania návrhu
na sumu 80,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie mal za to, že k zmene pomerov došlo aj na strane otca
maloletých detí, ktorý bol v čase predchádzajúcej úpravy nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako
uchádzač o zamestnanie a bol bez príjmu. V čase podania návrhu až do júla 2018 bol otec zamestnaný
u podnikateľa-fyzickej osoby J. Benyá, kde vykonával prácu taxikára. Pracoval maximálne 10 hodín

týždenne a dosahoval mesačne príjem zhruba od 79,- Eur do 108,- Eur. Okrem toho otec uvádzal aj na
pojednávaní, že v prvých rokoch po podaní návrhu si privyrábal aj rôznymi brigádami, kde dosahoval
príjem podľa udania otca na pojednávaní vo výške 50-70 Eur a zároveň dostával tringelty ako vodič
taxislužby. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 20.05.2015 otec uvádzal, že z brigád mal
príjem mesačne 100,- až 150,- Eur a tringelty dostával od 100,- Eur do 200,- Eur mesačne, v ďalšom

podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 04.12.2015, však už v rozpore s predchádzajúcim podaním
uvádzal, že mal príjmy z brigád od 0,- do 50,- Eur mesačne. V danom prípade súd prvej inštancie pri
určenívýškyvýživnéhoakoajpriurčenívýškypríjmuotcavychádzalzcitovanéhoust.§75ods.1zákona
o rodine, tzn. vychádzal zo schopností a možností otca, teda z toho, že otec bol preukázateľne schopný
vykonávať prácu taxikára, prípadne vodiča osobného motorového vozidla a v prípade, ak by otec túto

prácu vykonával v rozsahu nie 10 ale 40 hodín týždenne, bol by jeho priemerný čistý mesačný zárobok
približne vo výške 316,- Eur v roku 2014, vo výške 344,- Eur v roku 2015, vo výške až 356,- Eur v roku
2016, vo výške 392,- Eur v roku 2017 a vo výške 432,- Eur v roku 2018. Súd prvej inštancie k tejto sume
čistého zárobku pripočítal ešte tringelt vo výške 200,-Eur mesačne, keďže otec uviedol, že pracoval cezvíkendy a mal tringelty 100-150 Eur, preto mal súd prvej inštancie za to, že v prípade ak by pracoval celý
týždeň v rozsahu 40 a nie 10 hodín musel by na tringeltoch každý mesiac zarobiť minimálne 200,- Eur s
tým, že súd prvej inštancie prihliadol aj na to, že cez týždeň by zarobil otec na tringeltoch nižšiu sumu.

Vzhľadom k vyššie uvedenému pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z toho, že
otec bol schopný dosiahnuť čistý mesačný príjem približne: 516,- Eur v roku 2014, 544,- Eur v roku 2015,
556,- Eur v roku 2016, 592,- Eur v roku 2017 a 632,- Eur v roku 2018 a z tohto príjmu aj vychádzal pri
určení výšky výživného. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal na to, že otcov zdravotný stav je dobrý
a teda mu nebránil vo vykonávaní práce vodiča, resp. v nájdení si inej vhodnej práce. Súd prvej inštancie

zároveň poukázal aj na vyjadrenia otca na pojednávaní konanom dňa 18.09.2018, že od roku 2014 nebol
nažiadnompohovoreažesihľadalprácuskôrvzahraničínainzeráty,ajkeďzároveňnapojednávaniach
uvádzal, že nemôže ísť pracovať do zahraničia kvôli prebiehajúcim konaniam. Súd prvej inštancie v
súvislosti s uvedeným poukázal na to, že v predmetnom konaní sa uskutočnilo spolu 5 pojednávaní, na
ktorých sa otec osobne zúčastnil a na Okresnom súde v Nových Zámkoch sa uskutočnili v roku 2016 -
4 hlavné pojednávania, v roku 2017 - 2 hlavné pojednávania a v roku 2018 jedno hlavné pojednávanie.

Vzhľadom k uvedenému počtu pojednávaní, na ktorých sa otec zúčastnil, súd prvej inštancie považoval
otcove tvrdenia ohľadne nemožnosti si hľadania práce v zahraničí kvôli prebiehajúcim konaniam, najmä
v Rakúsku, ktoré nie je tak ďaleko, za účelové. Takisto vzhľadom k vyjadreniam otca ohľadne toho čo
urobil, aby si našiel lepšie platenú prácu, mal súd prvej inštancie za to, že otec nevyvinul dostatočnú
aktivitu, aby si našiel lepšie platenú prácu, resp. prácu na plný úväzok. Čo sa týka skutočnosti, že

otec začal podnikať v auguste 2018, keďže otec v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ešte nemal
povinnosť podať daňové priznanie, súd prvej inštancie vychádzal z otcom predložených faktúr a výpisu
z účtu, na ktoré boli otcom fakturované finančné prostriedky poukazované s tým, že otec od septembra
2018 do februára 2019 vyfakturoval spolu sumu 3.629,- Eur (v priemere 604,- Eur za mesiac), z ktorej
sumy je povinný platiť preddavky na odvody do zdravotnej poisťovne s tým, že minimálna výška týchto

odvodov bola v roku 2018 vo výške 63,84,- Eur. Zároveň súd prvej inštancie vychádzal aj z toho, že z
tejto sumy bude otec povinný platiť aj daň. Keďže táto suma v priemere na mesiac už aj bez zaplatenia
dane predstavuje nižšiu sumu ako by bol otec schopný dosiahnuť ako taxikár, súd prvej inštancie aj v
prípade obdobia od 01.08.2018 vychádzal pri určení výšky výživného zo sumy 632,- Eur. V súvislosti
s uvedeným súd prvej inštancie poukázal na ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine. Súd prvej inštancie pre

úplnosť uviedol, že sa nestotožnil s vyjadrením kolízneho opatrovníka, že by mal súd prvej inštancie
vychádzaťzdvadsaťnásobkusumyživotnéhominima,keďžeotecnemalpríjemzpodnikateľskejčinnosti
za mesiace január a február 2019, nakoľko súd prvej inštancie mal za to, že v podnikaní môže dôjsť
k situácii, že má podnikateľ v niektorých mesiacoch tzv. hluché obdobie, najmä v prípade ak je závislý
od jedného odberateľa a tento od neho prestane odoberať služby a musí si hľadať nového odberateľa.

Pomery na strane matky maloletých detí sa od poslednej úpravy výživného zlepšili, a to najmä od
augusta 2016, kedy sa matka zamestnala v spoločnosti KOAM Slovakia, s.r.o., avšak príjem matky nie je
nadštandardný, nedosahuje ani priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Zároveň súd prvej inštancie
v súvislosti s uvedenou zmenou poukázal na to, že je povinnosťou oboch rodičov podieľať sa na výžive
detí podľa pomeru svojich možností a schopností, zárobkových a majetkových pomerov. Nie je preto

prípustné, aby podstatná časť vyživovacej povinnosti bola prenesená len na jedného rodiča. Okrem
toho súd prvej inštancie poukázal na to, že otec sa nepodieľal na starostlivosti o maloleté deti, deťom
neprispieval nad rámec súdom určeného výživného, skôr ako to vyplýva z výpovede oboch rodičov,
meškal aj s platením určeného výživného. Súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti
počnúc dňom 01.10.2014, teda dňom podania návrhu. Súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrenia otca,

že na výživu maloletých detí nad rámec súdom určeného výživného neprispieval. Otcovi tak vznikol za
obdobie od 01.10.2014 do 28.02.2019 nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého X. vo výške
1.750,- Eur (280,-Eur /za obdobie od 14.10.2014 do 30.11.2015, 270,-Eur od 01.12.2015 do 31.08.2016
a 1.200,-Eur od 01.09.2016 do 28.02.2019), a nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú A. vo výške
2.120,-Eur, ktoré mu súd prvej inštancie povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach v prípade

maloletého X. vo výške 50,- Eur mesačne a v prípade maloletej A. vo výške 60,- Eur mesačne do
zaplatenia spolu s bežným výživným, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Súd prvej inštancie pri určení splátok prihliadol na vyjadrenie matky, ktorá uviedla, že súhlasí s tým, aby
súd prvej inštancie zaviazal otca na platenie zročného výživného v splátkach. Z uvedeného vyjadrenia
mal súd prvej inštancie za to, že výživa maloletých detí nie je nijakým spôsobom ohrozená. Zároveň

súd prvej inštancie prihliadol na to, že v prípade stanovenia splátok, otec bude povinný mesačne platiť
sumu 260,- Eur spolu s bežným výživným. Súd prvej inštancie rozložil splátky tak, aby ich otec zaplatil
do uplynutia troch rokov a zároveň určil, že v prípade, ak by nedošlo k úhrade čo i len jednej splátky,
stane sa splatným celý dlh. V časti úpravy styku otca s maloletým X. rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu.Súd prvej inštancie predmetnú rodičovskú dohodu schválil, nakoľko táto je v záujme maloletého dieťaťa.
Súd prvej inštancie pri schvaľovaní dohody vychádzal zo záverov znaleckého posudku, kde znalkyňa
napriek tomu, že maloleté deti mali odmietavý postoj k otcovi odporučila stretávanie sa maloletých detí

s otcom v rozsahu jednej hodiny týždenne za prítomnosti tretej osoby a vychádzal aj z výsluchu rodičov
a výsluchu svedkyne Mgr. F. a z toho, že v marci 2019 sa uskutočnilo stretnutie maloletých detí s otcom
a to tak za prítomnosti Mgr. F., ako aj za prítomnosti matky v S. T. K. Z., pričom Mgr. F. ako pedagogická
pracovníčka uviedla, že maloletý X. mal záujem o otca, nemal problém ani v komunikačnej oblasti ani
s fyzickým kontaktom s otcom. Takisto uviedla, že bolo vhodné, že pri styku bola prítomná aj matka,

nakoľkomaloletýmalpocitistoty.Zároveňajmatkauvádzala,žechcebyťprítomnápristykumaloletéhos
otcom. Súd prvej inštancie mal za to, že takáto dohoda je v záujme maloletého, keďže maloletý bude mať
v prípade styku za prítomnosti tretej osoby a za prítomnosti matky zabezpečený pocit istoty a bezpečia,
ktorý je podľa súdu prvej inštancie potrebný s ohľadom na odsúdenie otca zo zločinu týrania blízkej a
zverenej osoby (matky maloletých detí), ako aj s ohľadom na to, že otec sa s maloletým nestretával viac
ako 4 roky. Zároveň realizáciou styku bude umožnené, aby došlo k obnove vzťahu medzi maloletým a

jeho otcom. Súd prvej inštancie konanie v časti úpravy styku otca voči maloletej A. zastavil, nakoľko otec
zobral návrh v tejto časti späť a žiadal konanie zastaviť a tak matka, ako aj kolízny opatrovník súhlasili
so späťvzatím návrhu a súd prvej inštancie vzhľadom na odmietavý postoj maloletej k stretávaniu sa s
otcom,ajsprihliadnutímnavekmaloletejakosohľadomnazáveryznaleckéhoposudku(násilnénútenie
maloletých detí kontaktovať sa s ich otcom napriek ich odmietavému postoju môže mať nepriaznivý vplyv

na ich psychický stav) a priebeh stretnutia maloletej s otcom uskutočnený v marci 2019 (nemala záujem
komunikovať s otcom, sedela odvrátená od otca a iba stručne odpovedala na otcom položené otázky),
nezistil dôvody na pokračovanie v konaní a konanie v tejto časti zastavil. Vzhľadom k tomu, že súd prvej
inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti, a zmenil úpravu styku otca k maloletému X.,
súd prvej inštancie zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 12P/107/2011-39

zo dňa 09.06.2011, ktorým došlo naposledy k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti
a k úprave styku otca s maloletým X., a to práve v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté
deti a v časti úpravy styku otca s maloletým X.. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §
52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie v časti III., IV., V., VI. výroku
v zákonnej lehote. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd pochybil zisťovaním skutkového stavu a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že podľa neho došlo k
zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného začiatkom augusta 2018, keď začal v Maďarsku

pracovať na živnosť. Žije s jeho starými rodičmi, ktorí sú obaja dôchodcovia, v ich byte. Je zadlžení
voči nim, pretože mu požičali a požičiavajú peniaze na platenie výživného. Postupne im to spláca.
Medzičasom vážne ochorel jeho otec, čo v konečnom dôsledku znamená pre rodinu maximálnu finančnú
záťaž, nakoľko na jeho liečbu sa minie takmer celý dôchodok. On žije skutočne skromne a vlastní
len auto, ktoré je 21 ročné. Na pojednávaní sa dozvedel, že matka detí žije nadštandardne, lebo si

kúpila rodinný dom a dostala pôžičku v banke, čo nevie pochopiť, že ako je to možné. Ďalej uviedla, že
dom prestavuje. Doteraz súdu neukázala kúpnu zmluvu na dom. Nie je mu jasné, že z čoho to všetko
financuje. Predsa musí platiť úver, ďalšie financie na prestavbu domu a ešte náklady na prevádzku.
Toto nie je možné uhrádzať z príjmu 600 Eur mesačne a k tomu ešte viesť domácnosť a zabezpečovať
výživu a starostlivosť pre celú rodinu. Matke detí ide len o to, aby platil čo najvyššie výživné. Matka chce

len peniaze a nechce, aby sa stretával s deťmi. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že zvýši
výživné od 1. augusta 2018, alebo v opačnom prípade nech odvolací súd zruší rozsudok a určí súdu I.
stupňa, aby zistil podrobnejšie a úplne majetkové a finančné pomery matky detí.

4. Vyjadrenie k odvolaniu podal kolízny opatrovník. Uviedol, že naďalej sa pridržiava jeho vyjadrenie

prezentovaného na pojednávaní dňa 5.3.2019, v plnej miere sa stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu
Galanta, č.k. 16P/253/2014-614 zo dňa 5.3.2019 a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdil.

5. Vyjadrenie k odvolaniu podala matka. Uviedla, že s odvolaním otca maloletých detí sa nie je možné

stotožniť aj to aj s poukazom na dĺžku trvania konania, počas ktorého otec dlhodobo deklaroval veľmi
nízke príjmy a jeho údajnú nemožnosť nájdenia lepšie plateného zamestnania. Bola toho názoru, že
otec maloletých detí je spôsobilý dosahovať oveľa vyšší príjem, nevynímajúc jeho prax taxikára. Otec
maloletých detí nedbá o výživu svojich detí, na ktoré neprispieval ani len v minimálnej výške a todlhodobo, kedy bola nútená postarať sa o maloleté deti úplne sama, resp. s pomocou jej rodiny. Otec
maloletých detí ju v minulosti nielenže týral, ale pre účely tohto konania prejavoval snahu o rozšírenie
jeho vzťahu s maloletými deťmi, ktoré boli svedkami jeho správania sa voči nej a ktoré konanie otca

vnímali veľmi citlivo. Je toho názoru, že pokiaľ by otec maloletých detí prejavoval skutočnú snahu o
starostlivosť o maloleté deti, zaujímal by sa o to, či majú čo jesť, či nie je potrebné zabezpečiť im
oblečenie, školské pomôcky, lieky a podobne. Otec maloletých detí napriek ním deklarovanej snahe o
starostlivosť o maloleté deti, deťom na ich výživu do dnešného dňa neposlal žiadne výživné, prípadne
poslal deťom desať eur. Ako je jej známe príjem taxikárov - živnostníkov sa nepohybuje v nízkych

výškach a preto jej nie sú známe prekážky brániace otcovi maloletých detí zabezpečiť si príjem aj
týmto spôsobom. V prípade, ako otec maloletých detí uvádzal, že sa stará o svojich starých rodičov
trpiacich onkologických ochorením, je v tomto smere práca taxikára preňho o to viac vhodná, nakoľko
taxikári pracujú napríklad aj v noci, kedy mu vzniká priestor na nerušený výkon práce, nakoľko je
možné predpokladať, že v tomto čase jeho starí rodičia spia. V prípade pokiaľ otec maloletých namietal
obdobie priznaného nároku súdom určenej vyživovacej povinnosti je nutné uviesť, že súd prvej inštancie

mohol postupovať v intenciách ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko otec maloletých detí počas
konania deklaroval výrazne nižší príjem, než aký má fakticky mesačne k dispozícii, pričom nie je
možné opomenúť ani skutočnosť, že je zdravý, bez akýchkoľvek zdravotných problémov, ktoré by mu
bránili v hľadaní si lepšie plateného zamestnania a riadnemu plneniu svojej vyživovacej povinnosti, o

to viac, pokiaľ ako uvádza, ochorenie jeho otca predstavuje pre rodinu maximálnu finančnú záťaž. S
prihliadnutím na pracovné skúsenosti otca aj v oblasti pomocných stavebných prác nie je možné, aby
otec maloletých detí dosahoval príjem vo výške 100,- EUR mesačne. K argumentácii otca maloletých
detí týkajúcich sa zmeny pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného až od augusta 2018 z dôvodu,
že začal pracovať v Maďarsku na živnosť uviedla, že s uvedenou argumentáciou otca maloletých detí

sa nemožno stotožniť a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že k zmene pomerov odôvodňujúcich
zvýšenie výživného na obe maloleté deti došlo podstatne skôr a táto nie je v konkrétnom prípade závislá
od príjmu otca až od augusta 2018. Otec mal posledným súdnym rozhodnutím určenú vyživovaciu
povinnosť na maloleté deti vo výške 30,- EUR a 40,- EUR mesačne, ktoré sumy nepochybne už v
čase podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca nemôžu postačovať na výživu maloletých

detí. Maloletý X. od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca nastúpil do základnej školy, s čím
boli spojené nemalé výdavky, pričom otec maloletých detí o tieto skutočnosti neprejavoval záujem.
Maloletá A. bola v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti žiačkou 4. ročníka základnej školy a od
septembra 2019 bude žiačkou deviateho ročníka, s čím budú spojené ďalšie náklady na zabezpečenie
slávnostnejšieho oblečenia pri príležitosti ukončenia základnej školy. Po opustení spoločnej domácnosti

bola nútená maloletým deťom zabezpečiť všetko, čo potrebovali, vrátane zabezpečenia vlastného
bývania a pokračuje v tom naďalej bez akejkoľvek finančnej participácie zo strany otca maloletých detí,
ktorý do dnešného dňa neuhrádza maloletým deťom riadne výživné. K argumentácii otca maloletých detí
týkajúcej sa realizácie stretnutí s maloletým X. uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie otca maloletých detí.
Na stretnutia sa s maloletým X. dostavila, pričom otec maloletých detí tieto odignoroval. Ako vyplynulo z

vykonaného dokazovania otec maloletých detí je fajčiarom a na tento zlozvyk mesačne minie sumu vo
výške 30,- EUR až 40,- EUR mesačne bez toho, aby si najskôr splnil svoju vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ
ide o argumentáciu otca maloletých detí týkajúcich sa jej údajného nadštandardného spôsobu života,
uviedla, že tieto vyjadrenia otca maloletých detí sú zavrhnutiahodné, nakoľko po opustení spoločnej
domácnosti sa aj napriek tomu, že bola otcom maloletých detí týraná, musela postarať o úvery ešte z

obdobia spolužitia s otcom maloletých detí popri zabezpečovaní odôvodnených potrieb ich maloletých
detí, nevynímajúc jej základných, pričom len veľmi ťažko sa jej podarilo s deťmi zabezpečiť si vlastné
bývanie. Popri tomto finančnom zaťažení bola tiež konfrontovaná so žiadosťami ich maloletých detí o
zabezpečenie vecí, prípadne účasti na rôznych akciách, výletoch, ktorými disponovali alebo ktorých sa
zúčastňovali ich spolužiaci a kamaráti, ktoré si nemohla z ekonomických dôvodov dovoliť, pričom otca

maloletých detí tieto skutočnosti a súvislosti nezaujímali a evidentne sú mu ľahostajné až do dnešného
dňa s poukazom na neplnenie si svojej vyživovacej povinnosti. Ako matka veľmi trpela, keď nemohla
deťom zabezpečiť to, čo by chceli. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že napadnutý
rozsudok je správny a vydaný v súlade so zisteným skutkovým stavom, z ktorého dôvodu navrhla, aby
Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil s poukazom na ustanovenie §

387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Matka sa písomne vyjadrila k vyjadreniu kolízneho opatrovníka. Ako uviedla aj v rámci jej vyjadrenia
k odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Galanta, konkrétne proti III., IV. aVI. výroku, zo dňa 05.03.2019 s odvolaním otca maloletých detí sa nie je možné stotožniť a to aj s
poukazom na dĺžku trvania konania, počas ktorého otec dlhodobo deklaroval veľmi nízke príjmy, ako aj
jeho údajnú nemožnosť nájdenia lepšie plateného zamestnania. Konanie na Okresnom súde Galanta

prebieha už päť rokov a počas tohto pomerne dlhého obdobia si otec maloletých detí údajne nedokáže
nájsť lepšie platené zamestnanie. V tomto smere sa stotožňuje aj s vyjadrením kolízneho opatrovníka
zo dňa 31.05.2019, ktorým poukázal na svoje vyjadrenia prezentované na pojednávaní dňa 05.03.2019,
ako aj s napadnutým rozsudkom, ktorý rozsudok považovala za správny a vydaný v súlade so zisteným
skutkovým stavom, z ktorého dôvodu navrhla, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdil s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov.

7. Dupliku podal otec. Uviedol, že proti rozsudku Okresného súdu v Galante, sp.zn. 16P/253/2014
podal odvolanie, na ktorom zotrval v plnom rozsahu. Matka neudáva pravdu, zavádza súd a postupuje
vyložene účelovo. Platil a platí výživné tak, ako má určené právoplatným rozsudkom súdu a to vo výške

30 Eur a 40 Eur mesačne. Ďalej taktiež nie je pravda, že poslal deťom maximálne 10 Eur mesačne. Ak by
to bola pravda, bola by už podala na neho trestné oznámenie pre neplnenie si vyživovacích povinností.
Otec maloletých detí má okrem povinností aj práva. Roky sa snažil, aby mu matka umožnila styk s deťmi.
Chcel tieto brávať aj k rodičom, žiaľ, neumožnila mu to, odkedy sa odsťahovala do K., ani v jednom
prípade. Určite by sa bol zúčastňoval na ich výchove a aj materiálnom zabezpečení. Toto chceli aj jeho

rodičia, lebo boli na jeho deti zvyknutí. Keď žili spolu v K., rodičia im maximálne pomáhali s výchovou
maloletých detí. Kupovali im potraviny, ošatenie a aj hračky. Ak poslal na Vianoce deťom balík on alebo
jeho rodičia, tento odmietla prijať alebo ho vrátila naspäť. Nemôže potom hovoriť, že nemal absolútne
záujem podieľať sa na výchove a opatere mal. detí. Bola to matka, ktorá dosiahla to, aby sa deti s ním
nestýkali, nemali k nemu žiadnu citovú väzbu a podobne. Išlo jej len o jedno, aby platil výživné, a o to

jej ide stále. Žiada len aby platil, a to čo najviac, pričom mu zamedzuje, aby mal aspoň určité práva, na
ktoré má nárok zo zákona. Je si vedomý, že pokiaľ ide o styk s deťmi je už rozsudok právoplatný.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§
359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca v časti zvýšenia výživného a v časti nedoplatku na výživnom
na maloleté deti nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správny.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16P/253/2014 je návrh matky na
zvýšenie výživného na maloleté deti a návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý III. výrokom výživné otca na maloletého X. zvýšil zo sumy 30,- Eur mesačne na sumu

50,- Eur mesačne za obdobie od 01.10.2014 do 30.11.2015, zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu
60,- Eur mesačne za obdobie od 01.12.2015 do 31.08.2016 a zo sumy 60,- Eur mesačne na sumu
70,- Eur mesačne počnúc od 01.09.2016, IV. výrokom výživné otca na maloletú A. zvýšil zo sumy
40,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne počnúc od 01.10.2014, V. výrokom určil nedoplatok na
zročnom výživnom na maloletého X. za obdobie od 01.10.2014 do 28.02.2019 sumou 1.750,- Eur, ktorú

povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur do zaplatenia, VI. výrokom určil nedoplatok
na zročnom výživnom na maloletú A. za obdobie od 01.10.2014 do 28.02.2019 sumou 2.120,- Eur,
ktorú povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 60,- Eur do zaplatenia, spolu s bežným výživným,
VII. výrokom týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 12P/107/2011-39 zo dňa
09.06.2011, v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti a v časti úpravy styku otca s

maloletým X. aVIII. výrokom určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

11. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie určenia výživného
a nedoplatku na výživnom, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil

a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie určenia výživného a nedoplatku na výživnom, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými
argumentmi účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu
prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti sdanou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na
písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, ak navyše v odvolaní

neuviedol také relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, a boli by
spôsobilé privodiť zmenu rozsudku

12. K odvolacej námietke otca, že k zmene pomerov došlo začiatkom augusta 2018, keď začal v
Maďarsku pracovať na živnosť, je na mieste uviesť, že súd prvej inštancie správne vychádzal z

ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výšky príjmu otca, nakoľko otec ako osoba v
produktívnom veku bol schopný vykonávať prácu taxikára na miesto 10 hodín týždenne (č.l. 518) v
plnom rozsahu 40 hodín týždenne už v období rokov 2014-2018, pričom 40 hodín týždenne je obvyklý
ustanovený týždenný pracovný čas. Podstatnou tu však bola zmena pomerov na strane maloletých detí,
s ktorou sa súd prvej inštancie vysporiadal správne.

13. K odvolaciemu argumentu otca, že matka žije nadštandardne, lebo si kúpila rodinný dom a
dostala pôžičku v banke, je nevyhnutné sa vyjadriť, že obstarávanie základných ľudských potrieb,
kam nepochybne patrí aj bývanie, prostredníctvom čerpania úveru z banky nie je možné označiť za
nadštandardnú životnú úroveň. Zmluva o splátkovom úvere (úver na bývanie) na sumu 24.900 eur je
doložená v súdnom spise (č.l. 462), pričom uvedená zmluva bola oboznámená na pojednávaní zo dňa

5.3.2019 (č.l. 609). Čerpaný úver bude nevyhnutné v budúcnosti splatiť, s čím budú spojené ďalšie
životné náklady matky.

14. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď výživné otca na maloletého X. zvýšil zo sumy 30,- Eur na 50,- Eur mesačne za

obdobie od 01.10.2014 do 30.11.2015, zo sumy 50,- Eur na 60,- Eur mesačne za obdobie od 01.12.2015
do 31.08.2016 a zo sumy 60,- Eur na 70,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016, a na maloletú A.
zvýšil zo sumy 40,- Eur na 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2014. Súvisiace výroky o nedoplatku
na zročnom výživnom na obe malol. deti, o zmene ostatného rozsudku o výživnom a úprave styku otca
s mal. X. a náhrade trov konania boli tiež správne, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti v napadnutých výrokoch potvrdil.

15. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

16. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).