Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Erika Lengyelová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214222466
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2214222466.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.ErikouLengyelovouvprávnejvecižalobcu:

Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 821 08 Bratislava ( predtým Consumer
Finance Holding, a.s. Kežmarok ), právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48,
P.O. BOX 205, , 810 00 Bratislava proti žalovaným: 1/ C. D.Á., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXX, XXX XX H.,
2/ U. D., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXX, XXX XX H. o zaplatenie istiny 2.216,22 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie vo vzťahu k žalovanému v 1.rade sa z a s t a v u j e.

II. Žalovanému v 1.rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Žaloba voči žalovanej v 2.rade sa z a m i e t a.

IV. Žalovanej v 2.rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ( pôvodne spoločnosť Conusmer Finance Holding, a.s. Kežmarok ) žalobou zo dňa
12.12.2014 sa domáhal na tunajšom súde od pôvodne žalovaného C. D. zaplatenia 3.350,45 € s
príslušenstvom na tom základe, že so žalovaným právny predchodca žalobcu uzatvoril 28.02.2011
Zmluvu o pôžičke ev.č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému

celkovú sumu pôžičky 5.640,-€. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 24.12.2011 vyzval žalovaného k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť . Poukázal na to, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú ktorá
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky . Na túto zmluvu treba aplikovať ust. zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Je toho názoru, že predmetná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti
uvedené v § 9 ods. 1 cit. zákona , preto predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez

poplatkov ( § 11 cit. zákona).
3. Súd rozsudkom označeným v záhlaví výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 1.134,23 € s
príslušenstvom zastavil s poukazom na späťvzatie žaloby v tejto časti, výrokom II. vo zvyšku žalobu
zamietol a výrokom III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na trovách právneho zastúpenia 99,87 €
k rukám právneho zástupcu žalovaného , do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok súd
prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, písm. f),k), § 11
ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 100, § 101, § 103 OZ, § 5b

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vecne argumentoval tým, že pôvodný žalobca poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver na základe Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 28.02.2011.
V zmluve uzavretej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm.
f) zákona č. 129/2010 Z.z. - doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnostispotrebiteľského úveru a podľa § 9 ods.2 písm. k) cit. zákona - termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov.
4. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1.
5. Podľa zmluvy o pôžičke žalovaný obdržal 3.000,-€, z ktorých uhradil 783,78 €, teda k úhrade zostáva
istina 2.216,22 €. Žalobca v žalobe uvádza, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa
24.12.2011, podľa ktorého by zvyšok úveru mal žalovaný uhradiť do 3 dní od prevzatia tejto výzvy. Túto

výzvu žalovaný prevzal podľa doloženej doručenky dňa 04.01.2012, teda istinu na ktorú bol vyzvaný
mal uhradiť 07.01.2012. Z doloženej platobnej histórie vyplýva, že mimoriadna splatnosť úveru bola
vyhlásená pre neuhradenia splátky zo dňa 20.08.2011, keďže poslednú úhradu realizoval žalovaný
21.07.2011. Neuhradenou prvou splátkou bola splátka 20.08.2011 a pre túto splátku sa stal zročným
celý dlh, preto začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky , teda od 20.08.2011.
Dňom 20.08.2014 teda márne uplynula trojročná premlčacia doba celého nároku, keďže premlčacia

doba začala plynúť dňom 20.08.2011.
6. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti s odkazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na
premlčanie tohto nároku. V ďalšom premlčanie tohto nároku namietol aj žalovaný a preto súd žalobu
vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania

podal odvolanie žalobca.
8. Krajský súd v Trnave uznesením 24Co/51/2017 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch II. a III. zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že
súd prvej inštancie bez skúmania nastalej splatnosti celého dlhu t.j. jednostranného právneho úkonu
veriteľa adresovaného dlžníkovi, teda naplnenie zákonom stanovených podmienok pre splatnosť celého

zostatku dlhu ako i nerozlíšením už nastalej splatnosti jednotlivých splátok úveru nesprávne označil
uplatňovaný nárok žalobcu za premlčaný. S poukazom na skutočnosti uvedené v tomto uznesení
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že neaplikoval ustanovenie § 53 ods. 9 a 565
OZ a nesprávne interpretoval ust. § 103 OZ, preto povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní
bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto

posúdiť z hľadiska všetkých, na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a následne vo veci opätovne
rozhodnúť.Pričomrozhodnutiejepotrebnénáležitevsúladesust.§220ods.2CSPodôvodniť.Vnovom
rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ako
aj odvolacieho konania.
9. Súd v ďalšom po doručení zrušujúceho uznesenia nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa žalovaný

nedostavil. Dostavila sa jeho matka U. D., ktorá mala plnú moc na zastupovanie od svojho syna . U. D.
uviedla, že spornú úverovú zmluvu za svojho syna podpísala ona, pričom použila pri uzatvorení úverovej
zmluvy údaje svojho syna C. D. ktorý o tomto nevedel. Úverovú zmluvu taktiež podpísala ona za veriteľa
Consumer Finance Holding a.s., hoci v tom čase už ona nebola sprostredkovateľkou úverov pre túto
spoločnosť pre ktorú v minulosti takúto prácu vykonávala. Cez to všetko bol poskytnutý úver 3.000,-

€ zo strany žalobcu a finančné prostriedky vybrala z účtu syna, pretože mala kreditnú kartu a týmto
účtom disponovala. Syn C. D. až následne sa o tomto úvere dozvedel, keď dostal výzvu od uvedenej
spoločnosti, že dlhuje na spornom úvere . Uvedené peniaze boli poskytnuté krátko po uzavretí zmluvy
na jar roku 2011. Žalobca po tomto rozšíril okruh pasívne legitimovaných strán o U. D., žalovanú v rade
2., pričom následne žalobu voči pôvodnému žalovanému C. D. zobral v celom rozsahu späť.

10. Súd zobral na vedomie dispozitívny úkon žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/ C. D. a konanie vo veci
s poukazom na § 144 , 145, 146 ods. 1 CSP zastavil. V tejto časti vo vzťahu k pôvodnému žalovanému
C. D., žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania však súd
rozhodol podľa § 257 CSP.
11.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitého

zreteľa.
12. Za dôvody hodné osobitého zreteľa vo vzťahu k žalovanému v 1.rade súd videl ako dôvod
skutočnosť, že žalovaný pôvodne sa bránil úplne iným spôsobom, bol zastúpený advokátom a namietal
skutočnosť, že úverová zmluva ako zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá zákonom stanovené
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia

zmluvy a zároveň, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky . Práve pričinením a touto
obranou žalovaného sa konanie dostalo do tohto štádia a preto súd je toho názoru, že hoci žalovaný
v 1.rade v dôsledku späťvzatia žaloby voči jeho osobe by mal nárok na náhradu trov konania. Takéto
rozhodnutie by nebolo spravodlivé, nakoľko žalovaný sám svojim konaním sa o toto pričinil, preto súdo nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1.rade rozhodol podľa § 257 CSP a
žalovanému v 1.rade náhradu trov konania ktorá by mu inak prináležala nepriznal.
13. V ďalšom, čo sa týka U. D., táto vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku voči svojej

osobe. Čo sa týka právnej kvalifikácie uplatneného nároku vo vzťahu k U. D. je nepochybné, že za
predpokladu, ak predmetnú zmluvu podpísala za C. D. jeho matka U. D. a U. D. podpísala zmluvu aj za
sprostredkovateľa , teda za samotného žalobcu, táto zmluva je neplatným právnym úkonom a nároky z
tejto zmluvy treba posudzovať v zmysle § 451 a nasl. OZ ako nároky z titulu bezdôvodného obohatenia.
14. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
15. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne , inak
je neplatný.
16. Podľa § 37 ods. 2 OZ právny úkon ktorého predmetom je plnenie nemožné je neplatný.
17. Podľa § 37 ods. 3 OZ právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam
nepochybný.

18. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Je nepochybné, že sporná úverová zmluva je v celom rozsahu neplatná, nakoľko ako dlžník podľa
tejto úverovej zmluvy sa uvádza osoba C. D., pričom C. D. spornú úverovú zmluvu nikdy nepodpísal. O
tejto úverovej zmluve ani nemal vedomosť. Vedomosť získal až následne potom, ako dostal od žalobcu

výzvu, že dlhuje na spornom úvere. Predmetnú úverovú zmluvu za úverového dlžníka podpísala jeho
matka U. D. ktorá zároveň úverovú zmluvu podpísala aj za úverového veriteľa , teda za spoločnosť v tom
čase Consumer Finance Holding a.s., Kežmarok, pretože v minulosti pre túto spoločnosť vykonávala
práce ako sprostredkovateľka úveru, avšak v čase podpisu spornej úverovej zmluvy už túto prácu
nevykonávala. Napriek tomuto zo strany žalobcu jej bol poskytnutý úver 3.000,-€ ktoré finančné

prostriedky použila U. D. na svoj účel. U. D. však vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku ,
pretože peniaze prevzala na jar roku 2011, pričom žalobca voči nej podal žalobu a žiadal ju pribrať do
konania ako žalovanú v 2.rade až v roku 2018, teda po uplynutí 7. rokov.
20. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ust. § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka.
22. Podľa § 100 ods. 3 OZ nepremlčujú sa takisto práva vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtov, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

23. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa , keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
25. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za 3 roky , a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa , keď k nemu došlo.
26. Žalovaná U. D. vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku a súd dospel k tomu záveru,
že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v tomto konkrétnom prípade je premlčané
a premlčalo sa toto právo najneskôr na jar roku 2014, keďže finančné prostriedky z predmetnej
úverovej zmluvy prevzala žalovaná U. D.Z. na jar roku 2011. Súd je toho názoru, že nie je možné

aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu, pretože sa nejedná o „úmyselné“ bezdôvodné obohatenie.
Žalovaná v 2.rade predmetnú zmluvu nepodpísala za C. D. z toho dôvodu, že chcela úmyselne získať
bezdôvodné obohatenie. Žalovaná uvedenú úverovú zmluvu podpísala z dôvodu , že potrebovala
finančné prostriedky z úveru . Uvedenú sumu z titulu úveru od žalobcu prevzala s tým, že tento úver
bude splácať , o čom svedčí aj skutočnosť, že na spornej úverovej zmluve vykonala splátku 783,78 €,

následne úver splácať už nevedela, teda nemožno v tomto konkrétnom prípade hovoriť o úmyselnom
bezdôvodnom obohatení, pretože finančné prostriedky neprevzala od žalobcu , s úmyslom bezdôvodne
sa na úkor žalobcu obohatiť ale ich mienila vrátiť. Preto je potrebné aplikovať na premlčanie trojročnú
premlčaciu lehotu a je nepochybné, že táto od jari roku 2011 do rozšírenia žaloby na žalovanú v 2.rade
U. D. dňa 12.11.2018 márne uplynula, nakoľko od uvedenej doby uplynulo 7 kalendárnych rokov resp.

takmer 7 a 1/2 roka. Keďže sa dlžník premlčania dovolal, nebolo možné veriteľovi premlčané právo
priznať a súd z tohto dôvodu voči žalovanej v rade 2.žalobu zamietol.
27. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, ust. § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v
tom, že strana sporu ktorá v konaní uspela má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožnohovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom , ktorá
zo strán v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania. Predpokladmi priznania náhrady
trov konania je jednak plný úspech vo veci.

28. V predmetnom prípade je nepochybné, že žalovaná v rade 2.bola v konaní úspešná v celom rozsahu,
nakoľko žaloba žalobcu bola voči nej v celom rozsahu zamietnutá. Súd však v tejto konkrétnej veci
o nároku na náhradu trov konania nerozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej v rade
2.nepriznal náhradu trov konania vo veci.
29. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 CSP.

30. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
31. Dôvodom osobitého zreteľa v tejto konkrétnej veci súd videl práve okolnosti uzavretia predmetnej
úverovej zmluvy ev.č. 7888329 a mal za to, že žalovaná v rade 2.sa svojim konaním pričinila o to, že túto
predmetnúzmluvusúdvyhodnotilakoneplatnú,samazavinilatentoprávnystavapretosúdnepovažoval
vzhľadom na okolnosti veci za spravodlivé aj napriek tomu, že žaloba voči žalovanej bola zamietnutá,

jej priznať nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu

uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.