Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2009

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 27Cb/106/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107219891
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Sahánková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2009:1107219891.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Editou Sahánkovou v právnej
veci žalobcu: Creditor BETA, s.r.o., Štúrova 13, Bratislava, IČO: 35 897 538, zast.: Mgr. Michal Bouška,
advokát, Grösslingova 51, Bratislava proti žalovanému: MOL HUNGARIAN OIL AND GAS PUBLIC
LIMITED COMPANY, Október Huszonharmadika u. 18, H-1117 Budapest, Maďarská republika, zast.:
CVD, s.r.o., Sasinkova 12, Bratislava o zaplatenie 3.067.647,68 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.067.647,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
10,48 % per annum od 28.06.2007 do zaplatenia a žalobcovi zaplatiť súdny poplatok vo výške 33.193,92
€ a na účet advokáta Mgr. Michala Boušku zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 65.743,71 €,
všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 15.06.2007 domáhal zaplatenia 92.415.954,- Sk (3.067.647,68 €)
s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % per annum.

Žalobca uviedol, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005
uplatnil voči žalovanému pohľadávky na náhradu škody, ktorá vznikla minoritným akcionárom emitenta
SLOVNAFT, a.s. v príčinnej súvislosti s porušením zákonom uloženej povinnosti žalovaného. Žalobca
podanou žalobou v tomto konaní uplatnil voči žalovanému pohľadávku na náhradu zvyšnej časti
škody, ktorá nebola uplatnená v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn.
32Cb/424/2005.

Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovanému presiahnutím 66%-ného podielu na akciách
emitenta SLOVNAFT, a.s. vznikla dňa 28.03.2003 podľa § 118 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v
platnom znení (zákon o cenných papieroch) povinnosť uskutočniť povinnú ponuku na prevzatie všetkých
kótovaných akcií emitenta SLOVNAFT, a.s.

Žalovaný bol podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch povinný predložiť Úradu pre finančný
trh (úrad) písomný návrh povinnej ponuky do 10 dní od zverejnenia skutočností, na základe ktorých
mu vznikla povinnosť uskutočniť povinnú ponuku, teda do 07.04.2003. Žalovaný síce dňa 31.03.2003
predložil úradu návrh povinnej ponuky, ale ten bol v rozpore so zákonom o cenných papieroch, nakoľko
uvedená cena ponuky (1.200,- Sk za akciu) bola určená v rozpore s § 118 ods. 3 v spojení s § 114 ods.
7 písm. h) zákona o cenných papieroch. Cena určená podľa § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch
bola najmenej 1.379,- Sk za akciu. Úrad preto návrh žalovaného zamietol.

Predložením návrhu dňa 31.03.2003 nedošlo k splneniu povinnosti žalovaného podľa § 114 ods. 3
zákona o cenných papieroch. Žalovaný predložil úradu návrh povinnej ponuky, ktorého obsah bol

v súlade so zákonom o cenných papieroch, až dňa 28.10.2003, teda so značným omeškaním. Až
do 28.10.2003 trval stav porušovania povinnosti žalovaného podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných
papieroch.

V príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch
došlo k faktickému zdržaniu vyhlásenia povinnej ponuky a jej finančného a majetkového vysporiadania.
Povinná ponuka bola nakoniec vyhlásená až dňa 25.11.2003 a k jej majetkovému a finančnému
vysporiadaniu došlo až dňa 30.01.2004.

Podľa žalobcu, ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom o cenných papieroch, k vyhláseniu
povinnej ponuky by muselo dôjsť najneskôr dňa 25.04.2003 a k majetkovému a finančnému
vysporiadaniu povinnej ponuky by muselo dôjsť najneskôr dňa 01.07.2003.

Akcionárom emitenta SLOVNAFT, a.s. tak bolo podľa tvrdenia žalobcu znemožnené, aby od žalovaného
už 01.07.2003 získali peňažné prostriedky za predaj akcií spoločnosti SLOVNAFT, a.s. v povinnej
ponuke vo výške 1.379,- Sk za jednu akciu. Akcionári spoločnosti SLOVNAFT, a.s. získali tieto peňažné
prostriedky za predaj akcií spoločnosti SLOVNAFT, a.s. v povinnej ponuke až 30.01.2004.

Od 01.07.2003 do 30.01.2004 nemohli akcionári emitenta SLOVNAFT, a.s. od žalovaného získať a
pre nich bežným spôsobom zhodnocovať peňažné prostriedky, ktoré by mohli získať od žalovaného
za predaj akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. už 01.07.2003, ak by žalovaný riadne a včas splnil svoju
povinnosť podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch, resp. ktoré by mohli od žalovaného získať
po 01.07.2003, ak by žalovaný povinnosť podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch splnil skôr,
než ju v skutočnosti splnil dňa 28.10.2003.

Podľa tvrdenia žalobcu akcionárom emitenta SLOVNAFT, a.s. týmto spôsobom vznikla škoda vo forme
ušlého zisku, predstavujúca ušlý výnos z peňažných prostriedkov, ktoré akcionári v dôsledku porušenia
povinnosti žalovaného podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch nemohli získať za predaj akcií
emitenta SLOVNAFT, a.s. dňa 01.07.2003 a kedykoľvek po tomto dni až do 30.01.2004 a ďalej tieto
peňažné prostriedky bežným spôsobom zhodnocovať.

Žalobca ďalej uviedol, že niektorým z akcionárov emitenta SLOVNAFT, a.s. vznikla v príčinnej súvislosti
s porušením povinnosti žalovaného podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch aj ďalšia škoda vo
forme ušlého zisku, resp. skutočnej škody.

Žalobca opieral svoju aktívnu legitimáciu o skutočnosť, že od niektorých poškodených akcionárov
emitenta SLOVNAFT, a.s. nadobudol pohľadávky na náhradu škody. K nadobudnutiu pohľadávok
žalovaným došlo tak, že niektoré poškodené subjekty postúpili svoje pohľadávky na spoločnosti
REDSPIN LIMITED, ktorá následne tieto pohľadávky postúpila na žalobcu. Žalobca v prílohe č. 1 žaloby
uviedol subjekty, ktorých pohľadávky takto nadobudol. Išlo o týchto akcionárov emitenta SLOVNAFT,
a.s.: Arthur, Bradley & Smith Limited, J&T FINANCIAL SERVICES LTD, Oost-Europa Participaties B.V.,
J&T ASSET MANAGEMENT, INVESTIČNI SPOLEČNOST, a.s. a MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED.

Žalobca uviedol, že zodpovednosť žalovaného za škodu sa v tomto prípade v zmysle § 159 ods. 1
zákona o cenných papieroch spravuje úpravou náhrady škody podľa Obchodného zákonníka.

Podľa žalobcu boli naplnené všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu. Žalovaný porušil
zákonom uloženú povinnosť, akcionárom emitenta SLOVNAFT, a.s. vznikla škoda, a to v príčinnej
súvislosti s porušením zákonom uloženej povinnosti žalovaného.

K porušeniu zákonom uloženej povinnosti žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný dňa 28.03.2003
zverejnil skutočnosť, že mu vznikla povinnosť uskutočniť povinnú ponuku. Podľa § 114 ods. 3 zákona
o cenných papieroch žalovanému vznikla povinnosť do desiatich dní odo dňa zverejnenia, teda do
07.04.2003, predložiť úradu písomný návrh ponuky.

Žalovaný dňa 31.03.2003 predložil úradu návrh povinnej ponuky, v ktorom však uviedol cenu v rozpore s
§ 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch. Úrad z tohto dôvodu rozhodnutím č. GRUFT-036/2003/SPNP
dňa 04.04.2003 a následne (rozhodnutie bolo zrušené) opäť rozhodnutím č. GRUFT-051/2003/SPNP

dňa 18.07.2003 návrh žalovaného zamietol. Žalobca poukázal na to, že úrad vo výroku rozhodnutia
výslovne uviedol, že návrh žalovaného je v rozpore so zákonom o cenných papieroch, pretože cena
určená žalovaným nie je v súlade s § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť.

Žalobca zdôraznil, že úrad bol orgánom s právomocou podľa zákona o cenných papieroch rozhodovať
o schválení, resp. zamietnutí návrhu povinnej ponuky. Keďže existuje právoplatné rozhodnutie orgánu,
s právomocou rozhodovať o zamietnutí návrhu povinnej ponuky, ktorým tento orgán zamietol návrh
žalovaného, a vo svojom výroku výslovne uviedol, že tento návrh bol v rozpore so zákonom o cenných
papieroch, súd je takýmto rozhodnutím podľa § 135 ods. 2 O.s.p. viazaný.

Podľa žalobcu povinnosť podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch mohol žalovaný splniť
jedine včasným predložením návrhu povinnej ponuky, ktorý by obsahoval všetky náležitosti v súlade so
zákonom o cenných papieroch, vrátane určenia ceny v súlade s § 118 ods. 3. Nakoľko do uplynutia
lehoty podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch žalovaný takýto návrh úradu nepredložil,
žalovaný porušil povinnosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Žalovaný túto povinnosť splnil až
dodatočne dňa 28.10.2003.

Poškodeným akcionárom emitenta SLOVNAFT, a.s. vznikla škoda vo forme ušlého zisku,
predstavujúceho ušlý výnos z peňažných prostriedkov za dobu od momentu majetkového a finančného
vysporiadania povinnej ponuky, ktorý by nastal v prípade, ak by žalovaný riadne splnil svoju povinnosť
podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch, do momentu skutočného majetkového a finančného
vysporiadania povinnej ponuky.

Základom pre určenie ušlého zisku každého z akcionárov, ktorého pohľadávku na náhradu škody voči
nadobudol žalobca, je súčin počtu akcií, ktoré tento akcionár vlastnil počas od 01.07.2003 do 30.01.2004,
a kúpnej ceny, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť za akcie pri predaji v povinnej ponuke, teda sumy
1.379 Sk za akciu.

Žalobca ďalej uviedol, že jednému z poškodených akcionárov, spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS
LIMITED, okrem takéhoto ušlého zisku vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného
aj ďalšia škoda, a to v súvislosti so zmluvami, ktoré mal tento akcionár uzavreté.

Žalobca uviedol, že pri určení výšky škody v tomto konaní neuplatňuje, ani v konaní vedenom pred
Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 neuplatňoval skutočný ušlý zisk, ale tzv.
abstraktný ušlý zisk podľa § 381 Obchodného zákonníka.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 žalobca pri určení
výšky ušlého zisku použil mimoriadne konzervatívnu mieru zhodnotenia peňažných prostriedkov za
obdobie, v ktorom poškodení akcionári nemohli zhodnocovať peňažné prostriedky, vo výške 5,14% per
annum.

Podľa žalobcu však miera zhodnotenia, ktorú bolo možné v danom čase dôvodne očakávať, bola
najmenej 15% per annum. Žalobca preto v tomto konaní uplatnil rozdiel medzi škodou spôsobenou
poškodeným akcionárom Arthur, Bradley & Smith Limited, J&T FINANCIAL SERVICES LTD, Oost-
Europa Participaties B.V., J&T ASSET MANAGEMENT, INVESTIČNI SPOLEČNOST, a.s. a MIGUELKA
INVESTMENTS LIMITED, vyčíslenou pri miere zhodnotenia 15 % per annum a škodou vyčíslenou pri
miere 5,14 % per annum.

Vo vzťahu k príčinnej súvislosti žalobca uviedol, že príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
žalovaného a vznikom škody je daná, keďže platí, že ak by nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti
žalovaného, k majetkovému a finančnému vysporiadaniu povinnej ponuky by došlo najneskôr dňa
01.07.2003 a teda minoritným akcionárom emitenta SLOVNAFT, a.s. by ušlý zisk za obdobie od
01.07.2003 do 30.01.2004 nevznikol.

Žalobca spolu so žalobou predložil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.06.2008, č.k.
32Cb/424/2005-861, ako aj znalecký posudok č. 7/2007, ktorý vypracovala znalecká organizácia
ZNALEKON, s.r.o.

Na výzvu súdu o upresnenie, od ktorého dňa žalobca žiada priznať úrok z omeškania zo žalovanej sumy,
žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.09.2007 oznámil, že dňa 26.06.2007 doručil žalovanému
výzvu na zaplatenie žalobou uplatnených pohľadávok. Žalobca oznámil, že úrok z omeškania žiada
priznať od 28.06.2007 a zároveň čiastočne zobral žalobu späť v časti úroku zo žalovanej istiny vo výške
0,75 % per annum.

Súd uznesením zo dňa 13.09.2007 zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej
istiny vo výške 0,75 % per annum.

Žalobca spolu s podaním zo dňa 10.09.2007 ďalej predložil súdu notársku zápisnicu č. N 62/2007,
Nz 25021/2007, NCRls 24919/2007, spísanú dňa 25.06.2007 notárkou JUDr. Janou Kövesiovou,
osvedčujúcou právne významnú skutočnosť, že dňa 25.06.2007 konateľ žalobcu JUDr. Ladislav
Jančo predložil notárke origináli listín: 1./ oznámenie o postúpení pohľadávok spoločnosti MIGUELKA
INVESTMENTS LIMITED zo dňa 11.06.2007, 2./ oznámenie o postúpení pohľadávok spoločnosti
Arthur, Bradley & Smith Limited zo dňa 08.06.2007, 3./ oznámenie o postúpení pohľadávok spoločnosti
J&T FINANCIAL SERVICES LIMITED zo dňa 06.06.2007, 4./ oznámenie o postúpení pohľadávok
spoločnosti Oost-Europa Participaties B.V. zo dňa 05.06.2007, 5./ oznámenie o postúpení pohľadávok
spoločnosti J&T ASSET MANAGEMENT, INVESTIČNI SPOLEČNOST, a.s. zo dňa 11.06.2007, 6./
oznámenie o postúpení pohľadávok spoločnosti REDSPIN LIMITED zo dňa 13.06.2007, 7./ výzva na
zaplatenie pohľadávky - Predloženie oznámení o postúpení pohľadávky spoločnosti Creditor BETA,
s.r.o. zo dňa 25.06.2007. Notárka ďalej osvedčila, že vyššie uvedené listiny vložila do obálky kuriérskej
služby TNT. Spolu s notárskou zápisnicou žalobca predložil súdu tiež uvedené listiny, ako aj potvrdenie
kuriérskej služby TNT o doručení zásielky žalovanému.

Dňa 22.02.2008 bolo súdu doručené oznámenie advokátskej spoločnosti CVD s.r.o. o prevzatí právneho
zastupovania žalovaného. Spolu s podaním boli súdu doručené tiež kópia uznesenia Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 28.09.2007, č.k. 3Cob 115/2007, ako aj kópie podaní žalovaného, ktoré boli predložené
Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn. 32Cb/424/2005 (vyjadrenie žalovaného
zo dňa 11.12.2007 a vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.01.2008).

Žalovaný sa následne písomne vyjadril k žalobnému návrhu podaním doručeným súdu dňa 31.03.2008.
Spolu s týmto podaním predložil žalovaný tiež potvrdenia maďarských bánk (Citibank, ING, BNP Paribas,
OTP Bank) o výške úrokových sadzieb za úvery poskytované podnikom obdobným žalovanému.

V podaní doručenom súdu dňa 08.04.2008 žalovaný uviedol, že k podaniu zo dňa 31.03.2008 priložil
nesprávne údaje o výške úrokových sadzieb za úvery.

Žalobca reagoval na vyššie podanie žalovaného zo dňa 31.03.2008 písomným vyjadrením doručeným
súdu dňa 15.08.2008. Žalobca spolu s týmto podaním doručil súdu tiež rozsudok Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 10.06.2008, č.k. 32Cb/424/2005-1410, ako aj znalecký posudok č. 8/2008 znaleckej
organizácie PP CONSULT, a.s., vypracovaný na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I o
pribratí znalca do konania vedeného pod spis. zn. 32Cb/424/2005. Žalobca ďalej predložil súdu notársku
zápisnicu č. N 61/2008, Nz 24483/2008 zo dňa 09.06.2008, spísanú Mgr. Stanislavou Horňákovou,
notárskou kandidátkou notárky JUDr. Miriam Hrotekovej.

Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 31.03.2008 poukázal na to, že žalobca uplatňuje ďalšiu škodu,
nad rámec škody uplatnenej v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn.
32Cb/424/2005, ktoré nie je právoplatne skončené. Žalovaný žiadal, aby súd podľa § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p. prerušil konanie až do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom pred Okresným súdom
Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005.

Žalobca vo svojom podaní zo dňa 15.08.2008 uviedol, že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky
na prerušenie konania.

Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že miera zhodnotenia peňažných
prostriedkov, ktorú bolo možné v danom čase dôvodne očakávať, je najmenej 15 % per annum. Žalovaný

tiež uviedol, že podľa jeho názoru znalecký posudok č. 7/2007 znaleckej organizácie ZNALEKON, s.r.o.,
ktorý predložil žalobca, nepovažuje za dôkaz použiteľný v tomto konaní.

Ďalšou námietkou žalovaného bolo, že podľa jeho názoru pri výpočte sumy ušlého zisku u zahraničných
poškodených akcionárov treba vychádzať z možnej miery zhodnotenia peňažných prostriedkov
odvodenej od výnosnosti štátnych pokladničných poukážok vydaných v relevantnom období na
peňažnom trhu v štáte, v ktorom má príslušná osoba sídlo, pričom sa zoberie do úvahy tá emisia, ktorá
mala v sledovanom období najnižšiu výnosnosť.

Žalovaný poukázal na to, že výnosnosť štátnych pokladničných poukážok vydaných v relevantnom
období v mieste sídla poškodených akcionárov, ktorých pohľadávky na náhradu škody uplatnil žalobca
v tomto konaní, sú podstatne nižšie, ako škoda vypočítaná mierou výnosnosti 5,14 % per annum,
ktorú už žalobca uplatnil v konaní pred Okresným súdom Bratislava I vedeným pod spisovou značkou
32Cb/424/2005. Podľa žalovaného preto nie je žiadny dôvod na to, aby žalobca mohol požadovať
náhradu akejkoľvek škody ešte prevyšujúcej škodu vypočítanú mierou výnosnosti 5,14 % per annum.

Žalovaný tvrdil, že zhodnotenie peňažných prostriedkov investovaním na kapitálových trhoch podľa
jeho názoru nespĺňa podmienky spravidla dosahovaného zisku, ale len možno dosiahnuteľného a
ničím nezaručeného zhodnotenia peňažných prostriedkov, ktoré je rovnako ako jeho výška neisté a
ovplyvnené rôznymi faktormi.

Podľa žalovaného preto iba investovanie do nástrojov peňažného trhu je s ohľadom na ich najnižšiu
mieru úrokového rizika, vyššiu likviditu a vyššiu bonitu ich emitentov možné považovať za rozhodujúce
pre určenie výšky zisku spravidla dosahovaného na príslušnom peňažnom trhu v mieste sídla
každého zahraničného poškodeného akcionára. Zhodnotenie peňažných prostriedkov investovaním na
kapitálových a predovšetkým akciových trhoch podľa názoru žalovaného nespĺňa podmienky spravidla
dosahovaného zisku, ale len možno dosiahnuteľného zhodnotenia peňažných prostriedkov, nakoľko s
ním môže byť spojená aj strata.

K týmto námietkam žalovaného žalobca uviedol, že tak ako v konaní vedenom pred Okresným súdom
Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005, aj v tomto konaní uplatňuje nároky poškodených akcionárov na
náhradu tzv. abstraktného ušlého zisku podľa § 381 Obchodného zákonníka. V prípade aplikácie § 381
Obchodného zákonníka na prípad, keď došlo k porušeniu mimozmluvnej povinnosti, je toto ustanovenie
potrebné vykladať tak, že poškodená strana môže namiesto skutočne ušlého zisku požadovať náhradu
zisku spravidla dosahovaného za podmienok obdobných podmienkam, pri ktorých došlo k porušeniu
povinnosti škodcu.

Porušenie povinnosti žalovaného sa týkalo investícií poškodených akcionárov emitenta SLOVNAFT, a.s.
na akciovom kapitálovom trhu. Podľa žalobcu preto poškodeným akcionárom vznikol voči žalovanému
nárok na náhradu ušlého zisku, pričom pri aplikácii § 381 Obchodného zákonníka ide o zisk dosahovaný
pri investíciách na akciových kapitálových trhoch, a to za podmienok obdobných podmienkam, pri ktorých
došlo k porušeniu povinnosti žalovaného.

Žalobca poukázal na to, že z ním predložených dôkazov (znalecký posudok č. 7/2007 znaleckej
organizácie ZNALEKON, s.r.o., notárska zápisnica č. 61/2008, Nz 24483/2008 zo dňa 09.06.2008,
spísaná Mgr. Stanislavou Horňákovou) vyplýva, že obvyklé zhodnotenie investícií na akciových trhoch za
podmienok obdobných podmienkam, pri ktorých došlo k porušeniu povinnosti žalovaného, prevyšovalo
20 % per annum.

Žalobca ďalej poukázal na to, že podľa § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka sa má prihliadať tiež na
výšku zisku spravidla dosahovaného v štáte, kde majú sídlo poškodení akcionári, od ktorých nadobudol
pohľadávky uplatnené v tomto konaní. Zhodnotenie investícií obvykle dosahované na akciových trhoch
v domovských štátoch poškodených akcionárov v posudzovanom období bolo vždy vyššie ako 20 %
per annum.

Ďalšou námietkou žalovaného bolo, že žalobca uplatnil úrok z omeškania v nesprávnej výške. Podľa
žalovaného mal byť uplatnený úrok z omeškania podľa § 735 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Žalobca uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného. Podľa žalobcu nie sú relevantné úrokové
sadzby poskytované bankami v Maďarsku v rozhodnom období podnikateľským subjektom obdobným
žalovanému, ale obvyklé úrokové sadzby požadované bankami v Maďarsku za úvery poskytované
podnikateľom.

Súd sa zaoberal požiadavkou žalovaného na prerušenie konania. V posudzovanej veci nešlo o žiaden
z prípadov podľa § 109 ods. 1 O.s.p., kedy súd obligatórne preruší konanie. Súd ďalej nepovažoval
za vhodné prerušiť konanie ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., nakoľko bez ohľadu na výsledok
konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 sa súd v tomto
konaní musí zaoberať všetkými predpokladmi pre vznik a uplatňovanie nárokov na náhradu škody. Preto
súd nevyhovel žiadosti žalovaného na prerušenie konania a pokračoval v konaní.

Dňa 01.12.2008 doručil žalobca súdu podanie, ktorým čiastočne zobral žalobu späť v časti úroku z
omeškania vo výške 3,52 % per annum. Spolu s podaním žalobca predložil notársku zápisnicu č. N
8727/2008, Nz 52851/2008, NCRls 52367/2008, spísanú dňa 28.11.2008 notárskou kandidátkou Mgr.
Tatianou Stročinskou notára Mgr. Tomáša Leškovského o osvedčení právne významnej skutočnosti,
a to zverejnených priemerných úrokových sadzbách za vklady a úvery poskytované nefinančným
korporáciám na internetovej stránke Maďarskej centrálnej banky.

Súd uznesením zo dňa 10.12.2008 zastavil konanie o zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej istiny
vo výške 3,52 % per annum.

Žalobca na pojednávaní dňa 22.01.2009 upravil žalobný petit v súlade s prechodom na menu euro. Súd
procesným uznesením pripustil túto zmenu žalobného návrhu.

Ešte dňa 15.01.2009 doručil žalovaný súdu doplnenie svojho vyjadrenia k žalobe, ktorým rozšíril
okruh námietok proti uplatneným pohľadávkam na náhradu škody. Spolu s týmto podaním žalovaný
predložil nasledovné listinné dôkazy: znalecký posudok č. 3/2008 vypracovaný znaleckým ústavom
BRATISLAVSKÁ AKADEMICKÁ SPOLOČNOSŤ, n.o., rozhodnutie rady úradu č. GRUFT-036/2003/
SPNP/R, list úradu zo dňa 10.07.2003, rozhodnutie úradu č. GRUFT-051/2003/SPNP, rozhodnutie rady
úradu č. GRUFT-051/2003/SPNP/R, údaje o emisiách štátnych pokladničných poukážok emitovaných
v období od 01.07.2003 do 31.01.2004 v Českej republike, na Cypre, v Holandsku a vo Veľkej Británii,
odborná analýza č. 1/2008, ktorú vypracoval Inštitút ekonomického znalectva a expertíz pri Centre
ďalšieho vzdelávania Ekonomickej univerzity v Bratislave, informácie o článkoch uverejnených v dennej
tlači, písomné potvrdenia od bánk so sídlom v Maďarsku (Citibank Zrt., ING Bank Zrt., BNP Paribas,
OTP Bank Nyrt.) o úrokových sadzbách za úvery spoločnostiam obdobným žalovanému.

Žalobca reagoval na toto vyjadrenie žalovaného podaním (replikou) zo dňa 18.02.2009, ktoré predložil
súdu na pojednávaní dňa 19.02.2009.

Žalobca spolu s podaním zo dňa 18.02.2009 predložil súdu listinné dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení: rozhodnutie úradu č. GRUFT-036/2003/SPNP, rozhodnutie rady úradu, č. GRUFT-036/2003/
SPNP/R, rozhodnutie úradu č. GRUFT-051/2003/SPNP, rozhodnutie rady úradu č. GRUFT-051/2003/
SPNP/R, rozhodnutie úradu č. GRUFT-069/2003/SANE, rozhodnutie rady úradu č. GRUFT-069/2003/
SANE/R, rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sž/108/2004-54, odvolanie úradu proti tomuto rozsudku,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Sž-o-NS/11/2006, výpisy z účtu majiteľa cenných
papierov akcionára Arthur, Bradley & Smith Limited, výpisy z účtu majiteľa cenných papierov akcionára
J&T FINANCIAL SERVICES Ltd., výpisy z účtu majiteľa cenných papierov akcionára Oost-Europa
Participaties B.V., výpis z obchodného registra spoločnosti J&T ASSET MANAGEMENT, INVESTIČNÍ
SPOLEČNOST, a.s., výpisy z účtu majiteľa cenných papierov - podielového fondu J&T PERSPEKTIVA,
smíšený otevřený podílový fond, v správe spoločnosti J&T ASSET MANAGEMENT, INVESTIČNÍ
SPOLEČNOST, a.s., výpisy z účtu majiteľa cenných papierov - podielového fondu J&T PERSPEKTIVA-
A, akciového otevřený podílový fond, ktorý zanikol zlúčením s preberajúcim fondom PERSPEKTIVA,
výpisy z účtu majiteľa cenných papierov spoločnosti PROFIT FOND, investiční fond a.s., ktorá bola
premenená na fond s názvom: PROFIT - otevřený podílový fond, výpisy z účtu majiteľa cenných papierov
- podielového fondu J&T OPPORTUNITY CZK, smíšený otevřený podílový fond, v správe spoločnosti
J&T ASSET MANAGEMENT, INVESTIČNÍ SPOLEČNOST, a.s., rozhodnutie Komise pro cenné papíry
č. 41/N/4/2003/4, rozhodnutie Komise pro cenné papíry č. 211/6 860/R/2000, uznesenie Mestského

súdu v Prahe o výmaze spoločnosti PROFIT FOND, investiční společnost a.s. z obchodného registra,
rozhodnutie Komise pro cenné papíry č. 41/N/85/2004/1, výpisy z účtu majiteľa cenných papierov
akcionára MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED, opčná zmluva o odplatnom prevode cenných papierov
zo dňa 27.01.2003 medzi PRVÁ PENZIJNÁ správ. spol., a.s. a FOCUS FINANCE o.c.p., a.s., uplatnenie
práva opcie zo dňa 30.01.2003, uplatnenie práva opcie zo dňa 30.04.2003, uplatnenie práva opcie zo
dňa 30.07.2003, uplatnenie práva opcie zo dňa 28.10.2003, výzva na vysporiadanie obchodu zo dňa
16.01.2004, oznámenie kúpnej ceny zo dňa 16.01.2004, opčná zmluva o odplatnom prevode cenných
papierov zo dňa 27.10.2003 medzi PRVÁ PENZIJNÁ správ. spol., a.s. a FOCUS FINANCE o.c.p., a.s.,
dodatok č. 1 k opčnej zmluve, uplatnenie práva opcie zo dňa 30.01.2003, uplatnenie práva opcie zo
dňa 30.04.2003, uplatnenie práva opcie zo dňa 30.07.2003, uplatnenie práva opcie zo dňa 28.10.2003,
výzva na vysporiadanie obchodu zo dňa 16.01.2004, oznámenie kúpnej ceny zo dňa 16.01.2004,
opčná zmluva o odplatnom prevode cenných papierov zo dňa 27.01.2003 medzi PRVÁ PENZIJNÁ
správ. spol., a.s. a FOCUS FINANCE o.c.p., a.s., uplatnenie práva opcie zo dňa 30.01.2003, uplatnenie
práva opcie zo dňa 30.04.2003, uplatnenie práva opcie zo dňa 30.07.2003, uplatnenie práva opcie zo
dňa 28.10.2003, výzva na vysporiadanie obchodu zo dňa 15.12.2003, oznámenie kúpnej ceny zo dňa
15.12.2003, opčná zmluva o odplatnom prevode cenných papierov kúpou zo dňa 28.01.2003 medzi
Poštová banka, a.s. a FOCUS FINANCE o.c.p., a.s., dodatok č. 1 zo dňa 30.09.2003, dodatok č. 2 zo dňa
13.10.2003, uplatnenie opcie zo dňa 14.11.2003, odpoveď na uplatnenie práva opcie zo dňa 14.11.2003,
opčná zmluva a zmluva o odplatnom prevode cenných papierov kúpou zo dňa 20.02.2003 medzi
FOCUS FINANCE o.c.p., a.s. a MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED, uplatnenie práva opcie zo dňa
16.01.2004, opčná zmluva a zmluva o odplatnom prevode cenných papierov kúpou zo dňa 20.02.2003
medzi FOCUS FINANCE o.c.p., a.s. a MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED, uplatnenie práva opcie
zo dňa 14.11.2003, dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 27.02.2003 medzi FOCUS
FINANCE o.c.p., a.s. a MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED, žiadosti advokáta Mgr. Michala Boušku na
ozrejmenie otázok súvisiacich s uzavretím opčných zmlúv, písomné vyjadrenie Evgenia Ioannou zo dňa
16.01.2008, písomné vyjadrenie Bibiany Tešlárovej zo dňa 30.01.2008, písomné vyjadrenie Ing. Ľuboša
Bahorca zo dňa 30.01.2008, písomné vyjadrenie Ing. Ľuboša Bahorca zo dňa 06.06.2008, zmluva o
predaji a spätnom odkupe akcií (REPO OBCHOD) zo dňa 19.11.2003 medzi Poštová banka, a.s. a
MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED, dodatok č. 1 zo dňa 21.01.2004 k Zmluve o predaji a spätnom
odkupe akcií (REPO OBCHOD).

Žalobca spolu s podaním zo dňa 18.02.2009 predložil súdu tiež znalecký posudok č. 13/2009,
vypracovaný znaleckou organizáciou CORPORA, a.s.

Žalovaný na pojednávaní dňa 19.02.2009 predložil súdu námietku vecnej nepríslušnosti, ktorú následne
doplnil podaniami zo dňa 26.02.2009 a zo dňa 03.03.2009.

Žalovaný ďalej reagoval na vyjadrenia žalobcu troma písomnými podaniami datovanými dňa 26.03.2009,
ktoré predložil na pojednávaní dňa 26.03.2009, v ktorých tiež doplnil ďalšie námietky proti uplatneným
pohľadávkam na náhradu škody. Na pojednávaní žalovaný tiež predložil materiál obsahujúci údaje
o cenách vybraných akcií a ich zmenách na burzách v Prahe, Budapešti a vo Varšave, grafy
priebehu hodnoty akciových indexov WIG20, SAX, PX a BUX, štatút otvoreného podielového fondu
J&T PERSPEKTIVA smíšený otevřený podílový fond, výročnú správu spoločnosti J&T ASSET
MANAGEMENT, INVESTIČNÍ SPOLEČNOST, a.s. za rok 2003 a ročnú správu o hospodárení
spoločnosti J&T ASSET MANAGEMENT, INVESTIČNÍ SPOLEČNOST, a.s. za rok 2004, ako aj odborné
stanovisko prof. Bejčeka, ktoré označil ako listinný dôkaz.

Na pojednávaní dňa 26.03.2009 žalovaný tiež uviedol, že nakoľko súd nevyhovel žiadosti žalovaného
o odročenie pojednávania, žalovaný a jeho právny zástupca nemali dostatok času na oboznámenie
sa so znaleckým posudkom znaleckej organizácie CORPORA, a.s., ktorý predložil žalobca. Žalobca
oponoval, že znalecký posudok predložil pred viac ako mesiacom a preto žalovaný mal dostatok času
na oboznámenie sa s týmto listinným dôkazom.

Žalovaný predovšetkým namietal (vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.01.2009 a vyjadrenie žalovaného zo
dňa 26.03.2009), že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu právnej povinnosti. Žalovaný povinnosť
podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch splnil, keď listom zo dňa 28.03.2003, doručeným úradu
dňa 31.03.2003, teda v rámci zákonom ustanovenej lehoty, predložil úradu na schválenie návrh povinnej
ponuky.

Žalovaný ďalej tvrdil, že ak je v návrhu povinnej ponuky uvedená cena, ktorá nie je v súlade s výpočtom
najnižšej ceny podľa § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch, takéto nesprávne uvedenie ceny nie je
porušením povinnosti predložiť úradu písomný návrh ponuky.

Na túto argumentáciu žalovaného žalobca reagoval tak (vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.02.2009), že
žalovaný mohol povinnosť podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch splniť jedine predložením
návrhu povinnej ponuky s obsahom v súlade so zákonom o cenných papieroch. Keďže obsah návrhu
žalovaného, ktorý predložil úradu dňa 31.03.2003, nebol v súlade so zákonom o cenných papieroch
a žalovaný do uplynutia lehoty podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch nepredložil iný riadny
návrh, márnym uplynutím zákonnej lehoty sa žalovaný dostal do omeškania s plnením povinnosti podľa
§ 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch.

Žalovaný ďalej tvrdil (vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.01.2009), že je potrebné rozlišovať medzi
inštitútom návrhu povinnej ponuky a samotnými podmienkami vyhlásenia povinnej ponuky. Podľa
žalovaného zmyslom inštitútu návrhu povinnej ponuky je, aby sa nevyhlasovali ponuky na prevzatie,
ktoré nie sú v súlade so zákonom. Jediným následkom neuvedenia ceny v súlade s § 118 ods. 3 zákona
o cenných papieroch je neschválenie ponuky úradom, ale to v žiadnom prípade neznamená porušenie
akejkoľvek povinnosti.

Žalobca v reakcii uviedol (vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.02.2009), že účelom právnej úpravy povinnej
ponuky nie je zabrániť tomu, aby sa povinná ponuka v rozpore so zákonom nevyhlásila, ale účelom
je naopak dosiahnuť, aby povinná ponuka v súlade so zákonom bola vyhlásená. To znamená, že účel
právnej úpravy je naplnený až vyhlásením povinnej ponuky.

Podľa žalobcu jediným možným výkladom ustanovenia § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch, ktorý
smeruje k naplneniu takéhoto účelu, potom je, že povinnosť podľa tohto ustanovenia nie je splnená
predložením akéhokoľvek návrhu bez ohľadu na jeho obsah, ale len predložením takého návrhu, ktorý
vedie k schváleniu úradom, teda predložením takého návrhu, ktorého obsah je v súlade so zákonom
o cenných papieroch.

Žalovaný ďalej poukázal na to (vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.01.2009), že návrh povinnej ponuky
nemôže byť v rozpore so zákonom, nakoľko v § 114 ods. 5 zákona o cenných papieroch sa uvádza,
že návrh povinnej ponuky, ktorá je v rozpore so zákonom, úrad zamietne. Podľa žalovaného preto v
rozpore so zákonom v tomto prípade nie je návrh povinnej ponuky alebo jej podanie, ale len povinná
ponuka, ktorá má byť na základe posudzovaného návrhu vyhlásená.

Žalobca zdôraznil (vyjadrenie zo dňa 18.02.2009), že podľa § 114 ods. 5 zákona o cenných papieroch
úrad zamieta návrh povinnej ponuky, pokiaľ obsahuje podmienky, ktoré sú v rozpore so zákonom o
cenných papieroch. V čase rozhodovania úradu o návrhu ponuky tu nie je žiadna ponuka na prevzatie,
pre rozpor „ktorej“ so zákonom o cenných papieroch by úrad mohol zamietnuť jej návrh. Dôvodom
zamietnutia návrhu ponuky je vždy rozpor v návrhu uvedených podmienok, za ktorých navrhovateľ hodlal
uverejniť ponuku, so zákonom o cenných papieroch.

Žalobca ďalej poukázal na to, že zákonodarca na viacerých miestach v zákone o cenných papieroch
stotožnil „návrh ponuky“ s „ponukou“, hoci zo súvislosti je zrejmé, že mohol mať na mysli len návrh
ponuky (napr. § 114 ods. 4).

Žalovaný ďalej tvrdil (vyjadrenie zo dňa 15.01.2009), že rozhodnutie úradu o zamietnutí návrhu povinnej
ponuky v žiadnom prípade nie je konštatovaním porušenia povinnosti a už vôbec nemôže zakladať
prejudiciálnu otázku v tomto právnom spore.

Žalobca poukázal na to (vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.02.2009), že úrad je orgán s právomocou
rozhodovať o zamietnutí návrhu povinnej ponuky a preto pokiaľ existuje takéto právoplatné rozhodnutie
úradu o zamietnutí návrhu povinnej ponuky (rozhodnutie úradu č. GRUFT-051/2003/SPNP), súd je
takýmto rozhodnutím podľa § 135 ods. 2 O.s.p. viazaný.

Ďalšou námietkou žalovaného (vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.01.2009, vyjadrenie žalovaného zo
dňa 26.03.2009) bolo, že osoby, ktorým mal žalovaný podľa tvrdenia žalobcu spôsobiť škodu, si nesplnili
prevenčnú povinnosť podľa § 382 a 384 ods. 1 Obchodného zákonníka a preto žalovaný nie je povinný
nahradiť škodu, ktorá opomenutím tejto povinnosti týmto osobám mohla vzniknúť.

Podľa žalovaného možnými opatreniami na odvrátenie alebo zmiernenie škody, ktoré mohli všetci
akcionári emitenta SLOVNAFT, a.s. urobiť za účelom odvrátenia škody alebo jej zmiernenia, bolo
vykonanie pokusov predať akcie emitenta SLOVNAFT, a.s. inej osobe. Akcionári sa podľa žalovaného
najmä mohli pokúsiť zadať príkaz na predaj akcií na anonymnom trhu burzy alebo predložiť inej osobe
ponuku na uzavretie priameho obchodu.

Žalovaný upozornil, že žalobca v tomto konaní nepreukázal, že akcionári, ktorým podľa názoru žalobcu
vznikla škoda, si splnili svoju povinnosť podľa § 382 a 384 Obchodného zákonníka. Podľa žalovaného je
dôkaznou povinnosťou a dôkazným bremenom žalobcu preukázať, či si akcionári splnili svoju prevenčnú
povinnosť alebo prečo ju nesplnili.

Žalovaný navrhol, pre prípad, ak by súd považoval za dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno
žalovaného preukázať, či si poškodení akcionári splnili zákonnú prevenčnú povinnosť, vykonanie dôkazu
dožiadaním na Burzu cenných papierov o poskytnutie písomnej informácie o tom, na predaj akého
poštu akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. bol v mene každého z akcionárov, ktorých pohľadávky uplatnil
žalobca, zadaný v období od 01.07.2003 do 30.01.2004 príkaz na predaj v členení na kurzotvorné a
priame obchody, ako aj aký počet akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. previedol každý z akcionárov, ktorých
pohľadávky uplatnil žalobca, v období od 01.07.2003 do 30.01.2004.

Žalovaný ďalej na preukázanie svojich tvrdení predložil znalecký posudok č. 3/2008 znaleckého ústavu:
BRATISLAVSKÁ AKADEMICKÁ SPOLOČNOSŤ, n.o., Expertízny a edukačný inštitút Bratislavskej
vysokej školy práva.

Na túto námietku reagoval žalobca tak (vyjadrenie zo dňa 18.02.2009), že podľa žalobcu žalovaný vôbec
nepreukázal, že by vykonanie označených opatrení viedlo k odvráteniu alebo aspoň k čiastočnému
zmierneniu škody. Žalobca upozornil, že ak žalovaný tvrdí, že ním označené úkony predstavovali v
konkrétnych okolnostiach prípadu efektívne opatrenia na odvrátenie alebo zmiernenie škody, musí toto
tvrdenie aj preukázať.

Žalovaný ďalej podľa žalobcu vôbec nepreukázal, pre účely aplikácie § 382 Obchodného zákonníka,
aká časť škody vznikla v príčinnej súvislosti s údajným porušením prevenčnej povinnosti poškodených
akcionárov emitenta SLOVNAFT, a.s.

Žalobca ďalej doplnil, že žalovaným označené úkony, teda pokus o zadanie príkazu na predaj akcií
SLOVNAFT na anonymnom trhu burzy alebo predloženie ponuky inej osobe na uzavretie priameho
obchodu, nie sú opatreniami potrebnými na odvrátenie alebo zmiernenie škody, nárok na náhradu ktorej
uplatňuje v tomto konaní. Správnosť tohto tvrdenia podľa žalobcu potvrdzuje tiež znalecký posudok č.
13/2009 znaleckej organizácie CORPORA, a.s.

Ďalšou námietkou žalovaného bolo (vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.01.2009, ako aj vyjadrenie
žalovaného zo dňa 26.03.2009), že žalovaný nemôže zodpovedať za porušenie povinnosti podať riadny
návrh povinnej ponuky za dobu, počas ktorej mu v splnení povinnosti bránili okolnosti vylučujúce
zodpovednosť. Za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť žalovaný označil šetrenie úradu o tom, či burzový
obchod zo dňa 20.03.2003 s akciami emitenta SLOVNAFT, a.s. bol alebo nebol manipulatívny. Prekážka
brániaca žalovanému v splnení povinnosti trvala podľa žalovaného až do 17.07.2003, kedy došlo
k právoplatnému zastaveniu konania vo veci prešetrovania okolností burzového obchodu zo dňa
20.03.2003.

Podľa žalovaného preto treba za dobu omeškania, počas ktorej nemohli akcionári zhodnocovať
neobdržané peňažné prostriedky, považovať namiesto doby od 01.07.2003 od 30.01.2004 iba dobu
najskôr od 08.10.2003 do 30.01.2004.

K tejto námietke žalobca uviedol (vyjadrenie zo dňa 18.02.2009), že žalovaný podľa žalobcu objektívne
mohol splniť povinnosť podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch. Žalovaným namietaný obchod
zo dňa 20.03.2003 nebol zrušený, ani vyhlásený za neplatný, a preto bol vždy riadnym a platným
obchodom, ktorý sa zarátaval do 6-mesačného priemeru. Žalovaný podľa žalobcu pri určení ceny
v prvom návrhu (návrh žalovaného predložený úradu dňa 31.03.2003) nevychádzal z existujúceho
skutkového stavu, iba z fikcie, ako keby namietaný burzový obchod bol zrušený. Keďže však tento
burzový obchod zrušený nebol, neexistoval žiaden právom aprobovaný dôvod, pre ktorý by tento obchod
nemal byť zahrnutý do 6-mesačného priemeru.

Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný neuviedol, čo malo brániť žalovanému predložiť úradu návrh
v súlade so zákonom o cenných papieroch, ale uviedol len okolnosti, ktoré bránili úradu rozhodnúť o
prvom návrhu povinnej ponuky. Takéto prekážky podľa názoru žalobcu nemožno považovať za okolnosti
vylučujúce zodpovednosť žalovaného za porušenie povinnosti podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných
papieroch.

Ďalšou námietkou žalovaného bolo (vyjadrenie zo dňa 15.01.2009), že žalobca nesprávne vyčíslil výšku
ušlého zisku, ktorý mal ujsť poškodeným akcionárom.

Žalovaný poukázal na to, že v predmetnom prípade ide o vzťah s cudzím prvkom a z tohto dôvodu má
súd pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu škody aplikovať § 373 až § 386 Obchodného zákonníka
a súčasne § 737 Obchodného zákonníka. Pri nároku na tzv. abstraktný ušlý zisk vo vzťahoch s cudzím
prvkom podľa žalovaného § 381 Obchodného zákonníka určuje vecnú stránku určenia výšky ušlého
zisku, neurčuje však teritoriálnu stránku. Teritoriálnu stránku podľa žalovaného v týchto vzťahoch určuje
len § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný zdôrazňoval, že v prípade nárokov na náhradu
škody, ktoré boli na žalobcu postúpené od zahraničných akcionárov, sa pri výške abstraktného ušlého
zisku môže vychádzať jedine z miery možného zhodnotenia peňažných prostriedkov, ktoré spravidla
dosahovali investori na finančnom trhu v štáte, v ktorom majú sídlo jednotliví poškodení akcionári.

Žalobca uviedol (vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.02.2009), že podľa neho je výklad príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka žalovaným nesprávny. Podľa žalobcu „obdobné podmienky“ v ustanovení § 381
Obchodného zákonníka určujú nielen vecnú stránku, ale vymedzujú tiež stránku teritoriality. Žalobca
ďalej tvrdil, že § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka neuvádza, že pri použití § 381 Obchodného
zákonníka sa vychádza výlučne z výšky zisku v štáte sídla veriteľa. § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka
stanovuje, že pri posudzovaní výšky tzv. abstraktného ušlého zisku sa popri zisku vyplývajúcom z § 381
Obchodného zákonníka prihliada aj na výšku zisku v štáte sídla oprávneného subjektu. Podľa žalobcu
zákon súdu neukladá, aby pri posudzovaní primeranosti tzv. abstraktného zisku vychádzal výlučne z
miery spravidla dosahovaného zisku v štáte oprávnenej osoby.

Žalobca uzavrel, že podľa ním predloženého znaleckého posudku znaleckej organizácie CORPORA,
a.s. platí vo vzťahu žalovaného (ako škodcu) a poškodených akcionárov (teraz žalobcu ako právneho
nástupcu), že tak zisk spravidla dosahovaný za „obdobných podmienok“ v zmysle § 381 Obchodného
zákonníka, ako aj zisk spravidla dosahovaný v domovskom štáte príslušného akcionára prevyšoval v
každom prípade 15% per annum.

Žalovaný ďalej namietal (vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.01.2009), že nie je možné, aby poškodeným
akcionárom, ktorých pohľadávky boli postúpené na žalobcu, ušiel zisk z nerealizovania investícií do
štátnych pokladničných poukážok emitovaných v Slovenskej republike vo výške 5,14 % per annum, a
zároveň zisk z nerealizovania investícií na akciových trhoch v okolitých štátoch v Európe, kde mohli
byť investovaním dosahované výnosy minimálne 15% per annum. Podľa žalovaného totiž nie je možné,
aby poškodení akcionári investovali tie isté peňažné prostriedky na slovenskom finančnom trhu, kde
by dosiahli výnos zodpovedajúci ušlému zisku uplatnenému v konaní pred Okresným súdom Bratislava
I pod spis. zn. 32Cb/424/2005, a súčasne by investovali peňažné prostriedky na finančnom trhu v
inom štáte, kde by dosiahli výnos zodpovedajúci ušlému zisku vo výške 15 % per annum uplatnenému
žalobcom v tomto konaní.

V reakcii na túto námietku žalobca uviedol (vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.02.2009), že tak v konaní
pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005, ako aj v tomto konaní uplatňuje tzv.
abstraktný ušlý zisk a nie konkrétny ušlý zisk. Abstraktný ušlý zisk zodpovedá zisku dosahovanému

spravidla za podmienok obdobných referenčným podmienkam. Žalobca poukázal na to, že už v konaní
pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 tvrdil, že referenčnými podmienkami
sú podmienky investícií na akciovom trhu, pričom zhodnotenie investícií na akciovom trhu slovenskej
burzy cenných papierov v rozhodujúcom období od 01.07.2003 do 30.01.2004 bolo na úrovni 7,19%
per annum a zhodnotenie investícií do štátnych pokladničných poukážok, emitovaných v Slovenskej
republike v rozhodujúcom období, bolo najmenej 5,14% per annum.

Žalobca zdôraznil, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 síce
uplatnil nárok na ušlý zisk 5,14% per annum, avšak tvrdil, že poškodeným akcionárom v skutočnosti
vznikol nárok na náhradu ušlého zisku vo väčšom rozsahu. Žalobca v konaní pred Okresným súdom
Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 netvrdil, že poškodeným akcionárom vznikol ušlý zisk
nevykonaním investícií do štátnych pokladničných poukážok. Ak by žalobca uplatňoval takýto zisk,
nežaloval by v konaní pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 abstraktný ušlý
zisk, ale konkrétny ušlý zisk. Tvrdenia žalobcu v konaní pred Okresným súdom Bratislava I pod spis.
zn. 32Cb/424/2005, že poškodeným akcionárom vznikol nárok na náhradu ušlého zisku, prevyšujúceho
výnos pri miere zhodnotenia 5,14% per annum, nie sú v žiadnom rozpore s tvrdeniami žalobcu v tomto
konaní, že poškodení akcionári mohli za podmienok obdobných podmienkam, do ktorých protiprávne
zasiahol žalovaný, dosiahnuť výnos pri miere zhodnotenia prevyšujúcej 15% per annum.

Žalovaný ďalej namietal (vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.01.2009), že žalobca nepreukázal, že
poškodení akcionári sú osoby bežne obchodujúce na akciových trhoch. Žalovaný žiadal, aby žalobca
predložil dôkazy, ktorými preukáže, že v relevantnom období (počas doby omeškania od 01.07.2003
do 30.01.2004) bolo okruhom podnikania poškodených akcionárov investovanie na finančnom trhu v
krajinách, v ktorých majú sídlo alebo miesto podnikania.

Žalobca poukázal na to (vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.02.2009), že vzťahy zo zodpovednosti za
porušenie povinnosti podľa zákona o cenných papieroch sa spravujú ustanoveniami Obchodného
zákonníka o náhrade škody, pretože tak ustanovuje § 159 ods. 1 zákona o cenných papieroch. Žalobca
zdôraznil, že v takýchto vzťahoch môže byť poškodeným subjektom tak podnikateľ, ako aj nepodnikajúci
subjekt. Preto podľa žalobcu to, či poškodený akcionár bol alebo nebol podnikateľ, nie je z pohľadu
právnych následkov porušenia povinnosti žalovaného relevantné. Žalovaný zodpovedá akcionárom,
rovnako podnikateľom, ako aj nepodnikateľom, za spôsobenú škodu, a každý z poškodených akcionárov
je oprávnený namiesto náhrady konkrétneho ušlého zisku požadovať náhradu tzv. abstraktného ušlého
zisku podľa § 381 Obchodného zákonníka.

Žalobca ďalej uviedol, že nerozumie, prečo žalovaný požaduje preukázať, že okruhom poškodených
akcionárov bolo investovanie peňažných prostriedkov na finančnom trhu v ich domovskom štáte, keďže
porušenie povinnosti žalovaného sa investícií na trhu v domovských štátoch poškodených akcionárov
netýkalo.

Ďalej žalovaný namietal (vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.01.2009), že je nevyhnutné, aby sa súd pre
určenie výšky ušlého zisku vysporiadal aj s otázkou, aká forma zhodnocovania peňažných prostriedkov
je relevantná pre zistenie výšky tzv. abstraktného ušlého zisku.

Žalovaný namietal, že nesúhlasí s vyjadreniami žalobcu, ktorý nesprávnou aplikáciou § 381 Obchodného
zákonníka na porušenie povinnosti žalovaného dospel k záveru, že podmienkami obdobnými
podmienkam, pri ktorých došlo k porušeniu povinnosti žalovaného, boli podmienky investovania
peňažných prostriedkov na akciových trhoch v iných európskych krajinách. Podľa žalovaného v tomto
prípade nie je možné sa odvolávať na podmienky obdobné podmienkam porušenej zmluvy, pretože
medzi poškodenými akcionármi a žalovaným neexistovala žiadna zmluva, ktorú by žalovaný svojím
konaním porušil.

Žalovaný ďalej uviedol, že predmetom nároku žalobcu nie je ušlý zisk, ktorý nemohli získať poškodení
akcionári z dôvodu, že by nedošlo k predaju akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. v rámci povinnej ponuky
na akciovom trhu. Možný spôsob zhodnocovania peňažných prostriedkov žiadnym spôsobom nesúvisí
s tým, že ich poškodení akcionári získali predajom akcií emitenta SLOVNAFT, a.s.

Žalobca v reakcii na túto námietku žalovaného uviedol (vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.02.2009), že podľa
§ 381 Obchodného zákonníka sú pre tento prípad relevantné nie akékoľvek investície na finančnom
trhu, ale výlučne také investície na finančnom trhu, ktorých podmienky sú obdobné podmienkam, do
ktorých žalovaný zasiahol porušením svojej povinnosti podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch,
teda investície, ktorých podmienky sú obdobné podmienkam investícií poškodených akcionárov do akcií
emitenta SLOVNAFT, a.s. v rozhodujúcom období od 01.07.2003 do 30.01.2004.

Žalobca poukázal tiež na to, že zo znaleckého posudku č. 13/2009 znaleckej organizácie CORPORA,
a.s. vyplýva záver, že obdobnými podmienkami boli podmienky investícií realizovaných v období
od 01.07.2003 do 30.01.2004 do významných akciových titulov obchodovaných na kótovanom trhu
príslušnej burzy na geografickom trhu Strednej Európy.

Uvedenú námietku nesprávnej aplikácie § 381 Obchodného zákonníka žalovaný podrobnejšie rozobral
a doplnil vo vyjadreniach predložených súdu na pojednávaní konanom dňa 26.03.2009.

Žalovaný argumentoval, že súd je povinný všetky ustanovenia Obchodného zákonníka o náhrade
škody aplikovať v takom znení, ako sú uvedené v Obchodnom zákonníku. Žalovaný tento názor
odôvodnil tým, že ustanovenie § 159 ods. 1 zákona o cenných papieroch, podľa ktorého sa má použiť
úprava zodpovednosti za škodu obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, nestanovuje, že ustanovenia
Obchodného zákonníka sa majú použiť „primerane“ alebo „obdobne“. Z toho potom žalovaný vyvodil, že
pokiaľ § 381 Obchodného zákonníka určuje, že abstraktný ušlý zisk je zisk dosahovaný za podmienok
obdobných podmienkam porušenej zmluvy, toto ustanovenie nie je použiteľné v prípadoch, keď škoda
vznikla z porušenia mimozmluvnej povinnosti. Následne žalovaný poukázal na to, že medzi ním a
poškodenými akcionármi nebola uzavretá žiadna zmluva. Preto § 381 Obchodného zákonníka nemožno
vôbec použiť v tomto konaní a žalobca nemá nárok na náhradu žiadneho tzv. abstraktného ušlého zisku
uplatneného v tomto konaní.

Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal tiež na predložené odborné stanovisko prof.
Bejčeka.

Žalobca na túto argumentáciu reagoval na pojednávaní dňa 26.03.2009 a uviedol, že ak sa má na
zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa zákona o cenných papieroch použiť
úprava Obchodného zákonníka, príslušné ustanovenia sa musia aplikovať primerane. Žalobca poukázal
na úvodné ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka, ktoré stanovuje zodpovednosť za porušenie
povinnosti „zo záväzkového vzťahu“, pričom v posudzovanom prípade nejde o porušenie povinnosti zo
záväzkového vzťahu, ale zákonnej povinnosti, a napriek tomu sa uplatnia ustanovenia § 373 a nasl.
Podľa žalobcu preto nie je žiadna prekážka pre aplikáciu § 381 Obchodného zákonníka.

V ďalšom písomnom vyjadrení predloženom tiež na pojednávaní dňa 26.03.2009 žalovaný ďalej
rozviedol svoju námietku. Žalovaný predovšetkým uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v
posudzovanej veci sa má § 381 Obchodného zákonníka „prispôsobiť“ tak, že náhrada spravidla
dosahovaného zisku sa neurčí na základe „podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v
okruhu podnikania, v ktorom podniká poškodená osoba, ale na základe iných referenčných podmienok“.

Žalovaný doplnil, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že takýmito „referenčnými podmienkami“ sú
„investície obdobné investíciám poškodených akcionárov do akcií emitenta SLOVNAFT“. Z tohto dôvodu
tiež žalovaný namietal vymedzeniu otázok pre znaleckú organizáciu CORPORA, a.s. Podľa žalovaného
znalecký posudok č. 13/2009 nemôže predstavovať dôkaz, ktorým by žalobca preukázal nárok na
náhradu tzv. abstraktného ušlého zisku uplatneného v tomto konaní.

Žalovaný ďalej namietal (vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.01.2009), že bez ohľadu na to, že k porušeniu
povinnosti z jeho strany došlo v súvislosti s návrhom ponuky na kúpu akcií emitenta SLOVNAFT, a.s.,
výška tzv. abstraktného ušlého zisku spočívajúceho v nemožnosti zhodnocovať peňažné prostriedky,
ktoré poškodení akcionári obdržali neskôr, nemôže byť určovaná zhodnocovaním na akciovom trhu.
Podľa žalovaného iba investovanie do nástrojov peňažného trhu a do štátnych dlhopisov je s ohľadom
na ich najnižšiu mieru úrokového rizika, vyššiu likviditu a vyššiu bonitu ich emitentov možné považovať
za rozhodujúce pre určenie výšky zisku spravidla dosahovaného na príslušnom peňažnom trhu.

Ako uviedol žalovaný, výška abstraktného ušlého zisku nemôže byť určená ľubovoľne, a na to, aby súd
mohol priznať žalobcovi nárok na náhradu ušlého zisku, musí mať takmer istotu o tom, že žalobca mohol
takýto zisk dosiahnuť. Žalovaný poukázal na publikovanú judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. II Odon 15/1996), podľa ktorej stanovenie výšky ušlého zisku nie je ľubovoľné a musí
byť vykonané tak, aby bola zistená pravdepodobná výška blížiaca sa podľa bežného uvažovania istote.
Podľa žalované iba v prípade „konzervatívneho“ investovania by súd mohol dospieť k „výške ušlého
zisku blížiaceho sa istote“.

Pri výpočte sumy ušlého zisku u zahraničných poškodených akcionárov treba preto podľa žalovaného
vychádzať z možnej miery zhodnotenia peňažných prostriedkov odvodenej od výnosnosti štátnych
pokladničných poukážok vydaných v rozhodujúcej dobe v tom štáte, v ktorom má príslušná osoba sídlo
alebo miesto podnikania, pričom sa podľa žalovaného má zobrať do v úvahy tá emisia, ktorá mala v
sledovanom období najnižšiu výnosnosť.

Žalovaný poukázal na to, že všetky miery výnosnosti štátnych pokladničných poukážok, vydaných v
rozhodujúcej dobe v domovských štátoch poškodených akcionárov, ktorých pohľadávky žalobca uplatnil
v tomto konaní, sú podstatne nižšie ako škoda vypočítaná mierou výnosnosti 5,14% per annum, ktorú
žalobca uplatnil v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005.
Podľa žalovaného preto nie je žiaden dôvod na to, aby žalobca mohol požadovať náhradu akejkoľvek
škody prevyšujúcej škodu vypočítanú mierou výnosnosti 5,14% per annum, ktorú žalobca uplatnil v
konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005.

Žalovaný zdôraznil, že zásadne nesúhlasí s názorom žalobcu, že by sa výška tzv. abstraktného ušlého
zisku mala určovať na základe obvyklej výnosnosti investícií na akciových kapitálových trhoch. Žalovaný
poukázal na to, že investovanie do akcií je vysoko rizikové. Kurz akcií sa môže výrazne odlišovať od
očakávaní investora. Vo väčšine prípadov investori nedosiahnu očakávaný výnos s pravdepodobnosťou
blížiacou sa istote.

Žalovaný ďalej uviedol, že informácia o výške akciového indexu k určitému dňu nie je postačujúcim
dôkazom na to, aby súd mohol s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote dospieť k záveru, že na
príslušnej burze investori spravidla dosahovali zhodnotenie investícií vo výške nárastu akciového indexu.

Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukázal na predložený listinný dôkaz, odbornú analýzu č.
1/2008, ktorú vypracoval Inštitút ekonomického znalectva a expertíz pri Centre ďalšieho vzdelávania
Ekonomickej univerzity v Bratislave.

V odbornej analýze sa uvádza, že finančnými nástrojmi, ktorými možno dosiahnuť zisk s
pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote sú štátne dlhopisy, štátne pokladničné poukážky, termínované
vklady a úsporné vklady. Akcie boli zaradené medzi nástroje, ktorými nie je možné dosiahnuť zisk s
pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote. Na základe toho bol v odbornej analýze vyslovený záver, že
v rozhodujúcom čase nebolo možné, aby jednotliví zahraniční akcionári so sídlom v Holandsku, Českej
republike, Veľkej Británii a na Cypre s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote dosiahli v poctivom
obchodnom styku investovaním peňažných prostriedkov na finančnom trhu v Slovenskej republike, alebo
na finančnom trhu vo svojom domovskom štáte zisk vo výške 15% per annum. Odborná analýza ďalej
uvádza (ako doplnkový údaj) tiež mieru nárastu hodnoty vybraných akciových indexov v rozhodujúcich
obdobiach.

Žalovaný napokon navrhol vykonanie dôkazu nariadením znaleckého dokazovania za účelom
preukázania, či poškodení akcionári mohli investovať peňažné prostriedky na finančných trhoch na
Slovensku, v Holandsku, v Českej republike, vo Veľkej Británii a na Cypre takým spôsobom, pri ktorom
investori spravidla dosahovali mieru zhodnotenia v rozhodujúcom období vo výške najmenej 15% per
annum. Pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s názorom žalovaného o tom, že výška ušlého zisku má byť
posudzovaná iba na finančných trhoch v Holandsku, v Českej republike, vo Veľkej Británii a na Cypre,
žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie na zodpovedanie uvedenej otázky vo vzťahu k trhom
štátov, na ktorých mali akcionári okruh podnikania.

Žalobca v reakcii na vyššie uvedené námietky a tvrdenia žalovaného uviedol (vyjadrenie žalobcu zo dňa
18.02.2009), že v posudzovanom prípade nie sú rozhodujúce investície s mimoriadne nízkym rizikom,

teda investície, pri ktorých poškodení akcionári už pred ich vykonaním mohli s pravdepodobnosťou
blížiacou sa istote vedieť, aký výnos z nich dosiahnu, ale podľa § 381 Obchodného zákonníka sú
rozhodujúce investície za podmienok obdobných podmienkam investícií, ktorých sa dotklo porušenie
povinnosti žalovaného.

Žalobca poukázal na to, že žalovaný nerozlišuje medzi uplatnením nároku na konkrétny ušlý zisk
a uplatnením nároku na tzv. abstraktný ušlý zisk podľa § 381 Obchodného zákonníka. Publikovaná
judikatúra, na ktorú poukazoval žalovaný, sa týka práve uplatnenia nároku na náhradu konkrétneho
ušlého zisku, nie tzv. abstraktného ušlého zisku.

Pri uplatnení nároku na náhradu konkrétneho ušlého zisku platí, že jeho výšku musí súd určiť s
pravdepodobnosťou blížiacou sa istote. V prípade tzv. abstraktného ušlého zisku však súd neskúma,
aký výnos by poškodený dosiahol s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote, ale skúma, aký výnos bol
spravidla dosahovaný v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam uzavretej
zmluvy, resp. v prípade mimozmluvnej zodpovednosti za podmienok obdobných podmienkam danej
situácie.

Podľa žalobcu pri posudzovaní nároku na náhradu tzv. abstraktného ušlého zisku súd hodnotí, aký zisk
bol v obdobných podmienkach dosahovaný spravidla, za bežného chodu veci. Ako uviedol žalobca,
spravidla dosahovaný zisk nie je konkrétnym ziskom, ktorý by poškodený nepochybne alebo aspoň
s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote dosiahol. Určenie takéhoto spravidla dosahovaného zisku
nie je pravdepodobnostné (s požiadavkou pravdepodobnosti blížiacej sa k istote), nakoľko na základe
historických údajov je možné spravidla dosahovaný zisk určiť celkom jednoznačne.

Žalobca ďalej uviedol, že podmienkami, do ktorých žalovaný zasiahol porušením si svojej zákonnej
povinnosti, boli podmienky investícií poškodených akcionárov do akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. Pre
účely aplikácie § 381 Obchodného zákonníka je potom rozhodujúci spravidla, za bežného chodu vecí
dosahovaný zisk z investícií obdobných investíciám do akcií emitenta SLOVNAFT, a.s.

Žalobca poukázal tiež na to, že zo znaleckého posudku č. 13/2009 znaleckej organizácie CORPORA,
a.s. vyplýva, že investíciami obdobnými investíciám do akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. boli investície
realizované v období od 01.07.2003 do 30.01.2004 do významných akciových titulov obchodovaných na
kótovanom trhu príslušnej burzy na geografickom trhu Strednej Európy, pričom z takýchto investícií bol
spravidla dosahovaný výnos vo výške prevyšujúcej 15% per annum. Rovnako pri takýchto investíciách,
vykonaných však v domovských štátoch akcionárov (Holandsko, Veľká Británia, Česká republika,
Cyprus), boli dosahované výnosy spravidla 15% per annum.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaného záver, že požiadavka pravdepodobnosti blížiacej sa k istote sa má
uplatniť nie vo vzťahu k záveru súdu o výške ušlého zisku, ale už vo vzťahu k rozhodnutiu poškodenej
osoby, akým spôsobom by zisk dosiahla, teda že ušlým ziskom je taký zisk, ktorého dosiahnutie
poškodená osoba vedela predpokladať už v čase porušenia povinnosti s pravdepodobnosťou blížiacou
sa k istote, je nesprávny a nevyplýva ani zo žalovaným uvádzaného judikátu.

Vo vzťahu k otázke akciových indexov žalobca uviedol, že informácia o náraste akciového indexu
príslušnej burzy za posudzované obdobie je informáciou o priemernom vývoji hodnoty investícií na
tejto burze, teda vyjadruje zhodnotenie, aké spravidla dosahovali investori na tejto burze. Súd preto na
základe historických údajov o vývoji príslušného akciového indexu vie dospieť k jednoznačnému záveru,
aké zhodnotenie investícií spravidla dosahovali investori z investícií na príslušnej burze v posudzovanom
období.

Žalobca ďalej uviedol, že znalecký inštitút v odbornej analýze predloženej žalovaným správne
skonštatoval, že za investície, pri ktorých bolo možné očakávať dosiahnutie určitého zhodnotenia
s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, možno považovať len investície spojené s minimálnym
rizikom. Znalecký inštitút ďalej podľa žalobcu správne skonštatoval, že pri takýchto investíciách nebolo v
rozhodujúcom období od 01.07.2003 do 30.01.2004 dosahované zhodnotenie 15% per annum. Žalobca
však zdôraznil, že v posudzovanom prípade nie sú investície, pri ktorých akcionári mohli vopred s
pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, aké zhodnotenie dosiahnu, vôbec relevantné.

Žalobca napokon poukázal na to, že znalecký posudok č. 13/2009 znaleckej organizácie CORPORA,
a.s. a aj odborná analýza predložená žalovaným uvádzajú rovnaké hodnoty nárastu príslušných
akciových indexov v rozhodujúcom období. Podľa žalobcu preto nie je dôvod, aby súd nariadil znalecké
dokazovanie navrhované žalovaným, keďže podľa žalobcu sú pre rozhodnutie v tejto veci relevantné
práve hodnoty nárastu príslušných akciových indexov.

Na to reagoval žalovaný na pojednávaní dňa 26.03.2009 tým, že podľa jeho názoru znalecký posudok
žalobcu a odborná analýza žalovaného odpovedajú na iné otázky a pokiaľ nie je zhoda, je potrebné
nariadiť znalecké dokazovanie. Žalovaný predniesol návrh, aby súd nariadil v tomto konaní znalecké
dokazovanie. Predmetom znaleckého dokazovania musí byť minimálne to, akú výšku zisku poškodení
akcionári dosahovali spravidla v poctivom obchodnom styku ako podnikatelia v okruhu ich podnikania
za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v sídle alebo mieste podnikania jednotlivých
zahraničných akcionárov, pričom je potrebné prihliadnuť na to, že spravidla dosahovaný zisk musí
byť zistiteľný s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote a súčasne či žalovaný takúto výšku spravidla
dosahovaného zisku ako možný dôsledok predvídal, alebo či ju bolo možné predvídať s prihliadnutím
na skutočnosti, ktoré žalovaný poznal alebo mal poznať pri obvyklej starostlivosti.

Ďalšou námietkou žalovaného bolo (vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.01.2009, ako aj vyjadrenie zo
dňa 26.03.2009), že podľa žalovaného osoby, ktoré kúpili akcie emitenta SLOVNAFT, a.s. neskôr ako
09.04.2009, nemajú nárok na náhradu škody a žalobca sa nemôže domáhať pohľadávok postúpených
od týchto osôb.

Žalovaný argumentoval, že do dňa 09.04.2009 plynula zákonná lehota na schválenie návrhu povinnej
ponuky, predloženého žalovaným úradu dňa 31.03.2003. Podľa žalovaného už dňa 09.04.2003 bola
verejne známa informácia o tom, že úrad tento návrh neschválil. Ani odborná ani laická verejnosť preto
nemohla dôvodne očakávať, že k vyhláseniu povinnej ponuky dôjde 25.04.2003 a k jej finančnému
vysporiadaniu 01.07.2003. Podľa žalovaného u osôb, ktoré nadobudli akcie po dni 09.04.2003, nie je
splnená priama príčinná súvislosť medzi nesplnením povinnosti žalovaného a vznikom škody. Kúpa
akcií v čase pretrvávania porušenia povinnosti žalovaného predstavuje podľa žalovaného medzipríčinu
vzniku škody, ktorú spôsobili poškodení akcionári a ktorá vylučuje zodpovednosť žalovaného.

Podľa žalovaného bolo preto nevyhnutné zistiť, ktorí akcionári vlastnili akcie emitenta SLOVNAFT,
a.s. už 09.04.2003 a aké zmeny vo vlastníctve akcií nastali u poškodených akcionárov v období
od 09.04.2003 do 30.01.2004. Žalovaný na zistenie týchto skutočností navrhoval vykonať dôkaz
poskytnutím príslušných údajov od Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s., ktoré mal
vyžiadať súd.

Žalovaný ďalej argumentoval, že ak by súd dospel k záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody u akcionárov, ktorí nadobudli akcie emitenta
SLOVNAFT, a.s. po 09.04.2003, potom kúpou akcií po 09.04.2003 porušili poškodení akcionári
prevenčnú povinnosť podľa § 382 a 384 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Žalovaný tiež doplnil, že ak by súd neuznal ani argumentáciu o porušení prevenčnej povinnosti, mal by
prihliadnuť na to, že kúpou akcií po 09.04.2003 a následným predajom v povinnej ponuke mohli akcionári
dosiahnuť zisk a tento zisk mohol prevýšiť škodu uplatnenú žalobcom.

Žalovaný preto navrhol, aby súd požiadal Burzu cenných papierov v Bratislave o poskytnutie informácií
o tom, koľko akcií a za akú cenu nadobudli a predali poškodení akcionári, ktorých pohľadávky uplatnil
žalobca, v období od 09.04.2003 do 30.01.2004.

Žalobca uviedol (vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.02.2009), že s argumentáciou žalovaného nesúhlasí.

Podľa žalobcu práve porušenie povinnosti žalovaného predložiť riadny návrh do dňa 07.04.2003 a
následne v ktorýkoľvek deň po 07.04.2003 až do dňa splnenia tejto povinnosti spôsobilo vznik škodlivého
následku, ktorý spočíval v tom, že aktuálnemu akcionárovi neboli vyplatené peňažné prostriedky za
predaj akcií a daný akcionár ich teda ani nemohol začať zhodnocovať obvyklým spôsobom. Takýto
škodlivý následok nastal v každý deň počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 a postihoval aj akcie
nadobudnuté po 09.04.2003.

Ak by žalovaný splnil svoju povinnosť dňa 07.04.2003, škodlivý následok by nevznikol vôbec. Ak by
žalovaný splnil svoju povinnosť síce po dni 07.04.2003, avšak skôr ako tomu bolo v skutočnosti, škodlivý
následok nevznikol aspoň za časť posudzovaného obdobia. Medzi porušením povinnosti žalovaného
a vznikom škody akcionárov, ktorí nadobudli akcie emitenta SLOVNAFT, a.s. po 09.04.2003, preto je
vzťah príčinnej súvislosti.

Žalobca uviedol (vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.02.2009), že ani okolnosť, či medzi poškodenými
akcionármi došlo alebo nedošlo k predaju akcií po 07.04.2003, nemá žiaden vplyv na vznik škody a na
zodpovednosť žalovaného. Škoda by vznikla aj v prípade, ak by k predaju a kúpe akcií nedošlo, len by
postihla iný subjekt. Nemôže ísť preto o žiadnu medzipríčinu vzniku škody, ako tvrdí žalovaný.

Žalobca ďalej uviedol, že kúpou akcií po 09.04.2003 poškodení akcionári neporušili žiadnu prevenčnú
povinnosť. Pôvodcom stavu, že nebolo zrejmé, kedy dôjde k finančnému vyrovnaniu povinnej ponuky,
bol žalovaný, ktorý tento stav spôsobil porušením svojej povinnosti podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných
papieroch. Podľa žalobcu je neprijateľné, aby existencia takéhoto rizika, ktoré objektívne vyvolal svojim
protiprávnym konaním žalovaný, bola na neprospech poškodených subjektov.

Žalovaný mohol splniť svoju povinnosť riadne a včas a za žiadnu škodu by nezodpovedal. Podľa žalobcu
by bolo absurdné, aby sa žalovaný mohol zbaviť svojej zodpovednosti s tým, že poškodení akcionári
mali predvídať a vychádzať z toho, že žalovaný mieni a bude porušovať zákon po dlhý čas.

Primárnym a legitímnym cieľom akcionárov, ktorí dokúpili akcie SLOVNAFT, a.s., bolo dosiahnutie zisku.
Podľa žalobcu v žiadnom prípade nemožno obsah prevenčnej povinnosti vykladať tak, že poškodení
akcionári boli povinní vzdať sa takéhoto legitímneho cieľa na dosiahnutie zisku a utrpieť tak značnú
škodu len z toho dôvodu, že žalovaný porušoval zákon a týmto porušením spôsoboval vznik škody.

Žalobca tiež poukázal na to, že bez ohľadu na realizáciu zisku poškodenými akcionármi v súvislosti
s kúpou akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. ich zisk by bol väčší, ak by žalovaný svoju povinnosť splnil
skôr, ako ju v skutočnosti splnil. Predmetom nárokov postúpených od poškodených akcionárov je práve
zisk, ktorý poškodeným akcionárom ušiel z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného a je irelevantné,
že poškodení akcionári dosiahli aj iný zisk.

Ďalšou námietkou žalovaného bolo (vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.01.2009), že má vážne
pochybnosti o tom, či Opčné zmluvy o odplatnom prevode cenných papierov medzi akcionárom
MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED a FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s. boli skutočne uzavreté dňa
20.02.2003.

Žalovaný upozornil, že na oboch opčných zmluvách je pri podpisoch za oboch účastníkov ako dátum
podpisu uvedený dátum 20.02.2003, avšak na zmluvách nie je uvedené miesto podpisu. MIGUELKA
INVESTMENTS LIMITED je spoločnosť so sídlom na Cypre a v jej mene podpisovala zmluvy riaditeľka,
zrejme cyperského pôvodu. FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s. je spoločnosť so sídlom v Slovenskej
republike a v jej mene podpisovali zmluvy osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky.

Žalovaný navrhol, aby súd vykonal dôkaz výsluchom osôb, ktoré podpísali opčné zmluvy, teda
výsluchom Ing. Ľuboša Bahorca, Ing. Bibiany Tešlárovej a Evgenia Ioannou.

Žalobca uviedol (vyjadrenie zo dňa 18.02.2009), že žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,
ktorými by hodnoverne spochybnil, že predmetné opčné zmluvy boli uzavreté dňa 20.02.2003.

Žalobca poukázal na predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že uzavretiu opčných zmlúv
medzi akcionárom MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED a spoločnosťou FOCUS FINANCE, o.c.p.,
a.s. predchádzalo uzavretie opčných zmlúv medzi spoločnosťou FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s. na
jednej strane a spoločnosťami PRVÁ PENZIJNÁ a Poštová banka na druhej strane v januári 2003,
ktorými si spoločnosť FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s. zabezpečila právo na nadobudnutie akcií emitenta
SLOVNAFT, a.s., v množstve zodpovedajúcom záväzkom voči akcionárovi MIGUELKA INVESTMENTS
LIMITED.

Žalobca ďalej poukázal na predložené písomné vyhlásenia fyzických osôb, ktoré v mene spoločnosti
MIGUELKA INVESTIMENTS LIMITED a v mene spoločnosti FOCUS FINANCE, o.c.p. podpísali
opčné zmluvy zo dňa 20.02.2003. Tieto fyzické osoby potvrdili, že si síce nepamätajú presný dátum
podpisovania predmetných opčných zmlúv, nemajú však dôvod pochybovať, že boli uzavreté dňa
20.02.2003, tak ako je uvedené v písomnom vyhotovení, a že za príslušnú stranu boli podpísané na tom
mieste, ako uvádza písomné vyhotovenie zmluvy.

Žalovaný ďalej namietal (vyjadrenie zo dňa 15.01.2009), že ak spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS
LIMITED nesplnila svoj záväzok podľa opčných zmlúv na zaplatenie opčných prémií, opčné zmluvy
zanikli. Žalovaný preto navrhol, aby súd vyzval žalobcu na predloženie výpisu z bankového účtu
potvrdzujúceho zaplatenie opčných prémií.

Žalobca uviedol (vyjadrenie zo dňa 18.02.2009), že k splneniu záväzkov akcionára MIGUELKA
INVESTMENTS LIMITED na zaplatenie opčných prémií došlo započítaním a poukázal na predložený
listinný dôkaz, Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 27.02.2003.

Žalovaný ďalej namietal (vyjadrenie zo dňa 15.01.2009), že spoločnosť FOCUS FINANCE, o.c.p.,
a.s. sa stala majiteľom akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. až tesne pred realizáciou opcií akcionárom
MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED. Podľa žalovaného preto akcionár MIGUELKA INVESTMENTS
LIMITED nemohol realizovať zisk z opčných zmlúv pred dňom nadobudnutia akcií spoločnosťou FOCUS
FINANCE, o.c.p., a.s.

V reakcii na túto námietku žalovaného žalobca uviedol (vyjadrenie zo dňa 18.02.2009), že akcionár
MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED mal zmluvné právo nadobudnúť akcie emitenta SLOVNAFT, a.s.
na základe opčných zmlúv a bolo povinnosťou spoločnosti FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s. zabezpečiť
splnenie svojho záväzku. Ak by splnenie nezabezpečila, zodpovedala by za spôsobenú škodu. Námietka
žalovaného je preto irelevantná.

Žalobca ďalej poukázal na uzavreté opčné zmluvy medzi spoločnosťou FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s.
a spoločnosťami PRVÁ PENZIJNÁ a Poštová banka, ktorými si spoločnosť FOCUS FINANCE, o.c.p.,
a.s. už pred uzavretím opčných zmlúv s akcionárom MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED zabezpečila
právo nadobudnúť akcie emitenta SLOVNAFT, a.s. v množstve potrebnom na splnenie svojho záväzku
voči akcionárovi MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED.

Ďalšou námietkou žalovaného bolo (vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.03.2009), že nakoľko akcionár
MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED uplatnil opciu na 400.000 ks akcií dňa 14.11.2003 a opciu na
491.115 ks akcií dňa 16.01.2004, nemohol získať zisk z kúpy 400.000 ks akcií na základe opčnej zmluvy
skôr ako 19.11.2003 a zisk z kúpy 491.115 ks akcií na základe opčnej zmluvy skôr ako 21.01.2004.

Podľa žalovaného preto akcionárovi MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED nevznikol nárok na náhradu
škody v súvislosti s opciou na 400.000 ks akcií za obdobie od 01.07.2003 do 18.11.2003 a v súvislosti
s opciou na 491.115 ks akcií za obdobie od 01.07.2003 do 20.01.2004.

Ďalšou námietkou žalovaného bolo (vyjadrenie zo dňa 15.01.2009), že nemohol ani pri vynaložení
obvyklej starostlivosti predvídať, že spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED mala uzavreté
opčné zmluvy zo dňa 20.02.2003 a preto škoda vzniknutá na základe týchto zmlúv je nepredvídateľnou
škodou podľa § 379 Obchodného zákonníka.

Žalobca tomu oponoval (vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.02.2009), že pre naplnenie kritéria
predvídateľnosti škody postačí, ak mechanizmus vzniku škody bol objektívne predvídateľný.

Žalobca tiež poukázal na to, že opčné zmluvy sú bežným druhom burzových obchodov a že sám
žalovaný nadobudol akcie emitenta SLOVNAFT, a.s. na základe opčných zmlúv.

Ďalšia námietka žalovaného (vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.01.2009) sa týkala uplatnenia
pohľadávky na náhradu škody spôsobenej akcionárovi MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED v súvislosti
s uzavretou Zmluvou o predaji a spätnom odkupe akcií (REPO OBCHOD) zo dňa 19.11.2003 uzavretou s
Poštovou bankou, a.s. Žalovaný tvrdil, že tento akcionár nemusel uplatniť opciu a kúpiť 400.000 ks akcií

emitenta SLOVNAFT, a.s. po 09.04.2003. Iba tým, že tento akcionár kúpil akcie emitenta SLOVNAFT,
a.s., spôsobil si tak nevyhnutnosť realizovať repo obchod, čím mu vznikla škoda. Podľa žalovaného
nie je preto splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti
žalovaného.

Žalovaný ďalej namietal, že nemohol predvídať, že akcionár MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED
uplatní opciu a kúpi 400.000 ks akcií a z tohto dôvodu následne uzavrie repo obchod. Podľa žalovaného
škoda vzniknutá v súvislosti s repo obchodom je nepredvídateľnou škodou a žalovaný za túto škodu
podľa § 379 Obchodného zákonníka nezodpovedá.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.02.2009 poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Žalobca ďalej
zdôraznil, že požiadavka žalovaného, aby akcionár MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED nerealizoval
opciu na kúpu 400.000 ks akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. a nechal ju prepadnúť, je z pohľadu tohto
akcionára nelogická. Neuplatnením opcie by si akcionár MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED totiž
spôsobil škodu podstatne prevyšujúcu škodu vzniknutú súvislosti s realizáciou repo obchodu. Podľa
žalobcu nie je preto prijateľné požadovať od akcionára, aby sa pripravil o možnosť dosiahnutia značného
zisku len z toho dôvodu, že pritom utrpí aj určitú rádovo nižšiu škodu.

Žalovaný ďalej namietal (vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.01.2009), že žalobcom predložená notárska
zápisnica zo dňa 28.11.2008 nepreukazuje výšku obvyklých úrokov, ktoré poskytovali banky v Maďarsku
v príslušnom čase. Podľa žalovaného „obvyklé“ úrokové sadzby, ktoré sa majú použiť podľa § 735 v
spojení s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, nie sú priemerné úrokové sadzby, ale kategóriu „obvyklé“
treba posudzovať na danom finančnom trhu, ktorý je určený typom klientely. Podľa žalovaného sú preto v
tomto prípade relevantné úrokové sadzby uplatňované bankami v Maďarsku pri úveroch poskytovaných
v relevantnom období spoločnostiam obdobným žalovanému. Žalovaný poukázal na predložené listinné
dôkazy a žiadal, aby súd priznal žalovanému úrok z omeškania len vo výške 8,25% per annum.

Žalobca uviedol (vyjadrenie zo dňa 18.02.2009), že pri určovaní obvyklých úrokov nie je možné prihliadať
na osobu dlžníka a zvýhodňovať tak bonitné subjekty. Za obvyklé úroky je možné považovať výlučne
úrokovú sadzbu, za ktorú sú obvykle poskytované úvery. Takouto sadzbou je priemerná úroková sadzba.
Na základe toho žalobca žiadal, aby súd priznal úrok z omeškania v sadzbe 10,48% per annum.

Žalovaný na pojednávaní dňa 19.02.2009 predložil podanie zo dňa 18.02.2009, ktorým vzniesol
námietku vecnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I na prejednanie a rozhodnutie predmetnej
veci. Žalovaný túto námietku následne doplnil podaniami zo dňa 26.02.2009, zo dňa 03.03.2009 a zo
dňa 26.03.2009.

Podľa žalovaného je toto konanie konaním vo veci burzového obchodu a na prejednanie a rozhodnutie
tejto veci je podľa § 13 ods. 1 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
vecne príslušný Okresný súd Bratislava V.

Žalobca sa k námietke vecnej nepríslušnosti vyjadril podaním zo dňa 26.02.2009. Podľa žalobcu §
13 ods. 1 zákona č. 371/2004 Z.z. stanovuje v konaniach vo veciach burzových obchodov miestnu
príslušnosť Okresného súdu Bratislava V, týmto ustanovením nie je dotknutá vecná príslušnosť
okresného súdu stanovená § 9 ods. 1 O.s.p. Keďže žalovaný neuplatnil námietku miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Bratislava I pri prvom úkone, ktorý mu patril, nemôže byť miestna príslušnosť
Okresného súdu Bratislava I na základe námietky žalovaného v tomto štádiu konania už preskúmavaná.

Žalobca ďalej uviedol, že v tejto veci nejde o vec burzového obchodu. Žalobca v tomto konaní
neuplatňuje žiaden nárok z určitého burzového obchodu, ani žiaden nárok súvisiaci s určitým burzovým
obchodom. Žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá vznikla minoritným akcionárom emitenta
SLOVNAFT, a.s. v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného podľa § 114 ods. 3
zákona o cenných papieroch predložiť úradu v zákonom stanovenej lehote návrh povinnej ponuky
na kúpu akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. Takáto škoda nevznikla porušením povinnosti žalovaného
z uzavretého burzového obchodu, ani porušením povinnosti žalovaného v súvislosti s akýmkoľvek
uzavretým burzovým obchodom. K žalobcom namietanému porušeniu povinnosti žalovaného došlo pred
vyhlásením povinnej ponuky žalovaného, teda skôr, ako vôbec mohli záujemcovia povinnú ponuku
žalovaného prijať a v rámci realizácie povinnej ponuky uzavierať burzové obchody so žalovaným.

Na pojednávaní dňa 26.03.2009 žalobca uviedol, že v občianskom súdnom konaní súd skúma rôzne
otázky, môže posudzovať aj väčšie množstvo prejudiciálnych otázok. To však ešte neznamená, že každá
takáto prejudiciálna otázka je určujúca pre charakter daného sporu.

Ďalšou námietkou žalovaného (vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.03.2009) bolo, že súd je povinný
právne posúdiť otázku, akým právom sa spravuje uplatnený nárok na náhradu škody v zmysle
ustanovenia § 15 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Podľa žalovaného by v súlade s § 15 zákona č. 97/1963 Zb. pri správnom právnom posúdení veci bolo
potrebné aplikovať na posúdenie nárokov na náhradu škody, ktoré vznikli zahraničným poškodeným
akcionárom, právo miesta, kde škoda vznikla a nie automaticky právo Slovenskej republiky.

Podľa žalovaného v súlade so zásadou spravodlivého a rozumného kolízneho usporiadania vzťahu
nie je možné posúdiť výšku tzv. abstraktného ušlého zisku, ktorý vznikol zahraničným poškodeným
akcionárom, podľa práva Slovenskej republiky, a žalovaný trvá na tom, aby súd rozhodoval o takýchto
nárokoch samostatne podľa práva toho štátu, v ktorom mal konkrétny zahraničný akcionár sídlo.

Žalobca sa k tejto námietke vyjadril na pojednávaní dňa 26.03.2009. Podľa žalobcu je nepochybné, že v
tejto veci je potrebné aplikovať slovenské právo, a to nie pre voľbu niektorého z hraničných určovateľov
podľa § 15 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ale preto, že tak výslovne
ustanovuje § 159 ods. 1 zákona o cenných papieroch.

Ďalšou námietkou žalovaného (vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.03.2009) bola námietka rozsúdenej
veci. Žalovaný poukázal na konanie začaté pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn.
32Cb/424/2005, ktoré bolo v štádiu odvolania. Žalovaný tvrdil, že po právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/424/2005, zo dňa 10.06.2008, bude táto vec brániť vydaniu rozhodnutia
súdu v tomto konaní.

Žalobca sa k tejto námietke vyjadril ústne na pojednávaní dňa 26.03.2009. Žalobca uviedol, že vec,
na ktorú poukazuje žalovaný, nie je právoplatne skončená a preto námietka skončenej veci zo strany
žalovaného je bezpredmetná.

Súd preskúmal vyššie uvedené tvrdenia účastníkov konania, vrátane námietok (obrany) žalovaného.

Súd sa v prvom rade zaoberal tými námietkami žalovaného, ktorými žalovaný poukazoval na nedostatok
podmienok konania (námietka prekážky rozhodnutej veci a námietka nedostatku vecnej príslušnosti).

V zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova.

Žalovaný poukazoval na konanie, ktoré začalo pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn.
32Cb/424/2005. Sám žalovaný uviedol, že toto konanie nie je právoplatne skončené. Žalovaný svoju
námietku formuloval tak, že až právoplatným skončením tohto konania, teda v budúcnosti, bude daná
prekážka, aby súd o žalobe rozhodol.

Prebiehajúce konanie nemôže zakladať prekážku rozsúdenej veci, ako sa mylne domnieva žalovaný.
Prebiehajúce konanie môže zakladať vo vzťahu k inému, neskôr začatému konaniu, prekážku
litispendencie (§ 83 O.s.p.), ak sú rovnakí účastníci, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové
okolnosti, z ktorých sa odvodzuje právo.

Žalobca v žalobe ako aj v priebehu konania jasne uviedol, že v tomto konaní sa domáha časti síce
tých istých pohľadávok, ktoré uplatnil v konaní začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis.
zn. 32Cb/424/2005, ale v rozsahu, v akom tieto pohľadávky neboli v tomto prvom konaní uplatnené. To
znamená, že konanie začaté pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 a toto
konanie nemajú rovnaký predmet konania.

Uplatnenie časti pohľadávky žalobou pred súdom nezbavuje veriteľa možnosti domáhať sa zvyšku
pohľadávky, či už v tom istom konaní rozšírením žalobného návrhu, príp. samostatnou žalobou v inom
konaní.

Vedenie konania začatého pred Okresným súdom Bratislava I, spis. zn. 32Cb/424/2005, preto nezakladá
prekážku litispendencie vo vzťahu k tomuto konaniu (a už vôbec nemôže zakladať prekážku rozsúdenej
veci).

Súd preto vyhodnotil námietku prekážky rozsúdenej veci zo strany žalovaného ako nedôvodnú.

Súd sa ďalej zaoberal námietkou vecnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I na prejednanie a
rozhodnutie tejto veci.

Súd v prvom rade konštatuje, že táto vec nie je vecou burzového obchodu.

Burzový obchod je zákonom č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov definovaný ako kúpa alebo
predaj cenných papierov alebo iných finančných nástrojov na regulovanom trhu burzy.

Žalobca žalobou uplatnil nároky na náhradu škody. Nejde o nároky z burzových obchodov. Ani porušenie
povinnosti žalovaného, z ktorého žalobca vyvodzoval uplatnené nároky na náhradu škody, sa netýkalo
žiadneho burzového obchodu. Pokiaľ aj súd musí pri posudzovaní tejto veci hodnotiť niektoré otázky
týkajúce sa burzových obchodov (napr. posudzovanie otázky obvyklého zhodnotenia investícií na burze),
ide o posudzovanie predbežných otázok, ktoré neurčujú povahu prejednávanej veci.

Súd sa tiež nestotožnil s posúdením žalovaného, že § 13 ods. 1 zákona č. 371/2004 Z.z. upravuje
vecnú príslušnosť Okresného súdu Bratislava I na konania vo veciach burzových obchodov a ich
sprostredkovania. Uvedené ustanovenie je ustanovením o miestnej príslušnosti. Vecná príslušnosť na
takéto konania je upravená ustanovením § 9 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je na konanie a rozhodnutie
veci príslušný okresný súd. § 13 ods. 1 zákona č. 371/2004 Z.z. neurčuje na prejednanie a rozhodnutie
veci burzového obchodu súd iného stupňa, toto ustanovenie sa preto vecnej príslušnosti nedotýka.

Námietku vecnej nepríslušnosti preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný svoju námietku uplatnil
neskôr, ako pri prvom úkone, ktorý mu patril, súd sa preto nemohol touto námietkou zaoberať ako
námietkou miestnej nepríslušnosti.

Súd posudzoval vec podľa slovenského právneho poriadku, pričom aplikoval ustanovenia Obchodného
zákonníka o náhrade škody.

Žalobca žalobou uplatnil nároky na náhradu škody, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s porušením
povinnosti žalovaného podľa zákona o cenných papieroch.

Podľa § 159 ods. 1 zákona o cenných papieroch platí, že zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením
povinností podľa tohto zákona (zákona o cenných papieroch) sa spravuje úpravou náhrady škody podľa
Obchodného zákonníka, ak tento zákon (zákon o cenných papieroch) neustanovuje inak.

Argumentáciu žalovaného, že jednotlivé nároky na náhradu škody by sa mali posudzovať podľa
právneho poriadku domovského štátu príslušného akcionára, súd nepovažoval za správnu. Aj keby mal
súd zvoliť jeden z hraničných určovateľov podľa § 15 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom, súdu sa javí ako vhodnejšia voľba hraničného určovateľa miesta, kde došlo ku skutočnosti,
ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Porušenie povinnosti žalovaného spočíva v porušení povinnosti
podľa slovenského zákona (zákon o cenných papieroch), ktoré porušenie nastalo na území Slovenskej
republiky (na území Slovenskej republiky mal žalovaný splniť povinnosť predložiť úradu riadny návrh
povinnej ponuky, preto na území Slovenskej republiky došlo k skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu
škody, keď žalovaný túto povinnosť nesplnil). Podľa súdu je potom vhodné celý zodpovednostný
vzťah posudzovať podľa slovenského právneho poriadku, keďže základnú otázku vzniku zodpovednosti
žalovaného (porušenie právnej povinnosti) súd musí posudzovať podľa slovenského právneho poriadku.

Ako však už bolo uvedené vyššie, voľba niektorého z hraničných určovateľov podľa § 15 zákona
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom bola bezpredmetná, keďže súd musel aplikovať
slovenský právny poriadok s ohľadom na znenie § 159 ods. 1 zákona o cenných papieroch.

Súd dospel k záveru, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť, z porušenia ktorej žalobca
vyvodzoval uplatnené nároky na náhradu škody.

Súd vyšiel zo zistenia, že žalovanému nadobudnutím relevantného podielu na kótovaných akciách
emitenta SLOVNAFT, a.s. vznikla povinnosť uskutočniť povinnú ponuku na prevzatie všetkých
kótovaných akcií tohto emitenta. Žalovaný bol podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch
povinný predložiť úradu návrh povinnej ponuky, pričom lehota na splnenie tejto povinnosti uplynula dňa
07.04.2003.

Žalovaný do uplynutia tejto lehoty predložil dňa 31.03.2003 úradu návrh povinnej ponuky, v ktorom
uviedol cenu za jednu akciu 1.200,-- Sk. Tento návrh žalovaného úrad zamietol, pričom rozhodnutie
úradu o zamietnutí návrhu nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2003.

Žalovaný dňa 28.10.2003 predložil úradu nový návrh povinnej ponuky, v ktorom uviedol cenu za jednu
akciu 1.379,- Sk. Tento návrh žalovaného bol schválený a žalovaný následne vyhlásil povinnú ponuku.

K týmto zisteniam súd dospel na základe vykonania nasledovných listinných dôkazov: rozhodnutie úradu
č. GRUFT-036/2003/SPNP, rozhodnutie rady úradu, č. GRUFT-036/2003/SPNP/R, rozhodnutie úradu
č. GRUFT-051/2003/SPNP, rozhodnutie rady úradu č. GRUFT-051/2003/SPNP/R, rozhodnutie úradu č.
GRUFT-069/2003/SANE, rozhodnutie rady úradu č. GRUFT-069/2003/SANE/R, rozsudok Najvyššieho
súdu SR č.k. 3Sž/108/2004-54, odvolanie úradu proti tomuto rozsudku, rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č.k. 1Sž-o-NS/11/2006.

Žalovaný namietal, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu povinnosti podľa § 114 ods. 3
zákona o cenných papierov a že žalovaný túto povinnosť splnil predložením návrhu povinnej ponuky
dňa 31.03.2003. Podľa žalovaného ak sa predloží úradu návrh povinnej ponuky s cenou pod minimálnou
cenou požadovanou § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch, neznamená to, že by návrh povinnej
ponuky bol v rozpore so zákonom.

Súd sa s uvedeným právnym názorom žalovaného nestotožňuje. Súd vychádza z bežnej praxe
úradu, ktorý ako orgán so zákonom ustanovenou právomocou sám vo výroku svojho rozhodnutia
(GRUFT-051/2003/SPNP zo dňa 18.07.2003) o zamietnutí návrhu povinnej ponuky s cenou 1.200,- Sk
za akciu uvádza, že návrh povinnej ponuky na prevzatie zo dňa 31.03.2003 je v rozpore so zákonom o
cenných papieroch z dôvodu, že cena určená spoločnosťou MOL v návrhu povinnej ponuky na prevzatie
nie je v súlade s ustanovením § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch.

Prax úradu bola správna. Rozhodujúcou právnou normou pre vyvodenie správnosti praxe úradu je § 114
ods. 5 zákona o cenných papieroch, v ktorom sa uvádza, že návrh ponuky, ktorá je v rozpore so zákonom,
úrad v lehote siedmich pracovných dní odo dňa jej doručenia úradu zamietne. Napriek skutočnosti,
že zákon uvádza, že sa zamietne návrh povinnej ponuky, „ktorá“ je v rozpore so zákonom, účelom
je, aby sa zamietol návrh obsahujúci opäť len text navrhovanej povinnej ponuky, nie samotná ponuka.
Návrh povinnej ponuky totiž nikdy neobsahuje povinnú ponuku v právnom zmysle slova (tá vzniká až
jej vyhlásením po schválení návrhu), čo vyplýva z faktu, že ponukou na prevzatie (teda aj povinnou
ponukou) je v právnom zmysle slova (v zmysle definície ponuky na prevzatie obsiahnutej v § 114 ods.
1 zákona o cenných papieroch) až samotný „verejný prísľub“ na nadobudnutie kótovaných cenných
papierov. Povinnou ponukou v právnom zmysle slova je teda až vyhlásený (zverejnený) verejný prísľub.
Naopak v návrhu ponuky je len navrhovaný text (teda iba návrh) neskoršej povinnej ponuky, ktorý sa
zamieta v prípade, ak je v rozpore so zákonom.

Zákonodarca na viacerých miestach textu právneho predpisu používa výraz „ponuka“ tam, kde je zjavné,
že ide len o návrh a nie o už vyhlásenú ponuku v právnom zmysle slova, ako ju definuje § 114 ods. 1
zákona o cenných papieroch. Tak tomu je aj v ustanovení § 114 ods. 4 zákona o cenných papieroch,
kde sa uvádza, že pred schválením ponuky úradom nesmie navrhovateľ túto ponuku zverejniť, hoci
je zjavné, že sa neschvaľuje vyhlásená ponuka, ale iba jej návrh. Zákonodarca použil konštrukciu,

v ktorej stotožňuje schválenie ponuky so schválením samotného návrhu a teda aj naopak platí, že
zamietnutím ponuky pre jej rozpor so zákonom myslel zamietnutie samotného návrhu pre jeho rozpor
so zákonom, nakoľko návrh obsahuje navrhované znenie neskoršej ponuky so znením v rozpore so
zákonom. Rovnako aj úrad preto správne vo výroku svojho rozhodnutia (GRUFT-051/2003/SPNP)
uviedol, že návrh žalovaného je v rozpore so zákonom, čo bolo v súlade so zmyslom právnej úpravy.

Pre posúdenie porušenia povinnosti žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým mala vzniknúť škoda,
nárok na náhradu ktorej uplatňuje žalobca, je rozhodujúce posúdenie § 114 ods. 3 zákona o cenných
papieroch, ktorý ustanovuje, že navrhovateľ (v tomto prípade žalovaný) má povinnosť predložiť úradu
návrh povinnej ponuky do 10 dní od zverejnenia skutočností, na základe ktorých mu vznikla povinnosť
urobiť ponuku.

Vychádzajúc z účelu sledovaného uvedeným ustanovením zákona o cenných papieroch súd posúdil
uvedené ustanovenie tak, že uvedená povinnosť sa plní nie predložením akéhokoľvek návrhu povinnej
ponuky, ale len predložením takého návrhu povinnej ponuky, ktorý obsahuje text neskôr vyhlasovanej
povinnej ponuky, teda text povinnej ponuky v súlade so zákonom o cenných papieroch a jeho
ustanovením § 118 ods. 3. V opačnom prípade by platilo, že navrhovateľ si splní svoju povinnosť
predložením návrhu povinnej ponuky v zákonom ustanovenej lehote aj vtedy, ak navrhuje úradu
vyhlásenie povinnej ponuky, ktorá vyhlásená nemôže byť. Potom by však platilo, že predložením
neakceptovateľného návrhu (ktorý je v rozpore so zákonom) dôjde ku splneniu zákonom ustanovenej
povinnosti riadne a včas. Teda, že plnením nie v súlade so zákonom by došlo k splneniu povinnosti.
Uvedený výklad nie je správny, nakoľko vychádza z predpokladu možnosti plnenia zákonnej povinnosti
spôsobom zjavne rozporným s účelom zákona.

Dôsledkom akceptácie takéhoto výkladu, aký prezentuje žalovaný, by bolo, že navrhovateľ môže
neúmerne dlho a aj úmyselne odďaľovať naplnenie účelu § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch,
ktorým je, aby došlo k vyhláseniu povinnej ponuky pre ostatných akcionárov v skorom čase po
nadobudnutí zákonom ustanoveného podielu na preberanej spoločnosti. Dokonca by mohol vyhlásenie
povinnej ponuky celkom zmariť, čo zjavne nie je účelom zákona. Takýto výklad by bol akceptovateľný za
predpokladu, že by účelom zákona nebola povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku, ale iba možnosť vyhlásiť
povinnú ponuku s tým, že ak sa povinná ponuka vyhlási, tak len za cenu ustanovenú v § 118 ods. 3
zákona o cenných papieroch. Pri prihliadnutí na celú úpravu inštitútu povinnej ponuky však súd dospel k
záveru, že žalovaný bol povinný povinnú ponuku vyhlásiť a vyhláseniu povinnej ponuky mal predchádzať
jeho riadny postup na riadne a včasné vykonanie krokov vedúcich ku včasnému vyhláseniu povinnej
ponuky, pričom jedným z týchto krokov malo byť predloženie návrhu povinnej ponuky v lehote podľa
§ 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch s určením ceny v súlade s § 118 ods. 3 zákona o cenných
papieroch.

Žalovaný napriek vedomosti o tom, že minimálna cena povinnej ponuky má byť 1.379,- Sk za jednu akciu,
navrhol úradu schválenie povinnej ponuky pri cene 1.200,- Sk za jednu akciu emitenta SLOVNAFT, a.s. z
dôvodu, že sa na základe vlastného uváženia rozhodol neakceptovať cenu jedného obchodu do výpočtu
minimálnej ceny podľa § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch, hoci na to nemal oprávnenie.

Márnym uplynutím lehoty podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch na predloženie riadneho
návrhu povinnej ponuky so znením, ktoré by bolo v súlade so zákonom, sa žalovaný dostal do omeškania
s plnením povinnosti podľa uvedeného ustanovenia zákona. Uvedená povinnosť teda naďalej trvala a
bola splnená až predložením návrhu povinnej ponuky s cenou v súlade s § 118 ods. 3 zákona o cenných
papieroch dňa 28.10.2003, v dôsledku čoho došlo k vysporiadaniu ponuky až dňa 30.01.2004. Uvedená
povinnosť však mala byť splnená najneskôr do 07.04.2003, teda v značnom predstihu pred skutočným
termínom splnenia tejto povinnosti žalovaným. K rovnakému právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia č.k. 1 Sž-o-NS 11/2006.

Súd mal za preukázané, že návrh povinnej ponuky zo dňa 31.03.2003 bol v rozpore so zákonom, čo
vyplývalo aj z výroku rozhodnutia úradu. Fakt, že právoplatne sa konanie o návrhu povinnej ponuky
skončilo až dňa 26.09.2003 (na čo poukazoval žalovaný) nemá žiadny vplyv na objektívne stanovenú
povinnosť uvedenú v § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch. Priebeh správneho konania o zamietnutí
návrhu povinnej ponuky sa teda tejto povinnosti nedotýka a teda nedotýka sa ani skutočnosti, že
uplynutím lehoty vyjadrenej v uvedenom ustanovení zákona sa žalovaný dostal do omeškania s riadnym

plnením povinnosti predložiť návrh povinnej ponuky, ktorý by bol v súlade so zákonom. Právoplatné
rozhodnutie úradu o návrhu povinnej ponuky (GRUFT-051/2003/SPNP) právoplatne potvrdilo, že návrh
povinnej ponuky zo dňa 31.03.2003 bol od samého počiatku v rozpore so zákonom, čo sa uvádza aj vo
výroku rozhodnutia. Súd z takéhoto výroku vychádzal v súlade s § 135 ods. 2 O.s.p.

Neplatí teda, že by sa návrh povinnej ponuky dostal do rozporu so zákonom až právoplatným ukončením
administratívneho konania, naopak administratívne konanie len deklarovalo právny stav od počiatku.

Taktiež neplatí (čo tvrdil žalovaný), že existencia správneho konania pred úradom o prešetrovaní
burzového obchodu č. 9 zo dňa 20.03.2003, či tento obchod mal alebo nemal manipulatívny charakter,
by bola liberačným dôvodom v zmysle § 374 Obchodného zákonníka.

V zmysle § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť sa
považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak
nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku, alebo jej následky odvrátila alebo
prekonala, a ďalej ak by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Skutočnosť, že pred úradom prebiehalo prešetrovanie burzového obchodu č. 9 zo dňa 20.03.2003, sa
žiadnym spôsobom nedotkla tak faktickej možnosti žalovaného podať riadny návrh povinnej ponuky v
zmysle § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch, a ani nezakladala právnu nemožnosť plnenia si danej
povinnosti na strane žalovaného.

Táto skutočnosť bola len prekážkou na strane úradu (nie na strane žalovaného), pre ktorú úrad nemohol
hneď (bez prerušenia konania až do času ukončenia správneho konania o prešetrovaní burzového
obchodu č. 9 zo dňa 20.03.2003) rozhodnúť o návrhu povinnej ponuky žalovaného pri cene 1.200 Sk
za jednu akciu spoločnosti SLOVNAFT, a.s.

V žiadnom prípade však nešlo o prekážku na strane žalovaného podať pred alebo najneskôr dňa
07.04.2003 riadny návrh povinnej ponuky úradu pri cene najmenej 1.379,- Sk za jednu akciu spoločnosti
SLOVNAFT, a.s. Ak by si žalovaný svoju povinnosť splnil, nenastala by ani prekážka na strane úradu,
ktorý by mohol a zároveň musel v zmysle § 114 ods. 5 a 6 zákona o cenných papieroch takýto návrh,
ktorý by bol v súlade so zákonom, schváliť.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vedenie správneho konania, v ktorom úrad prešetroval burzový obchod
č. 9 zo dňa 20.03.2003, nie je liberačným dôvodom v zmysle § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Žalovaný sa rozhodol už len na základe začatia prešetrovania burzového obchodu č. 9 zo dňa
20.03.2003 správať tak, ako by bolo konanie pred úradom v danej veci ukončené s výsledkom, že
burzový obchod č. 9 zo dňa 20.03.2003 je manipulatívny a vyčiarknutý zo zoznamu platne uzavretých
obchodov vedených burzou. Napriek tomu, že nič nebránilo splneniu povinnosti žalovaného, žalovaný
sa rozhodol pri „plnení svojej povinnosti“ (nie však riadnom) jeden z platne uzatvorených burzových
obchodov neakceptovať ako platný, hoci bol ako platný vedený burzou. Takéto konanie na strane
žalovaného bolo nedôvodné.

Z ustanovenia § 114 ods. 5 a 6 zákona o cenných papieroch vyplýva, že ak by žalovaný predložil včas
úradu riadny návrh povinnej ponuky (s cenou v súlade so zákonom), úrad by ho musel schváliť. Na
uvedenom fakte by nič nemohla zmeniť skutočnosť, že v danom čase prebiehalo preverovanie úradu,
či obchod zo dňa 20.03.2003 mal manipulatívny charakter. Ak by totiž žalovaný navrhol vyhlásenie
povinnej ponuky za cenu 1.379,- Sk na jednu akciu emitenta SLOVNAFT, a.s., teda za cenu, ktorá
bola objektívne minimálnou cenou pri aplikácii § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch, konanie,
na ktoré upozorňoval žalovaný, by nemalo charakter nevyriešenej predbežnej otázky a úrad, ako už
bolo konštatované, by musel takýto návrh schváliť. K prerušeniu konania o návrhu povinnej ponuky by
dôjsť nemohlo. Uvedená cena (1.379,- Sk) pritom bola, ako vyplýva aj z rozhodnutia úradu, objektívne
zákonom ustanovená ako najnižšia cena, akú bolo možné uviesť v návrhu ponuky tak, aby tento bol v
súlade so zákonom. Ak sa žalovaný rozhodol konať spôsobom, ktorý viedol k objektívnemu porušeniu
ustanovenia § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch, keď bol presvedčený, že jeden z obchodov
nemal byť zarátaný do minimálnej ceny v zmysle § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch, sám
zodpovedá za objektívne porušenie zákonnej povinnosti, ktoré bolo s jeho presvedčením spojené, ak

sa neskôr ukázalo, že jeho postup a predpoklady neboli správne. Dôvody konania žalovaného a jeho
presvedčenie sú v tomto prípade irelevantné, nakoľko platí, že v zmysle § 159 ods. 1 zákona o cenných
papieroch sa zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa tohto zákona (zákona o
cenných papieroch) spravuje úpravou náhrady škody podľa Obchodného zákonníka, ktorý vychádza z
konštrukcie objektívnej zodpovednosti za náhradu škody, pri ktorej sa zavinenie škodcu nevyžaduje.
Presvedčenie žalovaného, že nekoná v rozpore so zákonom, má však vplyv len na otázku jeho zavinenia,
nie na otázku objektívneho porušenia zákonnej povinnosti.

Na doplnenie, v čase, kedy žalovanému vznikla povinnosť predložiť úradu návrh povinnej ponuky,
nešlo o nepredvídateľnú skutočnosť, ako vyžaduje § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri definovaní
nepredvídateľnej prekážky (nepredvídateľnej v čase vzniku záväzku).

Žalovaný tiež nepreukázal, že by mal akúkoľvek snahu konať, ani že konal, v zmysle § 377 ods. 1
Obchodného zákonníka.

Súd má v zmysle vyššie uvedeného za preukázané, že žalovaný porušil § 114 ods. 3 zákona o cenných
papieroch tým, že najneskôr do 10 dní odo dňa zverejnenia skutočností, na základe ktorých mu vznikla
povinnosť urobiť ponuku, nepredložil úradu návrh povinnej ponuky, ktorý by bol v súlade so zákonom.
Jediný návrh predložený žalovaným v danej dobe úradu bol návrh zo dňa 31.03.2003 v rozpore so
zákonom.

Žalobca požadoval náhradu ušlého zisku, ktorý vznikol poškodeným akcionárom Arthur, Bradley
& Smith Limited, J&T FINANCIAL SERVICES LTD, Oost-Europa Participaties B.V., J&T ASSET
MANAGEMENT, INVESTIČNI SPOLEČNOST, a.s. a MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED, ako
náhradu tzv. abstraktného ušlého zisku podľa § 381 Obchodného zákonníka.

Nakoľko vzťahy poškodených akcionárov emitenta SLOVNAFT, a.s. a žalovaného na náhradu ušlého
zisku, do ktorých postupným postúpením pohľadávok vstúpil žalobca, sú vzťahmi s cudzím prvkom, súd
pri určení výšky tzv. abstraktného ušlého zisku, ktorý bol oprávnený požadovať žalobca, podľa § 729
Obchodného zákonníka aplikoval popri § 381 tiež § 737 ods. 1.

V zmysle ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka platí, že namiesto skutočne ušlého zisku môže
poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za
podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

Podľa ustanovenia § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že pri použití § 381 sa prihliada na
výšku zisku spravidla dosahovaného v štáte, kde má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko
oprávnená osoba.

Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že § 381 Obchodného zákonníka je použiteľný len v
prípadoch porušenia zmluvných povinností, resp. len v prípade, keď sa porušenie povinnosti dotýkalo
vykonávania podnikateľskej činnosti poškodeného. Uvedené ustanovenie je použiteľné vždy, keď sa
zodpovednosť za škodu spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o náhrade škody, teda aj v
prípade mimozmluvnej zodpovednosti za škodu, a tiež bez ohľadu na právny status poškodeného (či
ide o podnikateľa alebo nie). Tak tomu je napr. v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením
povinností podľa Obchodného zákonníka (§ 757), ale aj v prípade porušenia povinností podľa zákona o
cenných papieroch, ktorá sa podľa jeho výslovného ustanovenia § 159 ods. 1 zákona o cenných papierov
spravuje úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku.

Skutočnosť, že § 381 Obchodného zákonníka uvádza, že sa má vychádzať zo zisku dosahovaného
v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam „porušenej zmluvy v okruhu
podnikania, v ktorom podniká poškodená osoba“, vyplýva len zo systematického zaradenia tohto
ustanovenia medzi ustanovenia o zodpovednosti za škodu vzniknutú z porušenia povinnosti z
obchodných záväzkových vzťahov (zmluvná zodpovednosť), vznikajúcich v podstatnej väčšine prípadov
medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Súd pri aplikácii ustanovení § 373 a nasl. Obchodného zákonníka na porušenie povinnosti zo zákona
o cenných papieroch nepovažoval za správne použiť doslovný výklad daných ustanovení (vrátane §

381), napriek tomu, že ustanovenie § 159 ods. 1 zákona o cenných papieroch výslovne neupravuje,
že ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka sa majú použiť „primerane“, či „obdobne“.
Doslovný výklad nie je jediným možným výkladom právnych predpisov, popri ňom existuje napr. aj výklad
extenzívny, či reštriktívny.

V posudzovanom prípade majú byť ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka použité na iné
vzťahy, než sú vzťahy upravené treťou časťou Obchodného zákonníka, do ktorej je táto právna úprava
zaradená. Nejde o vzťahy zmluvnej zodpovednosti (vznikajúce z porušenia zmluvy), rovnako nejde
(alebo prinajmenšom nemusí ísť) o vzťahy medzi podnikateľmi.

Preto súd považoval za správne uplatniť extenzívny výklad ustanovení § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka (vrátane § 381), v záujme zachovania použiteľnosti týchto ustanovení aj na mimozmluvné
zodpovednostné vzťahy, ktoré vznikli z porušenia povinnosti podľa zákona o cenných papieroch,
pričom poškodenými subjektmi, ktorých sa dotklo porušenie povinnosti žalovaného (akcionári emitenta
SLOVNAFT, a.s.), mohli byť aj nepodnikatelia.

Súd považoval za správne pri aplikácii ustanovení § 373 a nasl. Obchodného zákonníka na
mimozmluvnú zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa zákona o cenných papieroch vykladať
napr. ustanovenie § 373, ktoré doslovne uvádza „kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu ...“ (pričom zákonodarca mal na mysli povinnosť z obchodného záväzkového vzťahu) tak,
že toto ustanovenie sa vzťahuje na toho, „kto poruší svoju povinnosť podľa zákona o cenných
papieroch ...“ (rovnako napr. § 374 ods. 1, § 377, § 379 a pod.).

Obdobne považoval súd za správne pri posudzovaní nárokov na náhradu ušlého zisku spôsobeného
porušením povinnosti podľa zákona o cenných papieroch vykladať ustanovenie § 381 Obchodného
zákonníka tak, že „namiesto skutočne ušlého zisku môže oprávnená osoba, poškodená porušením
povinnosti škodcu podľa zákona o cenných papieroch, požadovať náhradu zisku dosahovaného
spravidla v poctivom obchodnom styku (resp. poctivým spôsobom) za podmienok obdobných tým
podmienkam, za ktorých bola oprávnená osoba poškodená porušením povinnosti škodcu podľa zákona
o cenných papieroch“.

Na to, aby v prípadoch zodpovednosti za porušenie povinností podľa zákona o cenných papieroch
nebolo vôbec možné aplikovať ustanovenie § 381 Obchodného zákonníka, by podľa súdu bolo nutné,
aby zákonodarca v § 159 ods. 1 zákona o cenných papieroch (príp. priamo v Obchodnom zákonníku)
výslovne aplikáciu tohto ustanovenia vylúčil. Pokiaľ však zákonodarca jeho aplikáciu nevylúčil, bol súd
povinný toto ustanovenie aplikovať, pričom pochopiteľne použil taký výklad tohto ustanovenia, pri ktorom
toto ustanovenie mohlo byť použiteľné. Súd preto nemohol hľadať „podmienky obdobné podmienkam
porušenej zmluvy“, keďže v posudzovanom vzťahu je nesporné (a tvrdili tak obaja účastníci konania), že
medzi poškodenými akcionármi na jednej strane a žalovaným na strane druhej nebola uzavretá žiadna
zmluva a nešlo teda o porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného.

Výklad ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka, zvolený súdom, nie je v rozpore s účelom právnej
úpravy, ktorá stanovuje, že nároky na náhradu škody spôsobenej porušením (mimozmluvnej) povinnosti
podľa zákona o cenných papieroch sa spravujú úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Aj z
porušenia povinnosti podľa zákona o cenných papieroch môže vzniknúť nárok na náhradu ušlého zisku.
Súd nevidí žiaden rozumný dôvod, pre ktorý by sa osoba poškodená porušením povinnosti podľa zákona
o cenných papieroch nemohla namiesto skutočne ušlého zisku domáhať náhrady abstraktného ušlého
zisku v prípade, že unesie dôkazné bremeno o výške spravidla dosahovaného zisku za podmienok
obdobných tým, do ktorých škodca zasiahol porušením povinnosti podľa zákona o cenných papieroch.

Žalovaný pri prezentácii svojich právnych záverov o nemožnosti aplikácie § 381 Obchodného zákonníka
opakovane poukazoval na predložené odborné vyjadrenie prof. Bejčeka. Súd poznamenáva, že názory
právnej teórie, hoci môže ísť aj o renomovaných autorov, nemožno v civilnom procese použiť ako listinný
dôkaz. Aplikácia právnych predpisov pri rozhodovaní veci je úlohou súdu a súd nie je viazaný žiadnymi
právnymi stanoviskami predkladanými účastníkmi konania.

Pre účely posúdenia, či žalobcom uplatnená výška tzv. abstraktného ušlého zisku, vyčísleného pri miere
zhodnotenia 15% per annum, je opodstatnená, považoval súd za potrebné v prvom rade vymedziť

podmienky, za ktorých došlo u akcionárov emitenta SLOVNAFT, a.s. ku vzniku škody v súvislosti s
porušením povinnosti žalovaného.

Následne pre účely aplikácie § 381 Obchodného zákonníka súd hodnotil, aká výška zisku bola za týchto
podmienok spravidla dosahovaná v poctivom obchodnom styku (poctivým spôsobom).

Pre účely aplikácie § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka súd ďalej hodnotil, aká výška zisku bola
za týchto podmienok (nezohľadňujúc však teritoriálnu stránku) spravidla dosahovaná v domovských
štátoch jednotlivých poškodených akcionárov emitenta SLOVNAFT, a.s., teda vo Veľkej Británii (Arthur,
Bradley & Smith Limited), v Holandsku (Oost-Europa Participaties B.V.), v Českej republike (J&T ASSET
MANAGEMENT, INVESTIČNI SPOLEČNOST, a.s.) a na Cypre (J&T FINANCIAL SERVICES LTD,
MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED).

Podľa § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka sa pri posudzovaní výšky tzv. abstraktného ušlého zisku
má prihliadať na výšku zisku dosahovaného v domovskej krajine poškodeného. Súd vykladá toto
ustanovenie tak, že poškodená strana môže pri výpočte abstraktného zisku vychádzať z výnosov
dosahovaných v referenčnej krajine (určenej v rámci vymedzenia podmienok podľa § 381 Obchodného
zákonníka), avšak s tým, že môže vychádzať aj z výnosov dosahovaných v krajine svojho sídla (miesta
podnikania, prípadne bydliska).

Možnosť vychádzať zo ziskov spravidla dosahovaných v referenčnej krajine vyplýva priamo z aplikácie
§ 381 Obchodného zákonníka, na ktorý odkazuje § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka (a ktorý sa
v zmysle § 729 Obchodného zákonníka použije len popri § 381). Podľa názoru súdu pri vymedzení
„obdobných podmienok“ pre účely aplikácie ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka je potrebné
skúmať (popri ostatných podmienkach) aj teritoriálnu stránku, teda je potrebné vymedziť referenčnú
krajinu, na území ktorej sa dané podmienky skúmajú. Súd nepovažuje za správny názor žalovaného, že
§ 381 Obchodného zákonníka vymedzuje len vecnú stránku veci, pričom (z hľadiska teritoriality) vždy
pôjde o zisk dosahovaný v Slovenskej republike.

Nakoľko porušenie povinnosti žalovaného nastalo v súvislosti s investíciami poškodených akcionárov
do akcií spoločnosti SLOVNAFT, a.s. (ak by žalovaný splnil svoju povinnosť, poškodení akcionári
mohli za predaj akcií spoločnosti SLOVNAFT, a.s. v povinnej ponuke získať od žalovaného peňažné
prostriedky, pričom práve pre porušenie povinnosti žalovaného nebolo možné takéto prostriedky z týchto
investícií získať), súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že „obdobnými podmienkami“, relevantnými
podľa § 381 Obchodného zákonníka, sú podmienky investícií na akciových trhoch, ktoré boli obdobné
investíciám poškodených akcionárov do akcií emitenta SLOVNAFT, a.s.

Žalovaný namietal, že pri určovaní tzv. abstraktného ušlého zisku má súd vychádzať z miery zhodnotenia
odvodenej od výnosnosti štátnych pokladničných poukážok emitovaných v danom období v domovskom
štáte príslušného akcionára.

Žalovaný argumentoval, že zhodnotenie investícií na kapitálovom (akciovom) trhu nezodpovedá
kritériám spravidla dosahovaného zisku, nakoľko akciový trh je rizikovým trhom, na ktorom nie je možné
spoľahlivo očakávať dosiahnutie určitej miery zhodnotenia investície. Naproti tomu investície do štátnych
pokladničných poukážok, príp. iných nástrojov peňažného trhu je s ohľadom na nižšiu mieru rizika, vyššiu
likviditu a vyššiu mieru bonity emitentov možno považovať za rozhodujúce pre určenie výšky spravidla
dosahovaného zisku.

Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na publikovanú judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. II Odon 15/1996), podľa ktorej stanovenie ušlého zisku v súdnom konaní nie je
ľubovoľné a súd musí ušlý zisk zistiť s pravdepodobnosťou blížiacou sa pri bežnom uvažovaní k istote.

Svoje tvrdenia žalovaný podoprel aj odbornou analýzou č. 1/2008, ktorú vypracoval Inštitút
ekonomického znalectva a expertíz pri Centre ďalšieho vzdelávania Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Znalecký ústav v odbornej analýze dospel k záveru, že v dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004
nebolo možné, aby zahraniční investori so sídlom v Holandsku, Českej republike, Veľkej Británii a
na Cypre (čo sú domovské štáty akcionárov, pohľadávky ktorých žalobca uplatnil v tomto konaní) s
pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote dosiahli v poctivom obchodnom styku investovaním peňažných

prostriedkov na finančnom trhu v Slovenskej republike, a ani na finančných trhoch svojich domovských
štátoch, zisk vo výške 15% per annum. Tento záver bol odôvodnený tým, že priemerná výnosnosť
jednotlivých druhov finančných nástrojov (štátne pokladničné poukážky, termínované a úsporné vklady,
štátne dlhopisy), dosiahnuteľná s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, bola v Slovenskej republike
a v posudzovaných krajinách výrazne nižšia ako 15% per annum. Znalecký ústav v odbornej analýze
uviedol aj mieru zhodnotenia akciových indexov na akciových trhoch v Slovenskej republike, v
Holandsku, Českej republike, Veľkej Británii a na Cypre, pričom však zdôraznil, že tieto hodnoty uvádza
len ako doplňujúcu informáciu, nakoľko miery výnosnosti počas skúmanej doby nemohli byť investorom
známe.

Súd nepovažoval argumentáciu žalovaného za správnu.

Súd predovšetkým uvádza, že požiadavka „pravdepodobnosti blížiacej sa istote“ (ako bola vymedzená v
publikovanom rozsudku, na ktorý sa odvolával žalovaný) sa nevzťahuje na posudzovanie výšky nároku
na náhradu škody, ak je uplatňovaný tzv. abstraktný ušlý zisk podľa § 381 Obchodného zákonníka.
Táto požiadavka sa uplatní v prípadoch, keď sa poškodená strana domáha náhrady skutočného
(konkrétneho) ušlého zisku.

Je potrebné si uvedomiť, že nárok na náhradu ušlého zisku je jeden nárok. Je na poškodenom, či
v prípade, ak mu ušiel zisk (teda ak mu z porušenia povinnosti škodcu vznikla škoda v tejto forme),
bude uplatňovať skutočný ušlý zisk alebo tzv. abstraktný ušlý zisk. Pritom dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno poškodeného (ako žalobcu), uplatňujúceho náhradu ušlého zisku, závisia od toho, akú formu
ušlého zisku poškodený uplatňuje.

Ak poškodený uplatňuje konkrétny ušlý zisk, zakladá svoj žalobný návrh na tom, aký zisk by bol dosiahol,
ak by nedošlo k škodnej udalosti. Žalobca v takomto prípade uplatňuje nárok na základe tvrdeného stavu,
ktorý by v jeho majetkovej sfére nastal nebyť porušenia povinnosti (žalobca v takýchto konaniach tvrdí,
že nebyť porušenia povinnosti, jeho majetok by narástol o určité hodnoty). Ide o hypotetický stav, ktorý
nenastal a nemôže byť preto predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania však sú iné skutočnosti,
na základe ktorých si súd utvorí názor o predpokladanej výške zisku, ktorý by poškodený dosiahol. Záver
súdu o výške ušlého zisku však nemôže byť ľubovoľný, a práve preto musí ísť o takú výšku, akú je pri
bežnom uvažovaní možné očakávať s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote.

Pokiaľ sa poškodený rozhodne uplatniť tzv. abstraktný ušlý zisk (ako je tomu aj v tomto prípade),
v konaní nebude tvrdiť, aký zisk by bol on (poškodený) dosiahol, nebyť porušenia povinnosti.
Dôkaznou povinnosťou poškodeného v takomto prípade je povinnosť preukázať (v zmysle dikcie
§ 381 Obchodného zákonníka), aký zisk sa spravidla dosahoval v poctivom obchodnom styku za
podmienok obdobných podmienkam zmluvy, ktorú škodca porušil (a obdobne v prípade mimozmluvnej
zodpovednosti). Predmetom dokazovania v takomto prípade preto nie sú skutočnosti, z ktorých by
si mal súd utvoriť názor, dosiahnutie akého zisku by bolo možné u poškodeného predpokladať s
pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote.

Žalovaný nesprávne zamieňa spravidla dosahovaný zisk so ziskom, ktorého dosiahnutie oprávnená
osoba mohla predpokladať s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote. Takéto pravidlo však z § 381
Obchodného zákonníka nevyplýva. Nie je rozhodujúce, aký zisk mohla oprávnená osoba očakávať v
čase, keď došlo k porušeniu povinnosti (resp. pred porušením povinnosti). Rozhodujúci je spravidla
dosahovaný zisk za dobu, ktorej sa týkajú následky porušenia povinnosti (teda doby, za ktorú vznikol
nárok na náhradu ušlého zisku). Očakávania oprávnenej osoby v čase, keď došlo k porušeniu povinnosti
(resp. pred porušením povinnosti), nie sú rozhodujúce.

Napokon očakávania oprávnenej osoby nie sú relevantné ani v prípade uplatňovania skutočného ušlého
zisku. Ak by aj žalobca v tomto konaní požadoval skutočný ušlý zisk poškodených akcionárov z investícií
na akciových trhoch (v takomto prípade by však žalobca musel preukázať, do akých akcií by akcionári
investovali svoje prostriedky, ktoré by získali od žalovaného za predaj akcií emitenta SLOVNAFT, a.s.
v povinnej ponuke), pre vyčíslenie takéhoto skutočného ušlého zisku by bolo irelevantné, že akcionári
pred uskutočnením týchto investícií nemohli vedieť, aký zisk dosiahnu. Ak by napr. žalobca preukázal,
že konkrétny akcionár by po obdržaní peňažných prostriedkov od žalovaného dňa 01.07.2003 investoval
získané peniaze do akcií konkrétneho emitenta (a súd by preukázanie takéhoto investičného zámeru

považoval za dostatočné), súd by priznal skutočný ušlý zisk vo výške zhodnotenia investícií do takýchto
akcií za obdobie od 01.07.2003 do 30.01.2004 bez ohľadu na to, že takýto akcionár pred 01.07.2003
nemohol vedieť, aký zisk by bol realizovaním takejto investície dosiahol.

Žalobca však skutočný ušlý zisk z investícií poškodených akcionárov na akciových trhoch neuplatnil.
Preto nebolo ani potrebné, aby žalobca preukazoval, že poškodení akcionári by pri vyplatení peňažných
prostriedkov dňa 01.07.2003 za predaj akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. v povinnej ponuke investovali na
akciových trhoch do konkrétnych akciových titulov.

Z dôvodov vyššie uvedených nebola opodstatnená požiadavka žalovaného, aby súd pri vyčíslení tzv.
abstraktného ušlého zisku vychádzal z miery zhodnotenia nástrojov peňažného trhu (konkrétne z miery
zhodnotenia štátnych pokladničných poukážok).

Odbornú analýzu predloženú žalovaným súd hodnotil ako listinný dôkaz podľa § 129 O.s.p. S ohľadom
na právne posúdenie veci (ako je uvedené vyššie), nepovažoval súd v tomto konaní za relevantné
údaje o miere zhodnotenia nástrojov peňažného trhu Slovenskej republiky, resp. v domovských štátoch
poškodených akcionárov, ktorých pohľadávky žalobca uplatnil v tomto konaní. Odborná analýza však
obsahovala skutkové tvrdenia (relevantné v tomto konaní), ktoré boli potvrdené aj listinným dôkazom
predloženým žalobcom (ako je rozobraté ďalej), že miera nárastu akciového indexu Burzy cenných
papierov v Bratislave (index SAX) za dobu od 01.07.2003 do 30.01.2004 bola 7,19% per annum, avšak
miera nárastu akciových indexov búrz v domovských štátoch poškodených akcionárov (Holandsko,
Česká republika, Veľká Británia a Cyprus) za uvedenú dobu vysoko prevyšovala 15% per annum.

Po vymedzení, že „obdobnými podmienkami“ pre účely aplikácie § 381 Obchodného zákonníka sú
podmienky investícií na akciových trhoch (konkrétne podmienky investícií obdobných investíciám
poškodených akcionárov do akcií emitenta SLOVNAFT, a.s.), pristúpil súd k skúmaniu, ako správne určiť
zisk spravidla dosahovaný z investícií na akciových trhoch.

Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že spravidla dosahovaný zisk z investícií na akciovom trhu je zisk
v miere nárastu akciového indexu príslušnej burzy.

Ako uviedol znalecký inštitút v žalovaným predloženej odbornej analýze: Z makroekonomického hľadiska
je najlepším indikátorom správania akciového trhu akciový index. Je štatistickou veličinou odrážajúcou
zmeny v portfóliu akcií, ktoré vstupujú do jeho výpočtu. Prestavuje agregátny ukazovateľ, ktorý sa skladá
z vybraných akcií (výber sa pravidelne prehodnocuje) a ich trhových cien a je ukazovateľom historického
vývoja situácie na akciovom trhu (str. 21).

Zhodne s tým uviedla znalecká organizácia CORPORA, a.s. v znaleckom posudku č. 13/2009,
predloženom žalobcom (aj tento znalecký posudok hodnotil súd ako listinný dôkaz podľa § 129 O.s.p.):
Výnosnosť investícií na kapitálových trhoch sa štandardne meria tzv. burzovými indexmi. Index je
štatistická veličina, ktorá meria a kvantifikuje zmeny v trhových cenách v priebehu času. V podstate
index vyjadruje porovnanie cien vybraných komodít, ktoré tvoria kôš (alebo bázu) indexu, v rôznych
časových obdobiach. ... Pre znalecké posúdenie sú relevantné v danom prípade indexy akciových
trhov, čiže indexy, ktorých bázu tvoria akcie obchodované na burze. Akcie sú do bázy indexu (tzv.
koša) zaradzované špecializovanými komisiami vymenovanými príslušnou burzou, a to na základe
viacerých kritérií a tiež často aj na základe odborných úsudkov členov komisie ... Medzi najčastejšie
kritériá pre zaradenie akcií do koša indexu patrí objem uzatvorených obchodov, trhová kapitalizácia
spoločnosti, trhová kapitalizácia akcií dostupných pre verejnosť (čiže trhová kapitalizácia free floatu),
atď. Jednotlivej spoločnosti, ktorej akcie boli zaradené do indexu, sa pridelí podľa jej významu určitá váha
na indexe (ktorá vyjadruje podiel akcií tejto spoločnosti na celej báze indexu). Báza indexu sa pravidelne
prehodnocuje tak, aby čo najvernejšie vyjadrovala vývoj na akciovom trhu príslušnej burzy (str. 34 a 35).

Na základe týchto tvrdení urobil súd zistenie, že zmena hodnoty akciového indexu zodpovedá tomu,
ako sa spravidla mení hodnota investícií na príslušnom akciovom trhu. Nárast akciového indexu v
určitom období vyjadruje mieru zhodnotenia, akú spravidla dosahovali investori z investícií na príslušnom
akciovom trhu. Nie je rozhodujúce, že v takomto období niektorí investori dosiahli vyššie zhodnotenie
svojich investícií, iní investori dosiahli nižšie zhodotenie (príp. že mohli dokonca realizovať stratu).

Preto súd považoval za zisk dosahovaný spravidla z investícií na akciových trhoch za obdobie od
01.07.2003 do 30.01.2004 zisk zodpovedajúci miere nárastu hodnoty príslušného akciového indexu za
obdobie od 01.07.2003 do 30.01.2004.

Žalobca na preukázanie miery zhodnotenia investícií obdobných investíciám poškodených akcionárov
do akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. poukázal na závery ním predloženého znaleckého posudku č.
13/2009 znaleckej organizácie CORPORA, a.s.

Znalecký posudok obsahuje vymedzenie investícií, ktoré znalecká organizácia považovala za obdobné
investíciám poškodených akcionárov do akcií SLOVNAFT, a.s. Podľa znaleckej organizácie išlo o
investície na akciovom trhu, ktoré sa realizovali v dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004, pričom išlo
o investície do významných akciových titulov obchodovaných na kótovanom trhu, z geografického
hľadiska zahŕňajúceho akciové trhy Strednej Európy.

Znalecká organizácia CORPORA, a.s. zdôvodnila, z akého dôvodu nepovažuje za správne pri
vymedzení obdobných investícií vychádzať len zo slovenského akciového trhu (na jednej strane
vzájomná previazanosť regionálnych akciových trhov, na druhej strane nízka likvidita a nízky objem
obchodovania na slovenskom akciovom trhu, ktorý v danom období neposkytoval investičné príležitosti
adekvátne investíciám poškodených akcionárov do akcií emitenta SLOVNAFT, a.s.).

Znalecká organizácia CORPRA, a.s. uviedla, že mieru zhodnotenia takto vymedzených investícií v
dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004 najvernejšie vyjadroval index CESI, zahŕňajúci najlikvidnejšie cenné
papiere búrz Maďarska, Českej republiky, Poľska, Slovenska a Slovinska. Miera nárastu indexu CESI
za dobu od 01.07.2003 do 30.01.2004 bola 33,75% per annum. Znalecká organizácia ďalej poukázala
na nárast akciových indexov búrz ďalších krajín Strednej Európy v tomto období, vždy išlo o väčší
nárast ako 15% per annum, s výnimkou slovenskej burzy (index SAX narástol len o 7,19% per annum).
Znalecká organizácia CORPRA, a.s. však nepovažovala za správne vychádzať pri určení priemernej
výnosnosti abstraktnej investície obdobnej investícii do akcií SLOVNAFT, a.s. výlučne z indexu SAX.
Na základe uvedených skutočností znalecká organizácia uviedla záver, že investície do akcií, majúcich
obdobné charakteristiky ako akcie emitenta SLOVNAFT, a.s., by v sledovanom období od 01.07.2003
do 30.01.2004 spravidla dosiahli zhodnotenie aspoň 15 % per annum.

Súd sa stotožnil so závermi znaleckej organizácie CORPORA, a.s., ako aj s ich odôvodnením.

Súd preto prijal skutkové zistenie, že v posudzovanej dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004 bol
za podmienok obdobných tým podmienkam, za ktorých boli akcionári emitenta SLOVNAF, a.s.
poškodení porušením povinnosti žalovaného podľa zákona o cenných papieroch (teda za podmienok
investícií obdobných investíciám poškodených akcionárov do akcií emitenta SLOVNAFT, a.s.), spravidla
dosahovaný zisk prevyšujúci 15% per annum.

To znamená, že tzv. abstraktným ušlým ziskom, náhradu ktorého mohli žiadať poškodení akcionári
emitenta SLOVNAFT, a.s. podľa § 381 Obchodného zákonníka od žalovaného za porušenie jeho
zákonnej povinnosti, je zhodnotenie peňažných prostriedkov, ktoré nemohli získať od žalovaného
za predaj akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. od 01.07.2003 a po tomto dni až do 30.01.2004, mierou
zhodnotenia najmenej 15% per annum.

Z odbornej analýzy žalovaného a zo znaleckého posudku žalobcu urobil súd ďalej skutkové zistenie, že
nárast hodnoty akciových indexov na burzách v Holandsku, v Českej republike, vo Veľkej Británii a na
Cypre za dobu od 01.07.2003 do 30.01.2004 prevyšoval 15% per annum. Teda aj zisk, na ktorý má súd
prihliadať podľa § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka, je vyšší ako 15% per annum.

Z toho vyplýva, že ak by aj bol nesprávny záver, že zisk spravidla dosahovaný za podmienok obdobných
podmienkam, za ktorých boli akcionári emitenta SLOVNAFT, a.s. žalovaným poškodení, bol najmenej
15% (napr. v prípade, ak by nebolo správne posúdenie, že ide o zisk z investícií na akciových trhoch,
dosahovaný na širšom teritoriálnom trhu než je len trh Slovenskej republiky, ale mal byť zohľadnený len
slovenský akciový trh s mierou zhodnotenia indexu SAX za posudzované obdobie vo výške 7,19% per
annum), súd by podľa § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka musel prihliadnuť na mieru zhodnotenia

investícií na akciových trhoch v domovských štátoch poškodených akcionárov, ktoré v prípade každej
krajiny prevyšovalo 15% per annum.

Prípadná nesprávnosť vymedzenia výšky zisku spravidla dosahovaného za podmienok obdobných
podmienkam rozhodujúcim podľa § 381 Obchodného zákonníka, preto nemôže nič zmeniť na tom, že
žalobcom požadovaná miera zhodnotenia 15% per annum je opodstatnená a žalobca môže pri vyčíslení
nárokov voči žalovanému z tejto miery vychádzať.

Z tohto dôvodu nepovažoval súd za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie podľa § 127 O.s.p., ktorého
sa domáhal žalovaný. Výsledky znaleckého dokazovania by nemohli zmeniť nič na nepochybnom
závere, že z investícií na akciových trhoch v domovských štátoch poškodených akcionárov sa
dosahovalo zhodnotenie 15% per annum, na čo súd musel podľa § 737 ods. 1 Obchodného zákonníka
prihliadnuť.

Súd zohľadnil tiež ten fakt, že žalovaný návrhmi na nariadenie znaleckého dokazovania sledoval
preukázanie skutočností, ktoré by neboli relevantné pri posudzovaní tohto prípadu. Žalovaný
žiadal nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie, akú výšku zisku poškodení akcionári dosahovali
spravidla v poctivom obchodnom styku ako podnikatelia v okruhu ich podnikania za podmienok
obdobných podmienkam porušenej zmluvy v sídle alebo mieste podnikania jednotlivých zahraničných
akcionárov, pričom je potrebné prihliadnuť na to, že spravidla dosahovaný zisk musí byť zistiteľný s
pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote a súčasne či žalovaný takúto výšku spravidla dosahovaného
zisku ako možný dôsledok predvídal, alebo či ju bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti,
ktoré žalovaný poznal alebo mal poznať pri obvyklej starostlivosti.

Ako už bolo uvedené, medzi poškodenými akcionármi a žalovaným nebola uzavretá žiadna zmluva,
znalecký posudok vypracovaný na pokyn súdu by preto nemohol dať odpoveď na otázku, aký zisk by
poškodení akcionári dosiahli za podmienok zodpovedajúcich podmienkam porušenej zmluvy. Znalec
by sa tiež nemohol vyjadriť k tomu, akú výšku zisku žalovaný ako možný dôsledok porušenia svojej
povinnosti predvídal alebo mohol predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré poznal alebo mohol
poznať.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti sa súd rozhodol, že znalecké dokazovanie nenariadi, ale bude
vychádzať len z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, ktoré poskytovali dostatočnú
podklad pre skutkové zistenia súdu a navyše si v relevantných údajoch neodporovali (najmä miera
zhodnotenia investícií na akciových trhoch v Holandsku, v Českej republike, vo Veľkej Británii a na
Cypre).

Žalovaný napokon vo vzťahu k znaleckému posudku, ktorý predložil žalobca, namietal, že nemal
dostatočný čas na oboznámenie sa s týmto listinným dôkazom (právny zástupca žalovaného z tohto
dôvodu žiadal o odročenie pojednávania). Podľa zistenia súdu však žalovaný mal na oboznámenie sa
s týmto znaleckým posudkom viac ako mesiac.

Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah dospel súd k záveru, že výška zhodnotenia
uplatnená žalobcom, teda 15% per annum, ktorou bol vyčíslený tzv. abstraktný úšlý zisk, na ktorého
náhradu vznikli nároky poškodeným akcionárom emitenta SLOVNAFT, a.s., je opodstatnená.

Súd má ďalej za preukázané, že ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom, došlo by k
majetkovému a finančnému vysporiadaniu povinnej ponuky najneskôr do 01.07.2003. Vyplýva to z
faktu, že podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch mal žalovaný predložiť návrh povinnej
ponuky v súlade s § 118 ods. 3 zákona o cenných papieroch najneskôr do 07.04.2003, nakoľko k
zverejneniu povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku došlo dňa 28.03.2003. Uvedené má súd za preukázané
z textu odvolania úradu (str. 2 a 8) proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Sž 108/2004 zo dňa 22.12.2005. Následne by úrad musel v súlade s § 114 ods. 5 a 6 zákona o
cenných papieroch schváliť zákonný návrh povinnej ponuky najneskôr do 7 pracovných dní, inak by
platilo, že sa považuje za schválený. K schváleniu povinnej ponuky zo strany úradu by teda muselo
dôjsť do 16.04.2003, dá sa však predpokladať, že by k tomu došlo aj skôr. Následne by muselo dôjsť
podľa tvrdenia žalobcu najneskôr do 25.04.2003 k vyhláseniu povinnej ponuky. Žalobca vychádzal
zo skutočnosti, že v zmysle § 114 ods. 12 zákona o cenných papieroch by bol žalovaný povinný

povinnú ponuku schválenú úradom doručiť predstavenstvu spoločnosti SLOVNAFT, a.s. a následne
ju zverejniť zákonom ustanoveným spôsobom. Zákon síce na plnenie týchto povinností neustanovuje
expressis verbis žiadnu lehotu, to však neznamená, že by žalovaný mal akúkoľvek dobu na plnenie danej
povinnosti, ale naopak takúto povinnosť je potrebné plniť bez zbytočného odkladu. Ak zákon ukladá
napríklad povinnosť predložiť návrh povinnej ponuky do 10 dní od vzniku danej povinnosti, po predložení
návrhu a schválení povinnej ponuky by plnenie povinností podľa § 114 ods. 12 v lehote dlhšej ako 9 dní
(do 25.04.2003) nebolo primerané. Teda dá sa očakávať, že pri riadnom postupe zo strany žalovaného
by došlo k zverejneniu ponuky najneskôr do 25.04.2003. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zvolil
maximálnu možnú dobu trvania povinnej ponuky (podľa § 114 ods. 7 písm. h/ zákona o cenných
papieroch môže byť doba trvania povinnej ponuky maximálne 60 dní), k ukončeniu povinnej ponuky by pri
jej zverejnení dňa 25.04.2003 muselo dôjsť najneskôr 24.06.2003. K vysporiadaniu povinnej ponuky by
potom muselo dôjsť najneskôr dňa 01.07.2003, nakoľko podľa vtedy platného Vykonávacieho predpisu č.
1 Burzy cenných papierov v Bratislave k pravidlám účasti burzy a jej členov na zabezpečovaní zúčtovania
a vyrovnania, čl. 2, ods. 2.2 malo majetkové a finančné vysporiadanie povinnej ponuky prebehnúť
najneskôr do 5 burzových (pracovných) dní odo dňa ukončenia povinnej ponuky.

Potom platí, že odo dňa 01.07.2003 až do dňa skutočného vysporiadania ponuky akcionári emitenta
SLOVNAFT, a.s. nemohli zhodnocovať peňažné prostriedky, ktorých vyplatenie by im prináležalo pri
bežnom chode vecí.

Súd považoval ďalej za nesporný fakt, že k vyhláseniu povinnej ponuky nakoniec došlo až dňa
25.11.2003 a vysporiadaniu až dňa 30.01.2004, čo vyplynulo zo zhodných tvrdení účastníkov konania.

Súd má ďalej za preukázané, že nemožnosťou zhodnocovať peňažné prostriedky, ktorých vyplatenie
bolo dôvodné očakávať v povinnej ponuke od žalovaného už dňa 01.07.2003, vznikla škoda akcionárom
emitenta SLOVNAFT, a.s., ktorí nemohli v dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004 bežným spôsobom
zhodnocovať neobdržané peňažné prostriedky.

Takáto škoda vznikla akcionárom emitenta SLOVNAFT, a.s. vo výške výnosov, ktoré nemohli dosiahnuť
z peňažných prostriedkov, ktoré by inak (ak by žalovaný splnil svoju povinnosť podľa § 114 ods. 3
zákona o cenných papieroch) získali od žalovaného a ktoré by im boli vyplatené už 01.07.2003. Podľa
§ 381 Obchodného zákonníka však poškodení akcionári (a teraz žalobca ako ich právny nástupca)
majú možnosť namiesto skutočne ušlého výnosu požadovať od žalovaného náhradu výnosu spravidla
dosahovaného v poctivom obchodnom styku (resp. poctivým spôsobom) za podmienok obdobných tým
podmienkam, ktorých sa dotklo porušenie povinnosti žalovaného. Ako bolo odôvodnené vyššie, súd
prijal za preukázané, že v posudzovanom prípade je takýmto výnosom výnos najmenej 15% per annum.

V prípade, ak bol poškodený akcionár vlastníkom určitého počtu akcií emitenta SLOVNAFT, a.s.
dňa 01.07.2003 a tieto akcie predal v povinnej ponuke a získal peňažné prostriedky za predaj
akcií až v povinnej ponuke, súd pri výpočte vzniknutej škody vychádzal zo skutočnosti, že peňažné
prostriedky získané predajom v povinnej ponuke poškodený subjekt nemohol zhodnocovať počas doby
od 01.07.2003 do 30.01.2004, pričom vychádzal z miery zhodnotenia 15% per annum.

V určitých prípadoch poškodený subjekt počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 predal časť
vlastnených akcií alebo dokúpil ďalšie akcie. Pri stanovení výšky ušlého výnosu v takýchto prípadoch
vychádzal súd z nasledovných zásad:

- V prípade, ak poškodený časť zo svojich akcií, ktoré nemohol predať v povinnej ponuke, počas trvania
doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 predal (mimo povinnej ponuky), došlo k odpočítaniu týchto akcií zo
základu na určenie výšky ušlého výnosu, nakoľko došlo k získaniu peňažných prostriedkov za predaj
daných akcií mimo povinnej ponuky a už bolo možné tieto peňažné prostriedky bežným spôsobom
zhodnocovať.

- V prípade, ak poškodený počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 dokúpil akcie spoločnosti
SLOVNAFT, a.s., došlo k ich pripočítaniu do základu pre určenie výšky ušlého výnosu, nakoľko žalovaný
sa počas danej doby nachádzal v stave pretrvávania porušovania zákona o cenných papieroch alebo
pretrvávali negatívne protizákonné dôsledky takéhoto porušovania a v príčinnej súvislosti s tým nebolo
možné obratom predať kúpené akcie v povinnej ponuke, za tieto akcie obdržať peňažné prostriedky

od žalovaného a tieto peňažné prostriedky bežným spôsobom zhodnocovať. Týmto pretrvávajúcim
protiprávnym stavom bolo, že až do 25.11.2003 nedošlo k vyhláseniu povinnej ponuky a až do
30.01.2004 nedošlo k majetkovému a finančnému vysporiadaniu povinnej ponuky. Odo dňa 01.07.2003
sa žalovaný nachádzal každý nasledujúci deň až do dňa 30.01.2004 v omeškaní s majetkovým a
finančným vysporiadaním povinnej ponuky, na ktoré mali akcionári emitenta SLONVAFT, a.s. dňa
01.07.2003 a každý nasledujúci deň až do splnenia danej povinnosti nárok.

Z uvedených zásad vychádzali aj poškodení akcionári pri postúpení svojich pohľadávok a súd má
za to, že tento spôsob je jediný možný. Je nesporné, že poškodené osoby postupovali správne,
ak zo základu pre určenie výšky ušlého zhodnotenia odpočítali akcie predané v relevantnom čase,
nakoľko poškodené subjekty tak získali peňažné prostriedky mimo povinnej ponuky, a tieto mohli začať
zhodnocovať. Obdobne, ale naopak sa postupovalo aj pri dokúpení akcií, čo je taktiež správne s ohľadom
na skutočnosť, že od 01.07.2003 sa žalovaný každým nasledujúcim dňom nachádzal v stave porušenia
zákonnej povinnosti vysporiadať povinnú ponuku, ktorá, ak by postupoval žalovaný v súlade so zákonom
o cenných papieroch, by bola vysporiadaná práve a najneskôr dňa 01.07.2003. Poškodené osoby mali
zákonný nárok na vysporiadanie povinnej ponuky práve a najneskôr v daný deň, čo sa objektívne
nestalo. Záujem poškodených osôb predať aj dokúpené akcie v povinnej ponuke sa potvrdil tým, že tieto
akcie boli buďto skutočne predané v povinnej ponuke alebo boli predané mimo povinnej ponuky, avšak
v takom prípade vždy za nižšiu cenu. Vtedy však došlo k odpočítaniu takto predaných akcií zo základu
na určenie výšky škody podľa prvej z uvedených zásad.

Čo sa týka námietky žalovaného, že osoby, ktoré dokúpili akcie emitenta SLOVNAFT, a.s. po 09.04.2003,
nemajú nárok na náhradu škody, súd zastáva právny názor, že aj subjekty, ktoré kúpili akcie SLOVNAFT,
a.s. po 09.04.2003 boli porušovaním povinnosti žalovaného poškodené a majú preto nárok na náhradu
vzniknutej škody.

Predovšetkým, ak určitý akcionár kúpil akcie po 09.04.2003, nevykonal tým nič v rozpore s právnymi
predpismi. Právna úprava povinnej ponuky je v zákone o cenných papieroch koncipovaná spôsobom,
kedy po vzniku povinnosti predložiť úradu návrh na povinnú ponuku ako aj po vyhlásení povinnej ponuky
všetci akcionári cieľovej spoločnosti majú právo s uvedenými akciami ďalej obchodovať. Možnosť predať
akcie cieľovej spoločnosti vyhlasovateľovi povinnej ponuky sa neobmedzuje iba na akcionárov, ktorí boli
vlastníkmi akcií v čase vzniku povinnosti predložiť návrh povinnej ponuky, alebo ktorí boli vlastníkmi akcií
v čase vyhlásenia povinnej ponuky. Z uvedeného pohľadu kúpou akcií v relevantnom čase nedochádzalo
k ničomu neobvyklému.

Ďalej platí, že kúpou akcií v čase potom, kedy už došlo k zverejneniu skutočnosti, že úrad zamietol
návrh povinnej ponuky žalovaného za cenu 1.200,- Sk na jednu akciu spoločnosti SLOVNAFT, a.s., sa z
hľadiska práva nič nezmenilo vo vzťahu k povinnosti žalovaného podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných
papieroch. Táto povinnosť naďalej trvala. Žalovaný ju nesplnil včas, ale ju včas splniť mal. Potom, čo
sa žalovaný dostal s plnením danej povinnosti do omeškania, mal túto povinnosť splniť okamžite (aby
bolo omeškanie čo najkratšie).

Poškodení akcionári mali aj po zverejnení skutočnosti uvedenej vyššie legitímny nárok na to, aby
žalovaný svoju povinnosť splnil čím skôr. Je síce pravdou, že ak určitý poškodený akcionár kúpil
akcie napr. 15.06.2003 (a mal vedomosť, že v danom čase ešte povinná ponuka nebola vyhlásená),
musel vedieť, že k majetkovému a finančnému vysporiadaniu povinnej ponuky nedôjde dňa 01.07.2003.
Uvedené však neznamená, že takýto nový akcionár (ktorý by akcie mohol takto kúpiť aj vtedy, ak by
povinná ponuka bola včas vyhlásená) nemal legitímny nárok na to, aby takto nadobudnuté akcie predal
do povinnej ponuky s majetkovým a finančným vysporiadaním dňa 01.07.2003 (a v prípade neskorších
nákupov každý deň po 01.07.2003; tak ako nevykonanie majetkového a finančného vysporiadania
povinnej ponuky dňa 01.07.2003 bolo dôsledkom nesplnenia povinnosti v stanovenom termíne, tak aj
nevykonanie majetkového a finančného vysporiadania povinnej ponuky dňa 02.07.2003 bolo dôsledkom
nesplnenia povinnosť o deň neskôr ako v stanovenom termíne atď.).

Takýto akcionár síce vedel, že utrpí určitú škodu spojenú s neskorším majetkovým a finančným
vysporiadaním povinnej ponuky, avšak nemal dôvod predpokladať, že omeškanie s plnením si povinnosti
žalovaného bude trvať 213 dní.

Každý takýto akcionár mohol predpokladať, že utrpí určitú stratu spojenú s nemožnosťou nakladania
a zhodnocovania peňažných prostriedkov (kúpna cena vyplácaná v povinnej ponuke) po určitú dobu,
nemal však prečo vedieť, že uvedená doba bude taká dlhá.

Do popredia sa dostáva otázka, či kúpou akcií v čase, kedy už akcionár vedel, že žalovaný sa dostane
do určitého (nie presne určiteľného, nakoľko to záležalo od žalovaného) omeškania s plnením si svojej
povinnosti podľa § 114 ods. 3 zákona o cenných papieroch, a teda vedel, že utrpí určitú škodu vo forme
ušlého zisku (nemožnosť zhodnocovania peňažných prostriedkov po určitú dobu), došlo k nesplneniu
prevenčnej povinnosti podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom škoda vznikla tým, že
poškodený akcionár prevenčnú povinnosť nesplnil.

Predovšetkým súd zistil, že škoda rozhodne nevznikla tým, že došlo ku kúpe akcií po 09.04.2003. Aj v
prípade, ak by totiž ku kúpe akcií nedošlo, došlo by ku vzniku škody. Škoda by postihla iný subjekt, čo
je irelevantné s ohľadom na dikciu ustanovenia § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka.

S ohľadom na uvedené, kúpa akcií po 09.04.2003 nie je medzipríčinou vzniku škody, akú mal na mysli
zákonodarca v ustanovení § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 384 ods. 1 Obchodného
zákonníka má na mysli takú udalosť (porušenie prevenčnej povinnosti oprávnenej osoby), v dôsledku
ktorej vznikne škoda (alebo jej časť). O taký prípad by išlo vtedy, ak by sa ukázalo, že nebyť kúpy akcií po
09.04.2003, došlo by k takému splneniu prevenčnej povinnosti, že by ku vzniku škody nedošlo (alebo by
sa škoda zmiernila). V tomto prípade nielenže by ku vzniku škody došlo (len by postihovala iný subjekt),
ale navyše by vznikla ďalšia škoda, nakoľko osoba takto „plniac prevenčnú povinnosť“ by nedosiahla
zisk z obchodu (predajná cena mínus kúpna cena), za čo by opäť zodpovedal žalovaný. Súd považuje
za nesprávne také posúdenie, že obsahom prevenčnej povinnosti je opatrenie, ktoré síce odvráti určitú
škodu, ale jeho dôsledkom pre poškodený subjekt by bol vznik inej škody vo väčšom rozsahu, než škoda,
ktorá bola odvrátená.

Na doplnenie súd uvádza, že ani faktická realizácia obchodov nákupom a následným predajom akcií
do povinnej ponuky (prípadne aj mimo povinnej ponuky) s dosiahnutím zisku z takýchto obchodov,
nebola z rovnakých dôvodov ako je uvedené vyššie medzipríčinou vzniku škody. Len v prípade, ak by
realizácia týchto obchodov bola dôvodom vzniku škody, bol by aplikovateľný § 384 ods. 1 Obchodného
zákonníka a realizácia týchto obchodov poškodenými akcionármi by mohla vylúčiť alebo obmedziť
povinnosť žalovaného nahradiť škodu. Nakoľko však medzi realizáciou takýchto obchodov a vzniknutou
škodou nie je príčinná súvislosť (čoho potvrdením je, že škoda by vznikla aj bez realizácie takýchto
obchodov, iba by postihla iný subjekt), nie je možné z tohto žalovaným tvrdeného dôvodu pripustiť
vylúčenie alebo obmedzenie povinnosti žalovaného nahradiť škodu. Akýkoľvek iný dôvod pre vylúčenie
alebo obmedzenie povinnosti žalovaného nahradiť škodu pre takéto prípady zo zákona nevyplýva.

V prípade, ak by súd za situácie, kedy poškodení akcionári na trhu mohli nákupom a následným
predajom dosiahnuť zisk, prijal tvrdenie, že povinnosťou predchádzať vzniku škody uplatňovanej v tomto
súdnom konaní je taký postup, ktorý poškodenému akcionárovi znemožňuje takýto zisk dosiahnuť,
muselo by nevyhnutne platiť aj to, že nedosiahnutie zisku by bolo dôsledkom porušenia povinnosti
žalovaným. Uvedené vyplýva z toho, že nemožnosť realizácie zisku by bola plnením povinnosti podľa
§ 382 a § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka a takáto povinnosť by vznikla výlučne pre porušenie
povinnosti žalovaného. V tomto prípade by dôsledok porušenia povinnosti žalovaného bol podstatne
vyšší ako škoda uplatňovaná v tomto konaní. Preto súd prijal za správnu takú aplikáciu príslušných
právnych noriem, že obsahom prevenčnej povinnosti poškodených akcionárov nebolo zdržať sa
realizácie takýchto obchodov a žalovaný zodpovedá za škodu v uplatnenom rozsahu.

Z dôvodov vyššie uvedených súd považoval za nadbytočné vykonanie žalovaným označených dôkazov
(vo vyjadrení žalovaného zo dňa 15.01.2009), a to žiadosťou o poskytnutie písomných informácií od
Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. o tom, aký počet akcií emitenta SLOVNAFT, a.s.
vlastnili poškodení akcionári, ktorých pohľadávky uplatnil žalobca, už 09.04.2003 a aké zmeny vo
vlastníctve akcií nastali u týchto akcionárov v období od 09.04.2003 do 30.01.2004, ako aj žiadosťou
o poskytnutie písomných informácií od Burzy cenných papierov v Bratislave o tom, koľko akcií a za
akú cenu nadobudli a predali poškodení akcionári, ktorých pohľadávky uplatnil žalobca, v období od
09.04.2003 do 30.01.2004.

Súd mal na základe vykonaných dôkazov za preukázané, že v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti
žalovaného vznikla škoda vo forme ušlého zisku nasledovným subjektom vo výške, ako je uvedené ďalej:

1. Spoločnosť Arthur, Bradley & Smith Limited bola od 01.07.2003 do 13.07.2003 (teda 13 dní)
vlastníkom 173.587 ks akcií SLOVNAFT, a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať
239.376.473,- Sk (173.587 x 1.379,- Sk = 239.376.473,- Sk), teda vzniknutá škoda za toto obdobie je
1.278.861,- Sk (239.376.473,- Sk x 15% x 13/365 = 1.278.861,- Sk), pričom časť nároku na jej náhradu
bola uplatnená v konaní začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 vo
výške 438.223,- Sk a zostávajúca časť je 840.638,- Sk (1.278.861,- Sk - 438.223,- Sk = 840.638,- Sk), a
táto spoločnosť bola od 14.07.2003 do 14.10.2003 (teda 93 dní) vlastníkom 183.667 ks akcií SLOVNAFT,
a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 253.276.793,- Sk (183.667 x 1.379,- Sk
= 253.276.793,- Sk), teda vzniknutá škoda za toto obdobie je 9.680.031,- Sk (253.276.793,- Sk x 15%
x 93/365 = 9.680.031,- Sk), pričom časť nároku na jej náhradu bola uplatnená v konaní začatom pred
Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 vo výške 3.317.024,- Sk a zostávajúca časť
je 6.363.007,- Sk (9.680.031,- Sk - 3.317.024,- Sk = 6.363.007,- Sk), a
táto spoločnosť bola od 15.10.2003 do 20.01.2004 (teda 98 dní) vlastníkom 94.680 ks akcií SLOVNAFT,
a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 130.563.720,- Sk (94.680 x 1.379,- Sk
= 130.563.720,- Sk), teda vzniknutá škoda za toto obdobie je 5.258.320,- Sk (130.563.720,- Sk x 15%
x 98/365 = 5.258.320,- Sk), pričom časť nároku na jej náhradu bola uplatnená v konaní začatom pred
Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 vo výške 1.801.851,- Sk a zostávajúca časť
je 3.456.469,- Sk (5.258.320,- Sk - 1.801.851,- Sk = 3.456.469,- Sk), a
táto spoločnosť bola dňa 21.01.2004 (teda 1 deň) vlastníkom 121.020 ks akcií SLOVNAFT, a.s., čo
znamená, že v tento deň nemohla zhodnocovať 166.886.580,- Sk (121.020 x 1.379,- Sk = 166.886.580,-
Sk), teda vzniknutá škoda za tento deň je 68.584,- Sk (166.886.580,- Sk x 15% x 1/365 = 68.584,- Sk),
pričom časť nároku na jej náhradu bola uplatnená v konaní začatom pred Okresným súdom Bratislava
I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 vo výške 23.501,- Sk a zostávajúca časť je 45.083,- Sk (68.584,- Sk -
23.501,- Sk = 45.083,- Sk), a
táto spoločnosť bola od 22.01.2004 do 30.01.2004 (teda 8 dní) vlastníkom 246.507 ks akcií SLOVNAFT,
a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 339.933.153,- Sk (246.507 x 1.379,- Sk
= 339.933.153,- Sk), teda vzniknutá škoda za toto obdobie je 1.117.588,- Sk (339.933.153,- Sk x 15%
x 8/365 = 1.117.588,- Sk), pričom časť nároku na jej náhradu bola uplatnená v konaní začatom pred
Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 vo výške 382.960,- Sk a zostávajúca časť
je 734.628,- Sk (1.117.588,- Sk - 382.960,- Sk = 734.628,- Sk).

Spoločnosti Arthur, Bradley & Smith Limited bola spôsobená škoda celkovo vo výške 17.403.384,- Sk.
V konaní začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 bol z celkového
nároku na náhradu škody uplatnený čiastkový nárok vo výške 5.963.559,- Sk, zostávajúca časť nároku
na náhradu škody je 11.439.825,- Sk.

Uvedené mal súd za preukázané z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorými boli nasledovné
výpisy z účtu majiteľa cenných papierov vydané Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s.:
spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov Arthur, Bradley & Smith Limited k emisii akcií SLOVNAFT,
a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 09.09.2005, zobrazujúci počet cenných papierov na účte ku
dňu 01.07.2003, a
spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov Arthur, Bradley & Smith Limited k emisii akcií SLOVNAFT,
a.s. ISIN SK1120001369 vydaný ku dňu 09.09.2005, zobrazujúci počet cenných papierov na účte ku
dňu 01.07.2003, a
zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov Arthur, Bradley & Smith Limited k emisii akcií
SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 15.07.2003, zobrazujúci zmenu počtu cenných
papierov na účte ku dňu 14.07.2003, a
zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov Arthur, Bradley & Smith Limited k emisii akcií
SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 09.09.2005, zobrazujúci zmenu počtu cenných
papierov na účte ku dňu 15.10.2003, a
zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov Arthur, Bradley & Smith Limited k emisii akcií
SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 26.01.2004, zobrazujúci zmenu počtu cenných
papierov na účte ku dňu 21.01.2004 a ku dňu 22.01.2004, a

zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov Arthur, Bradley & Smith Limited k emisiám akcií
SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 a ISIN SK1120001369 vydaný ku dňu 02.02.2004, zobrazujúci
zmenu počtu cenných papierov na účte ku dňu 21.01.2004 a ku dňu 30.01.2004.

2. Spoločnosť J&T FINANCIAL SERVICES LTD bola od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní)
vlastníkom 147.925 ks akcií SLOVNAFT, a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať
203.988.575,- Sk (147.925 x 1.379,- Sk = 203.988.575,- Sk), teda vzniknutá škoda za toto obdobie
je 17.855.986,- Sk (203.988.575,- Sk x 15% x 213/365 = 17.855.986,- Sk), pričom časť nároku
na jej náhradu bola uplatnená v konaní začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn.
32Cb/424/2005 vo výške 6.118.651,- Sk a zostávajúca časť nároku na náhradu škody je 11.737.335,-
Sk (17.855.986,- Sk - 6.118.651,- Sk = 11.737.335,- Sk).

Uvedené mal súd za preukázané z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorými boli nasledovné
výpisy z účtu majiteľa cenných papierov vydané Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s.:
spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov J&T FINANCIAL SERVICES LIMITED k emisii akcií
SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 15.03.2006, zobrazujúci počet cenných papierov
na účte ku dňu 01.07.2003, a
zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov J&T FINANCIAL SERVICES LIMITED k emisii akcií
SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 02.02.2004, zobrazujúci zmenu počtu cenných
papierov na účte ku dňu 30.01.2004.

3. Spoločnosť Oost-Europa Participaties B.V. bola od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní)
vlastníkom 262.500 ks akcií SLOVNAFT, a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať
361.987.500,- Sk (262.500 x 1.379,- Sk = 361.987.500,- Sk), teda vzniknutá škoda za toto obdobie
je 31.686.303,- Sk (361.987.500,- Sk x 15% x 213/365 = 31.686.303,- Sk), pričom časť nároku
na jej náhradu bola uplatnená v konaní začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn.
32Cb/424/2005 vo výške 10.857.840,- Sk a zostávajúca časť nároku na náhradu škody je 20.828.463,-
Sk (31.686.303,- Sk - 10.857.840,- Sk = 20.828.463,- Sk).

Uvedené mal súd za preukázané z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorými boli nasledovné
výpisy z účtu majiteľa cenných papierov vydané Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s.:
spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov Oost-Europa Participaties B.V. k emisii akcií SLOVNAFT,
a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 04.10.2005, zobrazujúci počet cenných papierov na účte ku
dňu 01.07.2003, a
zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov Oost-Europa Participaties B.V. k emisii akcií
SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 04.10.2005, zobrazujúci zmenu počtu cenných
papierov na účte ku dňu 30.01.2004.

4. Spoločnosť J&T ASSET MANAGEMENT, INVESTIČNI SPOLEČNOST, a.s. spravovala počas doby
od 01.07.2003 do 30.01.2004 podielové fondy: J&T PERSPEKTIVA, smíšený otevřený podílový fond a
J&T OPPORTUNITY CZK, smíšený otevřený podílový fond.

S fondom J&T PERSPEKTIVA, smíšený otevřený podílový fond bol zlúčený fond J&T PERSPEKTIVA-
A, akciový otevřený podílový fond a fond PROFIT - otevřený podílový fond, ktorý vznikol premenou
spoločnosti PROFIT FOND, investiční fond a.s.

V majetku fondu J&T PERSPEKTIVA, smíšený otevřený podílový fond bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004
(teda 213 dní) 98.970 ks akcií SLOVNAFT, a.s., z ktorých bolo v povinnej ponuke predaných 43.870 ks
akcií, čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 60.496.730,- Sk (43.870 x 1.379,-
Sk = 60.496.730,- Sk), teda škoda na majetku fondu vzniknutá za uvedené obdobie je 5.295.536,- Sk
(60.496.730,- Sk x 15% x 213/365 = 5.295.536,- Sk).
V majetku fondu J&T PERSPEKTIVA-A, akciový otevřený podílový fond, ktorý bol zlúčený s fondom
J&T PERSPEKTIVA, smíšený otevřený podílový fond, bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213
dní) 6.641 ks akcií SLOVNAFT, a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať
9.157.939,- Sk (6.641 x 1.379,- Sk = 9.157.939,- Sk), teda škoda na majetku tohto fondu vzniknutá za
uvedené obdobie je 801.633,- Sk (9.157.939,- Sk x 15% x 213/365 = 801.633,- Sk).
Vo vlastníctve spoločnosti PROFIT FOND, investiční fond, a.s., ktorá bola premenená na podielový fond
PROFIT - otevřený podílový fond, ktorý bol následne zlúčený s fondom J&T PERSPEKTIVA, smíšený

otevřený podílový fond, bolo od 01.07.2003 do 30.01.2004 (teda 213 dní) 5.231 ks akcií SLOVNAFT,
a.s., čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 7.213.549,- Sk (5.231 x 1.379,- Sk
= 7.213.549,- Sk), teda škoda na majetku tohto fondu vzniknutá za uvedené obdobie je 7.213.549,- Sk
(9.157.939,- Sk x 15% x 213/365 = 631.433,- Sk).
Škoda spôsobená na majetku fondu J&T PERSPEKTIVA, smíšený otevřený podílový fond, ako aj
na majetku, ktorý prešiel na tento fond, predstavuje za obdobie od 01.07.2003 do 30.01.2004 sumu
6.728.602,- Sk, pričom časť nároku na jej náhradu bola uplatnená v konaní začatom pred Okresným
súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 vo výške 2.305.667,- Sk a zostávajúca časť nároku na
náhradu škody je 4.422.935,- Sk (6.728.602,- Sk - 2.305.667,- Sk = 4.422.935,- Sk).

V majetku fondu J&T OPPORTUNITY CZK, smíšený otevřený podílový fond bolo od 01.07.2003 do
30.01.2004 (teda 213 dní) 10.445 ks akcií SLOVNAFT, a.s., z ktorých bolo v povinnej ponuke predaných
43.870 ks akcií, čo znamená, že počas danej doby nebolo možné zhodnocovať 14.403.655,- Sk (10.445
x 1.379,- Sk = 14.403.655,- Sk), teda škoda na majetku fondu vzniknutá za uvedené obdobie je
1.260.813,- Sk (14.403.655,- Sk x 15% x 213/365 = 1.260.813,- Sk), pričom časť nároku na jej náhradu
bola uplatnená v konaní začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 vo
výške 432.039,- Sk a zostávajúca časť nároku na náhradu škody je 828.774,- Sk (1.260.813,- Sk -
432.039,- Sk = 828.774,- Sk).

Na majetku fondov spravovaných spoločnosťou J&T ASSET MANAGEMENT, INVESTIČNI
SPOLEČNOST, a.s., ako aj na majetku, ktorý prešiel na tieto fondy, bola spôsobená škoda celkovo vo
výške 7.989.415,- Sk. V konaní začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005
bol z celkového nároku na náhradu škody uplatnený čiastkový nárok vo výške 2.737.706,- Sk,
zostávajúca časť nároku na náhradu škody je 5.251.709,- Sk.

Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorými
boli rozhodnutie Komise pro cenné papíry č. 41/N/4/2003/4, rozhodnutie Komise pro cenné papíry č.
211/6 860/R/2000, uznesenie Mestského súdu v Prahe o výmaze spoločnosti PROFIT FOND, investiční
společnost a.s. z obchodného registra, rozhodnutie Komise pro cenné papíry č. 41/N/85/2004/1, ako aj
nasledovné výpisy z účtu majiteľa cenných papierov vydané Centrálnym depozitárom cenných papierov
SR, a.s.:
spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov fondu J&T PERSPEKTIVA, smíšený otevřený podílový
fond k emisii akcií SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 08.08.2005, zobrazujúci počet
cenných papierov na účte ku dňu 01.07.2003, a
zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov fondu J&T PERSPEKTIVA, smíšený otevřený podílový
fond k emisii akcií SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 02.02.2004, zobrazujúci zmenu
počtu cenných papierov na účte ku dňu 30.01.2004, a
spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov podielového fondu J&T PERSPEKTIVA-A, akciového
otevřený podílový fond k emisii akcií SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 08.08.2005,
zobrazujúci počet cenných papierov na účte ku dňu 01.07.2003, a
zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov fondu J&T PERSPEKTIVA-A, akciového otevřený
podílový fond k emisii akcií SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 08.08.2005, zobrazujúci
zmenu počtu cenných papierov na účte ku dňu 30.01.2004, a
spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov spoločnosti PROFIT FOND, investiční fond a.s. k emisii
akcií SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 05.10.2005, zobrazujúci počet cenných
papierov na účte ku dňu 01.07.2003, a
zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov spoločnosti PROFIT FOND, investiční fond a.s. k
emisii akcií SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 05.10.2005, zobrazujúci zmenu počtu
cenných papierov na účte ku dňu 30.01.2004, a
spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov fondu J&T OPPORTUNITY CZK, smíšený otevřený
podílový fond k emisii akcií SLOVNAFT, a.s. ISIN SK1120001369 vydaný ku dňu 08.08.2005, zobrazujúci
počet cenných papierov na účte ku dňu 01.07.2003, a
zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov fondu J&T OPPORTUNITY CZK, smíšený otevřený
podílový fond k emisii akcií SLOVNAFT, a.s. ISIN SK1120001369 vydaný ku dňu 02.02.2004, zobrazujúci
zmenu počtu cenných papierov na účte ku dňu 30.01.2004.

5. Spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED bola od 01.07.2003 do 07.10.2003 (teda 99 dní)
vlastníkom 407.364 ks akcií SLOVNAFT, a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať

561.754.956,- Sk (407.364 x 1.379,- Sk = 561.754.956,- Sk), teda vzniknutá škoda za toto obdobie je
22.854.962,- Sk (561.754.956,- Sk x 15% x 99/365 = 22.854.962,- Sk), pričom časť nároku na jej náhradu
bola uplatnená v konaní začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005
vo výške 7.831.634,- Sk a zostávajúca časť je 15.023.328,- Sk (22.854.962,- Sk - 7.831.634,- Sk =
15.023.328,- Sk), a
táto spoločnosť bola od 08.10.2003 do 10.12.2003 (teda 64 dní) vlastníkom 380.597 ks akcií SLOVNAFT,
a.s. (súd nezohľadnil vlastníctvo 400.000 ks akcií, ktoré spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS
LIMITED nadobudla 19.11.2003 a predala dňa 21.11.2003), čo znamená, že počas danej doby nemohla
zhodnocovať 524.843.263,- Sk (380.597 x 1.379,- Sk = 524.843.263,- Sk), teda vzniknutá škoda za
toto obdobie je 13.804.097,- Sk (524.843.263,- Sk x 15% x 64/365 = 13.804.097,- Sk), pričom časť
nároku na jej náhradu bola uplatnená v konaní začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis.
zn. 32Cb/424/2005 vo výške 4.730.204,- Sk a zostávajúca časť je 9.073.893,- Sk (13.804.097,- Sk -
4.730.204,- Sk = 9.073.893,- Sk), a
táto spoločnosť bola od 11.12.2003 do 20.01.2004 (teda 41 dní) vlastníkom 73.490 ks akcií SLOVNAFT,
a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 101.342.710,- Sk (73.490 x 1.379,- Sk
= 101.342.710,- Sk), teda vzniknutá škoda za toto obdobie je 1.707.555,- Sk (101.342.710,- Sk x 15%
x 41/365 = 1.707.555,- Sk), pričom časť nároku na jej náhradu bola uplatnená v konaní začatom pred
Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 vo výške 585.122,- Sk a zostávajúca časť
je 1.122.433,- Sk (1.707.555,- Sk - 585.122,- Sk = 1.122.433,- Sk), a
táto spoločnosť bola od 21.01.2004 do 22.01.2004 (teda 2 dni) vlastníkom 591.372 ks akcií SLOVNAFT,
a.s., čo znamená, že v tento deň nemohla zhodnocovať 815.501.988,- Sk (591.372 x 1.379,- Sk =
815.501.988,- Sk), teda vzniknutá škoda za toto obdobie je 670.276,- Sk (815.501.988,- Sk x 15% x 2/365
= 670.276,- Sk), pričom časť nároku na jej náhradu bola uplatnená v konaní začatom pred Okresným
súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 vo výške 229.681,- Sk a zostávajúca časť je 440.595,-
Sk (670.276,- Sk - 229.681,- Sk = 440.595,- Sk), a
táto spoločnosť bola od 23.01.2004 do 30.01.2004 (teda 7 dní) vlastníkom 391.372 ks akcií SLOVNAFT,
a.s., čo znamená, že počas danej doby nemohla zhodnocovať 539.701.988,- Sk (391.372 x 1.379,- Sk
= 539.701.988,- Sk), teda vzniknutá škoda za toto obdobie je 1.552.567,- Sk (539.701.988,- Sk x 15%
x 7/365 = 1.552.567,- Sk), pričom časť nároku na jej náhradu bola uplatnená v konaní začatom pred
Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 vo výške 532.013,- Sk a zostávajúca časť
je 1.020.554,- Sk (1.552.567,- Sk - 532.013,- Sk = 1.020.554,- Sk).

Spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED bola spôsobená škoda celkovo vo výške 40.589.457,-
Sk. V konaní začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 bol z celkového
nároku na náhradu škody uplatnený čiastkový nárok vo výške 13.908.654,- Sk, zostávajúca časť nároku
na náhradu škody je 26.680.803,- Sk.

Uvedené mal súd za preukázané z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorými boli nasledovné
výpisy z účtu majiteľa cenných papierov vydané Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s.:
spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED k emisii akcií
SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 09.09.2005, zobrazujúci počet cenných papierov
na účte ku dňu 01.07.2003, a
spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED k emisii akcií
SLOVNAFT, a.s. ISIN SK1120001369 vydaný ku dňu 09.09.2005, zobrazujúci počet cenných papierov
na účte ku dňu 01.07.2003, a
zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED k emisii akcií
SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 09.09.2005, zobrazujúci zmenu počtu cenných
papierov na účte ku dňu 08.10.2003, a
zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED k emisiám akcií
SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 a ISIN SK1120001369 vydaný ku dňu 09.09.2005, zobrazujúci
zmenu počtu cenných papierov na účte ku dňu 19.11.2003 a ku dňu 21.11.2003, a
zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED k emisii akcií
SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 vydaný ku dňu 09.09.2005, zobrazujúci zmenu počtu cenných
papierov na účte ku dňu 11.12.2003, a
zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED k emisiám akcií
SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 a ISIN SK1120001369 vydaný ku dňu 26.01.2004, zobrazujúci
zmenu počtu cenných papierov na účte ku dňu 21.01.2004 a ku dňu 23.01.2004, a

zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED k emisiám akcií
SLOVNAFT, a.s. ISIN CS0009004452 a ISIN SK1120001369 vydaný ku dňu 02.02.2004, zobrazujúci
zmenu počtu cenných papierov na účte ku dňu 21.01.2004 a ku dňu 30.01.2004.

Súd má za preukázané, že vyššie uvedeným subjektom bola spôsobená škoda celkovo vo výške
115.524.545,- Sk. Žalobca v konaní začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn.
32Cb/424/2005 uplatnil časť nárokov na náhradu tejto škody vo výške 39.586.410,- Sk.

Zostávajúca časť nárokov na náhradu škody, ktorá žalobcom nebola v predchádzajúcom konaní
uplatnená, je vo výške 75.938.135,- Sk. V tejto výške žalobca uplatnil tieto nároky v tomto konaní.

Súd ďalej považuje za preukázané, že spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED vznikla aj
ďalšia škoda v súvislosti so zmluvami, ktoré mala táto spoločnosť uzavreté.

Súd považuje za preukázané, že spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED mala so
spoločnosťou FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s. uzavreté dve zmluvy s názvom „Opčná zmluva o zmluva
o odplatnom prevode cenných papierov kúpou“, ktoré boli uzavreté dňa 20.02.2002. Na základe prvej
zmluvy mohla spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED uplatniť právo opcie na kúpu 491.115
kusov akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. za cenu 1.061,- Sk za jednu akciu. Na základe druhej zmluvy
mohla spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED uplatniť právo opcie na kúpu ďalších 400.000
kusov akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. tiež za cenu 1.061,- Sk za jednu akciu.

Žalovaný spochybňoval dátum uzavretia opčných zmlúv, pričom poukazoval na to, že ide zmluvy
uzavreté medzi spoločnosťou so sídlom v Slovenskej republike (FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s.), za
ktorú konali osoby s bydliskom v Slovenskej republike, a spoločnosťou so sídlom na Cypre (MIGUELKA
INVESTMENTS LIMITED), za ktorú konala osoba zrejme cyperského pôvodu.

Súd považoval námietky žalovaného za nedôvodné.

Súd si urobil skutkové zistenie o dátume uzavretia predmetných opčných zmlúv z listinných dôkazov
predložených žalobcom, a to: Opčná zmluva a zmluva o odplatnom prevode cenných papierov kúpou zo
dňa 20.02.2003 medzi FOCUS FINANCE o.c.p., a.s. a MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED (k 491.115
kusom akcií spoločnosti SLOVNAFT, a.s.), uplatnenie práva opcie zo dňa 16.01.2004, Opčná zmluva
a zmluva o odplatnom prevode cenných papierov kúpou zo dňa 20.02.2003 medzi FOCUS FINANCE
o.c.p., a.s. a MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED (k 400.000 kusom akcií spoločnosti SLOVNAFT,
a.s.), uplatnenie práva opcie zo dňa 14.11.2003, žiadosti advokáta Mgr. Michala Boušku na ozrejmenie
otázok súvisiacich s uzavretím opčných zmlúv, písomné vyjadrenie Evgenia Ioannou zo dňa 16.01.2008,
písomné vyjadrenie Bibiany Tešlárovej zo dňa 30.01.2008, písomné vyjadrenie Ing. Ľuboša Bahorca zo
dňa 30.01.2008, písomné vyjadrenie Ing. Ľuboša Bahorca zo dňa 06.06.2008.

Na základe uvedených dôkazov si súd urobil zistenie, že predmetné opčné zmluvy boli uzavreté dňa
20.02.2003. Dátum „20.02.2003“ je uvedený ako dátum uzavretia opčných zmlúv na ich písomnom
vyhotovení. Osoby, ktoré podpísali opčné zmluvy za zmluvné strany, vo svojich písomných vyjadreniach
uviedli, že nevidia nič neobvyklé na tom, ak je na zmluvách uzavretých v zahraničnom obchode (ako v
tomto prípade) dátum uvedený v jeden deň, a pritom s určeným miestom uzavretia zmluvy v rôznych
krajinách (v tomto prípade v Bratislave a v Nikózii). V písomných vyjadreniach (osôb podpisujúcich tieto
zmluvy) bolo vysvetlené, že bežný postup bol taký, že sa so zahraničným partnerom najprv dohodol
určitý obsah zmluvy telefonicky, faxom alebo e-mailom a následne došlo k výmene podpísaných zmlúv
s tým, že na zmluve sa uviedol dátum, kedy došlo k dohode o uzavetí zmluvy.

Osoby podpisujúce opčné zmluvy potvrdili, že si pamätajú uzavretie zmlúv, ale z obsahu vyjadrení
vyplýva, že si nepamätajú presne, kedy k uzavretiu zmlúv došlo. Potvrdzovali však, že k uzavretiu zmlúv
došlo 20.02.2003, čo opierali o tvrdenie, že síce si nepamätajú, kedy k podpisu došlo, ale vychádzajú
z dátumu uvedeného na zmluve, lebo nikdy nepostupujú inak (neuvádzajú v zmluvách iné dátumy ich
uzavretia, ako dátumy, kedy k uzavretiu zmlúv skutočne došlo).

Súd nevidí nič neobvyklé na tom, ak si členovia štatutárnych orgánov nepamätajú presný dátum
podpisu zmlúv, ktoré boli podpisované pred 5 rokmi. Naopak, súd to považuje za prirodzené. Členovia

štatutárnych orgánov však môžu potvrdiť, že je potrebné vychádzať z dátumu uzavretia zmluvy
uvedeného v zmluve, nakoľko vedia, že nikdy nepostupujú inak.

Súd mal ďalej za preukázané (listinným dôkazom predloženým žalobcom - dohoda o započítaní
vzájomných pohľadávok zo dňa 27.02.2003 medzi FOCUS FINANCE o.c.p., a.s. a MIGUELKA
INVESTMENTS LIMITED), že po uzavretí opčných zmlúv zo dňa 20.02.2003 došlo k zániku záväzku
spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED zaplatiť spoločnosti FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s.
opčnú prémiu. Započítanie je spôsob zániku záväzku nahradzujúci splnenie. Preto súd považoval za
nadbytočné vykonať dôkaz označený žalovaným a vyzývať žalobcu na predloženie výpisu z bankového
účtu spoločnosti FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s., potvrdzujúceho zaplatenie opčnej prémie. Je nesporné,
že záväzok spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED zanikol nie zaplatením, ale započítaním
(na základe dohody).

Súd mal napokon za preukázané, že pred uzavretím opčných zmlúv zo dňa 20.02.2003 medzi
spoločnosťou MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED a spoločnosťou FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s. boli
uzavreté opčné zmluvy medzi spoločnosťou FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s. a spoločnosťami PRVÁ
PENZIJNÁ správ. spol., a.s. a Poštová banka, a.s., ktorými si spoločnosť FOCUS FINANCE, o.c.p.,
a.s. zabezpečila právo na nadobudnutie 491.115 kusov a 400.000 kusov akcií emitenta SLOVNAFT,
a.s. Súd mal tiež za preukázané, že k využitiu opčných práv podľa týchto zmlúv spoločnosťou FOCUS
FINANCE, o.c.p., a.s. došlo v deň realizácie opcií spoločnosťou MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED
na základe opčných zmlúv zo dňa 20.02.2003 (teda dňa 14.11.2003 a dňa 16.01.2004). K týmto
zisteniam dospel súd na základe týchto listinných dôkazov, predložených žalobcom: opčná zmluva o
odplatnom prevode cenných papierov zo dňa 27.01.2003 medzi PRVÁ PENZIJNÁ správ. spol., a.s. a
FOCUS FINANCE o.c.p., a.s., uplatnenie práva opcie zo dňa 30.01.2003, uplatnenie práva opcie zo
dňa 30.04.2003, uplatnenie práva opcie zo dňa 30.07.2003, uplatnenie práva opcie zo dňa 28.10.2003,
výzva na vysporiadanie obchodu zo dňa 16.01.2004, oznámenie kúpnej ceny zo dňa 16.01.2004, opčná
zmluva o odplatnom prevode cenných papierov zo dňa 27.10.2003 medzi PRVÁ PENZIJNÁ správ.
spol., a.s. a FOCUS FINANCE o.c.p., a.s., dodatok č. 1 k opčnej zmluve, uplatnenie práva opcie zo
dňa 30.01.2003, uplatnenie práva opcie zo dňa 30.04.2003, uplatnenie práva opcie zo dňa 30.07.2003,
uplatnenie práva opcie zo dňa 28.10.2003, výzva na vysporiadanie obchodu zo dňa 16.01.2004,
oznámenie kúpnej ceny zo dňa 16.01.2004, opčná zmluva o odplatnom prevode cenných papierov zo
dňa 27.01.2003 medzi PRVÁ PENZIJNÁ správ. spol., a.s. a FOCUS FINANCE o.c.p., a.s., uplatnenie
práva opcie zo dňa 30.01.2003, uplatnenie práva opcie zo dňa 30.04.2003, uplatnenie práva opcie zo
dňa 30.07.2003, uplatnenie práva opcie zo dňa 28.10.2003, výzva na vysporiadanie obchodu zo dňa
15.12.2003, oznámenie kúpnej ceny zo dňa 15.12.2003, opčná zmluva o odplatnom prevode cenných
papierov kúpou zo dňa 28.01.2003 medzi Poštová banka, a.s. a FOCUS FINANCE o.c.p., a.s., dodatok
č. 1 zo dňa 30.09.2003, dodatok č. 2 zo dňa 13.10.2003, uplatnenie opcie zo dňa 14.11.2003, odpoveď
na uplatnenie práva opcie zo dňa 14.11.2003.

Z uvedených dôkazov vyplýva, že spoločnosť FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s. si zabezpečila právo
na nadobudnutie akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. v množstve, ktoré zodpovedalo jej záväzkom z
opčných zmlúv uzavretých so spoločnosťou MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED, pred uzavretím
týchto opčných zmlúv. Preto súd nepovažoval za opodstatnenú námietku žalovaného, že spoločnosť
MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED nemohla realizovať zisk z opčných zmlúv pred dňom
nadobudnutia akcií spoločnosťou FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s.

Všetky vyššie uvedené dôkazy pri ich posúdení vo vzájomnej súvislosti s opčnými zmluvami uzavretými
medzi spoločnosťou FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s. a spoločnosťou MIGUELKA INVESTMENTS
LIMITED dávajú vysvetlenie toho, ako bolo plánované, že budú opčné zmluvy realizované, ako aj toho,
ako nakoniec k realizácii týchto zmlúv aj došlo.

Súd mal za dostatočne preukázané, že k podpisu opčných zmlúv došlo dňa 20.02.2003; nepovažoval
preto za potrebné vykonať ďalšie dôkazy navrhované v tejto súvislosti žalovaným.

Na základe vykonaných dôkazov (opčná zmluva zo dňa 20.02.2003 na 491.115 ks akcií SLOVNAFT,
a.s., uplatnenie práva opcie zo dňa 16.01.2004) mal súd za preukázané, že spoločnosť MIGUELKA
INVESTMENTS LIMITED mala už pred 01.07.2003 právo nadobudnúť od spoločnosti FOCUS
FINANCE, o.c.p., a.s. 491.115 ks akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. za cenu 1.061,- Sk za jednu akciu. Na

základe výzvy zo dňa 16.01.2004 tieto akcie aj nadobudla dňa 21.01.2004, teda krátko pred uplynutím
platnosti povinnej ponuky žalovaného na prevzatie akcií spoločnosti SLOVNAFT, a.s.

Ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom, došlo by k vysporiadaniu povinnej ponuky najneskôr
01.07.2003. Keďže spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED mala právo už pred 01.07.2003
nadobudnúť 491.115 akcií emitenta SLOVNAFT, a.s., mohla by pri zákonnom postupe žalovaného už
dňa 01.07.2003 realizovať zisk kúpou 491.115 kusov akcií SLOVNAFT, a.s. za cenu 1.061,- Sk za
jednu akciu (pri realizácii opčného práva, čo sa neskôr aj stalo) a ich predajom v povinnej ponuke za
cenu 1.379,- Sk za jednu akciu. Neexistuje dôvod predpokladať, že by sa daná spoločnosť správala
inak, nakoľko takéto správanie sa u podnikateľa, ktorého cieľom je dosiahnuť zisk, očakáva. Navyše
spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED neskôr skutočne opčné právo realizovala (výzvou zo
dňa 16.01.2004) a akcie neskôr aj predala, a tým dosiahla určitý zisk. Na dosiahnutie zisku mala však
daná spoločnosť legitímny nárok oveľa skôr. Dosiahnutie daného zisku v čase, ktorý sa dal očakávať
za bežného chodu vecí (pri dodržaní zákona žalovaným), však nebolo možné, a to v príčinnej súvislosti
s protiprávnym konaním žalovaného, ktoré spôsobilo omeškanie vyhlásenia a vysporiadania povinnej
ponuky.

Keďže spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED nemohla od 01.07.2003 dosiahnuť zisk, ktorý
sa inak (ak by nenastalo porušenie povinnosti žalovaného) dal v danom čase očakávať, nemohla
od 01.07.2003 ani zhodnocovať peňažné prostriedky vo výške predpokladaného zisku. Tým vznikla
spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED škoda (ušlý výnos nezhodnocovaného zisku). Táto
škoda sa vypočítala až do 20.01.2004 (transakcia bola nakoniec zrealizovaná 21.01.2004). Základom
pre výpočet škody bol predpokladaný zisk, na ktorý mala spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS
LIMITED nárok už 01.07.2003, čo predstavuje 156.174.570,- Sk [491.115 x (1.379,- Sk - 1.061,- Sk) =
156.174.570,- Sk]. V príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného teda spoločnosť MIGUELKA
INVESTMENTS LIMITED nemohla od 01.07.2003 do 20.01.2004 (teda 204 dní) zhodnocovať minimálne
sadzbou 15% per annum sumu 156.174.570,- Sk a teda v súvislosti s Opčnou zmluvou zo dňa
20.02.2002 na 491.115 kusov akcií SLOVNAFT, a.s. spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED
vznikla škoda vo výške 13.092.991,- Sk (156.174.570,- Sk x 15% x 204/365 = 13.092.991,- Sk). V konaní
začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 bol z tohto nároku na náhradu
škody uplatnený čiastkový nárok vo výške 4.486.532,- Sk, zostávajúca časť nároku na náhradu škody
je 8.606.459,- Sk.

Na základe ďalej vykonaných dôkazov (opčná zmluva zo dňa 20.02.2003 na 400.000 ks akcií
SLOVNAFT, a.s., uplatnenie práva opcie zo dňa 14.11.2003) mal súd za preukázané, že spoločnosť
MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED mala už pred 01.07.2003 právo nadobudnúť od spoločnosti
FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s. 400.000 ks akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. za cenu 1.061,- Sk za jednu
akciu. Na základe výzvy zo dňa 14.11.2003 tieto akcie aj nadobudla dňa 19.11.2003, čo bolo krátko pred
uplynutím platnosti dohodnutého opčného práva.

Súd sa aj tu stotožnil s tvrdením žalobcu a mal za to, že ak by žalovaný postupoval zákonne, spoločnosť
MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED by mohla uplatniť opciu, získať 400.000 kusov akcií emitenta
SLOVNAFT, a.s. za cenu 1.061,- Sk na akciu a už 01.07.2003 tieto akcie obratom predať a zisk z tejto
transakcie bežným spôsobom zhodnocovať. V dôsledku protiprávneho konania žalovaného však nebolo
možné počas doby, po ktorú pretrvávali následky porušenia povinnosti žalovaného, takto zisk dosiahnuť
a peňažné prostriedky predstavujúce zisk bežným spôsobom zhodnocovať.

Škoda takto vzniknutá sa vypočítala rovnako, ako v prípade predchádzajúceho opčného obchodu, a
vypočítala sa za dobu od 01.07.2003 do 18.11.2003 (vrátane), nakoľko dňa 19.11.2003 spoločnosť
MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED získala na základe uplatnenej opcie 400.000 kusov akcií emitenta
SLOVNAFT, a.s. Opäť sa vychádzalo z možného zhodnotenia nerealizovaného zisku vo výške 15%
per annum. Základom pre výpočet škody bol predpokladaný zisk, na ktorý mala spoločnosť MIGUELKA
INVESTMENTS LIMITED nárok už 01.07.2003, čo predstavuje 127.200.000,- Sk [400.000 x (1.379,-
Sk - 1.061,- Sk) = 156.174.570,- Sk]. V príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného teda
spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED nemohla od 01.07.2003 do 18.11.2003 (teda 141
dní) zhodnocovať minimálne sadzbou 15% per annum sumu 127.200.000,- Sk a teda v súvislosti s
Opčnou zmluvou zo dňa 20.02.2002 na 400.000 kusov akcií SLOVNAFT, a.s. spoločnosti MIGUELKA
INVESTMENTS LIMITED vznikla škoda vo výške 7.370.630,- Sk (127.200.000,- Sk x 15% x 141/365 =

7.370.630,- Sk). V konaní začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 bol
z tohto nároku na náhradu škody uplatnený čiastkový nárok vo výške 2.525.669,- Sk, zostávajúca časť
nároku na náhradu škody je 4.844.961,- Sk.

Čo sa týka údajnej nepredvídateľnosti škody vzniknutej v súvislosti s opčnými zmluvami medzi
spoločnosťou MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED a FOCUS FINANCE, o.c.p., a.s. dňa 20.02.2003,
súd zastáva názor, že nejde o nepredvídateľnú škodu.

Kritérium predvídateľnosti je potrebné posudzovať vždy objektívne, podľa bežných podmienok v určitom
odvetví. Opčné zmluvy sú celkom bežným finančným derivátom, s ktorými sa bežne obchoduje. Opčné
zmluvy sa uzatvárajú bežne. Samotný žalovaný nadobudol akcie spoločnosti SLOVNAFT, a.s. na
základe opčnej zmluvy.

S ohľadom na uvedené nie je uzatvorenie opčnej zmluvy ničím výnimočným a nepredvídateľným.

Pri posudzovaní predvídateľnosti, resp. nepredvídateľnosti vzniku škody nejde o posudzovanie toho,
či žalovaný vedel, že spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED uzatvorila opčné zmluvy za
konkrétnych podmienok, ale o všeobecné posúdenie mechanizmu vzniku škody a jeho všeobecnú
predvídateľnosť. Žalovaný mal a mohol predvídať, že aj iné subjekty ako on môžu mať uzavreté opčné
zmluvy k akciám SLOVNAFT, a.s. Na uvedenom nebolo nič neobvyklé a nepredvídateľné.

Je to taká istá námietka, ako keby žalovaný uviedol, že nemohol predpokladať, že určitá osoba kúpi akcie
emitenta SLOVNAFT, a.s. Práve to sa totiž uzatvorením opčných zmlúv stalo, len sa odložilo plnenie
zmluvy pre prípad, že dôjde k realizácii opčného práva.

Navyše mechanizmus vzniku škody bol taký, že poškodené subjekty po určitú dobu (od 01.07.2003
do 30.01.2004) nemohli získať peňažné prostriedky predajom akcií SLOVNAFT, a.s. do povinnej
ponuky žalovanému, a tieto nemohli bežným spôsobom zhodnocovať. Tento mechanizmus vzniku
škody platil bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k uzavretiu opčných zmlúv. Ak by k uzavretiu
opčných zmlúv nedošlo, škoda by rovnakým spôsobom vznikla niekomu inému (vlastníkovi akcií
spoločnosti SLOVNAFT, a.s.). Vznikla by však vo väčšom rozsahu. Dané vyplýva zo skutočnosti, že pri
výpočte ušlého zisku sa vychádza z miery peňažných prostriedkov, ktoré poškodený akcionár nemohol
zhodnocovať (cena akcií v povinnej ponuke). Pri výpočte výšky škody pri uzavretí opčných zmlúv sa však
zo základu na výpočet škody (cena akcií v povinnej ponuke) odrátava cena, za ktorú oprávnený akcie z
opcie nadobúda po realizácii opčného práva (napr. v prípade spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS
LIMITED to bolo 1.061,- Sk na jednu akciu). Uvedené vyplýva z toho, že pri opčných zmluvách sa
nemohol počas doby od 01.07.2003 do 30.01.2004 zhodnocovať len zisk, ktorý sa mohol z opčných
zmlúv získať už dňa 01.07.2003.

To znamená, že žalovaný mohol očakávať vznik ešte väčšej škody, než bola škoda vzniknutá v súvislosti
s uzavretými opčnými zmluvami.

Súd sa rovnako nestotožnil s námietkou žalovaného, že nakoľko akcionár MIGUELKA INVESTMENTS
LIMITED uplatnil opciu na 400.000 kusov akcií dňa 14.11.2003 a opciu na 491.115 kusov akcií dňa
16.01.2004, nemohol získať zisk z kúpy 400.000 kusov akcií skôr ako 19.11.2003 a zisk z kúpy 491.115
kusov akcií skôr ako 21.01.2004.

Spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED mala na základe opčných zmlúv zo dňa 20.02.2003
právo realizovať opcie pred 01.07.2003. Ak by žalovaný postupoval zákonne, povinná ponuka by
bola vyhlásená tým spôsobom, že najneskôr 01.07.2003 by došlo k jej majetkovému a finančnému
vysporiadaniu. Spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED by mohla uplatniť svoje opčné
práva, obratom kúpené akcie predať do povinnej ponuky žalovanému (s finančným vysporiadaním
už 01.07.2003), realizovať zisk z opcie na 400.000 kusov akcií vo výške 127.200.000,- Sk a z opcie
na 491.115 kusov akcií vo výške 156.174.570,- Sk a tento zisk zhodnocovať už od 01.07.2003.
Skutočnosťou, ktorá realizácii tohto zisku a možnosti jeho zhodnocovania už od 01.07.2003 zabránila,
bolo porušenie zákonnej povinnosti žalovaného, v dôsledku ktorého nebolo možné už 01.07.2003 získať
od žalovaného peňažné prostriedky za predaj akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. v povinnej ponuke (vo

výške 1.379,- Sk za jednu akciu). Nárok na náhradu škody v súvislosti s opčnými zmluvami uzavretými
dňa 20.02.2003 preto akcionárovi MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED vznikol už od 01.07.2003.

Súd mal ďalej za preukázané, že spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED vznikla ďalšia škoda
v súvislosti so Zmluvou o predaji a spätnom odkupe akcií (REPO OBCHOD) uzavretou dňa 19.11.2003
s Poštovou bankou, a.s.

Z listinných dôkazov predložených žalobcom [zmluva o predaji a spätnom odkupe akcií (REPO
OBCHOD) zo dňa 19.11.2003 medzi Poštová banka, a.s. a MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED,
dodatok č. 1 zo dňa 21.01.2004 k Zmluve o predaji a spätnom odkupe akcií (REPO OBCHOD)] si
súd urobil zistenie, že spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED sa platne (na základe platnej
zmluvy) zaviazala previesť na Poštovú banku, a.s. 400.000 kusov akcií SLOVNAFT, a.s. za cenu
990,- Sk na akciu, pričom ako deň kúpy akcií bol stanovený 21.11.2003. Poštová banka, a.s. bola
zaviazaná predať 400.000 kusov akcií predať v povinnej ponuke a výťažok z daného predaja znížený o
náklady repo obchodu (10% per annum zo sumy 990,- Sk) dohodnuté na ťarchu spoločnosti MIGUELKA
INVESTMENTS LIMITED vyplatiť danej spoločnosti.

Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že nebyť omeškania povinnej ponuky spôsobenej protiprávnym
konaním žalovaného, nemusela by spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED uvedený repo
obchod vôbec realizovať. Repo obchod de facto predstavoval obstaranie peňažných prostriedkov pre
spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED vo výške 990,- Sk na akcie (celkovo 396.000.000,- Sk)
za úrok 10% per annum. Dohodnutá cena spätného odkupu bola zvýšená o 10% per annum. Spoločnosť
MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED teda obstarávala peňažné prostriedky náhradným spôsobom s
nákladom obstarania peňažných prostriedkov 10% per annum. Ak by nebolo protiprávneho konania
žalovaného, spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED by vôbec nemusela pristúpiť na repo
obchod, lebo by mohla získať ešte väčší objem peňažných prostriedkov predajom uvedeného počtu
akcií žalovanému v povinnej ponuke. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením si jeho zákonom
uložených povinností získala spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED túto sumu (na ktorú mala
nárok oveľa skôr) až 30.01.2004.

Z uvedeného plynie, že spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED bola v období od 19.11.2003
do 30.01.2004 žalovaným protiprávne zbavená možnosti zhodnocovania peňažných prostriedkov vo
výške rozdielu medzi sumou peňažných prostriedkov, na ktoré mala nárok pri realizácii predaja akcií
emitenta SLOVNAFT, a.s. v povinnej ponuke za cenu 1.379,- Sk, teda 551.600.000,- Sk (400.000 x
1.379,- Sk = 551.600.000,- Sk) a sumou, ktorú obdržala pri realizácii repo obchodu (predaja akcií
Poštovej banke, a.s.). Daný rozdiel predstavoval sumu 155.600.000,- Sk (551.600.000 - 396. 000.000,-
Sk = 155.600.000,- Sk). Spoločnosť MIGUELKA teda nemohla od 19.11.2003 do 30.01.2004 (teda 72
dní) zhodnocovať bežným spôsobom sumu 155.600.000,- Sk. Spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS
LIMITED tak v súvislosti s repo obchodom s Poštovou bankou, a.s. vznikla v príčinnej súvislosti s
porušením povinnosti žalovaného škoda (ušlý výnos) vo výške 4.604.055,- Sk (155.600.000,- Sk x
15% x 72/365 = 4.604.055,- Sk). V konaní začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn.
32Cb/424/2005 bol z tohto nároku na náhradu škody uplatnený čiastkový nárok vo výške 1.577.656,-
Sk, zostávajúca časť nároku na náhradu škody je 3.026.399,- Sk.

Námietkou žalovaného proti uplatneniu náhrady škody spôsobenej spoločnosti MIGUELKA
INVESTMENTS LIMTITED v súvislosti s repo obchodom s Poštovou bankou, a.s. bolo, že táto
spoločnosť nemusela uplatniť opciu na nákup 400.000 kusov akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. po
09.04.2003 (kedy podľa žalovaného malo byť všeobecne známou informáciou, že úrad neschválil
návrh povinnej ponuky žalovaného). Podľa žalovaného si sama spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS
LIMITED realizáciou opcie spôsobila nevyhnutnosť realizovať repo obchod a preto nie je splnená
podmienka príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného.

Súd sa s touto námietkou nestotožnil. Ako bolo poukázané už vyššie, spoločnosť MIGUELKA
INVESTMENTS LIMITED realizovala opciu na nákup 400.000 kusov akcií emitenta SLOVNAFT, a.s.
krátko pred uplynutím opčného práva (výzvou zo dňa 14.11.2003, pričom platnosť opcie podľa zmluvy
trvala do 26.11.2003). Ak by spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMTIED opciu nerealizovala,
utrpela by tým škodu značne presahujúcu škodu utrpenú realizáciou repo obchodu, nakoľko by
nedosiahla zisk z opčnej zmluvy na kúpu 400.000 kusov akcií SLOVNAFT, a.s.

Za uvedených okolností považuje súd správanie sa spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED
za racionálne, celkom predvídateľné a bežné.

Je pochopiteľné, že spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED realizovala opciu na nákup
400.000 kusov akcií emitenta SLOVNAFT, a.s., keďže touto operáciou dosiahla zisk. Je rovnako
pochopiteľné, že v situácii, keď nemala potrebné peňažné prostriedky na splnenie svojho záväzku z
realizovanej opcie, obstarala si tieto niektorým z bežných spôsobov, teda realizáciou repo obchodu.
Pritom súd považuje za nesporné, že ak by nedošlo k porušeniu povinnosti žalovaného, spoločnosť
MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED by obratom mohla 400.000 kusov akcií emitenta SLOVNAFT, a.s.
predať v povinnej ponuke žalovanému a nemusela by si peňažné prostriedky obstarávať náhradným
spôsobom (repo obchodom). Keďže však v tom čase pretrvávali následky porušenia povinnosti
žalovaného, spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED nemohla 400.000 kusov akcií predať v
povinnej ponuke žalovanému a získať za ne sumu (551.600.000,- Sk), na ktorú mala nárok. Spoločnosť
MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED náhradným predajom (repo obchodom) získala sumu nižšiu
(396.000.000,- Sk), preto platí, že v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného bola zbavená
možnosti zhodnocovať rozdiel medzi týmito sumami (155.600.000,- Sk). Je preto nepochybné, že je
daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody (ušlého zisku) pri repo
obchode, tak ako bola uplatnená žalobcom.

Žalovaný ďalej namietal nepredvídateľnosť vzniku škody v súvislosti s repo obchodom, ako je táto
uvedená vyššie. Dôvody nepredvídateľnosti vzniku škody žalovaný videl v tom (okrem argumentov,
s ktorými sa súd už vysporiadal v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku), že údajne nemohol
predvídať, že akcionár MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED uplatní opciu a kúpi 400.00 kusov akcií
SLOVNAFT, a.s. a z tohto dôvodu následne uzavrie repo obchod.

Táto námietka žalovaného smeruje k tomu, že nemohol predvídať uzatvorenie náhradného obchodu na
obstaranie peňažných prostriedkov. Repo obchod je úverom zabezpečeným zabezpečovacím prevodom
práva k cenným papierom (v tomto prípade k akciám SLOVNAFT, a.s.). V situácii, keď spoločnosť
MIGUELKA INVESTMENTS LIMTIED nemohla získať peňažné prostriedky predajom akcií emitenta
SLOVNAFT, a.s. do povinnej ponuky žalovanému pre porušenie jeho povinnosti, žalovaný nemôže tvrdiť,
že nemohol očakávať snahu o náhradné obstaranie si peňažných prostriedkov.

Súd sa napokon zaoberal aj námietkou žalovaného, že osoby, ktorým mala byť podľa tvrdenia žalobcu
spôsobená škoda, si nesplnili prevenčnú povinnosť podľa § 382 a 384 ods. 1 Obchodného zákonníka.

V zmysle § 382 Obchodného zákonníka platí, že poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti
škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za
účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

V zmysle § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na
okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba
nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

Podľa zmyslu a aj výslovného znenia § 382 a 384 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka platí, že
poškodený nemá vymáhateľný nárok na náhradu tej časti škody, ktorá vznikla z dôvodu, že si poškodený
nesplnil svoju prevenčnú povinnosť (t.j. povinnosť vykonať s prihliadnutím na okolnosti prípadu opatrenia
potrebné na odvrátenie škody, alebo jej zmiernenie, ako ustanovuje § 384 ods. 1 prvá veta Obchodného
zákonníka).

Uvedené ustanovenia sú aplikovateľné vtedy, ak medzi porušením prevenčnej povinnosti poškodeného
a vznikom škody na jeho strane existuje vzťah príčiny a následku. Ide o prípady, kedy je preukázané, že
v prípade, ak by si poškodený splnil svoju prevenčnú povinnosť, ku vzniku škody by v určitom rozsahu
nedošlo. Poškodený následne nemá vymáhateľný nárok práve k tej časti škody, ktorá vznikla v príčinnej
súvislosti s porušením prevenčnej povinnosti poškodeného.

K otázke dôkazného bremena dospel súd k právnemu záveru, že dôkazné bremeno je medzi
poškodeného a škodcu rozdelené nasledovne.

V prípade, ak sa poškodený v súdnom konaní domáha náhrady škody, má dôkaznú povinnosť a
dôkazné bremeno, že (i) škodca mal určitú záväzkovú alebo mimozáväzkovú povinnosť, (ii) škodca svoju
povinnosť porušil, (iii) vznikla škoda, (iv) existoval vzťah príčiny a následku medzi porušením povinnosti
a vznikom škody (kauzálny nexus).

V prípade, ak sa škodca bráni, že nie je povinný škodu alebo jej určitú časť nahradiť odkazom na aplikáciu
§ 382 a 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, má dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, že (i) poškodený
mal určitú povinnosť - v tomto prípade priamo zo zákona vyplýva, že každý, komu hrozí vznik škody,
je povinný s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo
jej zmiernenie; škodca musí preukázať, aké boli okolnosti prípadu, a aké opatrenia boli s prihliadnutím
na dané okolnosti prípadu potrebné na odvrátenie alebo zmiernenie škody, (ii) poškodený porušil svoju
povinnosť, (iii) celá škoda alebo jej určitá časť vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že došlo k porušeniu
povinnosti poškodeného.

Poškodený nemá pri preukazovaní potreby aplikácie § 382 a 384 ods. 1 Obchodného zákonníka žiadne
dôkazné bremeno.

Tak ako poškodený, ak žiada náhradu škody súdnou cestou od škodcu, musí uniesť dôkazné bremeno
v tom, že škodca porušil svoju povinnosť (napr. nesplnením zákonnej povinnosti, ako tomu bolo v tomto
prípade), tak pri obrane proti návrhu na náhradu škody sa škodca môže brániť unesením dôkazného
bremena o tom, že poškodený porušil svoju prevenčnú povinnosť. Ďalej tak ako poškodený musí v
súdnom konaní uniesť dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že škodca
porušil svoju povinnosť, tak pri obrane proti návrhu na náhradu škody, ak chce škodca so svojou obranou
uspieť, musí uniesť dôkazné bremeno o tom, že škoda (ak sa bráni náhrade celej škody), resp. určitá jej
časť (ak sa bráni náhrade určitej časti škody) vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že poškodený nesplnil
svoju prevenčnú povinnosť (teda že ak by poškodený svoju prevenčnú povinnosť splnil, škoda alebo jej
určitá časť by nevznikla).

Pokiaľ žalovaný tvrdil, že poškodení akcionári mohli odvrátiť alebo zmierniť vzniknutú škodu vykonaním
pokusov o predaj akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. v dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004, zadaním príkazu
na predaj akcií na anonymnom trhu burzy alebo ponukou tretej osobe na uzavretie priameho obchodu,
bolo dôkazným bremenom žalovaného preukázať, že vykonanie takýchto úkonov by v posudzovanom
období viedlo k odvráteniu alebo zmierneniu škody, teda že vykonanie takýchto úkonov by malo za
následok predaj akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. za cenu 1.379,- Sk za jednu akciu, príp. aj za takú nižšiu
cenu, ktorej zhodnotením pri sadzbe 15% per annum by sa ku dňu 30.01.2004 dosiahla vyššia hodnota
ako 1.379,- Sk za jednu akciu.

Len pokiaľ by žalovaný preukázal, že vykonanie ním označených úkonov by nepochybne viedlo k
takémuto predaju akcií emitenta SLOVNAFT, a.s., mohol by súd pre účely aplikácie § 382 a 384 ods. 1
Obchodného zákonníka prijať záver, že celá spôsobená škoda (ak by bolo takýmto spôsobom možné
predať všetky akcie vlastnené v posudzovanom období poškodenými akcionármi), príp. časť spôsobenej
škody (ak by bolo možné predať časť akcií) vznikla tým, že poškodení akcionári porušili svoju prevenčnú
povinnosť.

Bez preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi žalovaným označenými úkonmi a vzniknutou
škodou (čo znamená bez preukázania faktu, že ak by úkony označené žalovaným boli vykonané, škoda
by nevznikla) nemohol súd pristúpiť k aplikácii § 382 a 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko z
týchto ustanovení jasne vyplýva, že len pri existencii takéhoto príčinného vzťahu môže dôjsť k vylúčeniu
alebo obmedzeniu možnosti poškodeného domáhať sa náhrady škody, resp. jej časti, od škodcu.

Žalovaný síce predložil znalecký posudok č. 3/2008, vypracovaný BRATISLAVSKOU AKADEMICKOU
SPOLOČNOSŤOU, n.o., ktorý bol predložený ako listinný dôkaz v konaní začatom pred Okresným
súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005, súd však po vykonaní tohto dôkazu nemohol prijať za
správny ten skutkový záver, že v dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004 bolo možné predať akcie emitenta
SLOVNAFT, a.s. za takú cenu, aby tým bola odvrátená alebo zmiernená škoda uplatňovaná žalobcom
v tomto konaní.

Znalecký posudok č. 3/2008 (úlohy č. 2, č. 3 a č. 4) analyzoval uskutočnené obchody s akciami
emitenta SLOVNAFT, a.s. na slovenskej burze z hľadiska možného zhodnotenia peňažných prostriedkov
získaných predajom sadzbou 5,14% per annum (z dôvodu, že bol pripravený pre účely súdneho konania,
v ktorom žalobca uplatnil časti nárokov na náhradu škody, vyčíslené pri tejto miere zhodnotenia). Pritom
v otázkach k úlohám č. 2 a č. 3 žalovaný vychádzal z názoru, že až do 17.07.2003 trvala okolnosť
vylučujúca zodpovednosť žalovaného a preto relevantnú dobu, počas ktorej nemohli akcionári emitenta
SLOVNAFT, a.s. zhodnocovať peňažné prostriedky (z dôvodu, že ich nemohli získať od žalovaného za
predaj akcií v povinnej ponuke), určil nie od 01.07.2003 do 30.01.2004, ale od 08.10.2003 do 30.01.2004.

Súd sa už v inej časti tohto odôvodnenia rozsudku vysporiadal s námietkou žalovaného ohľadom
existencie prekážky, ktorá mu mala brániť v splnení povinnosti (prešetrovanie možnej manipulatívnej
povahy burzového obchodu zo dňa 20.03.2003). Súd preto nepovažoval za správne skrátiť relevantnú
dobu pre výpočet výšky spôsobenej škody, ako to urobil žalovaný. Dobou, počas ktorej nemohli akcionári
emitenta SLOVNAFT, a.s. zhodnocovať peňažné prostriedky, ktoré by inak (pri splnení povinnosti
žalovaného získali za predaj akcií SLOVNAFT, a.s. v povinnej ponuke) a ktorá je rozhodujúca pre výpočet
ušlého zisku v tomto konaní, je doba od 01.07.2003 do 30.01.2004.

BRATISLAVSKÁ AKADEMICKÁ SPOLOČNOSŤ, n.o. v znaleckom posudku uviedla, že z poškodených
akcionárov emitenta SLOVNAFT, a.s. (ktorých pohľadávky na náhradu škody boli uplatnené v konaní
začatom pred Okresným súdom Bratislava I, spis. zn. 32Cb/424/2005), len spoločnosť MIGUELKA
INVESTMENTS LIMITED predala 200.000 akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. za cenu 1.370,- Sk dňa
20.01.2004, pričom táto cena mala zodpovedať cene, ktorá by pri zhodnotení peňažných prostriedkov
získaných z predaja akcií mierou výnosnosti 5,14% per annum predstavovala sumu 1.379,- Sk.
BRATISLAVSKÁ AKADEMICKÁ SPOLOČNOSŤ, n.o. označila tento obchod s 200.000 kusmi akcií za
obchod, ktorým spoločnosť MIGUELKA INVESTMENTS LIMTIED zmiernila škodu (napr. na str. 58).

Súd považuje uvedené tvrdenia znalca za nesprávne (čo sa dá zistiť jednoduchým matematickým
prepočtom). V prvom rade si súd všimol, že predpoklad stanovený žalovaným (pri formulácii otázky),
že úkonmi a opatreniami za účelom predchádzania, odvrátenia alebo zmiernenia vzniku škody je aj
predaj akcií za cenu, ktorá by pri zhodnotení k 30.01.2004 predstavovala sumu 1.379,- Sk za jednu
akciu, je nesprávny. Predaj akcií za takúto cenu sa rovná predaju do omeškanej povinnej ponuky (pri
ktorom akcionár dňa 30.01.2004 získal práve cenu 1.379,- Sk za jednu akciu). Takýto predaj predstavuje
pre poškodeného akcionára takú istú škodu, ako keby ho nerealizoval, ale akcie predal do povinnej
ponuky. BRATISLAVSKÁ AKADEMICKÁ SPOLOČNOSŤ, n.o. nielenže neupozornila na nesprávnosť
tohto predpokladu, ale naopak z takéhoto mylného predpokladu vychádzala.

BRATISLAVSKÁ AKADEMICKÁ SPOLOČNOSŤ, n.o. ďalej urobila tú chybu, že za obchod, ktorým
malo dôjsť k čiastočnému zmierneniu škody, označila obchod (predaj 200.000 kusov akcií akcionárom
MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED), ktorým by nedošlo k zmierneniu škody ani podľa chybne
zadaného predpokladu. Suma 1.370,- Sk za jednu akciu, získaná dňa 20.01.2004, by sa úrokom 5,14%
per annum k 30.01.2004 nezhodnotila na sumu 1.379,- Sk za jednu akciu, ale len na sumu 1.379,93 Sk
za jednu akciu. Napriek tomu BRATISLAVSKÁ AKADEMICKÁ SPOLOČNOSŤ, n.o. uviedla, že by išlo
o opatrenie na zmiernenie škody. V skutočnosti sa však týmto obchodom škoda prehĺbila.

Nesprávne zistenia o tom, že „cena 1.370,- Sk za jednu akciu, získaná spoločnosťou MIGUELKA
INVESTMENTS LIMITED z predaja akcií dňa 20.01.2004, by pri možnom zhodnotení úrokom 3,51% per
annum predstavovala k 30.01.2004 sumu 1.379,- Sk za jednu akciu“ sa pritom opakovali na niekoľkých
miestach znaleckého posudku (na str. 39, str. 53, 58, str. 91, str. 93, str. 105, str. 111 a str. 114).

Súd ďalej zistil, že predaj 200.000 kusov akcií akcionárom MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED za
cenu 1.370,- Sk dňa 20.0.1.2004 by nepredstavoval čiastočné opatrenia na zmiernenie škody ani pri
možnom zhodnotení mierou výnosnosti 15% per annum. Suma 1.370,- Sk za jednu akciu, získaná dňa
20.01.2004, by sa úrokom 15% per annum k 30.01.2004 zhodnotila len na sumu 1.375,63 Sk za jednu
akciu, čo je menej ako cena v povinnej ponuke. Teda aj z pohľadu škody spočívajúcej vo výnose pri
miere výnosnosti 15% per annum takýto predaj nepredstavoval opatrenie, ktorým by škoda mohla byť
aspoň čiastočne zmiernená.

BRATISLAVSKÁ AKADEMICKÁ SPOLOČNOSŤ, n.o. v znaleckom posudku ďalej poukázala na predaje
akcií emitenta SLOVNAFT, a.s., ktoré boli uskutočnené v období od 01.07.2003 do 30.01.2004
anonymnými obchodmi a priamymi obchodmi, ktorými podľa tejto spoločnosti došlo k čiastočnému
zmierneniu škody a vyslovila záver, že ktorýkoľvek z poškodených akcionárov, ktorý vlastnil v
posudzovanom období menší počet akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. v porovnaní s počtom akcií
prevedených týmito obchodmi, mohol predať tieto akcie mimo povinnej ponuky.

V uvedenom závere predovšetkým absentovalo vyjadrenie, za akú cenu by akcionári mohli uvedené
akcie previesť.

Súd ďalej nerozumie záveru, že každý jeden z akcionárov mohol vykonať niečo, čo sa podarilo
len celkom výnimočne veľmi malému počtu akcionárov. Pozornosti súdu totiž neuniklo, že
obchody, ktoré podľa BRATISLAVSKEJ AKADEMICKEJ SPOLOČNOSTI, n.o. mali predstavovať
opatrenia na zmiernenie škody, sú len malým zlomkom z celkového počtu uzavretých obchodov
v posudzovanej dobe. U anonymných obchodov išlo o štyri obchody, predstavujúce predaj len
0,57% z celkového počtu akcií prevedených anonymnými obchodmi. U priamych obchodov išlo
podľa BRATISLAVSKEJ AKADEMICKEJ SPOLOČNOSTI, n.o. o štyri obchody v rámci emisie ISIN:
CS0009004452, predstavujúce 4,38% prevedených akcií tejto emisie, a jeden obchod v rámci emisie
ISIN: SK1120001369, predstavujúci 2,89% na celkovom počte prevedených akcií tejto emisie. Obchody,
ktoré podľa BRATISLAVSKEJ AKADEMICKEJ SPOLOČNOSTI, n.o. možno považovať za obchody,
ktorými došlo aspoň k čiastočnému zmierneniu škody, predstavujú len 7,36% na celkovom počte
prevedených akcií emitenta SLOVNAFT, a.s.

Súd si kládol otázku, či záverom o tom, že ktorýkoľvek z poškodených akcionárov, ktorý vlastnil
v posudzovanom období menší počet akcií v porovnaní s počtom akcií prevedených uvádzanými
obchodmi, mohol predať tieto akcie mimo povinnej ponuky, myslela BRATISLAVSKÁ AKADEMICKÁ
SPOLOČNOSŤ, n.o. skutočnú príležitosť na vykonanie obchodu, nakoľko potom by takýto záver bol
záverom, ktorý by podľa súdu nevychádzal z bežného chodu vecí.

Z informácií poskytnutých BRATISLAVSKOU AKADEMICKOU SPOLOČNOSŤOU, n.o. vyplynulo, že
viac ako 99% akcií prevedených anonymnými obchodmi bolo prevedených za cenu, pri ktorej akcionári
svoju škodu prehlbovali oproti predaju v povinnej ponuke.

Prevažná väčšina obchodov, ktorými malo dôjsť k zmierneniu škody, boli teda priame obchody (aj keď išlo
o relatívne malé percento z celkového počtu uskutočnených priamych obchodov). Súdu nie je zrejmé, na
základe čoho BRATISLAVSKÁ AKADEMICKÁ SPOLOČNOSŤ, n.o. predpokladala, že každý akcionár
mal príležitosť uzavrieť priamy obchod za podmienok, za akých bol uzavretý priamy obchod medzi
konkrétnymi subjektmi. Uzavretie priameho obchodu závisí na dohode jeho účastníkov. Pokiaľ dôjde
k uzavretiu priameho obchodu, ktorý sa vymyká bežnému obchodovaniu, nie je možné automaticky
predpokladať, že by príležitosť uzavrieť takýto obchod mal aj iný subjekt.

Preto súd dospel k názoru, že záver BRATISLAVSKEJ AKADEMICKEJ SPOLOČNOSTI, n.o., že každý
akcionár mohol predať svoje akcie v takom počte, v akom boli v posudzovanom období realizované
obchody, ktorými došlo k čiastočnému zmierneniu škody, je len hypotetického charakteru. Súd s ohľadom
na uvedené dospel k záveru, že BRATISLAVSKÁ AKADEMICKÁ, n.o. vo svojom závere nehovorila o
praktickej možnosti (príležitosti) uzavrieť priamy obchod, ktorým by došlo ku zmierneniu škody, ale len
o teoretickej možnosti, ktorá sa samozrejme nedá s určitosťou nikdy vylúčiť. Išlo teda len o úvahy, ktoré
súd považoval za úvahy hypotetického charakteru, z ktorý sa nedá vyvodiť a prijať skutkový záver, že
určitý poškodený akcionár skutočne mal praktickú príležitosť v určitý deň a určitom objeme uzatvoriť
priamy obchod, ktorým by došlo ku zmierneniu škody v konkrétnej výške, a nevyužitím takejto praktickej
príležitosti porušil svoju prevenčnú povinnosť.

Súd prihliadol tiež na to, že dôkaz predložený žalovaným bol vypracovaný pre účely konania začatého
pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 a otázky, na ktoré BRATISLAVSKÁ
AKADEMICKÁ SPOLOČNOSŤ, n.o. zodpovedala sa týkali možnosti odvrátiť alebo zmierniť škodu pri
miere zhodnotenia 5,14% per annum. V tomto konaní však žalobca uplatňuje škodu prevyšujúcu škodu
vyčíslenú takouto mierou zhodnotenia, až do sadzby 15% per annum.

Žalobca namietal tvrdeniam žalovaného, že ním označené úkony (pokusy o predaj akcií SLOVNAFT,
a.s. zadaním príkazov na predaj na anonymnom trhu, resp. oslovením tretích osôb s ponukou na
uzavretie priamych obchodov) boli úkonmi potrebnými na odvrátenie alebo zmiernenie škody. Takéto
opatrenia by podľa žalobcu s ohľadom na bežné okolnosti obchodovania s akciami SLOVNAFT, a.s. v
dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004 neviedli k predaju akcií za cenu, pri ktorej by škoda bola odvrátená
alebo aspoň čiastočne zmiernená. Preto otázka, či poškodení akcionári tieto opatrenia vykonali alebo
nevykonali, nie je podľa žalobcu relevantná.

Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal žalobca na závery znaleckej organizácie CORPORA,
a.s. v predloženom znaleckom posudku č. 13/2009.

Znalecká organizácia CORPORA, a.s. v tomto znaleckom posudku (okrem iného) posudzovala
správnosť znaleckého posudku č. 8/2008 znaleckej organizácie PP CONSULT, a.s. (ktorý bol v konaní
začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005 vypracovaný na základe
uznesenia súdu o nariadení znaleckého dokazovania), správnosť znaleckého posudku č. 9/2007
znaleckej organizácie ZNALEKON, s.r.o. (ktorý predložil žalobca v konaní začatom pred Okresným
súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005), a ďalej skúmala, či v posudzovanom období
od 01.07.2003 do 30.01.2004 existovala na trhu cenných papierov možnosť predať akcie emitenta
SLOVNAFT, a.s. za takú cenu, pri ktorej by došlo k odvráteniu alebo zmierneniu škody vzniknutej vo
forme, ktorú uplatnil žalobca v tomto konaní, pri miere zhodnotenia 15% per annum.

Po oboznámení sa so znaleckým posudkom č. 8/2008 znaleckej organizácie PP CONSULT, a.s.
a so znaleckým posudkom č. 9/2007 znaleckej organizácie ZNALEKON, s.r.o. (o ktorých znalecká
organizácia CORPORA, a.s. vyslovila, že ich závery považuje za správne), si súd urobil skutkový
záver, že v posudzovanej dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004 boli okolnosti obchodovania s akciami
SLOVNAFT, a.s. také, že nebolo pravdepodobné, že by pokusy o predaj akcií SLOVNAFT, a.s. za takú
cenu, pri ktorej by došlo k odvráteniu alebo zmierneniu škody vyčíslenej pri miere zhodnotenia 5,14% per
annum, boli úspešné. Znalecké posudky ZNALEKON, s.r.o. a PP CONSULT, a.s. podľa súdu spoľahlivo
vyvrátili tvrdenie BRATISLAVSKEJ AKADEMICKEJ SPOLOČNOSTI, n.o., že každý akcionár mohol
predať svoje akcie v takom počte, v akom boli v posudzovanom období realizované obchody, ktorými
došlo k čiastočnému zmierneniu škody.

Súd sa však sústredil na závery znaleckej organizácie CORPORA, a.s. k možnosti odvrátiť alebo
zmierniť škodu v rozsahu, v akom je uplatňovaná v tomto konaní (pri miere zhodnotenia 15% per annum).

Súd zo znaleckého posudku znaleckej organizácie CORPORA, a.s. urobil tieto skutkové zistenia
ohľadom obchodovania s akciami emitenta SLOVNAFT, a.s.:

- Počas posudzovaného obdobia od 01.07.2003 do 30.01.2004 bolo na anonymnom trhu Burzy cenných
papierov uzavretých len 10 anonymných obchodov, predstavujúcich z hľadiska objemu prevedených
akcií 5,75% z celkového počtu anonymných obchodov, ktorými bola čiastočne a v teoretickej
rovine zmiernená škoda. Na trhu anonymných obchodov bolo uskutočnených ďalších 24 obchodov,
predstavujúcich z hľadiska objemu prevedených akcií 2,75% z celkového počtu anonymných obchodov,
ktorými síce bola škoda čiastočne zmiernená, ale v zanedbateľnom rozsahu menšom ako 500,- Sk na
jeden obchod. V prípade všetkých ostatných anonymných obchodov, predstavujúcich z hľadiska objemu
prevedených akcií 91,5%, nešlo o predaje, ktoré by mohli byť považované za opatrenia na zmiernenie
škody.

- Počas posudzovaného obdobia od 01.07.2003 do 30.01.2004 jedine v prípade troch priamych
obchodoch (zo dňa 20.10.2003, 25.11.2003 a 27.11.2003), s celkovým objemom prevedených akcií
155.856 kusov, čo zodpovedá 4,18% z celkového počtu akcií prevedených priamymi obchodmi, došlo
pravdepodobne (nie však jednoznačne) k zmierneniu škody. V prípade troch ďalších obchodov (zo
dňa 05.12.2003, 09.12.2003 a 23.01.2004), s celkovým objemom prevedených akcií 247.992 kusov,
čo zodpovedá 6,65% z celkového počtu akcií prevedených priamymi obchodmi, nie je možné určiť,
či došlo k zmierneniu škody alebo naopak, či uskutočnením týchto obchodov bola škoda prehĺbená.
Všetky ostatné priame obchody, predstavujúce z hľadiska objemu prevedených akcií 89,17%, nemožno
považovať za opatrenia na zmiernenie škody - uskutočnením týchto obchodov bola škoda prehĺbená,

resp. v prípade troch obchodov (zo dňa 04.07.2003, 08.10.2003 a 30.10.2003) nemohli akcionári
predpokladať, že ich uskutočnením bude škoda čiastočne zmiernená.

Na základe toho vyslovila znalecká organizácia CORPORA, a.s. záver, že nepovažuje za
pravdepodobné, že by akcionári, ktorých pohľadávky uplatnil žalobca v tomto konaní, mohli od
01.07.2003 do 30.01.2004 prijať efektívne opatrenia smerujúce k predaju nimi vlastnených akcií
spoločnosti SLOVNAFT, a.s. anonymnými obchodmi alebo priamymi obchodmi, ktorých uskutočnením
by došlo k odvráteniu alebo čiastočnému zmiernenie škody, spočívajúcej v ušlom výnose z peňažných
prostriedkov, ktoré títo akcionári nemohli získať od žalovaného za predaj akcií pred 30.01.2004 a ktoré
by inak mohli zhodnocovať mierou kapitalizácie 15% per annum.

Podľa názoru znaleckej organizácie CORPORA, a.s. nie je možné predpokladať, že by ktorýkoľvek
z týchto akcionárov mal objektívnu možnosť predať ním vlastnené akcie, príp. ich časť, anonymnými
obchodmi alebo priamymi obchodmi za cenu, pri ktorej by odvrátil alebo aspoň čiastočne zmiernil vznik
škody, uplatňovanej v tomto konaní.

Znalecká organizácia ďalej uviedla, že pokiaľ sa má vyjadriť k objektívnej možnosti vykonať náhradné
predaje na odvrátenie alebo zmiernenie škody, tak s ohľadom na obvyklé okolnosti obchodovania s
akciami spoločnosti SLOVNAFT, a.s. od 01.07.2003 do 30.01.2004 na anonymnom trhu burzy, ako aj
prostredníctvom priamych obchodov takáto „objektívna možnosť“ neexistovala. Tým nie je vylúčené,
že niektorí akcionári výnimočne uskutočnili aj taký obchod, pri ktorom mohlo dôjsť k čiastočnému
zmierneniu škody (nebol však uskutočnený žiaden obchod, ktorým by škoda bola odvrátená). Znalecká
organizácia CORPORA, a.s. však nepovažuje za pravdepodobné, aby takýto obchod vedel zopakovať
iný subjekt.

Súd považuje závery znaleckej organizácie CORPORA, a.s. za presvedčivé.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojho tvrdenia, že akcionári spoločnosti SLOVNAFT, a.s. mohli odvrátiť alebo zmierniť
vzniknutú škodu vykonaním pokusov o predaj akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. v dobe od 01.07.2003 do
30.01.2004, zadaním príkazu na predaj akcií na anonymnom trhu burzy alebo ponukou tretej osobe na
uzavretie priameho obchodu.

Z tohto dôvodu otázka, či akcionári spoločnosti SLOVNAFT, a.s. takéto pokusy o predaj akcií v dobe
od 01.07.2003 do 30.01.2004 vykonali alebo nevykonali, nebola z pohľadu posudzovania porušenia
ich prevenčnej povinnosti podľa § 384 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka relevantná. Súd preto
nepovažoval za potrebné vykonať žalovaným navrhovaný dôkaz a žiadať Burzu cenných papierov o
písomné informácie o tom, na predaj akého poštu akcií emitenta SLOVNAFT, a.s. bol v mene každého z
akcionárov, ktorých pohľadávky uplatnil žalobca, zadaný v období od 01.07.2003 do 30.01.2004 príkaz
na predaj v členení na kurzotvorné a anonymné obchody, ako aj aký počet akcií emitenta SLOVNAFT,
a.s. previedol každý z akcionárov, ktorých pohľadávky uplatnil žalobca, v období od 01.07.2003 do
30.01.2004.

Žalovaný neuviedol nič, na základe čoho by sa súd mohol nazdávať, že akcionári emitenta SLOVNAFT,
a.s. v dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004 mohli vykonať opatrenia, ktoré boli potrebné na odvrátenie
alebo zmiernenie škody. Tvrdenia žalovaného, že takýmito opatreniami mali byť pokusy o predaj akcií na
anonymnom trhu alebo priamymi obchodmi, neboli vôbec potvrdené žalovaným predloženým listinným
dôkazom. Naopak, tieto tvrdenia boli spoľahlivo vyvrátené dôkazmi predloženými žalobcom. Súd nemá
žiadne pochybnosti o tom, že pokiaľ sa v dobe od 01.07.2003 do 30.01.2004 obvykle, v prevažnej
väčšine prípadov akcie emitenta SLOVNAFT, a.s. predávali za takú cenu, pri ktorej by škoda nebola ani
len čiastočne zmiernená, nemôže byť správne tvrdenie, že ktokoľvek na trhu mohol akcie predať za takú
cenu, pri ktorej by škodu zmiernil (príp. vznik celej škody odvrátil).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celková výška nárokov na náhradu škody spôsobenej poškodeným
akcionárom Arthur, Bradley & Smith Limited, J&T FINANCIAL SERVICES LTD, Oost-Europa
Participaties B.V., J&T ASSET MANAGEMENT, INVESTIČNI SPOLEČNOST, a.s. a MIGUELKA
INVESTMENTS LIMITED, ktorú súd považuje za preukázanú a ktorá prevyšuje výšku časti týchto
nárokov uplatnených v konaní, začatom pred Okresným súdom Bratislava I pod spis. zn. 32Cb/424/2005,

predstavuje 92.415.954,- Sk (11.439.825,- Sk + 11.737.335,- Sk + 20.828.463,- Sk + 5.251.709,- Sk +
26.680.803,- Sk + 8.606.459,- Sk + 4.844.961,- Sk + 3.026.399,- Sk = 92.415.954,- Sk).

Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali alebo obmedzovali zodpovednosť žalovaného za
spôsobenú škodu, resp. ktoré by vylučovali alebo obmedzovali vymáhateľnosť nárokov na náhradu
škody voči žalovanému.

Súd má ďalej za preukázané, že poškodené subjekty, teda Arthur, Bradley & Smith Limited, J&T
FINANCIAL SERVICES LTD, Oost-Europa Participaties B.V., J&T ASSET MANAGEMENT, INVESTIČNI
SPOLEČNOST, a.s. a MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED, oznámili žalovanému postúpenie svojich
pohľadávok na náhradu škody v celkovej výške 92.415.954,- Sk, ktoré nároky žalobca uplatnil v tomto
konaní, na spoločnosť REDSPIN LIMITED, a že spoločnosť REDSPIN LIMITED následne oznámila
žalovanému postúpenie týchto pohľadávok na žalobcu.

Uvedené zistenie súd urobil z listinných dôkazov, ktoré boli v konaní predložené žalobcom - a
to z oznámenia o postúpení pohľadávok spoločnosti MIGUELKA INVESTMENTS LIMITED zo dňa
11.06.2007, z oznámenia o postúpení pohľadávok spoločnosti Arthur, Bradley & Smith Limited zo dňa
08.06.2007, z oznámenia o postúpení pohľadávok spoločnosti J&T FINANCIAL SERVICES LIMITED
zo dňa 06.06.2007, z oznámenia o postúpení pohľadávok spoločnosti Oost-Europa Participaties B.V.
zo dňa 05.06.2007, z oznámenia o postúpení pohľadávok spoločnosti J&T ASSET MANAGEMENT,
INVESTIČNI SPOLEČNOST, a.s. zo dňa 11.06.2007, z oznámenia o postúpení pohľadávok spoločnosti
REDSPIN LIMITED zo dňa 13.06.2007, a z notárskej zápisnice č. N 62/2007, Nz 25021/2007, spísanej
dňa 25.06.2007 notárkou JUDr. Janou Kövesiovou v spojení s potvrdením doručovateľskej služby TNT
Express Worldwide spol. s r.o. zo dňa 30.08.2007.

Súd ďalej považoval za preukázané, že žalobca riadne vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávok
na náhradu škody, ktoré žalobca nadobudol od spoločnosti REDSPIN LIMITED (ktorá ich predtým
nadobudla od jednotlivých poškodených akcionárov). Výzva na platenie bola žalovanému doručená dňa
26.06.2007. Toto zistenie si súd urobil z listinných dôkazov predložených žalobcom - notárska zápisnica
zo dňa 25.06.2007, č. N 62/2007, Nz 25021/2007 a potvrdenie doručovateľskej služby TNT Express
Worldwide spol. s r.o. zo dňa 30.08.2007.

Pohľadávky na náhradu škody nemajú ani dohodnutú, ani zákonom ustanovenú dobu splatnosti. Pre
takéto prípady v súlade s § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že dlžník je povinný platiť bez
zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ na plnenie písomne požiadal. Po doručení výzvy žalobcu na
platenie mal žalovaný platiť bez zbytočného odkladu, čo v danom prípade malo byť v nasledujúci deň.
Uplynutím tohto dňa, teda 28.06.2007 sa žalovaný dostal do omeškania. Súd preto priznal žalobcovi tiež
úrok z omeškania z uplatnenej istiny pohľadávok na náhradu škody od 28.06.2007.

Čo sa týka výšky úroku z omeškania, súd aplikoval ustanovenie § 735 v spojení s § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka.

Podľa § 735 Obchodného zákonníka platí, že pri omeškaní s plnením peňažného záväzku platia sa
úroky z omeškania v tej istej mene, na ktorú znie peňažný záväzok. Dlžník je povinný platiť úroky z
omeškania o 1% vyššie, ako sú úroky určené podľa § 502, pričom sú rozhodné úrokové sadzby určené
alebo bankami poskytované pri úveroch na dobu zodpovedajúcu dobe omeškania dlžníka v štáte, na
ktorého území má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.

Úrokmi určenými podľa § 502 Obchodného zákonníka sú úroky v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona, inak obvyklé úroky požadované za úvery poskytované bankami.

Žiaden z účastníkov konania netvrdil ani nepreukazoval, že by v relevantnom čase v Maďarsku platila
najvyššia prípustná výška úrokov ustanovená zákonom alebo na základe zákona, súd preto pri určovaní
výšky úrokov v tomto prípade vychádzal z obvyklých úrokov požadovaných za úvery poskytované
bankami v Maďarsku.

Z listinných dôkazov predložených žalovaným (písomné potvrdenia bánk so sídlom v Maďarsku) súd
urobil skutkové zistenie, že v posudzovanom období poskytovali banky so sídlom v Maďarsku úvery

subjektom obdobným žalovanému pri jednomesačnej splatnosti úveru za úrokovú sadzbu v priemere
7,80% per annum a pri jednoročnej splatnosti úveru za úrokovú sadzbu v priemere 7,25% per annum.

Z listinného dôkazu predloženého žalobcom (notárska zápisnica spísaná Mgr. Tatianou Stročinskou dňa
28.11.2008, č. N 8727/2008, Nz 52851/2008) súd urobil skutkové zistenie, že priemerná úroková sadzba
za úvery poskytované bankami v Maďarsku v posudzovanom období podnikateľom - nefinančným
korporáciám bola 9,48% per annum.

Podľa súdu v tomto prípade nie sú relevantné úrokové sadzby za úvery poskytované subjektom
obdobným žalovanému, ale priemerné úrokové sadzby za úvery poskytované podnikateľom. Priemerná
úroková sadzba je sadzbou, za akú sa obvykle poskytujú úvery. Takouto úrokovou sadzbou je pre
posudzované obdobie sadzba 9,48% per annum, súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania
vo výške 10,48% per annum.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu zaplateného
súdneho poplatku 33.193,92 € (1.000.000,- Sk), ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
vyčíslenej právnym zástupcom žalobcu.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu počas zastupovania advokátskou spoločnosťou BOUŠKA ANETTA
advokáti s.r.o. boli vyčíslené zo sumy 3.067.647,68 € za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a príprava žaloby zo dňa 15.06.2007) vo výške 6.561,89 €
+ 19% DPH 1.246,76 € + režijný paušál 5,91 €, t.j. spolu 15.629,12 €, a za dva úkony právnej služby
(príprava vyjadrenia zo dňa 14.08.2008 a príprava podania zo dňa 01.12.2008) vo výške 6.561,89 €
+ 19% DPH 1.246,76 € + režijný paušál 6,31 €, t.j. spolu 15.629,92 €. Trovy právneho zastúpenia
žalobcu počas zastupovania advokátom Mgr. Michalom Bouškom boli vyčíslené zo sumy 3.067.647,68
€ za jeden úkon právnej služby (zastúpenie na pojednávaní dňa 22.01.2009), krátené na jednu štvrtinu
základnej sadzby tarifnej odmeny, keďže toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, vo
výške 1.640,47 € + režijný paušál 6,95 €, t.j. spolu 1.647,42 €, za tri úkony právnej služby (príprava
podania zo dňa 18.02.2009, zastúpenie na pojednávaní dňa 19.02.2009 a príprava vyjadrenia zo dňa
26.02.2009 k námietke vecnej nepríslušnosti) vo výške 6.561,89 + režijný paušál 6,95 €, t.j. spolu
19.706,52 €, a za jeden úkon právnej služby (zastúpenie na pojednávaní dňa 26.03.2009), zvýšené na
dvojnásobok základnej sadzby tarifnej odmeny, keďže toto pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny, vo
výške 13.123,78 € + režijný paušál 6,95 €, t.j. spolu 13.130,73 €. Trovy právneho zastúpenia žalobcu
boli vyčíslené celkovo v sume 65.743,71 €., v tejto sume priznal súd úspešnému žalobcovi náhradu trov
právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2
O.s.p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 2. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.