Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 23, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616215322
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7616215322.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: COFIDIS

SAsosídlom:ParcdelaHauteBorne,avenueHalley61,Villeneuve-d´AscqCEDEX59866,Francúzska
republika, na území SR konajúci prostredníctvom jeho organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka
zahraničnej banky, IČO: 50 595 628, Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, právne zastúpený URBÁNI
& Partners s. r. o., IČO: 36 646 181, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným:
1./ F. S., J.. XX. X. XXXX, G. XXX XX Ž. XXX, 2./ Z. S., J.. X. XX. XXXX, G. XXX XX Ž. XXX, obaja právne
zastúpení JUDr. Ivanom Čurillom, advokátom so sídlom Fabiniho 11, Spišská Nová Ves, o zaplatenie
2.862,59 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 299,35 eur s 5
% úrokom z omeškania ročne od 29. 6. 2016 až do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 57,95 %, o

ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.862,59 eur s
nezaplatenými zmluvnými úrokmi a zákonnými úrokmi z omeškania, nákladmi v súvislosti s výkonom
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 1.348,- eur a poplatkom za oneskorené splátky
vo výške 600,- eur. Žalobca sa zároveň domáhal náhrady trov konania - zaplateného súdneho poplatku
a trov právneho zastúpenia.

2. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade dňa 15. 6. 2013 uzatvoril Zmluvu o úvere

pod č. XXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 6.454,06 eur za účelom
umožnenia kúpy motorového vozidla zn. OPEL ZAFIRA 1,9 DTL COSMO, VIN T.. Výška mesačnej
splátky bola v zmluve dohodnutá na 150,- eur, počet splátok bol stanovený na 60. Splatnosť prvej
splátky bola dohodnutá na 20. 7. 2013, pričom splatnosť ďalších splátok bola stanovená vždy k 20.
dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný sa v zmluve zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
žalobcovi vrátiť spolu s dohodnutým príslušenstvom za podmienok uvedených v zmluve. Žalovaný
zaplatil žalobcovi 26 splátok v zmysle finančného plánu, avšak ďalšie dohodnuté splátky z uzavretej

zmluvy už neuhradil, preto žalobca listom zo dňa 16. 12. 2015 vyzval žalovaného na plnenie jeho
zmluvných povinností s upozornením, že ak nastane omeškanie s platbou jednej splátky viac ako 3
mesiace vyhlási splatným celý poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami. Listom
odoslaným dňa 4. 1. 2016 informoval žalobca žalovaného, že nakoľko je v omeškaní s platbou jednejsplátky úveru viac ako 3 mesiace, v súlade s bodom 19 Všeobecných úverových podmienok vyhlasuje
celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, splatným
k 12. 1. 2016 a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

3. Žalobou sa žalobca aktuálne od žalovaného domáhal úhrady splátky pod poradovým číslom 1 až
poradovým číslom 38 finančného plánu, ktoré žalovaný do podania žaloby neuhradil.

4. Podaním zo dňa 17. 2. 2017 žalobca zobral v súlade s § 145 ods. 2 CSP žalobu čiastočne späť a

to v časti o zaplatenie poplatku za oneskorené splátky vo výške 600,- eur, poplatku za nedoručenie
technického preukazu po zmene registrácie vo výške 360,- eur, poplatku za vrátenú poštu vo výške
30,- eur, za manuálne zaúčtovanie 16-tich splátok vo výške 128,- eur a paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, čo všetko tvorí, okrem prvého poplatku, súčasť
nákladovspojenýchsvýkonomzabezpečovaciehoprevoduvlastníckehopráva.Spolutakžalobcazobral
návrh späť čo do sumy 1.118,- eur a v tej časti žiadal, aby súd konanie zastavil. Vo zvyšnej časti, teda

v časti o zaplatenie sumy 830,- eur na žalobe trval.

5. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí boli povinní uhradiť dlžnú sumu žalobcovi na základe Zmluvy
o úvere a žalovaný v 2. rade na základe ručiteľského vyhlásenia, nepristúpili k úhrade dlžnej sumy
ani napriek písomným a následným telefonickým urgenciám zo strany žalobcu, dostali sa takto do

omeškania s plnením platného peňažného záväzku. Žalobca sa preto domáha v zmysle ustanovenia §
517 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaplatenia okrem neuhradenej istiny aj nezaplatených zmluvných
úrokov, nezaplatených zákonných úrokov a ročného úroku z omeškania a po späťvzatí návrhu nákladov
spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 830,- eur.

6. Vzhľadom na zosplatnenie úveru žalobcom, pristúpil tento k začatiu výkonu zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva v zmysle Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (viď
Informácia o priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zo dňa 15. 12. 2015).
Nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutých poplatkov a nákladov hotových výdavkov spojených s
výkonom tohto práva žalobca preukázal dôkazmi, a to vyúčtovaním č. 2/2016 a faktúrami v počte 6.

Pôvodne požadované náklady upravil pri späťvzatí návrhu o nové vyšpecifikovanie, na základe ktorého
potom ponížil žalobu o 1.158,- eur. Žalobu zobral späť, už po vydaní platobného rozkazu, a to v časti:

- poplatku za oneskorené splátky vo výške 600,- eur,
- poplatku za nedoručenie technického preukazu po zmene registrácie vo výške 360,- eur,

- poplatku za vrátenú poštu vo výške 30,- eur,
- poplatku za manuálne zaúčtovanie 16-tich splátok vo výške 128,- eur,
- paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur.

7. Súd vydal dňa 30. 11. 2016 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaní podali odôvodnený odpor,

ktorým navrhovali platobný rozkaz zrušiť a nariadiť vo veci pojednávanie a vykonať dokazovanie, po
ktorom navrhoval žalobu v celom rozsahu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietnuť ako nedôvodnú a
priznať im náhradu trov konania. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že má
zato, že jeho záväzok zanikol splnením, nakoľko zrátaním zaplatených splátok 3.900,- eur s hodnotou
motorového vozidla 3.961,- eur došlo z poskytnutého úveru 5.592,- eur k celkovému splateniu vo výške

7.861,- eur. Ostatné nároky žalobcu považujú žalovaní za také, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a so Zákonom na ochranu spotrebiteľa, nakoľko sa opierajú o ustanovenia,
ktoré sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Majú zato, že úverová zmluva v časti II. je neplatná,
nakoľko toto ustanovenie obchádza zákon.

8. Právny zástupca žalovaných v záverečnom prejave k žalobe doplnil, že nárok žalobcu je v rozpore
so smernicou Európskej únie o spotrebiteľských zmluvách, implementovanej zákonom 129/2010 Z.
z. a má teda zato, že všetky vedľajšie dojednanie napísané tzv. drobným písmom sú neplatné.
Poukázal v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, teda považuje tieto vedľajšie dojednania za neprijateľné. Taktiež majú zato, že
samotným konaním žalobcu, a to výkonom záložného práva, došlo k faktickému naplneniu nerovnováhy
v súvislosti s úverovou zmluvou. Rozporoval aj jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 710,- eur,ktorý je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodnú.

9. Právny zástupca žalobcu v odôvodnení odporu ďalej uviedol, že dňa 15. 6. 2013 žalovaný v 1. rade
uzavrel úverovú zmluvu so spoločnosťou BANCO BANIF MAIS S. A., ktorá bola zapísaná v Obchodnom
registri v Lisabone, na území SR, konajúca prostredníctvom BANCO BANIF MAIS S. A., pobočka
zahraničnej banky so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 35945745. Právny zástupca žalovaných
namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, tvrdiac, že úradne preložený text výpisu z Obchodného registra,

ktorý mal preukazovať organizačné zmeny spoločnosti žalobcu neobsahuje ani zmienku o spoločnosti
BANCO BANIF MAIS S. A., ktorá je uvedená v pôvodnej úverovej zmluve. V závere textu je označená
spoločnosť BANCO COFIDIS Zlúčenie a absorpcia s totožným sídlom, ako mala pôvodná spoločnosť,
avšak k uvedenému zápisu malo dôjsť s účinnosťou od 1. 2. 2016 a žaloba bola podaná dňa 6. 10. 2016.
Ak spoločnosť COFIDIS S.A má mať sídlo vo Francúzsku a mala sa zlúčiť so spoločnosťou BANCO
COFIDIS so sídlom v Portugalsku, tak má žalobca zato, že spoločnosť BANCO COFIDI S.A so sídlom v

Portugalsku už neexistuje. Zanikla absorpciou a nemôže byť subjektom práva, teda účastníkom konania
neexistujúca spoločnosť.

10. Žalobca k tomuto tvrdeniu, resp. námietke nedostatočnej aktívnej legitimácie žalobcu v písomnom
vyjadrení zo dňa 15. 3. 2017 a doplňujúco vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že predložili súdu výpis

z Obchodného registra spoločnosti COFIDIS S.A. - pobočky zahraničnej banky, ktorá koná na území SR
ako organizačná zložka žalobcu, a to aktuálny výpis zo dňa 15. 3. 2017. S poukazom na ustanovenie
§ 69 ods. 3 Obchodného zákonníka majú zato, že predmetným výpisom dostatočne preukázal aktívnu
legitimáciu žalobcu v tomto konaní. K tomu dodal, že v čase uzavretia zmluvy, teda 15. 6. 2013, žalobca
vystupoval pod obchodným menom BANCO BANIF MAIS, S. A., Avenida 24 de Julho 98, oblasť Santos-

o-Velho, Lisabon, Portugalsko, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registrai v Lisabone pod číslom 500
280312,ktorýnaúzemíSRkonalprostredníctvomorganizačnejzložkyBancoBanifMais,S.A.,pobočka
zahraničnej banky, toho času Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745. Následne došlo k
zmene obchodného mena žalobcu, ktorý mal od 8. 4. 2016 označenie BANCO COFIDIS, S. A. Túto
skutočnosť potvrdzuje aj predložený výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zo dňa

15. 3. 2017, teda došlo k zmene obchodného mena pobočky zahraničnej banky nasledovne: BANCO
COFIDIS, S. A., pobočka zahraničnej banky.
Dňa 1. 12. 2016 došlo k zlúčeniu a absorpcii spoločnosti BANCO COFIDIS, S. A. so sídlom v
Portugalsku, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri v Lisabone, a to spoločnosť COFIDIS SA, so
sídlom vo Francúzskej republike, zapísaný v Obchodnom registri Obchodného súdu v Lille pod č. 325

307 106, o čom bol predložený výpis z hlavného zápisu do Obchodného registra a Registra spoločností
s úradným prekladom a to ako príloha k vyjadreniu žalobcu zo dňa 23. 1. 2017, ktorú žalobca predložil
súdu ako dôkaz.

11. Na základe vyššie popísaného súd má zato, že spoločnosť COFIDIS SA je právnym nástupcom

spoločnosti BANCO COFIDIS, S. A. ako zaniknutej spoločnosti, na ktorú prešlo aj imanie, a teda
aj zmluvné práva a povinnosti tejto spoločnosti v zmysle § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka prešli
na žalobcu a tento má oprávnenie uplatňovať si nároky zo zmlúv, ktoré na neho prešli zrušením
predchádzajúcej spoločnosti zlúčením. Jediným aktívne vecným legitimovaným subjektom žalobcu je
spoločnosť COFIDIS SA so sídlom v Lisabone, vzhľadom na to, že spoločnosť COFIDIS SA, pobočka

zahraničnej banky je len organizačnou zložkou tejto spoločnosti. Na základe takto preukázanej aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu súd naďalej konal s takto označeným subjektom.

12. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 20. 4. 2017 určil žalovanému v
1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 830,- eur. V prevyšujúcej časti

žalobu zamietol a v časti o zaplatenie sumy 1.158,- eur konanie zastavil. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovaným v 1. a 2. rade priznal ich náhradu v rozsahu 55,06 %. Zároveň rozhodol o vrátení
súdneho poplatku žalobcovi vo výške 60,38 eur.

13. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti a vo výroku o trovách konania z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/
CSP, navrhol ho v tejto časti zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec
vrátiť na nové prejednanie súdu prvej inštancie. Uplatnil si náhradu trov konania. Vytkol súdu, že
jeho rozhodnutie je nesprávne, nespravodlivé, vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona,konajúci súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku
čoho jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s názorom
súdu prvej inštancie, že nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, za akú skutočnú cenu

bolo motorové vozidlo odpredané, v dôsledku čoho pri konečnom ponížení dlhu o výťažok z predaja
osobnéhomotorovéhovozidlavychádzalzvýškycenyurčenejznalcom,t.j.3.961€,pretožezfinančného
plánu, ktorý mal súd k dispozícii ako aj z písomného podania žalobcu zo 17.2.2017 vyplýva, na úhradu
ktorých splátok úveru a v akej výške bol výťažok z predaja motorového vozidla použitý. Zdôraznil, že
nepopiera, že motorové vozidlo bolo znalcom ocenené na 3.961 €, avšak reálne je potrebné vziať do

úvahy cenu, za ktorú sa motorové vozidlo skutočne predá, pretože len na základe tejto sumy vyťaženej
z predaja je možné uspokojiť zabezpečenú pohľadávku žalobcu. Prostredníctvom získaného výťažku
z výkonu zabezpečovacieho prevodu práva došlo k poníženiu istiny v prejednávanej veci o 1.397,76
€, pričom táto sumy pokryla ďalších 16 splátok, pričom pri započítaní výťažku žalobca postupoval
v súlade s bodom 11.2. všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere
č. 16196 z 15.6.2013. Je preto jasné, že po započítaní výťažku z predaja osobného motorového

vozidla nemohla byť plne uspokojená pohľadávka žalobcu, a preto neexistoval dôvod na zamietnutie
žaloby ako nedôvodnej. Upozornil, že žalovaní počas konania nikdy nespochybnili sumu, za ktoré
sa predmetné motorové vozidlo v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva odpredalo a teda
výťažok z výkonu zabezpečovacieho prevodu práva nepredstavoval medzi stranami spornú skutočnosť.
V zmysle ust. CSP tak mal súd brať tvrdenia žalobcu o výťažku získaného z predaja motorového

vozidla za nepochybné a preukázané, pretože podľa § 151 ods. 1 CSP: „skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné“. Pretože žalovaní v konaní nepopreli
výšku výťažku, o ktorý bola ponížená splatná istina a ani neuviedli iné účinné skutočnosti, mal súd
vychádzať so žalobcom tvrdeného skutkového stavu. Súd však posudzoval na základe nepodložených
skutočností otázku započítania výťažku z predaja motorového vozidla a poníženia pohľadávky tak, že

dospel k nesprávnemu záveru o tom, že pohľadávka žalobcu bola uspokojená. Súd pri posudzovaní
tejto otázky pochybil, čo nepochybne ovplyvnilo jeho rozhodovanie. Odvolateľ vytkol súdu, že nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne žalobcom navrhnuté
výpovede svedkov, naviac súd neuviedol v odôvodnení rozhodnutia, prečo odmietol tieto dôkazy
vykonať. Rozhodnutie súdu tak nadobúda prvky arbitrárnosti, čo predstavuje závažné porušenie zákona

a zásad CSP. Vyjadril názor, že súd nesprávne postupoval pri zisťovaní podstatných okolností a
výpočtoch, čím dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a bez relevantných dôvodov zamietol
žalobu ako nedôvodnú, nesprávne sa vysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobcu protistranou účinne
nepopretými, pričom tieto nesprávne posudzoval ako skutočnosti medzi stranami sporné a o takto
nesprávne zistený skutkový stav oprel svoje rozhodnutie a navyše súd nevykonal žalobcom navrhované

dôkazy. Zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nedostatočne odôvodneného rozhodnutia, čím bola do
značnej miery narušená právna istota žalobcu v nestranné, zákonné a spravodlivé rozhodnutie.

14. Žalovaní boli v odvolacom konaní nečinní.

15.UznesenímKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.11Co/269/2017-114bolrozsudoksúduprvejinštancie
v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušený
a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia
konštatoval, že prvoinštančný súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď konštatoval, že
žalovanému 1/ bol poskytnutý úver 5.592 € (istina), že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi aj

jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 710,86 € a poistenie spôsobilosti splácať úver vo výške
151,20 €, čo spolu tvorí sumu 6.454,06 €, ktorú mal žalovaný 1/ zaplatiť žalobcovi a že žalovaný uhradil
26 splátok po 150 €, t. j. 3.900 €, teda po úhrade týchto splátok dlžná suma činila 2.554,60 € (6.454,06
€ - 3.900 € = 2.554,60 €) a po započítaní výťažku z predaja motorového vozidla vo výške 3.961 € s
DPH konečný dlh žalovaného sa rovná 0 (2.554,60 € - 2.563,24 € = -8,64 €). Takéto odôvodnenie nie

je postačujúce a je nepreskúmateľné.

16. Odvolací súd ďalej konštatoval, že v preskúmavanom rozhodnutí súd prvej inštancie síce odcitoval §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (neprijateľná zmluvná podmienka), v konečnom dôsledku však v odôvodnení rozhodnutia
ďalej neozrejmil a nešpecifikoval, či v stranami uzavretej spotrebiteľskej úverovej zmluve vyhodnotil
niektorézmluvnéustanovenieakoneprijateľné,akánoktoré,zakéhodôvodu,nazákladeakýchdôkazov
a v nadväznosti na to na základe akých konkrétnych zistení a skutočností vyvodil skutkový záver, žežalovaní majú vrátiť žalobcovi len istinu poskytnutého úveru 5.592 € (plus jednorazový spracovateľský
poplatok vo výške 710,86 € a poistenie spôsobilosti splácať úver vo výške 151,20 €) bez dohodnutých
úrokov a ďalších dojednaných zmluvných náležitostí.

17. Ďalej odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom
(výsluchy svedkov), pričom v odôvodnení nevysvetlil, ako tento návrh vyhodnotil, a prečo tento dôkaz
nevykonal.

18. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý na dlh žalovaných započítal
cenu motorového vozidla určenú znalcom vo výške 3.961,- eur, a to z dôvodu nepredloženia dôkazu
preukazujúceho, za akú skutočnú cenu bolo motorové vozidlo odpredané.

19. S poukazom na vyššie uvedené prvoinštančný súd vo veci vykonal po čiastočnom zrušení
predmetného rozsudku ďalšie dokazovanie a v závere rozhodol tak, že nárok žalobcu je dôvodný len

čiastočne, a to v časti o zaplatenie sumy 299,35 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

20. Rozhodol tak potom, čo žalovaný netrval na svojom pôvodnom tvrdení, že predmetný spotrebiteľský
úver obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a pri zohľadnení sumy, za ktorú by mohlo byť motorové
vozidlo odpredané a v akej výške bola cena motorového vozidla znalcom určená (3.961,- eur) a uznal

dlh voči žalobcovi vo výške 299,35 eur.

21. Žalobca v ďalšom konaní na pojednávaní dňa 24. 9. 2018, resp. jeho právny zástupca Mgr. Michal
Solárik, trval na tom, aby súd priznal žalobcovi aj ďalšiu zvyšnú časť sumy, ktorá predstavuje ďalšie
náklady na odpredaj motorového vozidla, ktorej sa pôvodne žalobca domáhal vo výške 1.948,- eur.

Súd k tomuto prejavu právneho zástupcu uvádza, že tento sa nestotožňuje s písomným vyjadrením
žalobcu zo dňa 20. 3. 2017, kedy žalobca zmenil návrh, resp. zobral žalobu v časti o zaplatenie nákladov
spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 1.158,- eur späť a v
tejto časti bolo rozsudkom súdu prvej inštancie konanie zastavené. Nakoľko žiadna strana sporu sa
proti tomuto výroku neodvolala, v tejto časti je rozsudok právoplatný, a preto súd o tomto nároku už v

ďalšom konaní nerozhodoval. Napriek tomu, že žalobca sa neodvolal proti I. výroku rozsudku súdu prvej
inštancie, v konečnom písomnom vyjadrení opäť navrhoval, aby súd rozhodol o nároku na zaplatenie
sumy 830,- eur titulom nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva.
Súd takýto postup žalobcu hodnotí ako mylný, a preto o tomto nároku už v ďalšom konaní nerozhodoval.
Rozhodoval len o zaplatení sumy 2.862,59 eur s prísl.

22. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 5. 10. 2018 netrval na výsluchu svedkov, ktorých navrhol
vypočuť v pôvodnom konaní pred zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu, a preto súd tieto ďalšie
dôkazy v konaní už nevykonával. Žalobca aj napriek stanovisku krajského súdu v odôvodnení
zrušujúceho uznesenia naďalej trval na započítaní ceny motorového vozidla, za ktorú ho on odpredal,

teda vo výške 1.397,76 eur, teda naďalej trval na zaplatení pôvodne žalovanej sumy vo výške 2.862,59
eur s prísl. Avšak ani v ďalšom konaní nepredložil relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, za akú cenu
bolo predmetné motorové vozidlo odpredané.

23. Podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere

- individuálne podmienky č. 16196, zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve
neprípustné.

24. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným

prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“).
Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci
podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).

25. Podľa § 553c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas

splnený,veriteľjeoprávnenýzačaťvýkonzabezpečovaciehoprevoduprávaaprevedenéprávospeňažiť
spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona.26. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola dňa 15. 6. 2013 platne
uzavretá Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorej žalovaný prevádzal
dočasne a bezodplatne svoje vlastnícke právo k vozidlu na žalobcu a žalobca dočasne vlastníctvo

vozidla prijímal. Sporové strany sa dohodli, že výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva
bude uskutočnený cez predaj vozidla priamo tretej osobe a výťažok z predaja bude použitý na zaplatenie
pohľadávky žalobcu. Veriteľ bol oprávnený uskutočniť predaj po vyhlásení splatnosti úveru podľa čl.
20 úverovej zmluvy. V čase uzatvorenia uvedenej Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva bolo neprípustné len zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom

zabezpečovaciehoprevoduprávaknehnuteľnosti.Keďžezabezpečenýzáväzokžalovanéhovyplývajúci
zo Zmluvy o úvere nebol riadne a včas žalovaným v 1. rade splnený, žalobca vyhlásil splatnosť úveru
spolu s príslušenstvom a všetkými platbami ku dňu 12. 1. 2016 a pristúpil k výkonu zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva.

27.Tvrdeniežalovaného,žeonmalmaťdohodnutésožalobcom,žemotorovévozidlodobrovoľnevracia

a spochybňovanie, kedy malo byť motorové vozidlo odobrané, je pre daný skutkový stav irelevantné,
nakoľko žalobca podpísal predmetnú Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere a vzťahujú sa naňho tam uvedené podmienky a s tým spojené
zákonné ustanovenia.

28. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že nie je sporné tvrdenie žalobcu, že žalovanému bol poskytnutý
na základe predmetnej úverovej zmluvy úver vo výške 6.454,06 eur za účelom kúpy motorového vozidla
zn. OPEL ZAFIRA 1.9 DTL COSMO, pričom žalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať v mesačných
splátkach v zmysle predloženého finančného plánu, ktorý je súčasťou zmluvy. Nie je sporné, že úver
bol zabezpečený na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva na predmetné

motorové vozidlo, ďalej nebolo sporné, že žalovaný bol povinný uhradiť 60 splátok mesačne po 150,- eur
včaseod20.7.2013do20.6.2018.Žalobcapreukázal,žežalovanýuhradilžalobcovicelkovo26splátok
po 150,- eur. Ďalšie splátky už neuhradil, preto po predošlom písomnom upozornení žalobca vyhlásil
konečnú splatnosť úveru ku dňu 12. 1. 2016. Žalovanému tak vznikol dlh vo výške žalovanej sumy
2.862,59 eur s prísl. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto konečnú žalovanú sumu vypočítal

žalobca po odpočte ceny, za ktorú bolo motorové vozidlo odpredané vo výške 1.397,76 eur.
Ani v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie žalobca k žalobe nepredložil žiaden relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval, prostredníctvom ktorej spoločnosti bol zrealizovaný odpredaj motorového vozidla,
nepredložil kúpno-predajnú zmluvu, teda nie je zrejme, za akú cenu bolo motorové vozidlo odpredané.
Nakoľko aj podľa stanoviska krajského súdu žalobca nepreukázal, za akú cenu motorové vozidlo

odpredal, súd pri ďalšom posúdení vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý ocenil motorové vozidlo
na sumu 3.961,- eur. Rozdiel medzi znalcom priznanou cenou a cenou, za akú bolo motorové vozidlo
odpredané činí 2.563,24 eur. Na túto sumu teda žalobca nárok nemá. Preto od žalobcom požadovanej
istiny vo výške 2.862,59 eur súd odpočítal sumu 2.563,24 eur a rozdiel týchto súm činí 299,35 eur.
Tento zvyšný nárok žalovaní uznali , súd sa preto v ďalšom už nezaoberal preskúmavaním predmetnej

zmluvy v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v časti zvyšného nároku žalobe
vyhovel. V prevyšujúcej časti, ako aj v časti požadovaných úrokov z nepriznanej sumy (2. 563,24 eur)
súd žalobu zamietol.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. Podľa § 3 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Žalobca si v žalobe uplatnil úrok z omeškania zo sumy 2.862,59 eur vo výške 5 % ročne od 29. 6.
2016 až do zaplatenia. Výzva na plnenie bola žalobcovi doručovaná dňa 4. 1. 2016, úver a celé jeho

príslušenstvo sa stali splatnými dňa 12. 1. 2016 a žaloba bola podaná dňa 6. 10. 2016. Súd teda priznal
žalobcovi ním požadovaný zákonný úrok z omeškania tak, ako to požadoval z vyššie uvedenej sumy,
a to len z časti priznaného nároku.32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.366,62 eur s prísl. V konaní mal žalobca
čiastočný úspech, a to v časti o zaplatenie sumy 830,- eur bez príslušenstva (prvým rozsudkom) a sumy
229,35 eur s prísl. Úspech žalobcu bol v pomere 21,05 % a neúspech 78,95 %. Väčší úspech v konaní
malitedažalovaní,ktorýmsúdpriznalnáhradutrovkonaniavpomere57,95%(rozdielichúspechu78,95
% mínus neúspechu 21,05 %). V takomto rozsahu vznikol žalovaným nárok na náhradu trov konania, o

ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.