Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/191/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211639
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116211639.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: I. H., F..: XX.XX.XXXX,

T. H. XX, XXX XX H., zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Masarykova 2, 080 01
Prešov, proti žalovanému: MS výťahy s.r.o., Hlavná 79, 080 01 Prešov, IČO: 46 679 251, zastúpenému
JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, 080 01 Prešov za účasti intervenienta na strane
žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151
700, o náhradu za ujmu na zdraví, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Intervenient na strane žalovaného m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 1.6.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol o povinnosti zaplatiť je
sumu 6.129,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.124,33 Eur od 1.3.2016

do zaplatenia a náhradou trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že utrpela dňa 10.6.2014 ujmu na zdraví v dôsledku neodborného,
nesprávneho a nezabezpečeného uloženia ťažkých bremien (sadrokartónových dosiek) pri
rekonštrukčných prácach v spoločných priestoroch v žalobe označeného bytového domu. Uviedla, že v
tento deň približne o 22:00 hod. otvorila dvere jej bytu č. 13 na 4. poschodí, keď jej manžel prichádzal
domov a chcel zasvietiť svetlo na chodbe, avšak vypínač bol založený predmetnými sadrokartónovými

doskami opretými o stenu pri byte žalobkyne, ktoré sa následne pri odtiahnutí v snahe o zapnutie
schodiskového svetla prevážili a opreli o konštrukciu výťahu. Žalobkyňa následne vykročila z bytu v
snahe pomôcť manželovi predmetné dosky vrátiť na pôvodné miesto (tzn. oprieť ich o stenu), nakoľko
bránili vstupu do bytu. Pri snahe žalobkyne vrátiť sadrokartónové dosky na pôvodné miesto sa tieto
opätovne vyvrátili a narazili do žalobkyne, ktorá v dôsledku toho spadla zo schodov a utrpela početné
zranenia (pomliaždenie spánkovotemennej oblasti vpravo, rezná rana ľavého zápästia, zlomenina
dolnej časti pravej vretennej kosti podľa Collesa, zlomenina nadpleckovej časti pravej kľúčnej kosti).

Bezprostredne potom bola záchrannou zdravotnou službou prevezená do nemocnice, kde podstúpila
zodpovedajúce lekárske vyšetrenia.3. Dodala, že sadrokartónové dosky boli umiestnené, resp. opreté o stenu tak, že prečnievali do priestoru
vstupu do bytu, a to po dobu niekoľkých dní, čím sťažovali žalobkyni a jej manželovi vstupovať do bytu,
resp. z neho vychádzať, a bola tak nútená tieto dosky po dobu niekoľkých dní obchádzať a prekračovať,

napriek tomu, že pracovníci boli upozorňovaní na odstránenie dosiek, a že rekonštrukčné práce v zmysle
vyššie uvedeného vykonával žalovaný, a to na základe zmluvy o dielo č. 2014_11 zo dňa 15.1.2014
(ďalejlen„zmluvaodielo“),uzavretejmedzižalovanýmakozhotoviteľomavlastníkmibytovanebytových
priestorov označeného bytového domu.

4. Žalobkyňa poukázala na to, že podľa 2. bodu I. a V. článku zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaviazal
vykonať dielo vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a v lehote dohodnutej na vykonanie diela,
v súlade s technickou dokumentáciou a požiadavkami objednávateľa, a to v súlade s technickou
dokumentáciou a príslušným normami. Podľa 4. bodu V. článku zmluvy o dielo zhotoviteľ je povinný viesť
montážny denník a zodpovedá v plnom rozsahu za dodržiavanie BOZP, PO a spôsobenie prípadných
preukázateľných škôd na majetku objednávateľa, prípadne tretích osôb, spôsobené ním alebo jeho

pracovníkmi v súvislosti s vykonávaním diela. A podľa 6. bodu V. článku zmluvy o dielo za pracovníkov
pridelených sna stavbu je zodpovedný zhotoviteľ.

5. Žalobkyňa uzavrela, že za neodborné, nesprávne a nezabezpečené uloženie sadrokartónových
dosiek (v rámci rekonštrukčných prác) s následkom ujmy na zdraví na strane žalobkyne zodpovedá

žalovaný s tým, že v danom prípade ide podľa nej o objektívnu zodpovednosť za škodu (vo forme
ujmy na zdraví) spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalovaného podľa § 420a ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), nakoľko uskutočňovanie stavených rekonštrukčných prác a s tým súvisiace
uskladňovanie materiálu a iného materiálu a zariadení na stavenisku podľa nej jednoznačne spĺňa
charakter prevádzkovej činnosti tak ako ju definuje OZ. S poukazom na to podľa nej nie je potrebné

preukazovať porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného a pre vyvodenie jeho zodpovednosti
postačuje existencia udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou, vznik ujmy a príčinná súvislosť medzi
nimi.

6. Uviedla tiež, že v prípade ak by súd dospel k záveru, že sa nejedná o zodpovednosť za škodu

spôsobenú prevádzkovou činnosťou, je daná všeobecná zodpovednosť žalovaného. Vo vzťahu k nej
žalobkyňa uviedla, že žalovaný v rámci uskutočňovania rekonštrukčných prác porušil ust. § 415 OZ
v spojení 2. bodom I. a V. článku zmluvy o dielo a ďalšie postupy podľa plánu BOZP, nakoľko
nekonal v súlade s technickou dokumentáciou a príslušnými normami týkajúcimi sa uskladňovania a
zabezpečovania stavebného materiálu na pracovisku. Nepodarilo sa jej zabezpečiť plán bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci vyhotovený v súvislosti s predmetnými rekonštrukčnými práca, avšak
poukázala, ako uviedla, na obdobný resp. takmer totožný plán BOZP pre identické rekonštrukčné práce
na inom bytovom dome s tým, že v zmysle tohto dokumentu je zhotoviteľ povinný o.i. primeraným
spôsobom zabezpečiť materiály, zariadenia a iné prvky, ak sa pohybujú akýmkoľvek spôsobom a môžu
ovplyvniť bezpečnosť a zdravie osôb (str. 6 bod 4.2.1.1.), ďalej označiť a usporiadať okolie a obvod

staveniska tak, aby boli jasne viditeľné ia identifikovateľné (str. 8, bod 4.2.18.1) a tiež uložiť, resp.
navŕšiť materiály a pracovné zariadenie tak, aby nemohli skĺznuť alebo sa zrútiť (str. 9, bod 4.3.4).
S poukazom na to konštatovala, že žalovaný porušil viaceré svoje právne povinnosti pri vykonávaní
predmetných rekonštrukčných prác, nakoľko stavebný materiál (sadrokartónové dosky) boli podľa nej
zjavne neodborne a nesprávne uložené iba tým spôsobom, že sa opierali o stenu a prečnievali do

priestoru vstupu do bytu žalobkyne, a to bez akéhokoľvek ich zabezpečenia proti prevrhnutiu.

7. Pokiaľ ide o výšku škody, resp. ujmy na jej zdraví, žalobkyňa poukázala na znalecký posudok č.
429/2015 zo dňa 25.12.2015 vyhotovený súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
súdne lekárstvo s tým, že bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne boli v tomto znaleckom

posudku ohodnotené celkovým počtom 310 bodov, pričom v roku 2013 cena 1 bodu bola vo výške
16,48 Eur a právny nárok žalobkyne na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia tak
predstavuje 110 bodov za bolesť x 16,48 Eur = 1.813,- Eur + 200 bodov za sťaženie spoločenského
uplatnenia x 16,48 Eur = 3.296 Eur. Dodala ale, že v dôsledku ujmy na zdraví má mimoriadne
sťažený doterajší spôsob života, a to najmä pokiaľ ide o jej osobnú starostlivosť o zdravotne postihnutú

dcéru, ktorá je ochrnutá, nerozpráva (má diagnostikovaný tzv. Locked in syndrom) a je umiestnená v
špecializovanom zdravotníckom zariadení. Napriek tomu svoju dcéru pravidelne navštevuje a pomáha
jej s vykonávaním každodenných úkonov, čo je po ujme na zdravý nesmierne náročné. Navštevuje svoju
dcéru takmer každý deň a každý druhý víkend ju berie k sebe domov, čo v súčasnosti vykonáva takmervýlučne na úkor svojho zdravia. Uviedla tiež, že rovnako je obmedzená v bežnom živote v porovnaní
so stavom pred ujmou na zdraví (pozn. súdu: čo bližšie nešpecifikovala). Vzhľadom na to má za to, že
v jej prípade je nevyhnutné navýšiť právny nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o

50 % v súlade s ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., v dôsledku čoho celkový nárok za bolesť (110
bodov) a sťaženie spoločenského uplatnenia 300 bodov) predstavuje sumu 6.757,- Eur s tým, že za
vypracovanie znaleckého posudku zaplatila 47,81 Eur, čo podľa nej predstavuje účelné náklady spojené
s jej liečením. Pripustila, že aj jej konanie čiastočne prispelo k následku a z tohto dôvodu má za to, že
jej podiel na vzniku škody predstavuje 10% a o túto časť ponižuje svoj nárok na náhradu za bolesť a

sťaženie spoločenského uplatnenia.

8. Vo vzťahu k splneniu podmienky podľa § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. žalobkyňa uviedla, že
žalovanéhovyzvalanauzatvoreniedohodyovyrovnanínávrhomdoručenýmmudňa23.2.2016svýzvou
na uzatvorenie mimosúdnej dohody v lehote do 29.2.2016, a že žalovaný listom zo dňa 10.3.2016 poprel
svoju zodpovednosť a odmietol nahradiť akúkoľvek ujmu.

9. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že mu je ľúto s akými
ťažkosťami sa žalobkyňa stretla, avšak konštatoval, že celá záležitosť sa udiala inak ako uviedol vo
výzve na náhradu za ujmu jej advokát (pozn. súdu: zo žalobkyňou predloženého návrhu na uzatvorenie
dohody o vyrovnaní adresovaného žalovanému dňa 16.2.2016 vyplýva taký pôvodný opis udalosti z jej

strany,žeklientka(žalobkyňa)-viďč.l.24spisu-„vyšlazT.Č..XXF.X.H.zamanželom,ktorývystupoval
z výťahu pri príchode domov, a chcela zasvietiť svetlo na chodbe, pričom schodiskový vypínač bol
založený predmetným sadrokartónovými doskami, ktoré boli opreté o stenu oproti výťahu pred vstupom
do bytu. Tieto sadrokartónové dosky na pritom prevrátili a narazili do mojej klientky, nachádzajúcej sa
pre týmito doskami. Po náraze moja klientka spadla zo schodov a utrpela početné zranenia.“). Žalovaný

odmietol akékoľvek zavinenie a neuznal žiadny z formulovaných nárokov. Uviedol (pozn. súdu: obdobne
ako v jeho odpovedi advokátovi žalobkyne zo dňa 10.3.2016 predloženej žalobkyňou - viď č.l. 28), že
podľa informácií, ktoré im poskytla na druhý deň po úraze samotná žalobkyňa (s tým, že pri rozhovore
bola prítomná aj zástupkyňa vlastníkov bytov pani I. E.), sa nehoda udiala úplne inak. Manžel žalobkyne
zhodil jednu zo sadrokartónových dosiek, žalobkyňa počula hluk, vyšla na chodbu a pri pokuse vrátiť

sadrokartónovú dosku na pôvodné miesto spadla. Žalovaný uviedol, že za toto jej konanie nemôže
prevziať žiadnu zodpovednosť. Žalobkyňa nemala samostatne ničím manipulovať, ale mala sa obrátiť
na osobu zodpovednú za stavenisko. Nesúhlasil s tvrdením, že ku škode na zdraví viedlo nesprávne
zabezpečeniestaveniska,pretožeškodunazdravísiklientkaspôsobilasama.Výslovnezdôraznil,ženie
jepravda,žemanželžalobkynevystúpilzvýťahu,keďževtomčasenebolvýťahvprevádzke.Uviedol,že

celá takto popisovaná konštrukcia sa takto stáva nedôveryhodnou. Dodal tiež, že opláštenie výťahovej
šachty a ostatné stavebné práce na uvedenej akcii realizovala spoločnosť G. T., J..S..Z.. (pozn. súdu:
subdodávateľ).

10. V replike k tomuto vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že pri nehodovej udalosti utrpela aj

otras mozgu, trpela silnými bolesťami a užívala aj viaceré lieky, pričom si vôbec nespomína na to,
aby žalovanému alebo niekomu inému na druhý deň po úraze mala povedať, že na schodoch spadla
sama. Naopak ale pracovníci žalovaného, resp. subdodávateľa prišli za žalobkyňou hneď na druhý
deň a priznali, že sadrokartónové dosky nechali na chodbe bytového domu v rozpore s právnymi a
bezpečnostnými predpismi, intenzívne sa jej ospravedlňovali (pozn. súdu: na čo si tak ale, hoci ako

uviedla utrpela aj otras mozgu a užívala aj viaceré lieky, na rozdiel od spomienok na vlastné vyjadrenia
z toho dňa, zrejme spomína) a vzhľadom na jednoznačne priznanú zodpovednosť jej sľúbili poskytnúť
nie len finančnú kompenzáciu, ale aj napríklad každodennú pomoc s nákupmi a inú výpomoc, keďže
žalobkyňa bola skoro celý mesiac práceneschopná a zdravotne indisponovaná. Trvala na priebehu
úrazového deja tak ako ho uviedla v žalobe.

11. Za účelom preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa navrhla výsluch svedkyne p. J. L. - dcéry, ktorá
po úraze realizovala komunikáciu so zástupcami žalovaného a spoločnosti G. T., s.r.o. (subdodávateľa
časti diela), ktorí údajne opakovane uznali svoju zodpovednosť a svedkyni ponúkli na „celkové
odškodnenie“ viaceré peňažné sumy, k čomu disponuje aj SMS komunikáciou. Na preukázanie

porušenia bezpečnostných predpisov (pozn. súdu: čo je právna otázka) navrhla výsluch svedka D. D.,
ktorý vyhotovil plán BOZP. K tvrdeniam žalovaného o tom, že opláštenie výťahovej šachty vykonávala
spoločnosť G. T., s.r.o. navrhla, aby súd pripustil jej pristúpenie na žalovanej strane ako žalovaného
v 2. rade (pozn. súdu: čo súd neskôr samostatným uznesením č.k. 13C/191/2016 - 76 zo dňa14.3.2018 zamietol) a citáciou niektorých rozhodnutí NS ČR poukázala na to, že nie je významné, či
škoda bola spôsobená osobne zodpovedným subjektom (osobou fyzickou či právnickou, prípadne jej
zamestnancami), alebo osobou inou, ktorú prevádzkovateľ pri svojej činnosti požil.

12. Intervenient (poisťovňa prevádzkovej zodpovednosti žalovaného), ktorý vstúpil do konania na strane
žalovaného, sa pripojil k stanovisku žalovaného a spochybnil aj výšku uplatnených nárokov. Poukázal
na to, že lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia spracúva posudzujúci lekár, t.j. lekár
ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví a tento sa vydáva spravidla

najskôr rok po úraze. po ustálení zdravotného stavu, spravidla rok po úraze. Vzhľadom na absenciu
lekárskych správ po uplynutí doby jedného roka od úrazu žiadal o predloženie všetkých lekárskych
správ, vrátane lekárskych správ po uplynutí jedného roka, aby sa mohol vyjadriť k správnosti znalcom
vykonaného hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a to aj z dôvodu, že bol predložený
znalecký posudok znalca z odvetvia súdneho lekárstva (toxikológia, alkohológia, sérohepatológia),
pričom riešenie otázok týkajúcich sa následkov na pohybovom aparáte spadá do kompetencie znalca

z odvetvia ortopédie resp. traumatológie. Namietol tiež uplatnený nárok vo výške 47,81 Eur označený
ako účelne vynaložený náklad spojený s liečením s poukazom na to, že v zmysle zákona č. 437/2004
Z.z. rozsah a výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa preukazuje lekárskym
posudkomspracovanýmlekárom,ktorýpoškodenéhonaposledyliečilvsúvislostispredmetnýmúrazom,
a náklady vynaložené žalobkyňou za vypracovanie znaleckého posudku preto nemožno považovať

za účelné. Namietol tiež požadované zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže
následky zranení u žalobkyne nezanechali stratu je sebestačnosti, či odkázanosť na pomoc, dohľad
či starostlivosť iných osôb, následky po zranení nepredstavujú jej sociálnu, pracovnú, spoločenskú či
rodinnú izoláciu, nie sú podľa neho preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre postup súdu v
zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z..

13. V duplike k vyjadreniu žalobkyne žalovaný uviedol, že sa nedopustil porušenia žiadnej
právnej povinnosti, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so škodou spôsobenej žalobkyni, pričom
bezprostrednou príčinou škody na zdraví malo byť neodborné a nesprávne uloženie ťažkých bremien
pri rekonštrukčných prácach (ktoré zabezpečoval prostredníctvom tretej osoby). Namietal, že nespĺňa

postavenie prevádzkovateľa stavebnej činnosti. Vo vzťahu k poukazu na § 415 OZ namietal, že neporušil
prevenčnú povinnosť.

14. Žalobkyňa následne trvala na tom, že uskutočňovanie stavených, resp. rekonštrukčných prác a s
tým súvisiace uskladňovanie stavebného a iného materiálu a zariadení na stavenisku

možno považovať za prevádzkovú činnosť. Mal by to podľa nej preukazovať aj vstup intervenienta do
tohto súdneho konania (ako poisťovateľa prevádzkovej zodpovednosti žalovaného), inak by intervenient
nemohol mať žiadny právny význam na výsledku tohto súdneho konania. Interveniet voči tomu namietal,
ževstupomlenpotvrdilexistenciupoistnejzmluvy(pozn.súdu:vzmysleust.§82ods.1CSPintervenient
vstupuje do konania z vlastného podnetu, v zmysle ust. § 83 CSP o jeho prípustnosti - hoci by aj

bol zjavne neprípustný - rozhoduje súd len na návrh, a v danom prípade takýto návrh na posúdenie
prípustnosti podaný nebol).

15. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom žalobkyňa pri svojom výsluchu tvrdila,
ževuvedenýdeňpozeralatelevízor.Boloasi22:00hodkeďpočulastrašnýbuchotunichnachodbeado

konštrukcie výťahu. To sadrokartónové dosky buchli do výťahovej konštrukcie, bolo ich asi 6. Pôvodne
stáli medzi ich bytom a stredným bytom tak, že čiastočne zakrývali vchod do ich bytu tak, že mala
problémy odomknúť byt, lebo kľučka dverí sa nachádza, pokiaľ sa stojí pred dverami, vpravo, a pre
sadrokartóny mala problémy tam zasunúť kľúč a otvárať dvere (počas pojednávania strany zhotovili
jednoduchý situačný náčrt schodiska - viď č.l. 119). Schodiskový vypínač sa nachádza pri prostrednom

byte a bol prekrytý sadrokartónom. Sadrokartóny boli umiestnené medzi ich a stredným bytom, boli
vysoké viac ako možno 2 metre (podľa neskoršieho doplňujúceho vyjadrenia žalobkyne stáli na výšku,
boli užšie než vyššie, ich šírka bola možno 130 cm), pričom boli opreté šikmo o stenu. Pokiaľ spadli,
myslí si že ich spodná strana sa nijako neposunula, ale vlastne sa prevážili len hornou časťou a hornou
časťou sa opreli o výťahovú šachtu. Bolo to zrejme vtedy, keď sa jej manžel snažil zasvietiť svetlo,

kde schodiskový vypínač je pri strednom byte (pozn. súdu: z neskoršieho vyjadrenia, podľa ktorého pri
vracaní dosiek spadnutých pred jej bytom, a to ešte pred odklonením všetkých dosiek späť, stála akoby
pred tými doskami tak asi z polovice tela a tie ju mali následne aj vytlačiť do schodov pritom vyplýva,
že tieto dosky museli byť vzdialené od dverí bytu zrejme minimálne na šírku jej tela, pretože ak by bolibližšie a boli spadnuté šikmo popred dvere, tak by pred tieto dosky z ich bytu ku schodisku, ak má byť
jej výpoveď pravdivá a úplná, zrejme ani nemohla vyjsť).

16. Na doplňujúcu otázku súdu či (vzhľadom na strašný buchot) vyšli na chodbu aj nejaké ďalšie osoby
žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že nie (najprv síce uviedla, že vyšla pani H., avšak dodatočne si
spomenula, že asi nebola vonku, nakoľko by im pomohla s tými sadrokartónmi), teda na buchot nevyšiel
nikto iný, a neskôr žalobkyňa vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní dokonca uviedla, že ten
buchot nebol veľký, pozerala seriál a niečo buchlo (pozn. súdu: čo vyvoláva otázniky o podnete, na

základe ktorého vlastne žalobkyňa otvorila dvere bytu, keďže na manžela, ako uviedla, nečakala). Po
otvorení dverí, podľa jej tvrdení, boli medzi ňou a manželom sadrokartóny, riešila ako sa manžel dostane
naspäť, navrhla vrátiť ich späť, a tak ich začali po jednom vracať späť. Boli naklonené ku výťahu a po
jednom ich odkláňali späť na stenu, a to zo šikmej polohy od výťahu po šikmú polohu na stenu. Vyšla
z bytu, nakoľko dvere sa im otvárajú dovnútra a ona z bytu vyjsť mohla. Pri tretej alebo štvrtej doske
sa to podľa žalobkyne celé ale prevážilo späť a spadlo to, čo vzhľadom na jej predchádzajúce tvrdenie

o šikmej polohe vysvetlila tak, že hoci sa pôvodne ich spodná strana neposunula, pri tom vrátení sa
posunuli a boli takmer kolmo, no a ju to hodilo späť, spadla zo schodov a utrpela zranenia uvedené v
žalobe (pozn. súdu: tvrdeniu o posune spodnej strany dosiek ku stene a ich takmer kolmej polohe ale
odporuje neskoršia výpoveď svedka - manžela žalobkyne - nakoľko po opätovnom páde dosiek šikmo
ku výťahu mal byť medzi nimi a stenou priestor, ktorým po úraze žalobkyne prešiel do bytu a v ňom aj

zostal). Na otázku právnej zástupkyne žalovaného o tom kde stála v čase pádu a vracania dosiek na
miesto žalobkyňa neskôr doplnila, že pri tretej alebo štvrtej doske sa prevážili a do nej buchli a vytlačili ju
do schodov. Tie dosky spadli potom na zostávajúce asi dve dosky, opäť na výťahovú šachtu. To znamená
na konci tie dosky zostali práve tak ako boli vtedy, keď otvorila dvere a spadli na výťah. Nevie sa vyjadriť
ako ju tie dosky prevážili späť. Nevie, či to bolo cez ruku alebo do ramena. Jednoducho tie dosky sa

vrátili späť a ona potom spadla zo schodov (pozn. súdu: ak mal byť takto pohyb dosiek obmedzený od
polohy hore blízko pri stene, do ktorej ju vytlačili, po polohu dvoch dosiek smerom k nej dopredu dole
ku výťahovej šachte, o ktoré sa opreli, mohli ju tieto dosky medzi seba pricviknúť, no nie je úplne zrejmé
ako ju mali vyvrátiť až na schodisko).

17. Vo vzťahu k obmedzeniam v následnom živote žalobkyňa uviedla, že má chorú dcéru, ktorá je
po mozgovej porážke, ktorá bola už v tom čase v ústave, brali ju každý týždeň domov, ale ona sa
v súčasnosti už nevládze takto o ňu starať, nevládze zamiešať ani polievku, manžel jej v tom musí
pomáhať. Ďalej vypovedala, že si údajne veľmi dobre pamätá, že na druhý deň prišiel pán, ktorého
označila na pojednávaní (pozn. súdu: žalobkyňa sa pritom obrátila na prokuristu žalovaného H.. S.)

s tým, že zazvonil aj s pani E., ktorá je domovou dôverníčkou, a pýtali sa jej ako sa má. Nechal si
zavolať robotníka a pýtal sa ho prečo boli tieto dosky opreté pri ich stene a kričal naňho prečo neboli
na medziposchodí. Na otázku zástupcu žalovaného, aby sa žalobkyňa v tejto súvislosti vyjadrila k tomu,
že v písomnom vyjadrení zo dňa 13.9.2016 je uvedené, že si nespomína na to, aby žalovanému alebo
niekomu inému na druhý deň po úraze mala povedať, že na schodoch spadla sama (čo tak teda ani

výslovne nepoprela), žalobkyňa uviedla, že pri tom bola, pamätá si iba tú vetu, čo uviedla teraz, ostatné
si nepamätá. Dodala, že teraz nevie, či to bol ten pán, ktorý je prítomný na pojednávaní, avšak vie, že to
bola pani E. aj s nejakým ďalším pánom. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, aby sa vyjadrila k
rozporom vyplývajúcim z toho, že v prijímacej lekárskej správe na č.l. 5 je uvedené, že pacientka v bloku
spadla zo schodov, zakopla o sadrokartón, žalobkyňa uviedla, že nevie ako sa táto veta do lekárskej

správy dostala. Sprevádzali ju dve osoby. Bola to pani H. a ďalší už nevie kto, mala veľké bolesti, čiže
nevie kto to tam napísal a prečo to tam zapísal takto pán doktor. Na otázku či jej manžel pomáhal pri
vrátení dosiek a v akom stave bol, či nebol pod vplyvom alkoholu žalobkyňa uviedla, že jej pomáhal, ona
stála na jednej strane a on na druhej strane a spolu tak tieto dosky jednu po druhej dávali späť (pozn.
súdu: čo pri ich spoločnom postupe, ak by boli riadne koordinovaní, vyvoláva pochybnosti o možnosti

jednoduchého preváženia prekladaných dosiek) a dodala, že manžel nebol pod vplyvom alkoholu. Bol
na prechádzke, pretože je na tom ťažko psychicky v súvislosti so zdravotným stavom ich dcéry podobne
ako žalobkyňa, a preto niekedy chodí na prechádzky (pozn. súdu: tvrdenie žalobkyne, že jej manžel
nebol pod vplyvom alkoholu, ale neskôr jednoznačne vyvrátil jej manžel vo svojej svedeckej výpovedi).
Vo vzťahu k zdravotným obmedzeniam, ktoré mala predtým, žalobkyňa uviedla, že bola u kardiológa,

aj na psychiatrii, čo súviselo s ťažkým zdravotným stavom ich dcéry, a že tiež dostala reumu z toho
všetkého, keď sa starala o ich dcéru. To bolo ešte pred úrazom.18. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany
sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých
odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal, viď

§ 204 CSP), i výsluchom žalobkyne a svedkov A. H. I. I. E., a na základe zhodných (resp. nepopretých)
tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP), vykonaných dôkazov, i s
prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, zistil tento podstatný skutkový stav:

19. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný na základe zmluvy o dielo zabezpečoval rekonštrukčné

práce na bytovom dome, v ktorom býva žalobkyňa. Pri týchto prácach bol subdodávateľom žalovaného
na chodbe pred bytom žalobkyne počas niekoľkých dní uložený stavebný materiál súvisiaci s touto
rekonštrukciou - sadrokartónové dosky v počte asi 6 kusovej, a to tým spôsobom, že boli na výšku šikmo
(pod nezisteným uhlom) opreté o stenu pred vstupom do bytu žalobkyne.

20.Ďalejmedzistranaminebolosporné,žedňa10.6.2014približneokolo22:00hod,prinávratemanžela

žalobkyne domov, tieto sadrokartónové dosky spadli tak, že sa pod vplyvom manipulácie s nimi zo strany
žalobkyne alebo jej manžela, teda nie samovoľne, prevážili na opačnú stranu chodby a opreli sa o
výťahovú šachtu. Žiadna osoba pri tom neutrpela ujmu. Tým bol pritom ale zároveň podľa súdu zmenený
spôsob uloženia tohto materiálu (a obmedzená zodpovednosť toho kto ho pôvodne uložil). Následne sa
žalobkyňa, spolu s bližšie nezistenou asistenciou svojho manžela, pokúsila tieto sadrokartónové dosky

vrátiť do pôvodnej (podľa nej nesprávnej resp. nebezpečnej polohy), čo sa však nepodarilo úplne, a tieto
sadrokartónové dosky sa počas manipulácie žalobkyne s nimi prevážili späť. Žalobkyňa pritom (počas
toho) spadla zo schodov, utrpela zranenia uvedené v žalobe a následne bola ošetrená v nemocnici.

21. Z výsluchu svedka A. H. (manžela žalobkyne), ktorého žalobkyňa počas jeho výsluchu na

pojednávaní napomínala a prejavovala rozhorčenie nad jeho výpoveďou, pritom vyplynulo, že sa v tom
čase vracal z reštaurácie u M., kde chodieva v podstate dosť často. Bol tam od 18. alebo 19. hodiny
večer asi do desiatej, keď tam majú záverečnú, a pil pivo, podľa jeho udania asi dve alebo tri. Po návrate
domov bol pritom pod vplyvom alkoholu (nemohol šoférovať). Podľa jeho výpovede pri svojom návrate
domov, aj keď si nepamätá či išiel po schodoch, alebo, ako uviedol pôvodne, výťahom (ktorý pritom

v tom čase podľa nespochybnených tvrdení žalovaného niekoľko dní nepremával), si chcel zasvietiť a
čiastočne tak odsunul sadrokartónové dosky zakrývajúce vypínač, ktoré sa však pritom prevážili a spadli
od steny na opačnú stranu na výťahovú šachtu. Potom, čo manželka otvorila dvere a pokúsila sa tieto
sadrokartónové dosky vrátiť späť, údajne aj s jeho pomocou preto aby mohol prejsť do bytu (hoci neskôr
podľa jeho vlastných vyjadrení, aj keď mu bolo zle, za rovnakej situácie do bytu popri stene prešiel, a

jeho prechod do bytu bol podľa neho zrejme možný už po prvom páde sadrokartónových dosiek), pričom
ale žalobkyňa spadla zo schodov, a on bezprostredne po tom odišiel do bytu a z bytu už nevyšiel (hoci
žalobkyňa - jeho manželka vonku stonala a zbehli sa susedia). Mimovoľne dodal, že sa hovorí, že bol
asi opitý, už teraz presne nevie kto to hovorí, k čomu ale uviedol, že to nie je možné, lebo pokiaľ sedel
3 alebo 4 hodiny, tak z troch pív sa opiť nemohol (pozn. súdu: z uvedeného však vyplýva, že svedok

uvažoval o dôležitosti tejto okolnosti, a vzhľadom na jeho vzťah k žalobkyni tak je možné, že mohol mať
tendenciu túto svoju výpoveď aj upraviť spôsobom, o ktorom si myslel, že môže byť pre ňu priaznivejší
- najmä ak si nepamätal detaily svojho príchodu a so žalobkyňou vypovedal zhodne v podstate len o
tých skutočnostiach, ktoré uviedla žalobkyňa v jej predchádzajúcich vyjadreniach pred pojednávaním,
a v skutočnostiach, ktoré uviedla pri svojom výsluchu - o jeho alkohole a tom, či sa dalo prejsť okolo

dosiek do bytu, sa rozchádzali, a ani on sa nevedel presnejšie vyjadriť k tomu, ako tie dosky, s ktorými
jej údajne pomáhal, a ktoré sa znova opreli o výťahovú šachtu, mali žalobkyňu vlastne vyvrátiť ).

22. Z výsluchu svedkyne I. E., ktorá je domová dôverníčka v ich bytovom dome, pritom vyplynulo (o
skutočnostiach ktoré vnímala či už sama alebo sprostredkovane), že prvotné informácie získavala od

pani E. B. I. D. H., ktorý je manželom susedy H., a ktorá bola neskôr po úraze pri žalobkyni s tým, že
ľudia o tomto incidente údajne nechcú hovoriť, ale malo jej byť povedané, že si to údajne (H.) zavinili
samy, že v uvedenom byte sa často popíja. Z jej výpovede ďalej vyplynulo, že s pánom S. (prokuristom
žalovaného) druhý deň ráno kontaktovali žalobkyňu, ktorá ich pozvala do bytu, a pýtali sa na to čo sa
stalo. Manžel žalobkyne sa pri tom ani neukázal. Žalobkyňa na to vtedy reagovala tým spôsobom, že to

majú nechať tak. Z tohto ich rozhovoru nevyplynul žiaden ani náznak, že by žalobkyňa bola nahnevaná,
prípadne že by dávala vinu stavbárom.23. Ostatné podstatné skutočnosti obsiahnuté v tvrdeniach strán sporu, najmä skutkové tvrdenia
žalobkyne o priebehu skutkového deja bezprostredne pred vznikom úrazu, o presných príčinách a
úvodnom mechanizme jej pádu či je vyvrátenia na schodisko, boli medzi stranami sporné a v konaní

preukázané neboli. Žalobkyňa síce tvrdila, že ju vyvrátili sadrokartónové dosky, keď sa ich pokúšala
vrátiť na pôvodné miesto, žalovaný to však poprel, poukázal na to, že v prijímacej lekárskej správe bol
uvedený iný opis skutkového deja než uviedla žalobkyňa v žalobe (že žalobkyňa zakopla o sadrokartón
a spadla zo schodov), a tiež na to, že žalobkyňa sama menila opis skutkového deja (z tvrdení, že
dosky sa prevrátili a narazili do nej pri snahe o zasvietenie svetla - uvedených v predžalobnej výzve

na mimosúdne urovnanie, na tvrdenia, že dosky do nej narazili až pri pokuse o ich návrat do pôvodnej
polohy - uvedených v žalobe), čo spolu s ďalšími rozpormi v jej tvrdeniach, na ktoré poukázal súd vyššie,
nedostatok ďalších dôkazov (okrem výpovede jej blízkej osoby - manžela, s ktorým si pritom jej výpoveď
v niektorých okolnosiach taktiež odporoval), ako aj neschopnosť (nie len že preukázať, ale dokonca) čo
i len úplne uviesť a vysvetliť údajný účinok pádu dosiek na jej telo a pád zo schodov (ako presne ju mali
dosky vyvrátiť), vyvoláva vážne pochybnosti o pravdivosti jej tvrdení, a neumožňovalo ich zahrnúť do

zisteného skutkové stavu, keď spôsob vzniku jej úrazu, okrem výpovede jej manžela, vlastne vyplýva len
z jej (meniacich sa) tvrdení, a teda, aj vzhľadom na vyššie uvedené rozpory v jej výpovedi, v zmysle ich
vysokej pravdepodobnosti hraničiacej s istotou (bez dôvodných pochybností) konkrétne zistené neboli.

24. V súvislosti s eventuálnymi úvahami o ďalšom zisťovaní skutkového stavu nad rámec stranami

dodaných skutkových tvrdení na vyšetrovacom princípe (v rozpore so zásadou prejednacou), pre
občasné zlé skúsenosti s právnym povedomím niektorých účastníkov súdnych konaní, súd už len pre
úplnosť pripomína, že v konaní je viazaný žalobným návrhom a obranou, vrátane tvrdení rozhodujúcich
skutočností, ktoré ich vymedzujú, a dôkazov označených na ich preukázanie, a preto iný skutkový stav
resp. okolnosti, než tie ktoré strany konania vymedzili včas (§ 153 a 154 CSP) uplatnenými prostriedkami

procesnéhoútokuaobrany,tedatakéktoréžiadnazostránurčiteanezrozumiteľnenetvrdila,predmetom
konania a posudzovania (a teda ani zisťovania a dokazovania) neboli a ani byť nemohli (§ 216 ods. 1
CSP a § 185 ods. 2 CSP). To samozrejme platí aj na prípadné ďalšie neprípustne oneskorené dodatočné
dopĺňanie ďalších podstatných skutočností, resp. skutkových tvrdení (§ 153 ods. 1 v spojení s § 149
CSP), ktoré by v zmysle ust. § 140 ods. 2 CSP bolo zmenou žaloby, možnou len so súhlasom súdu a

spravidla len vtedy, ak by sa tým doterajšie výsledky konania (§ 143 ods. 2 CSP) podstatne nezmenili (v
odvolacom konaní dokonca absolútne neprípustnou, keďže podľa § 371 CSP meniť žalobu - ktorou je v
zmysle ust. § 140 ods. 2 CSP i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v
žalobe - v odvolacom konaní nemožno), a ani iné novoty (doposiaľ neuplatnené prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, okrem niektorých výnimiek), v odvolacom konaní prípustné

nie sú (§ 366 CSP). Žalobkyňou tvrdený skutkový dej totiž nebol preukázaný ani po vykonaní všetkých
ňou predložených dôkazov, a žiadne ďalšie tvrdenia a dôkazy na preukázanie mechanizmu vzniku
úrazu neuviedla a ani neoznačila (označené výsluchy svedkov mali smerovať len k preukázaniu iných
skutočností, a žalobkyňa na nich na pojednávaní napokon ani netrvala, a ani výsluch pána D., na ktorom
zotrvala, nesmeroval k preukázaniu spôsobu vzniku úrazu, ale len k BOZP).

Právne posúdenie

25. Podľa § 420a ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

26. Podľa § 420a ods. 2 OZ škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie.

27. Podľa § 420a ods. 3 OZ zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,

že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného.

28. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

29. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.30. Podľa § 419 OZ kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov
a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu
zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.

31. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

32. V danom prípade sa žalobkyňa voči žalovanému domáha zaplatenia peňažnej sumy z titulu
jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalovaného, prípadne za škodu

spôsobenú porušením jeho právnej povinnosti. Medzi nevyhnutné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu, a to či už všeobecnej alebo osobitnej, pritom patrí porušenie právnej povinnosti žalovaným
resp. prítomnosť okolnosti zakladajúcej osobitnú objektívnu zodpovednosť (v tomto prípade prítomnosť
prevádzkovej činnosti), vznik škody, a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti (pri všeobecnej
zodpovednosti) resp. okolnosťou zakladajúcou objektívnu zodpovednosť (prevádzkovou činnosťou) a
vznikom škody (a pri všeobecnej zodpovednosti navyše aj zavinenie žalovaného). Žalobkyňa v podstate

tvrdila, že pri prevádzkovej činnosti žalovaného jej bola touto prevádzkovou činnosťou žalovaného (za
ktorú považovala uloženie sadrokartónových dosiek v bytovom dome - súvisiace s uskutočňovaním
stavebných rekonštrukčných prác), resp. zavineným porušením prevenčnej povinnosti žalovaného (pri
uložení sadrokartónových dosiek v bytovom dome) spôsobená škoda na zdraví, za ktorú zodpovedá
žalovaný. Žalovaný však už toto jej základné tvrdenie poprel (že by príčinou pádu žalovanej zo schodiska

bol pohyb a náraz sadrokartónových dosiek (z miesta, kde ich uložil, alebo na ktoré sa ich pokúšala
vrátiť), a bolo preto vecou žalobkyne, aby ňou uvedené skutkové tvrdenia preukázala.

33. Dokazovanie je jednou z najvýznamnejších činností súdu, ktorou zisťuje podklad pre svoje
rozhodnutie, a keďže podstata tohto rozsudku vychádzala najmä z posúdenia protichodných skutkových

tvrdení a vykonaného dokazovania, súd, i vzhľadom na dôkaznú situáciu tohto prípadu, najprv osobitne
zdôrazňuje niektoré jeho všeobecné východiská.

34. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti

preukázať. Základnými normami upravujúcimi bremeno tvrdenia a preukazovania sú ustanovenia § 132
ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP a § 167 CSP, podľa ktorých treba v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, strany majú povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, a vo svojich vzájomných
vyjadreniach označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

35. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena

tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov.... Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. ... Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,
t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje“ (porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo17/2010).

36. „Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý
neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani

na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu (pozn. súdu: v
súčasnosti už len v zmysle ust. § 185 ods. 2 CSP), je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie“ (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009).37. Možno pritom zhrnúť, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú
a dôkaznú situáciu konania, a v priebehu sporu sa môže aj meniť, teda môže dochádzať k jeho
prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka pritom

treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Nie je teda povinnosťou, a obvykle ani primeranou možnosťou
strany preukázať neexistenciu skutočnosti, ktorú popiera. Už od čias rímskeho práva preto logicky platí
všeobecná právna zásada, že dokazuje kto tvrdí, nie kto popiera (ei incumbit probatio qui dicit, non qui

negat - Paul. D 22, 3, 2). Napríklad od žalovaného nemožno požadovať, aby preukazoval, že škoda
žalobkyni nevznikla takým spôsobom, ako to uviedla (hoci aj v prípade jeho eventuálnej objektívnej
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou - pri ktorej musí byť taktiež preukázaný
aspoň objektívny stav a príčinný vzťah, že škoda vznikla prevádzkovou činnosťou, a nie inak). V takomto
alebo podobnom prípade je na žalobcovi, aby tvrdil a preukazoval rozhodujúce skutočnosti svedčiace
o to, že škoda vznikla práve tak, ako to uviedol.

38. V zmysle ust. § 215 ods. 1 CSP súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu. „Vo
všeobecnosti sa pritom uznáva, že pri zisťovaní pravdy nikdy nemožno dosiahnuť absolútnu či
matematickú istotu. Tým skôr to platí pre poznávaciu činnosť sudcu, ktorý pomocou jednotlivých
dôkazných prostriedkov rekonštruuje deje, ktoré prebehli v minulosti a bez jeho priamej účasti“ (Lavický,

P., Dukazní břemeno v civilním řizení soudním. Praha: Leges, 2017, s. 30). Strany by si tak mali
vždy, a to už aj pred súdnym sporom ale i počas neho, uvedomiť a vyhodnotiť, aká je ich dôkazná
situácia, resp. čo zo svojich eventuálnych tvrdení a v akej miere reálne preukázať vedia, keďže „súd
nie je veštiareň“ (Rubeš, J., O niektorých etických zásadách každodennej práce sudcu a advokáta.
In Právo a zákonnosť. 1991, č. 9/1991, s. 499), rozhoduje len na základe dodaných dôkazov, pričom

aj v takom prípade má jeho zistenie iba pravdepodobnostnú povahu. Pokiaľ ide o mieru dôkazu
(požadovanej pravdepodobnosti, resp. tzv. dôkazného štandardu), právna teória i prax pritom uznáva,
že „tak ako nie je prijateľná (pozn. súdu: dosiahnuteľná) absolútna istota na strane jednej, nemožno
sa pri plnom dôkaze uspokojiť ani s obyčajnou prevažujúcou pravdepodobnosťou na strane druhej
(Lavický, P., tamtiež s 32). Súd má totiž rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu (§ 215

ods. 1 CSP), a teda nie na základe skutkového stavu, ktorý je iba o čosi pravdepodobnejší než
jeho opak (okrem rýchleho a v spravidla len dočasného rozhodnutia o neodkladných opatreniach,
kde sa zákon uspokojuje s nižšou mierou dôkazu - osvedčením rozhodujúcich skutočností - čo však
súčasne, vzhľadom na odlišnosť zákonodarcom použitých pojmov, zároveň logicky zdôrazňuje potrebu
rozlišovania osvedčenia, ako nižšej miery, a zistenia, ako vyššej miery pravdepodobnosti skutkového

stavu). Pri vylúčení oboch krajných polôh (požiadavky absolútnej istoty i obyčajnej prevažujúcej
pravdepodobnosti) je tak požadovaná miera dôkazu na preukázanie, resp. zistenie skutkového stavu
stanovená(medzinimi)obvyklepožiadavkoupraktickejistotytak,že„súdmápovažovaťzadokázanéiba
skutočnosti, ktorým na základe slobodného vnútorného presvedčenia prizná hodnotu pravdivosti, teda
hodnotu pravdepodobnosti, zodpovedajúcu praktickej istote“ (Macur, J. Postmodernismus a zjišťování

skutkového stavu v civilním soudním řízení. Brno: MU, 2001, s. 168-171). Rozhodujúce je teda, aby
sudca na základe pred ním vykonaných dôkazov dosiahol vnútorné presvedčenie o pravdivosti tej-
ktorej tvrdenej skutočností na hranici praktickej istoty, ktoré pritom ale, kvôli vylúčeniu svojvôle, musí byť
zároveň objektivizované jeho odôvodnením, a to tak, aby odôvodnenie nebolo v rozpore s pravidlami
logického myslenia. Okrem požiadavky praktickej istoty sa preto hovorí aj o presvedčení, na základe

ktorého sú vylúčené rozumné pochybnosti o pravdivosti nejakej skutočnosti. Ak teda miera dôkazu
nejakej skutočnosti, resp. vnútorného presvedčenia sudcu o nej v konaní túto úroveň nedosiahne,
nemožno ju považovať za preukázanú, resp. za objasnenú (stav „non liquet“), súd ju nemôže zahrnúť
do zisteného skutkového stavu, a pri rozhodovaní na ňu neprihliada.

39. „Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním
uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz.
To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere,
bez akýchkoľvek (pozn. súdu: rozumných) pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd
je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre žalovaného

ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú
ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky odporcu treba odlišovať od jeho obrany založenej na
predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória považuje dôkaz, ktorý vyvracia, resp. spochybňuje
tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových skutočnostiach (ako námietka), ale na vyvrátení prípadnespochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadom na to, že
v civilnom práve Slovenskej republiky platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či
žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či žalovaný poskytol

plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí aj pri hodnotení protidôkazu, pričom
by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak jedna strana v dôsledku predloženia protidôkazu úspešne vyvráti
alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd považovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za
dokázané“(porovnajuznesenieNajvyššiehosúduSRz24.júna2010,sp.zn.5Obo52/2010).Priobrane
teda treba odlišovať aj námietky (ktoré treba preukázať) od protidôkazu, teda od popretia skutkových

tvrdení, keďže protidôkaz slúži len na popretie resp. aspoň spochybnenie skutočností vyplývajúcich z
tvrdení a dôkazov protistrany, a naproti tomu v rámci námietok sa základný skutkový stav nepopiera, len
dopĺňa o ďalšie skutočnosti, ktoré majú byť v prospech toho, kto ich dopĺňa, a vo vzťahu ku ktorým tak
táto strana nesie dôkazné bremeno (model „áno - ale“). Uvedené má význam najmä pri posudzovaní
delenia dôkazného bremena medzi stranami, a to na žalobcu spravidla vo vzťahu ku skutočnostiam
tvoriacim hypotézu základnej normy, tzv. minimálnu

skutkovú podstatu, vyjadrujúcu pravidlo, a na žalovaného vo vzťahu ku skutočnostiam tvoriacim
hypotézuprotinormy,tzv.výnimkovúskutkovúpodstatu,spôsobujúcuzánikpráva,prípadnezabraňujúcu
jeho vzniku či uplatniteľnosti. Obdobne viď Lavický, P., Dukazní břemeno v civilním řizení soudním.
Praha: Leges, 2017, s. 156-158).

40. V súvislosti s eventuálnymi úvahami strán o ďalšom procesnom postupe súd napokon ešte
pripomína, že „zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o
pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných
dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z
tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu,

akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr.
že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli, alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli
v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2015, sp. zn. 4 Cdo 358/2014). Skutkový stav, tak ako ho zistil súd prvého

stupňa,jekonečný(okremprípadov,kedyodvolacísúddokazovaniezopakujealebodoplní-§383CSP).
„Obligátnou požiadavkou spravodlivého procesu je dodržanie zásady priamosti a ústnosti. Podstata
zásady priamosti a ústnosti vychádza z požiadavky, aby súd rozhodoval o veci samej na základe
bezprostredne získaných poznatkov a opieral sa len o dôkazy, ktoré boli vykonané pred ním. ... Pri
hodnotení dôkazov súdom, najmä pri hodnotení dôkazu vykonaného výsluchom svedka, je mimoriadne

významná priamosť vykonávania dôkazov“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. apríla 2011,
sp. zn. 6 M Cdo 5/2010).

41. V danom prípade žalobkyňa svoju vecnú legitimáciu v tomto konaní odvodzovala od zodpovednosti
žalovaného za spôsobenú škodu, v konaní však neboli preukázané (v plnej miere) resp. bez

rozumných pochybností (vyššie uvedené) predpoklady tejto zodpovednosti žalovaného, a to najmä
že škoda bola spôsobená resp. vznikla (v príčinnej súvislosti) s uložením sadrokartónových dosiek (v
prípade objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou), resp. nesprávnym
uložením sadrokartónových dosiek v rozpore s nejakou konkrétnou povinnosťou žalovaného (v prípade
všeobecnej zodpovednosti za škodu) a s tým spojeným nárazom dosiek do žalobkyne, ktoré ju mali

zhodiť z schodiska. Žalovaná to síce tvrdila, že sa tak stalo (bez uvedenie a vysvetlenia konkrétneho
mechanizmu pôsobenia sadrokartónových dosiek na jej pád zo schodov - ako presne ju mali vyvrátiť,
a to dokonca so zmenami jej tvrdení o okolnostiach predchádzajúcich pôsobeniu týchto dosiek na ňu -
zakopla o nich, spadli na ňu pri ich odtiahnutí od steny, resp. spadli na ju pri pokuse o ich návrat späť),
žalovaný to však spochybnil (už základný fakt že škoda vznikla, resp. že k jej pádu zo schodov došlo

práve v takej súvislosti so sadrokartónovými doskami ako to premenlivo popisovala žalobkyňa), a tieto
skutočnosti v konaní konkrétne preukázané neboli.

42. Bolo síce zistené, že pred jej pádom zo schodiska zrejme spadli sadrokartónové dosky opreté
predtým(poichuloženížalobcom,resp.osobou,ktorúvsúvislostisosvojomčinnosťouprivykonanídiela

použil) o stenu pri ich byte, avšak vzhľadom na jej premenlivé tvrdenia a všetky rozpory v nich (znižujúce
jej dôveryhodnosť), zjavné napomínanie žalovaného pri výpovedi, o ktorej si myslela, že by mohla byť
v jej neprospech (z ktorého tak bola zrejmá snaha o selektívne vykreslenie skutočnosti v jej prospech),
ako i ďalšie okolnosti, ktoré počas konania vyšli najavo (o jej zlom psychickom stave i stave jej manžela),jej reakcie na zástupcov zhotoviteľa bezprostredne na druhý deň po jej zranení (aby to neriešili), neboli
súd nenadobudol presvedčenie o tom, že sa tak stalo presne tak ako to tvrdila žalobkyňa. Jej tvrdenia
pritom, a to rovnako neisto a s veľkými pochybnosťami (najmä vzhľadom na jeho mimoriadne podozrivé

utiahnutie sa - bezprostredne po úraze manželky do ich bytu) potvrdil iba jej manžel, ktorý bol v tom čase
navyše, ako sám uviedol, pod vplyvom alkoholu, a jeho schopnosť vnímania skutkového stavu a jeho
následnej reprodukcie (a teda i množstva ním vypitého alkoholu) tak mohla byť znížená. Vzhľadom na
to, ako aj pri bezprostrednom vnímaní prednesov na pojednávaní, aj s prihliadnutím na celkový obsah
ich výpovede a na spôsob ich prednesu (presvedčivosť) súd dospel k záveru, že vykonané dokazovanie,

z ktorého bola v prospech žalobkyne iba výpoveď jej manžela, objektívnu pravdivosť tvrdení žalobkyne
o vzniku škody, úplne jednoznačne a nepochybne nepotvrdilo, a teda pravdivosť týchto jej tvrdení (bez
rozumných pochybností) vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a úvahy v konaní objasnená
nebola. Vykonané dokazovanie neumožňovalo urobiť si jednoznačný úsudok o tom, že škoda vznikla
práve tak, ako to tvrdila žalobkyňa, a preto súd túto žalobu na základe pravidiel o dôkaznom bremene
(pre jeho neunesenie) ako nedôvodnú zamietol.

43. Nad rámec toho, už len pre úplnosť (v súvislosti s tvrdeniami o zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou), súd uvádza, že uloženie sadrokartónových dosiek, ktoré nemá povahu
deja (činnosti), resp. manipulácie s nimi, podľa názoru súdu nemožno považovať za činnosť majúcu
prevádzkovú povahu, a tento osobitný druh (objektívnej) zodpovednosti za uloženie tak neprichádza do

úvahy.

44. Okrem toho ani z titulu všeobecnej zodpovednosti žalovaného za škodu nebolo v konaní preukázané
ani porušenie jeho akejkoľvek povinnosti pri uložení dosiek, nakoľko bez (neoprávnenej) manipulácie
žalobkyňou a jej manželom neboli tvrdené žiadne skutočnosti o ich nestabilite a svojvoľnom posune,

a teda možno uvažovať o tom, že svojim sklonom (pri ktorom od zhotoviteľa spravodlivo nemožno
požadovať predpoklad akejkoľvek cielenej - nie len náhodnej - neoprávnenej manipulácie na odtiahnutie
dosiek) boli uložné stabilne.

45. Škoda teda v danom prípade, ak by aj boli pravdivé tvrdenia žalobkyne, nebola spôsobená

(nesprávnym) uložením sadrokartónových dosiek žalovaným (alebo osobou ktorú na to použil), nakoľko
bezprostredne v dôsledku toho (ak by to aj išlo o nesprávne uloženie) škoda nevznikla, a škoda vznikla
bezprostredne iba činnosťou žalovanej (resp. aj jej manžela), nakoľko neoprávnene bez toho aby
primerane odvracali akékoľvek bezprostredné nebezpečenstvo v zmysle ust. § 419 OZ, alebo boli k
tomu naliehavo nútený inými okolnosťami (keďže sa žalobca podľa jeho tvrdení do bytu mohol dostať),

nemali neoprávnene s nimi nijak manipulovať.

46. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná

strana bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, a preto všetkým subjektom vystupujúcim na tejto strane
súd voči žalobkyni v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (podľa ich
vyúčtovania) po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.