Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618205674
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7618205674.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v spore žalobkyne Q. Z., S..

XX.XX.XXXX, M. J. XX, J., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Kollárovou - advokátkou so sídlom Zimná
59, Spišská Nová Ves proti žalovanému Q. H., S.. XX.XX.XXXX, M. J. XX, J., právne zastúpenému JUDr.
Jánom Slovinským - advokátom so sídlom Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves o vypratanie
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Žalovaný m á nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2018 sa žalobkyňa domáhala vypratania nehnuteľnosti
nachádzajúcich sa v k.ú. Olcnava, obec Olcnava, okres Spišská Nová Ves, zapísaných na LV Č.. XXX
ako dom s. č. XX postavený na pozemku parcela C Z. Č.. XX/X a pozemok parcela C Z. Č.. XX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 444 m2 a to do 7 dní od právoplatnosti tohto rozsudku bez
nároku na bytovú náhradu a zároveň náhrady trov konania. Žalobu odôvodňovala tým, že je výlučnou
vlastníckou sporných nehnuteľností. Rodinný dom, ktorý pozostáva z chodby, kuchyne, kúpeľne WC a
dvoch izieb užíva okrem žalobkyne, jej matka a nevlastný brat, teda syn matky žalobkyne. Žalobkyňa a

jej matka užívajú spoločne jednu izbu, druhá izba je neobývaná, pretože žalovaný má v nej uskladnené
svoje osobné veci. Žalovaný prebýva v kuchyni a ostatné časti domu užívajú spoločne. Žalovaný
nemá so žalobkyňou uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu, ani žiadnu inú zmluvu, na základe ktorej by
bol oprávnený v dome bývať a predmetné nehnuteľnosti užívať. Žalovaný býva v dome žalobkyni od
kedy, po smrti svojho otca, nehnuteľnosť nadobudla. Už počas života otca žalobkyne bol žalovaný
neprispôsobivý, agresívny a závislý na alkohole. Po smrti otca žalobkyne sa jeho správanie ešte
zhoršilo. Častejšie chodieval domov v stave opitosti, nedodržiaval základné hygienické pravidlá, často

sa vyhrážal žalobkyni aj jej matke, nerešpektoval nočný kľud. Žalovaný správanie nezmenil, hrubo
zasahuje do súkromia žalobkyne, nechce rešpektovať pravidlá a na chod domácnosti prispieva len
sporadicky. Nakoniec to vyústilo do štádia, že žalobkyňa zrušila žalovanému trvalý pobyt, avšak on
sa naďalej správa akoby mu všetko patrilo. Na výzvy žalobkyne nereaguje a nehnuteľnosti odmieta
vypratať dobrovoľne.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Uviedol, že je zamestnaný a jeho príjem činí mesačne 520,-

eur brutto. Ústnou formou uzavretou so žalobkyňou bol dohodnutý mesačný nájom. Najskôr prispieval
sumou 100,- eur mesačne, neskôr 200,- eur mesačne. Platby v hotovosti platil k rukám matky žalobkyne.
Keďže poberá len nemocenské dávky a má exekúciu, peniaze ktoré boli určené na nájomné sú použité
na splatenie dlžnej sumy. Na jeho osobné výdaje mu zostala suma 100,- eur z ktorej si musí zabezpečiťstavu, hygienické potreby a základné potreby pre každodenný život. Na rekonštrukciu strechy žalovaný
prispel stavebným materiálom v hodnote cca 500,- eur. Poprel, že by bol agresívny, že by fyzicky
ničil hmotné veci, alebo sa slovne vyhrážal. Alkohol požíva len príležitostne a vtedy sa prejavuje jeho

introvertná povaha. V domácnosti sa žalovaný celodenne nezdržiava, v raných hodinách odchádza do
práce a do domu sa dostaví až večer kvôli potrebe spánku, takže na porušenie súkromia žalobkyne
nemá čas ani priestor. Tvrdil, že nie je schopný žiť sám v samostatnej domácnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov produkovaných

žalobkyňou a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX je preukázaný právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam a to, že
žalobkyňajeichvýlučnouvlastníčkou.Titulomnadobudnutiabolouznesenie6D131/2003-55-41/2004.

5. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že so žalovaným ktorý je jej

nevlastným bratom ako aj matkou žije v nehnuteľnosti od svojho narodenia. Po smrti jej otca v roku 2003
nehnuteľnosť zdedila. V tom období mala 8 rokov, avšak súd schválil právny úkon, ktorým sa aj jej matka
zriekla svojho dedičstva v jej prospech. Nevlastný brat žil v dome sú súhlasom jej otca. Nemá vedomosť
o tom, že by žalovaný mal s jej rodičmi nejakú dohodou ohľadom bývania. Istú dobu žil a pracoval v
Bratislave. Potom, ako otec zomrel začali problémy, pretože ona chodila do školy a mama bola jedinou

živiteľkou. Žalovaný od matky pýtal peniaze a správal sa agresívne, keď mu ich nechcela dať. Tvrdila,
že mama nemá zriadené vecné bremeno doživotného bývania v dome, ale ona jej v dome bývať umožní.
Žalobu podala na súd aj s ohľadom na zdravotný stav matky. So žalovaným sa nerozpráva. Spolu s
matkou žijú v dome kde je veľká izba, v kuchyni prespáva žalovaný. Majú ešte ďalšiu izbu, ktorá je
momentálne neobývaná, pretože žalovaný tu má svoje veci. Izba je v takom stave, že by ju bolo treba

zrekonštruovať. Niekedy tam žalovaný býval, mal tam svoju posteľ, avšak po smrti otca prešiel bývať
ku nim do izby. Stávalo sa, že chodil domov podnapitý, tak sa tak sa odsťahoval do izby s ktorej si
urobil sklad oblečenia. Keď prišiel žalovaný opitý domov, tak ich budil, búchal do skrine, škaredo nadával
mamke, niekedy to schytala aj ona. Bolo to z dôvodu, že mu nechceli dať peniaze. Žalovaný teraz keď
je na PN, tak doma len prespáva, mama mu občas navarí a operie. Berie si aj ich stravu z chladničky.

Žalovaný nerobí žiadne nákupy. Väčšinou robí nákupy ona, pretože chodí do práce do Spišskej Novej
Vsi. Žalovaný zo začiatku keď otec zomrel neprispieval na domácnosti, potom trochu prispieval, avšak
odkedy mu prišla exekúcia že má dlhy na zdravotnej poisťovni, tak prestal na domácnosť prispievať.
Žalovaný sa vôbec nezdržiava doma, večer príde, vyje chladničku, prespí a ráno odíde preč. Neupratuje
okolo domu, ani nepomáha. Keďže žalovaný chodí domov neskoro večer, okolo domu nič nepomôže.

Aj napriek tomu, že je PN, má uvedenú adresu zamestnávateľa ako adresu, kde sa t.č. zdržiava, avšak
večer prichádza domov. Alkohol požíva menej, avšak sporadicky si vypije. V minulosti sa stalo, že prišiel
domov a ona mu zachraňovala život. Lekárka z Kompách mu navrhovala protialkoholickú liečbu, ale
žalovaný sa liečiť odmietol. Podľa nej je schopný sa sám o seba postarať, pretože keď odídu s mamou k
jej sestre aj na 2 týždne, niekedy na víkend, tak žalovaný si dokáže navariť, vie zapnúť plynový sporák.

Teraz je žalovaný PN a zdržiava sa u svojho zamestnávateľa, ale čo tam robí nevie. Uviedla, že s
mamkou mali strach o svoj život hlavne vtedy, keď ich pýtal peniaze. Mama sa celá chvela, ona bola
vystresovaná. Myslí si, že keby žalovaný naozaj chcel, tak by si našiel vhodné bývanie, má zdravé ruky a
vie že by to zvládol. Sám žalovaný uviedol, že by sa rád nasťahoval ku svoju zamestnávateľovi. Tvrdila,
že žalovaný nepomáha v domácnosti. Vykonali rekonštrukciu strechy na dome v roku 2011-2012, za

pomoci jej krstného otca. Žalovaný jedine kúpil laty na strechu, ale ona mu peniaze za laty vyplatila.
Neskôr priznala, že peniaze za laty zamestnávateľovi žalovaného nezaplatila. Brata nevidí, že by chodil
pod vplyvom alkoholu, ale niekedy z neho cítim aspoň jedno pivo. Stáva sa, že si s mamou navaria, aby
mali len oni dve a na druhý je jedlo zjedené. Vie, že žalovaný má zdravotné problémy, že eventuálne
mal sklony z samovražde, ale myslí si, že to z jeho strany je citové vydieranie, aby sa nad ním zľutovali.

Počíta s tým, ale neberie si to na svoju zodpovednosť. Je dospelý chlap, svojprávny, takže nevidí dôvod
na jeho pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, dokáže chodiť k pánovi U., vie ovládať televízor aj
telefón, dokáže pokosiť a postarať sa o holuby.

6. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sestra ho chce vyhodiť z domu. Nepoprel, že na domácnosť

prispieval do doby, kým neprišiel papier od exekútora. Potom ako uhradí exekúciu bude prispievať ďalej.
Nevie koľko uhrádza exekútorovi, lebo s jeho peniazmi hospodári jeho zamestnávateľ. On dával peniaze
jeho mame aj na stravu aj na všetko, tiež uhradil elektrinu a plyn. Nepoprel, že keď dovŕšil 18 rokov,
tak 3 roky býval v Bratislave v bytovke pri krstnom otcovi. Uviedol, že celý deň sa zdržiava v SpišskýchVlachoch, Záhradná 11 u svojho zamestnávateľa, kde pracuje a tam je celý deň v altánku v rodinnom
dome. Má tu stôl, stoličky, rádio. Je tam z toho dôvodu, že nemá kam ísť. Zároveň sa mu stará o holuby.
U. U. má dobré srdce, dáva mu raňajky, obed, večeru, kúpi mu domov aj kávu, chlieb, salámu atď. Keď

mu treba nejaké oblečenie, tak aj to mu kúpi. On hospodári s jeho peniazmi a posiela za neho peniaze
exekútorovi. Peniaze mame ani sestre nedáva, avšak keď skončí exekúcia, tak bude posielať aj im,
pretože z maródky by mu to nevyšlo. Tvrdil, že čistí a kŕmi holubov, ktorých má zamestnávateľ okolo 100
ks. Denne vyfajčí 5-6 cigariet, občas si príležitostne vypije. Naposledy si vypil asi minulý mesiac, keď
boli oslavy - koniec holubárskej sezóny. Matka mu raz za čas vyperie, niekedy keď oni nedojedia, tak

mu dovolí aby za nimi dojedol, čo sa zvýši. Nemá kde ísť, nemá rodinu, nikto sa o neho nezaujíma. Je
pravdou, že na matku kúsok dvihol hlas, ale nikdy na ňu nekričal. Na sestru dvihol hlas tiež len raz, ale
inak spolu nekomunikujú. Od mamy peniaze nikdy nepýtal. To už bolo dávno, čo sa opil, to bolo vtedy,
keď bola sestra ešte malá. On sám nevie hospodáriť s peniazmi, avšak v minulosti keď ho matka pýtala
peniaze, aby jej dal na stravu, tak jej prispel, ale teraz už peniaze nemá. Vie si do budúcna predstaviť
život s matkou a nevlastnou sestrou. Tvrdil, že nevie koľko zarába, nemá výplatné pásky. V domácnosti

matke ani sestre nepomáha, pretože chodí domov neskoro večer. Zamestnávateľ chce aby mu pomohol,
tak u neho ostáva do neskorého večera. Hľadal si ubytovanie aj v Spišských Vlachoch aj v Olcnave v
bytovke, avšak jedno mu finančne nevychádzalo a druhé ubytovanie nebolo ešte dokončené. Čítať vie
len tak slabo, počítať tiež. Tvrdil, že nemôže s mamou a sestrou pozerať televízor, že ho nezavolali na
Vianoce ku stolu, že keď niečo okolo domu urobil s jeho prácou sestra nebola spokojná. Spí v kuchyni,

aby nemali väčšiu spotrebu elektriny, ak by spal v izbe.

7. Matka žalobkyne aj žalovaného vo svedeckej výpovedi uviedla, že v súčasnej dobe syn seká dobrotu,
nepožíva alkohol a v mesiaci máj a jún zaplatil po 120,- eur, nepýta od nej peniaze. Za peniaze mu kúpi
niečo jesť, aj chlieb. Jedlo mu oddeľuje zvlášť do dózy, pretože jedlo zje priamo z hrnca. Syn pozerá

televízor tak, že si otvorí dvere z kuchyne do obývačky. V sporenej nehnuteľnosti syn žije od svojich
15-16 rokov. Potom ako ovdovela, opäť sa vydala a z tohto manželstva má žalobkyňu. Dom v ktorom
všetcitrajabývajúpatriljejmanželovi.Keďmanželžil,stalosa,žesynspalajvstodole,aleonasasnažila
ho pustiť dnu. Po smrti manžela, vzdala sa svojho podielu na nehnuteľnosti v prospech žalobkyne, aby
po jej smrti nemusela nikoho vyplácať a aby ju dochovala. Ona synovi nevarí, varia si len ona s dcérou.

Syn zje čo nájde v chladničke, sem-tam mu dá aj kúsok chleba, keď pýta. Keď doma nič nespraví, tak
prečo by mal doma jesť. Syn sa vie sám o seba postarať, on je len lenivý, všetko by si vedel spraviť.
Keď nie je doma, tak si všetko spraví, žehliť ho však nevidela, ani nevidela že by varil. Ak ona nie
je doma a nie je navarené, tak si urobí sáčkové polievky. Zamestnávateľ žalovaného jej v minulosti,
keď syn pracoval, dal peniaze aby ich syn neminul na cigarety a pivo. Syn hospodáriť s peniazmi nevie,

radšej ich prepije Keď žili so synom sami bez manžela, tak syn jej kupoval aj darčeky na Vianoce a
narodeniny a teraz už nič. Uviedla, že celý dom je dcérin, ktorá platí domovú daň aj za odvoz smetí.
Ona platí inkaso. Keď bola podaná žaloba na súde, syn sa vyhrážal že si niečo spraví. Snažili sa mu
nájsť garsónku, ale všetko je obsadené. Nevie si predstaviť spoločný život so synom, ktorý nemá snahu
jej pomôcť. Keď sa dcéra raz vydá, tak bude bývať v jednej izbe. Keď príde syn domov večer, tak sa

spolu veľmi nerozprávajú, len sa jej opýta, či mu nedá kus chleba a keď nájde niečo v chladničke, tak to
zje a nepýta sa či mu to dovolím. Na opravu strechy syn prispel, ale koľké roky žije v dome bez toho, aby
prispel na domácnosť. Ťahať všetko z jej dôchodku sa nedá. Dcéra nakupuje do domácnosti, prispieva
na domácnosť 200,- eur mesačne.

8. Svedok U. U. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalovaného pozná asi 10 - 15 rokov, teda z
obdobia kedy žalobkyňa ešte nebola dospelá. Dozvedel sa, že žalovaný spí v stodole pri dome napriek
tomu, že vonku bolo mínus 25 stupňov Celzia. Bol vtedy za starostom, aby zjednal nápravu. Keď zomrel
otčim žalovaného, žalovaný nemal problém bývať v tomto dome. Pracuje u neho už asi dva roky.
Vykonáva príležitostné práce a stará sa o poštové holuby. Tvrdil, že sa žalovaný nedokáže o seba

postarať, nevie si uvariť, nemá žiadne hygienické návyky, nechce si umývať zuby. Pýtal sa, čo doma
jedáva, na čo mu žalovaný povedal že si urobil praženicu z kyslých uhoriek a jedného vajíčka. Pomáha
mu, lebo mu je ho ľúto. Za vyše 20 rokov, čo býval v Olcnave nepočul, že by nikomu neublížil, alebo bol
agresívny.Pomoholajcelejrodine,keďpredrokom2009malinedoplatkynaplyneahroziloimodpojenie.
Uhradil za nich sumu cca 9.000,- Sk. Prišla vtedy za ním matka žalovaného aj sám žalovaný požiadať,

aby im pomohol. Žalovaný má od roku 2018 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. V minulosti asi 3 - 4 roky
dozadu mal žalovaný problém s alkoholom, ale teraz nepije. Na opravu domu žalobkyne prispel sumou
500,- eur, čo bola hodnota strešných lát. Tie dal darom žalovanému, aby sa aj on podieľal na oprave
domu. Žalovaný mu tvrdí, že ak ho vyhodia z domu, hodí sa pod vlak. Keď má isť na súd, musí zobraťlieky. Žalovaný sa doma vyspí, príde ku nemu domov, kde je až do večera a potom ho odvezie domov.
Zdržiava sa u neho v záhrade, kde má prístrešok ( stôl a lavicu). Tam nakŕmi holubov, pokosí trávu. Na
obed ide do reštaurácie. Každý deň mu dá 5,- eur na obed, platí za neho exekúciu 300,- eur mesačne.

Žalovaný poberá len nemocenské dávky vo výške 263,- eur V minulosti dával peniaze do rúk matke
žalovaného. Keď uhradí exekúcie, bude na domácnosť prispievať vo výške 100,- eur mesačne. Pokiaľ
ide o starostlivosť o holuby, ráno im dá čistú vodu, uprace holubníky, nie je to náročná práca ani časovo
ani fyzicky. Pokiaľ ide o to ako sa ku žalovanému správa jeho mama, tak tá sa s ním pekne rozpráva, ale
žalobkyňa - sestra žalovaného hovorí, že nie je jej brat. Ak žalovaný ostane na ulici, neprežije to. On nie

je ochotný mu poskytnúť trvalé ubytovanie, pretože má len 2 - izbový dom. Mal ťažký život a niekto mu
ho chce ešte zhoršiť. Keď ho niekto vyhodí na ulicu, nevie si predstaviť čo bude s ním ďalej. Žalovaný
sa nikdy zle na sestru nevyjadril, len raz mu povedal, že sestra sa vyjadrila, že on nie je jej brat.

9. Z lekárskej správy X.. H. H., psychiatra je zrejmé, že žalovaný v oblasti sociálnej inteligencie zaostáva,
nie je spôsobilý samostatnej existencie, nebol by schopný viesť domácnosť. Dokáže vykonávať len

jednoduchú manuálnu prácu v chránených podmienkach. Nebol by teda schopný svoju ani prenajatú
nehnuteľnosť sám obývať, pretože potrebuje pomôcť s každodennými úkonmi.

10. Obec Olcnava v správe o povesti žalovaného uviedla, že žalovaný má trvalý pobyt v Obci. Jeho
správanie v mieste bydliska je slušné, doposiaľ nebol riešení komisiou verejného poriadku, ani iným

orgánom obce.

11. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

12. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa článku 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň
vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

14. Podľa článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno
zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia

alebomajetkuosôb,naochranuprávaslobôdinýchalebonaodvráteniezávažnéhoohrozeniaverejného
poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto
zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

15. Podľa článku 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa

musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ

16. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s
právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

17. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953
( zverejnený OZNÁMENÍM Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č 209/1992 Zb.)/ ďalej
aj ako " Dohovor"/, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia
a korešpondencie.

18. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem
prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

19. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení
vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Ochrana vlastníckeho
práva je zaručená tak Ústavou Slovenskej republiky čl. 20, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu kEurópskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z oboch dokumentov vyplýva, že
obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona.

20. Právny poriadok výslovne neupravuje postavenie toho, kto trvalo uspokojuje svoje bytové potreby
bývaním v dome z titulu existencie rodinnoprávneho vzťahu s vlastníkom domu; výslovne nie sú
upravené ani právne následky zániku rodinnoprávneho vzťahu na práva a povinnosti odvodeného
užívateľa bytu v tomto dome.

21. V danom prípade dochádza k stretu dvoch základných práva a síce vlastnícke právo žalobkyne a
právo žalovaného na ochranu obydlia.

22. Žalobkyňa v konaní uprednostňuje svoje vlastnícke právo pred právom žalovaného na obydlie,
tvrdiac, že od roku 2003 žalovaný užíval nehnuteľnosť (ktorá jej vlastnícky patrí) na základe jej ústneho
súhlasu, avšak k 1.9.2018, potom ako bol vyzvaný k vyprataniu nehnuteľnosti, ju užíva bez právneho

dôvodu. Žalobkyňa sa cíti byť obmedzovaná vo výkone svojho vlastníckeho práva, keďže nemá žiadne
súkromie, je v strese a ďalšie spolužitie v dome so žalovaným, ktorý požíva alkoholické nápoje a
nedodržiava hygienu, je pre ňu neakceptovateľné.

23. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že nemá možnosť si zabezpečiť iné bývanie ale hlavne nie je

schopný sám sa o seba postarať. Zároveň poprel, že by jeho správanie bolo vo vzťahu ku žalobkyni
agresívne. V nehnuteľnosti len presáva, pretože tu nie je vítaný, prispieva na chod domácnosti a hlavne
nemôže niesť zodpovednosť za to, že sa jeho matka vzdala svojho dedičského podielu na nehnuteľnosti
v prospech žalobkyne a nezohľadnila pritom právo žalovaného.

24. Vzťahy medzi stranami sporu súd musel posudzovať komplexne so zreteľom na situáciu na oboch
stranách (nielen osoby vykonávajúcej vlastnícke právo, ale aj osoby dotknutej tým, že príde o svoje
obydlie).

25. Faktom je, že u žalovaného nejde o štandardný spôsob správania sa osoby, ktorá si je vedomá

nutnosti zabezpečenia vlastného bývania, ale spolieha sa na to, že druhá strana bude naďalej znášať,
pretože u žalovaného ide o objektívnu nespôsobilosť sa viesť samostatnú domácnosť. Vyplýva to zo
správy lekára z odboru psychiatrie, z výpovede zamestnávateľa žalovaného pána U., matky žalovaného
aj samotného žalovaného. Žalovaný si nedokáže ( až na polievku v sáčku) nič navariť, nedokáže
hospodáriť s finančnými prostriedkami, prať, žehliť, robiť nákupy či platiť účty.

26. Na druhej strane argumentácia žalovaného ohľadom povinnosti jeho matky sa o neho postarať
nebola súdom zohľadnená, pretože vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu trvá len do doby, kým dieťa
nie je schopné sa živiť. Žalobca má uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú u pána U. a aj v
čase svojej prácenechopnosti dokázal si privyrobiť starostlivosťou o holuby pána U., takže je schopný

uspokojovať zo svojho príjmu svoje potreby.

27. Nemožno však opomenúť, že žalovaný spornú nehnuteľnosť spolu so svojou matkou a nevlastnou
sestrou minimálne 30 rokov obýva. Od roku 2003 (po smrti otca žalobkyne), táto nadobudla
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. Stalo sa tak z toho dôvodu, že aj keď ešte nebola plnoletá,

matka žalobkyne aj žalovaného sa vzdala svojich vlastníckych práv v jej prospech. Žalobkyňa má
voči nej osobný záväzok, že ju doopatruje. Oprávnenie žalovaného žiť v sporenej nehnuteľnosti sa
odvíja od oprávnenia jeho matky, ktorá aj keď vo vzťahu k vypratávanej nehnuteľnosti nie je nositeľkou
žiadneho práva či už vlastníckeho, spoluvlastníckeho alebo nájomného, ale len preto, že sa svojho práva
v prospech žalobkyne zriekla.

28. Do roku 2018 žalovaný nehnuteľnosť nerušene užíval so súhlasom žalobkyne. Zamestnávateľ
priamo matke žalovaného vyplácal mzdu, ktorú matka žalovaného použila na potreby domácnosti,
podieľal na oprave domu. Problémy nastali potom, ako žalovaný musel uhrádzať exekúciu, stal
sa práceneschopným a nezostali mu finančné prostriedky, ktorými by žalobkyni na domácnosť

každomesačne prispel. Vyústilo to do stavu, že matka varí len pre seba a žalobkyňu, žalovaný sa môže
na televízor dívať len cez otvorené dvere z kuchyne, zjesť môže len chlieb..... V tejto ťaživej situácii je
mu nápomocný len jeho zamestnávateľ, ktorý má snahu ako tak zlepšiť kvalitu života žalovaného, ale v
žiadnom prípade nemá povinnosť sa o žalovaného starať a zabezpečiť mu bývanie.29. V čase rozhodovania bola situácia taká, že žalovaný opäť začal prispievať na domácnosť mesačne
po 120,- eur, alkoholické nápoje od roku 2018 nepožíva a napriek tvrdeniu žalobkyne aj jej matky, nebolo

preukázané, že by sa žalovaný správal agresívne, že by nehnuteľnosť znehodnocoval, prípadne ničil
hmotné veci.

30. Vzhľadom na značne dlhé obdobie ( cca 30 rokov) v priebehu ktorého žalovaný spolu so svojou
matkou a žalobkyňou spornú nehnuteľnosť nerušene užíva bez toho, aby žalobkyňa ako vlastníčka

podnikala akékoľvek kroky smerujúce či už k vyprataniu predmetnej nehnuteľnosti, alebo úprave
režimu jej užívania v podobe dožadovania sa odplaty za jej užívanie žalovaným, súd dospel k záveru,
že bez ohľadu na to, že žalovaný vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti nedisponuje žiadnym právnym
titulom upravujúcim spôsob jej užívania, je sporná nehnuteľnosť jeho jediným obydlím, ku ktorému má
dostatočnú a nepretržitú väzbu v zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

31. Teda aj keď vlastník nehnuteľnosti v danom prípade žalobkyňa je osobou zo zákona oprávnenou
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123
Občianskeho zákonníka) a teda v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, domáhať sa svojho
práva na vypratanie nehnuteľnosti, tomuto postupu jej bráni ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, pretože by išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi.

32. Aplikácia ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy skôr výnimočne.
Má miesto len vo výnimočných prípadoch, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných
dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov a keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným

dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak navonok na postavení niektorého z
nich.

33. V danom spore žalobkyňa chce vypratať svojho brata, aby si zabezpečila bývania len pre seba
a svoju matku, ktorá je zároveň matkou žalovaného a ktorá sa vzdala majetku v prospech jedného

dieťaťa, nemysliac na nároky dieťaťa druhého. Deje sa to všetko za situácie, kedy žalovaný má vážne
zdravotné, je psychicky labilným, s nízkym príjmom, neschopným viesť samostatnú domácnosť. Súd
musí brať v úvahu celkový sociálno osobnostný status žalovaného (spojený najmä s jeho zdravotnými
komplikáciami), ktorý žalobkyňou nebol vôbec zohľadnený.

34. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd aplikoval z toho dôvodu že, aj keď má
prednosť vždy silnejšie právo pred slabším právom, v tomto spore sa jedná sa o prípad extrémneho
zásahu do slabšieho subjektívneho práva, resp. dokonca o zneužitie silnejšieho práva. V prípade stretu
rovnocenných práv závisí od úvahy súdu, ktorému právu dá za daných okolností prednosť. Žalovaný
je osobou nesamostatnou, depresívnou a neschopnou si zabezpečiť bývanie inak. V prípade jeho

nedobrovoľného vysťahovania z jeho prirodzeného prostredia, môže sa nie len výrazne zhoršiť jeho
zdravotný stav, prípadne sa môže opätovne pokúsiť siahnuť si na život. U žalobkyni zdravotné problémy,
ani iné ňou uvádzané okolnosti ako agresivita žalovaného, neprispievanie na domácnosť, nepodieľanie
sa na oprave domu, preukázané neboli, takže výkon jej práva na vypratanie žalovaného z domu je
možné považovať za rozporný s dobrými mravmi.

35. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobkyne zamietol.

36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal v zmysle citovaného ustanovenia nárok

náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(§127C.s.p.)uvedie,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.