Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sa/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200426
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5020200426.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: JUDr. F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
č. XX/XX, Z., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Račianska č. 71, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn.
28Sa/40/2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu na obnovu konania o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.11.2020, ktorú žalobca elektronicky odoslal Krajskému súdu v Žiline v ten istý deň,
domáhal sa obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 28Sa/40/2019, pretože
nie je možné nápravu dosiahnuť inak ako podaním žaloby na obnovu konania v zmysle § 473 písm. b)

zákona č. 162/2015 Z.z.. Žalobu na obnovu konania zdôvodnil:
· v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na
ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv ako aj Ústavou SR,
· napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému
nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu.
Žalobca uviedol, že žalobou zo dňa 05.11.2019 sa domáhal svojho práva na starobný dôchodok, ktoré

bolo porušené rozhodnutím GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa 04.09.2019. Správny súd
jeho správnu žalobu zamietol uznesením zo dňa 14.04.2020, pričom týmto rozhodnutím súd vedome a
na základe politickej objednávky porušil článok č. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných
ľudských práv, vedome nerešpektoval Listinu základných ľudských práv, vedome porušil článok 46 ods.
3 Ústavy SR a úmyselne nerešpektoval ani všeobecne záväzné rozhodnutie Ústavného súdu SR. Tým,
že vo veci nebolo nariadené verejné konanie, došlo k porušeniu článku 38 ods. 20 ústavného zákona č.

23/1991 Zb., ktorým bola aplikovaná do nášho právneho poriadku Listina základných ľudských práv a
slobôd. Bol porušený aj článok 46 ods. 2 Ústavy SR. Tým, že správny súd napadnutým uznesením zo
dňa 14.04.2020 zamietol (správne malo byť uvedené odmietol poznámka správneho súdu) jeho správnu
žalobu zo dňa 05.11.2019, vedome konal v rozpore so všeobecne záväzným rozhodnutím Ústavného
súdu SR (napr. III.ÚS 43/03, I.ÚS 3/01, I.ÚS 37/95), v zmysle ktorého .... požiadavka zakotvená v článku
46 ods. 2 Ústavy SR nemôže byť závislá ani od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho

alebo mimoriadneho)sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z
právomocisúdu.Žiadal,abysúdvydalrozsudok,ktorýmpovolíobnovukonaniavovecipodanejsprávnej
žaloby zo dňa 05.11.2019, ktorou žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-
d-12379/14-2019 zo dňa 04.09.2019.

2. Z pripojeného súdneho spisu Krajského súdu v Žiline sp.zn. 28Sa/40/2019 správny súd zistil, že

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, uznesením č.k. 28Sa/40/2019-61 zo dňa 14.04.2020 žalobu
žalobcu JUDr. F. K., proti žalovanému Ministerstvo Spravodlivosti SR, o preskúmanie zákonnostirozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.09.2019 odmietol s tým, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobu odmietol s poukazom na ust. § 59 ods. 3
SSP konštatujúc, že sa správnemu súdu, napriek výzvam nepodarilo do momentu vydania uznesenia

odstrániť nedostatok žaloby spočívajúci v v jej vnútornej rozpornosti, keď žalobca na jednej strane ako
žalovaného uvádzal Ministerstvo spravodlivosti SR, ale na druhej strane ako napadnuté rozhodnutie,
ktorého zákonnosť žiadal posúdiť uvádzal rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS. Tento rozpor
považoval správny súd za právne významný nakoľko postihoval základné náležitosti správnej žaloby, a
to označenie žalovaného a označenie napadnutého rozhodnutia (§ 202 ods. 1 písm. b), c) SSP), ktoré

boli vo vzájomnom rozpore.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, uznesením sp.zn. 9Sžsk/56/2020 zo dňa
30.09.2020 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol a účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania
nepriznal.

3. Predtým, ako správny súd meritórne prejednal žalobu žalobcu na obnovu konania, skúmal, či sú dané

procesné podmienky na jej prejednanie.

4. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) žalobou na obnovu
konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka

konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným zadosťučinením,

c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

Podľa § 480 ods. 2 SSP žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak
bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na

obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

Podľa § 481 ods. 2 SSP dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov,
keď nie je viazaný žalobnými bodmi.

Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je
zjavne nedôvodná.

Podľa § 483 ods. 2 SSP ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné
doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

5. Správny súdny poriadok upravuje inštitút žaloby na obnovu konania. Táto je mimoriadnym opravným
prostriedkom, jej využívanie by malo byť výnimočné a v žiadnom prípade nejde o nástroj púhej zmeny
výkladu práva v prospech účastníka, ktorý žalobu podal. Zákon upravuje iba tri situácie, za ktorých
možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Prípustná je žaloba len

vtedy, ak napádané rozhodnutie je dôsledkom trestného činu, ak je v rozpore so záväzným rozhodnutím
orgánov Európskej únie, alebo ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom
rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli
porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia
neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením. Žiaden z týchto dôvodov obnovy žalobca v

žalobe netvrdil.

6. V žalobe uviedol, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované
Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských
práv a Ústavou SR a tiež, že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k

vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu. Tieto
rozhodnutia Ústavného súdu špecifikoval napr. sp.zn. III.ÚS 43/03, I.ÚS 3/01, I.ÚS 37/95. Hoci žalobca v
žalobeexplicitneuviedol,žežalobupodávavzmysle473písm.b)Správnehosúdnehoporiadku,správny
súd musí konštatovať, že toto ustanovenie zákona zakotvuje neprípustnosť žaloby na obnovu konaniav prípade, ak ide o rozhodnutie správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.
Žalobca teda nesprávne uviedol toto ustanovenie zákona. Pokiaľ mal žalobca namysli ust. § 472 písm.
b) Správny súdny poriadok, ide o dôvod na obnovu konania, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol

alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré
mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné
dôsledkytohtoporušenianeboliodstránenépriznanýmprimeranýmzadosťučinením.Vzhľadomnato,že
ide o žalobu o obnovu konania vo veciach sociálnych, správny súd sa zaoberal možnosťou prípustnosti
obnovy konania v zmysle § 472 písm. b) SSP, aj keď tento dôvod na obnovu konania žalobca v žalobe

výslovne neuviedol, ale zrejme omylom uviedol § 473 písm. b) SSP.

7. Pre naplnenie podmienky prípustnosti žaloby podľa § 472 písm. b) SSP je potrebné, aby porušenie
základných ľudských práv účastníka rozhodol Európsky súd pre ľudské práva. Subjektívny názor
účastníka, že rozhodnutím, resp. v konaní správneho súdu došlo k porušeniu jeho základných
ľudských práv alebo slobôd, na povolenie obnovy konania nie je dostačujúci. Žalobca žiaden rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva nepredložil, naopak argumentoval len svojimi právnymi názormi, čo
mal možnosť urobiť už v pôvodnom konaní. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení sp.zn. 9Sk/2/2017 zo dňa 28.02.2018.

8. Žalobca teda v žalobe ani netvrdil dôvod na obnovu konania v zmysle § 472 písm. b)

SSP, a teda že by Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že rozhodnutím správneho súdu alebo
konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka
konania. V danom prípade by sa jednalo o rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by
rozhodol, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, teda v konaní, ktoré
žalobca touto žalobou žiada obnoviť, t.j. sp.zn. 28Sa/40/2019, boli porušené jeho základné ľudské práva

alebo slobody. Takéto rozhodnutie žalobca nepredložil, a preto dôvod na obnovu konania z tohto dôvodu
nie je daný.

9. Vzhľadom na to, že správny súd v konaní, v ktorom nie je viazaný žalobnými bodmi, nie je viazaný
ani dôvodmi žaloby v zmysle § 481 ods. 2 SSP, ktorým konaním je aj konanie v sociálnych veciach,

keď v zmysle § 203 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, pristúpil k preskúmaniu,
či nie sú dané ďalšie dôvody na obnovu konania, ktoré žalobca v žalobe neuviedol. Správnemu súdu
nie je známy žiadny dôvod na obnovu konania stanovený v § 472 SSP, t.j. že by bolo rozhodnuté v
neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej
v konaní alebo dôvod podľa písm. c), t.j. že by bolo rozhodnutie správneho súdu č.k. 28Sa/40/2019 zo

dňa 14.04.2020 v rozpore s rozhodnutím SD EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré by pre žalobcu bolo
záväzné. Ako vyplýva z bodu 6. tohto uznesenia, ani dôvod na obnovu konania v zmysle § 472 písm.
b) SSP nebol správnym súdom zistený.

10. Keďže žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti

žaloby na obnovu konania, či už podľa § 472 písm. a) (právoplatne odsudzujúci rozsudok), písm. b)
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bol samotný žalobca a týkalo
by sa rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovu žalobcu žiada povoliť) alebo písm. c) (rozhodnutie
Súdneho dvoru EÚ, Rady EÚ alebo Komisie) a tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania
ani v žalobe o obnovu konania neuvádzal, ale uvádzal tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosť povolenia

obnovy konania právne irelevantné, je potrebné konštatovať, že žalobcom uvádzané dôvody obnovy
konania zjavne nie sú dôvodmi, ktoré Správny súdny poriadok pripúšťa ako dôvod obnovy konania.
V tomto prípade správny súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania má povinnosť túto
odmietnuť v zmysle § 483 ods. 1 písm. e) SSP. Z obsahu samotnej žaloby je už na prvý pohľad, t.j. zjavne
zrejmé, že je nedôvodná, keďže neobsahuje dôvody na jej podanie v zmysle § 472 SSP, preto správny

súd konštatuje, že dôvody žaloby na obnovu konania, ktoré žalobca uviedol v žalobe, nenapĺňajú žiadnu
zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania v zmysle § 472 písm. a), b), c) SSP, správny súd
sám nezistil (§ 481 ods. 2 SSP) žiadny relevantný dôvod na obnovu konania, preto bolo potrebné žalobu
na obnovu konania uznesením ako zjavne nedôvodnú podľa § 483 písm. e) SSP odmietnuť.

11. Keďže správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietol pred tým ako rozhodol o
samotnom povolení obnovy konania, nebolo potrebné, aby ju doručoval ostatným účastníkom konania
na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP). Žalobu na obnovu konania správny súd odmietol formou uznesenia
bez nariadenia pojednávania, a teda verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade so SSP,ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady prejednania veci samej, inak správny
súd rozhoduje bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Keďže v prejednávanej veci nešlo
o prejednanie veci samej, ale procesné rozhodnutie, správny súd postupoval tak, že žalobu na obnovu

konania odmietol bez nariadenia pojednávania.

12. O náhrade trov konania o povolení obnovy rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP v spojení
s § 480 SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba
bola odmietnutá.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.