Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617217438
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:7617217438.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD., v právnej veci žalobcu: WM Consulting &

Communication, s.r.o., so sídlom Sad A, Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpený
Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598,
proti žalovanému: X. Š., S.. XX.X.XXXX, M. X. XB, XXX XX V., právne zastúpená JUDr. Matúš Motyka,
advokát, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 3.444,50 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2017 domáhal zaplatenia 3.444,50 eur s prísl.. Nárok
uplatnil z úverovej zmluvy zo dňa 3.10.2008, ktorou poskytol právny predchodca žalobcu (Slovenská
sporiteľňa, a.s.) žalovanému úver vo výške 3.319,39 eur (100.000 Sk). Žalovaný úver riadne nesplácal,
preto došlo k uzatvoreniu Dohody o splátkach. Nakoľko ani z tejto dohody neplnil žalovaný v zmysle jej
dojednaní, žalobca sa domáha žalobou vyššie uvedenej žalovanej sumy.

2. Vo veci bol Okresným súdom Spišská Nová Ves vydaný platobný rozkaz č. k. 1 Csp 441/2017-24

z 31.1.2018.

3. Žalovaný podal písomným podaním doručeným Okresnému súdu Spišská nová Ves dňa 15.2.2018
odpor, v ktorom uviedol, že na konanie je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného a dal do
pozornosti svoju aktuálnu adresu. Namietal, že zmluva uzavretá s pôvodným veriteľom ani nebola
predložená, preto ani nemôže bližšie vecne argumentovať.

4. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 16 Csp 44/2018-36 z 19.3.2018 bol vyššie uvedený platobný rozkaz
v dôsledku odporu podaného žalovaným zrušený.

5. Písomným podaním doručeným súdu 31.5.218 žalobca konštatoval, že svoj nárok dostatočne
preukázal predložením Dohody o splátkach a Uznaním záväzku z 7.4.2015. Navrhol žalobe v celom
rozsahu vyhovieť a uplatnil si náhradu trov konania.

6. Písomným podaním doručeným súdu 19.6.2018 sa k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právneho
zástupcu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že predmetnú Dohodu považuje za absolútne neplatný právny
úkon. Podpisom dohody chcela žalovaná dosiahnuť možnosť zaplatiť dlh v splátkach a nie uznávať
dlh. Uviedol, že formulár dohody obsahuje jednostranný právny úkon uznania záväzku a dvojstrannýprávny úkon pri dohode o splátkach. Dôvodil, že uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní
nebol dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe

dosiahnuť uznanie záväzku spotrebiteľa. Túto dohodu považoval za nekalú obchodnú praktiku, pričom
ak spotrebiteľ chcel splátky, musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo
podpisuje.PoukázalnajudikatúruvšetkýchodvolacíchsúdovnaSlovensku.Namietalajvýškudarovanej
sumy, Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámením obsahu celého spisu
konštatovaním že na č.l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba, na č.l. 9 sa nachádza dohoda o
splátkachauznaniezáväzkovvzmysle§323obchodnéhozákonníka,nač.l.13sanachádzaoznámenie
o postúpení pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, na č.l. 14 je výzva na doplatenie
uhradených splátok v zmysle uzavretej dohody o splátkach, na č.l. 24 sa nachádza platobný rozkaz OS
Spišská Nová Ves č.k. 1Csp 441/2017-24- zo dňa 31.01.2018, na č.l. 30 a nasledujúcich sa nachádza

odpor proti platobnému rozkazu, že tento odpor bol doručený OS Spišská Nová Ves 15.02.2018, na č.l.
36 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bol zrušený platobný rozkaz vydaný OS Spišská
Nová Ves, na č.l. 40 a nasledujúcich sa nachádza vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného, na č.l. 49 a
nasledujúcich vyjadrenie žalobcu, na výzvu OS Prešov, teda tunajšieho súdu, na č.l. 54 a nasledujúcich
je zoznam splátok žalovanej v prospech žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu, na č.l. 56 a

nasledujúcich sa nachádza zmluva o splátkovom úvere č. 0504672468 zo dňa 03.10.2008 uzatvorená
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, na č.l. 63 a nasledujúcich je kompletný výpis
úverového účtu žalovanej. Napokon na č.l. 72 a nasledujúcich sa nachádza vyjadrenie žalovanej zo dňa
19.06.2018 a na č.l. 78 a nasledujúcich je vyjadrenie žalovaného na výzvu súdu, aby oznámil, koľko
žalovaná uhradila na istinu, úrok, poplatky a podobne, ako aj ďalším spisovým materiálom.

8. Dňa 11.9.2018 tunajší súd vyhlásil rozsudok č. k. 16 Csp 44/2018-86, ktorým uložil žalovanému
povinnosťzaplatiťžalobcovi1.269eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,05%ročneod11.09.2014
do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej priznal oproti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 26 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 4 odsek 2 písm. d/ a i/ a

odsek 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

9. Proti zamietavej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd

žalobe vyhovel, v zmysle petitu bližšie uvedeného v odvolaní. K absencii adresy predávajúceho v
zmluve pre možnosť uplatnenia reklamácie alebo sťažnosti uviedol, že z ustanovenia § 3 odsek 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že nie každý veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je aj predávajúcim. Pri zmluve o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka nemá veriteľ postavenie
predávajúceho, pretože nejde o zmluvu kúpnu. I v prípade, ak by Slovenská sporiteľňa, a.s. mala

postavenie predávajúceho, posudzovaná zmluva obsahuje hneď v záhlaví adresu, na ktorej mohla
žalovaná uplatniť akúkoľvek reklamáciu alebo sťažnosť. Súd prvej inštancie tiež vyložil ustanovenie §
4 odsek 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch striktne formalisticky, doslovne a izolovane od
ostatných právnych noriem. Toto zákonné ustanovenie je však potrebné vykladať tak, že postačuje, ak je
spotrebiteľ zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný

plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, tiež, že právo na úrok trvá
do zaplatenie istiny.

10. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne, aby napadnuté výroky

rozhodnutia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v
podanej žalobe celkom jednoznačne označil za právny titul uplatňovaného nároku Dohodu o splátkach
a uznaní záväzku zo dňa 07.04.2015. Dôvodnosť uplatnenej pohľadávky v priebehu celého sporu
žalobca odvodzoval od predmetnej Dohody, ktorá tvorí prílohu podanej žaloby a ani od úverovej zmluvy,
ktorú k žalobe ani nepripojil. Vzhľadom na uvedené sa procesná obrana žalovanej zamerala práve na

Dohodu, ktorú žalovaná označila za absolútne neplatnú. V odôvodnení rozsudku sa však súd prvej
inštancie Dohode vôbec nevenuje. Ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s právnym titulom, ktorý
označil samotný žalobca, sa z napadnutého rozhodnutia nemá možnosť dozvedieť. Napadnutý rozsudok
označujezaprekvapivérozhodnutie.Posúdenieplatnosti,resp.neplatnostiDohodymázásadnývýznampre rozhodnutie vo veci, teda či žalobca uplatnil pohľadávku dôvodne. Takéto prekvapivé rozhodnutie
znemožnilo žalovanej (aj žalobcovi) vyjadriť sa k úverovej zmluve. Žalovaná tiež vzniesla námietku
premlčania.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. 8 Co 178/2018-129 zo dňa 24.6.2019 zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie
odôvodnil v podstate tým, že žalobca oprel svoj nárok o Dohodu o splátkach a uznaní záväzkov
zo dňa 07.04.2015. K nároku vyplývajúceho z tejto Dohody tiež smerovali prostriedky procesného

útoku a procesnej obrany oboch strán konania. Napriek uvedenému sa súd prvej inštancie uvedenou
Dohodou vôbec nezaoberal. Odvolací súd si je vedomý zásady iura novit curia (práva pozná súd),
a teda že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou stranou sporu. Na strane druhej však
žalobca v podanej žalobe opísal rozhodujúce skutočnosti o ktoré oprel svoj nárok (uzatvorená Dohoda)
a týmito skutočnosťami sa aj strany počas celého súdneho konania riadili. Súd prvej inštancie sa však
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedenou Dohodou vôbec nezaoberal. Odvolací súd uložil

súdu prvej inštancie vysporiadať sa prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany strán sporu
(posúdenie platnosti Dohody), a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

12. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi konštatovaním, že na
č. l. 83 a nasl. je zápisnica o pojednávaní zo dňa 11.9.2018, na č. l. 86 a nasl. je rozsudok tunajšieho

súdu č. k. 16CSp/44/2018-86 zo dňa 11.9.2018, na č. l. 93 a nasl. je odvolanie žalobcu, na č. l. 98 a
nasl. je odvolanie žalovanej, na č. l. 111 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného, na č. l.
129 sa nachádza uznesenie KS PO č. k. 8Co/178/2018-129 zo dňa 24.6.2019, ďalej súd oboznamuje
aj dnes krátkou cestou predložené listiny stranami sporu, teda uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/113/2018
zo dňa 30.7.2019, výzvu na zaplatenie pohľadávky zo strany žalobcu smerom k žalovanej a rovnako

tak e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovanou, ďalej súd ešte oboznamuje rovnako krátkou
cestou predložený rozsudok KS PO č. k. 20Co/5/2019-125 zo dňa 17.6.2019 a zistil tento skutkový stav:

13. Dňa 3.10.2008 bola uzavretá písomná zmluva o splátkovom úvere č. 0504672468 medzi
právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom.

Žalovanému bol poskytnutý úver 3.319,39 eur s úrokovou sadzbou 11,95 % ročne. Žalovaný sa zaviazal
úver uhradiť 84 mesačnými splátkami po 60,58 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená na
20.11.2008 a poslednej na 20.10.2015. Celkove mal žalovaný zaplatiť žalobcovi podľa zmluvy 3.319,39
eur a celkové náklady spojené s úverom v sume 1.832,19 eur. V zmluve je uvedená aj RPMN 14,84 %
a jej priemerná hodnota 16,64 %.

14. Listom zo dňa 15.8.2014 označeným ako výzva žalobca žiadal žalovaného o zaplatenie dlžnej sumy,
ktorá ku dňu 14.8.2014 je vo výške 2.358,70 eur.

15. Z výpisu splátok a prehľadu úhrad žalovaného (č. l. 82 a nasl. spisu), ktorý na výzvu súdu zaslal

žalobca súdu vyplýva, že tento doposiaľ uhradil celkovo sumu 2.050,39 eur.

16. Na pojednávaní konanom 11.9.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na ich doterajších
písomných podaniach, ako boli doručené súdu. Poukázal na uznesenie KS v Prešove č. k. 17 Co
167/2016-150, v ktorom je konštatované, že ak dlžník uzná dlh, dôkazné bremeno je na strane tohto

dlžníka, v tomto prípade na žalovaného. Považoval dohodu o splátkach, ako aj dohodu o uznaní dlhu v
zmysle § 323 obchodného zákonníka za platnú. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a v prípade
úspechu si uplatnil náhradu trov konania. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

17. Právny zástupca žalovaného na tom istom pojednávaní konštatoval, že dôkazné bremeno síce

prechádza na žalovanú v prípade uznania dlhu, čo je pravdou. Uznanie dlhu však nebolo individuálne
dojednané a keďže je nepochybné, že ide o spotrebiteľský charakter sporu v zmysle § 53 ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka, dôkazné bremeno individuálneho dojednania prechádza na dodávateľa, teda
v tomto prípade na žalobcu. Žalobca kontaktoval žalovanú rôznymi spôsobmi, pričom táto žalovaná
podpísala dohodu o splátkach, čo je (dvojstranný právny úkon) a od uzavretia dohody do konca roka

2016, dohodnuté splátky aj plnila, čo potvrdil sám žalobca. Uznanie dlhu, resp. dohodu o uznaní dlhu
považovala právny zástupca žalovanej za nekalú obchodnú praktiku. Dohodu o uznaní dlhu zároveň
označil za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko v danom prípade absentovala vôľová zložka na
strane žalovanej takúto dohodu podpísať. Konštatoval, že po krátkom oboznámení sa so spotrebiteľskouzmluvou, teda zmluvou o splátkovom úvere je potrebné konštatovať, že je tam na prvý pohľad uvedený
spracovateľský poplatok v zmluve, ako aj poplatok za správu úveru, čo je v rozpore so spotrebiteľským
právom. Opätovne namietal neplatnosť dôvody o oznaní dlhu. Konštatoval, že všetky odvolacie súdy

SR sa už s touto otázkou neplatnosti takýchto dohôd vyporiadali. Poukázal na rozhodnutie NS SR z
30.03.2015 sp. zn. 8MCdo 1/2014, kde bolo konštatované, že spájanie dvojstranného právneho úkony
(dohoda o splátkach) a jednostranného právneho úkony (dohoda o uznaní dlhu) nie je v súlade so
spotrebiteľským právom. Navrhol žalobe v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnil
náhradu trov konania. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

18. Na pojednávaní konanom 1.10.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na skutkovom a
právnom základe žaloby tak ako bola doručená súdu, pričom navrhoval žalobe vyhovieť. Konštatoval,
že v čase podpisu dohody nebol nárok premlčaný a teda navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V
prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania a nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

19. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že nakoľko je titulom podania žaloby
dohoda o splátkach a uznaní dlhu, túto považoval za neplatný právny úkon kvôli nekalým obchodným
praktikám a z tohto dôvodu navrhol žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalovanej ešte doplnil svoje
vyjadrenie v tom zmysle, že dohoda o splátkach obsahu okrem nekalej obchodnej praktiky, štyri zmluvy,
pričom to, že žalobca poprel, že iniciatíva ohľadom splácania predmetnej pohľadávky vyšla z jeho strany

považoval za nepravdivé, pričom krátkou cestou predložil súdu výzvu z 13.2.2015, kde bola žalovaná
vyzývaná na úhradu jej pohľadávky, ďalej krátkou cestou predložil súdu e-mailovú komunikáciu medzi
žalobcom a žalovanou týkajúcej sa dohody o splátkach, kde v tejto komunikácii nebolo uvedené žiadne
uznanie dlhu. Zároveň konštatoval, že uvedené preukazuje použitie nekalej obchodnej praktiky, tzn.
nepoučenie klienta. Ďalej krátkou cestou predložil súdu rozsudok KS PO č. k. 2Co/5/2019-125 zo dňa

17.6.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok tunajšieho súdu č. k. 32Csp/64/2018-76 zo dňa 17.9.2018,
kde zákonný sudca posúdil totožnú dohodu o splátkach ako neplatný právny úkon, pričom ide už o
právoplatné rozhodnutie. Zároveň opätovne vzniesol námietku premlčania, pričom konštatoval, že k
zosplatneniu dlhu došlo 9.9.2014, pričom žaloba bola na súd podaná 26.11.2017, teda po 3ročne dobe.
Navrhol žalobu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrh na doplnenie

dokazovania.

20.Zosprievodnéholistuzodňa12.03.2015vyplýva,žežalobcazasielažalovanej„Dohoduosplátkach“,
ktorú mala podpísať a jedno vyhotovenie dohody o splátkach zaslať späť na adresu spoločnosti.

21. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie nasledovne právne posúdil:

22. Podľa § 52 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka účinného v čase do 31.10.2008
(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.25. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

26. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

30. Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“),
na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania,
b)predávajúcimosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

31. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie používať nekalé
obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

32. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred,
počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

33. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena

skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

34. Podľa § 7 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť
ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy
alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať,

sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená
reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

35. Podľa § 7 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä
klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.

Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

36. Podľa § 7 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, používanie nekalých obchodných praktík sa
zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo
spotrebiteľskej zmluvy.

37. Vykonaným dokazovaním súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie
za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (SLSP, a.s.) a žalovanou bola dňa 3.10.2008
uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, z ktorej žalovaná čerpala finančné prostriedky. Medzi stranami
nebolo tiež sporné, že išlo o zmluvu medzi veriteľom (bankou), ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej

činnosti a žalovanou, ktorá vystupovala v pozícii fyzickej osoby - spotrebiteľa. Išlo teda o vzťah
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu dlhu na čo žalovaná
reagovala tým, že požiadala žalobcu o splátkový kalendár. Podľa vyjadrenia žalovanej jej úmyslombolo uzatvorenie dohody o splátkach, nakoľko nedisponovala peňažnými prostriedkami na vyplatenie
dlhu jednorazovo. Uzatvoriť iný právny úkon ako splátkový kalendár nemala, inštitútu uznania dlhu ani
nerozumela Žalobca jej však spolu so splátkovým kalendárom poslal aj tzv. uznanie dlhu, ktoré sa

nachádzalo na tej istej listine a žalovaná uvedenú listinu v domnienke, že ide o splátkový kalendár
popísala dňa 07.04.2015.

38. Po preskúmaní dohody o splátkach a uznanie záväzkov predloženej žalobcom mal súd za to,
že dohoda je typickým formulovaným ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi

predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o nespornosti záväzku. Uvedenú dohodu
súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného
inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa.

39. V danej právnej veci pri uzatváraní dohody o splátkach a uznaní záväzku je nepochybné, že došlo
k využitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže

podstatnenarušiťekonomickésprávaniepriemernéhospotrebiteľavovzťahukvýrobkomalebokslužbe,
ku ktorej by sa dostal, a ktorý je mu adresovaný a je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov. Pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva znaky nekalosti,
teda nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto
konanie naruší správanie spotrebiteľa boli naplnené. Skrytým cieľom tejto dohody bolo dosiahnutie

uznania záväzku, čo má za následok a tiež predlženie premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu na
10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Je nepochybné, že takto došlo k zhoršeniu právneho postavenia
žalovanej ako spotrebiteľky. Uznanie záväzkov ako nekalá obchodná praktika je takto neplatnou v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.

40. Z vyjadrenia žalovanej na č. l. 72 a nasl. spisu (čo je tiež jedným z dôkazných prostriedkov)
zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu je tiež zrejmé, že úmyslom žalovanej bolo dosiahnutie možnosti
splácať dlh v splátkach, keďže boli spolu s manželom v zlej finančnej situácii. Nebolo jej cieľom uznávať
dlh voči žalobcovi. Predmetné uznanie dlhu je preto neplatné aj pre nedostatok vôle žalovanej uznať dlh
(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

41. Vzhľadom na uvedené nemožno mať pochybnosti o tom, že v obave o možné neskoršie následky
(napr. exekúciu) žalovaná v dôsledku postupu žalobcu predmetnú Dohodu podpísala, keďže jej bola
ponúknutá možnosť splácať dlh v splátkach. Je logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť
splácať dlh, no je nečestné, ak sa zneužije kontraktačná situácia s cieľom predĺžiť premlčanie až na 10

rokov (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Co/114/2013). Za takej situácie je tu dôvod nielen na
odmietnutie ochrany dodávateľovi postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj na záver
o neplatnosti právneho úkonu aj s poukazom na ust. § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

42.Vzhľadomktomu,žeprávnymtitulom,oktorýžalobcaopiera svojnároknazaplateniesumy3.444,50

eura s príslušenstvom je uznanie záväzku, ktoré súd vyhodnotil ako neplatné, súd žalobu zamietol.
Žalobca nepreukázal, že žalovanú upovedomil o následkoch podpisu uznania záväzkov, či prípadnom
premlčaní časti nároku. Z tohto dôvodu má súd za to, že v tomto vzťahu žalovaná ako spotrebiteľka,
je slabšia strana oproti žalobcovi ako dodávateľovi služby, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho
podnikania a má k dispozícii okrem financií aj ľudí s právnickým či ekonomickým vzdelaním. S ohľadom

na uvedené skutočnosti mal súd za to, že nárok žalobcu nie je daný, nakoľko vyplýva z neplatného
uznania záväzku, preto z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.