Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719010229
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2019:3719010229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici, samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 28. 11. 2019, v trestnej veci obžalovaného U. Q., nar. XX. XX. XXXX v F. W., bytom A.
XX, okr. F. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné takto

r o z h o d o l :

obžalovaný U. Q. nar. XX. XX. XXXX v F. W., trvale bytom A. XX, okr. F.,

j e v i n n ý, že

dňa 12.03.2016 krátko pred 23.45 h v obci D., okres F., počas konania tanečnej zábavy v kultúrnom

dome fyzicky napadol P. O. tak, že ho jedenkrát udrel päsťou do ľavej časti tváre, následkom čoho spadol
na zem, čím poškodenému P. O., trvale bytom F. W., prechodne bytom Q. č. XXX, okres
F., spôsobil zranenia - pomliaždenie ľavej strany tváre, otras labyrintu (rovnovážno-sluchového orgánu
vnútorného ucha) ľavého ucha, otras mozgu ľahkého stupňa, prasklinu šupiny pravej spánkovej kosti,
pomliaždenie mozgu v podobe malých krvácavo-zmliaždených ložísk na spodnej ploche pravého
čelového a spánkového laloka mozgu a v mozočku, ktoré zranenia ho obmedzovali na bežnom spôsobe
života po dobu najmenej troch týždňov, bolesťami hlavy, závratmi a znížením sluchu na poškodenom

uchu, prípadne pískaním či tlakom v uchu, a nemožnosťou fyzickej a nadmernej psychickej záťaže

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na úhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 6 / šesť / mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 18 / slovom: osemnásť / mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa mu ukladá povinnosť nahradiť pošk. Q. zdravotnej poisťovni, a.s. W., so
sídlom F. I. W. - F., G.: XXX XXX XX, škodu vo výške 1 087,47€.Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, W., s nárokmi
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.

Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní poprel svoju vinu s tým, že využil

svoje právo a viac vecí nevypovedal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov P., P. M., S. P., D. I., X. L., B. I., P. I.,
oboznámil sa s výsluchom svedkov z prípravného konania P. O., F. O., P. M., U. S., P. S., F. H.,
oboznámil sa so závermi znaleckého posudku, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a z takto vykonaného

dokazovania zistil nasledovné:

Obž. U. Q. poprel spáchanie trestnej činnosti, uviedol, že v uvedený čas sa na akcii nezúčastnil,
nachádzal sa doma so svojou priateľkou G. H., na otázku prokurátorky, či v minulosti niekoho napadol
taktiež na zábave uviedol, že v minulosti mal dva podobné incidenty, tieto boli však kvalifikované ako

priestupky. K jednotlivým svedeckým výpovediam sa vyjadroval tak, že pokiaľ bol usvedčovaný zo
spáchania trestnej činnosti ako aj k skutočnosti, že na zábave bol, že sú neni pravdivé a zotrvával na
svojej nevine.

Pošk. P. O. uviedol, že na zábavu ho priviezol jeho autom (poškodeného) kamarát S. P.. Poškodený

vošiel do budovy k výčapu, aby sa išiel napiť, omylom vylial na bare nejaké nápoje v tom sa otočil,
na moment zbadal tvár obžalovaného, následne dostal úder do oblasti tváre a prebudil sa až ráno v
nemocnici. Pri tomto incidente bol prítomný podľa poškodeného iba svedok P. M.. Poškodený ďalej
uviedol , že má problémy so sluchom v určitých tóninách a trpí menšou traumou. Obžalovaného nikdy
pred incidentom nevidel. Obžalovaný si nepamätá veľa okolností, vzhľadom na jeho stav opitosti, ako

aj na jeho zdravotný stav po incidente. To ako incident prebehol a kto to bol, sa dozvedel až od
svojich kamarátov, on si pamätá len, že dostal ranu. Vylúčil, že by si zranenie spôsobil iným spôsobom,
jednoznačnevšaksipamätáokamihkedyboludretý,pamätásiajtvárpričomsurčitosťoumôžepovedať,
že to bol obžalovaný, kto ho udrel, nakoľko potom čo bol s obžalovaným konfrontovaný, a čo v podstate
sa preukázalo, resp. uvádzalo, kto ho mal zbiť, ho jednoznačne opoznal. Aj na pojednávaní uviedol,

že pozná v obžalovanom muža, ktorý ho udrel, pričom keď hovoril o svojich výpovediach v rámci
prípravného konania, že nevie kto ho udrel, mal na mysli, skutočnosť, že nepoznal meno tohto človeka.
Aj svedok P. M., jeho kamarát mu v nasledujúcich dňoch potvrdil, že útočníkom bol práve obžalovaný,
taktiež mu povedal, že jednoznačne tohto on spoznal neskôr, keď si bol u neho meniť pneumatiky. Nemal
žiaden iný konflikt s nikým, nikto iný ho nenapadol.

Svedok P. M. uviedol, že sa s poškodeným rozprával pri výčape, následne poškodený omylom rozlial
na bare nápoje, zrejme aj nápoj obžalovaného. Obžalovaný prišiel k poškodenému tvárou v tvár, títo sa
hádali a následne padli asi dve alebo tri rany. Po tomto incidente išiel svedok P. M. za usporiadateľom
zábavy, aby zasvietil svetlá a poškodeného vyniesli do chodbičky, kde mu bola poskytnutá prvá pomoc.

Za barom obsluhovala X. L.. Meno obžalovaného nepoznal, avšak v priebehu zábavy ho od ostatných
zistil. Svedok uviedol , že nemá žiadne pochybnosti o tom, že išlo o obžalovaného. Obžalovaný aj
výškou svojej postavy celkovým postojom a stavbou tela absolútne zodpovedá osobe, ktorá napadla
jeho kamaráta. Hneď na zábave viacerí ľudia v útočníkovi opoznali obžalovaného a taktiež barmanka
ako aj iní ľudia už priamo na zábave povedali, že to bol U. Q., ktorý napadol poškodeného. Ďalej dodal,

že obžalovaného videl neskôr na prelome apríla/mája aj v dielni vo dvore v X. A., keď tam bol so šéfom
prezúvať pneumatiky, kde ho videl aj s jeho priateľkou (obžalovaného) a utvrdil si, že ide o útočníka z
predmetného večera, dokonca on sám mu tieto gumy menil. Jednoznačne vylúčil, žeby poškodený O.
bol napadnutý inou osobou, žeby mal v ten večer konflikt s niekým iným, jediný konflikt mal pri bare a
to s obžalovaným. Tohto aj na pojednávaní jednoznačne opoznal.Svedok S. P. uviedol, že v predmetný večer bol šoférom a na zábavu priviezol poškodeného na jeho
aute a D. I.. Poškodený spal v aute, pretože bol dosť opitý, on a D. I. vošli na zábavu, neskôr sa k
ním pridal aj poškodený. Boli pri bare spolu s poškodeným a P. M., neskôr ich svedok opustil a išiel do

predsiene, oni dvaja tam ešte ostali. Čo sa stalo zistil, až keď videl ako poškodeného nesú do predsiene
už zbitého. Prišla poňho záchranka, ktorá ho zaviezla do nemocnice v F. W., on išiel vzhľadom na to,
že mal poškodeného auto, za ním a z nemocnice ho zobral domov. To kto ho zbil nevidel, iba počul od
kamarátov, že to bol obžalovaný U., pričom toto sa už hovorilo po incidente aj na zábave. Následne mu
P. M. povedal, že to videl a bol pri tom a aj on mu neskôr uviedol, že je pravdou to, čo sa hovorilo na

zábave, teda že útočník bol U. Q. a taktiež mu povedal, že tohto aj on P. M. neskôr aj on pri prezúvaní
pneumatík opoznal.

Svedok D. I. uviedol, že na zábavu prišiel s poškodeným a ďalšími osobami, asi dve hodiny po začiatku
zábavy. Ďalej svedok uviedol, že videl obžalovaného, keď prišli na zábavu, v neskorších hodinách
resp. po inkriminovanom incidente ho už nevidel. Svedok ďalej uviedol, že v okolí baru bolo prítmie,

svetlo vychádzalo iba z baru. On očitým svedkom incidentu nebol. Poskytoval pomoc poškodenému do
momentu než prišla záchranka, o tom že útočníkom bol U. Q. sa dozvedel od ostatných ľudí. Potvrdil
teda bez akýchkoľvek pochybností, že na zábave U. Q. videl.

Svedkyňa X. L., uviedla že bola obsluhou v bare, obžalovaného na zábave videla, vedela o koho ide

nakoľko ho pozná z videnia aj z minulých zábav. V čase predmetného skutku nebola prítomná, pretože
bolanatoalete,avšakjejostatnékolegynejuinformovaliotom,žeútočníkombolQ..Spúšťačomkonfliktu
malo byť rozliatie pohárika obžalovaného poškodeným. Čo sa týka osvetlenia baru, bar bol dostatočne
osvetlený, ale bolo z neho možné rozoznať tváre. Aj táto svedkyňa bez akýchkoľvek pochýb na zábave
videla obžalovaného, uviedla, že sa nemohla zmýliť, tohto pozná z minulosti a vie o koho sa jedná.

Svedkovia B. I. a P. I., obaja uviedli, že sú bratia a boli na zábave, boli v rade pri bare a z diaľky videli
konflikt medzi dvoma osobami ktorý skončil úderom, poškodeného nepoznali ani ho nevideli. Avšak
vylučujú že by išlo o osobu obžalovaného, tohto tam nevideli, ale spoznali by ho nakoľko boli spolužiaci
9 rokov na základnej školy. Na otázku súdu prečo v celom prípravnom konaní neboli vypočutí a ako

sa dozvedeli o veci, uviedli, že to počuli od kamarátov, preto oni prišli za obžalovaným v podstate už v
priebehu konania pred súdom a ponúkli sa mu, že mu potvrdia skutočnosti, o ktorých vypovedali. Popreli,
že by to bol obžalovaný alebo jemu nejaká blízka osoba, žeby ich na to naviedli.

Súd ďalej sa oboznámil s čítaním zo strany prokurátorky svedeckých výpovedí z prípravného konania a

to svedkov: P. O., F. O., ktorí incidentu nevypovedali akurát k osobe poškodeného, tento keď si vypije,
tak rýpe, z výpovede P. M. mal súd za preukázané tú skutočnosť, že bol pritom ako spolu s M. boli v A.
prezúvať pneumatiky na aute, prezúval nejaký mladý chalan, 20-25 rokov, bol na ňom vidieť, že cvičí,
pričom mu práve na to, M. uviedol, že sa jedná o človeka, ktorý napadol na zábave jeho kamaráta.
Následne tohto svedka viackrát kontaktoval otec obžalovaného, tento sa s ním neskôr odmietol baviť.

Svedkyňa P. S., F. H. potvrdili, že konflikt si nepamätajú a nevideli ho avšak obe potvrdili, že na uvedenej
zábave U. Q. bol.

Zo znaleckého posudku MUDr. Y. M., PhDr., číslo XXX/XXXX, znalca z odboru zdravotníctva mal

súd za preukázané, že sa jednalo o zranenie, ktoré bolo s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené
úderom s päsťou, pričom zranenie spôsobuje obmedzenie v obvyklom spôsobe života 3-4 týždne,
vyžaduje si lekárske ošetrenie a v danom prípade aj CT. Z tohto dôvodu, poškodená osoba musí
byť aj hospitalizovaná, pričom aj po prepustení z nemocničného zariadenia je potrebné počas 3-4
týždňov dodržiavať prísny šetriaci režim. Nález zodpovedá popisu udalosti tak, ako uvádza poškodený

a vzhľadom na rozsah zranenia možno veľmi dobre pripustiť, napr. úder rukou zovretou v päsť, prípadne
sklenenou fľašou a pod.

Prokurátor následne oboznamoval priestupok obžalovaného zo dňa 16. 06. 2013, z ktorého mal za
preukázané, že obžalovaný počas hasičskej zábavy v F. napadol viacerých ľudí, ktorých aj otvorenou

dlaňouudrelavulgárnesaonichvyjadroval.Ktomutoobžalovanýuviedol,žesajednalolenopriestupok,
ku ktorému bol vyprovokovaný.Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel jednoznačne k záveru, že obžalovaný spáchal
uvedené prečiny, teda jednak prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1, písm. a) Tr. zák., nakoľko na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že

tento inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti
tým, že napadol iného na základe týchto skutočností:

Súd obrane obžalovaného neuveril a jeho výpoveď považoval za tendenčnú, klamlivú v snahe dosiahnuť
oslobodenie z obžaloby. Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní, len veľmi

stručne, v podstate pár slovami poprel spáchanie trestnej činnosti pričom ako v prípravnom konaní tak
aj na hlavnom pojednávaní poprel, žeby v uvedený večer a v noci na zábave bol.

Obžalovaný však zo spáchania trestnej činnosti usvedčený takmer všetkými svedkami, ktorí vo veci
boli vypočutí a to či priamo či nepriamo. Poškodený ho usvedčuje s tým, že presne popísal ako k
napadnutiu došlo, pričom potvrdil, že mal vypité, ale popísal ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom

pojednávaní zhodne prečo bol napadnutý a čo predchádzalo tomuto konfliktu. Poškodený uviedol v
prípravnom konaní, že nevie kto ho napadol, pričom zdôvodnil logicky, že nemohol kto ho napadol,
nakoľko obžalovaného nepoznal. Až potom, čo obžalovaného zbadal, jednoznačne v ňom rozpoznal
útočníka. V jeho výpovediach nie je nesúlad, ani nelogičnosť. Presne uviedol, od ktorého momentu
nadobudol presvedčenie a istotu, že to bol práve obžalovaný, ktorý ho udrel, on si tú tvár zapamätal, len

nepoznal meno. To že na zábave sa hovorilo, že ho mal napadnúť Q., logicky vnímať nemohol, nakoľko
potom ako dostal úder, v podstate stratil vedomie a nebol schopný vnímať nasledovné udalosti. Taktiež
svedok P. M. presne a zhodne vo svojej výpovedi uviedol, kto napadol poškodeného s tým, že ani tento
svedok spočiatku nevedel, že tento muž sa volá Q., tohto nepoznal, avšak potvrdil, že už na zábave
sa o tomto rozprávalo, a následne keď po nejakom čase išiel meniť s kolegom pneumatiky na aute,

tohto muža, ktorý bol na zábave útočníkom ihneď rozpoznal. Ani na tomto nie je žiadna nelogičnosť a
táto časť výpovede sa javí súdu ako logická. Svedok nemal dôvod vypovedať proti Q., v minulosti ho
nikdy nepoznal a nemal s ním žiadne rozpory. Taktiež svedok S. P., D. I., X. L. potvrdili, že síce konflikt
nevideli, ale zhodne potvrdili, že Q. na zábave bol a tým vyvrátili tvrdenie Q., že na zábave nebol, čo je
veľmi podstatné. Obžalovaný je ďalej usvedčený znaleckým posudkom, kde znalec v podstate vylúčil

akýkoľvek iný spôsob zranenia, znalec potvrdil vo svojom znaleckom posudku, že k napadnutiu došlo s
najväčšou pravdepodobnosťou tak, ako to popísal sám poškodený. Taktiež skutočnosť, že obžalovaný
bol v minulosti priestupkovo potrestaný za obdobnú činnosť nasvedčuje tomu, že tento má sklony k
agresivite a to aj v prípade, že je k tomuto vyprovokovaný.

Na proti tomu súd svedecké výpovede B. a P. I. vyhodnotil ako nepravdivé, zavádzajúce v snahe pomôcť
obžalovanému a z tohto pohľadu potom týmto svedeckým výpovediam súd neuveril a jednak z dôvodu,
že počas celého prípravného konania o takýchto svedkoch vôbec nebolo rozprávané a taktiež neuveril
verzii svedkov, že o tom, že má byť Q. trestne stíhaný sa oni dozvedeli, až vo fáze súdneho konania,
nakoľko k skutku došlo dňa 12. 03. 2016, k tomuto bol vypočutý celý rad svedkov, ktorí sú spriaznení a

poznajú sa aj s bratmi I., teda neobstojí argumentácia, že oni by o tomto nevedeli.

Na základe týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že konaním obžalovaného boli naplnené
všetky pojmové znaky uvedených prečinov, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, nebol prejednávaný v rámci komisie na ochranu
verejného poriadku. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR mal súd za preukázané, že tento
bol viackrát priestupkovo stíhaný, avšak na úseku dopravy, jedenkrát však bol priepustkovo stíhaný za
obdobný skutok - fyzické napadnutie iných osôb. Súdne trestaný doposiaľ nebol.

Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a
jehonásledok,zavinenie,pohnútku,pomerpriťažujúcichapoľahčujúcichokolností,osobuobžalovaného
a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného
zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj

preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak

sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich.

Súd pri určovaní trestu a jeho výmery prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, následok,
zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného

súd nevyhodnotil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 a nepoužil ani žiadnu priťažujúcu v zmysle
§ 37.

Súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby z týchto dvoch trestných činov prísnejšieho a to v

zmysle § 364 ods. 1 Tr. zák., kde za tento trestný čin je možné uložiť trest odňatia slobody až na 3 roky.
Súd zároveň ukladal obžalovanému úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. nakoľko tohto odcudzoval
za 2 trestné činy. Súd uložil páchateľovi trest pri dolnej hranici zákonnej sadzby v trvaní 6 mesiacov, ktorý
mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, čo vzhľadom na osobu obžalovaného,
ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný považoval za dostatočný trest, ktorým trestom bude splnený účel

trestu, tak ako to má na mysli zákonodarca v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

PoškodenáQ.ktorápreplácalaošetrovnévovýške1087,47Eurposkytovateľomzdravotnejstarostlivosti
si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý bol jednoznačne preukázaný, preto súd v zmysle

§ 287 ods. 1 zaviazal obžalovaného k náhrade tejto škody.

Poškodený P. O. si až na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 3517,80 Eur
avšak táto uplatnená škoda nebola podľa názoru súdu uplatnená riadne a včas v zmysle trestného

poriadku a preto v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. súd tohto so svojím nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsahu,v ktoromsúd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.