Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. január 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3220201234
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3220201234.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu maloleté dieťa LO.,
zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., pracovisko H., dieťa rodičov: matky V., a otca
N., za účasti Okresnej prokuratúry H., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného

súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30. novembra 2020, č. k. 6P/14/2020-53, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky maloletého na nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, súd prvej inštancie v priebehu konania o veci
samej nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého W. C., nar. XX.XX.XXXX v U. dočasne zveril

do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi udelil
oprávnenie stretávať sa s maloletým W. každú sobotu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod., a každú
nedeľu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod., za prítomnosti matky maloletého. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že dňa 19.11.2020 bol súdu prvej inštancie doručený návrh matky maloletého,
podaný cestou právneho zástupcu, na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu a návrh na neodkladné opatrenie. Podaným návrhom matka maloletého žiadala, aby súd

nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého bude maloletý W. dočasne zverený do jej osobnej
starostlivosti a otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým W. za prítomnosti matky, a to každú sobotu
v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. a každú nedeľu v čase od 14:00 hod do 18:00 hod. V návrhu
uviedla, že s otcom maloletého W. boli partnermi približne od roku 2016. V období od júna 2019 do
narodenia maloletého bývala matka maloletého u svojej matky v H. a otec maloletého v H. H., kde
vlastní byt. Nakoľko v byte v H. H. neboli vytvorené vhodné podmienky pre život s maloletým dieťaťom,

zostala matka aj po narodení maloletého bývať u svojej matky, a to až do dňa 01.09.2019, kedy si matka
maloletého kúpila vlastný byt. Otec sa k matke a k maloletému do tohto bytu nasťahoval a býval tam s
nimi v období od 01.03.2020 do 19.05.2020, kedy sa z bytu odsťahoval. Od tohto obdobia otec chodieval
za maloletým a matkou každý týždeň na približne 3 dni. Nikdy nebol s maloletým sám, vždy trávil s
maloletým čas za prítomnosti matky. Od júna 2020 otec prispieva matke na výživu maloletého sumou
100 Eur mesačne. Matka v návrhu uviedla, že dňa 11.11.2020 sa otec pri odchode z H. matky spýtal

a naliehal na ňu, kedy mu maloletého W. dá, pretože ho chce vziať do H. H. a tam sa o maloletého
starať. Na základe uvedeného nadobudla strach, že otec vezme maloletého do H. H. a neplánuje jej
ho vrátiť. Vyjadrila presvedčenie, že je v rozpore so záujmami maloletého, aby bol maloletý násilne
vzatý z jeho prostredia a išiel s otcom bez prítomnosti matky do cudzieho prostredia. Matka nemá
problém so stretávaním otca s maloletým v R. v mieste bydliska maloletého a otcovi v stretávaní s
maloletým žiadnym spôsobom nebráni, avšak stretávanie je potrebné prispôsobiť záujmom maloletého,

ktorý vzhľadom na svoj vek a na to, že doposiaľ vyrastal len s matkou, je pochopiteľne naviazaný na
prítomnosť matky. Matka v návrhu tiež uviedla, že napriek skutočnosti, že otec má v H. H. vlastnýbyt, nedokázal počas tehotenstva vytvoriť pre matku a maloletého vhodné podmienky pre spoločný
rodinný život, nepripravil pre dieťa izbu, napriek tomu, že to sľúbil. Podľa názoru matky sa otec ani v
období, keď býval v matkinom byte nestaral a nezaujímal o maloletého. Výnimočne na naliehanie matky

maloletého prebalil, prípadne nakŕmil. Matka uviedla, že otec sa správa nepozorne, v dôsledku čoho si
maloletý pri ňom viackrát ublížil. Potrebu neodkladného opatrenia matka odôvodňovala tým, aby nedošlo
k narušeniu denného režimu maloletého a aby mal maloletý naďalej stabilitu v osobe, ktorá zabezpečuje
jehovýchovuastarostlivosť.NakoľkoprávaapovinnostikmaloletémuW.niesúupravenésúdom,matka
má vzhľadom na súčasný stav dôvodnú obavu, že otec sa bez rozhodnutia súdu bude domáhať výkonu

rodičovských práv aj na úkor záujmu maloletého, naplní hrozbu a maloletého vytrhne z prostredia, na
ktoré je zvyknutý a z bezpečia poskytovaného mu matkou.

2. Súd prvej inštancie aplikoval na osvedčené skutočnosti ustanovenia § 324 ods. 1, §
325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP, § 2 ods. 1 CMP. Po náležitom oboznámení
sa s obsahom návrhu matky maloletého dieťaťa, s obsahom písomného vyjadrenia ustanoveného

kolízneho opatrovníka, s obsahom písomnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. H.,
odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 26.11.2020, vrátane priloženého vyjadrenia otca maloletého,
ako aj s ostatným obsahom spisu vedeného pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp.
zn. 6P/14/2020, dospel k záveru, že v danom prípade je daná naliehavá potreba úpravy pomerov
nariadením neodkladného opatrenia. Mal za osvedčené, že rodičia maloletého W. v súčasnosti nežijú

v spoločnej domácnosti a maloletý W. sa nachádza v osobnej starostlivosti matky. Táto o maloletého
zabezpečuje každodennú starostlivosť v potrebnom rozsahu, a to už od narodenia maloletého. Otec
maloletého býval s maloletým a matkou maloletého v spoločnej domácnosti iba časť života maloletého,
o maloletého sa staral iba sporadicky, pričom sám s maloletým bol najviac v rozsahu 2-3 hodín. Maloletý
W. má v čase rozhodovania súdu iba rok a päť mesiacov, pričom na matku ako najdôležitejšiu osobu

v jeho živote je silne citovo naviazaný. Od matky nebol maloletý nikdy odlúčený na dobu dlhšiu ako 3
hodiny. Súd prvej inštancie dával do pozornosti, že maloletý doposiaľ nespal mimo domácnosti matky,
ako i to, že bez matky nebol dlhšie ako 3 hodiny. Preto je v prvoradom záujme maloletého W., aby
osoba, v ktorej má najväčšiu oporu a ku ktorej má vyvinutý najsilnejší citový vzťah, bola neustále v
jeho blízkosti a aby maloletý nebol vystavený situácii, že si ho otec vykonávajúc svoje rodičovské práva

odvezie z domácnosti matky s cieľom vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého výlučne sám, bez
matky dieťaťa, v meste niekoľko kilometrov vzdialeného od bydliska matky a dieťaťa. Takéto násilné
odlúčenie od matky bez prihliadnutia na vek a vývinové potreby maloletého by mohlo negatívne ovplyvniť
jeho ďalší zdravý vývoj. S poukazom na uvedené preto súd prvej inštancie ustálil, že v danom prípade
je reálne osvedčená naliehavosť situácie a tým potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania

neodkladným opatrením. Rešpektujúc právo otca na zachovanie vzťahu k maloletému a právo otca
podieľať sa na výchove maloletého, upravil súd prvej inštancie rozsahu stretávania sa s maloletým
W. tak ako navrhla matka, ktorá úprava podľa názoru súdu prvej inštancie najlepšie zohľadňuje vek
dieťaťa, jeho denný režim a potreby dieťaťa. Obaja rodičia by však podľa názoru súdu prvej inštancie
mali sledujúc záujem maloletého zvážiť, či nie je nádej na obnovenie ich spolužitia, zvážiť, či by nebolo

vhodné navštíviť odborníkov na danú problematiku, pomenovať problémy a vynaložiť maximálne úsilie
naodstránenietoho,čorodičovdieťaťarozdeľuje,nakoľkopráveobnovenímichvzájomnéhospolužitiaa
vytvorením rodinných podmienok najlepšie zabezpečia vhodné podmienky pre zdravý vývoj maloletého
a zároveň v najširšej možnej miere aj oni zabezpečia vhodné podmienky pre zdravý vývoj maloletého
a zároveň v najširšej možnej miere aj oni sami budú uspokojení na svojich rodičovských právach. S

poukazom na uvedené preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho uznesenia.

3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletého
dieťaťa namietajúc, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne. Konštatoval, že matka maloletého
ho v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykreslila ako človeka, ktorý je nezodpovedný a

ktorý je schopný násilne odňať maloletého matke a odviesť ho do H. H.. Uviedol, že tvrdenia matky
ohľadom súčasne adresy bydliska maloletého sú pravdivé. Je pravdou, že s matkou maloletého býval
odo dňa 01.03.2020 do 19.05.2020, avšak nie je pravdou, že dňa 19.05.2020 sa odsťahoval, nakoľko
ho matka z bytu vyhodila. Za maloletým od uvedeného obdobia chodieval každý týždeň na cca 3 až 4
dni, pričom s maloletým nebol sám z dôvodu, že matka to otcovi neumožnila. K tvrdeniu matky, že chce

vziať maloletého do H. H., uviedol, že maloletého chcel zobrať do H. H. na základe dohody s matkou
maloletého a spolu s ňou, pričom otec maloletého chcel navštíviť jeho rodičov a ukázať im maloletého,
nakoľko títo ho nevideli od júla 2020. To, že by uvažoval o tom, že maloletého násilne zoberie z jeho
prostredia, odmietal, uvádzajúc, že by to nikdy neurobil a ani to neurobí bez ohľadu na existenciu, aleboneexistenciu akéhokoľvek neodkladného opatrenia súdu. Poukazujúc na správu kolízneho opatrovníka
zo dňa 26.11.2020 uviedol, že v byte H. H. má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý telesný a
psychický vývoj maloletého a teda tvrdenie matky o opaku nie je pravdivé. Ďalej uviedol, že o syna

sa vždy riadne staral a zaujímal. K tvrdeniu matky maloletého, že sa bojí o zdravie maloletého, keď je
maloletý so svojim otcom, pretože tento je nepozorný otec uviedol, že toto je nepravdivé a rovnako za
nepravdivé považoval tvrdenia matky, že o maloletého sa stará sama a sama zabezpečuje všetky jeho
potreby. Ešte pred narodením maloletého otec prispel matke polovicou sumy na kočík, ako aj postieľku
a matrac. Počas obdobia, ktoré trávili v H. H., hradil matke maloletého a maloletému bývanie, stravu a

hygienické potreby. Počas obdobia, keď spoločne žili v H., matke prispieval na nájom, potraviny a iné,
ktoré skutočnosti doložil pokladničnými blokmi. Uviedol, že o maloletého sa staral od narodenia tak, ako
mu to bolo umožnené matkou maloletého. Vyjadril presvedčenie, že zdravý a bezpečný vývoj maloletého
nijakým spôsobom neohrozuje, rovnako nemá záujem nijako narúšať denný režim maloletého ani to, aby
mal stabilitu v osobe svojej matky. Všetko, čo otec chce, je to, aby sa mal možnosť podieľať na výchove
maloletého, ktorého miluje. Uviedol, že s maloletým má dobrý vzťah, že chce robiť všetko pre to, aby

mali taký vzťah aj do budúcna. So zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, s ohľadom na
nízky vek maloletého, otec v zásade súhlasil, avšak na základe rozhodnutia súdu vo veci samej. Vyjadril
presvedčenie, že na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky neodkladným opatrením súdu
nijaké podmienky splnené neboli a nie sú, ktorá skutočnosť platí aj pre úpravu styku otca s maloletým.
Na záver uviedol, že má záujem na tom, aby mal s matkou maloletého kvôli maloletému korektný

vzťah a aby zabezpečili vhodné podmienky pre jeho zdravý vývoj a rovnako má záujem, aby spolu s
matkou maloletého v prípade potreby absolvovali psychologické poradenstvo ohľadom starostlivosti o
maloletého. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keďže na nariadenie neodkladného opatrenia
neboli a nie sú splnené procesné ani hmotnoprávne podmienky (situácia nie je vôbec naliehavá, ako
ju popísala matka maloletého, pretože ani bez rozhodnutia súdu sa výkonu rodičovských práv na úkor

záujmu maloletého otec domáhať nemieni a vytrhnúť maloletého z prostredia, na ktoré je zvyknutý podľa
jeho tvrdení nikdy nechcel a ani nechce), navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že návrh matky maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
zamietne.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu názoru, že je v danom prípade naliehavá potreba úpravy pomerov nariadením neodkladného
opatrenia a že matka osvedčila existenciu dôvodov, pre ktoré by mala byť úprava práv a povinností k
maloletému W. dočasne upravená v znení navrhovanom matkou. Sám otec pred kolíznym opatrovníkom
potvrdil,žematkamávhodnébytovépodmienkyprevýchovudieťaťa.Maloletýmázabezpečenúkvalitnú

stravu a je primerane a čisto oblečený. Námietky voči starostlivosti matky o maloletého otec nemá,
tiež potvrdil, že doposiaľ mal maloletého najdlhšie bez prítomnosti matky na obdobie dvoch až troch
hodín, nikdy sa nezrealizovalo to, že by si maloletého vzal bez prítomnosti matky do svojej domácnosti
a maloletý by u neho prespal. Pokiaľ otec uvádza, že matka to nikdy nedovolila a nebola ochotná o
tom ani hovoriť, uvedené sa nezakladá na pravde, čo preukazuje aj skutočnosť, že otec sa napriek

tomu, že nežije s matkou a maloletým viac ako 8 mesiacov, doposiaľ nijako nedomáhal
stretávania s maloletým, a už vôbec nie starostlivosti o neho. Súd prvej inštancie podľa názoru matky
správne posúdil, že je v prvoradom záujme maloletého, aby maloletý nebol vystavený situácii, že si
ho otec vykonávajúc svoje rodičovské práva odvezie z domácnosti matky s cieľom vykonávať osobnú
starostlivosť o maloletého výlučne sám, bez matky maloletého, v meste niekoľko kilometrov vzdialeného

od bydliska matky maloletého a maloletého, nakoľko takéto odlúčenie od matky bez prihliadnutia na
vek a vývinové potreby maloletého by mohlo negatívne ovplyvniť jeho ďalší zdravý vývoj. Súd prvej
inštancie preto správne ustálil, že v danom prípade je reálne osvedčená naliehavosť situácie a tým
potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania neodkladným opatrením a právo otca podieľať
sa na výchove maloletého, upravil rešpektujúc jeho právo na zachovanie vzťahu k maloletému, ako aj

jeho právo podieľať sa na výchove maloletého. Matka maloletého nesúhlasila s tvrdením, že by mal
maloletý vytvorené v H. H. podmienky na bývanie, nakoľko otec odmietal vymaľovať izbu pre maloletého
v jeho byte, ktorý predtým niekoľko rokov prenajímal a to napriek tomu, že ho o to niekoľkokrát žiadala.
Uviedla, že nie je pravdou, že by otca maloletého vyhodila z bytu, ako to popisuje v odvolaní, nakoľko
tento odišiel z vlastnej vôle, dokonca matke maloletého povedal, že ona má byť sama s maloletým W.

v H. a on, že bude mať syna Z. ( ktorého má zo vzťahu s inou ženou). Dokonca povedal, že nevie,
či maloletý W. je vôbec jeho. Tvrdenie, že otec nikdy neprejavoval záujem o maloletého, bol pasívny,
čo sa týka venovaniu sa maloletému popísala v niekoľkých situáciách, príkladmo, že otec častým,
hlasným, agresívnym krikom na matku maloletého, alebo do telefónu na jeho rodičov, maloletého budilzo spánku, nikdy sa nezaujímal, čo potrebuje matka pre maloletého kúpiť, pokiaľ ho matka prosila,
aby sa povenoval maloletému, keď plakal a ona napríklad varila, otec maloletého jej povedal, že je
PN a ďalej čítal knihu. Počas obdobia, keď chodievali do H. H., vytváral maloletému krikom a hnevom

stresujúce situácie, pričom sa vyjadroval, že vo svojom byte bude kričať a búchať dverami kedy a ako
chce. Otec svoju vôľu, že chce vziať maloletého do H. H. potvrdil aj vo vyjadrení, keď mal uviesť, že
žiada o zverenie do jeho osobnej starostlivosti. Otec maloletého sa pred matkou maloletého spýtal svojej
matky, či by sa vedela o maloletého postarať, na ktorú otázku ona odpovedala, že nie. Matka maloletého
poprela, že by od otca maloletého nežiadala finančné prostriedky, nakoľko mu viackrát vravela, že

mohol kúpiť napríklad perinku, resp. iné kojenecké potreby. Uviedla, že otec maloletého sa nepodieľal
na výdavkoch spojených s bytom v H. s tým, že on má byt v H. H. a nebude platiť dva byty. Matka
maloletého vyjadrila, že nariadenie neodkladného opatrenia bolo nevyhnutné a v poslednej chvíli ako
účinná ochrana pred nasledkami zásahu do práv a právom chránených záujmov maloletého W., o čom
svedčí skutočnosť, že účastníci konania svoje práva vykonávajú súdom usporiadaným spôsobom, ktorý
vyhovuje maloletému. Vyjadrila obavy z konania otca v prípade, ak by odvolací súd vyhovel návrhu otca

a nariadené neodkladné opatrenie by zrušil (a to zmenou uznesenia tak, že návrh matky by zamietol).
Pokiaľ otec maloletého nežiada zmenu súdom nariadenej úpravy jeho rodičovských práv, má matka
maloletého odôvodnené obavy, že otec maloletého naplní svoje hrozby a maloletého v rozpore s jeho
záujmom na zdravom vývoji zoberie z jej starostlivosti. Na základe vyššie uvedeného navrhovala, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

5. Otec v písomnej reakcii na vyjadrenie matky uviedol, že o maloletého sa vždy staral riadne, nie
sporadicky, ako tvrdí matka maloletého. Poprel tvrdenie matky, že maloletý nemá vytvorené podmienky
na bývanie v byte otca, pričom poukázal na šetrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 26.11.2020 podľa
ktorého má otec vytvorené vhodné bytové podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého.

Poprel aj tvrdenia matka ohľadom jeho odchodu z H.. Uviedol, že klamstvom je aj jeho údajné tvrdenie
o tom, že maloletý W. nie je jeho synom. Otec vo svojom vyjadrení popisoval rôzne situácie ohľadom
zaobchádzania s maloletým a vyvracal tak všetky tvrdenia matky o jeho nezáujme ohľadom maloletého
W.. Uviedol, že situáciu nepovažuje za naliehavú, ako ju popísala matka maloletého, pretože ani bez
rozhodnutia súdu sa výkonu rodičovských práv na úkor záujmu maloletého domáhať nemieni a vytrhnúť

maloletého z prostredia, na ktoré je zvyknutý nikdy nechcel a ani nechce. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie nariadil neodkladné opatrenie len na základe tvrdení matky maloletého, ktoré neboli a nie sú
ničím podložené. Naopak, niektoré tvrdenia matky maloletého otec vyvrátil listinnými dôkazmi, pričom
rovnako preukázal, že niektoré skutočnosti matka maloletého zamlčala. Záver súdu prvej inštancie, že je
v prvoradom záujme maloletého, aby nebol vystavený situácii, že ho otec vykonávajúc svoje rodičovské

práva odvezie z domácnosti matky s cieľom vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého výlučne sám,
považoval otec za správny, avšak uviedol, že maloletého nikdy popísanej situácii nechcel vystaviť. Matka
maloletého sa snaží navodiť dojem, že nebyť neodkladného opatrenia súdu vydaného v poslednej chvíli,
už by otec naplnil svoje hrozby a maloletého by v rozpore s jeho záujmom vzal zo starostlivosti jeho
matky, ktorá skutočnosť sa podľa otca nezakladá na pravde. Vyhlásil, že z jeho strany maloletému

nehrozilo a ani nehrozí žiadne nebezpečenstvo ani akákoľvek ujma a že nikdy neurobí nič, čo by ohrozilo
jeho zdravý a bezpečný vývoj.

6. Matka v písomnom vyjadrení uviedla, že otec maloletého sa nikdy nezaujímal, či matka maloletého
s niečím potrebuje pomôcť, rád sa spoliehal vo všetkom na matku maloletého, nakoľko sa veľmi často

vyhováral aký je pracovne zaneprázdnený, čo však nebola pravda. Trvala na tom, že otec maloletého
počas spolužitia robil napriek, keď ho matka prosila a žiadala, aby nerobil stresy maloletému počas
spánku, aby nekričal a nebúchal dverami. Matka maloletého poznamenala, že otec maloletého nikdy
nezohľadňoval, aké má matka na maloletého výdavky. Matka však má pokladničné doklady základných
potrieb zakupované pred narodením maloletého (robila si prehľad, aké sú približne výdavky na dieťa),

bločky bežných potravín matka neodkladala. Ďalej uviedla, že pasívny prístup otca k starostlivosti
o maloletého nemá ako dokázať, nakoľko si nič nenatáčala, ani nefotila. Keď potrebovala zakúpiť synovi
potrebné veci, tak mu to jednoducho zakúpila. Má len svedkov (svoju rodinu a susedov), aké bolo
správanieotcamaloletého.Uviedla,ženariadenieneodkladnéhoopatreniabolonevyhnutéavposlednej
chvíli ako účinná ochrana pred následkami zásahu do práv a právom chránených záujmov maloletého

W., o čom svedčí skutočnosť, že účastníci konania svoje práva vykonávajú súdom usporiadaným
spôsobom, ktorý vyhovuje maloletému. Vyslovila obavy z konania otca v prípade, ak by odvolací súd
vyhovel návrhu otca a nariadené neodkladné opatrenie by zrušil (a to zmenou uznesenia tak, že návrh
matky by zamietol).7. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol

viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné
vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné za použitia ust. § 388 CSP zmeniť, keďže neboli
splnené zákonné podmienky v tejto časti pre jeho potvrdenie, ani zrušenie.

8. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie reflektujúc na návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by do doby skončenia konania vo veci samej (predmetom ktorej je úprava práv a
povinností k maloletému dieťaťu) mali byť upravené práva a povinnosti rodičov voči maloletému, dospel
k dôvodnosti takejto úpravy, maloletého W. zveril do dočasnej starostlivosti matky a voči otcovi upravil
rozsah a podmienky styku otca s maloletým.

9. Odvolateľ (otec) namieta nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom smere, že na nariadenie
neodkladného opatrenia neboli a nie sú splnené procesné ani hmotnoprávne podmienky majúc za to,
že situácia nie je vôbec naliehavá, ako ju popísala matka maloletého, pretože ani bez rozhodnutia súdu
sa výkonu rodičovských práv na úkor záujmu maloletého otec domáhať nemieni a vytrhnúť maloletého
z prostredia, na ktoré je zvyknutý podľa jeho tvrdení nikdy nechcel a ani nechce.

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.

11. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal vecnými námietkami odvolania vzťahujúcimi sa k problematike
nariadenia neodkladného opatrenia a s tým spojeného dočasného zverenia maloletého do osobnej

starostlivosti matky a úpravy styku otca s maloletým W., vyhodnotením ktorých tieto posúdil ako
opodstatnené, jednoznačne indikujúce k zmene napadnutého rozhodnutia (§ 388 CSP).

12. V posudzovanej veci vychádzajúc z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd ku dňu svojho
rozhodnutia za osvedčené (vychádzajúc ťažiskovo zo správ o šetrení pomerov tiež zo skutočností

uvádzaných otcom v odvolacom konaní a matkou v podaných vyjadreniach), že rodičia maloletého
W. boli partnermi približne od roku 2016 a od 19.05.2020 nežijú v spoločnej domácnosti. Otec bol
oboznámený s podaným návrhom vo veci úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu a v rámci neho
navrhovaným neodkladným opatrením v rámci šetrenia pomerov ÚPSVaR. Uviedol, že s matkou a
maloletým fungovali ako rodina do mája 2020, od kedy starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka.

Námietky voči starostlivosti matky o maloletého nemá. Vyjadril záujem o obnovenie vzťahu s matkou,
aby fungovali ako rodina. Prejavil záujem o to, aby s matkou maloletého chodili ku psychológovi, jednak
z dôvodu obnovenia spolužitia, resp. z dôvodu, aby sa dohodli ohľadom maloletého. Vyjadril sa, že by
chcel s matkou komunikovať, no ona s ním komunikovať odmieta.

13. Osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu, je obsiahnutá v ustanoveniach § 360 až
§ 369 Civilného mimosporového poriadku, ktoré však upravujú len niektoré ustanovenia o neodkladných
a iných opatreniach súdu. V otázkach tam neupravených, sa v zmysle § 2 ods. 1 CMP použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku. Pri posúdení dôvodnosti odvolania otca maloletého dieťaťa,
vychádzajúc z vyššie uvedeného, aplikoval odvolací súd nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1, 2 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.17. V zmysle § 329 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

19. Z ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia o úprave styku s maloletým
dieťaťom nedohodnú, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
20. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

22. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

23. Ako vyplýva z ustanovení § 325 CSP a § 361 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť len z
dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a

v konaniach, ktoré sú upravené v CMP aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

24. V tomto konaní na návrh matky bolo nariadené neodkladné opatrenie, dôvody ktorého vo všetkých
jeho častiach možno subsumovať pod dôvod uvedený v ust. § 325 ods. 1 CSP, spočívajúci v
potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Pre potreby využitia tohto inštitútu postačovalo

teda osvedčenie potreby nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov
predovšetkým mal. dieťaťa, pričom zistenie relevantných skutočností si z hľadiska jeho účelu
nevyžadovalo vykonanie plnohodnotného dokazovania, postačoval zjednodušený spôsob, teda ich
osvedčenie.

25. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného
obsahu, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, keďže v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva a vychádza sa len z návrhu na jeho
nariadenie v prípade nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania a v prípade nariadenia
neodkladného opatrenia po začatí konania aj z obsahu súdneho spisu, teda z dôkazov už vykonaných.

26. V danom prípade sa matka domáhala nariadením neodkladného opatrenia zveriť maloletého W. do
dočasnej osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť úpravu styku za jej prítomnosti. Ako dôvod uvádzala,
že má obavy z toho, že otec maloletého W. neoprávnene premiestni do H. H. za účelom uplatňovania
svojich rodičovských práv. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému

dieťaťu majú obidvaja rodičia a platí, že zatiaľ čo o bežných veciach dieťa môže rozhodovať každý
z rodičov samostatne, o podstatných veciach musia rozhodovať obaja rodičia spoločne. Posúdením
rozhodujúcich skutočností z obsahu spisu však odvolací súd zastáva názor, že otec maloletého W.
nesmeruje svoje konanie tak, aby bolo možné konštatovať, že sa javí ako ohrozujúce, resp. že bybola dôvodná obava z toho, že si maloletého zoberie proti vôli matky do H. H. práve naopak, otec
počas celého konania túto skutočnosť neguje aj svojim správaním, v danom prípade teda nejestvujú
také okolnosti, ktoré by vyžadovali svojim charakterom neodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi

neodkladným opatrením. Takáto zmena, aj s prihliadnutím na dôvody uvádzané matkou, nemôže
byť dostatočným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vyžaduje aspoň osvedčenie
okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie; miera osvedčenia
sariadidanousituáciou,najmänaliehavosťoujejriešenia.Vdanomprípadeznávrhu,odvolaniaotcaako
aj vyjadrenia matky k podanému odvolaniu nesporne vyplýva nezhoda rodičov vo vzťahu k starostlivosti

o maloleté dieťa a nedostatok potrebnej vzájomnej komunikácie, ktorá má byť vždy vedená v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa. Je potrebné ale zdôrazniť, že otcovi, rovnako ako matke patria všetky
rodičovské práva a rovnako mu však patria aj všetky rodičovské povinnosti. Obaja rodičia totiž, bez
ohľadu na to, ktorý z nich sa vnútorne cíti byť vo vzťahu k dieťaťu dominantným, sú si v právach a
povinnostiach voči dieťaťu plne rovní. V posudzovanej veci obaja rodičia prezentujú, že chcú svojmu
dieťaťu len to najlepšie, preto by mali so zreteľom práve na jeho záujem aj reálne praktikovať vzájomne

korektne nastavenú komunikáciu, a to napriek ich partnerskej nezhode, pretože myslieť si, že dieťa by
opačnýmstavomnebolopoznamenané,byboloiluzórnym.Vyjadrenímreálnehonaplnenia(dosiahnutia)
takéhoto stavu na rozdiel od jeho formálneho verbalizovania, je absencia potreby viesť súdne konania
a vyžadovania upravovať prostredníctvom procesných inštitútov tie nuansy života ich dieťaťa, ktoré
primárne pri vyspelosti rodičov a vo svetle favorizovania jeho záujmov pred záujmami vlastnými, si

štandardne rodičia konsenzom majú vedieť nastaviť.

27. Odvolací súd apeluje na rodičov, aby nadradili záujmy maloletého nad vlastné konfrontačné
správanie, emócie a uvedomili si základnú potrebu maloletého, tolerujúcu s jeho právom na starostlivosť
obidvoch rodičov. Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa.

Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Každý z rodičov je povinný
vychovávať dieťa v úcte k druhému rodičovi a pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu.

28. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že posúdenie dôvodnosti rozsahu výkonu rodičovských práv
a povinností na strane toho - ktorého rodiča, môže byť až výsledkom zistenia všetkých rozhodujúcich

skutočností, ich starostlivého vyhodnotenia a premietnutia do rozhodnutia vo veci samej. Pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia, ako už bolo uvedené vyššie, totiž prevláda požiadavka rýchlosti nad
požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti,
ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci. Zákon z tohto dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, mal súd vykonávať dokazovanie v

rozsahu ako v prípade, keď rozhoduje o veci samej. Do tejto doby je však v záujme oboch rodičov,
aby vyvinuli maximálnu snahu o udržanie a zlepšenie vzájomných vzťahov, keďže prípadná konfliktná
komunikácia nemôže mať iný, ako negatívny dopad na dieťa, pretože narušuje pocit jeho bezpečia a
zázemia, rodičovskej ochrany a citovej stability, čo vo výsledku môže vyústiť do nepriaznivého dopadu
na jeho nielen psychické, ale aj fyzické zdravie.

29. Odvolacie námietky otca tak odvolací súd vo svetle záujmu mal. dieťaťa a naplnenia rodičovských
práv otca vyhodnotil ako spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
30. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).