Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, July 24, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222704
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117222704.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: 1/ I. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, 2/ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. č. d. XXX, právne zastúpená promovanou právničkou Ivetou Orlíkovou, advokátkou, Kapitulská 6,
Trnava, a I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. P. XXXX/X, T., právne zastúpený JUDr. Luciou Cepka
Zvolenskou, advokátkou, Kollárova 17, Trnava, o návrhu matky na zvýšenie výživného a vzájomnom
návrhuotcanazmenuvýchovnéhoprostrediaapodávanieinformáciímatkou,oodvolaníotcamaloletých

proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27. septembra 2019, č.k. 40P/39/2017-311, v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 15. októbra 2019, č.k. 40P/39/2017-320, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV., V. a VI. m e n í tak,
že výživné otca voči maloletej I. a maloletej I. sa zvyšuje zo sumy 150 eur mesačne na sumu 180 eur
mesačne na každú maloletú s účinnosťou od dňa 01.12.2017, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2017 do 24.07.2020 v sume 460 eur na každú
maloletú sa otcovi povoľuje splatiť v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným na každú
maloletú s tým, že omeškanie so splnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním konanie o vzájomnom návrhu otca zo dňa
12.03.2019 o zmene výchovného prostredia zastavil (výrok I.), súd schválil dohodu rodičov v znení:
obajarodičiasúoprávneníapovinnízastupovaťmaloletédetiaspravovaťichmajetokvbežnýchveciach

(výrok II.). Ďalej súd prvej inštancie zvýšil s účinnosťou od 01.12.2017 povinnosť otca prispievať na
výživu maloletej I. zo sumy 150 eur mesačne na 250 eur mesačne (výrok III.) a takisto zvýšil výživné
s účinnosťou od 01.12.2017 otca voči maloletej I. zo sumy 150 eur mesačne na 250 eur mesačne
(výrok IV.) a zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom vo výroku V. u maloletej I. za obdobie od
01.12.2017 do 30.09.2019 v celkovej výške 1.775 eur a vo výroku VI. nedoplatok za to isté obdobie,
v tej istej výške na maloletú I. s tým, že otec je povinný uvedené nedoplatky zaplatiť každý do troch
dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Vo výroku VII. súd schválil dohodu rodičov o úprave

styku otca s maloletými deťmi, vo výroku VIII. zamietol návrh otca na uloženie povinnosti matke podávať
informácie, a vo výroku IX. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 27C/200/2009-27 zo dňa
14.09.2009 v časti schválenej dohody rodičov, a v na záver rozhodol o trovách konania tak, že žiaden
z účastníkov nemá na ich náhradu nárok (výrok X.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matkasa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.12.2017 domáhala zvýšenia výživného otca na
maloleté deti zo sumy 150 eur na sumu 280 eur na každé dieťa z dôvodu, že posledná úprava výživného
bola 8 rokov pred podaním tohto návrhu, za ktorú dobu maloleté deti vyrástli, náklady sa zvýšili nielen

s ich fyzickým rastom ale aj s ich potrebami ohľadne vzdelania a vývoja. Začali navštevovať základnú
školu, sú už žiačkami piatej triedy. Náklady na maloletú I. matka vyčíslila vo výške 294 eur v čase
podania návrhu a na maloletú I. vo výške 304 eur. Otec uviedol, že výživné si riadne voči deťom plní,
pravidelne sa podieľa aj na ďalších výdavkoch spojených s maloletými dcérami. S dcérami trávil čas
aj nad rámec rozhodnutia súdu, s navrhovanou výškou zvýšeného výživného nesúhlasí. Súd prvej

inštancie vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. 40P/39/2019-131, zo dňa 20.06.2018 tak, že výživné zvýšil
zo sumy 150 eur na 250 eur na každé dieťa a vyčíslil nedoplatok. Krajský súd v Trnave v dôsledku
podaného odvolania uznesením, č. k. 11CoP/82/2018-176 zo dňa 14.01.2019 tento rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po vrátení veci súdu prvej inštancie otec
12.03.2019 požiadal vzájomným návrhom o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti.
Súd prvej inštancie zistil, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava,

č.k.27C/200/2009-27zodňa14.09.2009atosumou150eurmesačne,kedysúdschválildohodurodičov
o výkone ich práv a povinností k maloletým deťom. V tej dobe matka bola na materskej dovolenke,
ukončila poberanie rodičovského príspevku. Zostala poberateľkou prídavkov na deti. Zamestnala sa na
6 hodín, od konca augusta 2009 s príjmom 2,32 eur na hodinu brutto. Otec v tej dobe bol zamestnaný v
I.- A. a.s., a v roku 2009 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 908 eur, inú vyživovaciu povinnosť

nemal. Maloleté navštevovali materskú školu. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení
§ 26, § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že vzájomný návrh otca na zmenu výlučnej osobnej starostlivosti matky v prospech striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov nie je dôvodný. Na pojednávaní dňa 27.09.2019 vzal otec svoj návrh na
zmenu výchovného prostredia späť, pričom matka a opatrovník so späťvzatím návrhu v tejto časti

súhlasili, preto súd konanie o vzájomnom návrhu otca o zmene výchovného prostredia zastavil (výrok
I.) rozsudku. Počas konania sa rodičia dohodli, opatrovník s dohodou súhlasil, aby obaja boli oprávnení
a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach (výrok II.). Súd mal za to,
že nie je dôvodný návrh otca na ukladanie povinnosti matke pravidelne otca informovať raz za mesiac
o zdravotnom stave maloletých detí, školských i mimoškolských aktivitách a prospechu, nakoľko nebola

zistená žiadna prekážka na strane matky či otca, aby sa po uzavretí dohody v časti zastupovania a
spravovania majetku detí otec detí sám neinformoval tak o prospechu ako i o iných preňho potrebných
skutočnostiach, keď mal za to, že pokiaľ otec prejavuje opravdivý záujem o tieto informácie, sám osobne
môže vynaložiť iniciatívu, svoj čas a energiu na ich získanie. Preto v tejto časti návrh otca zamietol
(výrok VIII). Predmetom konania autoritatívneho rozhodnutia súdom vo veci samej sa tak stal pôvodný

návrh matky na zvýšenie výživného na obe maloleté deti od podania návrhu s tým, že matka žiadala túto
vyživovaciu povinnosť zvýšiť zo sumy 150 eur na 250 eur mesačne. Súd skonštatoval, že je zrejmé, že
postupom času sa v dôsledku rôznych okolností na strane oprávnenej osoby ako aj na strane povinnej
osobyreálnepodmienkyodlišujúodskutkovýchpodmienok,zktorýchposlednérozhodnutievychádzalo.
K odôvodneným potrebám maloletých detí z vykonaného dokazovania porovnaním pomerov v čase

ostatného rozhodnutia, teda rozhodnutia v roku 2009 a v súčasnosti mal súd preukázané, že došlo k
podstatnej zmene, keď v čase ostatnej úpravy mali maloleté tri roky a navštevovali materskú školu.
T.č. sú maloleté žiačkami 7. ročníka základnej školy, obe majú zhoršený zdravotný stav, ktorý vyžaduje
zvýšenú zdravotnú starostlivosť. Od posledného rozhodnutia uplynulo 10 rokov, preto je nepochybné,
že došlo aj k inflácii cien tovarov a služieb. Matka mesačne vynakladá na úradu výdavkov týkajúcich

sa detí 262,50 eur na maloletú I. a 270 eur na maloletú I.. Maloleté deti bývajú v prenajatom obecnom
byte v C. spolu s matkou, ktorý bol matke pridelený počas tohto konania, nakoľko na žiadosť otca sa
musela spolu s dcérami vysťahovať z bytu v D., kde bývali, ktorý bol vo výlučnom osobnom vlastníctve
otca maloletých, ktorý mal v úmysle predmetný byt predať. K schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom otca mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že tento bol jediným konateľom a

spoločníkom spoločnosti Z., s.r.o. do 29.06.2018, následne sa stal jedným z dvoch konateľov a dvoch
spoločníkov. Z daňových priznaní spoločnosti Z. vyplynulo, že v roku 2016 a 2017 bola spoločnosť v
strate. V roku 2018 vykázala zisk podliehajúci zdaneniu vo výške 3,14 eur. Táto spoločnosť je fakticky
neaktívna. Počas konania otec spolu so spoločníčkou spoločnosti Z., s.r.o. kúpili obchodné podiely v
spoločnosti I. T., s.r.o. Uvedená spoločnosť vlastní hnuteľný majetok prevyšujúci sumu 65.000 eur, čo

vyplynulo z účtovnej závierky spoločnosti, v ktorej otec podniká v činnosti taxi služba s vozovým parkom
8 motorových vozidiel. Relevantným pre súd bola skutočnosť, že otec bol schopný v hotovosti uhradiť
obchodný podiel 5.000 eur, napriek tomu, že z výkonu zamestnania dosahuje príjem 150 eur brutto a
z výhier v pokri dosahuje len nízke percentuálne podiely podľa zmlúv o spolupráci. Na otázku súduz čoho žije, uviedol na pojednávaní, že je samostatne zárobkovo činná osoba, napriek tomu, že nie
je vedený v živnostenskom registri, že žije z príjmu z realít, ktorá ale nie je predmetom podnikania
spoločnosti Z., s.r.o. ani I. T., s.r.o. a teda pôsobí len ako sprostredkovateľ. Žije z pôžičiek od rodičov,

ktoré v konaní nepreukázal. Uviedol, že jeho mesačný príjem je asi 100 eur v spoločnosti Z., s.r.o.
pričom jeho pravidelné mesačné výdavky sú vo výške 1.590 eur. Má hypotéku, ktorú nesplatil, napriek
tomu, že z predaja rodinného domu získal sumu 110.000 eur. Záložné právo banky preniesol na byt
v D. R. T.. Otec sa od rozvodu manželstva s matkou maloletých detí opätovne oženil, rozviedol, a t.č.
žije v spoločnej domácnosti s partnerkou I. Q., s ktorou má jedno maloleté dieťa, teda tretie v poradí,

maloletú Q. a očakáva narodenie svojho štvrtého dieťaťa v mesiaci február 2020. Od roku 2009 došlo k
zníženiu jeho príjmu, keď v roku 2015 ukončil pracovný pomer. V tom čase dosahoval u zamestnávateľa
priemernú mesačnú mzdu 1.343 eur v čistom. Otec sa stal od 01.07.2016 konateľom a spoločníkom ako
aj zamestnancom spoločnosti Z., s.r.o. a od 01.04.2019 v spoločnosti I. T., s.r.o. Okrem toho sa otec
venuje v rámci sprostredkovateľskej činnosti realitám, má zakúpenú franšízovú licenciu v gastrosieti I..
Necelý mesiac pred začatím toho súdneho konania predal rodinný dom v C. za cenu 180.000 eur, počas

súdneho konania predal byt v rodinnom dome v D. R. T., má hypotekárny úver so zostatkom 90.500
eur. Nakoniec medzi zárobkové možnosti súd zohľadnil aj to, že otec sa vo voľnom čase venuje pokru,
v ktorom okrem vstupných výdavkov dosahuje aj úspechy spojené s vyplatením výhier dňa 26.02.2019
1.750 eur, 19.03.2019 20.366 eur, pričom tvrdené rozdelenie výhier medzi sponzora a neho ako hráča,
súdu nepreukázal. Súd má povinnosť chrániť záujmy maloletých detí a na neprimerané majetkové riziká,

ktoré na seba berie otec, neprihliadať. Týmto majetkovým rizikom podľa názoru súdu bola nesplatená
hypotéka či už v celosti alebo v časti za súčasnej držby hotovosti, prenájom bytu za súčasnej držby
vlastného neužívaného prázdneho bytu. Preto súd neprihliadol na výdavky otca vo výške 420 eur ako
mesačnej splátky hypotekárneho úveru, na výdavok otca s prenájmom bytu vo výške 690 eur, keď
zároveň mal otec výdavky s neužívaním vlastného bytu v sume 180 eur. Už z týchto položiek v celkovej

sume 1.110 eur, ktoré otec riadne mesačne hradil v roku 2018 z deklarovaného príjmu 108 eur v hrubom,
mal súd preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na úhrade bežných výdavkov
maloletých detí vo vyššej miere. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, ktorá je
diametrálne odlišná u matky a u otca, keď matka je schopná vzhľadom na jej vzdelanie a pozíciu na trhu
prácedosahovaťpríjem700až800eurmesačne,otecjeschopnýdosahovaťpríjemacontrariozistiteľný

z vykonaných mesačných úhrad vo výške nad 1.600 eur. Preto súd aj po zohľadnení otcovej ďalšej
vyživovacej povinnosti k maloletej Q. rozhodol tak, že návrhu matky na zvýšenie výživného zo sumy 150
eur na každé maloleté dieťa na 250 eur vyhovel. Zároveň určil aj nedoplatky na zročnom výživnom za
obdobie od 01.12.2017 do 30.09.2019 v celkovej výške 1.775 eur na každé dieťa, ktoré uložil zaplatiť
otcovi jednorazovo, nakoľko otec na pojednávaní potvrdil, že má úspory z predaja nehnuteľností, ktoré

sa síce zmenšili, avšak dosahujú päťciferné číslo. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec, keď
uviedol, že sa odvoláva proti výrokom rozsudku III., IV., V. a VI., Poukázal na skutočnosť, že súd
prvej inštancie nezabezpečil dôkaz navrhovaný otcom na pojednávaní týkajúci sa majetkových pomerov

matky. Otec nemá vedomosť, ako sa navýšil majetok matky od poslednej úpravy výživného. Je názoru,
že súd je voči jeho osobe zaujatý. Nevzal do úvahy výdavky otca týkajúce sa splátky hypotekárneho
úveru ako aj výdavok 690 eur, ktorý bol otec povinný uhradiť z dôvodu využitia vlastného bytu, rovnako
výdavok 180 eur a to aj napriek tomu, že dôvodnosť výdavkov otec niekoľkokrát súdu predložil. Nie je
mu zrejmé, z čoho súd vyvodil záver, že on je tým rodičom, ktorý je lepšie majetkovo zabezpečený.

Výškavýživného,ktorúsúdpriznalmaloletýmdcéram,nekorešpondujesoskutkovýmizisteniami.Možno
súhlasiť s tým, že vekom sa mení skladba nákladov spojených s návštevou školy u maloletého dieťaťa a
jeho potrebami. Toto však samo o sebe neznamená, že sa automaticky zvyšujú náklady dieťaťa a že je
potrebné zvýšiť aj výživné. Súd zárobkové príjmy otca týkajúce sa voľnočasovej aktivity poker zohľadnil
ako otcov príjem. Predkladal zmluvy o sprostredkovaní, z ktorých vyplýva, že otec mal nárok na výhru vo

výške10%,tedajednásapritejtohrehlavneonepravidelnézárobkyatovoväčšineprípadovnepatrných
malých častiach. Opakovane uvádzal, že z výhier mal len určité percento, nakoľko zvyšok patril jeho
sponzorom. Neexistuje žiaden relevantný dôvod domnievať sa, že príjem otca by mal byť v súčasnosti
vyšší ako príjem, ktorý mal počas prvej úpravy výživného v roku 2009. Otec sa pravidelne podieľal aj
na ďalších výdavkoch spojených s maloletými dcérami a poskytoval matke výživné aj nad súdom určenú

výšku výživného. Pokiaľ sa týka životnej úrovne dieťaťa, tak vodiacou zásadou na strane povinného
je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Súd nevzal v úvahu, že matka účelovo a
dlhodobo zavádza súd keď tvrdí, že pracuje iba štyri hodiny denne. Rozdiel úrovne oboch rodičov by
nemusel byť, ak by pracovala viac ako štyri hodiny denne. Tento stav na strane matky trvá niekoľkorokov. Očakávalo by sa, že matka by mala byť zodpovedná za budúcnosť svojich detí a bude situáciu
riešiť. Úmyselne sa však snaží vyhnúť hradeniu dlhov z predchádzajúceho vzťahu a svoju neochotu
riešiť staré dlhy a exekúcie sa podľa otca snaží kompenzovať tým, že celú vyživovaciu povinnosť na

deti prenesie na otca. Matka navyše pracuje v spoločnosti jej partnera a je preto otázne, či deklaruje
skutočnú výšku príjmu. Tento skutkový stav na strane matky, jej pasívne konanie vo vzťahu k získaniu
lepšie plateného pracovného miesta ako aj dôkazy predložené matkou z titulu uvedeného pracovného
pomeru, je nevyhnutné vyhodnotiť v prospech otca. Výživné poskytované zo strany otca je pomernou
časťou nákladov na maloleté dcéry a nemá, ani nemôže sanovať všetky ich potreby. Ako otec, tak

má i matka vyživovaciu povinnosť voči dcéram, avšak nie je ochotná zabezpečiť finančné prostriedky
na náklady na vlastné potreby. Na základe zmeny pomerov a to v súvislosti s príjmom otca, počtom
jeho vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov, v nadväznosti na vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu vedomosti, pracovné skúsenosti ako aj situáciu na trhu práce a pod. Majetkové pomery treba
posudzovať komplexne. Matkou požadované výživné otec považuje za nadhodnotené a neprijateľné.
Otec vníma snahu matky získať od neho časť finančných prostriedkov, ktoré získal za predaj svojho

domu v C.. Potom, čo otec uhradil pôžičky, ktoré súviseli s domom v C. mu zostali z predaja domu
finančné prostriedky, ktoré pokrývali najmä úhradu mesačných splátok výživného. V súčasnosti otec
žije, platí výživné na maloleté deti, finančne sa stará o terajšiu partnerku a ďalšiu dcérku Q., len z
jedného príjmu. Otec má príjem 1.000 eur zo spoločnosti I. T., s.r.o. a to z titulu uzavretej mandátnej
zmluvy. Neexistuje žiaden relevantný dôvod domnievať sa, že príjem otca by mal byť v súčasnosti vyšší

ako príjem, ktorý mal počas prvej úpravy výživného v roku 2009. Súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy
vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej Q. a súčasnej partnerke, ktorá je na materskej dovolenke a
je v očakávaní ďalšieho dieťaťa. Takže otec bude mať štvrtú vyživovaciu povinnosť. Výška vyživovacej
povinnosti spolu na obe maloleté deti predstavuje reálne sumu vo výške 300 eur mesačne, pričom
vzhľadom k všetkým zisteným skutočnostiam neexistuje dôvod na zvýšenie výživného a už vôbec nie

so spätnou platnosťou. Výživné nemá a nemôže mať za následok likvidáciu otca, resp. spôsobiť mu
existenčné problémy. Navrhol preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.

3. Procesný opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.

4. Matka maloletých v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že do podania návrhu na zvýšenie
výživného otec prispieval deťom i mimo súdom určeného výživného, brával si deti na dovolenky mimo
súdom určeného času. Po podaní návrhu uhrádzal už len bežné výživné, rozviedol sa so svojou druhou
manželkou v novembri 2016, a od tejto doby, odkedy začal žiť s terajšou partnerkou sa prestal zaujímať

o maloleté deti, ich akékoľvek potreby mimo bežného výživného a ich voľný čas. Riešil si len svoj nový
partnerský vzťah. Otec nepozná voľnočasové aktivity svojich detí. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť,
žiadne motorové vozidlo, nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou mimo príjmov, ktorými sú jej mzda
a prídavky na tri deti, keďže okrem maloletých I. a I. má ešte staršiu dcéru I.. Poberá prídavky na
3 deti. Má tiež príjem z predaja svojho staršieho ošatenia a maloletých detí cez internetový bazár. V

dedičskom konaní po svojej matke ako zákonná dedička sa vzdala dedičstva spolu so svojím bratom N.
K. v prospech svojej sestry z dôvodu, že jej matka ju počas jej života finančne podporovala a to hlavne
po rozvode manželstva s otcom maloletých detí, dokonca počas manželstva s otcom poskytla otcovi
aj finančnú hotovosť 250.000,- Sk, ktoré jej žiaľ nevrátil. Matka má zdravotné problémy, má viacero
diagnóz, chronickú obstipáciu, divertikulózu hrubého čreva, laktózovú intoleranciu, hemoroidy, ktorých

liečba si vyžaduje chirurgické riešenie, pri ktorom by však bola vyradená z pracovného procesu a života
viac ako 6 mesiacov, čo si nemôže dovoliť, preto sa snaží zatiaľ svoj zdravotný stav riešiť prísnou
diétou. Všetok svoj čas venuje deťom, hlavne súvisiaci s ich prípravou do školy, ich voľnočasovými
aktivitami, pretože okrem ich vzdelania a podpory v ich záľubách, im nemôže poskytnúť nič viac.
Deti dosahujú v škole výborný prospech a dostávajú pochvaly. Na jednej strane otec detí uvádza, že

nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby uhrádzal zvýšené výživné. Zo začiatku preukazuje,
že nemá žiadny pravidelný príjem, ale na druhej strane predkladá náklady pre dvoch ľudí, ktoré sa
vymykajú bežnej výške nákladov. Na podporu tvrdení matky ohľadne pokrových hier vypovedali i
maloleté deti tak, že ak boli u otca v jeho novej domácnosti, otec sa venoval pokrovým hrám cez počítač.
Dôkazy predložené otcom ohľadne jeho príjmov z pokru, ktoré priznal, považuje za nedostatočné,

nepreskúmateľné. Pokru sa venoval už v čase spoločného manželského spolužitia s matkou maloletých
detí a tvorili nezanedbateľnú časť jeho príjmov. Otec maloletých detí poukazuje na rozšírený styk detí
a s tým spojené jeho výdavky, pričom nedodržuje ani bežný styk s deťmi po rozhodnutí súdu. Navrhol
rozšírený styk s deťmi, avšak len za účelom, aby mohol poukazovať na jeho rozsah v nadväznostina určenie výšky výživného, čo považuje matka za vypočítavosť. Právny zástupca otca poukazuje na
nezodpovednosť a pasivitu matky detí ohľadne jej zárobkových možností a na druhej strane otec detí,
ktorý deklaruje nedostatok finančných prostriedkov si zaopatril ešte ďalšie maloleté deti, čo považuje

vzhľadom na jeho zárobkové možnosti, ktoré deklaruje za nezodpovedné. Na ujmu maloletých detí
nemôže byť predsa skutočnosť, že otcovi vzniknú ďalšie vyživovacie povinnosti. Navrhla rozsudok súdu
prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. K vyjadreniu matka doložila uznesenie Okresného súdu Levice
z prejednania dedičstva po jej matke a potvrdenia od lekárov o jej zdravotnom stave, vysvedčenia
maloletých detí a pochvaly za vynikajúci prospech a vzorné správanie tak u I. ako aj I. a tiež informácie

z internetu o pokrových turnajoch, z ktorých vyplýva, že týchto sa zúčastnil aj otec maloletých.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7
ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok) , proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), prejednal vec, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj

konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže
ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca
je dôvodné, a preto je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvýšenia výživného potrebné
zmeniť.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 40P/39/2017 je zvýšenie výživného
otca na maloleté deti na základe návrhu matky, zmena výchovného prostredia na striedavú osobnú
starostlivosť na základe vzájomného návrhu otca a úprava styku a určenie povinnosti matke informovať
otca o maloletých.

7.Predmetomprieskumuodvolaciehokonaniajeposúdeniesprávnostipostupuarozhodnutiasúduprvej
inštancie, ktorým bolo otcovi maloletých detí zvýšené výživné zo sumy 150 eur na 250 eur na každú
maloletú s účinnosťou od 01.12.2017 a zároveň určenie nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie
od 01.12.2017 do 30.09.2017 v sume 1.775 eur na každú maloletú.

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov (§ 62 ods. 2 ZR). Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou
oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho

skutočne odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú
iba stravovanie ale sú dané širšie potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, závisia
predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o sebe a pod.
Na strane povinného rodiča sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda nielen faktické príjmy ale i na

jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav ,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, situáciu na trhu práce a tiež na iné osoby, voči
ktorým má vyživovaciu povinnosť. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch
povinných rodičov.

9. V priebehu odvolacieho konania z výpovedí rodičov súd zistil, že maloleté deti budú od 1. septembra
2020 navštevovať 8. triedu základnej školy. Maloletá I. má bezlaktózovú diétu, obidve majú atopický
ekzém, pravidelne navštevujú kožnú ambulanciu, ortopedickú ambulanciu, gastroenterológiu, okrem
toho často mávajú afty, takže navštevujú aj imunologickú ambulanciu a musia užívať rôzne vitamíny, v
súčasnosti majú problém aj so zubami, budú nosiť zubný strojček, teraz im vytrhli každej po dva zuby,

takže s týmto budú takisto spojené nemalé finančné výdavky. Žijú spolu s matkou v nájomnom byte, s
ktorým má matka mesačne výdavky do 300 eur. Matka maloletých je zamestnaná v príjmom 500 eur
netto mesačne, jej pracovný pomer je uzavretý len na dobu 4 hodiny denne. Podľa jej vyjadrenia táto
práca jej vyhovuje, pretože, ak by pracovala na plný úväzok, nestíhala by sa riadne venovať maloletým,
hlavne chodiť s nimi po všetkých lekároch, čo je potrebné. Zo svojho zamestnania môže kedykoľvek

odísť, šéfka jej v tomto vychádza v ústrety. Všetok svoj voľný čas prispôsobuje deťom, ich potrebám,
aktivitám. Okrem sumy 500 eur mesačne snaží sa trochu si privyrobiť predajom oblečenia, z ktorého
už deti vyrástli, ale aj svojho oblečenia. Tiež rozpredala zbierku porcelánových bábik, ktorú mala dosť
rozsiahlu.OkremmaloletýchI.aI.máeštejednuvyživovaciupovinnosťvočidcéreI.zpredchádzajúcehomanželstva, ktorá je toho času už plnoletá, no navštevuje strednú školu a býva s ňou aj s maloletými
v spoločnej domácnosti. Otec maloletých pred odvolacím súdom uviedol, že vo februári 2019 predal
rodinný dom v D., za finančné prostriedky, ktoré predajom utŕžil, kúpil byt na ulici V. P. v T.. Tento byt

z financií, ktoré zostali z predaja rodinného domu, zrekonštruoval, chcel sa doňho nasťahovať. Pokiaľ
sa byt rekonštruoval, spolu s terajšou partnerkou si prenajali byt v O.. Zistili však, že v tomto byte je
im dobre, je trochu väčší ako byt na ulici V. P., tak sa rozhodli, že za tú istú sumu, ako platia nájomné
v O., prenajmú byt na ulici V. P., čo sa im aj podarilo. Byt prenajali asi v mesiaci september 2019, od
tejto doby bol prenajatý nonstop. Malá pauza asi dva týždne bola počas jari tohto roka, kedy došlo k

mimoriadnej situácii v dôsledku pandémie, keď nájomníci odišli, za krátko však našli nových nájomníkov,
ktorí tam bývajú doteraz. Vo vlastníctve mal ešte ďalší dom, a to v C., ktorý sa predal po tom, ako sa
rozviedol so svojou druhou manželkou, po predaji tohto domu sa vyplatili dlhy a pôžičky, časť peňazí
sa investovala ešte do rekonštrukcie bytu na ulici V. P., zvyšok hotovosti, ktorá zostala, sa minula na
bežné výdavky, keďže v tej dobe zažíval turbulentné obdobie, bol po rozvode, prišiel o zamestnanie.
Prácu v I., kde pracoval počas ostatného rozhodovania súdu o výživnom, ukončil, nakoľko bola preňho

veľmi náročná na čas aj na psychiku, nezvládal ju, preto sa so zamestnávateľom dohodol na skončení
pracovného pomeru. Jeho plat bol v tejto spoločnosti 1.300 eur, v poslednom období však bol nižší,
nakoľko časť 20% z tohto príjmu predstavovali bonusy, ktoré už v posledných mesiacoch mu neboli
vyplácané. Keď odišiel z I., dohodli sa s vtedajšou manželkou, že pôjde v podstate pracovať k nej do
herne, v ktorej robila prevádzkarku. Mal pre herne pracovať ako prevádzkový manažér a z toho dôvodu

bola založená spoločnosť Z., s. r. o., cez ktorú mal byť vyplácaný. S vtedajšou manželkou sa však
rozviedli, boli tam nejaké nezhody aj s riaditeľkou herne, pretov spoločnosti Z. v podstate nikdy žiadnu
činnosť nevykonával a z tejto nemal žiadne finančné prostriedky. Spolu so švagrinou odkúpil podiel v
spoločnosti I. T.,s.r.o., ktorú chceli rozbehnúť, jedná sa o taxislužbu, najskôr sa im darilo, no krátko po
tom, ako spoločnosť rozbehli, taxíky mali zakázané premávať v dôsledku pandemickej situácie a dostal

sa do finančných problémov. Má nedoplatky v sociálnej poisťovni, mal osem motorových vozidiel, všetky
boli na leasing, pretože nestíhal leasing splácať, jedno motorové vozidlo mu leasingová spoločnosť
odobrala. V súčasnosti taxislužba je v prevádzke, avšak len na 50% v porovnaní s tým, ako šla pred
pandémiou. Poker si v súčasnosti nemôže dovoliť, v minulosti ho hrával so svojou teraz už bývalou
manželkou p. J., nemá finančné prostriedky v súčasnosti na vstupné vklady na turnaje. Každý hráč má v

podstate svoju stajňu, uňho to bol p. F. a p. V., ktorí mu zaplatili vstupné s tým, že mali spísanú zmluvu,
že v prípade výhry dostane z tejto nejaké percentá. Väčšiu percentuálnu časť výhry dostal vždy p. F.
alebo p. V.. Z pokru nemá žiaden pravidelný príjem, je to viac-menej šport, nie je registrovaný v žiadnej
organizácii. Turnaje, ktoré sa v súčasnosti hrali, tak stane sa, že mu zavolá nejaký sponzor, že je tam
málo hráčov, nech ide hrať, tak sa zoberie a ide, tieto turnaje sa hrajú iba v noci, cez deň sa nehrajú a ani

by si to nemohol dovoliť. V súčasnosti žije s partnerkou, ktorá je na materskej dovolenke a má s ňou dve
maloleté deti Q., narodenú v roku 2018 a O., narodeného vo februári 2020. Partnerka má v súčasnosti
príjem rodičovský príspevok 370 eur, poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti. Nie je vlastníkom
žiadneho motorového vozidla, má len vozidlá v rámci spoločnosti I. T., s.r.o. aj to na leasing. Mesačne má
teda príjem 1.000 až 1.100 eur netto, keďže má vyššie výdavky, nie je schopný všetko uhradiť, pomáhajú

mu rodičia, brat, plátajú to, ako sa dá. Rozmýšľa, že si nájde inú prácu, má skončené stredoškolské
vzdelanie v odbore mechanik opravár pre plynové zariadenia. V čase, keď skončil prácu v I., bol jeden
rok bez príjmu, za túto dobu sa snažil nájsť si nejaké uplatnenie, skúšal podnikať s realitami, mohlo to
byť v roku 2017, toto sa mu však nepodarilo, keďže presadiť sa na trhu s realitami je náročné, skúšal
podnikať aj s gastroprevádzkou, avšak ani tomuto podnikaniu sa nedarilo. K výhram v pokri uviedol,

že pokrových turnajov sa zúčastňuje príležitostne, nie pravidelne, väčšinou aj keď vyhrá, sú to sumy
napríklad 1.700 eur, z ktorej je 300 eur štartovné a z tejto výhry ešte po odrátaní štartového musí dať
väčšiu časť tomu, kto mu štartovné zaplatil a má ešte výdavky na ubytovanie, stravu, cestovné, takže
veľa financií mu z výhry nezostane. Za posledné obdobie posledných rokov však z hry pokru nebol
nikdy stratový, nikdy nemusel do tohto vložiť svoje vlastné peniaze. Má v súčasnosti ešte nedoplatok

na hypotekárnom úvere 85.000 eur.

10. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za to, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
všetkých účastníkov konania, avšak k najväčšej zmene pomerov došlo na strane maloletých detí, keď
od poslednej úpravy výživného uplynulo doposiaľ takmer jedenásť rokov, keď tieto v dobe poslednej

úpravy mali tri roky, začali navštevovať materskú školu, v súčasnosti sú už žiačkami základnej školy,
keď od 01.09.2020 pôjdu do ôsmej triedy, takže je nepochybné, že ich odôvodnené potreby úmerne
veku podstatne vzrástli. Okrem bežných výdavkov má matka zvýšené výdavky spojené u oboch s
návštevou lekárov, keď maloleté trpia atopickým ekzémom, obe budú nosiť zubný strojček, obe majúproblémy s imunitou a maloletá I. má aj bezlaktózovú diétu. Matke maloletých sa príjem zvýšil, keď v
čase poslednej úpravy skončila materskú dovolenku a v podstate bola bez príjmu, poberala len rodinné
prídavky na deti. V súčasnosti je jej príjem 500 eur netto mesačne, počet vyživovacích povinností u

nej zostal nezmenený. Otcovi sa príjem od poslednej úpravy zvýšil, aj keď iba nepatrne z 908 eur
na 1.000 až 1.100 eur mesačne, avšak pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým
deťom a v súčasnej dobe je povinný vyživovať aj partnerku, ktorá je s maloletými deťmi na materskej
dovolenke. Odvolací súd za takejto skutkovej situácie mal za to, že je dôvodné zvýšenie výživného,
avšak nie vo výške, ktorú navrhovala matka maloletých detí a ani ktorú určil súd. V čase poslednej

úpravy, keď otec zarábal 908 eur, bol ochotný prispievať na výživu maloletých sumou 300 eur mesačne,
čo bola v podstate tretina jeho príjmu. Príjem sa mu zvýšil, preto je dôvodné aj zvýšenie výživného,
keďže nepochybne za jedenásť rokov maloleté vyrástli a ich náklady spojené s výživou sa podstatne
zvýšili. Otec tým, že skončil dobrovoľne pracovný pomer u zamestnávateľa I. sa pripravil o riadny,
pravidelný mesačný príjem, ktorý v tej dobe bol cca 1.300 eur mesačne. Potom bol rok v podstate
bez príjmu, mal však finančné prostriedky z predaja nehnuteľností, investoval, keď kúpil byt, snažil

sa nájsť si zamestnanie, resp. získať príjem z podnikateľskej činnosti, čo sa mu však nepodarilo. V
súčasnosti mu situáciu v podnikaní sťažila aj mimoriadna situácia v dôsledku pandémie, avšak táto
situácia je dočasná. Otec opätovne rozbieha podnikateľskú činnosť v oblasti taxislužby, musí si byť
vedomý, že má štyri vyživovacie povinnosti, ktoré sú povinnosťami zákonnými, majú prednosť pred
ostatnými výdavkami otca, ktorý je zdravý a práceschopný, preto v prípade, ak mu jeho podnikateľská

činnosť neprináša potrebné finančné prostriedky na zabezpečenie výživy svojich detí, je povinný hľadať
si iné zamestnanie a iným spôsobom získať finančné prostriedky na zabezpečenie výživy svojich detí.
Otec hráva poker, nebolo však v konaní preukázané, že by z neho mal pravidelný mesačný príjem.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd považoval za dôvodné zvýšenie výživného len na sumu
130 eur na každé maloleté dieťa. Matka maloletých vzhľadom na ich vek, keďže majú štrnásť rokov,

nemôže svoju vyživovaciu povinnosť voči nim si plniť len osobnou starostlivosťou, a preto je aj ona
povinná určitou sumou prispievať na výživu maloletých, preto tak, ako otec, aj ona je povinná snažiť
sa získať finančné prostriedky v takej výške, aby mohla byť výživa maloletých riadne zabezpečená.
Odvolací súd tak považoval za primerané zvýšenie výživného na sumu 130 eur na každé maloleté dieťa.
Pokiaľ každá maloletá dostane výživné od otca v sume 130 eur a od matky aspoň 50 eur mesačne,

plus rodinné prídavky, budú mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie svojich základných
potrieb spojených s výživou.

11. Keďže otec maloletých neprispieval na ich výživu sumami zvýšeného výživného, vznikol mu na
výživnom nedoplatok za obdobie od 01.12.2017 do 24.07.2020 v sume 920 eur. Za obdobie od

01.12.2017 do 24.07.2020 otec na výživnom zaplatil sumu 10.600 eur (v decembri 2017, januári a
februári 2018 po 250 eur, v marci až júli 2018 po 300 eur, v auguste až decembri 2018 po 500 eur, v roku
2019 uhrádzal od januára do 30.10. po 300 eur mesačne, v novembri zaplatil 500 eur a v decembri 450
eur. V roku 2020 zaplatil v januári 500 eur, vo februári 200 eur, v marci 300 eur, v apríli neuhradil žiadnu
sumu, v máji 300 eur, v júni a v júli po 300 eur. Za uvedené obdobie tak spolu zaplatil sumu 10.600 eur,

mal zaplatiť sumu 11.520 eur (32 mesiacov x 360 eur). Uvedený nedoplatok vo výške 460 eur (920:2)
na každú maloletú vzhľadom na zistené osobné, majetkové pomery otca, súd povolil uhradiť v splátkach
po 15 eur mesačne na každú maloletú spolu s bežným výživným.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutých výrokoch týkajúcich sa zvýšenia výživného a nedoplatku na zročnom výživnom
podľa § 388 CSP zmenil a o zvýšení výživného a nedoplatku na zročnom výživnom rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

13. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP za

použitia ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

14. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).