Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Csp/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118262763
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:6118262763.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: SPP-

distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava 825 11, IČO: 35 910 739, právne zastúpený:
Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom Hruštiny 602, 010 11 Žilina, proti žalovanej: Z. S., H..
XX.X.XXXX, R. C. Z. XXXX/X, XXX XX Z., X.Č. K., právne zastúpenej Advokátska kancelária Hagara-
Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 11 Žilina, IČO: 36 806 498, v konaní o zaplatenie
3.354,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.354,20 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 3.242,60 € od 23.11.2016 do zaplatenia a zo sumy 116,60 € od 21.4.2017 do zaplatenia a náklady

spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal zaplatenia sumy 3.354,20 € s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnil tým, že právnym titulom pohľadávky voči žalovanej je neoprávnený odber zemného plynu,
žalovaná odoberala plyn na odbernom mieste E. XXXX/XX, XXX XX Z.. Pri kontrole odberného miesta
29.09.2016 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaná odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom

je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácie - plomba. Dňa 18.10.2016 bol plynomer
demontovaný a na odberné miesto bol namontovaný nový plynomer a demontovaný plynomer bol
odoslaný znalcovi Ing. Petrovi Leškovi, ktorý v posudku potvrdil neoprávnenú manipuláciu a potvrdil
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Škoda bola vyúčtovaná v zmysle Vyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. za obdobie od 02.12.2015 do 29.09.2016 vo výške
3.242,60 eur. Vyúčtovanie č. 900235539 bolo splatné 22.11.2016.

2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vo veci rozhodol platobným rozkazom
sp. zn. 15Up/256/2018.

3. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná, prostredníctvom právneho zástupcu odpor, v ktorom
uviedla, že s postupom pri výpočte a uplatnení škody nesúhlasí, považuje ho za nezákonný a odmieta
akékoľvek spájanie jej osoby s nezákonnou činnosťou na odbernom mieste poškodením plomby na
meradle a údajným spôsobením škody. Žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaná odoberá zemný

plynmeradlom,naktoromboloporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,očompracovník
žalobcu bez vedomia žalovanej vyhotovil interný zápis a následne za prítomnosti žalovanej došlo k
demontáži plynomeru. Znalec, Ing. Leška konštatoval porušenie plomby avšak nezistil manipuláciu s
číselníkom ani s ostatnými časťami plynomeru. Predmetný plynomer sa nachádza na nehnuteľnosti,ktorú žalovaná pred septembrom 2016 dlhodobo prenajímala ako garáž a autoumývačku tretej osobe a
sama v označenej nehnuteľnosti nevykonávala žiadnu činnosť.

4. K odporu sa písomne vyjadril, prostredníctvom právneho zástupcu, žalobca, ktorý uviedol, že v prvom
rade si uplatňuje náhradu škody zo zákona, pretože medzi ním a žalovanou žiadna zmluva neexistuje.
Žalobca nie je dodávateľom zemného plynu. Skutočnosť, že žalovaná neuznáva nárok a nesprávne
interpretuje skutkový a právny stav nezbavujú objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber plynu
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zdôraznil, že vznik

škody neodvodzuje automaticky od každého porušenia plomby na určenom meradle, ale odvodzuje
ho od zisteného porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a odberu plynu meradlom.
Odber plynu je v danom prípade nesporný. Z fotodokumentácie vyhotovenej v deň demontáže meradla
je zrejmé, že spotrebič - plynový kotol je plne funkčný a v prevádzke. Jednoznačné je, že plyn bol
odoberaný na odbernom mieste, avšak nie je možné zistiť v akom množstve, preto bol na výpočet
škody aplikovaná Vyhláška 449/2012 Z.z. Zdôraznil tiež záver znaleckého posudku, kde znalec jasne

konštatoval, že plomba osadená v kryte číselníka je mechanicky poškodená. Porušená plomba vytvára
objektívnu možnosť manipulácie s číselníkom meradla a preto je samostatným titulom neoprávneného
titulu bez ohľadu na to či sa s číselníkom manipulovalo alebo nie.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a dňa 06.06.2019 rozhodol vo veci

rozsudkom tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.354,20 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 3.242,60 € od 23.11.2016 do zaplatenia a zo sumy 111,60 € od 21.04.2017
do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanej právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

6. Proti uvedenému rozsudku žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) podala odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP. Súdu prvej inštancie vytýkala nesprávne skutkové a právne závery. Uviedla,
že nie ona, ale žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 251/2012 Z. z., konkrétne
§ 73 ods. 2, keď ako prevádzkovateľ distribučnej siete nezabezpečil zapojenie a udržiavanie určeného

meradla plynu a neprijal nevyhnutné opatrenia potrebné na zabránenie neoprávnenej manipulácie s
určeným meradlom. V konkrétnostiach poukázala na to, že žalobca neudržiaval meradlo v dobrom
technickom stave, keďže ho neumiestnil do ochrannej skrinky, ktorá by umožňovala meradlo chrániť.
Žalovaná nemala možnosť nijako meradlo špeciálne chrániť a umiestniť ho do ľubovoľnej skrinky.
Žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti

neoprávnenej manipulácii na meradle a preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, keďže žalobca je tiež povinný preukázať, že mu škoda
skutočne aj vznikla. Inak povedané, samotná skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu plynu,
nepostačuje k záveru, aby mohol súd uložiť odberateľovi povinnosť na náhradu škody bez preukázania
toho, či dodávateľovi plynu škoda skutočne aj vznikla. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že

škoda mu vznikne, ak odberateľ odberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. Zákon výslovne uvádza, že odberateľ, ktorý neoprávnene odberal plyn, je
povinný uhradiť škodu dodávateľovi, ak táto vznikla. V danom prípade ale žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na svoje tvrdenia. Nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol zistiť, či mu škoda
vznikla a v akom rozsahu. Zo znaleckého posudku č. 691/PL-2016, ktorý nie je súkromným znaleckým

posudkom, keďže nemá zákonom predpísané náležitosti, je možné zistiť iba to, že plomba osadená v
kryte číselníka bola mechanicky poškodená. Z tohto listinného dôkazu však nie je možné jednoznačným
spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu
ku vzniku škody, keďže sám znalec nezistil poškodenie krytu, ako ani meradla. Odber v rozsahu 410
m3 zistený ako rozdiel konečného stavu meradla k 31.01.2015 a k 29.09.2016 bol zo strany žalovanej

uhradený, keďže táto riadne uhrádzala pravidelné mesačné úhrady za plyn. Povinnosť nahradiť škodu
nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie plomby na meradle spotreby plynu.
Ustanovenie § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. jednoznačne v súlade s realitou predpokladá, že nie
každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody a nadväzujúci odsek 3

tohto zákonného ustanovenia na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným ministerstvom odkazuje pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre
prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla. V danom prípade bolo zistené, že plomba bola
poškodená, avšak nebolo preukázané, že týmto bol vykonaný zásah do meradla, čo by spôsobilo vznikškody. Uvedené vyplýva aj z listinného dôkazu - znaleckého posudku. Žalobca svoj nárok uplatnený
v konaní identifikoval ako nárok na náhradu škody, za podmienku vzniku ktorého zákonná úprava
občianskoprávnych i osobných vzťahov logicky označuje okrem iného aj vznik škody a príčinnú súvislosť

medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zák. č. 251/2012 Z. z. iba pre prípad nemožnosti
vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla,
odkazuje na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným príslušným
ministerstvom. Podľa presvedčenia žalovanej vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia
overovacej a zabezpečovacej značky meradla (a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s

povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie plomby), ale iba za zásah do meradla, následkom ktorého
by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. V konaní
nebolo preukázané, ţe by odber žalovanou pred zistením poškodenia overovacej a zabezpečovacej
značky meradla v období od predchádzajúcej kontroly bol výrazne odlišný (vyšší alebo nižší) ako odber v
prechádzajúcich či nasledujúcich obdobiach. Z uvedených dôvodov odvolateľka žiadala, aby krajský súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. V prípade,

ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Zotrval na doterajších
tvrdeniach a prednesoch. V bližších podrobnostiach poukázal na to, že súd prvej inštancie sa svojím

rozhodnutím neodklonil od zákonnej úpravy a aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR. K jednotlivým
námietkam žalovanej uviedol, že svoju povinnosť uvedenú v § 73 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. si
splnil, keďže meradlo bolo umiestnené v uzamykateľnej plynovej skrinke, od ktorej kľúčmi disponoval
výlučne odberateľ zemného plynu. Vykonanie iných a vhodnejších opatrení už od žalobcu nie je
možné reálne požadovať. Práve naopak, žalovaná má podľa § 76 ods. 11 zák. č. 251/2012 Z. z.

povinnosť prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodila určené meradlo. Navyše
predmetné tvrdenia žalovaná uvádza až v odvolacej argumentácii, a preto tento prostriedok procesnej
obrany nemôže už uplatniť v odvolacom konaní, pretože nie je splnený žiaden predpoklad podľa §
366 CSP. Nemožno súhlasiť ani s ďalším tvrdením žalovanej, že žalobca nepreukázal vznik škody.
Práve naopak, žalobca svoje tvrdenia riadne podložil relevantnými dôkazmi, ktoré okresný súd správne

vyhodnotil. Pri neoprávnenom odbere plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z., t. j.
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je dôležité pochopiť
zmysel tohto ustanovenia. Pokiaľ ide o samotné porušenie zabezpečenia, právna úprava hovorí o
odbere meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (v danom
prípade je to plomba na číselníku meradla). Toto ustanovenie nešpecifikuje intenzitu ani mieru, ani

rozsah porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ani porušenie nepodmieňuje žiadnym
následným predpokladom. Nie je to zodpovednosť za preukázanie, ako k porušeniu plomby došlo, je
to zodpovednosť za výsledok stavu plomby (bola porušená) v spojení s uskutočňovaním odberu plynu
meradlom, na ktorom plomba bola porušená. Vznik škody neodvodzujme od domnienok manipulácie
s číselníkom meradla, ale od zistenia porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a

odberu plynu takýmto meradlom. Porušenie právnej povinnosti, a teda protiprávny úkon je v prípade
neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. preukázaný, ak
je: a) preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, toto bolo v
danom prípade preukázané znaleckým posudkom a b) je preukázaný odber plynu prostredníctvom
meradla s takto poškodeným zabezpečením; odber plynu nie je sporný, nakoľko kotol žalovanej bol

pri obhliadke zapnutý, a teda bol v prevádzke, čo znamená, že ním bol odoberaný plyn. Tvrdenia
žalovanej, že ho zapol priamo technik na mieste, neobstoja a sú nelogické. Žalovaná tieto tvrdenia
nepodložila žiadnymi dôkazmi. Zamestnanci žalobcu neskúšajú funkčnosť plynových kotlov, ale tieto
iba evidujú vo svojich zápisoch. Podľa stavov odberu plynu, ktoré boli zaznamenané a na súde aj
podložené dôkazmi (fotografie, potvrdenia, faktúry), je jednoznačne preukázané, ţe k odberu plynu

dochádzalo. Pri uvedenej problematike je potrebné vychádzať z aktuálnych rozhodnutí najvyššieho
súdu, ktoré sa zaoberajú otázkami objektívnej zodpovednosti. V tomto smere poukázal žalobca na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 51/2017, 5Obdo 32/2018 a rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Pdp/49/2018. Žalobca vyslovil presvedčenie, ţe uniesol dôkazné bremeno a svoj
nárok riadne preukázal, keďže preukázal všetky predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti. Pokiaľ

žalovaná tvrdí, že znalecký posudok neobsahuje tvrdenie znalca o poškodení krytu číselníka, ako aj
meradla, je nevyhnutné uviesť, že plynomer disponuje niekoľkými zabezpečovacími prvkami. Znalec
v posudku jasne uviedol, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené -
mechanicky poškodené. Týmto zabezpečením sa rozumie plomba osadená v kryte číselníka, ktorá malaodstránenúspodnúčasť.Akžalovanáargumentuje,ţepovinnosťnahradiťškodunemôžebyťzamieňaná
s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie plomby na meradle spotreby plynu, táto argumentácia
pochádza zo súdnych rozhodnutí, ktoré boli zrušené, resp. aktuálnymi rozhodnutiami najvyššieho súdu

vyvrátené. Žalobca pritom žiadnym spôsobom nesankcionuje žalovanú za to, že mala porušenú plombu
na meradle, ale uplatňuje svoj nárok na základe toho, že reálne odoberala plyn, a to meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom takýto údaj na meradle
sa nemôže ďalej použiť. V závere podaného vyjadrenia žalobca poukázal na ustanovenia zákona č.
142/2000 Z. z. o meteorológii, v zmysle ktorého platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola

plomba poškodená, porušená alebo ak bolo iným spôsobom zasiahnuté do takéhoto zabezpečovacieho
zariadenia. To znamená, akonáhle bolo zistené, že táto plomba na plynomeri bola porušená, údaje z
takéhoto meradla sú neplatné, a to podľa § 15 ods. 2 písm. d) citovaného zákona. Pokiaľ ide o množstvo
skutočne odobratého plynu v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 49/2018, množstvo
skutočne odobratého plynu počas rozhodného obdobia nie je možné určiť ani na základe údajov o
spotrebe za obdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu, prípadne za obdobie, ktoré

nasledovalo po neoprávnenom odbere, keďže tieto údaje nepredstavujú údaje o množstve skutočne
odobratého plynu.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie krajský súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a
nové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí krajský súd uviedol, že Na základe vyššie uvedeného možno
zhrnúť, že v danom prípade bola preukázaná existencia protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu

plynu) vzniku škody (skutočnosť, že žalovaná v rozhodnom období odberala plyn prostredníctvom
meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii), ako aj príčinná súvislosť medzi
neoprávneným odberom plynu definovaným Zákonom o energetike a vznikom škody. Pokiaľ ide o
výšku škody, v tejto časti napadnutého rozhodnutia sa uţ odvolací súd so závermi prezentovanými
súdom prvej inštancie nestotožňuje. Uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené

totiž na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú a nie sankčnú funkciu.
Výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber. Pokiaľ je možné na základe preukázaného
dôkazného stavu skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je namieste aplikovať § 82 ods. 3
Zákona o energetike, ktorého aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (viď uznesenie Ústavného súdu

SR zo dňa 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 137/2018). V súvislosti s výškou škody odvolací súd
poukazuje i na nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 668/15 z 11. augusta 2015 týkajúci sa
neoprávneného odberu elektrickej energie, ktorý možno analogicky aplikovať aj na preskúmavanú vec.
Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že nie je správny postup súdu prvej inštancie, keď v súvislosti
s výškou škody paušálnym spôsobom použije výpočet na základe vykonávajúcej vyhlášky k Zákonu o

energetike, pretože takýto výpočet nezaisťuje len kompenzačný princíp, ale zároveň s ním v rozpore so
zákonom dochádza k akejsi nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcie neoprávneného
odberateľa (viď i nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 29/13 z 01.04.2014). Ak by fiktívna
škoda bola vypočítavaná podľa vzorca preferovaného žalobcom, ktorý súčasne vystupuje v pozícii
dodávateľa zemného plynu, neakceptujúc doklady hodnoverné umožňujúce stanoviť dobu začiatku

odberu plynu, dochádza tým k vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobcu
ako dodávateľa plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného
odberateľa, nakoľko v neprospech neoprávneného odberateľa by im napriek veľkej váhe sledovaného
legitímneho cieľu dodávateľa (ochrana jeho práv a všeobecne verejný záujem) išlo o neprimeraný
zásah do majetkových práv. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho,

ţe občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody
nemôţe byť sankciou za neoprávnený odber. V rámci občianskoprávnej zodpovednosti je nutné nahradiť
skutočnúškodu,atedaujmunamajetkupoškodenéhoatútovdanejvecibolomoţnépodľapresvedčenia
odvolacieho súdu zistiť. Z uvedeného vyplýva, ţe v časti nesprávne ustálenej výšky škody sú odvolacie
námietky žalovanej opodstatnené.

9. Ako už bolo uvedené, žalovaná za rozhodné obdobie, za ktoré bola vyúčtovaná náhrada škody,
odobrala zemný plyn v rozsahu 410 m3. Žalobca netvrdil, že by uvedený údaj nebol správny, resp.
že by žalovaná odobrala viac zemného plynu. Len samotná skutočnosť, že došlo k poškodeniu
zabezpečovacieho zariadenia, ešte neodôvodňuje záver, že by žalovaná mala zaplatiť žalobcovi

vzniknutú škodu v rozsahu vyúčtovanom v zmysle vykonávacej vyhlášky. Vzhľadom k objektívne
koncipovanejzodpovednostižalovanejboloúlohousúduprvejinštanciestanoviťpopreukázanívšetkých
troch predpokladov vzniku škody jej výšku, čo ale okresný súd nevykonal dôsledne. V tomto smere preto
nezistil skutkový stav správne, a preto sú aj nesprávne právne závery z toho vyplývajúce. Pokiaľ žalobcaosobitne poukazuje na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, podľa odvolacieho súdu z nich vyplýva
len uplatnený princíp objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom, čo ale v
danom prípade bolo skonštatované. Preto nemožno dospieť k záveru, že už len z rozhodovacej praxe

najvyššieho súdu vyplýva opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku.

10. Po vrátení veci krajským súdom na ďalšie konanie, prvostupňový súd vo veci nariadil pojednávanie
a v smere naznačenom v rozhodnutí krajského súdu vykonal dokazovanie a zistil nasledovné:

11. Žalobca v rámci vyjadreniu k uzneseniu odvolacieho súdu uviedol, že jeho závery nepovažuje
za správne. Nálezy Ústavného súdu Českej republiky nie je možné aplikovať na právnu úpravu v
Slovenskej republike, lebo je odlišná. Elektroenergetika a plynárenstvo sú odlišné odvetvia, s inými
podmienkami prevádzkovania, ktoré majú odlišnú právnu úpravu. Podmienky upravené v ČR sú odlišné
oproti podmienkam v SR a nie je preto možné analogicky, ako tvrdí odvolací súd, použiť tieto rozhodnutia
ako relevantné argumenty a záväznú judikatúru. Za podstatné pochybenie odvolacieho súdu považuje,

že žalobca nevystupuje v pozícii dodávateľa zemného plynu a zamieňanie dodávateľa s distribútorom
zemného plynu dochádza k zmätočnosti a nezrozumiteľnosti. Ďalej žalobca poukázal na judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to uznesenie sp. zn. 5Obdo/32/2018, rozsudok NS SR sp. zn.
3Obdo/49/2018, uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/49/2019. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní
uviedol, že trvá na podanej žalobe, výpočet škody pri neoprávnenom odbere zemného plynu meradlom s

poškodenýmzabezpečenímprotimanipuláciiurčujevyhláškaMinisterstvahospodárstvaSRč.449/2002
a ak by žalobca výšku škody vypočítal iným spôsobom ako prostredníctvom vyhlášky, porušil by tým
zákon o metrológii.

12. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k rozhodnutiu krajského súdu uviedol, že sa s právnym

názoromtamvyslovenýmstotožňuje,mátozato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremeno,abypreukázal
existenciu skutočnej škody, ktorá mu vznikla. Poukázal na to, že odvolací súd správne konštatoval, že
žalobca si môže nárokovať len skutočnú škodu, ktorá mu vznikla. Má za to, že žalobca nepreukázal
výšku skutočnej škody. Zároveň právny zástupca žalovaného uviedol, že na výsluchu K. S. netrvá.

13. Žalobca predložil do spisu fotografiu (žurnalizovanú na čl. 293) a uviedol, že táto preukazuje stav
meradla k dátumu 01.12.2015, čo vyplýva z poznámky pošty v pravom dolnom rohu. Údaj k 01.12.2015
v zmysle fotografie preukazuje hodnotu 3.341,29 m3. Údaj k septembru 2016 je v hodnote 3.751 m3.
Žalobca uviedol, že tento údaj k septembru 2016 je nehodnoverný a nie je možné z neho vychádzať, lebo
bola porušená plomba. Číselník si mohol hocikto pretočiť aj v rámci tohto zúčtovacieho obdobia, ktoré

je predmetom sporu. Mohlo byť pretočený aj v smere päť na pôvodnú hodnotu a potom si mohol zase
vrátiť. S tým číselníkom sa dalo úplne jednoducho manipulovať. Žalobca zdôraznil, že rozporuje údaj na
číselníku zo septembra 2016, lebo sa s tým údajom dalo manipulovať, považuje ho za nehodnoverný.
Pokiaľ ide o konštatáciu v rozhodnutí krajského súdu v odseku 20, tak žalobca uviedol, že údaj 410
m3 nie je hodnoverný, údaj nie je správny. Žalobca tiež uviedol, že v znaleckom posudku sa udáva,

že spodná časť plomby bola poškodená, že bola odobratá, to znamená, že plomba sa dá odstrániť
a k číselníku sa dá dostavať bez akéhokoľvek poškodenia krytu. Žalobca nemal žiadnu možnosť za
rozhodnuté obdobie poznať presné množstvo odobratého plynu. Pokiaľ ide preukázanie skutočnosti, že
na odbernom mieste reálne v rozhodnom období bol plyn odoberaný, žalobca uviedol, že o tom svedčí
údaj práve na plynomeri, kde k decembru, keď bol robený odpočet bol údaj 3.341 m3 a pri demontáži bol

údaj 3.751 m3. Nedáva predsa logiku, aby nie keď poškodí zariadenie, aby pretáčal meracie zariadenie
smerom dopredu, aby by tam nebol žiaden odber.

14. Svedok A. Š. uviedol, že je zamestnanec žalobcu, vykonával 29.09.2016 kontrolu viacerých
plynomerov. Na danom mieste, ktoré je predmetom sporu, zbadal že meradlo je poškodené, dal sa

číselník odklopiť od plynomera a keď sa číselník odsunie, tak potom sú tam kolieska a oni sa netočia,
tedazariadenienemeria.Bolapoškodenáajplombazospodnejstrany.29.09.2016savýmeraplynomeru
nerobila. Dohodol sa termín na 18.10.2016. Prišiel tam pán, ktorý sa predstavil ako manžel žalovanej.
Svedokmuukázal,žeplynomerjepoškodenýapretosazabalíapošlenaznalecképosúdenie.Plynomer
bol v poruchovom režime. O demontáži poškodeného plynomera dochádza k prerušeniu dodávky plynu,

to znamená plynomer je hodený „do poruchového režimu“. Po nahodení nového plynomera sa overuje,
či je napojený na inštaláciu, čo bol. Či kotol v priestoroch bol v elektrike, to si svedok nepamätá. Vie,
že ho zapínali, aby zistili, či plynomer je funkčný. Uviedol tiež svedok, že pán S. ho informoval o tom,
že mu na jar odišiel podnájomník a priestory sa iba temperujú, aby nevlhli múry, takže sa tam kúrilo,aby im neoplesniveli steny. Toto uviedol svedok aj do svojej správy. Svedok uviedol, že kontrola trvala 5
maximálne 10 minút, za ten čas sta stav na plynomery nezmenil. Keby priestory temperovali, tak aj za
takýto krátky časový úsek sa číselník musel pohnúť, ale mohlo sa stať, práve preto, že tá ľavá strana

číselníka bola povytiahnutá, tak sa nedostal číselník na tie kolieska a nezaznamenával odber. S. S.
tvrdil, že priestory temperoval, to sú jeho slová. Takže z toho vychádza, že odber bol, ale číselník nebol
funkčný. Poškodenie číselníka vidieť aj na fotodokumentácii (na čl. 114), ktorú súd opätovne ako dôkaz
vykonal a svedok vysvetlil, že na čl. 114 (fotke označenej *) je vidieť posadenie, to posadenie muselo
lícovať a nelícovalo. Bol padnutý nižšie. Lepšie to vidno na fotke, ktorá je vedľa označená ^. Na fotke čl.

114, fotka označená ¦ je vidieť, ako číselník je odtiahnutý od telesa a na čl. 116 na fotke označenej 0 je
vidieť poškodenú plombu. Keď je poškodená plomba, spodok plomby, tak sa dá prípade vybrať aj celý
číselník bez toho, aby sa poškodila ľavá strana. Ale poškodená v danom prípade bola aj ľavá strana
číselníka, teda bol odtiahnutý od plynomera.

15. Svedok S. vypovedal, že ho manželka poslala, že idú robiť výmenu plynomera, dovtedy o ničom

nevedel. Nachádzal sa tam už pán na tú výmenu, ktorý otvoril skrinku a začal plynomerom šklbať a
zrazu niečo odtrhol a povedal, že: „joj, to je zlé“. Svedok uviedol, že tým nemyslí, že by ten pán niečo
odtrhol alebo nie, ale keď to vybral, tak povedal, že je to zlé. Zobral merač a hneď nahodil dlhý. Povedal,
že plynomer sa musí niekde poslať a že sa môže ísť pozrieť dnu. Chcel vidieť kotol, že potrebuje niečo
overiť. Svedok S. uviedol, že si už presne nespomína, či zapol kábel do elektriky, alebo iba otočil tými

čudlíkmi a potom tam ten kotol odfotil. Potom to začal spisovať a vysvetľovať, že je niečo zlé, že to
musí niekde poslať. Svedok S. uviedol, že ho nechal, aby si spravil čo potrebuje. Daný priestor, kde
sa kotol nachádzal, svedok uviedol, že nevyužívali, nechodili tam. Svedkovi bola daná k nahliadnutiu
listina čl. 5 opak a opätovne bola vykonaná dôkaz. Táto listina, že je zápis zo dňa 18.10.2016, v ktorej
sa uvádza, že je plynomer je v neuzamknutej skrinke, na fasáde budovy, voľne prístupný z verejného

priestranstva. Poškodený číselník plynomera, vylomenie a poškodenie zabezpečovacích prvkov, ktoré
spájajú číselník meradla s telesom meradla, meradlo zabalené do krabice a bude zaslané znalcovi na
posúdenie. Svedok S. za odberateľa sa vyjadril, že objekt je dlhú dobu mimo prevádzky, z toho dôvodu
skutočnosť,žeplynomerjepoškodenýzistilažprivýmere.KtejtolistinesvedokS.uviedol,žejupodpísal,
ale že je plynomer poškodený podpísal len preto, že mu to rozprával ten pán. Svedok ďalej uviedol, že

o temperovaní objektu plynárovi nič nehovoril, niečo také si nepamätá.

16. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, ešte že sa mu podarilo dohľadať, že v oblasti
Hričov, čo je v blízkosti Martina, tak 29.09.2016 sa teplota pohybovala okolo 24 - 25 stupňov, tak
nebol dôvod temperovať. Na to reagoval právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že táto skutočnosť je

bezpredmetná, lebo žalované obdobie je od decembra do septembra.

17. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 251/2012 Z.z o energetike, neoprávneným odberom plynu
je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii.

19. Podľa § 82 ods. 2 Zákona č. 251/2012 Z.z o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal
plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

20. Podľa § 82 ods. 3 Zákona č. 251/2012 Z.z o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa
§ 95 ods. 1 písm. l).

21.Podľa§95ods.1písm.l/Zákonač.251/2012Z.zoenergetike,ministerstvovydávšeobecnezáväzný
právnypredpis,ktorýmustanovíspôsobvýpočtuškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomplynupodľa
§ 82 ods. 3.22. Vyhláška, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
je Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR 499/2012 Z.z z 20.12.2012.

23. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

24.Pokiaľžalovanánamietala,žemedziňouažalobcomnešloopodnikateľskývzťahtaksúdkonštatuje,

že žalobca je podnikateľ, prevádzkovateľ distribučnej siete a žalovaná vo všetkých dokladoch, ktoré sa
týkali odberného miesta bola označená ako Z. S. Z., adresa odberného miesta bola odlišná od adresy
jej trvalého bydliska a zhodovala sa s miestom podnikania podľa živnostenského listu a naviac bola
označená IČO, teda je zrejmé, že išlo o podnikateľku a teda išlo medzi žalobcom a žalovanou o vzťah
medzi podnikateľmi, ktorý sa týkal ich podnikateľskej činnosti a bude sa teda spravovať ustanoveniami
OBZ.

25. Predmetom tohto konania bol nárok na zaplatenie škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom
plynu. Vykonaným dokazovaním a to predovšetkým znaleckým posudok Ing. Petra Lešku bolo
jednoznačne preukázané, že na meradle plynu bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii a to konkrétne plomba, ktorá bola mechanicky poškodená. Túto skutočnosť potvrdil aj K.

A. Š., ktorý bol vypočutý až po vrátení veci krajským súdom na ďalšie konanie. Tento svedok uviedol,
že okrem plomby, čo sa konštatuje v znaleckom posudku, bola poškodená aj ľavá strana číselníka,
ktorý sa dal odtiahnuť a potom sa kolieska na meradle netočia a plynomer nemeria. Už krajský súd
vo svojom uznesení sp. zn. 11Co/239/2019 skonštatoval, že vzhľadom k tomu, že v preskúmavanej
veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa §

82 ods. 1 písm. d) zákona o energetika a z hľadiska koncepcie zodpovednosti odberateľa plynu za
neoprávnený odber plynu, ako objektívnej; je nedôvodná odvolacia argumentácia žalovanej o neunesení
dôkazného bremena žalobcu o tom, že z jej strany nedošlo k porušeniu povinnosti zakladajúcich
skutkovú podstatu neoprávneného odberu zemného plynu. Prvú podmienku § 82 ods. 1 písm. d) zákona
č. 251/2012 Z. z. a to, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

bola teda preukázaná. Krajský súd tiež konštatoval, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu,
ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako protiprávnemu úkonu je skutočnosť, že odberateľ
plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii. Krajský súd konštatoval, že aj táto podmienka v preskúmavanej veci bola
splnená a teda krajský súd konštatoval, že v danom prípade bola preukázaná existencia protiprávneho

úkonu (neoprávneného odberu plynu), vznik škody (skutočnosť, že žalovaná v rozhodnom období
odoberala plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii)
ako aj príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a
vznikom škody.

26. Pokiaľ ide o výške škody, tak krajský súd vo svojom uznesení sa nestotožnil zo závermi
prezentovanými súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že uplatnenie občiansko-právneho inštitútu náhrady
škody je založené na náhrade skutočnej škody. Tiež krajský súd uviedol, že pokiaľ je možné na základe
preukázanéhodôkaznéhostavu,skutkovoustáliťmnožstvoodobranéhoplynu,niejenamiesteaplikovať
§ 82 ods. 3 zákona o energetike, ktorá prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne

vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Krajský súd zdôraznil, že v danej
veci bolo možné podľa presvedčenia odvolacieho súdu skutočnú škodu zistiť. Uviedol, že ako už bolo
uvedené, žalovaná za rozhodné obdobie, za ktoré bola vyúčtovaná náhrada škody odobrala zemný plyn
v rozsahu 410 m3. Žalobca netvrdil, že by uvedený údaj nebol správny, resp. že by žalovaná odobrala
viaczemnéhoplynu.Krajskýsúduviedol,žejepretoúlohouokresnéhosúduurčiťvýškuskutočnejškody.

27. Súd teda v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie a tiež doplnil dokazovanie o výsluch
svedkov. Do zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.06.2020 žalobca uviedol, že rozporuje údaj na číselníka
plynomera k septembru 2016 a považuje ho za nehodnoverný, pretože plynomerom sa dalo akýmkoľvek
spôsobom manipulovať. Údaj na plynomeru 410 m3 nie je hodnoverný údaj, nie je správny a to preto, že

číselník mohol hocikto pretočiť aj v rámci zúčtovacieho obdobia, ktoré je predmetom sporu na pôvodnú
hodnotu a potom ho zase mohol vrátiť. S číselníkom sa dalo úplne jednoducho manipulovať, keďže bola
spodná časť plomby, k číselníku sa dalo dostať bez akéhokoľvek poškodenia krytu meradla.28.Skutočnosť,žezúdajovnameracomzariadeníplynomeraniejemožnévychádzať,potvrdilajsvedok
JúliusŠtrbáknapojednávanídňa25.06.2020keďuviedol,ževykonávalkontroluplynomerovanadanom
plynomery zistil, že toto meradlo je poškodený a číselník sa dá odklopiť od plynomera a keď sa číselník

odsunie kolieska sa netočia a meradlo nemeria.

29. Teda po doplnení dokazovania v naznačenom smere, súd prvej inštancie ustálil, že na základe
dôkazného stavu nie je možné skutkovo ustáliť množstvo odobraného plynu. Skutočnú škodu nemožno
vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.

30. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018, kde Najvyšší súd SR konštatoval, že
v prípade odberu plynu meradlo, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho
majetku o hodnotu odobraného množstva zemného plynu žalovaným, tak súd prvej inštancie konštatuje,
že bolo jednoznačne preukázané, že v rozhodnom období k odberu plynu dochádzalo, uvedené

konštatoval aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí, keď uviedol, že aj podmienka odoberania plynu
prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii bola splnená.
V ďalšom súd prvej inštancie opäť poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018, ktorý
uvádza, že pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade
neoprávneného plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý,

musel poznať presné množstvo odobratého zemného plynu. Podľa Najvyššieho súdu v zmysle ust.
§ 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o meteorológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné
určené meradlá používať na daný účel len ak majú platné overenie a ak sa toto vyžaduje, teda záväzný
(jednoznačný) údaj o spotrebe, môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto
ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom

bola porušená plomba (overovania/zabezpečovania značka). Najvyšší súd ďalej uvádza, že pokiaľ
teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období, spôsobom ktorým
neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade
odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je
potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom a to za použitia na to vypracovaného

podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov, nachádzajúcich
sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu.

31. Keďže ani po doplnení dokazovania, podľa názoru súdu prvého stupňa nebolo možné určiť skutočne
odobratémnožstvoplynuvrozhodnomobdobí,takpotomžalobcapostupovalprispôsobevýpočtuškody

správne, ak tento určil vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z.

32. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd teda rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a
zaviazal žalovaného zaplatiť sumu uplatnenú v žalobe.

33. Ako súd už konštatoval v rozsudku, medzi žalobcom a žalovanou išlo o obchodnoprávny vzťah
preto mal žalobca aj nárok na úroky z omeškania podľa OBZ, kde podľa ust. § 369 ods. 2 OBZ, ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OBZ, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej

podľa ods. 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 9 % bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v
súlade so zákonom a preto mu ich súd priznal.

34. Súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur, pretože si
uplatňoval pohľadávku z dvoch faktúr, pričom výška paušálnej náhrady je stanovená § 2 Nariadenia
vlády č. 21/2013 Z.z., za uplatnenie jednej pohľadávky 40,- eur.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi, ktorý

mal vo veci plný úspech priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.Poučenie:

Podľa § 356 písm. a) C. s. p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania
nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené

podmienky na vydanie takého rozhodnutia
Proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú sumu v splátkach je možné podať odvolanie v
lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Martin.
Podľa § 363 C. s. p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).