Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Štillová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/15/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201088
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5718201088.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkýň: 1/ N. Š., T.. XX.XX.XXXX,
H. G.Š. XXX, XXX XX G. a 2/ I.. I. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. B. XXXX/X, XXX XX H. H., proti žalovanému:
V.. C. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. H. XXX/XX, XXX XX U. U., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne 1/, žalobkyne 2/ a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným v
katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Martin, odbor katastrálny, pre katastrálne územie
Daňová, obec Daňová, okres Martin, na liste vlastníctva č. XX a to rodinný dom, súpisné číslo XX,
postavený na pozemku parcely registra „C“, C. Č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX I.X
a k pozemkom parcely registra „C“, parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX I.X,
parcelné číslo XXX, záhrady o výmere XXX I.2, s a z r u š u j e .
II. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom
Martin,odborkatastrálny,prekatastrálneúzemieDaňová,obecDaňová,okresMartin,nalistevlastníctva
Č.. XX a to rodinný dom, súpisné Č. XX, postavený na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo
XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 557 m2 a k pozemkom parcely registra „C“, parcelné číslo
206, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX I.X, parcelné číslo XXX, záhrady o výmere 147 m2, p
r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/8 a
žalobkyne 2/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/8.
III. Žalobkyňa 1/ je povinná zaplatiť žalovanému sumu 7 126,49 Eur a žalobkyňa 2/ je povinná zaplatiť
žalovanému sumu 7 126,49 Eur a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
V. Žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ majú právo voči žalovanému na náhradu trov konania v celom
rozsahu.Ovýškenáhradytrovkonaniabudesúdrozhodovaťsamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 21.3.2018 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v Y. Ú. S., B. S., okres I., zapísaných
na liste vlastníctva č. XX a to rodinný dom, súpisné Č. XX, parcela registra „C“, pod parcelným číslom
XXX, zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 557 m2, parcela registra „C“, pod parcelným
číslom XXX, F. o celkovej výmere 147 m2 (ďalej len ako „nehnuteľnosti“). Poukázali na to, že žalobkyňa
1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, žalobkyňa
2/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnostivo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4. Poukázali na to, že sa v minulosti pokúšali so žalovaným
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou avšak z reakcií žalovaného je zrejmé, že nie je možné
dospieť k racionálnej vzájomnej dohode. Z tohto dôvodu podali žalobu na príslušný súd. Poukázali
na to, že nie je rozdelenie veci technicky možné, preto navrhujú, aby súd prikázal vec za primeranú
náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom, tak ako to predpokladá občiansky zákonník. Keďže
sa žalobkyne primárne pokúšali vyjsť s dohodou, avšak nedošlo k uzavretiu k dohody, obrátili sa v súd.
Zároveň si žalobkyne nechali vypracovať znalecký posudok č. 65/2017 dňa 26.7.2017 Ing. Milanom
Vyparinom, v zmysle ktorého bola hodnota nehnuteľností stanovená na sumu 60.100,- Eur. Zároveň
žiadali, aby súd buď podielové spoluvlastníctvo žalobkýň 1/ a 2/ a žalovaného zrušil a vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkyni 1/ vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 5/8 a žalobkyni 2/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/8 s tým, že sú povinné spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 15 025,- Eur, alebo alternatívne sa
domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1), 2) a žalovaného s tým, že vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam bude prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovaný bude povinný
zaplatiť žalobkyni 1/ sumu vo výške 30 050,- Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni 2/sumu vo výške 15 025,- Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Podaním doručeným súdu 29.5.2018 (č. l. 76 spisu) sa do konania vyjadroval žalovaný, ktorý mal za
to, že vlastníctvo na liste vlastníctva Č.. XX je deliteľné, nakoľko garáž je samostatne stojaca na parcele
Č.. XXX Z. zároveň žiadal vyporiadať všetky spoluvlastníctva, ktoré má so žalobkyňami v katastrálnom
území S.Á., t. j. k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa nielen na liste vlastníctva Č.. XX, ale aj na liste
vlastníctva Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX C. Y. Ú. S..
3.Navyjadreniežalovanéhoreagovaližalobkynepodanímdoručenýmsúdu27.6.2018 (č.l.101spisu),
kde nesúhlasili, aby si ponechal žalovaný vo svojom výlučnom vlastníctve len garáž, ktorej hodnota
bola znaleckým posudkom stanovená na sumu vo výške 3 088,03 Eur. Zároveň poukázali na to, že
žalovaný si navyše na pozemku C. Č.. XXX chce zriadiť vecné bremeno a to právo prechodu pešo a
prejazdom motorovým vozidlom na garáž, nachádzajúcu sa na parcele, parcelné číslo 206, s tým, že
žalobkyne nesúhlasia so zriadením vecného bremena a prípadným zasahovaním do ich vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktoré by mali nadobudnúť do výlučného vlastníctva.
4. Rovnako aj v ďalšom vyjadrení žalovaného doručenom súdu 10.08.2018 (č. l. 107 spisu) bola
požiadavka vyporiadať podielové spoluvlastníctvo so žalobkyňami, nielen čo sa týka nehnuteľností na
liste vlastníctva č. 13, ale aj na liste vlastníctva č. 216, č. 626 a č. 699.
5. Súd Uznesením č. 15C/15/2018-129 podania žalovaného doručené súdu 29.5.2018 a dňa 10.8.2018
posúdil ako vzájomný návrh, ktorým sa domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva k ďalším
nehnuteľnostiam, ktoré boli zapísané na liste vlastníctva č. 626, 699 a 216, katastrálne územie S. a
vylúčil na samostatné konanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.12. Po vylúčení táto vec,
tento vzájomný návrh, bol zapísaný pod novým číslom konania.
6. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.3.2019 (č. l. 161 spisu), opätovne žalovaný trval na tom,
aby v rámci vyporiadania boli rozdelené nehnuteľnosti, nakoľko má záujem o samostatne stojacu garáž
na parcele č. 206, ktorá bola ohodnotená v znaleckom posudku na sumu 3 088,30 Eur s tým, že by
ju nadobudol do výlučného vlastníctva a zároveň prezentoval zriadil vecné bremeno, aby sa mohol k
tejto garáži dostať. Žalobkyne 1/ a 2/ s takýmto návrhom na vyporiadanie nesúhlasili a úplne vylúčili
rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom na vzťahy, ktoré teda sú medzi nimi a žalovaným. A
nesúhlasili ani so zriadením vecného bremena, či už v ich prospech, alebo v prospech žalovaného.
7. Podaním doručeným súdu 14.5.2019 ( č. l. 174) žalovaný doplnil nové skutočnosti v súvislosti s
predmetným konaním. Poukázal na to, že vykonal úkony, aby zlegalizoval samostatne stojacu garáž
s tým, že na garáž bolo vydané stavebné povolenie č. UT-359/80-KZ, obec S. pridelila súpisné Č.
XXX pre rozostavanú stavbu, s tým, že garáž je síce dostavaná, no vzhľadom na to, že ešte nie je
skolaudovaná, tak jej bolo pridelené súpisné číslo pre rozostavanú stavbu, vyhotovil geometrický plán
Č.. XX/XXXX C. C. Č.. XXX/X, na ktorej stojí predmetná garáž, vyhotovil zameranie adresného bodu
pre garáž a vyhotovil projekt stavby pre samostatne stojacu garáž (č. l. 174 spisu). Ďalším podaním
doručeným súdu 28.6.2019 (č. l. 217 spisu) žalovaný uviedol, že podal návrh na dodatočné konanie
o dedičstve, z dôvodu že sa jedná o novoobjavený predmet dedičstva, ktorým je samostatne stojacagaráž, so súpisným č. XXX. Po prerokovaní novoobjaveného dedičstva podľa žalovaného je možné
predpokladať, že na samostatne stojacu garáž budú iné podiely a iní vlastníci, ako pri liste D. Č..
XX, katastrálne územie S.. Preto samostatne stojaca garáž bude evidovaná na samostatnom liste
vlastníctva. Vyriešenie dodatočného konania o dedičstve je nevyhnutné na to, aby pokračovalo konanie
spis.značka15C/15/2018aztohtodôvodunavrhol,abysúdprerušilpredmetnékonanieaždovyriešenia
dodatočného konania o dedičstve.
8. Súd uznesením č. konania 15C/15/2018-256 zo dňa 7.8.2019 konanie prerušil do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Martin, pod spisovou značkou 18D/378/2019,
predmetom ktorého bola otázka vlastníctva k nehnuteľnosti - a to samostatne stojacej garáži, ktorá má
súpisné číslo XXX, postavená na parcele C.. Č.. XXX, B. ktorej sa bude prejednávať v dodatočnom
dedičskom konaní.
9. Súd zistil, že uznesením č. k. 18D/378/2019-41 zo dňa 22.11.2019 súd rozhodoval v dedičskej
veci s tým, že predmetom dodatočného dedičského konania bola tá skutočnosť, že vyšlo najavo,
že poručiteľ N. Š. mal byť vlastníkom aj samostatne stojacej garáže, ktorá leží na parcele č. XXX,
katastrálne Ú. S., a ktorej bolo pridelené súpisné číslo XXX G. tým, že táto nehnuteľnosť nebola doposiaľ
prejednaná. Súd preto uznesením potvrdil nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi podľa dedičských
podielov tak, že 1/2 stavby rozostavanej garáže súpisné č. XXX nadobudli Z. Š. v 1/12 vzhľadom
k celku, I.. I. Š. v 1/6 vzhľadom k celku, J. Š. v 1/18 vzhľadom k celku, I.. N. Š. v 7/72 vzhľadom
k celku, V.. C. Š. v 7/72 vzhľadom k celku. Súd ďalej poukázal na to manželka poručiteľa J. Š.
dňa 23.10.2009 previedla okrem iného aj jej patriaci spoluvlastnícky podiel na garáži synovi V.. N.
Š.. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, poručiteľa a jeho manželky, zaniklo smrťou poručiteľa
dňa 13.4.2003 a rozostavaná garáž, postavená na parcele X. Č.. XXX/X v katastrálnom území S.
nebola predmetom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi pozostalou
manželkou poručiteľa a dedičmi poručiteľa. Keďže manželka poručiteľa J. Š. previedla jej patriacu 1/2
rozostavanej garáže synovi V.. N. Š.I., predmetom dodatočného dedičského konania po poručiteľovi,
bol len spoluvlastnícky podiel 1/2 rozostavanej garáže. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
13.12.2019.
Pre toto konanie z neho vyplynula skutočnosť, že 1-vica rozostavanej garáže je vo vlastníctve viacerých
podielových spoluvlastníkov, čiže aj osôb odlišných od strán sporu v tomto konaní.
10. Súd následne po skončení dedičského konania, pre ktoré bolo prerušené predmetné konanie,
pokračoval v konaní vytýčením termínu pojednávania. Pojednávanie vo veci vykonal dňa 4.3.2020,
kde žalobkyne žiadali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že ho žiadali zrušiť s tým, že podiel
žalovaného by bol daný do podielového spoluvlastníctva žalobkyni 1/ vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 5/8 a žalobkyni 2/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/8 s tým, že by vyplatili žalovanému
spoločne a nerozdielne sumu 14 252,99 Eur mimo hodnoty samostatne stojacej garáže, nakoľko táto
je vo vlastníctve ešte ďalších podielových spoluvlastníkov, a tú teda nežiadajú vyporiadať. Žalovaný
v priebehu pojednávania súhlasil s vyporiadaním tak, ako ho navrhovali žalobkyne, čo sa týkalo
pozemku, domu. Čo sa týkalo samostatne stojacej garáže uviedol, že je si vedomý toho, že je tam
viacero spoluvlastníkov, s tým, že prístupová cesta sa musí doriešiť mimo tohto konania. Žalovaný
teda navrhoval, aby tá parcela, ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu parc. číslo XXX/
X, T. predmetom vyporiadania, nakoľko na nej samostatne stojaca garáž je vo vlastníctve viacerých
podielových spoluvlastníkov, čiže nie len žalobkýň a žalovaného, ale aj ďalších dvoch ľudí s tým, že by
tieto podiely na pozemku, na ktorom je samostatne stojaca garáž, mali všetci podieloví spoluvlastníci
samostatne stojacej garáže. Žalobkyne s uvedeným návrhom nesúhlasili, s tým, že trvali na vyporiadaní
parcely registra „C“, parcelné číslo 206 v celosti.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinami doloženými stranami sporu, výsluchom
strán sporu, oboznámil sa s dedičským konaním, ktoré sa viedlo pod č. konania 17D/538/03, č. k.
18D/378/2019 a dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci.
12. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o
zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť,
dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Aknie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na
Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezrušuje a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
13. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti. Predmetom konania bol návrh žalobkýň na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území S., okres I.,
B. S., T. W. D. Č.. XX. V zmysle aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XX išlo o rodinný dom,
súpisné č. XX, nachádzajúci sa na parcele registra „C“, pod parcelným Č.. XXX, ako aj parcely
registra C, pod parcelným číslom XXX, o výmere 557 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcelné
číslo XXX, o výmere XXX m2 , záhrada. V konaní bolo preukázané stranami sporu, ako aj listinnými
dôkazmi, že bola snaha žalobkýň aj žalovaného o dohodu v súvislosti so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva, v konečnom dôsledku však k uzavretiu dohody nedošlo a z tohto
dôvodu žalobkyne podali návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd.
V podstate ide o návrhové konanie, to znamená, že predpokladom na začatie konania je podanie
návrhu ktorýmkoľvek (jedným alebo viacerými) z podielových spoluvlastníkov bez ohľadu na veľkosť
spoluvlastníckeho podielu a stanovisko ostatných spoluvlastníkov. Žalobkyne správne označili ako
strany sporu všetkých spoluvlastníkov, nakoľko súd nemôže prejednať návrh len s niektorými zo
spoluvlastníkov. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný
navrhovaným spôsobom vyporiadania. Môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným spôsobom. Žalobkyne
alternatívne navrhovali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo buď tým spôsobom, že súd zruší
a prikáže žalobkyniam 1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel žalovaného a zároveň uloží im povinnosť zaplatiť
žalovanému za spoluvlastnícky podiel primeranú náhradu, alebo súd zruší podielové spoluvlastníctvo,
prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou zaplatiť primeranú náhradu
žalobkyniam podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu.
14. V priebehu konania bolo zistené, že predmetom dedičského konania, ktoré prebehlo po N. Š., č.
k. XXD/XXX/XX (č. l. 233 až č. l. 239 spisu), boli aj nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 13.
Žalobkyne mali za to, že súčasťou predmetných nehnuteľností je aj samostatne stojaca garáž, kde
uvedené sa prejavilo aj v znaleckom posudku, ktorý si dali vypracovať v súvislosti s ohodnotením týchto
nehnuteľností.Išlooznaleckýposudokč.65/2017(č.l.16spisu),zktoréhojezrejmé,žeznalecohodnotil
predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 13 na celkovú sumu 60 100,- Euro, v rámci
toho ohodnotil aj stavby, ktoré sa nachádzajú na parcele č. 206, vrátane samostatne stojacej garáže,
ktorej hodnotu stanovil na sumu 3 088,03 Eur. Žalovaný v priebehu konania súhlasil so zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, ako navrhovali žalobkyne, okrem samostatne stojacej
garáže, nakoľko túto mal záujem vlastniť a zároveň žiadal, aby bolo zriadené vecné bremeno, teda
právo prechodu k predmetnej garáži pokiaľ by ju rozdelením dostal do svojho výlučného vlastníctva.
Zároveň, ale žalovaný v priebehu konania dal návrh na dodatočné prejednanie dedičstva ohľadom tejto
samostatne stojacej garáže, nakoľko jej bolo pridelené súpisné číslo, vydané stavebné povolenie. Po
skončení dodatočného dedičského konania č. k. 18D/378/2019 ( č. l. 268) súd mal preukázané, že
samostatne stojaca garáž na parcele Č.. XXX Z. 1.- vica stavby je vo vlastníctve viacerých podielových
spoluvlastníkov, t. z. nielen žalobkýň a žalovaného, ale aj ďalších tretích osôb, ktoré neboli označené
ako strany sporu v tomto konaní. Preto sa súd v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva v
tomto konaní nemohol zaoberať nehnuteľnosťou - samostatne stojacou garážou, a v tejto časti návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu zmeny skutočností v priebehu konania
zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, kde neboli označené všetky strany sporu - všetci
podieloví spoluvlastníci samostatne stojacej garáže súpisné číslo 500 na parcele č. 206.
15. Návrh žalovaného, že je potrebné vylúčiť z konania pozemok, na ktorom sa nachádza
samostatne stojaca garáž a teda ho rozdeliť, súd považoval za nedôvodný. Žalobkyne sú podielovými
spoluvlastníčkami nehnuteľností, ktoré navrhli vyporiadať v rámci tohto konania stranami sporu s
väčšinovými podielmi a tie s týmto spôsobom vyporiadania nesúhlasili.
Súd má za to, že v prípade, že by k tomu takto došlo, tak by sa znížila hodnota rodinného domu,
ktorý je predmetom konania, rovnako by bol problém aj s prístupovou cestou k samostatne stojacej
garáže. Žalobkyne 1/ a 2/ na pojednávaní uviedli, že sú si vedomé tej skutočnosti, že na ich pozemku
je samostatne stojaca garáž vo vlastníctve ďalších osôb, ktorú je potrebné vyporiadať, a že sú
povinné umožniť prístup týchto osôb k tejto samostatne stojacej garáže. Podľa názoru súdu rozdelenienehnuteľnosti, pri ktorom by súd vychádzal z geometrického plánu č. 14/2019 predloženého žalovaným
( č. l. 179 spisu), ktorým bola rozdelená pôvodná parcela č. 206 na parcelu č. 206/1, 206/2 a 206/3 s
tým, že na parcele, parcelné č. 206/2 stojí predmetná samostatne stojaca garáž, je potrebné uvádzať,
že z praktického hľadiska by bol tento spôsob vyporiadania nevhodný a rozdelením predmetnej parcely
by sa nevyriešili ďalšie vzťahy v súvislosti s nehnuteľnosťou - samostatne stojacou garážou, ktorá sa na
predmetnej parcele nachádza, nakoľko táto je v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Zároveň
súd uvádza, že pred prípadným rozdelením veci je potrebné zvážiť, nakoľko je možné od spoluvlastníkov
požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci, a či vôbec sú ochotní týmto
spôsobom vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Súd mal teda za to, že návrh žalovaného vyčleniť v
súlade s geometrickým plánom parcelu č. 206/2, na ktorej stojí samostatne stojaca garáž vo vlastníctve
ďalších tretích osôb, okrem strán sporu je nedôvodný a prihliadol na to, aby sa predmetné nehnuteľnosti
mohli účelne využiť.
16. Z tohto dôvodu súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo s tým, že prikázal predmetné nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. 13 do vlastníctva žalobkýň 1/ a 2/, čo sa týka žalobkyne 1/ vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 5/8 a žalobkyni 2/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/8. Súd mal na
mysli nehnuteľnosti tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. 13 a uvedené v bode 1 odôvodnenia
tohto rozsudku. Čo sa týka primeranej náhrady, tak tu súd vychádzal z vyhotoveného znaleckého
posudku, ktorý nenamietali strany sporu, žalobkyne ho predložili, žalovaný čo sa týkalo ohodnotenia
predmetných nehnuteľností nemal pripomienky. Preto súd vo výroku rozsudku zaviazal žalobkyňu 1/
povinnosťou zaplatiť žalovanému sumu 7 126,49 Eur a žalobkyni 2/ žalovanému sumu 7 126,49 Eur
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd sa nestotožnil s návrhom žalobkýň, že sú
povinné spoločne a nerozdielne vyplatiť žalovanému sumu 14 252,99 Euro, nakoľko súd vychádzal z
toho, že každá z žalobkýň sa stala výlučnou vlastníčkou 1/8 spoluvlastníckeho podielu žalovaného
na predmetných nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. 13, t. z., že každá zo žalobkýň je
povinná vyplatiť primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného, ktorý jej bol prikázaný do
výlučného vlastníctva.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
18. Zásadu úspechu strany sporu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva treba
hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti konania, konkrétne však s prihliadnutím na skutočnosť, aký bol
postoj jednotlivých strán sporu ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva, a ako ktorý z nich navrhoval
zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať a toto porovnať s rozhodnutím súdu vo veci samej, teda
s tým, či súd podielové spoluvlastníctvo zrušil, a akým spôsobom ho vyporiadal. Boli to práve žalobkyne,
ktoré mimosúdne, ako aj v samotnom súdnom konaní navrhovali zrušiť podielové spoluvlastníctvo
a vyporiadať ho spôsobom prikázania buď teda im do výlučného vlastníctva, alebo do výlučného
vlastníctvažalovanéhospovinnosťouzaplatiťprimeranúnáhradu.SúdI.stupňataktoajrozhodol,apreto
sú to práve žalobkyne, ktoré z ohľadom na ich postoj vo veci a výsledok konania je potrebné považovať
za úspešnú stranu sporu konania, ktorej podľa ustanovení CSP patrí náhrada trov konania. To znamená,
že žalobkyne boli v plnom rozsahu úspešné, nakoľko súd ich návrhu v celom rozsahu vyhovel, keď
zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom nimi navrhovaným, ktorý alternatívne uviedli v
podanej žalobe. Žalovaný mal už od začiatku súdneho konania výhrady k usporiadaniu spoluvlastníctva
prikázaním všetkých nehnuteľností buď teda do vlastníctva žalobkýň, alebo do jeho vlastníctva, nakoľko
malzáujemreálnerozdeliťpredmetnénehnuteľnosti,stým,že bysionponechalvovýlučnomvlastníctve
samostatne stojacu garáž, voči ktorej sa v rámci tohto konania aj domáhal, aby bola predmetom konania
o novoobjavenom dedičstve po poručiteľovi N. Š.. V konečnom dôsledku predmetná nehnuteľnosť,
čiže samostatne stojaca garáž bola len v podiele 1/2 prejednaná, s tým, že vlastníkmi sa stali viaceré
fyzické osoby, čiže nielen žalobkyne, žalovaný. Z tohto dôvodu uvedená garáž nemôže byť predmetom
konania, tieto skutočnosti vzišli v priebehu tohto konania, a to z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
na strane žalovaných, aj napriek tomu, že nebola prejednaná táto garáž v celosti, ale len v 1- ci.
Žalovaný na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 4.3.2020 k trovám konania uviedol, že žiada, aby súd
zaviazal žalobkyne k náhrade trov konania, nakoľko žalobkyne spor zavinili. Súd k uvedenému uvádza,
že pokiaľ sa nedohodnú podieloví spoluvlastníci o tom, akým spôsobom sa zruší a vyporiada podielové
spoluvlastníctvo,môžektorýkoľvekznichpodaťnávrhnasúd.Trovykonaniasatýkajútrov,ktorévzniknú
stranám sporu v priebehu súdneho konania. Nikoho nie je možné nútiť k dohode o zrušení a vyporiadanípodielového spoluvlastníctva a to ,že nedošlo k dohode, nemôže mať vplyv na náhradu trov konania.
Trovy konania súd priznáva v súvislosti s pomerom úspechu a neúspechu v rámci tohto konania.
19. Preto súd priznal náhradu trov konania žalobkyniam 1/, 2/ v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanému.
20. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania žalobkýň proti žalovanému
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, ktorý ho vydal, a to v lehote
15 dní od jeho doručenia.
V nadväznosti na novoprijatý zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, procesné lehoty (to znamená lehoty na podanie odvolania) neplynú v čase odo dňa
účinnosti tohto zákona t.j. od 27.marca 2020 do 30. apríla 2020.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Martine dňa 01.04.2020JUDr. Miriam Štillová
sudkyňa
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.