Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117224449
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117224449.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu: Q.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H. - C., D. XXXX/XX, XXX XX, zastúpeného: Advokátska kancelária
Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kadnárova 83, 831 06, proti žalovanej: F. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom v G., W. XX, XXX XX, zastúpenej: JUDr. Peter Škondej, advokát, so sídlom Advokátskej

kancelárie v Banskej Bystrici, Kuzmányho 5, 974 01, o zaplatenie 6.000,- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 8C/50/2017-57 zo dňa 02.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (prvý výrok) a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia

súdu prvej inštancie o ich výške (druhý výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 6.000,-
Eur s príslušenstvom, tvoriacim úroky z omeškania. So žalovanou dňa 17.01.2017 uzatvorili dohodu
o urovnaní podľa §585 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“),
predmetom ktorej bolo urovnanie vzájomných práv a povinností, súvisiacich so spoločným majetkom a
jeho rozdelením. Žalobcovi v zmysle článku III. bod 1 dohody po uzatvorení prináležali nehnuteľnosti,

hnuteľné veci, motorové vozidlo a dlh spotrebného úveru, vedený v Tatra banke. Žalovanej podľa článku
III. bod 2 prináležali motorové vozidlá a nehnuteľnosti a dlhy na hypotekárnom úvere. Sporové strany sa
dohodli, že vzájomné práva a povinnosti si vysporiadajú tak, že rozdiel medzi nadobudnutými vecami
je vo výške 52.000,-Eur, ktoré je povinná žalovaná žalobcovi uhradiť v mesačných splátkach po 6.000,-
Eur s výnimkou poslednej splátky vo výške 4.000,-Eur. Žalovaná neuhradila ani jednu splátku.
Žalovaná považovala (v odpore) dohodu o urovnaní zo dňa 17.01.2017 za neplatnú, na základe ktorej

nemôžu vznikať žiadne záväzky, pričom neplatnosť sa týka jej obsahu vzhľadom na nejasnosť a
nezrozumiteľnosť, ako aj vzhľadom na podmienky, za akých bola uzavretá.
Okresný súd vychádzal z ustanovení §585 ods. 1, §34, §37 ods. 1, §39 Občianskeho zákonníka a
konštatoval, že právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný; z
uvedenej dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že okrem slobodného a vážneho urobenia právneho
úkonu, tento úkon musí byť určitý a tiež zrozumiteľný. Určitosť spočíva v tom, že z predmetného

právneho úkonu musí byť jednoznačne zistiteľné, ktoré skutočnosti sú medzi účastníkmi predmetom
takéhoto úkonu. V prejednávanej veci v rámci dohody o urovnaní takýmito skutočnosťami musia byť
jednoznačne označené práva, ktoré sú medzi účastníkmi sporné alebo pochybné. Podľa dohody o
urovnaní by malo byť zrejmé, ktoré aktíva a pasíva si ponechá žalobca a ktoré žalovaná. Predmetná
dohoda o urovnaní nespĺňa tieto náležitosti určitosti, a to z toho dôvodu, že každá nehnuteľná vec musí
byťidentifikovanátakýmspôsobom,akojetopredpísané,atotak,žekaždánehnuteľnávecjeevidovaná

v katastri nehnuteľností pod určitým číslom listu vlastníctva, parcely, druh stavby, rozloha a poprípade
iné údaje, ktoré jednoznačne určujú, o ktorú nehnuteľnosť sa jedná. V danom prípade označenie akostavba C., zariadenie a vybavenie byt Údernícka, zariadenie a vybavenie bytu Y. XX bez akejkoľvek
ďalšej identifikácie nie je možné určiť, o aké nehnuteľnosti a o čo sa jedná. Pokiaľ sa týka označenia
hnuteľných vecí ako napr. áut, auto Škoda Superb, auto Škoda Rapid, auto Range Rover, tieto musia

byť označené v súlade s tým, aby boli jasne identifikované, o ktoré autá sa jedná, a to minimálne ŠPZ
a tiež výrobným číslom. Predmetné autá nie je možné identifikovať, pričom neobstojí ani tá skutočnosť,
že účastníci môžu vedieť, o aké autá ide.
Samotná dohoda o urovnaní má charakter, že majú byť urovnané sporné práva medzi účastníkmi. Preto
z takejto dohody, ak majú nastať určité účinky, tak tieto účinky majú byť dané takým spôsobom, aby

spornosť týchto práv bola odstránená.
Z ostatných položiek, ktoré si účastníci mali taktiež v rámci dohody o urovnaní vyriešiť, ako zariadenie
a vybavenie bytu Údernícka, zariadenie a vybavenie bytu T., G. G. S. XX, nevyplýva z dohody, čo má
byť predmetom takéhoto urovnania (ktoré konkrétne hnuteľné veci). Navyše veci nie sú identifikované
mestom, v ktorom sa nachádzajú a v ktorom konkrétnom byte sa nachádzajú a aké zariadenie a čo
konkrétne je predmetom tohto zariadenia.

Na základe uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol pre neurčitosť predmetnej dohody, ktorá
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, z ktorého účastníkom nevznikajú žiadne práva a povinnosti.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa §255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“), a to podľa úspechu strán v spore a úspešnej žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa §365
ods. 1 písm. b), h) C.s.p. Zdôraznil, že so žalovanou v čase pred uzavretím dohody dlhšiu dobu spolu žili,
podnikali a majú aj spoločné dieťa, pričom každý mal nehnuteľnosti a záväzky, vedené výlučne na seba,
no vzhľadom na to, že vzájomne sa podieľali na niektorých nákladoch a ziskoch, považovali za potrebné

sa po rozchode vysporiadať, a to v zásade rovným dielom. Vysporiadanie sa realizovalo práve tým, že v
princípesikaždýponechalveciazáväzky,vedenénajehomenoapodstatoudohodyboloprávepeňažné
vysporiadanie, ktoré bolo potrebné z dôvodu, že medzi nadobudnutými aktívami po zohľadnení pasív
nebola medzi stranami rovnosť. Čo do povinnosti peňažného vyporiadania bola dohoda bezpochyby
určitá, pretože presne bolo určené ako, dokedy a v akých splátkach sa má peňažné vysporiadanie

uskutočniť. Pokiaľ sa týka vysporiadania vecí a záväzkov, predovšetkým najmä nehnuteľností, zostávali
vo výlučnom vlastníctve podľa zápisu v katastri, preto dohoda neslúžila ako právny úkon k prevodu
nehnuteľnosti, a teda nebolo potrebné, aby spĺňala náležitosti podľa Katastrálneho zákona. Pokiaľ
došlo k prepisu niektorého motorového vozidla, udialo sa tak na príslušnom dopravnom inšpektoráte
za súčinnosti oboch strán sporu, bez nutnosti predkladať dohodu. Podobne, ak aj prešli akékoľvek

iné veci a záväzky do dispozície druhej sporovej strany, toto sa dialo samostatným právnym úkonom.
Podstatnévšakje,žesúčasnýstavskutočnéhoprerozdeleniavecíazáväzkovmedzisporovýmistranami
presne zodpovedá obsahu dohody. Túto skutočnosť žalovaná v konaní nenamietala, preto je potrebné
ju považovať za nespornú. Žalobca aj žalovaná po podpise dohody užívali ten majetok, ktorý v zmysle
dohodyimmalprináležať,totoobajarešpektovali,problémnastal,ažkeďžalovanámalaplniťvsplátkach

to, na čom sa so žalobcom dohodla, čo zodpovedalo polovici rozdielu medzi majetkom, ktorý pripadá jej
a majetkom pripadajúcim žalobcovi, nadobudnutým počas ich partnerského vzťahu.
Strany sporu síce uzatvorili dohodu, označenú ako dohoda o urovnaní podľa §585 a nasl. OZ, avšak
podľa pravidiel výkladu zmlúv podľa OZ na vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán nemá vplyv
označenie zmluvného typu na záhlaví písomnej zmluvy, pokiaľ prejavy vôle strán nezodpovedajú

zmluvnému typu označenému v záhlaví písomného vyhotovenia zmluvy. Najdôležitejším aspektom
právneho posúdenia platnosti dohody je však práve to, že dohoda, ktorú strany sporu uzatvorili, nemá
zo zákona predpísanú písomnú formu. Dohodu by strany sporu mohli pokojne uzavrieť aj ústne, preto
v tomto smere je dôkazné bremeno na žalobcovi preukázať uzatvorenie zmluvy v záujme preukázania
opodstatnenosti žalobného nároku.

Obe strany prerozdelenie statkov v zmysle dohody rešpektovali a žalovaná túto skutočnosť ani
nenamietala. Žalovaná jednak v dohode vyhlásila, že obsah zmluvy je pre ňu jasný, vedela, o aké veci a
záväzky sa jedná, nielen s poukazom na terajšie užívanie vecí, ale strany sporu počas spoločného žitia
a podnikania nemali napr. dva Range Rovery alebo dva byty na Úderníckej, ale mali vždy práve jeden
Range Rover a práve jeden byt na A., atď.

Žalovaná podpísala dohodu, kde vyhlásila, že obsah dohody je jej jasný, vedela presne, akých vecí a
záväzkov sa dohoda týka, pretože v súčasnosti stav prerozdelenia v zmysle dohody rešpektuje a veci
užíva. Tým pádom nič nebráni tomu, aby dohoda bola posúdená ako platná, pretože nebolo nutné, aby
dohoda, čo do prerozdelenia vecí a záväzkov spĺňala akékoľvek formálne náležitosti v zmysle zákona.Poukázal na nález Ústavného súdu SR z 01.04.2015, sp.zn. I.ÚS 640/2014, na rozhodnutia I.ÚS 243/07,
I.ÚS 242/08, IV.ÚS 15/2014, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR I.ÚS 625/03. Svojím postojom
súd neprimerane zasahuje do zmluvnej voľnosti strán sporu, ak považuje dohodu za neplatnú z dôvodu

neurčitosti. Okresný súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, týkajúcemu sa platnosti dohody
a naplnil tak odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. h) C.s.p.
Rozsudok okresného súdu je navyše nepreskúmateľný. Žalovaná v dohode jednoznačne podpísala
vyhlásenie o jasnosti a zrozumiteľnosti dohody, s čím sa okresný súd vôbec nevysporiadal, pričom ide
o zásadnú skutočnosť, ktorá má vplyv na právne posúdenie platnosti dohody, a to najmä, pokiaľ sa

skúmajú náležitosti právneho úkonu. Účastníci dohody mali vedomosť, o aké veci ide a v súčasnosti
ich aj v dohodnutom rozsahu vlastnia a užívajú, preto žalobcovi nie je zrejmé, prečo by skutočnosť
ohľadom vyhlásenia účastníkov dohody o jasnosti a zrozumiteľnosti bola nepredstaviteľná (bod 13
rozsudku okresného súdu). Okresný súd sa nijako nezaoberal z hľadiska zachovania dobrých mravov
tou skutočnosťou, že na jednej strane je nesporné, že veci strany sporu užívajú v zmysle dohody, akoby
bola riadne a platne uzatvorená, no na druhej strane je podľa súdu dohoda neplatná a žalovaná nie

je povinná zaplatiť žalovanú sumu. V týchto intenciách je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný,
pretože sa nevysporiadal s dôležitými skutočnosťami, namietanými žalobcom, čím je naplnený odvolací
dôvod podľa §365 ods. 1 písm. b) C.s.p., keďže žalobca má právo na riadne odôvodnenie rozsudku v
rámci práva na spravodlivý proces, čo odvolaním napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti podľa §220
ods. 2 C.s.p.

Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby krajský súd odvolaním napadnutý nepreskúmateľný
rozsudok, v ktorom sa okresný súd nevysporiadal s podstatnými námietkami ohľadom opodstatnenosti
žalobcovhonárokuadospelknesprávnemuprávnemuposúdeniuveci,navrholzmeniťažalobevyhovieť
alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná navrhla rozsudok okresného súdu ako po vecnej a právnej
stránke správny potvrdiť s tým, že okresný súd dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Odvolanie
žalobcu považuje za účelové v snahe zvrátiť výsledok súdneho konania, bez akýchkoľvek relevantných
dôvodov a dôkazov. Tvrdenia, uvedené v odvolaní, sú len duplicitou žalobného návrhu, na nejasnosť,
neurčitosť a tým pádom na neplatnosť samotnej dohody, ktorá bola predmetom súdneho konania,

žalovaná poukázala už v odpore proti platobnému rozkazu a na svojom názore zotrváva.

4. Žalobca sa v replike k vyjadreniu žalovanej už nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec

bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p., len v rozsahu odvolania
podľa §379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa §389 ods. 1, písm. b), c) C.s.p. zrušil a v zmysle §391 ods.1 C.s.p. mu vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V zmysle §389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Odvolanie je dôvodné.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v podanom
odvolaní, majú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a spochybňujú správnosť skutkových
záverov súdu prvej inštancie ním vykonaného dokazovania, ako aj právneho záveru, ku ktorému súd

prvej inštancie dospel, o uzavretí zmluvy o urovnaní medzi sporovými stranami. Skutočnosti, uvedené
v odvolaní, svedčia o nesprávnom procesnom postupe okresného súdu, ktorým znemožnil strane
uskutočňovaťjejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces
(§365 ods. 1 písm. b) C.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§365 ods. 1, písm. h) C.s.p.).

8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zistiteľné, že žalobca podal na upomínací súd - Okresný
súd Banská Bystrica žalobu (viď č.l. 2 p.v.) o zaplatenie 6.000,-Eur s príslušenstvom od žalovanej, na
základe dohody o urovnaní podľa §585 OZ, ktorú uzatvoril so žalovanou dňa 17.01.2017. Predmetomtejto dohody bolo urovnanie vzájomných práv a povinností, súvisiacich so spoločným majetkom a jeho
rozdelením. V žalobe uviedol skutočnosti, ktoré konštatoval okresný súd vo svojom rozsudku (v bode 6).
Po doručení platobného rozkazu, č.k. 11Up/155/2017 zo dňa 03.08.2017 žalovaná podala v zákonnej

lehote proti nemu odpor, v ktorom namietla neplatnosť dohody o urovnaní, na základe ktorej nemôžu jej
vznikaťžiadnezáväzky,pričomneplatnosťsatýkajejobsahu,vzhľadomnanejasnosť,nezrozumiteľnosť
ako aj podmienok, za akých bola uzavretá (viď č.l. 17 p.v.).
Po doručení odporu žalobca poukázal na to, že účastníci si dohodu prečítali, všetky jej ustanovenia
sú im jasné a zrozumiteľné, čo prehlásili v článku V. dohody; podpisy boli overené pred notárom;

žalovaná teda vyhlásila, že obsahu dohody rozumie a je jej jasný, preto pokiaľ nepreukáže opak, platí, že
obsahu dohody rozumela. Žalovaná je povinná na podporu svojho tvrdenia označiť a predložiť dôkazy,
v opačnom prípade je jej argument bezpredmetný. Tvrdenie o neplatnosti dohody je účelovým konaním
žalovanej v snahe vyhnúť sa zmluvnej povinnosti; žalovaná by inak bola povinná vrátiť prijaté plnenie
od žalobcu v zmysle dohody, keďže právny titul nadobudnutia vecí špecifikovaných v článku III. ods.
2 dohody odpadol. Žalovaná však prijaté plnenie nevrátila, preto jej argument o neplatnosti dohody

považuje za účelový a z hľadiska procesnej obrany neprípustný.
Okresný súd Banská Bystrica následne v súlade s §14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom
konaní postúpil vec príslušnému Okresnému súdu Zvolen. Okresný súd Zvolen po vyrubení súdneho
poplatkužalobcoviajehozaplateníapodoručenívyjadreniažalobcužalovanej,tútovyzvalnavyjadrenie
sa; žalovaná zotrvala na ňou uvedených dôvodoch o neplatnosti predmetnej dohody. Následne okresný

súd vytýčil pojednávanie na deň 02.10.2018 o 13.00 hod., ktorého sa žalovaná ani jej právny zástupca
bez ospravedlnenia nezúčastnili (doručenie predvolania fikciou - viď §105 C.s.p.), žalobca a jeho právny
zástupca sa dostavili osobne; navrhli rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie s tým, že uvedená dohoda
je platná, strany, ktoré ju podpisovali, vedeli o aké veci sa jedná, doposiaľ tieto veci sú v ich užívaní,
preto žiadal žalobe vyhovieť.

Na uvedenom pojednávaní okresný súd zamietol žalobu odvolaním napadnutým rozsudkom.

9. Okresný súd konštatoval, že dohoda o urovnaní, uzavretá medzi stranami sporu dňa 17.01.2017,
je absolútne neplatný právny úkon, z ktorého žiadnemu z účastníkov nemôžu vzniknúť žiadne práva a
povinnosti. Poukázal na ustanovenie §37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne,

vážne a najmä určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

10. Žalobca v odvolaní namieta, že so žalovanou v čase pred uzavretím dohody dlhšiu dobu spolu žili,
podnikali a majú aj spoločné dieťa, každý mal výlučne svoje nehnuteľnosti a záväzky, ale vzhľadom
na vzájomné podieľanie sa na niektorých nákladoch a ziskoch považovali za potrebné sa po rozchode

vysporiadať rovným dielom; realizovali to tak, že každý si ponechal svoje veci a záväzky a podstatou
dohody bolo hlavne peňažné vysporiadanie, keďže medzi nadobudnutými aktívami po zohľadnení pasív
nebola medzi stranami rovnosť; predmetom dohody nebolo nadobúdanie vlastníctva. V tomto smere
krajský súd súhlasí s odvolateľom, že dohoda je pre účastníkov zmluvy zrozumiteľná, čo napokon
potvrdili svojimi podpismi pred notárom. Žalovaná podpísala dohodu, vyhlásila, že obsah dohody jej je

jasný, vedela, akých vecí a záväzkov sa dohoda týka.
Hoci strany sporu označili listinu ako dohodu o urovnaní podľa §585 a nasl. OZ, na vzájomné práva a
povinnosti zmluvných strán nemá vplyv označenie zmluvného typu na záhlaví písomnej zmluvy, pokiaľ
prejavy vôle strán nezodpovedajú tomuto zmluvnému typu. Okrem toho, dohode uzatvorenej stranami
sporu, zákon nepredpisuje písomnú formu. Okresný súd neskúmal, o aký typ zmluvy v prejednávanej

veci ide, ani sa s touto skutočnosťou v odôvodnení rozsudku nevysporiadal.
Podľatvrdeniažalobcujednakvžalobeajednakvodvolaní,súčasnýstavskutočnéhoprerozdeleniavecí
a záväzkov medzi sporovými stranami presne zodpovedá obsahu dohody, ktorú skutočnosť žalovaná v
konaní nenamietala. Žalobca aj žalovaná teda po podpise dohody užívali ten majetok, ktorý v zmysle
dohody im mal prináležať. Tieto skutočnosti okresný súd neakceptoval, a ani v dôvodoch svojho

rozhodnutia nevyhodnotil.
Odvolateľ namieta predovšetkým nezrozumiteľnosť rozsudku okresného súdu, čím je rozsudok
okresného súdu nepreskúmateľný. Z obsahu spisu vyplýva minimálne to, že účastníci dohody
mali vedomosť, o aké veci ide a v súčasnosti ich aj v dohodnutom rozsahu vlastnia a užívajú,
preto konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 13 odôvodnenia o „nepredstaviteľnosti jasnosti a

zrozumiteľnosti dohody“ je vzhľadom na rozsah dokazovania, aké okresný súd (ne)vykonal, predčasné.
Ak na jednej strane nesporne strany sporu veci užívajú v zmysle dohody, ale na druhej strane je dohoda
neplatná, pričom žalovanej neuložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie žiadnu sumu, nie jemožné z odôvodnenia rozsudku okresného súdu zistiť myšlienkové pochody, vedúce k jeho záveru.
Odvolaním napadnutý rozsudok potom nespĺňa náležitosti podľa §220 ods. 2 C.s.p.
Zo zápisnice o pojednávaní a z obsahu spisu navyše vyplýva, že žalovaná, resp. jej právny zástupca

v zmysle zákonných ustanovení mal(i) vedomosť o termíne pojednávania, avšak bez ospravedlnenia
sa nedostavil(i); žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorú skutočnosť okresný
odignoroval, ani v rozhodnutí neodôvodnil, prečo tento návrh žalobcu neakceptoval a rozhodol v jeho
neprospech; spochybnenie tvrdení žalobcu žalovanou v spise vyplýva len z jej odporu proti platobnému
rozkazu bez toho, aby predložila dôkazy, resp. akékoľvek vykonanie dôkazov navrhla. Takýto postup

okresného súdu je v rozpore s ust.§274C.s.p.. Predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného po pojednávaní sú v procesnom predpise stanovené obligatórne (dikcia „rozhodne súd...“),
ak súd riadne a včas predvolal žalovaného na pojednávanie, pričom predvolanie obsahovalo poučenie,
že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým
žalobe vyhovie, a žalovaný sa nedostavil na pojednávanie v určený čas, žalovaný neospravedlnil
svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, návrh žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre

zmeškanie.

11. Odvolací súd má za to, že aj keď žalobca v odvolaní prvýkrát tvrdí skutočnosti, ktoré majú
objasniť vzťah medzi ním a žalovanou, nemal dôvod ich prezentovať, pretože žalovaná jeho tvrdenia
nespochybňovala ani nevyvracala, len tvrdila, že zmluva je neplatná pre nezrozumiteľnosť. Žalovaná

ako strana sporu je povinná tvrdiť a na podporu svojho tvrdenia označiť a predložiť dôkazy (článok 6.
Základných princípov C.s.p., §149 C.s.p...).

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd nesprávne rozhodol, keď žalobu v plnom rozsahu
zamietol; krajský súd jeho rozhodnutie musel zrušiť vzhľadom na odvolacie dôvody §365 ods. 1 písm.

b), h) C.s.p. za použitia §389 ods. 1, písm. b), c) C.s.p., pretože nedostatočným odôvodnením rozsudku
okresný súd nesprávne procesne postupoval a znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a tiež súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, pričom nie je účelné doplniť dokazovanie

odvolacím súdom, pretože odvolací súd by musel dokazovanie okresného súdu nielen doplniť, ale
celkom nahradiť. Krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý
je výrokom závislým (§379 písm. a) C.s.p.).

13. V ďalšom konaní po vrátení veci okresný súd riadne vypočuje strany sporu, vykoná dokazovanie

podľa ich návrhu; po vykonaní dokazovania vec právne posúdi; krajský súd zastáva názor, že v
prejednávanej veci je zmluva pre jej účastníkov jasná a zrozumiteľná, žalovaná svoj podpis na nej
riadne overila, vedela, čo podpisuje; okresný súd teda vec právne posúdi podľa obsahu zmluvy a vôle
jej účastníkov, pričom krajskému súdu sa podľa jej obsahu javí, že zrejme nejde o zmluvu o urovnaní.
Súd prvej inštancie odstráni procesné pochybenia, na ktoré krajský súd prihliada ex offo: doručoval

súdne zásielky právnemu zástupcovi žalovanej, ale zo spisu nevyplýva, že v tomto čase žalovanú
právne zastupoval; s tým súvisí správne doručovanie stranám sporu (aj predvolania na pojednávanie)
a prípadné sankcionovanie za napr. neúčasť na pojednávaní, či možnosť rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného, ako to navrhoval žalobca; odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ sú splnené
zákonnépodmienkyvzmysle§274C.s.p.(obligatórneustanovenie),okresnýsúdnemámožnosťvýberu,

či rozhodne alebo nerozhodne kontumačným rozsudkom. Následne okresný súd opäť rozhodne, a to aj
o všetkých trovách konania (i odvolacieho konania - §396 ods. 3 C.sp.).

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).