Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. október 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sa/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200378
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018200378.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu:

K.. T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, V., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor opravných
prostriedkov, Komenského 52, Košice, za účasti ďalšieho účastníčka konania: K. V., rod. Z., T. XX, V.,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP-2018/006435/GEC zo dňa
10.1.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca správnou žalobou podanou elektronicky 26.3.2018 žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie

žalovaného Okresného úradu Košice, Odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, č. OU-
KE-OOP-2018/006435/GEC zo dňa 10. 01. 2018 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice,
Odbor všeobecnej vnútornej správy, Komenského 52, Košice číslo OU-KEOVVS2-2017/020457, č.
priestupku 2017/586/BUS zo dňa 27.09.2017, vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, pre dôvody
podľa § 191 ods.1 písm. c/, d/, e/, f/, a g/ v spojení s § 191 ods. 3) zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku a žalobcovi priznať náhradu trov konania.

2. Okresný úrad Košice, Odbor všeobecnej vnútornej správy, Komenského 52, Košice, ako
prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-KEOVVS2-2017/020457 č. priestupku 2017/586/BUS
dňa 27.09.2017 rozhodol o návrhu žalobcu na prejednanie priestupku obvinenej K.P. V.U.j, rod. Z.Á.,
T. XX, V., zo dňa 17.4.2017 za priestupok, podľa § 49 ods.1 písm. a/, ktorého sa mala dopustiť dňa
26.1.2017 pred policajnými orgánmi, pri podaní vysvetlenia na mieste ul. V.. W. X/., V., podľa § 60 ods.
2 zákona č. 372/1990 o priestupkoch, č. priestupku: 2017/224/BUS, tým, že uviedla, že žalobca „chodil
ráno v trenkách, v tričku so zubnou pastou a uterákom v priestoroch unimobunky na ul. V.. W. X/U v V.

v čase keď tam mali firmu i p. R. a p. V..

3. Podľa žalobcu menovaná pri svojom výsluchu pred policajnými orgánmi svojim výrokom úmyselne
podala nepravdivú a neúplnú výpoveď a vysvetlenie svojho konania. Žalobca pokladal jej výroky za
priestupok, ktorým došlo k zásahu do jeho osobnej integrity pre nepravdivosť tvrdenia uvádzaného
pred inými osobami, tvrdil, že išlo o opakované ohováranie a znevažovanie jeho osoby, ktorým došlo
k poškodeniu jeho cti u tretích osôb tým, že obvinená šírila ďalej tieto difamujúce výroky a spôsobila

žalobcovi posmech, urazila ho, lebo tieto výroky sa dotkli jeho dobrej povesti.

4. Správny orgán prvého stupňa podľa § 49 ods.1 písm. a/ v spojení s § 76 ods.1 zákona o priestupkoch
konanie o priestupku, ktorého sa mala dopustiť tým, že uviedla o žalobcovi, že „chodil ráno v trenkách,v tričku so zubnou pastou a uterákom v priestoroch unimobunky na ul. V.. W. X/U v V. v čase keď tam
mali firmu i p. R. a p. V., zastavil. Správny orgán uložil žalobcovi zaplatiť trovy štátu podľa § 79 ods.1
zákona o priestupkoch, lebo konanie podľa § 76 ods.1 písm. a/, b/, c/, alebo j/ zákona o priestupkoch

zakladá povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku.

5.Prvostupňovýsprávnyorgánvychádzajúczustanovenia§49ods.1písm.a/ zákonaopriestupkochvo
svojomrozhodnutívzaldoúvahyobsahzápisnicevkonaníoprejednanípriestupku,vktorejsúzachytené
výpovede obvinenej i žalobcu a obsah zápisnice z dňa 26.1.2017 /bod 2 tohto rozsudku/.

6. Podľa správneho orgánu prvého stupňa konanie a výroky obvinenej nemožno považovať za narušenie
občianskeho spolunažívania a tým za priestupok. Vychádzal z toho, že obvinená uviedla, že nechcela
spôsobiť posmech a ujmu na cti žalobcovi. Jej tvrdenie prvostupňový správny orgán vyhodnotil so
záverom, že nie je dôležitá pravdivosť tvrdenia a konštatoval, že zistil že obvinená nemala úmysel svojim
vyjadrením žalobcovi spôsobiť posmech s cieľom spôsobiť mu ujmu na jeho cti.

7. Žalobca podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v zákonnej lehote odvolanie a
navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nezákonné. Namietal, že neúplnosť vysvetlenia obvinenej
spočívala v tom, že neuviedla koľkokrát ho údajne videla takto chodiť na chodbe ako uviedla. Jej
nepravdivé tvrdenie rozprávané pred inými považoval za opakované ohováranie zo strany obvinenej,

ktoré zasiahlo do jeho cti u tretích osôb, lebo išlo o tvrdenie urobené s úmyslom mu poškodiť. Mal
za to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nezrozumiteľné, namietal, že v odôvodnení
rozhodnutia sa nespomína čestné vyhlásenie M. N. ani K.. Y. N., ktorých svedectvo preukazuje, že
prvostupňový správny orgán sa nezaoberal predchádzajúcimi skutkami obvinenej a tvrdil, že obvinená
klame, pritom mu správny orgán v konaní bránil zhotoviť zvukový záznam z pojednávania a pri

nahliadnutí do spisu boli prekrývané osobné údaje obvinenej, hoci v rozhodnutí už boli uvádzané.

8. Žalovaný ako odvolací správny orgán po preskúmaní odvolania žalobcu, ktoré podal proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa č. OU-KE-OVVS2-2017/020457, 2017/586/BUS zo dňa 27.09.2017,
označené rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu odmietol. Vychádzal z toho, že Správny orgánu

prvého stupňa podľa ustanovenia § 49 ods.1 písm. a/ a § 76 ods. 1 písm. a/ o priestupkoch zákona
o priestupkoch, konanie dôvodne zastavil. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením
veci správnym orgánom prvého stupňa a vychádzal z toho, čo žalobca ako oznamovateľ a poškodený
a obvinená k objasňovanej veci priestupku uviedli. Zhrnul, že uvádzané výroky obvinenej nie sú
priestupkom v zmysle§ 49 ods.1 písm. a/ zákona o priestupkoch, pretože prvostupňový správny orgán

konštatoval, že nie je dôležitá pravdivosť, ale úmysel menovanej obvinenej v tom zmysle, že nekonala
s cieľom a úmyslom spôsobiť žalobcovi ujmu na jeho cti. Pri výsluchu a prejednaní priestupku obvinená
vypovedala, že nechcela spôsobiť posmech a na cti utŕhanie žalobcovi. Žalovaný poukázal na to, že
prvostupňový správny orgán vec vyhodnotil správne a zákonne, vzhľadom na výpoveď obvinenej a i
s prihliadnutím na tvrdenia žalobcu. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán výrok svojho

rozhodnutia riadne odôvodnil potom, čo uzavrel, že skutok, ktorý obvinená spáchala, nie je priestupkom.
Mal za to, že obvinená podala vysvetlenie k označovanému konaniu, kedy dňa 27.09.2017 podala
vysvetlenie k jej výrokom, ktoré žalobca označil za naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 49
ods.1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Z. z.. Aj podľa žalovaného konanie pri podaní výpovede policajným
orgánom menovanou nemožno považovať za narušenie občianskeho spolunažívania, ako to má na

mysli zhora citované ustanovenie zákona o priestupkoch. Podľa žalovaného správne prvostupňový
správny orgán rozhodol aj vo výroku o trovách konania spojených s prejednaním priestupku a uložil
žalobcovi uhradiť štátu podľa § 79 ods.1 zákona o priestupkoch v spojení s § 76 ds.1 písm. a/, b/, c/,
alebo j/ zákona o priestupkoch.

9. Žalobca v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné podľa § 191 ods. 1
písm. c/, e/, d/, f/, g/ Správneho súdneho poriadku. Vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie
veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore
s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní poľa žalobcu došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia.10. Žalobca tvrdil, že žalovaný ako odvolací správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie, ak mal za
to, že nebola naplnená subjektívna a objektívna stránka priestupku podľa § 49 ods.1 písm. a/ zákona
o priestupkoch. Žalobca tvrdil, že rozhodnutím správneho orgánu došlo v prvom rade k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci a to pre nedostatočne zistený skutkový stav a tak je rozhodnutie žalovaného
nezákonné aj pre nepreskúmateľnosť, pretože nebolo riadne odôvodnené, je i v rozpore s § 32 ods.1
zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní.

11. Tvrdil, že následne po ohováraní obvinenou, dostal zo strany M. G. U. V. upozornenie a len on

mal problémy s predlžovaním nájomnej zmluvy. Namietal, že správny orgán prvého stupňa i žalovaný
považovali čestné vyhlásenia K.. Y. N. a M. N.Š. v konaní o priestupku za irelevantné, lebo neboli
priamymi svedkami výroku obvinenej, hoci nimi preukazoval nepravdivosť tvrdení obvinenej. Poukázal
na výrok v ktorom obvinená vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní dňa 24.08.2017 povedala: „R.. V.
povedala, že sa na mňa bol navrhovateľ sťažovať. Tak som jej povedala, že sa na mňa môže sťažovať,
taksomzo„srandy“povedala,žemnemôžeprekážať,žetuchodívtrenkáchakeďsanavrhovateľstretol

s R.. V., táto mu povedala čo som jej povedala a nastal problém, že ho ohováram". Podľa žalobcu pri
vydávaní rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanoví procesných predpisov, ktoré môžu mať
zanásledoknezákonnosťrozhodnutiažalovaného,ktorýsatakzvaneprekrylkonštatovaniamiobvinenej.
Žalobca mal za to, že išlo o druh rafinovaného, šikanózneho správania sa obvinenej na pracovisku, ktoré
neboli vyvrátené vysvetlením samotnej obvinenej.

12. Podľa žalobcu správny orgán prvého stupňa, a tým, že jeho rozhodnutie potvrdil aj žalovaný, nesplnili
požiadavku podľa § 34 ods.5 Správneho poriadku a každý dôkaz nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti, keď tvrdenia obvinenej vzal za základ svojho rozhodnutia a nebral do úvahy to, čo tvrdili
svedkovia K.. Y. N. a M. N. pred prvostupňovým správnym orgánom k pravdivosti výrokov obvinenej.

13. Žalobca namietal tiež, že prvostupňový správny orgán 20.9.2017 rozhodnutím nevyhovel námietke
žalobcu o vylúčenie zamestnanca prvostupňového správneho orgánu Y.. T. R. a odvolací orgán sa s
jeho záverom stotožnil.

14. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný 18.6.2018 konštatoval, že žaloba nie je dôvodná a žiadal ju zamietnuť
a navrhol, aby súd uložil žalobcovi zaplatiť trovy konania. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že výroková
časť prvostupňového správneho rozhodnutia je správna, alebo neboli naplnené znaky skutkovej
podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 zákona o priestupkoch.
Obvinená mala priestupok spáchať tým, že príslušníkom polície mala uviesť, že žalobcu videla

uvedeným spôsobom sa pohybovať v priestoroch unimobunky. Konštatoval závery správneho orgánu
prvého stupňa, ktoré si odvolací správny orgán osvojil po vyhodnotení odvolacích námietok. Uviedol, že
tvrdenia žalobcu, ktoré opakuje v správnej žalobe, považoval za nedôvodné a všetky žalobné námietky
za nepreukázané. Konštatoval, že vysvetlenia K. V. spočívali v tom, čo mala vidieť v skutočnosti, ktoré
výroky označil žalobca za zásah do svojej osobnej integrity. Správny orgán prvého stupňa uzavrel,

že obvinená nemala úmysel zasiahnuť do práv žalobcu ani do jeho cti a dobrej povesti. Žalovaný
konštatujúc, že pravdivosť tvrdenia obvinenej nebolo možné preukázať, resp. preukázať jej záujem /
obvinenej/, výrokmi poškodiť žalobcu v zmysle zásahu do jeho práv a dopustiť sa priestupku podľa § 49
ods. 1 zákona o priestupkoch. Záverom konštatoval, že sa podrobne zaoberal obsahom odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia a odkázal na svoje závery uvedené v odôvodnení samotného napadnutého

rozhodnutia.

15. Po doručení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca 1.7.2018 replikou, v ktorej
zopakoval, že obvinená mala uviesť policajnému orgánu, že žalobcu videla pohybovať sa na pracovisku
spôsobom, ktorý žalobca považuje za zásah do svojich práv, čo pokladá za konanie, ktoré je naplnením

skutkovej podstaty priestupku, pretože obvinená reprodukovala niečo čo nebolo pravdivé a pritom
nevedela pri ústnom pojednávaní uviesť ani rok kedy tieto veci videla. Preto opakovane obvinil i
žalovaného z prekrývania osobných údajov obvinenej a jej tvrdení so zámerom chrániť ju.

16. Správny súd v zmysle § 32 ods. 3 písm. a/ SSP a nasl. správneho súdneho poriadku zaslal ďalšej

účastníčke konania, obvinenej K.X. V.E.X. žalobu a vyjadrenie žalovaného s poučením, že sa môže
vyjadriť k zaslaným dokumentom.17. Správny súd konajúc samosudcom podľa § 23 ods. 1 písm. a/ SSP o správnej žalobe vo veciach
správneho trestania podľa § 194 a nasl. v spojení s § 177 a nasl. SSP, po veľmi podrobnom oboznámení
sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej

správy vydaných v konaní podľa zákona 372/1990 Zb.z. o priestupkoch konštatuje, že žaloba nie je
dôvodná, preto túto podľa § 190 SSP zamietol.

18. Žalobca v správnej žalobe vo veci priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a/ namietal, že rozhodnutie
žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo zistenie skutkového stavu

orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá
v nich oporu, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a pretože došlo k
podstatnémuporušeniuustanovenívkonanípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledok
vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia.

19. V prvom rade správny súd konštatuje, že „Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí, alebo
vydá na posmech.

20. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že K. V., rod. Z., v konaní pred policajnými orgánmi

26.1.2017 pri podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č.372/1990 o priestupkoch, č. priestupku:
2017/224/BUS, uviedla tvrdenie „žalobca chodil ráno v trenkách, v tričku so zubnou pastou a uterákom
v priestoroch unimobunky na ul. V.. W. X/U U. V. v čase keď tam mali firmu i p. R. a p. V.. V správnom
konaní rovnako pri prejednaní priestupku uviedla, čo už konštatovala 26.1.2017, že sa tak vyjadrila, ale
bez úmyslu poškodiť žalobcu.

21. Správny súd konštatuje, že úradný postup pri podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona
č.372/1990 o priestupkoch, č. priestupku: 2017/224/BUS, pri ktorom dokonca v priamej reči menovaná
konštatovala, že svoj výrok uviedla ako reakciu na vzťahy v budove pracoviska, bez preukázania úmyslu
poškodiť žalobcu, nemožno hodnotiť ako daný s vedomím pri podaní vysvetlenia dopustiť sa konania,

kedy inému ublíži na cti tým, že ho urazí, alebo vydá na posmech, len samotným zopakovaním výroku.
Správny súd uvádza, že pokiaľ obvinená vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní dňa 24.08.2017
povedala: „R.. V. povedala, že sa na mňa bol navrhovateľ sťažovať. Tak som jej povedala, že sa na mňa
môže sťažovať, tak som zo „srandy“ povedala, že mne môže prekážať, že tu chodí v trenkách“, uvedené
vypovedá, že ide o voľnú reakciu na vzťahové záležitosti smerom ku žalobcovi.

22. Správny súd konštatuje, že v zmysle zákona o priestupkoch pre naplnenie skutkovej podstaty
priestupku narušenia občianskeho spolunažívania podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch
musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku -
subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Priestupku podľa ust. § 49 ods. 1 písm.

a) priestupkového zákona sa môže dopustiť každá osoba. Chráneným spoločenským vzťahom a
chráneným objektom je občianske spolunažívanie, tvoriace objektívnu stránku skutku. Toto je narušené /
občianske spolunažívanie/ vtedy a tým, že subjektívne priestupca inému ublíži na cti tým, že ho urazí,
alebo vydá na posmech. Ide o následok konania priestupcu, spôsobený v príčinnej súvislosti s jeho
konaním /priestupcu/. Objektívnu stránku tvorí to, že následkom zásahu priestupcu, uvedeným výrokom

sa inému úmyselne aj ublíži na cti tým, že ho urazí, alebo vydá na posmech. Konanie priestupcu musí
byť pritom vedené s úmyslom narušiť občianske spolunažívanie, definované v § 49 ods. 1 zákona o
priestupkoch.Pretosprávnysúdpripomína,žeakčoilenjedenznakskutkovejpodstatynebolobjasnený
a preukázaný a chýba, nemožno hovoriť o priestupku podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch. Zo
zhora uvedeného vyplýva, že pre zodpovednosť páchateľa priestupku zákon predpokladá, že páchateľ

musel aspoň vedieť, že takejto konkrétnej osobe - /žalobcovi/ sa ubližuje na cti. Správny súd odkazuje
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Asan/11/2017 z 9.6.2018 a sp. zn. 3Sžo/57/2014 a sp.zn.
8 Sžo60/2014 o tejto otázke, k osvetleniu nutnosti splnenia subjektívnej i objektívnej stránky skutkovej
podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

23. Námietka žalobcu podľa § 191 ods. 1 pís.c/ SSP, v ktorej tvrdil, že žalovaný ako odvolací správny
orgán vydal nezákonné rozhodnutie, ak rozhodol o skutku, ktorý definoval žalobca ako priestupok podľa
§ 49 ods.1 písm. a/ zákona o priestupkoch a postupom podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch
zastavilkonanie,niejedôvodná.Žalovanýsprávnevecposúdiltak,žeoznačenývýrokniejepriestupkoma posudzoval skutok správne, inak ako ho posudzoval žalobca v podnete. Námietka podľa § 191 ods.
1 písm. c/SSP nie je daná.

24. Správny súd pripomína, že v konaní o priestupku bola obvinená v konaní o priestupku osoba K. V.,
ako to vyplýva z administratívneho spisu, vypočutá pred správnym orgánom prvého stupňa. Jej výroky
sa týkali jej výpovede v konaní pred policajnými orgánmi, kde dňa 26.1.2017 pri podaní vysvetlenia na
mieste ul. V.. W. X/. V., podľa § 60 ods. 2 zákona č.372/1990 o priestupkoch, č. priestupku: 2017/224/
BUS. Preto, aj keď uviedla ako je zhora uvedené, že žalobca chodil ráno v trenkách, v tričku so zubnou

pastou a uterákom v priestoroch unimobunky na ul. V.. W. X/U U. V. v čase keď tam mali firmu i p. R.
a p. V.“, uviedla tak v úradnej veci a vypovedala do zápisnice, kde konštatovala, že sa tak vyjadrila, ale
bez úmyslu poškodiť žalobcu.

25. Správny súd dodáva, že pokiaľ ide o pravdivosť tvrdenia K. V.X., konkrétne pri podaní vysvetlenia
pred policajnými orgánmi 26.1.2017 podľa § 60 ods. 2 zákona č.372/1990 o priestupkoch, č.

priestupku: 2017/224/BUS, že konanie o priestupku je konaním na posudzovanie ktorého platia zásady
uplatňované v trestnom konaní. Správny súd konštatuje, že v konaní o priestupku orgány vyhľadávania
a objasňovania priestupkov konajú tak, že skutok musí byť preukázaný a spôsobilý zapríčiniť následok.
V posudzovanej veci ide o priestupok, kde zákon predpokladá podľa § 49 ods. 1 pís. a/ zákona
o priestupkoch jeho naplnenie. Priestupku sa dopustí ten,kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí,

alebo vydá na posmech. Pravdivosť nie je významná, lebo nielen nepravdivým, aj pravdivým výrokom
je možné zasiahnuť do spoločensky chráneného záujmu skutkovej podstaty označeného priestupku.
Pokiaľ žalobca uviedol, že sa mal stretnúť s R.. V., ktorá žalobcovi povedala čo obvinená o žalobcovi
tvrdila a že následne dostal zo strany M. upozornenie a mal problémy s predlžovaním nájomnej zmluvy,
podľa správneho súdu ide o konštatovanie, nie o skutočnú a preukázanú príčinu, alebo dôkaz zámeru

svedčiaceho o naplnení § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, konaním obvinenej.

26. Žalobca namietal, že správny orgán prvého stupňa i žalovaný považovali čestné vyhlásenia osôb K..
Y. N. a M. N. v konaní o priestupku za irelevantné, lebo neboli priamymi svedkami výroku obvinenej. K
tomu správny súd konštatuje, že svedectvá bez priamej účasti svedka, ktorý videl a počul sú nepriamymi

dôkazmi.Navyšeobjektívnosťposúdeniavýpovedesvedkavyžadujeminimalizovaťblízkyvzťahkosobe
o ktorú skutkovo ide. Správny súd pripomína, že správna úvaha patrí správnemu orgánu, ktorý v
posudzovanej veci mal za to, že K. V. nemala úmysel v kontexte toho čo povedala spáchať priestupok
konaním podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorým by ublížila na cti žalobcovi tým, že ho urazí,
alebo vydá na posmech.

27. Správny súd v konaní K.X. V.X. doručil správnu žalobu a vyjadrenia účastníkov konania, ku ktorým
nedoručila súdu vyjadrenie.

28. K žalobnej námietke žalobcu, týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm.

d/ a g/ SSP, pretože nebolo riadne odôvodnené a vydané v rozpore s § 32 ods.1 zákona č.71/1967
Zb. o správnom konaní, správny súd konštatuje, že z obsahu odôvodnenia oboch rozhodnutí orgánu
verejnej správy v konaní o priestupku vyplýva opísaný skutkový stav a následne jeho právne posúdenie.
Námietky nie sú dôvodné.

29. K žalobnej námietke žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení procesných predpisov,
ktoré môžu mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP,
lebo rovnako ako prvostupňový orgán, tvrdenia obvinenej vzal za základ svojho rozhodnutia a nebral do
úvahyto,čotvrdiliK..Y.N.aM.N.predprvostupňovýmsprávnymorgánomatakprekrylkonštatovaniami
obvinenej, sa súd už vyššie vyjadril. Na tomto mieste dodáva, že ak nedošlo k naplneniu skutkovej

podstatypriestupku,správnysúdopakovanepripomína,ženiejerozhodujúceposúdenieajobjektívneho
faktu o aké spodné prádlo ide, ako dôvod spáchaného domnelého priestupku.

30. K žalobnej námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán 20.9.2017 rozhodnutím nevyhovel
námietkežalobcuovylúčeniezamestnancaprvostupňovéhosprávnehoorgánuY..T.R.aodvolacíorgán

sa s jeho záverom stotožnil, správny súd konštatuje, že ak neboli zistené žiadne skutočnosti k § 9 zákona
71/1976 Zb. o správnom konaní k osvedčeniu pomeru menovaného zamestnanca prvostupňového
správneho orgánu k veci alebo účastníkom konania a žalobná námietka podľa § 191 ods. 1 písm. g/
SSP nie je tak dôvodná.31. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pri prejednaní priestupku vypovedala obvinená K. V. nepravdivo
o jeho osobe. Uviedol výrok, ktorý mu prekáža a o ktorom sa domnieva, že naplnil skutkovú podstatu

priestupku podľa § 49 ods.1 zákona o priestupkoch a vidí súvislosť tohto priestupkového konania aj s
iným priestupkovým konaním, vedeným proti pánovi R.. Uviedol, že v podstate ide o zámer poškodiť
žalobcovi, voči ktorému boli vedené iné konania, ktoré súvisia s týmto konaním o priestupku a nimi sú
ovplyvňované. Uviedol, že konanie pani V.R. spočívalo v tom, že sa snažila mariť priestupkové konanie
voči pánovi R. tým, že podala úmyselné a neúplné vysvetlenie s úmyslom ho vydať na posmech. Na

základe aj jej výpovede konanie o priestupku bolo zastavené a pán R. spolu s organizovanou skupinou
V. pokračoval v jeho prenasledovaní. Podľa žalobcu samotný policajt, ktorý spísal zápisnicu o podaní
vysvetlenia pani V., bol zapojený do tejto skupiny, pretože v prenasledovaní pokračoval. Žalobca žiadal,
aby bol prítomný na pojednávaní súdu ako svedok.

32. K uvedeným súvislostiam správny súd konštatuje, že nevidel dôvod pre návrhy žalobcu, aby bol

vypočutý príslušník policajného zboru, ktorý konal vo veci priestupku z Oddelenia Policajného zboru
Košice -Staré mesto, ani ďalší svedkovia, pretože by neuviedli k objasneniu priestupku obvinenej V. nič
potrebné, a to napriek tomu, že žalobca má naďalej za to, že ide o zločineckú skupinu a menované osoby
sa podieľali na dehonestácii jeho osoby. Predmetom súdneho prieskumu boli konkrétne rozhodnutia,
ktorésúdpreskúmalatýmtorozhodnutímsodkazomnajehoobsahmázato,žežalobapodľaposúdenia

správnym súdom nie je dôvodná. Správny súd dodáva, že žalobnú námietku žalobcu podľa § 191 ods.
1 písm. f/ SSP žalobca neodôvodnil dostatočne.

33.Pretožežiadnuzožalobnýchnámietoksprávnysúdnepokladalzadôvodnú,žalobužalobcuzamietol.

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a nasl. SSP. Žalobca nebol v konaní
úspešný. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný si podľa § 168 SSP odôvodnené trovy
konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).