Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 16, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/84/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6820010095
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6820010095.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M a

sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného V. O., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 16. marca 2021 o odvolaní Okresného prokurátora Revúca proti rozsudku Okresného súdu Revúca
sp. zn. 2T/45/2020 zo dňa 1. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn.
2T/45/2020 zo dňa 1. júla 2020 vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného V. O. nar. XX. XX. XXXX v K., trvale bytom
F. XXX/X, E., okres K., t. č. bytom E., E. XXX, o d s u d z u j podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím
§ 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. § 39 ods. 4 Tr. zák. per analógiám, § 41
ods. 1 ods. 2, Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa uložený trest odňatia
slobody podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obžalovaného s určením

skúšobnej doby vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný V. O. povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným
a mediačným úradníkom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. ukladá obžalovanému V. O. povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností nahradil škodu poškodenému E. C., nar. XX. XX. XXXX v K., trvale bytom H. XXX/
XX, E. vo výške 2 633,80 Eur.

Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému V. O. povinnosť sa osobne alebo
verejne ospravedlniť poškodenej X. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom 9. mája XXX/X, E., okres K..

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súčasne u obžalovaného V. O. zrušuje výrok o treste uložený
rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/8/2020 zo dňa 19. 02. 2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19. 02. 2020, ktorým bol obžalovanému V. O. podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona

uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov s podmienečným odkladom a uložením skúšobnej
doby v trvaní 42 mesiacov a zároveň mu bol uložený probačný dohľad, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili podklad.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/45/2020 zo dňa 1. júla 2020 bol obžalovaný V. O.
spoločne s obžalovaným H. L. uznaný vinným prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného

zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.,
na tom skutkovom základe, že

dňa 13. 10. 2019 okolo 20.00 hod. v meste E., okres K. na X.. republiky spoločne fyzicky napadli E.
C., nar. XX. XX. XXXX tak, že najskôr obž. H. L. sotil E. C. na zem, následne spoločne sa E. vyhrážali

rozkopaním, vulgárne mu nadávali do buzerantov, žobrákov, pričom po tom, čo sa E. C. postavil, ho
obž. H. L. kopol do chrbta, po čom E. C. znova spadol na zem, kde ho opakovane spoločne kopali
do celého tela a udierali päsťami do oblasti tváre, čím svojim spoločným konaním spôsobili E. C.
vnútrokĺbnu zlomeninu dolného konca vretennej kosti vľavo bez posunu, zlomeninu prednej a vonkajšej
steny čeľustnej dutiny vľavo, zlomeninu veľkého krídla klinovej kosti lebky vľavo a pomliaždenie ľavej

časti tváre s pomliaždením okoloočných tkanív s hematómom spojivky ľavého oka, ktoré z medicínskeho
hľadiska ľahké poranenia si vyžiadali celkovú dobu liečenia v trvaní 49 dní s obmedzením obvyklého
spôsobuživotapodobu5týždňov,pričomobž.V.O.satohtokonaniadopustilnapriektomu,žerozkazom
o uložení sankcie Okresného úradu Rimavská Sobota sp. zn. OU-RS-OVVS-2019/007360 zo dňa 15.
03. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 04. 2019 bol uznaný vinným zo spáchania priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur.

Za to bol obžalovaný V. O. odsúdený podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného
zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného

zákona,§37písm.h)Trestnéhozákonaa§39ods.1Trestnéhozákonanasúhrnnýtrestodňatiaslobody
vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím 49 ods. l písm. a) Trestného zákona mu súd výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho

správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu ustanovil skúšobnú dobu v trvaní
48 (štyridsaťosem) mesiacov.

Podľa§51ods.4písm.f)Trestnéhozákonasúduložilobžalovanémupovinnosťsaosobnealeboverejne
ospravedlniť poškodenému E. C..

Okresný súd súčasne podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste z rozsudku
Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/8/2020 zo dňa 19. 02. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.
02. 2020, a ktorým bol obžalovanému V. O. podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia
slobody vo výmere 36 mesiacov s podmienečným odkladom a uložením skúšobnej doby

v trvaní 42 mesiacov a zároveň mu bol uložený probačný dohľad, a tiež zrušil všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd uložil obžalovaným H. L. a V. O. povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť poškodenému E. C., škodu vo výške 2 633,80 eur.

Proti citovanému rozsudku podal dňa 7.7.2020 intervenujúci prokurátor odvolanie do výroku o treste u
obžalovaného V. O., ktoré dodatočne písomne odôvodnil dňa 6.8.2020. V podanom odvolaní uviedol,
že Okresný súd v Revúcej správne rozhodol, keď uznal vinu obžalovaného V. O. za skutok, pre ktorý
bola podaná obžaloba, avšak s trestom uloženým V. O. nesúhlasí. Poukázal, že V. O. nie je prvotrestaný
páchateľ, keď v minulosti bol už opakovane odsúdený za trestnú činnosť, a to prevažne majetkového

charakteru. Rovnako bol aj opakovane priestupkovo postihnutý, a to za majetkové priestupky,
ale aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Napriek tomu, že okresný súd páchateľovi ukladal
trest za viac trestných činov, z ktorých jeden bol zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, využil v zmysle §
39 ods. 1 Trestného zákona inštitút mimoriadneho zníženia trestu a mimoriadne znížil V. O. trest pod

dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, ktorá predstavovala štyri roky. Vyslovil názor, že pri využití § 39Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody musí súd dôsledne posúdiť okolnosti
samotného prípadu, alebo pomery páchateľa. K okolnostiam tohto prípadu uviedol, že
obžalovaný V. O. nespáchal žalované skutky, ktoré sa mu kladú za vinu pod žiadnym tlakom závislosti,

podriadenosti, hrozby alebo nátlaku. Rovnako V. O. žalované skutky nespáchal pod vplyvom žiadnych
ťaživých osobných alebo rodinných pomerov, ktorý si sám nezavinil. Oba žalované skutky sú skutkami
násilného charakteru, kedy V. O. využil svoju fyzickú prevahu a bezdôvodne hrubým spôsobom
fyzicky napadol a tiež vydieral svoju družku X. P. a rovnako fyzicky napadol poškodeného E. C., ktorému
spôsobil zranenie s dobou liečenia až 49 dní. V prípade obžalovaného V. O. teda neexistuje žiadna

mimoriadna okolnosť prípadu, ktorá by v tomto smere odôvodňovala pri zákonnej trestnej sadzbe 4 roky
až 10 rokov využiť inštitút mimoriadneho zníženia trestu. K osobným pomerom obžalovaného uviedol,
že tento je bez pracovného pomeru, nie je evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny, je bez príjmu, z miesta trvalého bydliska je hodnotený ako osoba, ktorá na verejnosti
vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, v minulosti bol trikrát súdom trestaný a opakovane bol
priestupkovo postihnutý, je slobodný. Má zato, že v jeho prípade ani v tomto smere nejde o pomery

takého charakteru, ktoré by prípadne z týchto dôvodov odôvodňovali pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu
trestu odňatia slobody pod zákonnú trestnú sadzbu, ako to urobil okresný súd. Záverom navrhol, aby
Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok čo do výroku o treste, ktorý bol uložený obžalovanému V. O..

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací
súd rozhodol v intenciách podaného odvolania, napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a
obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby § 189 ods. 2 Tr.
zák. a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný V. O. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že súhlasí s trestom, ktorý mu bol
uložený Okresným súdom Revúca a navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309

Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie
prokurátora je čiastočne dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho, odvolací súd zistil, že na
hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 1.7.2020 obžalovaný V. O. v súlade s
ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku

postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného
poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného
prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa
obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o
treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu

k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním
nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle
§ 317 ods.1 Tr. por. len výrok o uloženom treste.

Odvolací súd ďalej preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu pochybil,

keď aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože
na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, tak ako na to poukázal v podanom odvolaní
prokurátor. Keďže v tejto časti sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou odvolateľa, preto podľa § 321ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Revúca vo výroku o treste
a rozhodol o treste sám.

Pokiaľ ide ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na
všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal
z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností. Odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa vzal u osoby obžalovaného do úvahy existenciu
poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., pretože obžalovaný sa k trestnej činnosti doznal
a trestný čin oľutoval. Na druhej strane obžalovanému priťažovalo podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona, že v prejednávanom prípade spáchal viac trestných činov. Odvolací súd obžalovanému ukladal

súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., a to podľa zásad na uloženie úhrnného trestu podľa
§ 41 ods. 2 Tr. zák. V prípade obžalovaného O. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným
ustanovením § 189 ods. 2 Tr. zákona vzťahujúcim sa na najprísnejšie trestný skutok umožňujúci
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere na štyri až desať rokov. Po zhodnotení všetkých
skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel odvolací súd k záveru,

že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie na osobu obžalovaného nie je potrebné vplývať
trestom odňatia slobody na základe danej trestnej sadzby, ale účel trestu bude možné dosiahnuť
aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Odvolací súd pripomína, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní súdu prvého stupňa vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku a súd toto
jeho vyhlásenie prijal. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, ak možno páchateľovi trestného

činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2
písm. d) , ods. 4 Tr.
zák., teda v situácii
vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) toto ustanovenie per analogiam použiť aj
v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého
trestu. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok
trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje

medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky
použitému ustanoveniu. Na základe uvedeného preto krajský súd u obžalovaného použil analógiu
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. pre ukladanie trestu. Vychádzajúc z ustanovenia § 39
ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody
znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby. Krajský súd má za to, že pri

použití danej analógie na nápravu obžalovaného postačí znížený trest, a to na tri roky.

Odvolací súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu osoby obžalovaného
priamy výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, ako sa domáha prokurátor. Preto podľa § 51 ods.
1 Tr. zákona, za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody u osoby

obžalovaného podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v
skúšobnej dobe v trvaní štyroch rokov. Krajský súd záverom pripomína, že pokiaľ obžalovaný nesplní
povinnosti, ktoré mu boli uložené, alebo probačný a mediačný úradník oznámi, že dohľad neplní svoj
účel, môže súd v priebehu skúšobnej doby rozhodnúť, že sa obžalovaný neosvedčil a nariadi výkon
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.

Krajský súd súčasne rozhodol podľa § 42 odsek 2 Tr. zákona o zrušení výroku o treste
v rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/8/2020 zo dňa 19. 02. 2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19. 02. 2020, ktorým bol obžalovanému V. O. podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona
uloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere36mesiacov spodmienečnýmodkladomauložením

skúšobnej doby v trvaní 42 mesiacov a zároveň mu bol uložený probačný dohľad, pretože obžalovaný
O. prejednávaný trestný čin, spáchal skôr, ako bolo súdom prvého stupňa vyhlásené cit. rozhodnutie.S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutia bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.