Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 6, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010032
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121010032.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci odsúdeného S. Q., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom
mesto M., okres F., t. č. vo výkone trestu odňatia v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica
nad Váhom, pre trestný čin prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. g) Tr. zákona a iné, o návrhu
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a o sťažnosti prokurátora

Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. februára 2021 pod
sp. zn. 1Pp/3/2021 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 odseku 1 písm. a) Tr. poriadku s a napadnuté uznesenie okresného
súdu z r u š u j e v celom rozsahu.
II. Podľa § 66 odsek 1 písm. a), odsek 2 Tr. zákona s a návrh odsúdeného S. Q., nar. XX.XX.XXXX na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. augusta 2020 pod sp. zn. 0T/52/2020 bol
odsúdený S. Q., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu krádeže
podľa § 212 odsek 1 písm. g) Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v citovanom trestnom
rozkaze. Za to mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, so
zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia. Ďalej rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. septembra 2020
pod sp. zn. 0T/62/2020 bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu krádeže podľa §
212 odsek 1 písm. g), odsek 2 písm. b) Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v citovanom
rozsudku, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov,
so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Prvý výkon
trestu odňatia slobody začal dňom 25.08.2020 a nasledujúci druhý nariadený trest by mal ukončiť dňom

20. mája 2021. Lehota pre to, aby mohol byť odsúdený S. Q. podmienečne prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody, t. j. po uplynutí 1 súčtu oboch jemu uložených a nariadených predmetných trestov u
odsúdeného uplynula dňom 05. januára 2021.

Dňa 11. januára 2021 bol Okresnému súdu Trenčín doručený písomný návrh odsúdeného S. Q. na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý aj stručne odôvodnil.

Okresný súd Trenčín na nariadenom verejnom zasadnutí uznesením dňa 03. februára 2021
pod sp. zn. 1Pp/3/2021 podľa § 66 odseku 1, odseku 2 Tr. zákona odsúdeného S. Q. podmienečne
prepustil z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody, uloženého a nariadeného odsúdenému
vyššie citovaným rozhodnutím a podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona mu určil, podľa svojho názoru primeranú
skúšobnúdobuna12(dvanásť)mesiacov,zasúčasnéhouloženiaprobačnéhodohľadunadodsúdeným,

spolu s uložením obmedzenia podľa § 51 odsek 3 písm. b) Tr. zákona, spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok počas určenej skúšobnej doby a povinnosťou podľa § 51odsek 4 písm. k) Tr. zákona, spočívajúcou v príkaze počas určenej skúšobnej doby sa zamestnať alebo
sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že odsúdený
spĺňa kumulatívne všetky potrebné zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody. Formálnu podmienku odsúdený splnil viac ako vykonanou polovicou uloženého a
nariadeného trestu odňatia slobody a podľa názoru okresného súdu aj druhú zákonnú materiálnu
podmienku spočívajúcu v tom, že preukazuje adekvátny stupeň polepšenia počas doterajšieho výkonu
trestu, čo odôvodňujú pozitívne skutočnosti, vyplývajúce z jeho hodnotenia ústavu na výkon trestu
odňatia slobody, na ktoré okresný súd v podrobnostiach poukázal, keď sa na druhej strane okresný

súd nestotožnil s určitými negatívnymi poznatkami ústavu, na ktorých ústav založil svoje hodnotenie o
čiastočne plnenom stanovenom programe zaobchádzania odsúdeným, ktorý je ale vo výkone trestu iba
po prvýkrát, pričom z hľadiska naplnenia tretej zákonnej podmienky považoval okresný súd doterajší
výkon trestu odňatia slobody odsúdeným za dostatočný z hľadiska naplnenia účelu trestu v jeho prípade.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť intervenujúci prokurátor okresnej

prokuratúry v neprospech odsúdeného. Sťažnosť písomne odôvodnila prokurátorka tak, že poukázala
na hodnotenie odsúdeného riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,
z ktorého vyplýva, že riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného je stredne vysoké a resocializačná
prognóza je tak u neho menej priaznivá, keď odsúdený má iba čiastočne kritický postoj k spáchanej
trestnejčinnosti,sklonyknadmernémupožívaniualkoholickýchnápojov,nedostatočnésociálnezázemie

a opakovane páchal trestnú činnosť. Odsúdený preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné
prepustenie iba čiastočne a riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody nebolo odporučené jeho
podmienečné prepustenie. Odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody plní program
zaobchádzania iba čiastočne. Podľa názoru prokurátorky môžu rozhodujúce existujúce skutočnosti
odôvodňovať podmienečné prepustenie iba vtedy, keď so zreteľom na ne a ďalšie okolnosti, ktoré

majú význam, je odôvodnená nádej, že odsúdený bude po podmienečnom prepustení, ktoré nie je
automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie sa, viesť riadny život. Podľa jej názoru
okresný súd nedostatočne vyhodnotil riziká u odsúdeného vo vzťahu k jeho recidíve, keď dôsledne
neprihliadol na obsah jeho hodnotenia ústavom na výkon trestu odňatia slobody a jeho doterajšiu trestnú
minulosť. Preto navrhla, aby nadriadený krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 194 odsek 1 písm. b)

Tr. zákona v celom rozsahu zrušil a aby sám návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietol.

Odsúdený S. Q. sa k písomnému odôvodneniu sťažnosti prokurátora do konania neverejného
zasadnutia krajského súdu nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená 30. marca 2021,
preskúmal podľa § 192 odseku 1 Tr. poriadku, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 06. apríla
2021 správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že
sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry, ktorá bola podaná oprávnenou osobou a včas, je dôvodná.

Podľa § 66 odseku 1 písm. a) Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život - ak ide o osobu odsúdenú za prečin,
po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa§66odseku2Tr.zákonaprirozhodovaníopodmienečnomprepustenísúdprihliadneajnapovahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 68 odseku 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7

rokov a skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.

Krajský súd po splnení svojej prieskumnej povinnosti, na rozdiel od právneho názoru okresného
súdu dospel k záveru, že v posudzovanom prípade všetky zákonom vyžadované tri podmienky na
podmienečné prepustenie odsúdeného S. Q. uvedené v ustanovení § 66 odseku 1, odseku

2 Tr. zákona kumulatívne splnené neboli. Odsúdený vykonal už viac ako potrebnú 1 z uloženého a
jemu nariadeného predmetného nepodmienečného trestu odňatia slobody skutočne dňom 05. januára
2021. Teda formálna podmienka na jeho podmienečného prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
tak splnená bola.Pokiaľ však ide o ďalšiu, druhú zákonnú podmienku, týkajúcu sa adekvátneho polepšenia sa
odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, v tomto smere krajský

súd sa so záverom okresného súdu nemohol stotožniť a musel súhlasiť so sťažnostnými argumentmi
prokurátorky v tom, že odsúdený splnenie tejto podmienky preukazuje skutočne iba v čiastočnej forme.
Odsúdený S. Q. tak, ako to vyplýva z obsahu podaného hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu,
aj keď vo viacerých smeroch nie je hodnotený celkom negatívne, t. j. pokiaľ ide o jeho správanie,
plnenie nariadení a príkazov príslušníkov ZVJS, keď nie negatívne sú hodnotené aj jeho vzťahy s

osobami mimo výkonu trestu odňatia slobody (osoby blízke), celkom pozitívne však ale nie je hodnotený
pokiaľ ide o plnenie stanoveného programu zaobchádzania v časti „edukácia“, z dôvodu iba čiastočne
kritického postoja k spáchanej trestnej činnosti a v tejto súvislosti neprejavil žiadnu aktivitu v rámci
kultúrno-osvetovej činnosti. Aj pokiaľ ide o sociálne zázemie, toto nie je možné hodnotiť ako dostatočné,
pretože odsúdený má iba sporadický kontakt s blízkymi osobami. Konštatuje sa tak, že program
zaobchádzania sa u neho plní iba v čiastočnej miere, keď síce nevykazuje disciplinárny trest, ale na

druhej strane ani disciplinárnu odmenu a jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
nebolo ani riaditeľom ústavu doporučené, čím však konajúci súd o podmienečnom prepustení nie je
na druhej strane viazaný. Krajský súd v tomto smere i napriek čiastočne pozitívnemu charakteru
hodnotenia odsúdeného, ako základného atribútu pre hodnotenie naplnenia druhej zákonnej podmienky
materiálneho charakteru je toho názoru, že odsúdený dôsledne túto druhú zákonnú podmienky pre

podmienečné prepustenie nespĺňa a v tomto smere uvádza, že odsúdený, ktorý je síce vo výkone
trestu odňatia slobody, má však doposiaľ stále zrejmé rezervy v preukazovaní adekvátneho stupňa
svojho polepšenia okrem iného aj s poukazom aj na to, že si doposiaľ nevytvoril podmienky pre
získanie aspoň jednej disciplinárnej odmeny. U odsúdeného podľa názoru krajského súdu, v zhode so
sťažnostnými námietkami prokurátorky, sú navyše podstatné rizikové faktory jeho recidívy, vzhľadom

na vyhodnotené stredné riziko sociálneho zlyhania, iba čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej
činnosti, čo vyplýva z písomných záznamov o vykonaných pohovorov s odsúdeným, nedostatočné
sociálne zázemie (poznatky získané zo vstupnej sociálnej diagnostiky a psychologického vyšetrenia),
opakované páchanie trestnej činnosti a nadmerná konzumácia alkoholických nápojov. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti krajský súd musí konštatovať, že odsúdený dôsledne nespĺňa ani tretiu materiálnu

zákonnú podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. predpoklad, že
na slobode, po podmienečnom prepustení bude skutočne viesť už iba riadny život. Tento predpoklad
musí byť podložený viacerými pozitívnymi skutočnosťami, čomu však u odsúdeného S. Q. ako je vyššie
uvedené, tak nie je.

Na základe uvedených skutočností preto krajský súd dospel k záveru, že odsúdený S. Q. kumulatívne
s formálnou podmienkou dôsledne nespĺňa aj všetky zákonné materiálne podmienky pre podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako na to odlišne (aj podrobne) poukazoval
okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými dôvodmi sa krajský súd v otázke naplnenia
materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného nestotožnil. Krajský súd pripomína,

že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je a ani nemôže mať skutočne
charakter akejsi odmeny iba za relatívne dobré správanie sa odsúdenej osoby, ale ide o taký mimoriadny
inštitút, ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých troch
zákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že u
odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu

odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode - za istých zákonných a súdom
určených podmienok - preukázať, že vie viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej
trestnej činnosti.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody musel preto napadnuté uznesenie okresného súdu

podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušiť a vzhľadom k tomu, že okresný
súd vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, na podklade ktorých bolo možné meritórne rozhodnúť,
rozhodol krajský súd sám tak, že podľa § 66 odseku 1 písm. a), odseku 2 Tr. zákona návrh odsúdeného
S. Q. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.