Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoPv/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113218122
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6113218122.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
Restart drink s.r.o., 811 09 Bratislava, Ul. 29. augusta 36/A, IČO: 45 582 696, právne zast. HKP Legal
s.r.o., Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 36 727 334 proti žalovanému D.. F. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z. ulica XXX/XX, XXX XX V., právne zast. JUDr. Blanka Nagyová, advokátka so sídlom
Štúrova 44, 040 01 Košice o zdržanie sa nekalosúťažného konania, odstránenie závadného stavu,
uloženie povinnosti previesť práva zo zmlúv a o užívaní menného priestoru v internetových doménach,
o odvolaní žalobcu proti druhej a tretej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

10CbPv/8/2013-124 zo dňa 21. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10CbPv/8/2013-124 zo dňa 21.októbra 2014 v
napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom v prvej výrokovej vete uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa užívania menného priestoru v internetovej doméne SK s menným reťazcom

restardrink.sk, v internetovej doméne CZ s menným reťazcom restartdrink.cz, a v internetovej doméne
EU s menným reťazcom restartdrink.eu. Druhou výrokovou vetou žalobu vo zvyšku zamietol a treťou
výrokovou vetou rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca pôvodne žiadal uložiť žalovanému povinnosť stiahnuť
z trhov v Slovenskej republike všetky reklamné a iné materiály s označením „Restart distribution s.r.o.“,
zdržať sa užívania menného priestoru v internetovej doméne SK s menným reťazcom restartdrink.sk,

v internetovej doméne CZ s menným reťazcom restartdrink.cz, v internetovej doméne HU s menným
reťazcom restartdrink.hu a v v internetovej doméne EU s menným reťazcom restartdrink.eu, ďalej
bezodplatne previesť práva zo zmlúv o užívaní menného priestoru v internetových doménach SK, CZ,
HU a EU. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný aj po ukončení spolupráce účastníkov konania
používa bez povolenia zaregistrované webové domény obsahujúce slovný prvok „Restart“, ktorý má
žalobca zaregistrovaný ako obrazovú ochrannú známku Spoločenstva CTM No 009510521 pre triedu
tovarov a služieb 32, čím v zmysle § 8 Zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach porušuje jeho

právo zo zapísanej ochrannej známky a dopúšťa sa nekalosúťažného konania v zmysle § 44 a nasl.
Obchodného zákonníka.3. Okresný súd uviedol, že žalobca počas konania zobral späť návrh v časti uloženia povinnosti
žalovanému stiahnuť z trhu v SR všetky reklamné a iné materiály s označením „Restart distribution
s.r.o.“,avčastidruhejatretejvýrokovejvetypetituohľadneinternetovejdoményHUsmennýmreťazcom

restartdrink.hu, následkom čoho okresný súd konanie o tejto časti žalobcovho návrhu zastavil.

4. Okresný súd uviedol, že žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uznal, že je majiteľom
internetových domén restartdrink.sk, restartdrink.cz a restartdrink.eu, ktoré si zaregistroval po dohode s
konateľmi žalobcu v čase, keď začali spolupracovať. Žalovaný v konaní tiež prejavil ochotu internetové

domény previesť na žalobcu, nie však za žalobcom ponúkanú cenu 100,- Eur za doménu.

5. Okresný súd uviedol, že konateľ žalobcu H. A. odmietol tvrdenie žalovaného, že sa dohodli na
registrácii domén a uviedol, že keď žalobca zistil, že k registrácii domén došlo, tak túto skutočnosť
žalovanému vytkol a žalovaný sľúbil, že im ju v prípade potreby uvoľní.

6. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca má v predmete
podnikania podobný rozsah činností ako žalovaný, a že sa obaja stretávajú ako súťažitelia na
relevantnom trhu, a to nielen na území SR, ale aj v ďalších štátoch Európskej únie, na území ktorých
má žalobca chránené svoje práva „CTM“.

7. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že aj keby bolo pravdivé tvrdenie odporcu, že uvedené
domény zaregistroval so súhlasom navrhovateľa, lebo mali uzavretú zmluvu o spolupráci, je nesporné,
že po ukončení spolupráce výpoveďou navrhovateľa žalovaný súhlasom na ich ďalšie používanie
nedisponuje. Žalovaný preto drží menný priestor v internetovej doméne SK, CZ a EU s menným
reťazcom domén www.restartdrink.sk, www.restartdrink.cz a www.restartdrink.eu protiprávne. Je tiež

nesporné, že žalobca na základe jeho výhradných práv vyplývajúcich mu z Nariadenia Rady ES
207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva (najmä čl. 9 ods. 1 písm. a/ - c/, ods. 2. písm. a/ - d/), a aj §
44 a nasl. Obchodného zákonníka ako majiteľ CTM Restart oprávnený výlučne sám využívať akékoľvek
práva spojené s touto jeho ochrannou známkou, ak na jej používanie nedal tretej osobe súhlas. Žalovaný
takýmto súhlasom nedisponuje, preto sa už samotnou registráciou a umožnením využívať internetové

domény spoločnosti Restart Distribution, s.r.o. dopúšťa konania porušujúceho práva žalobcu. Konaním
žalovaného dochádza k hrozbe zámeny žalobcu a žalovaného v očiach zákazníkov, čo nielenže
poškodzuje dobrú povesť žalobcu, ale spôsobuje mu aj škodu. Konanie žalovaného je možné posúdiť
ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, lebo doménové meno „restart“ je úplne identické s CTM
žalobcu Restart. To nie je ani dizajn a ani bežné slovo, ktoré nemalo byť chránené, lebo inak by

nebolo mohlo byť zapísané ako CTM. Práve úplne zhodné slovné označenie v internetových doménach
registrovaných pre žalovaného môže užívateľov internetu zmiasť a sťažiť im prístup k informáciám o
službách žalobcu. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že žalovaný ako držiteľ internetových
domén zasahuje do práv žalobcu a návrhu žalobcu v znení prvej výrokovej vety aktuálneho petitu
vyhovel.

8. Okresný súd zamietol žalobu v časti návrhu žalobcu uložiť žalovanému povinnosť bezodplatne
previesť práva zo zmlúv o užívaní menného priestoru vo vyššie uvedených internetových doménach
s uvedeným menným reťazcom na žalobcu. Zamietnutie návrhu v tejto časti odôvodnil tým, že je
nesporné, že úprava Zákona o ochranných známkach a Obchodného zákonníka z ktorej súd prvého

stupňa vychádzal umožňuje oprávneným osobám, do práv ktorých bolo neoprávnene zasiahnuté
domáhať sa, aby sa porušovateľ zdržal protiprávneho konania a odstránenia závadného stavu. Prevod
doménového mena na žalobcu však podľa okresného súdu prekračuje rámec práva na odstránenie
protiprávneho stavu. Nie je relevantným prostriedkom, lebo doménové meno sa v rámci ochrany pred
nekalou súťažou a práv k ochranným známkam považuje za nehmotný statok, ku ktorému sa viažu

absolútne práva. Súd prvého stupňa zdôraznil, že nárok na odstránenie závadného stavu má smerovať
predovšetkým k obnoveniu pôvodného stavu (restitutio in integrum), čo by malo byť dosiahnuté uložením
povinnosti odhlásiť u registrátora zaregistrovanú doménu, a nie nad rámec odstraňovacieho nároku
uložením povinnosti previesť doménu na žalobcu, lebo je nesporné, že držiteľom domén restartdrink.sk,
restartdrink.cz a restartdrink.eu žalobca nikdy nebol. Podľa súdu prvého stupňa by vyhovenie návrhu

v tejto časti prekračovalo limit daný uplatneným odstraňovacím nárokom. Právo k doméne nie je
vlastníckymprávom,lebonejdeovecvprávnomzmysle,aleozmluvnezískanéprávosúkromno-právnej
ochrany. Uplatnený odstraňovací nárok nemôže viesť k uloženiu povinností previesť doménu, lebodoména žiadne absolútne (výlučné) právo svojmu nositeľovi nezakladá. Poukázal pritom na rozsudok
NS Českej republiky sp. zn. 23Cdo/3407/2010.

9. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len OSP). Okresný súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu,
že účastníci konania mali v spore čiastočný úspech, keďže predmetom súdneho konania pri rozhodovaní
boli dve výrokové vety petitu, pričom v jednej bol úspešný žalobca, v druhej žalovaný.

10. Proti rozohodnutiu okresného súdu v časti druhej výrokovej vety, ktorou žalobu vo zvyšku zamietol
podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 201 OSP v spojení s § 205 ods. 2 písm. f) OSP z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa síce riadne a transparentne zistil skutkový stav,
pokiaľ však ide o zamietavú časť výroku jeho rozhodnutia vec nesprávne právne posúdil, pričom navyše

poukázal na rozhodnutie súdu iného štátu (ČR), ktoré nie je pre rozhodovaciu prax súdov SR záväzné.
Žalobca naopak poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica vo veci s rovnakým vecným
a skutkovým základom ako je predmet konania v tejto veci, a to rozsudok sp. zn. 16CbPv/13/2008 zo
dňa 24. 03. 2010, v ktorom súd návrhu žalobcu vyhovel a žalovanému s poukazom na § 53 Obchodného
zákonníka uložil odstrániť závadný stav prevodom domén nového mena na žalobcu, resp. vykonať v

tomto smere zmenu v registri doménových mien. Pripomenul, že citované rozhodnutie okresného súdu
bolo potvrdené v odvolacom konaní na odvolanie žalovaného rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 41Cob/179/2010 zo dňa 09. 11. 2011. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie OS Banská
Bystrica sp. zn. 16CbPv/10/2009 zo dňa 22. 03. 2010 vo veci s rovnakým skutkovým a právnym
základom, v ktorom okresný súd tiež uložil žalovanému subjektu povinnosť previesť práva zo zmluvy o

užívaní menného priestoru v internetovej doméne s konkrétnym menným reťazcom na žalobcu. Žalobca
poukazoval na úpravu § 53 Obchodného zákonníka, ktorá umožňuje žalovanému uloženie závadného
stavu aj prevodom doménového mena na žalobcu. Na podporu odôvodnenia odvolania odkázal žalobca
na úpravu čl. 21 a čl. 22 Nariadenia komisie ES č. 874/2004 (ďalej len Nariadenie), podľa ktorej je možné
aj uloženie povinnosti previesť doménu na žalobcu.

12. K odkazu okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky žalobca uviedol, že v českom súkromnom práve neexistuje typická zákonná úprava
riešiaca situáciu, ktorá je predmetom tohto konania, a preto možno konštatovať, že existuje tzv. „pravá
medzera v práve“. Rozsudok NS ČR sa nezaoberal otázkou analógie aplikácie čl. 22 ods. 11 Nariadenia

Komisie a v danom prípade sa okresný súd pri aplikácii danej normy mal zaoberať v širšom slova zmysle
aj aplikovaním čl. 22 ods. 11 Nariadenia Komisie per analogiam.

13. Žalobca v odvolaní poukázal aj na čl. 21 ods. 1 Nariadenia Komisie, ktoré rieši totožné skutkové
stavy, ako v prejednávanom prípade, pričom zmyslom je postihnúť taký špecifický skutkový stav, kedy

dochádza ku kolízii subjektívnych práv k rôznym označeniam a technickej nátury doménových mien,
pričom ostatné aspekty skutkového stavu prípadu sú subsumovateľné pod čl. 21 ods. 1 Nariadenia
Komisie. Rozdiel spočíva len v tom, že ide o doménu inej prvej úrovne, nie je natoľko závažný, aby
vylúčil analogickú aplikáciu Nariadenia ako takého. Žalobca vyjadril názor, že nesprávnym právnym
posúdením a vylúčením aplikácie únijného práva bolo právne posúdenie prvostupňového súdu „in

concreto“ pre navrhovateľa diskriminačné a bezdôvodne by obmedzilo časť oprávnených subjektov v
ich proporcionálnom uplatňovaní špecificky konštruovaných, legitímne založených, predvídateľných a z
hľadiska vecnej pôsobnosti osobitných nárokov.

14. Žalobca vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť bezodplatne previesť práva zo zmluvy o užívaní
menného priestoru v internetovej dománe SK s menným reťazcom restartdrink.sk, internetovej doméne
CZ s menným reťazcom restartdrink.cz, a internetovej doméne EU s menným reťazcom restartdrink.eu
na žalobcu.

15. Žalovaný vo vyjadreniu k odvolaniu žalobcu uviedol, že s rozsudkom Okkresného súdu Banská
Bystrica súhlasí. Uviedol, že žalobca bráni jeho základným ľudským právam podľa Ústavy SR ohľadne
disponovania a narábania s jeho majetkom, ktorým sú spomínané domény. Zdôraznil, že ochrannú
známku žalobcu nikde nepoužíva. Poukázal na to, že žalobca má registrovanú ochrannú známkuvýlučne len na grafický dizajn slova „Restart“ a nie na samotný názov, lebo samotné slovo „Restart“ sa
ako ochranná známka zaregistrovať nedá, je to bežne používané slovo v rôznych odvetviach, aj na trhu
v celej EÚ sa predávajú rôzne výrobky s názvom „Restart“, ktoré vyrábajú iné spoločnosti. Odmietol, že

by mal platiť poplatky za súdne trovy, ktoré od neho požaduje žalobca a vyjadril presvedčenie, že jeho
meno bolo poškodené, a že žalobcovia zneužili jeho dlhoročné obchodné vzťahy.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalobcu rozsudkom č. k.
43Cob/572/2014-155 zo dňa 25.06.2015 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

druhej výrokovej vety zmenil tak, že žalovaný je povinný bezodplatne previesť práva zo zmluvy o
užívaní menného priestoru v internetovej doméne SK s menným reťazcom restartdrink.sk a internetovej
doméne EU s menným reťazcom restartdrink.eu na žalobcu. V časti výroku o náhrade trov konania
zmenil odvolací súd rozsudok okresného súdu tak, že žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy
prvostupňového konania a zaviazal ho tiež na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Odvolací súd nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcom navrhovaný prevod
doménového mena na žalobcu prekračuje rámec práva na odstránenie protiprávneho stavu, a ani s
tým, že obnovenie pôvodného stavu by malo byť dosiahnuté uložením povinnosti odhlásiť u registrátora
zaregistrovanú doménu, a nie nad rámec odstraňovacieho nároku uložiť povinnosť previesť doménu
na žalobcu. Poukázal pritom aj na rozhodnutie vydané v obdobnej veci sp. zn. 43Cob/94/2013 zo dňa

19.12.2013, ktoré bolo vydané v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov SR v obdobných
veciach týkajúcich sa ochrany pri porušení priemyselných práv a pred nekalosúťažným konaním.
Odvolací súd tiež vyslovil právny názor, že ak žalobca podá návrh na uloženie povinnosti previesť
doménové meno a ak sú splnené príslušné predpoklady, je na základe rozhodnutia súdu možné
takúto povinnosť previesť doménové meno uložiť, keďže zo strany žalovaného ide o konanie, ktoré

nemôže požívať právnu ochranu. Aj keď žiaden právny predpis platný na území SR priamo prevod
doménového mena neupravuje, jeho registrácia je v takomto prípade nesporne porušením hospodárskej
súťaže a súd má právo takéto protiprávne konanie postihnúť v zmysle § 53 Obchodného zákonníka,
a to práve uložením povinnosti previesť doménu na žalobcu. Odvolací súd tiež poukázal na potrebu
eurokomformného výkladu s tým, že je potrebné prihliadnuť na právnu úpravu čl. 21 a čl. 22 Nariadenia

komisie ES č. 874/2004 zo dňa 28. apríla 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá verejnej politiky týkajúce sa
implementácie a funkcií domény najvyššej úrovne EÚ a zásady, ktorými sa riadi registrácia domény EÚ.

18.Protivyššieuvedenémurozhodnutiuodvolaciehosúdupodalžalovanýdovolanie,nazákladektorého
Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5Obdo/39/2016-220 zo dňa 27.10.2016 rozsudok Krajského súdu v

Banskej Bystrici č. k. 43Cob/572/2014-154 zo dňa 25.06.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. Dovolací súd uviedol, že pokiaľ odvolací súd dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité (Nariadenie komisie ES č. 874/2004 zo

dňa 28.04.2004) a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, mal odvolací súd v zmysle § 213 ods. 2 OSP
vyzvať účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili, pokiaľ tak neurobil,
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Ďalšieho pochybenia sa odvolací súd podľa dovolacieho
súdu dopustil tým, že nevykonal žiadne dokazovanie o otázke platnosti, resp. existencie zmluvy v čase
rozhodovania a zmluvu odvolací súd vo výroku rozhodnutia nijako neidentifikoval, neoboznámil sa ani s

jej obsahom, keďže do spisu nebola založená. Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení
a právnych záverov súdu prvej inštancie mal dokazovanie sám v potrebnom rozsahu zopakovať, resp.
doplniť, pokiaľ tak neurobil, došlo k nesprávnemu procesnému postupu.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici následne prejednal podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385 Zák. č. 160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v senáte, pričom postupoval v intenciách zrušujúceho
rozhodnutia dovolacieho súdu. Uzneseniami zo dňa 02.06.2017 odvolací súd uložil žalobcovi aj
žalovanému, aby sa v lehote 7 dní vyjadrili k možnému použitiu ustanovení čl. 21 a čl. 22 Nariadenia
komisie ES č. 874/2004 zo dňa 28. apríla 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá verejnej politiky týkajúce
sa implementácie a funkcií domén najvyššie úrovni EÚ a zásady, ktorými sa riadi registrácia domény

EÚ, žalovanému tiež uložil, aby predložil odvolaciemu súdu Zmluvu o užívaní menného priestoru v
internetovej doméne SK s menným reťazcom restartdrink.sk a v internetovej doméne EÚ s menným
reťazcom restartdrink.eu, ktoré uzavrel so správcom siete.21. Žalobca vyjadrením zo dňa 07.07.2017 oznámil odvolaciemu súdu, že súhlasí s možným použitím
ustanovení Nariadenia ES č. 874/2004 zo dňa 28. apríla 2004.

22. Žalovaný podaním zo dňa 07.07.2017 oznámil odvolaciemu súdu, že aj keď z čl. 22 ods. 11
Nariadenia komisie ES č. 874/2004 vyplýva možnosť prevodu doménového mena pre prípad určitých
typizovaných registrácií podľa čl. 21 Nariadenia, má žalovaný za to, že táto úprava nie je bez ďalšieho
priamo aplikovateľná pred všeobecným súdom. Článok 22 Nariadenia upravuje postup alternatívneho
riešenia sporu, teda iba konanie pred nesúdnym orgánom, neupravuje žiadny hmotno-právny nárok,

ktorý by bolo možné uplatniť pred vnútroštátnym súdom. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo
preukázané, že vo vzťahu k žalovanému išlo o protiprávnu, resp. špekulatívnu registráciou alebo
jej zneužitie, čo napokon netvrdil ani žalobca. Nakoľko sa žalobca rozhodol namiesto alternatívneho
riešenia sporov (ako to predpokladá čl. 22 bod 1 Nariadenia) uplatniť nárok na prevody domén
žalovaného spoločne s inými nárokmi pred vnútroštátnym súdom, vyriešenie otázky možnosti prevodu
domény spočíva na vnútroštátnom hmotnom práve, ktoré však takýto prevod domén neupravuje, a to

ani s poukazom na § 53 Obchodného zákonníka. Žalovaný tiež poukazoval na to, že doménu nemožno
považovať za ochrannú známku, resp. ochranná známka, ktorá má povahu dizajnu nemôže byť
doménou, zdôraznil tiež, že žalovaný skutočne nikde ochrannú dizajnovú známku žalobcu nevyužíva.
Žalovaný tiež uviedol, že zmluva o užívaní menného priestoru internetovej doméne SK a v internetovej
doméne EÚ bola uzatvorená na základe objednávky žalovaného a súčasne zaplatením ročného

registračného poplatku tak, ako to vyplýva z faktúr, ktoré žalovaný založil do spisu spolu s písomným
podaním zo dňa 15.08.2013. Súčasťou takto uzatvorených zmlúv sú Všeobecné obchodné podmienky
zo dňa 01.01.2005, ktoré žalovaný súdu predložil spolu so svojim vyjadrením.

23. Na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom na 27.07.2017 na základe predbežného zhodnotenia

veci zo strany odvolacieho súdu prejavili sporové strany záujem uzavrieť mimosúdnu dohodu o
odplatnom prevode doménových mien na základe čoho požiadali o odročenie pojednávania. Odvolací
súd pojednávanie odročil na neurčito a žalobcovi uložil, aby v lehote 60 dní oznámil súdu výsledky
mimosúdnej dohody s tým, že pokiaľ dohoda dosiahnutá nebude. Žalovanému opakovane uložil, aby
predložil zmluvy uzavreté s registrátorom domén, pokiaľ ide o domény restartdrink.sk, restartdrink.cz a

restartdrink.eu tak, aby mohlo nimi byť v prípade, že odvolací súd bude pokračovať v konaní a bude
pojednávať, vykonané dokazovanie v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR.

24. Žalobca podaním zo dňa 06.10.2017 oznámil, že pokiaľ ide o mimosúdnu dohodu, tak navrhol
žalovanému dohodu o odkúpení domén www.restartdrink.sk, www.restartdrink.cz, www.restartdrink.hu

a www.restartdrink.eu, každú za 100,- Eur, s čím žalovaný nesúhlasil. Následne podaním zo dňa
24.11.2017 žalobca navrhol rozšírenie, resp. zmenu žaloby tak, aby súd uložil žalovanému povinnosť
stiahnuť z trhu SR všetky reklamné a iné materiály označené označením „restart distribution s. r. o.“ do
15 dní od právoplatnosti rozsudku, alebo aby mu uložil povinnosť zdržať sa užívania menného priestoru
v internetovej doméne SK s menným reťazcom restartdrink.sk a internetovej doméne CZ s menným

reťazcom restartdrink.cz, internetovej doméne HU s menným reťazcom restartdrink.hu a internetovej
doméne EU s menným reťazcom restartdrink.eu, alebo aby uložil žalovanému povinnosť previesť práva
a užívanie menného priestoru vo vyššie uvedených štyroch doménach na žalobcu za odplatu 100,- Eur
za každú doménu.

25. Žalovaný sa podaním zo dňa 14.12.2017 vyjadril k návrhu žalobcu na zmenu petitu a poukázal na
úpravu § 371 CSP z ktorej vyplýva, že žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Žalovaný ako fyzická
osoba nemôže ovplyvniť sám konanie spoločnosti Restart distribution s. r. o., ktorá je navyše už viacero
rokov absolútne nečinná, pričom nevyvíjala žiadne reklamné činnosti ani žiadne iné aktivity. Žalovaný
tiež poukázal na to, že nie je registrantom domény restartdrink.hu, a preto so zmenou žalobného návrhu

nemôže súhlasiť.

26. Žalovaný v zmysle výzvy odvolacieho súdu predložil e-mailovú korešpondenciu s registrátorom
ohľadne predloženia zmlúv o registrácii domén restartdrink.sk, restartdrink.cz a restartdrink.eu z ktorej
vyplýva, že registrátor žalovanému takéto zmluvy predložiť nemôže, pretože neexistujú, keďže domény

boli zaregistrované po vyplnení elektronickej objednávky a po uhradení registračného poplatku.

27. Odvolací súd vykonal vo veci pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a ten
upozornil, že v prvom rozsudku odvolacieho súdu (č. k. 43Cob/572/2014-155 zo dňa 25.06.2015) nebolauvedená internetová doména CZ s menným reťazcom restartdrink.cz, ktorá bola na súde prvej inštancie
tiež predmetom konania. Pokiaľ ide o návrh na zmenu a rozšírenie petitu zo dňa 24.11.2017, žalobca
vzhľadom na úpravu § 371 CSP oznámil odvolaciemu súdu, že na tomto svojom návrhu netrvá. Žalobca

ďalej poukazoval na to, že zo strany žalovaného ani nebol popretý protiprávny stav, žalovanému ide
zrejme len o výšku odplaty, so žalobcom navrhovanou odplatou uhradiť za každú doménu 100,- Eur
žalovaný nesúhlasil. Žalobca pri návrhu zohľadňoval registračné poplatky, ako aj ďalšie náklady, pričom
poukazoval na to, že trhová cena domény je podľa neho značne nízka, a to práve vzhľadom k tomu, že
tieto internetové stránky nie sú používané, návštevnosť je nulová, podľa žalobcu by bola trhová cena

domény cca 10,- Eur. Žalovaný však pri rokovaniach žiadal za každú doménu uhradiť 1.000,- Eur, s čím
žalobca nemohol súhlasiť.

28. Odvolací súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to rozpisom platenia domén
a web hostingovej služby zo strany žalovaného za obdobie od 23.11.2011 do 14.06.2013, oboznámil
sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami poskytovateľa spoločnosti WebHous s. r. o. Trnava

platné pre fyzické aj právnické osoby, ktoré využívajú služby poskytovateľa na portály www.webhous.sk
v oblasti webhostingu a registrácie doménových mien a s e-mailovou korešpondenciou žalovaného a
registrátorom domén webhouse.

29. Odvolací súd odôvodnil rozhodnutie tým, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že

žalobcom navrhovaný prevod doménového mena na žalobcu prekračuje rámec práva na odstránenie
protiprávneho stavu a nesúhlasí ani s tým, že obnovenie pôvodného stavu by malo byť dosiahnuté
uložením povinnosti odhlásiť u registrátora zaregistrovanú doménu a nie uložením povinnosti previesť
doménu na žalobcu, čo je podľa súdu prvej inštancie nad rámec odstraňovacieho nároku. Pokiaľ
súd prvej inštancie poukazoval na právny názor vyslovený rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 23Cdo/34/07/2010 zo dňa 10.04.2012, odvolací súd sa s týmto právnym názorom nestotožnil a
opakovane poukázal na svoje rozhodnutie sp. zn. 43Cob/94/2013 zo dňa 19.12.2013, ktoré bolo vydané
v obdobnej veci a ktorým rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 10CbPv/5/2008 zo dňa 26.03.2013 v
napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť bezodplatne previesť internetovú doménu
podľa návrhu žalobcu. Odvolací súd vyjadril názor, že tak vyššie uvedené jeho rozhodnutie, ako aj

rozhodnutie v tejto veci je vydané v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov SR v obdobných
veciach týkajúcich sa ochrany pri porušení priemyselných práv a pred nekalosúťažným konaním.

30. Odvolací súd uviedol, že ak žalobca podá návrh na uloženie povinnosti previesť doménové meno,
môžesúdzasplneniapríslušnýchpredpokladovrozhodnutímuložiťtakútopovinnosťpreviesťdoménové

meno. Aj keď k registrácii doménového mena dochádza na základe zmluvy ako súkromno-právneho
vzťahu medzi držiteľom označenia a prevádzkovateľom siete, vecne a aj právne ide o označenie, pod
ktorým sa držiteľ doménového mena na tejto sieti prezentuje a ako podnikateľ využíva doménu na
podávanie informácií o svojich výrobkoch, preto takéto označenie nadobúda pre podnikateľa podobný
charakter, ako má aj ochranná známka alebo logo a predstavuje pre neho určitú reálnu hodnotu.

Táto reálna hodnota nie je malá a zvyšuje sa tým, že na internetovej sieti nie je možné zaregistrovať
dve rovnaké doménové mená, pod ktorými by mohli vystupovať dvaja rôzni podnikatelia ako držitelia
týchto doménových mien. Pokiaľ teda zápisom doménového mena dôjde k porušeniu práva k ochrannej
známke, prípadne k nekalosúťažnému konaniu, patrí tým, do práv ktorých bolo zasiahnuté, právo na
ochranu, pretože týmto protiprávnym konaním je im bránené v registrácii a užívaní doménového mena.

Aj keď žiaden právny predpis platný na území Slovenskej republiky priamo prevod doménového mena
neupravuje, je jeho registrácia v takomto prípade nesporne porušením hospodárskej súťaže a súd má
právo takéto protiprávne konanie postihnúť aj v zmysle § 53 Obchodného zákonníka, a to aj uložením
povinnosti previesť dotknutú doménu na žalobcu.

31. Odvolací súd zdôraznil, že na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že v čase, keď si
žalovaný vyššie uvedené doménové mená zaregistroval, urobil tak na základe Zmluvy o spolupráci
uzavretej so žalobcom dňa 26.06.2011, v zmysle ktorej poskytoval poradenské, reklamné, obchodné
a distribučné služby v súvislosti s predajom výrobku žalobcu Restartdrink. Po ukončení tejto zmluvy
o spolupráci, k čomu došlo dňa 03.07.2011, je potrebné registráciu vyššie uvedených doménových

mien na žalovaného považovať za protiprávny stav. Žalovaný drží menný priestor vo vyššie uvedených
internetových doménach s uvedenými mennými reťazcami protiprávne, bez ohľadu na to, že ich fakticky
nevyužíva.32. Odvolací súd nesúhlasil so súdom prvej inštancie ani v tom, že by nárok na odstránenie závadného
stavu mal smerovať predovšetkým k obnove stavu pôvodného, a teda predchádzajúceho stavu,
pretože Obchodný zákonník v § 53 upravuje odstránenie závadného stavu, pričom právo na uvedenie

do predošlého stavu je v Obchodnom zákonníku upravené len pri náhrade škody. Pri doménovom
mene, ktoré má svoju reálnu hodnotu, nie je možné dosiahnuť obnovenie predchádzajúceho stavu
naturálnou reštitúciou alebo v peniazoch a dosiahnuť tak, aby majetková ujma poškodeného subjektu
bola vyrovnaná. Nastolenie takého stavu, aký by mal byť, keby žalovaný nebol protiprávne držiteľom
doménových mien obsahujúcich prvky ochrannej známky žalobcu, je možné zabezpečiť len tým, že

súd uloží žalovanému ako porušovateľovi povinnosť previesť doménové mená na žalobcu. Právo na
odstránenie závadného stavu je tak oveľa širší pojem, než uvedenie do predchádzajúceho stavu.

33. Odvolací súd pripomenul potrebu eurokomformného výkladu vnútroštátnych právnych predpisov,
pričom poukázal aj na úpravu čl. 21 a čl. 22 Nariadenia komisie ES č. 874/2004 zo dňa 28. apríla 2004,
ktorým sa stanovujú pravidlá verejnej politiky, týkajúce sa implementácie a funkcií domény najvyššej

úrovne EÚ a zásady, ktorými sa riadi registrácia domény EÚ. Odvolací súd zdôraznil, že v tejto veci
neaplikuje priamo úpravu vyššie uvedeného Nariadenia a poukázal na ňu len v súvislosti s potrebou
eurokomformného výkladu právnej úpravy týkajúcej sa ochrany priemyslových práv, v súlade s pokynmi
dovolacieho súdu však vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili aj k aplikácii citovanej úpravy Nariadenia.
Uviedol, že z rozhodovacej činnosti mu je známe, že aj rozhodovacia prax súdov členských štátov EÚ

v podobných veciach je rovnaká.

34. Odvolací súd sa pokúsil v súlade s pokynmi dovolacieho súdu doplniť dokazovanie aj o zmluvy o
užívaní menného priestoru vo vyššie uvedených internetových doménach, ktoré má uzavreté žalovaný
s registrátorom domén. Z vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že s uvedenými zmluvami v

písomnej forme sa oboznámiť nemôže, nakoľko domény na žalovaného boli zaregistrované na základe
toho, že žalovaný vyplnil elektronickú objednávku a uhradil registračný poplatok za tieto domény.
Odvolací súd zdôraznil, že žalobca ani žalovaný nespochybňovali, že k uzavretiu zmlúv o užívaní vyššie
uvedených doménových mien medzi registrátorom Web House a žalovaným ako užívateľom došlo,
a to na základe viacerých právnych úkonov, keď žalovaný vyplnil elektronicky objednávku a zaplatil

registrátorom predpísaný registračný poplatok.

35. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť previesť na žalobcu bezodplatne práva
z registrácie doménových mien v internetovej doméne SK s menným reťazcom restartdrink.sk, v

internetovej doméne CZ s menným reťazcom restartdrink.cz a v internetovej doméne EÚ s menným
reťazcom restartdrink.eu na žalobcu. Odvolací súd uložil previesť práva z registrácie doménových mien
a nie práva zo zmluvy o užívaní menného priestoru v internetových doménach s vyššie uvedenými
mennými reťazcami, pričom mal za to, že takýmto výrokom nerozhodol v rozpore s návrhom žalobcu a
ani nejde o rozhodnutie, ktorým by bol návrh žalobcu prekročený a bolo by mu prisúdené viac, než čoho

sa domáha (ne ultra petitum). Podľa ustálenej právnej teórie a aj rozhodovacej praxe súdov SR nie je
porušenímzásady„neultrapetitum“aksúdformulačneupravípetitžalobyvovýrokovejčastirozhodnutia
v prípadoch, keď žalobe vyhovie. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná,
stručná a predovšetkým vykonateľná, petit žaloby sa nemusí doslovne zhodovať s výrokovou časťou
rozhodnutia. Odvolací súd mal za to, že slovná formulácia „povinnosť bezodplatne previesť práva z

registrácie doménových mien“ v označených internetových doménach s označeným menným reťazcom
zodpovedá návrhu žalobcu, je to výrok zrozumiteľný a vykonateľný.

36. K návrhu žalobcu, ktorý v odvolacom konaní navrhoval zmenu žalobného návrhu tak, aby súd uložil
žalovanému povinnosť previesť práva z vyššie uvedených doménových mien na žalobcu za odplatu

po 100,- Eur za každé jedno doménové meno odvolací súd poukázal na § 371 CSP a pripomenul, že
žalobca na tomto návrhu netrval.

37. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie podľa § 420 písm. f/ v spojení s
ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Žalovaný v dovolaní

namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, spočívajúce v tom, že
odvolací súd prezentoval svoje názory nezrozumiteľne, bez výslovného racionálneho odôvodnenia,
ktoré predstavujú porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces, čím napĺňajú dovolací dôvod
podľa § 420 písm. f/ CSP. Žalovaný zdôraznil, že rozsudok odvolacieho súdu dôvodne u nehovyvoláva pochybnosti o nestrannom prístupe odvolacieho súdu k riešeniu daného sporu. Zdôraznil, že
internetové domény SK, CZ a EU, s menným reťazcom domén www.restartdrink.sk, www.restartdrink.cz
a www.restartdrink.eu sú vo výhradnom užívaní žalovaného, a preto aj keby sa žalovaný mal rozhodnúť

o prevode práva z registrácie týchto doménových mien v internetovej doméne SK, s menným reťazcom
restartdrink.sk, v internetovej doméne CZ, s menným reťazcom restartdrink.cz a v internetovej doméne
EU, s menným reťazcom restartdrink.eu, tak by to v žiadnom prípade nebolo bezodplatne, nakoľko
žalovaný mal so získaním registrácie k uvedeným doménam, vrátane ich prevádzky nielen reálne
zriaďovacieaužívacienáklady,aleajwebhostingovénáklady. Žalovanýnaďalejtrvánatom,žeuvedené

domény sú doposiaľ jeho výhradným vlastníctvom. Z uvedeného dôvodu vyjadril názor, že odvolací
súd protiprávne rozhodol o bezodplatnom prevode uvedených domén na žalobcu.

38. Žalovaný súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, podľa ktorého prvým výrokom mu bola
uložená povinnosť zdržať sa užívania menného priestoru v internetovej doméne SK s menným reťazcom
restardrink.sk, v internetovej doméne CZ s menným reťazcom restartdrink.cz, a v internetovej doméne

EU s menným reťazcom restartdrink.eu, ako aj s ďalšími výrokmi, ktorými súd žalobcu vo zvyšku
zamietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. V súvislosti s
uzavretím mimosúdnej dohody ( bod 23 rozhodnutia odvolacieho súdu) žalovaný uviedol, že žalobca
účelovo zavádzal odvolací súd, lebo žalovaný pri rokovaniach nežiadal za každú doménu 1 000 Eur,
kedy odvolací súd mohol nadobudnúť presvedčenie, že žalovanému ide zrejme len o výšku odplaty.

Žalovaný mal záujem dohodnúť sa na cene odplaty za domény, ale zo strany žalobcu bola jednostranná
a definitívna ponuka a to 100 eur za každú domému. Podľa žalovaného dohoda by sa mala považovať
za obojstrannú a nie len za návrh jednej strany.

39. Žalovaný ďalej poukázal na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnych

otázok, ktoré odvolací súd posúdil v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. V
tomto kontexte uviedol, že rozhodnutie Krajského sudu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2013, sp. zn.
43Cob/94/2013, na ktoré poukázal odvolací súd dovolateľ nepovažuje za rozhodnutie v obdobnej veci
tak, ako to odvolací súd vo svojom odôvodení uvádza. V uvedenom spore mal žalobca registrovanú
slovnú ochrannú známku na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky a taktiež aj na

EUIPO - úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo, čo hovorí o tom, že slovo VALVOLINE môže
výlučne používať iba on a nik iný a taktiež aj internetové domény, ktoré spadajú pod ochranné známky
textového charakteru a nie obrazového. Na obidvoch úradoch má slovnú ochrannú známku registrovanú
výlučne len žalobca a nik iný. Čo sa však týka slova RESTART, tak na Úrade priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky bola žalobcovi žiadosť 2- krát zamietnutá a na EUIPO - úrade Európskej únie

pre duševné vlastníctvo má zaregistrovanú len obrazovú ochrannú známku. Na EUIPO - úrade
Európskej Únie pre duševné vlastníctvo má na slovo RESTART zaregistrovanú obrazovú ochrannú
známku ďalších 46 subjektov. Na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky majú na slovo
RESTART registrovanú obrazovú ochrannú známku tri subjekty, medzi ktorými žalobca nie je. Slovnú
ochrannú známku na slovo RESTART nemá zaregistrovanú nikto ani na jednom z uvedených úradov.

Slovo RESTART nemôže byť zaregistrované ako slovná ochranná známka, lebo je to všeobecne
používané slovo, ktoré môže použiť hocikto aj v spojitosti s inými voľne používanými slovami. Žalovaný
vyjadril názor, že tieto dva prípady nemajú absolútne vzájomne nič spoločné, a preto odvolací súd
arbitrárne poukázal na svoje rozhodnutie z 19. decembra 2013, sp. zn. 43Cob/94/2013, ktoré podľa
názoru odvolacieho súdu bolo vydané v obdobnej veci, avšak to obdobná vec ani nie je. Preto sa

žalovaný nestotožnil s tým, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je vydané s tzv. odvolacím súdom
argumentovanou „ustálenou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach
týkajúcich sa ochrany pri porušení priemyselných práv a pred nekalosúťažným konaní“. Žalovaný
vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

40. Dovolací súd v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že mu je známe, že niektoré súdy v
minulosti nárok na prevod internetových domén riešili a posudzovali ako nárok odstraňovací, tak ako
o ňom rozhodol odvolací súd aj v danom prípade. Podľa názoru dovolacieho súdu aj napriek praxi
slovenských súdov, ktorú naznačil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, nie je v prejednávanej veci v

napadnutom rozhodnutí ani zďaleka jasný právny základ nároku, o ktorom odvolací súd rozhodoval.
Predovšetkým nebral do úvahy, že pri registrácii internetovej domény SK, CZ a EU, s menným reťazcom
domén www.restartdrink.sk, www.restartdrink.cz a www.restartdrink.eu vznikol zmluvný vzťah a to
doménovej autority /SK-NIC-om/ a držiteľa domény /žalovaného/. Súčasťou tohto súkromnoprávnehozmluvného vzťahu sú nepochybne Pravidlá domény.sk., navrhnuté doménovou autoritou, pričom tretia
osoba /žalobca/ , ktorej práva z ochrannej známky mali byť porušené, nie je v zmluvnom vzťahu
k doménovej autorite. Z rozhodovacej praxe súdov v súčasnosti je už zrejmé, že uplatnený prevod

doménového mena nie je bežným odstraňovacím alebo zdržovacím nárokom, má skôr charakter
osobitného kompenzačného nároku, ktorým sa prenáša z porušiteľa určitá majetková hodnota, pričom
táto majetková hodnota nebola súčasťou pôvodného právneho stavu. Dovolací súd v tejto súvislosti
považoval za potrebné poukázať na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý
konštatoval, že doménu je potrebné považovať za druh majetkového práva, ktoré musí byť chránené

článkom 1 Dodatkového Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že prevod doménového mena je samostatný
nárok, ktorý ide nad rámec odstránenia závadného stavu a tým aj nad rámec obnovenia toho pôvodného
stavu, ktorý existoval pred neoprávneným zásahom, preto nemôže ísť o odstraňovací nárok ale o určitú
kompenzáciu. V slovenskom súkromnom práve neexistuje zákonná úprava riešiaca takýto prevodný
nárok. A na tieto otázky nedal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď ani odvolací súd, hoci žalovaný tieto

skutočnosti namietal v priebehu celého konania. Odvolací súd v bode 31. napadnutého rozsudku síce
pripúšťa, že na území Slovenskej republiky žiadny právny predpis neupravuje prevod doménového
mena, ďalej však bez ďalšieho konštatuje, že jeho registrácia je porušením hospodárskej súťaže a súd
má právo takéto konanie postihnúť aj v zmysle § 53 Obchodného zákonníka. Uvedená konštatácia
je nielen nejasná, ale bez ďalšieho presvedčivého vysvetlenia nepreskúmateľná. Navyše, ak v

nasledujúcom bode 34 tohto rozhodnutia zdôrazňuje potrebu eurokomformného výkladu vnútroštátnych
právnych predpisov a poukazuje pritom na čl. 21 a čl.22 Nariadenia komisie ES č. 874/2004 z 28.
apríla 2004 /ďalej len Nariadenie/ aj keď tvrdí, že v tejto veci Nariadenie priamo neaplikuje ale len naň
poukazuje v súvislosti s potrebou eurokomformného výkladu právnej normy. Nielen dovolateľ, ale aj
dovolací súd túto konštatáciu považuje za zmätočnú, nejasnú a tým za nepresvedčivú. Ak odvolací súd

chcel spor analogicky riešiť v zmysle Nariadenia, mal sa vysporiadať dôsledne s tým, či aj v prípade ak
porušiteľ bol v čase registrácie dobromyseľný a spor o doménu nastal až po čase, takýto prípad spadá
pod skutkovú podstatu čl. 21 ods.1 Nariadenia.

41. Dovolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k

žalovaným namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že jednou z najdôležitejších
súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je povinnosť súdu vyrovnať
sa s argumentmi a návrhmi účastníkov súdneho konania. Iba tým, že súd vo svojom rozhodnutí
zareaguje na argumenty účastníkov konania, dá účastníkom najavo, že boli vypočutí a že sa ich
argumentmi zaoberal. Táto povinnosť je prejavom skutočnosti, že proces právnej argumentácie sa

považuje za dialóg (resp. diskurz či diskusiu) medzi účastníkmi argumentácie, v ktorom účastníci
uvádzajú argumenty na podporu určitého stanoviska a proti tomuto stanovisku, pričom najlepší z
argumentov určí výsledok (rozhodnutie vo veci).

42. Odvolací súd po zrušení rozhodnutia 41CoPv/8/2016 vytýčil vo veci pojednávanie, aby umožnil

sporovým stranám vyjadriť sa k rozhodnutiu dovolacieho súdu, aby ich oboznámil so svojim právnym
posúdenímodvolacíchdôvodovpozrušujúcomrozhodnutídovolaciehosúduaabyvpotrebnomrozsahu
zopakoval dokazovanie a vo veci rozhodol.

43. Na pojednávaní konanom dňa 29.07.2020 sa zúčastnili právny zástupca žalobcu, žalovaný a právna

zástupkyňa žalovaného.

44. Žalobca v celom rozsahu zotrval na podanom odvolaní zo dňa 07.11.2014, svoje odôvodnenie
odvolania označil napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu za dostatočne presvedčivé a zrozumiteľné a
navrhol, aby súd podanému odvolaniu vyhovel v celom rozsahu a teda zmenil výrok II rozhodnutia či

už v zmysle teda samotného petitu odvolania alebo preformulovanému petitu tak, ako to urobil odvolací
súd v predošlých rozhodnutiach.

45. K zrušujúcemu rozhodnutiu dovolacieho súdu uviedol, že kompenzačný nárok si uplatňuje na
základe ust. § 53 ObZ, tak ako uviedol vo svojom odvolaní, a zotrval na závere, že analogicky na túto

situáciu je možné použiť aj Nariadenie.

46. K tvrdeniu žalovaného, že jeho právo registrovať domény vyplývalo zo Zmluvy o spolupráci uviedol,
ževýkladprezentovanýzostranyžalovanéhočosatýkabodu2.1Zmluvyospoluprácijeprílišextenzívnya túto zmluvu je potrebné posudzovať podľa jej náležitostí, či sa nejedná v podstate o zmluvu mandátnu
- i keď je to zmluva nepomenovaná, má prvky mandátnej zmluvy - a či preto predmetná registrácia
nemala byť vykonaná priamo na účet mandanta, v tomto prípade žalobcu.

47. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že dovolací súd vo svojom druhom rozhodnutí poukázal na
správnosť jeho záverov a na to, že Nariadenie nemožno pre tento prípad použiť. Je možné použiť len
vnútroštátny právny predpis, čo nesporne aj vyplýva zo žaloby, pretože v samotnej žalobe žalobca ani
vôbec neuplatnil a ani nespomenul Nariadenie, spomenul len Zákon o ochrannej známke a aplikujúc

napr. na § 53 ObZ mal žalovaný za to, že aj samotné toto ustanovenie hovorí, že sa môže domáhať
navrhovateľ len zdržania sa zásahov a odstránenie závadného stavu. Za odstránenie závadného stavu
nemožno však považovať prevod domény a preto mal za to, že súd prvej inštancie úplne správne
rozhodol aj v II a III výroku o trovách konania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

48. K oprávneniu žalovaného registrovať domény žalovaný uviedol, že mal právo zaregistrovať doménu,
aby úspešne plnil Zmluvu o spolupráci. Poukázal na čl. 2 bod 2.1 Zmluvy o spolupráci zo dňa
26.02.2011, v ktorej sa uvádzajú povinnosti žalovaného ako konzultanta, ktorý sa zaviazal v prospech
klienta, teda v prospech žalobcu vyvíjať činnosť spočívajúcu v zabezpečení a poskytovaní kompletných
poradenských a reklamných služieb. Pokiaľ mal vykonávať žalovaný riadne reklamné služby, súčasťou

týchto reklamných služieb bolo aj zriadenie domén. Tieto služby mal vykonávať v súlade so svojim
predmetom činnosti a v predmete činností žalovaného bolo aj zriaďovanie webových stránok v súvislosti
so sprostredkovanímpredajavýrobkuamanagementuspoločnostiRestartdrinks.r.o.Žalovanýpripustil,
že zo Zmluvy nevyplýva priamo zriadenie domén, ale podľa jeho názoru analogicky, keďže nevyplýva
v dohodnutom písomnom rozsahu tak, aby splnil predmet tejto Zmluvy o spolupráci, vykonal žalovaný

všetko preto, aby predmet zmluvy splnil. Pripomenul, že pred súdom prvého stupňa preukazoval aj to,
že aj keď predmet zmluvy v plnom rozsahu plnil, žalobca mu za plnenie tejto zmluvy ani nezaplatil ani
minimálne registračné poplatky za zriadenie týchto domén.

49. K rozhodnutiu dovolacieho súdu sa žalovaný vyjadril, že ho považuje za plne dôvodné, ide o

rozhodnutie,ktoréjenaprospechžalovaného,akeďžežalobcavpetitenenavrholinúformurozhodnutia,
dokonca ani kompenzačnú, mal za to, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrh v rozsahu
prevodu domén zamietol. K aplikácii Nariadenia upozornil, že pokiaľ žalobca naďalej trvá na tom, že
sa majú použiť ustanovenia podporne čl. 21 a 22 Nariadenia, tak žalobca nepreukázal podmienku
vyplývajúcu z čl. 21 Nariadenia, že išlo o registráciu špekulatívnu, alebo že išlo o registráciu na zneužitie

záujmov žalobcu. Toto v konaní preukázané nebolo, ba práve naopak, konateľ pred súdom prvého
stupňa žalobcu sám pripustil, že tie registrácie schvaľoval.

50. K súčasnému stavu registrácie domén žalovaný uviedol, že domény restartdrink.cz ,restartdrink.husúdávnovoľnéažežalovanýzadoményCZ,EUaSKuždlhodobo

neplatí registračné poplatky, a preto aj tieto domény sú voľné a nikým neobsadené. Aktuálne sú
blokované na základe zdržiavacieho petitu, ktorý vydal súd prvej inštancie v neodkladnom opatrení.

51. Odvolací súd na pojednávaní konanom dňa 29.07.2020 zopakoval a doplnil dokazovanie
notárskou zápisnicou N 213/2013 zo dňa 04.04.2013 č.l. 12 a nasl., screenshotmi internetových

stránok www.restartdrink.sk č.l. 17, www.restartdrink.cz č.l.18, www.restartdrink.eu č.l. 16, kópiou potvrdenia
o registrácii ochrannej známky spoločenstva č. NO 009510521č.l. 20-26, údajmi o registrácii domény
restartdrink.com č.l. 27-29, údajmi o registrácii domén www.restartdrink.sk ,
www.restartdrink.cz , www.restartdrink.hu ,

www.restartdrink.eu č.l. 35-37, Zmluvou o spolupráci medzi Ben Tech a
Restart drink, s.r.o. zo dňa 26.02.2011vrátane dodatku č.l. 40-46, výpoveďou zmluvy o spolupráci zo
dňa 03.07.2011 č.l. 38, vyjadrením žalovaného zo dňa 01.08.2011 k výpovedi Zmluvy o spolupráci č.l.
39, všeobecnými obchodnými podmienkami doménového registrátora WebHouse, s.r.o. - prílohová
obálka č.l. 67, rozpisom platenia domén a webhostingovej služby (Príloha 1) - prílohová obálka č.l. 67,

rozpisom promotérskych akcií a uverejnených reklám, korešpondenciou medzi žalobcom a žalovaným
zaradenou v Prílohách 2 a 3 - prílohová obálka č.l. 67, prehľadom ochranných známok obsahujúcich
slovo „Restart“ č.l. 76, prehľadom doménových mien a stavu registrácie č.l. 96-98A, potvrdeniami
o vlastníctve domén www.restartdrink.sk , www.restartdrink.cz , www.restartdrink.eu , www.restartdrink. pl, www.restartdrink.hu , www.restartdrink.de - č.l. 99-105, oznamom o predaji domén www.restartdrink.sk , www.restartdrink.cz , www.restartdrink.eu prílohová obálka č.l. 110, prehľadom ponúkaných výrobkov označených Restart
od rôznych výrobcov č.l. 142-149, e-mailovou komunikáciou medzi právnym zástupcom žalobcu a
žalovaným č.l. 263, vyjadrením webhouse č.l. 276, screenshotom k doméne www.restartdrink.cz zo stránka websupport č.l. 366.

52. Odvolací súd nevykonal dokazovanie screenshotom k doméne www.restartdrink.hu , na stránke websupport č.l. 367, pretože táto doména nie je predmetom konania.

53. Odvolací sú na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: žalobca je
majiteľom kombinovanej ochrannej známky zapísanej Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu

(OHIM) No 009510521 „Restart“ zapísanej pre triedu tovarov a služieb 32 - šumivé tablety, nealkoholické
nápoje z ovocných štiav, nealkoholické nápoje, menovite šumivé nápoje s ovocnou príchuťou, ktoré
slúžia na odbúravanie alkoholu.

54. Žalobca ako klient uzavrel dňa 26.02.2011 Zmluvu o spolupráci (klientskú zmluvu) so žalovaným

ako konzultantom. Žalovaný sa ako konzultant v Zmluve zaviazal vykonávať v prospech klienta činnosť
spočívajúcu v zabezpečení a poskytovaní komplexných poradenských služieb v súlade so svojim
predmetom činnosti, v súlade s platnou legislatívou, v zmysle obchodných zvyklostí a v dohodnutom
čase a rozsahu a to sprostredkovanie predaja výrobku a manažment spoločnosti Restart drink, s.r.o.

55. Podaním zo dňa 03.07.2011 žalobca vypovedal žalovanému Zmluvu o spolupráci v zmysle čl. V
Zmluvy.

56. Žalobca má obchodné meno: Restart drink, s.r.o.

57. Doménové meno www.restartdrink.com je registrované na registranta
Attila Kiss AKI STUDIO, Košická 24, Rožňava.

58. Žalovaný si v doménach SK, CZ a EU zaregistroval doménové mená www.restartdrink.sk
, www.restartdrink.cz , a www.restartdrink.eu

. Na spoločnosť Restart Distribution s.r.o. zaregistroval aj domény
www.restartdrink.hu , www.restartdrink.pl a
www.restartdrink.de , ktoré ale nie sú predmetom tohto sporu.

59.Zvyjadreniaregistrátorawebhousesúdzistil,žedoményboližalovanémuzaregistrovanépovyplnení

elektronickej objednávky a uhradení registračného poplatku. Písomná zmluva medzi registrátorom a
žalovaným uzavretá nebola.

60. Na stránke websupport je uvedený oznam, že doména restartdrink.cz je voľná.

61. Podľa § 53 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou
porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil
závadnýstav.Ďalejmôžupožadovaťprimeranézadosťučinenie,ktorésamôžeposkytnúťajvpeniazoch,
náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

62. Predmetom sporu v odvolacom konaní ostalo rozhodnutie základnej právnej otázky, či slovenský
právny poriadok umožňuje uložiť porušiteľovi práva z práva z nekalej súťaže (alebo z ochrannej známky)
povinnosť, aby previedol doménu na subjekt, oprávnený z titulu nárokov z nekalej súťaže (resp. z
ochrannej známky).

63. Spor sa tak týka doménového mena, ktoré doposiaľ nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky
komplexne upravené. Pojem „doménové meno“ je pôvodne pojmom z oblasti kybernetiky. Predstavuje
súbor znakov, ktoré môžu obsahovať číslice, písmená, znaky, a ktoré predstavujú zjednodušenie
komunikácie v rámci internetu. Na internete je základným identifikátorom tzv. IP adresa, jednotlivézariadenia pripájané do siete internetu majú vlastnú špecifickú IP adresu, cez ktorú sú identifikované.
IP adresy sú vytvárané komplikovaným systémom čísiel a ako také sú zložito zapamätateľné. Systém
doménových mien bol vytvorený práve preto, aby nebolo nutné uvádzať v prípade komunikácie

zariadení pripojených do internetu číselne komplikované IP adresy. Doménové mená sú vytvorené na
dvoch základných úrovniach. Prvou úrovňou je doménové meno, ktoré definuje národné vrcholové
domény (označujúce štát: .sk, .cz, .de), alebo generické vrcholové domény (označujúce druh
domény: .org, .com). (Bližšie pozri Valent, Š.: Revue pro právo a technologie 3/2011, str. 90).

64. Predmetom sporu v prejednávanej veci bolo použitie doménového mena tzv. druhej úrovne,
ktorá je z hľadiska identifikácie užívateľa doménového mena základným nezameniteľným znakom.
V rámci národných a generických domén nie je možné, aby existovali rovnaké domény druhého
rádu. Inak povedané, v prípade ak si doménu v tvare www.restartdrink.sk
zaregistroval žalovaný, žalobca už registráciu v rovnakom tvare vykonať nemôže. Práve z dôvodu,
že domény druhej úrovne môžu obsahovať ochranné známky, obchodné mená či názvy tovarov a

služieb ponúkaných súťažiteľmi, tieto bývajú najčastejším predmetom sporu a práve v súvislosti s ich
používaním neoprávnenými osobami všeobecné súdy opakovane riešili nároky držiteľov ochranných
známok, resp. užívateľov obchodných mien na to, aby tieto neoprávnene užívané domény boli
prevedené na oprávnené subjekty.

65. Z právneho hľadiska sa v zmysle doterajšej judikatúry a doktrinálneho výkladu doménové meno
chápe ako nehmotný statok. Ustanovenie § 118 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vymedzuje
predmet občianskoprávnych vzťahov ako veci, živé zvieratá a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, tak aj práva
alebo iné majetkové hodnoty. V rozsahu tohto vymedzenia je doménové meno možné zaradiť medzi
„iné majetkové hodnoty“, keďže nespĺňa náležitosti doktrinálneho historického výkladu pojmu „vec“.

Slovenská civilistika dodnes vychádza z vymedzenia pojmu veci tak, ako bola definovaná v Občianskom
zákonníku z roku 1950, teda vecami v právnom zmysle sú ovládateľné hmotné predmety a prírodné
sily, ktoré slúžia ľudskej potrebe. Pod takúto definíciu nie je možné doménové meno zaradiť. I keď
doménové meno nie je vecou v právnom zmysle slova, je nehmotným statkom, ktorý má pre svojho
užívateľa určitú hodnotu. Je jedným z komunikačných kanálov, ktorým môže držiteľ domény realizovať

svoje reklamné a marketingové aktivity, prezentovať svoje výrobky a úroveň spracovania webových
stránok zaradených pod jednotlivými doménami je čoraz dôležitejším faktorom pre získanie zákazníkov
a obchodných partnerov. Ako konštatoval Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí III ÚS 2912/12 zo
dňa 06.03.2014, „pojem „majetok“ uvedený v čl. 11 ods.1 Listiny základných práv a slobôd, resp. čl. 1
Dodatkového protokolu zmluvy o ochrane ľudských práv a základných slobôd má autonómnu povahu,

ktorá sa neobmedzuje na vlastníctvo hmotných statkov a je nezávislá na formálnom vymedzení vo
vnútroštátnom práve: medzi „majetkové práva“ v zmysle citovaných článkov tak môžu patriť aj niektoré
práva a záujmy, ako napr. v prejednávanom prípade právo k doménovému menu.“

66. Vzťah medzi registrátorom a subjektom, ktorý si doménu registruje, je založený zmluvou. I keď

charakter zmluvy o registrácii sa chápe rôzne a niektorí autori ho vymedzujú ako zmluvu o dielo
(Husovec, M., Revue pre právo a technológie 3/2011, str. 29), odvolací súd vychádza z toho, že ide o
zmluvu nepomenovanú. V prípade registrácie doménového mena podnikateľom ide o nepomenovanú
zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Takáto zmluva je na základe slovenského právneho poriadku
prípustná.

67. Pokiaľ ide o otázku, či registrácia doménového mena je konaním v hospodárskej súťaži, táto
bola vyriešená rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MObdo/1/2009 zo dňa 13.10.2010, v
ktorom Najvyšší súd konštatoval, že registrácia domény obsahujúcej vo svojom názve registrovanú
medzinárodnú známku je konaním v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže

a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, ktorým dochádza k nekalej súťaži
(§ 44 ods.2 písm. c), d) ObZ). I keď citovaný záver Najvyššieho súdu sa vzťahuje na registráciu
medzinárodnej známky, tento záver je možné aplikovať aj na spory, v ktorých súčasťou doménového
mena je napr. obchodné meno, označenie výrobku, alebo služby, a teda v ktorých sa žalobca domáha
nápravy porušenia svojich práv nie prostredníctvom ochrany Zákona o ochranných známkach, ale

prostredníctvom právnych ustanovení na ochranu proti nekalej súťaži upravených v Obchodnom
zákonníku. Uvedené je v súlade aj s odôvodnením okresného súdu v odvolaním nenapadnutej
časti rozhodnutia, v ktorom okresný súd označil konanie žalovaného (registráciu zhodného slovného
označenia domény s OZ CTM žalobcu) za protiprávne.68. Spory súvisiace s uplatnením nároku na prevod doménového mena z porušiteľa práv na oprávnený
subjekt v sporoch z ochrannej známky, alebo v sporoch z neoprávneného užívania obchodného mena,

resp. označenia výrobku boli v praxi všeobecných súdov Českej a Slovenskej republiky v období, kým
obe krajiny mali v zásade totožnú právnu úpravu prostredníctvom Obchodného zákonníka, rozhodované
rôzne.

69. České súdy pôvodne priznávali žalobcovi výrok, ktorým žiadal prevod doménového mena vo

viacerých sporoch týkajúcich sa doménových mien (napr. ceskapoistovna.cz, kaufland.cz, ibico.cz).
V niektorých prípadoch uložili povinnosť previesť doménové meno priamo registrátorovi, teda nie
neoprávnenému držiteľovi domény (pozri rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3Cmo/293/2003 zo
dňa 10.08.2004 k doménovému označeniu ceskapoistovna.cz). V citovanom rozhodnutí Vrchný súd
uviedol, že v danom prípade bol uplatnený nárok na odstránenie závadného stavu a taký žalobcovi
prislúcha podľa § 12 Obch. zák. a § 15 zák.č. 137/1995 Sb. (Zákon o ochranných známkach). Vrchný

súd uviedol, že závadný stav pritom spočíva v tom, že držiteľom domény „ceskapoistovna.cz“ je prvý
žalovaný (porušiteľ práva) a žalobca, ktorému by právo držiteľa malo náležať, k nej prístup nemá a
získať ani nemôže bez toho, aby sa on sám stal týmto držiteľom v registri domén. Platné pravidlá
registrácie doménových mien, ktoré sú súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi prvým a druhým žalovaným
(registrátor) umožňujú zmenu v osobe držiteľa na základe úkonov súčasného a budúceho držiteľa vo

vzťahu k registrátorovi, ktorý na základe týchto úkonov technickú zmenu vykonáva. Umožňujú však aj to,
že registrátor vykoná takú zmenu aj bez týchto úkonov na základe súdneho rozhodnutia. Potom zmluvné
podmienky, ktorými je prvý žalovaný (porušiteľ) aj druhý žalovaný (registrátor) viazaný, umožňujú
rozhodnúť tak, ako urobil v návrhu žalobca aj súd prvého stupňa. Žalobca mal voľbu v spôsoboch,
ktorými boli možné dosiahnuť odstránenie vzniknutého závadného stavu. Bolo možné žiadať uloženie

povinnosti prvému žalovanému, aby previedol príslušné úkony podľa platných pravidiel registrácie, ktoré
by viedli k následnému prevodu doménového mena na žalobcu. Za stavu, kedy je účastníkom konania
vedľa porušovateľa práva bol aj druhý žalovaný, teda registrátor, bolo však možné aj žiadať, aby podľa
daných zmluvných podmienok zmenu v registrácii urobil priamo druhý žalovaný bez ďalších úkonov a
návrhu zo strany prvého žalovaného.

70. V súlade s uvedeným odôvodnením Vrchného súdu v Prahe, Vrchný súd v Prahe v iných
prípadoch rozhodol tak, že povinnosťou previesť doménové meno na oprávneného zaviazal priamo
porušiteľa práv a nie registrátora. V rozhodnutí Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 3Cmo/23/2007 zo dňa
04.06.2007ohľadomsporuoprevoddoménovéhomenaibico.czvyhovelisúdyžalobe,ktorousažalobca

domáhal, aby bola uložená prvému žalovanému (porušiteľovi práv) povinnosť previesť doménové
meno na žalobcu a druhému žalovanému (registrátorovi) povinnosť zaregistrovať žalobcu ako držiteľa
doménového mena. Vrchný súd ako súd odvolací v odôvodnení uviedol, že za prejav konania nekalej
súťaži je treba považovať už samotnú registráciu označenia prvým žalovaným. Stav vzniknutý nekalou
súťažou prvého žalovaného je stavom závadným a v dôsledku pokračujúceho držania doménového

mena prvým žalovaným stavom stále trvajúcim. Jeho nápravou môže byť v danom prípade len prevod
sporného doménového mena na žalobcu, a pokiaľ teda žalobca uplatnil podľa § 53 ObZ takýto nárok v
žalobnom návrhu a tento návrh je zodpovedajúci zákonnému nároku žalobcu na odstránenie závadného
stavu, potom mu treba vyhovieť.

71. Z uvedenej línie ustáleného rozhodovania sa vymyká rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
23Cdo/3407/2010zodňa19.04.2012,naktorépoukazovalvkonaníajžalovaný.Vuvedenomrozhodnutí
Najvyšší súd ČR zrušil rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, ktorým na základe vyššie uvedených
dôvodov potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý okrem iného uložil povinnosť porušiteľovi
previesť doménové meno globtour.cz na žalobcu a žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia

povinnosti registrátorovi previesť registráciu doménového mena v prospech žalobcu zamietol. Najvyšší
súd ČR v tomto prípade uviedol, že právny záver nižších súdov je nesprávny v tom, že na doménového
meno v rámci ochrany pred nekalou súťažou a práv k ochranným známkam nazerajú ako na nehmotný
statok, ku ktorému sa viažu absolútne práva. Najvyšší súd uviedol, že nárok na odstránenie závadného
stavu má smerovať predovšetkým k obnove pôvodného (predošlého stavu restitutio in integrum). V

danom prípade by toho malo byť dosiahnuté rozhodnutím súdu o uložení povinnosti prvému žalovanému
odhlásiť u registrátora pre seba zaregistrovanú doménu a nie nad rámec odstraňovacieho nároku
rozhodnutím súdu o uložení povinnosti prvého žalovaného previesť doménu na žalobcu. Uviedol, že ak
žalobca držiteľom domény nebol, rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré ukladá žalovanému povinnosťpreviesť na žalobcu túto doménu podľa dovolacieho súdu prekročil limit uplatneným odstraňovacím
nárokom. Z hľadiska podstaty doménového mena Najvyšší súd uviedol, že právo k doméne nie
je vlastníckym právom, pretože nejde o vec v právnom zmysle, ale ide o zmluvne získané právo

súkromnoprávnej povahy. Vzťah medzi osobou, ktorá by si chcela doménu zaregistrovať pre seba (ak
je vlastníkom ochrannej známky a nositeľom obchodnej firmy v znení domény) a medzi držiteľom tejto
domény, ktoré si nekalosúťažne práve túto doménu zaregistroval a užíva ju, čím zasahuje do práv inej
osoby, je vzťahom relatívnym a podľa toho by s ním mal súd zachádzať. Najvyšší súd ČR tak dospel k
záveru, že uplatnený odstraňovací nárok nemôže viesť k uloženiu povinnosti previesť doménu, pretože

doména žiadne absolútne právo svojmu nositeľovi nezakladá.

72. Doktrinálny výklad prezentovaný v rámci českej komercionalistiky zaujal k uvedenému rozhodnutiu
kritický postoj (pozri Tomsa, M.: Právní rozhledy 19/2012, str. 678) a v praxi slovenských všeobecných
súdov sa spočiatku tento záver českého súdu neaplikoval.

73. Spory o doménové mená v priestore slovenských všeobecných súdov neboli tak časté, Pokiaľ
nastali, tak Okresný súd v Banskej Bystrici, ktorý je súdom prvej inštancie aj v prejednávanom spore,
opakovane rozhodoval tak, že nariaďoval porušiteľovi práv previesť práva zo zmluvy o užívaní menného
priestoru v internetovej doméne na žalobcu. Ide napr. o rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica
sp.zn. 10CbPv/4/2009, 16CbPv/10/2009, 16CbPv/13/2008. Napr. v rozhodnutí 10CbPv/4/2009 okresný

súd v spore o užívanie menného priestoru v internetovej doméne illy.sk uviedol, že návrhu žalobcu na
uloženie povinnosti žalovanému previesť práva zo zmluvy o užívaní menného priestoru v internetovej
doméne vyhovel preto, že je zrejmé, že samotné uloženie povinnosti zdržať sa používania menného
priestoru s menným reťazcom by bolo na ochranu práv navrhovateľa nedostatočné a odporcovi by nič
nebránilo previesť doménu na tretiu osobu a v dôsledku toho uložil odporcovi povinnosť previesť na

oprávnenéhozástupcunavrhovateľapredmetnýmennýpriestor.OdvolacísúdvBanskejBystricirovnako
dlhodobo vychádza z právneho názoru, že domáhať sa povinnosti žalovaného previesť doménové
meno na žalobcu je v rámci slovenskej právnej úpravy možné, a to v zmysle odstraňovacieho nároku
§ 53 ObZ. Uvedeným spôsobom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci 41Cob/179/2010,
kedy potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici 16CbPv/13/2008 zo dňa 24.03.2010, na

základe čoho bola žalovanému uložená povinnosť previesť doménové meno “viagra.sk“ na žalobcu.
Z rovnakých dôvodov Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí 43Cob/94/2013 zo dňa 19.12.2013
zmenil rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici 10CbPv/5/2008 zo dňa 26.03.2013 a uložil
žalovanému povinnosť bezodplatne previesť internetovú doménu druhého poradia www.valvoline.sk
na žalobcu.

74. V rozhodnutí v prejednávanej veci sa odvolací súd odklonil od svojich predchádzajúcich rozhodnutí,
preto považuje za potrebné uviesť, na základe akých dôvodov doposiaľ rozhodoval inak a prečo sa od
týchto úvah odchýlil.

75. Odvolací súd vo vyššie citovanej ustálenej judikatúre vychádzal z právneho záveru, že nárok
na prevod doménového mena z porušiteľa práv na oprávneného držiteľa ochrannej známky, resp.
na subjekt domáhajúci sa ochrany svojho obchodného mena alebo značky výrobku je nárokom
odstraňovacím, ktorý spadá pod právnu úpravu § 53 ObZ.

76. Odvolací súd vychádzal z toho, že nie je správne stotožňovať pojem „odstránenie závadného stavu“
s pojmom „návrat do pôvodného stavu“. Návrat do pôvodného stavu je inštitútom spojeným s otázkou
náhrady škody a je upravený v § 442 ods.3 OZ v súvislosti s tým, že škoda sa v zásade (a najčastejšie)
uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada (a ak je to možné a účelné), uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu. Uvedenie do predošlého stavu je tak alternatíva k finančnému plneniu,

ktorú si poškodený môže zvoliť. Uvedenie do predošlého stavu je teda jednou z foriem kompenzácie,
ako vyrovnania skutočnej škody, ktorá na majetku poškodeného vznikla, teda dorovnania rozdielu v tom,
o čo sa jeho majetok znížil v dôsledku spôsobenej škody.

77. Odstránenie závadného stavu nie je nevyhnutne spojené so vznikom škody a zároveň je iným

nárokom, než nárok na náhradu škody. Nárok domáhať sa náhrady škody je v prípade konania v nekalej
súťaži súťažiteľovi zachovaný v zmysle § 53 ObZ, keďže sa popri odstraňovacom nároku môže domáhať
aj nároku na náhradu škody, nároku na primerané zadosťučinenie a nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Už z uvedeného vyplýva, že nárok na odstránenie závadného stavu nie je totožnýms nárokom na náhradu škody, v opačnom prípade by nemohli byť v § 53 ObZ takýmto spôsobom
rozčlenené. Ak teda škoda vznikne, oprávnený sa môže domáhať odstránenia závadného stavu popri
nároku na náhradu škody, čiže môže sa domáhať odstránenia závadného stavu a kompenzácie tohto

stavu. Ak škoda nevznikne, alebo si ju oprávnený nechce uplatniť, stále mu ostáva zachovaný nárok
na odstránenie závadného stavu.

78. Závadný stav je stav, ktorý je v rozpore s právom. Ak zo skutkového stavu zisteného na základe
dokazovania má súd preukázané, že žalovaný porušuje práva žalobcu - či už v súvislosti s používaním

jeho registrovanej ochrannej známky, alebo v súvislosti s užívaním jeho obchodného mena, resp. značky
jeho výrobkov - registrovaním a užívaním doménového mena, ktoré drží neoprávnene, takýto stav
je stavom protiprávnym. Porušuje práva žalobcu, ktoré mu vyplývajú či už zo Zákona o ochranných
známkach alebo z Obchodného zákonníka. Odstránenie závadného stavu je potom postup, ktorým
sa odstráni protiprávny stav a dosiahne sa stav, že žalobca nie je vo výkone svojich práv rušený
nekalosúťažným konaním žalovaného. Novonastolený stav pritom nemusí byť nevyhnutne rovnaký, ako

stav v čase pred začatím nekalosúťažného konania žalovaného, pretože nekalosúťažné konanie už
ovplyvnilo ekonomicko-právnu situáciu žalobcu.

79. Osobe, ktorej práva sú poškodené konaním v nekalej súťaži vždy prináleží v zmysle § 53 ObZ
právo domáhať sa proti rušiteľovi toho, aby závadný stav odstránil. Pokiaľ prichádza do úvahy viacero

spôsobov, akými je možné závadný stav odstrániť, ako je tomu aj v tomto prípade, je na žalobcovi, aby
v petite sformuloval ten spôsob, ktorý preferuje. V danom prípade je na výber žalobcu, či odstránenie
závadného stavu mu postačuje vo forme, kedy by porušiteľ jeho práva bol na základe rozhodnutia súdu
povinný zrušiť registráciu doménového mena, alebo či žalobca preferuje situáciu, kedy by porušiteľ
jeho práva bol povinný priamo previesť na neho doménové meno. V oboch prípadoch je zásadný účel,

ktorý tým žalobca sleduje, a ktorým je možnosť, aby nerušené užívanie doménového mena prináležalo
žalobcovi. V prípade, ak by sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zrušiť registráciu, sa žalobca
vystavuje riziku, že následne túto registráciu získajú iné subjekty, takže k odstráneniu závadného stavu
nedôjde, dôjde iba k zmene subjektu, ktorý porušuje jeho práva. Naopak na základe povinností previesť
doménové meno priamo na žalobcu sa nastolí stav, v ktorom bude užívateľom doménového mena ten,

kto je oprávnený z ochrannej známky, resp. z práv prislúchajúcich obchodnému menu.

80. Z uvedeného vyplýva, že dôsledné obnovenie predchádzajúceho stavu, ktorým by bola situácia,
kedy doménové meno nemá registrované ani žalobca, ani žalovaný, ale na princípe časovej prednosti
uspeje pri registrácii tretia osoba, by nemusela nevyhnutne byť odstránením závadného stavu, pretože

držiteľom doménového mena by opäť nebol žalobca, ale tretia osoba. Uvedenému je možné predísť
práve tým spôsobom, že sa žalovanému uloží povinnosť previesť doménové meno priamo na žalobcu.

81.Námietka,žedoménovémenoakonehmotnýstatokjemajetkomžalovanéhovtomtoprípadenebráni
tomu, aby mu takáto povinnosť na základe platného ustanovenia Obchodného zákonníka bola uložená.

Uloženie tejto povinnosti nie je ani v rozpore s ochranou majetkových práv v rámci Ústavy SR, resp.
Listiny základných práv a slobôd, pretože uvedené dokumenty nechránia veci, práva alebo majetkové
hodnoty nadobudnuté protiprávne.

82. Zároveň uvedené riešenie rešpektuje skutočnosť, že právny vzťah pri registrácii domény vzniká

medzi registrátorom domény a subjektom, ktorý prvý o registráciu požiada. V prípade, ak doménu na
seba registruje porušiteľ práva, právny vzťah vznikne medzi ním a registrátorom. Uložením povinnosti
previesť doménu priamo z porušiteľa práva na žalobcu tak súd nezasahuje do právneho vzťahu voči
registrátorovi, registrátor z hľadiska svojich práv a povinností ohľadom registrovania doménového
mena bude v rovnakej právnej pozícii. Z jeho pohľadu iba zmení registrovaného z porušiteľa práva na

držiteľa práva. Naďalej mu ostanú zachované jeho práva (na zaplatenie registračných poplatkov) aj
povinnosti (zabezpečiť užívanie registrácie). Naopak uložením povinnosti žalovanému zrušiť registráciu
u registrátora sa zasiahne do jeho právneho postavenia, pretože práva, ktoré nadobudol registrátor na
základe zmluvy o registrácii, v dôsledku zrušenia registrácie tento stratí bez náhrady.

83. V predchádzajúcich rozhodnutiach vo veci samej prihliadol odvolací súd aj k tomu, že okresný súd v
napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, z akého dôvodu sa on sám odklonil od svojich predchádzajúcich
rozhodnutí, v ktorých opakovane judikoval nárok žalobcu na to, aby doménu rušiteľ práva na neho
previedol. Zároveň sa odvolací súd vo svojom pôvodnom rozhodnutí o odvolaní žalobcu nemoholvysporiadať s námietkami, ktoré boli prezentované až v konaní pred dovolacím súdom, pretože v konaní
pred okresným súdom ani vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný nenamietal, že by nárok na prevod
doménového mena nespadal pod odstraňovací nárok v zmysle § 53 ObZ. Túto námietku vzniesol až

po ukončení odvolacieho konania v dovolacom konaní po prvom rozhodnutí Krajského súdu v Banskej
Bystrici.

84.Odvyššieuvedenéhoprávnehonázorusavprejednávanomprípadepretotosúdnekonanieodvolací
súd musel odkloniť, pretože v zmysle kogentného ust. § 455 CSP je odvolací súd viazaný právnym

názorom dovolacieho súdu.

85. Dovolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že doména je druhom majetkového práva, s čím
súhlasí aj odvolací súd, ako uviedol vyššie. Dovolací súd však z uvedeného vyvodil záver, že „prevod
doménového mena je samostatný nárok, ktorý ide nad rámec odstránenia závadného stavu a tým aj nad
rámec obnovenia toho pôvodného stavu, ktorý existoval pred neoprávneným zásahom, preto nemôže ísť

o odstraňovací nárok, ale o určitú kompenzáciu“. Ohľadom tejto kompenzácie uviedol, že „v slovenskom
súkromnom práve neexistuje zákonná úprava riešiaca takýto prevodný nárok“.

86. Pokiaľ dovolací súd dospel k záveru, že nárok na prevod domény nie je nárokom odstraňovacím, ale
ideokompenzáciu,kuktorejvšakneexistujezákonnáúpravariešiacaprevodnýnárokakokompenzáciu,

nemohol odvolací súd v tomto prípade vyhovieť žalobe v zmysle svojich predchádzajúcich rozhodnutí
a priznať žalobcovi nárok na prevod domény ako nárok odstraňovací. Zároveň mu ho nemohol priznať
ako nárok „kompenzačný“, pretože bol viazaný záverom, že „pre takýto prevodný nárok neexistuje v
slovenskom práve právna úprava“. Ak teda právna úprava neexistuje, nemá odvolací súd na základe
čoho žalobe vyhovieť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

87. Dovolací súd bližšie neuviedol, aký charakter má kompenzácia v podobe nároku na prevod
doménového mena. Z vyššie uvedenej časti odôvodnenia je možné predpokladať, že prevod
doménového mena chápe ako „osobitný kompenzačný nárok, ktorým sa prenáša z porušiteľa určitá
majetková hodnota, pričom táto majetková hodnota nebola súčasťou pôvodného právneho stavu“.

Zároveň dovolací súd uviedol, že v slovenskom súkromnom práve neexistuje zákonná úprava riešiaca
takýto prevodný nárok.

88. V zmysle § 53 ObZ je možné domáhať sa nielen odstránenia závadného stavu, ale aj náhrady škody,
teda kompenzácie škody, ktorá neoprávneným užívaním domény prípadne vznikla. Pre rozhodnutie

o náhrade škody však musia byť splnené úplné iné predpoklady ako pre rozhodnutie o odstránenie
závadného stavu. V prípade konania o náhradu škody preukazuje žalobca porušenie právnej povinnosti,
vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nimi, prípadne následne žalovaný môže uplatniť liberačné dôvody.
V prejednávanom prípade sa však žalobca nedomáhal kompenzácie škody spôsobenej žalovaným, ani
netvrdil, že takáto škoda vznikla. Preto odvolací súd neprejednával uplatnený nárok žalobcu ako nárok

kompenzačný. Ak by bol uplatnený ako nárok kompenzačný, vyhodnocoval by ho v zmysle § 53 ObZ v
súvislosti s ust. § 420 OZ. V takom prípade by slovenská právna úprava postačovala na rozhodnutie o
kompenzačnom nároku. Predmetom tohto konania však nárok na náhradu škody nebol, takže odvolací
súd ho tak ani nevyhodnotil. Táto povinnosť mu nevyplývala ani z prvého zrušujúceho rozhodnutia
dovolacieho súdu v prejednávanej veci.

89. Na základe rozhodnutia dovolacieho súdu sa však odvolací súd od uvedenej úvahy odkláňa a
vychádza zo záveru dovolacieho súdu, že uplatnený nárok na prevod doménového mena je forma
kompenzácie, ktorá nie je upravená v slovenskom právnom poriadku, a preto ju nemožno nariadiť.

90. V konaní ostala spornou otázka, či žalovaný bol, alebo nebol oprávnený registrovať doménové
meno obsahujúce obchodné meno žalobcu. Žalovaný odvodzoval svoje právo na vykonanie registrácie
čl. 2 bod 2.1 Zmluvy o spolupráci zo dňa 26.02.2011. Poukázal na to, že z cit. článku vyplývala jeho
povinnosťakokonzultanta,ktorýsazaviazalvprospechklienta(tedavprospechžalobcu)vyvíjaťčinnosť
spočívajúcu v zabezpečení a poskytovaní kompletných poradenských a reklamných služieb.

91.Poradenskéareklamnéslužbypodľanázoruodvolaciehosúdunezahŕňajúoprávnenieregistrovaťna
konzultanta internetové domény, obchodné známky a pod. Samotná skutočnosť, že konzultant pomáha
klientovi rozvíjať jeho marketingové stratégie, a že je zaviazaný v jeho prospech vykonávať reklamnéčinnosti ho neoprávňuje, aby vo svojom mene pristúpil k svojvoľnému prevzatiu tých práv, ktoré svedčia
výlučne klientovi (registrovanie obchodného mena klienta ako svojej ochrannej známky, alebo svojho
doménového mena a pod.). Ani skutočnosť, že žalovaný mal popri reklamnej činnosti v predmete

svojej činnosti aj zriadenie domén, nie je dôvodom na to, aby bez súhlasu užívateľa obchodného mena
registroval jeho obchodné meno ako svoju doménu. Odvolací súd mal preto v tejto súvislosti za to,
že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že bol oprávnený doménové meno registrovať, a
teda dospel k záveru, že k registrácii doménového mena zo strany žalovaného prišlo neoprávnene.
Žalovaný sa tak dopustil nekalosúťažného konania, a to práve v súvislosti s tým, že doménové meno

ktoré registroval, bolo doslovným znením obchodného mena žalobcu. Vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci
je však tento záver irelevantný, pretože ak nárok na prevod domény prekračuje nárok odstraňovací a ak
právo na jeho nariadenie nevyplýva z právneho poriadku, nie je ho možné nariadiť ani za predpokladu,
že k registrácii doménového mena došlo neoprávnene.

92. Medzi stranami ostala sporná aj otázka aplikácie Nariadenia čl. 21 a 22. Ako už odvolací súd v

predchádzajúcom rozhodnutí zdôraznil, na daný spor sa Nariadenie priamo neaplikuje a neaplikoval ho
ani odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí. Poukázal na neho iba v súvislosti s tým, že aj vo sfére
krajín, ktoré aplikujú nariadenie Európskej únie platí, že v prípadoch tých sporov, ktoré sú rozhodované
pred alternatívnym orgánom (rozhodcovský súd a pod.), je takýto orgán v zmysle Nariadenia oprávnený
uložiť povinnosť previesť doménové meno z porušiteľa na držiteľa práva k ochrannej známke. Poukaz

na túto prax bol iba odôvodnením toho, že takýto právny prostriedok je možný a je využívaný vo sfére,
kde sa Nariadenie aplikuje. Na prejednávaný spor však Nariadenie priamo aplikované nie je, pretože
neprebieha pred alternatívnym rozhodcom, ale na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Uvedený
odkaz na riešenie alternatívnych sporov v rámci Nariadenia mal za účel poukázať na to, že prax uložiť
porušiteľovi povinnosť previesť doménové meno na oprávneného je v zahraničí bežná, i keď v Českej

republike sa zmenila. Rovnako je možné poukázať na rozhodovaciu prax WIPO a rozhodovanie súdov a
rozhodcovských orgánov v iných krajinách Európy, napr. Anglicko, Švajčiarsko, Holandsko, Francúzsko
(bližšie pozri Pelikánová R., Čermák K.: Právní aspekty doménových jmen, Linde 2000, str. 19). Tieto
však nemajú vzťah k rozhodovaniu súdov podľa slovenského právneho poriadku a v prejednávanej veci
ich nie je možné aplikovať.

93. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd podľa právneho názoru dovolacieho súdu, ktorým je
vo veci viazaný, rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože uplatnený
nárok na prevod doménového mena ide nad rámec odstránenia závadného stavu, preto nemôže ísť o
nárok odstraňovací, ale o určitú kompenzáciu a v slovenskom práve neexistuje zákonná úprava riešiaca

takýto prevodný nárok.

94. Odvolací súd potvrdil aj rozhodnutie okresného súdu v rozsahu tretej výrokovej vety, ktorou rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žalobca bol úspešný v rozsahu
zdržiavacieho nároku a žalovaný bol úspešný v rozsahu zamietnutia odstraňovacieho návrhu. V zmysle

§ 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinného ku dňu rozhodnutia okresného súdu, tak súd
rešpektoval princíp pomeru úspešnosti vo veci.

95. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a o trovách dovolacieho konania podľa § 453 ods. 3 CSP podľa pomeru úspechu vo veci a nárok na

náhradu trov konania priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom aj dovolacom konaní úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie

96. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).