Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419010558
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8419010558.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra
Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.11.2020, v trestnej veci
proti obžalovanému Z. G., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/111/2019
zo dňa 18.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Z. G..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného Z. G. vinným zo spáchania prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 11.07.2019 vo X. G., okr. M., si osobne prevzal výzvu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/45/2019

zo dňa 03.07.2019, podľa ktorej mal ihneď po obdŕžaní tejto výzvy nastúpiť v Ústave na výkon väzby a
Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov výkon trestu odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov,
ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T 45/2019 zo dňa
20.05.2019, právoplatným dňa 01.06.2019, pričom do výkonu trestu bez vážneho dôvodu po obdŕžaní
uvedenej výzvy nenastúpil a následne bol dňa 30.07.2019 dodaný do Ústavu na výkon väzby a Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Prešov.

Za to mu súd podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m)
Tr. zákona a § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalprostredníctvomobhajcuobžalovanýpísomne
odôvodnené odvolanie. Po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že odvolanie
podáva voči výroku o treste, konkrétne jeho výmery (výšky), keďže tento považuje za neprimerane
prísny. Na svoju obhajobu k veci uviedol, že sa k skutku, ktorý mu je kladený za vinu, v celom rozsahu
dobrovoľne priznal, jeho spáchanie úprimne oľutoval. Má za to, že súd pri ukladaní trestu nezohľadňoval
tieto skutočnosti. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolností, poľahčujúce okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť nápravy. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý mi
bol uložený, považujem za prísny. S poukazom na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie

ako aj pohnútku mám za to, že účel trestu je možné dosiahnuť aj uložením iného alternatívneho trestu,
ktorý by nebol spojený s obmedzením osobnej slobody, viď. trest povinnej práce podľa § 54 a 55 Tr.zákona. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že jemu uložený súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia považuje za neprimerane prísny a preto navrhol, aby odvolací súd po

preskúmaní uvedených dôvodov odvolania napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku
sám vo veci rozsudkom rozhodol a podľa § 54 Tr. zákona mu uložil trest povinnej práce.

Písomne odôvodnené vyjadrenie k odvolaniu obžalobného predložil aj okresný prokurátor, v ktorom
uviedol, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súvisiace s výrokom o treste vo vzťahu k

obžalovanému Z. možno trest, ktorý mu bol uložený, považovať za zodpovedajúci zásadám ukladania
trestov stanovených Trestným zákonom. Vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov, ktorého výmera je obžalovaným namietaná, je potrebné uviesť, že tento trest bol uložený
v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to v jej dolnej polovici. Táto výmera uvedeného trestu
zohľadňuje okrem charakteru trestného činu, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, aj doterajší spôsob
života obžalovaného, nakoľko sú evidované jeho opakované odsúdenia za trestné činy, za ktoré mu bol v

posledných dvoch prípadoch uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom bola u neho zistená
špeciálna recidíva. Uloženie trestu odňatia slobody vo vyššie uvedenej výmere možno považovať z
hľadiska ochrany spoločnosti i nápravy páchateľa za primeraný. Navrhol preto odvolanie obžalovaného
Z. G. zamietnuť ako nedôvodné.

Na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval krajský súd v intenciách
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupov
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku (obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Tr. poriadku, pričom súd prvého stupňa jeho vyhlásenie o vine riadne prijal a odvolanie bolo podané

len čo do výroku o treste), preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k nasledovnému záveru.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu a
vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu v posudzovanom prípade. Okresný
súd tiež správne ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36, § 37 Tr. zákona), v
nadväznosti na to tiež v súlade so zákonom (§ 38 ods. 2 Tr. zákona) u obžalovaného určil trestnú sadzbu,

v rámci ktorej potom určil druh a výmeru trestu v zmysle základných hľadísk a kritérií (§ 34 ods. 1, ods.
4 Tr. zákona) pre naplnenie účelu trestu zohľadňujúc pritom aj pravidlo upravené ustanovením (§ 34
ods. 3 Tr. zákona), že trest má postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby .

Zohľadňujúc preto doposiaľ uvedené, v súhrne krajský súd konštatuje, že tak uložený druh a výmera
trestu v posudzovanom prípade u obžalovaného, ako aj určený spôsob výkonu uloženého trestu
odňatia slobody, je podľa názoru krajského súdu trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám
pre ukladanie trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, okolností, za ktorých
sa skutku dopustil, ako aj samotnú osobu obžalovaného.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného potom krajský súd len v stručnosti považuje za
potrebné opätovne z obsahu vykonaného dokazovania, sumarizujúc podstatné skutočnosti, poukázať
na nasledovné.

Hodnotenie osoby obžalovaného v posudzovanom prípade skutočne zodpovedá zisteniam okresného
súdu tak, ako ich ustálil z odpisu registra trestov, či registra priestupkov. V prípade prvých dvoch
odsúdení je potrebné zvýrazniť, že sa síce na obžalovaného hľadí ako na páchateľa, ktorý akoby nebol
odsúdený, platí teda tzv. fikcia neodsúdenia, čo však z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného nemávplyv na skutočnosť, že sa v minulosti dopustil protiprávneho konania v takej intenzite, že bol súdom
uznaný vinným zo spáchania trestného činu uvedeného v osobitnej časti Tr. zákona, čo svedčí o jeho v
prístupe k dodržiavaniu všeobecných spoločenských pravidiel a zákona.

Takýmto správaním obžalovaný, ako bolo chronologicky opísané okresným súdom v odôvodnení
rozsudku v rámci trestnoprávnej minulosti obžalovaného, preukázal svoj absolútny ľahostajný
prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných a všeobecne akceptovateľných pravidiel správania sa.
Obžalovanémubolpredsavdvochostanýchprípadochuloženýtrest,ktorýbolužspojenýsobmedzením

jeho osobnej slobody, dokonca v poslednom prípade (sp. zn. 9T/45/2019) za totožnú trestnú činnosť,
aj napriek tomuto trestu, obžalovaný naďalej opakovane sa dopúšťal totožnej trestnej činnosti a je teda
zjavné, že obžalovaného od páchania ďalšej trestnej činnosti neodradila ani reálna hrozba výkonu trestu
odňatia slobody za ďalší trestný čin.

Za takýchto okolností potom podľa názoru krajského súdu niet dôvodu sa domnievať, aby práve teraz

obžalovaný už bol ochotný sa rozhodnutiu súdu podriadiť aj za predpokladu, že uložený trest nebude
spojený s odňatím slobody a že si už naozaj skutočne uvedomí nesprávnosť, neadekvátnosť svojho
konania a že práve teraz sa už natoľko polepší, že budúcnosti už trestnú činnosť páchať nebude.

Za týchto podmienok dospel potom krajský súd k záveru, že v prejednávanej veci niet dôvodu ukladať

obžalovanému alternatívny trest, pretože takýto trest (trest povinnej práce) by podľa názoru krajského
súdu neviedol k jeho náprave.

Osobitne pre obžalovaným uvádzanú argumentáciu v odvolaní o neprimeranosti trestu s tým, že je na
mieste ukladať trest alternatívny - trest povinnej práce, krajský súd uvádza, že cieľom alternatívnych

trestov (medzi ktoré považujeme také druhy trestov, ktoré nie sú spojené s uložením trestu odňatia
slobody spojeného s jeho výkonom páchateľa) je ponechať odsúdeného na slobode a uložiť mu taký
druh trestu, ktorý bude pôsobiť preventívne proti páchaniu ďalšej trestnej činnosti, ochráni spoločnosť a
v neposlednom rade uspokojí záujmy obetí trestného činu. Takéto tresty by mali upevniť v páchateľovi
návyky a postoje potrebné k vedeniu riadneho života.

Pokiaľ obžalovaný má v posledných 10-tich rokoch päť záznamov v odpise registra trestov, z toho
v dvoch prípadoch už mu trest nepodmienečný uložený bol, on sa opakovane aj naďalej dopúšťal
protiprávneho konania - cieľ (či filozofia) aplikácie alternatívnych trestov by nebol zjavne v prípade
obžalovaného Z. G. ani len zďaleka dosiahnutý.
Krajský súd si teda v celom osvojil argumentáciu okresného súdu (ako správne hodnotí aj okresný

prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu), zdôvodňujúcu uloženie obžalovanému Z. G. trest odňatia slobody
spojeného s jeho výkonom.

Po zohľadnení týchto skutočností, preto odvolací súd má za to, že okresným súdom uložený trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením na výkon uloženého trestu do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.
zákona obžalovaný už v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody bol, je trestom
zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám pre ukladanie trestov a odráža závažnosť protiprávneho
konania obžalovaného a preto tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj
generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu.

Z toho dôvodu krajský súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné, postupom podľa § 319
Tr. poriadku ako také zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.